Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 1, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214121
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8714214121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: E. Z., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J.Á.
XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený.: Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., IČO: 44 250
029, Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a. s., IČO: 00 653 501,
so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, právne zastúpená: PRK Partners s. r. o., IČO: 35 978 643,
Hurbanovo nám. 3, 811 06 Bratislava, v konaní o zaplatenie 6.917,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 17.06.2021 č.k. 21C/187/2014-287, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd „prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník“.

2. Rozhodnutie odôvodnil zisteným, že dňa 26.07.2014 došlo k dopravnej nehode motorových vozidiel
Y. J. CC, U.: J a K. H. U.: R Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla K. H. EČV:R povinne
zmluvne poisteného u žalovaného. K dopravnej nehode bola privolaná polícia, ktorá udelila vodičovi
vozidlaK.H.pokutuzaspáchaniepriestupkuprotiplynulosticestnejpremávky.MotorovévozidloY.J.CC

bolo v dôsledku zrážky viditeľne a značne poškodené v prednej aj zadnej časti, čo zodpovedalo priebehu
nehodovéhodeja.ŽalobcaakodržiteľmotorovéhovozidlaY.J.CCsiužalovanéhovsúvislostispoistnou
udalosťou uplatnil nárok na náhradu Škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla. Žalovaný
odmietol žalobcovi plniť z dôvodu, že ide o zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla nie v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou. Keďže žalovaný v konaní namietal, že žalobca v čase vzniku škodovej udalosti
nebol vlastníkom motorového vozidla, súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Mal za preukázané,
že majiteľom vozidla Y. J. CC, bola v čase dopravnej nehody leasingová spoločnosť, žalobca bol len

držiteľom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla J. XXXXXX,
ktorý dôkaz súdu predložil žalovaný a z ktorého je zrejmé, že vlastníkom vozidla v čase dopravnej
nehody bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, ktorej právnym nástupcom je
leasingová spoločnosť VÚB leasing, a.s., a držiteľom motorového vozidla, teda nájomcom bol žalobca.Z predloženého potvrdenia zároveň vyplýva, že leasingová zmluva č. XXXXXXXXX bola uzavretá dňa
11.04.2014 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., F., a žalobcom, a bola predčasne
ukončená ku dňu 03.11.2015. Žalobca k tvrdeniu žalovaného považoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu

za preukázanú a zhojenú tým, že súdu bolo doručené potvrdenie o ukončení leasingovej zmluvy (zmluvy
o zabezpečení) č. XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2015.

3. Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žalobca nebol v čase poškodenia
motorového vozidla jeho vlastníkom, a preto žalobcovi neprislúcha procesné právo uplatňovať si

hmotnoprávny nárok na náhradu škody. Na tom nič nemení ani okolnosť, akým spôsobom vlastník
vozidla následne s poškodeným motorovým vozidlom naložil a akým spôsobom si účastníci leasingovej
zmluvy vyporiadali svoje právne vzťahy. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov, ktoré nesúvisia s aktívnou
legitimáciou nachádzajúcich sa v súdnom spise, súd z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie žalobu
zamietol a z dôvodu procesnej ekonómie nepristúpil k ďalšiemu vykonávaniu dôkazov navrhnutých
žalobcom.

4. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365

ods. 1 písm. f), h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec
súdu na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby v prípade ak bude mať odvolací súd podmienky na
rozhodnutie vo veci splnené, vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Nakoľko
jedinýmdôvodomprezamietnutiežalobyjenedostatokaktívnejvecnejlegitimácie,žalobcasavodvolaní
koncentruje výlučne na túto spornú otázku, nakoľko z ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom

poistenížiadnymspôsobom nevyplýva,žeoprávnenouosoboujevýlučnevlastníkpoškodenéhovozidla.
Podľa odvolateľa oprávnenou osobou môže byť ktokoľvek, komu v súvislosti s prevádzkou poisteného
vozidla vznikla škoda. Už prvý základný predpoklad, na ktorom súd postavil svoj záver o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie je mylný. Poškodeným môže byť každá právnická a fyzická osoba, ktorá
preukáže vznik škody. Okolnosť vlastníctva poškodenej veci môže byť jednou, ale nie jedinou a výlučnou

