Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, August 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/129/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119217729
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119217729.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so
sídlom v Bratislave, Mozartova 9, IČO: 00 420 166, zastúpeného Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Nám. Biely kríž 3 proti žalovanému: X. G. - Penzion Breza, miesto podnikania vo
Vinnom, Biela Hora 187, IČO: 40039269, zastúpenému Mgr. Ivanou Hačkovou, advokátkou so sídlom

v Sobranciach, Kúpeľská 66, o zaplatenie 476,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I č.k. 38Ca/16/2019-197 zo dňa 12.mája 2021

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku pod č. II. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo súd“) uznesením označeným v záhlaví

rozhodol v tomto znení:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%, ktoré žalovaný zaplatí
na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym
úradníkom.
III. Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 21,80 EUR, ktorý bude žalobcovi vyplatený

prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. Predmetom konania je žalobca žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 27.12.2019, ktorou sa
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 476,00 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia.

3. Podaním doručeným súdu dňa 10.5.2021 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu,
že žalovaný dňa 31.3.2021 uhradil čiastočne sumu žalovanej istiny, a to vo výške 102,00 eur
zodpovedajúcej rozsahu, v ktorom uznal nárok žalobcu. Napriek tomu, že zvyšok žalovanej sumy je
sporný, rozhodol sa z dôvodu hospodárnosti vziať žalobu v celom rozsahu späť, aby tým zamedzil
vzniku ďalších nákladov v spore. Žalovaný zavinil zastavenie konania, nakoľko pred podaním žaloby

so žalobcom vôbec nekomunikoval. Až po podaní žaloby sa žalovaný začal brániť a uznal nárok, čo do
dôvodu a čiastočne, aj čo do výšky. Súdu predložil aj výpis z bankového účtu. Žiadal aby mu súd vrátil
krátený súdny poplatok a priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 145 ods. 1 CSP, § 146 ods. 1 CSP,

§ 251 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, ako aj § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4, ods. 6 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkov za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisova dospel po právnom posúdení ust. § 256 ods. 1 CSP po zastavení konania v celom rozsahu k záveru,
že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný čiastočne uhradil žalovanú istinu po podaní žaloby
a teda je možné procesné zavinenie pričítať žalovanému a preto žalovaného zaviazal na náhradu trov

konania žalobcovi v rozsahu 100%. Zároveň rozhodol aj o vrátení kráteného súdneho poplatku v súlade
s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

5. Proti výroku uznesenia pod č. II. podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uvádzal,
že po mimosúdnych rokovaniach, keďže žalobca udával v odôvodnení žaloby aj skutočnosti, ktoré

neboli ničím podložené a boli nepresné a zavádzajúce, žalobca uznal, že žalovaný nemal taký počet
zvukovo obrazných zariadení a preto sa žalobca dohodol so žalovaným, že sa budú spravovať počtom,
ktorý uvádza žalovaný a preto mu aj žalovaný v priebehu konania uhradil sumu vo výške 102,00 eur.
Žalovaný mal tak za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, keďže nie jeho vinou došlo k samotnému
súdnemu konaniu, keďže skutočnosti, na ktorých sa dohodli po začatí konania už vzájomne riešili pred
začatím konania vo veci a žalobca vychádzal z nesprávnej výšky žalobou uplatňovaného nároku, z

nesprávnezistenéhoskutkovéhostavu,čojednoznačnenemohlobyťchyboužalovaného.Topreukazuje
aj správanie žalobcu, keďže vzal žalobu v celom rozsahu späť. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil
napadnutý výrok č. II. uznesenia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednalodvolaniežalovanéhoakoodvolaniepodanévčas,oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,proti
ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bol odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania vo vzťahu
medzi stranami sporu pod č. II. v zmysle § 379 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP s odkazom na ust. § 380 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, nakoľko vo vzťahu k napadnutému výroku uznesenia pod č. II., súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko predčasne ustálil procesné zavinenie
strán sporu na zastavení konania.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie výrokom napadnutého uznesenia pod č. I. konanie
z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil v celom rozsahu a výrokom pod č. II. v zmysle § 262 ods. 1 CSP,

§ 256 ods. 1 CSP rozhodoval o nároku na náhradu trov konania.

12. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

13. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania je podľa § 256 ods. 1
CSPpotrebnéskúmaťprocesnúzodpovednosť nazastavení konania,pričomnáhradatrovkonaniapatrí
protistrane strany, ktorá zastavenie konania zavinila. Zavinenie súd posudzuje výlučne z procesného
hľadiska a rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej

súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Procesné zavinenie je nevyhnutné vykladať
komplexne a extenzívne. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jejzásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania, pričom ale treba zohľadniť špecifiká predmetu
konania , správanie strán sporu a ich postoj v konaní atď.

14. Odvolací súd v danej veci apeluje aj na to, že vo veci je uplatnený aj odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktorá spočíva aj v nepreskúmateľnosti časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s odkazom
na ust. § 220 ods. 2 CSP (viď v tomto smere Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.12.2015, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016).

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne a v celom rozsahu nevyhodnotil zistený
skutkový stav v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania, keďže dôsledne
nevyhodnocovalskutkovýstav,ktorývychádzallenzčiastočnejúhradyžalovanejistinypopodanížaloby,
viažucej sa ale aj na skutočnosti, ktoré jej predchádzali, bez zreteľa na následnú reakciu žalobcu, ktorý

vzal žalobu späť nielen čo sa týka čiastočnej úhrady žalovanej istiny, ale v celom rozsahu z dôvodu
hospodárnosti konania s tým, že v odvolacom konaní žalovaný poukazuje na nedôvodnosť uplatneného
nároku vo zvyšnej časti, s apelom na prebiehajúce mimosúdne jednania, ako aj jednania medzi stranami
sporu počas konania, čo malo vplyv podľa žalovaného na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v celom
rozsahu, čo v danom prípade má vplyv aj na vyhodnotenie skutkového stavu veci, ako aj následné

správne právne posúdenie veci, čo sa týka procesného zavinenia strán sporu na zastavení predmetného
konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP.

18. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia v bode 17 je v rozpore s ust. §
220 ods. 2 CSP v znení, že „žalovaný čiastočne uhradil žalovanú istinu po podaní žaloby, ide v danom

prípade o reakciu na správanie žalovaného, a teda je možné procesné zavinenie pričítať žalovanému“,
je nepreskúmateľné a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže postráda v celom rozsahu vyhodnotenie
procesného zavinenia strán sporu v znení učineného právneho posúdenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

19. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd vo veci vzhliadol naplnenie

odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP, zrušil napadnuté uznesenie vo výroku
pod č. II. v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ako aj § 391 ods. 1 CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa § 391 ods. 3 CSP odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie dôsledne vyhodnotiť skutkový

stav veci viažuci sa k procesnému zavineniu strán sporu na zastavení konania v celom rozsahu a vec
správneprávneposúdiťsozreteľomnaustálenúrozhodovaciupraxsúdovvtomtosmere,zadôsledného
dodržania naplnenia zákonných predpokladov preskúmateľnosti každého odôvodnenia rozhodnutia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP s tým, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
v zmysle § 391 ods. 2 CSP.

21. V zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).