podmienkou vzniku nároku. V praxi sa vyskytujú dva druhy leasingu - operačný a finančný. Operačný
leasing nie je z právneho pohľadu nič iné, než nájomná zmluva, na základe ktorej nájomca platí za
predmet nájmu dohodnuté nájomné s tým, že predmet nájmu sa po ukončení jeho životnosti odovzdá
späť prenajímateľovi a nájomca dostáva nový predmet nájmu, za ktorý ďalej platí nájomné. Operačný
leasing sa na Slovensku pri osobných motorových vozidlách takmer nepoužíva. Finančný leasing,

ktorý bol použitý aj v prejednávanej veci je zásadne odlišný vtom, že jeho účelom je predmet nájmu
nadobudnúť do vlastníctva. Predmet nájmu nájomcovi po skončení nájmu ostáva v držbe a nájomca sa
stáva jeho vlastníkom na základe kúpnej zmluvy. Kúpna cena za vozidlo je buď splácaná počas doby
leasingu alebo je doplatená na konci v symbolickej výške. V prejednávanej veci preukázateľne nešlo o
operačný, ale o finančný leasing, ktorého účelom je konečné nadobudnutie vlastníckeho práva k jeho

predmetu v prospech nájomcu. V prípade finančného leasingu totiž leasingové splátky nepredstavujú
nájomné,alekúpnucenu.Nájomcatotižnakoncileasingovéhoobdobianedostávavozidlodovlastníctva
„zadarmo“. Nadobudnutie vlastníctva je podmienené splatením všetkých leasingových splátok, ktorých
hodnota spolu predstavuje kúpnu cenu vozidla a zisk leasingového prenajímateľa. Ak by sa leasingové
splátky mali považovať za čisto nájomné, potom by úplne chýbal titul pre nadobudnutie vlastníckeho

práva na konci leasingového obdobia. Leasingový nájomca tým, že počas leasingového obdobia spláca
kúpnu cenu vozidla, umožňuje mu to stať sa na jeho konci vlastníkom. Preto jediným poškodeným
je v takom prípade leasingový nájomca, ktorý má poškodené alebo zničené vozidlo, ktoré legitímne
užíva, zároveň je povinný platiť leasingové splátky a v prípade zničenia alebo krádeže vozidla „platí
za nič“, nakoľko predmet nájmu nikdy nezíska do svojho vlastníctva. Preto odvolateľ nechápe ako za

týchto okolností mohol súd dospieť k záveru, že škodu utrpel vlastník vozidla. Je nepochopiteľné a tento
právny názor nemá žiadnu logiku, ani oporu v právnom poriadku a najmä je extrémne nespravodlivý.
Pritom súd mal dôkaz predložený žalobcom, prehlásenie od leasingového prenajímateľa, že dostal
všetky splátky leasingu (dokonca predčasne) a nevznáša voči nikomu žiadne nároky. Z uvedeného
vyplýva, že leasingová spoločnosť žiadnu škodu neutrpela ani utrpieť nemohla. Omyl súdu spočíva v

úplne jednoduchej veci, stačí si uvedomiť, že v prípade škody na veci nemusí vždy škoda vzniknúť len
jeho vlastníkovi. A v prípade finančného leasingu, vlastníkovi škoda ani objektívne vzniknúť nemôže.
Zmyslom finančného leasingu z pohľadu leasingového prenajímateľa totiž nie je vlastníctvo vozidla, ale
jeho prefinancovanie, t.j. dosiahnutie zisku zo splátok.6. Žalovaný k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu,
že žalobca v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom vozidla Y. J. CC, a preto žalobcovi neprislúcha
procesné právo uplatňovať si hmotnoprávny nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti súd poukázal
na jednoznačnú judikatúru najvyšších súdnych autorít. Nárok na náhradu škody, ktorá by vznikla v
priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a za ktorú by mal zodpovedať žalovaný na základe

povinného zmluvného poistenia, žalobcovi nevznikol. Podstata argumentácie žalobcu v prvostupňovom
konaní spočívala v tom, že ak v čase podania žaloby žalobca nebol vlastníkom vozidla, a teda aktívne
legitimovaný, k zhojeniu tejto skutočnosti došlo vyplatením leasingovej zmluvy.. Žalobca v odvolaní
zásadným spôsobom mení svoje predchádzajúce tvrdenia, už neargumentuje zhojením nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, ale tvrdí, že aj keď v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom vozidla
Y. J. CC, to neznamená, že nie je poškodeným, a preto má aktívnu vecnú legitimáciu na náhradu

škody. Z odvolania žalobcu však už nevyplýva, že si prostredníctvom žaloby uplatňuje skutočnú škodu
vzniknutú na poškodenom vozidle, ale že si uplatňuje ujmu, ktorá mu mala vzniknúť ako následok jeho
záväzkov (ako leasingového nájomcu) voči leasingovému prenajímateľovi vyplývajúcich z leasingovej
zmluvy. Táto argumentácia žalobcu však predstavuje nové prostriedky jeho procesného útoku, ktoré
pred súdom prvej inštancie, a to výlučne z vlastného zavinenia, neuplatnil. Ide o novotu v odvolacom

konaní, pričom novoty v odvolacom konaní je možné pripustiť len v zmysle § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, rozhodným v tomto
prípade je skutočnosť, že žalobca v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom vozidla Y. J., a preto v
zmysle ustálenej judikatúry žalobca (v postavení leasingového nájomcu), nie je oprávnený uplatňovať
si nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť poškodením vozidla Y. J. CC. Žalobca naviac v konaní

ani nepredložil ako dôkaz samotnú leasingovú zmluvu, preto jeho tvrdenia o vzájomných právach
a povinnostiach medzi leasingovým prenajímateľom a nájomcom vyplývajúcich z leasingovej zmluvy
neboli preukázané. V konaní tak nebolo preukázané kedy a za akých podmienok dochádza k zmene
vlastníckeho práva k vozidlu Y. J. CC, ako ani akým spôsobom boli upravené vzájomné záväzky medzi
žalobcom a leasingovým prenajímateľom. Vzhľadom na žalobcove špekulácie o tom, či leasingová

zmluva má obsahovo najbližšie k nájomnej zmluve s doložkou kúpy prenajatej veci alebo inému
inštitútu, žalovaný tieto námietky považuje za zbytočné, a preto v rámci tohto vyjadrenia ani nemá
ambíciu vyvracať nesprávnosť záverov žalobcu o právnej povahe inštitútu leasingu (finančný prenájom)
v podmienkach Slovenskej republiky. Navyše viaceré tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní si odporujú.
Podľa žalovaného leasingová zmluva predstavuje inominátny kontrakt, na základe ktorého leasingový

prenajímateľ prenecháva do užívania leasingovému nájomcovi na dojednanú dobu dohodnutý predmet
(vozidlo), za čo sa leasingový nájomca zaväzuje platiť leasingovému prenajímateľovi dohodnutú odplatu
s tým, že v takejto zmluve môžu byť dojednané podmienky prevodu vlastníctva k predmetu leasingu
(zvyčajne dodatočnej uzatvorenej kúpnej zmluvy). V žiadnom prípade však nemožno súhlasiť s tým,
že leasingové splátky predstavujú splátky kúpnej ceny. V takom prípade by predsa išlo o kúpu

vozidla a nie leasing. Na záver žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca sa rozhodol uzatvoriť
nevýhodnú leasingovú zmluvu, podľa ktorej mal byť povinný zaplatiť všetky splátky, a na druhej strane
leasingový prenajímateľ nebol povinný opraviť vozidla volkswagen J. CC, či uplatňovať si náhradu
škody voči škodcom, nemožno pričítať na ujmu žalovaného. Žalovaný totiž nevie ovplyvniť obsah
vzájomných záväzkov medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

ako leasingovým prenajímateľom. Ak sa žalobca pri uzatváraní leasingovej zmluvy spoliehal na to, že
počas niekoľkoročnej doby trvania leasingovej zmluvy na vozidle nevznikne škoda, uvedené predstavuje
hrubúnedbanlivosťžalobcu.Primeraneopatrnázmluvnástranabypredsapožadovala,abyvleasingovej
zmluve boli upravené povinnosti leasingového prenajímateľa (ako vlastníka vozidla), pri vzniku škody
na vozidle.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanom odvolaní, ako aj na dôvodoch, ktoré
sú v ňom uvedené.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, (ďalej len CSP) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým,že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho
webovej stránke najmenej 5 dní vopred, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Žalobca svoje odvolanie odôvodňuje tým, že súd mal na základe vykonaných dôkazov dospieť k
nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozsudok má
vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Žalobca v odvolaní v podstate namieta to, že mu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou vznikla
škoda, za ktorú má zodpovedať žalovaný.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia, je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného

dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

15. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto

odvolacia námietka nebola naplnená.

17. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.
9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009). Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd
vyporiadal s dôvodmi, na ktoré opätovne odvolateľ poukazuje v odvolacom konaní. Odvolací súd na toto
odôvodnenie poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje.

18. Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k správnemu skutkovému zisteniu,
že žalobca v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom vozidla Y. J. CC, a preto škoda, ktorá mala
na predmetnom motorovom vozidle vzniknúť nevznikla žalobcovi, ale vlastníkovi vozidla. Uvedené

vyplývazpotvrdeniaoukončenízmluvyozabezpečeníč.XXXXXXXXXuzatvorenejmedzispoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s. a žalobcom dňa 11.04. 2014 (č. l. 247). Súd prvej inštancie správne
uzavrel, že žalobcovi neprislúcha procesné právo uplatňovať si hmotnoprávny nárok na náhradu škody
a žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. Rozhodným preto v danom
prípade je tá skutočnosť, že žalobca v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom motorového vozidla

Y. J. CC, EČV: J. XXXDC, vlastníkom vozidla bola leasingová spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s., pričom vozidlo Y. J. CC bolo predmetom leasingového nájmu na základe leasingovej zmluvy č.
XXXXXXXXX uzavretej dňa 11.04.2014 medzi žalobcom ako leasingovým nájomcom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., ako leasingovým prenajímateľom. Tým, že žalobca leasingovú zmluvu
v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil, obsah záväzkov žalobcu na jednej strane a spoločnosti

Consumer Finance Holding, a.s., na druhej strane nie je preukázaný.

19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom vozidla
Y. J. CC, EČV: J. XXXDC, bol jeho leasingovým nájomcom, a preto v zmysle ustálenej judikatúry žalobca
v postavení leasingového nájomcu nie je oprávnený uplatňovať si nárok na náhradu škody, ktorá mala

vzniknúť poškodením vozidla Y. J. CC.

20. Ustálená judikatúra pri otázke náhrady škody akcentuje skutočnosť, že majetok poškodeného
sa v dôsledku škodovej udalosti zmenší. Prirodzene, ak osoba nie je vlastníkom poškodenej veci,
nedochádzaanikzmenšeniu(resp.zníženiuhodnoty)majetkuosoby,ktorásipoškodenúvecprenajíma.

Škoda totiž vzniká vlastníkovi poškodenej veci, v danom prípade tak škoda na vozidle Y. J. CC vznikla
vlastníkovi tohto vozidla (leasingovej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) a nie žalobcovi ako
leasingovému nájomcovi. Skutočnosť, že vznik škody na predmetnom motorovom vozidle má následne
nazákladezmluvnýchpodmienokdohodnutýchmedzivlastníkom(leasingovouspoločnosťouConsumerFinance Holding, a.s.), a nájomcom (žalobcom) dopad aj na žalobcu ako nájomcu je pre tento spor
právne irelevantná, keďže v takom prípade absentuje príčinný vzťah medzi takýmto následkom a
škodovou udalosťou. Z povahy veci škoda vznikla len konkrétnemu subjektu, t.j. vlastníkovi motorového

vozidla, a preto len táto osoba si môže uplatniť nárok na náhradu škody.

21. Ak súd prizná žalobcovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci -
motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na
veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 2Cdo/198/2007 z 30.09.2008, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 25Cdo/267/2005 z 29.03.2007 a sp.zn. 25Cdo/78/2001 z 30.10.2002).

22. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje
osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne
so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

23. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo/205/2009 z 29.06.2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie
žaloby.

24. Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu, súd prvej inštancie správne postupoval, ak sa
prednostne v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktorého je predmetom konania. Nedostatok
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o

ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom v hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo
povinnosti, o ktorých sa koná.

25.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,žežalobcanebolvčaseškodovejudalostivlastníkomvozidla
Y. J. CC (uvedené vyplýva jednak z výpovede samotného žalobcu, ako aj z potvrdenia o ukončení

leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 04.11.2015, č. listu 247 spisu). Z právnej teórie, ako aj
ustálenej rozhodovacej praxe potom nepochybne vyplýva, že žalobca ako leasingový nájomca vozidla
Y. J. nie je oprávnený uplatňovať si nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodením vozidla Y. J. CC,
EČV: J. XXXDC. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

26. Žalobca odvolanie odôvodňuje tým, že následkom škodovej udalosti mu vznikla škoda, ktorú však
v odvolaní už neodvodzuje priamo od škody vzniknutej na vozidle, ale od škody, ktorá mu mala
vzniknúť v prípade poškodenia predmetu leasingu, (t.j. motorového vozidla Y. J. CC) s ohľadom na
obsah vzájomných práv a povinností medzi ním ako leasingovým nájomcom a spoločnosťou Consumer

Finance Holding, a.s., ako leasingovým prenajímateľom, pričom leasingovú zmluvu zo dňa 11.04.2014
žalobca v konaní ani nepreukázal. Naviac, ak žalobca v odvolacom konaní tvrdí, že si uplatňuje ujmu,
ktorá mu mala vzniknúť ako následok jeho záväzkov (ako leasingovému nájomcovi) voči leasingovej
spoločnosti (leasingovému prenajímateľovi) ani v tomto prípade žalovaný nemá pasívnu legitimáciu,
lebo táto by svedčila leasingovému prenajímateľovi a nie žalovanému. Žalobca v odvolaní sa pomerne

obšírne venuje teoretickým úvahám o právnej úprave leasingu, pričom rozlišuje medzi operačným a
finančným leasingom a najmä sa venuje následkom pre prípad poškodenia/zničenia predmetu leasingu.
V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v slovenskom právom poriadku leasingová zmluva
nie je typovo upravená, a preto ide o nepomenovanú zmluvu, pričom obsah práv a povinností si zmluvné
strany zmluvne výslovne upravia. Žalobca však v konaní nepredložil ako dôkaz leasingovú zmluvu

o zabezpečení č. XXXXXXXXX uzatvorenú medzi ním, ako leasingovým nájomcom a leasingovom
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., dňa 11.04.2014. Preto tvrdenia žalobcu o vzájomných
právach a povinnostiach žalobcu na jednej strane a spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., na
strane druhej vyplývajúcich z leasingovej zmluvy v konaní neboli preukázané.27. V konaní tak nebolo preukázané, kedy a za akých podmienok dochádza k zmene vlastníckeho
práva k predmetnému motorovému vozidlu, ako ani akým spôsobom boli upravené vzájomné záväzky

medzi žalobcom, ako leasingovým nájomcom, a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako
leasingovým prenajímateľom pri poškodení, respektíve zničení predmetného vozidla. Odvolací súd za
správnu nepovažuje ani žalobcovu interpretáciu právnej povahy leasingových zmlúv, najmä jeho úvahy o
tom, že v prípade finančného leasingu splátky predstavujú kúpnu cenu. S takýmto názorom nie je možné
súhlasiť,nakoľkotakétoúvahymožnovnímaťlenakopopisekonomickejpodstatyfinančnéholeasingu,z

právneho hľadiska je však zrejmé, že vlastníkom veci je počas finančného nájmu leasingová spoločnosť
a k prevodu vlastníctva dochádza až po skončení leasingového vzťahu (ak je tak medzi stranami
dohodnuté). Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku
jej poškodenia, či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom
veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred
poškodením nevzniká, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu,

ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúcou pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe
kedy došlo k poškodeniu vozidla nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodovej
udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť nie nájomca
vozidla, a na tom nič nemení ani okolnosť akým spôsobom si vysporiadali vzájomný právny vzťah
založený leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť s nájomcom - žalobcom. Majetkovou hodnotou,

ktorá môže byť poškodená je skutočná hodnota veci, pokiaľ je oceniteľná peniazmi a samozrejme
patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi. Je už potom nerozhodné v akej forme je náhrada škody v konaní
uplatnená.

28.Jednýmzozákladnýchpredpokladovvznikuzodpovednostizaškodujeexistenciapríčinnejsúvislosti

medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa má zodpovedať (t.j. v danom prípade dopravná nehoda) a
vzniknutou škodou. Súdnou praxou bolo ustálené, že reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi
konaním škodcu a vzniknutou škodou, ak do deja vstupuje iná, na konci škodcu nezávislá skutočnosť,
ktorá je pre vznik škody rozhodujúca. Príčinná súvislosť je prerušená napr. v tých prípadoch, kedy
bezprostrednou príčinnou škody je skutočnosť, ktorá je už sama následkom, za ktorú škodca zodpovedá

z iného právneho dôvodu alebo vtedy, ak je vznik ujmy vyvolaný okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah ku
konaniu škodcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/267/2005 z 29.03.2007).

29. Žalobca v odvolaní argumentuje tým, že sa dostal do situácie, kedy mal v držbe poškodené
vozidlo, musel platiť leasingové splátky a leasingový prenajímateľ nemal žiadnu povinnosť zabezpečiť

opravu predmetného vozidla, či poskytnúť žalobcovi náhradné vozidlo, čím bol poškodený. Žalobca
teda svoju ujmu odvodzuje od ním dojednaného leasingového vzťahu so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že záväzky nájomcu dohodnuté
v prípade zničeného predmetu nájmu voči prenajímateľovi z leasingovej zmluvy nie sú dôsledkom
škodovej udalosti (dopravnej nehody), za ktorú zodpovedá škodca, ale sú bezprostredným dôsledkom

jeho zmluvného dojednania. Žalobca zároveň v odvolaní tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nespravodlivé, čo odôvodňuje tým, že pri finančnom leasingu prenajímateľ žiadnu skutočnú škodu
neutrpí a jediným poškodeným je leasingový nájomca. V tejto súvislosti na dokreslenie svojich úvah
uviedol aj teoretický príklad. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery súdu prvej inštancie,
ktoré majú svoj základ v aktuálnej judikatúre a zároveň zohľadňujú a primerane vysvetľujú aplikovateľné

ustanovenia, na základe ktorých súd rozhodol.

30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca nie je v tomto spore aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej poškodením motorového vozidla, ktorého bol leasingovým nájomcom. Už len nedostatok

vecnej legitimácie v predmetnom konaní je dostačujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby. U ostatných
odvolacích námietok vo vzťahu k zamietaniu žaloby odvolací súd poukazuje, že sú bez právneho
významu. Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bol prijatý správny záver o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, čo je postačujúci dôvod na zamietnutie žaloby, ostatné odvolacie
námietky žalobcu sú právne irelevantné.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 2 CSP
rozsudok ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil.32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).