Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010799
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817010799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Márie Mendelovej a Gabriela Čaudera, na hlavnom pojednávaní dňa 11. decembra 2018 v
trestnej veci proti obžalovanému O. N. a spol. takto

r o z h o d o l :

1. obžalovaný O. N., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom Š. XX,

2. obžalovaná T. N., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom A. P. P. XXX,

sú vinní, že

1. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 9.9.2014 v pobočke OTP Banky
v Prievidzi požiadal ako sprostredkovateľ o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 13.200 eur na
meno T. N., P.. XX.X.XXXX, X. Y. A. P. P. Č.. X19, pričom k žiadosti o úver v mene T. N. predložil
potvrdenia o piatich vkladoch v hotovosti vo výške 300 eur na účet vedený vo VÚB, a.s., IBAN: SK XX

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, fotokópiu výpisu z účtu vedeného v Poštovej banke zo dňa 3.9.2014,
čestné vyhlásenie o príjme T. N. overené notárom v Bojniciach, ktoré listiny sa nezakladali na pravde
a následne bol na podklade uvedených listín úver vo výške 12.800 eur schválený, na základe čoho
dňa 19.9.2014 uzatvorila T. N. osobne so spoločnosťou A. Y. H., a.s., Zmluvu o poistnom A. Z. T. č.
XXX/XXXX/XXSU, v ktorej sa zaviazala tento splácať v 68 mesačných splátkach vo výške 308,32 eur
počnúc dňom 25.11.2014, aj napriek tomu, že obaja obžalovaní mali vedomosť o tom, že podmienky
na poskytnutie úveru T. N. nespĺňa a následne úver riadne T. N. nesplácala, v dôsledku čoho bol dňa
29.9.2015 úver vyhlásený bankou za splatný, čím uviedli obžalovaní spoločným konaním spoločnosť A.

Y. H., N..H.., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a schopnosti splácať uvedený
úver, pričom týmto konaním spôsobila obžalovaná spoločnosti A. Y. H., N..H.., Š. X, Y., M.: XXXXXXXX,
škodu vo výške 14.001,56 eur,

2. obžalovaný O. N. začiatkom roka 2013 vylákal od E. B. sumu 25.000 eur tak, že ho požiadal o
krátkodobú pôžičku pre seba vo výške 25.000 eur, túto sumu žiadal vložiť na účet v ČSOB, čo E. B.
dňa 8.2.2013 urobil, po vložení uvedenej sumy však zistil, že predmetný účet je účtom spoločnosti D.,

s.r.o., ktorej nemal v úmysle peniaze požičať, O. N.I. už v čase, keď o pôžičku žiadal, vedel, že peniaze
nevráti a do dnešného dňa peniaze nevrátil, čím spôsobil E. B.O.M.D., P.. XX.X.XXXX, Y. G. XXX/XX,
E., škodu vo výške minimálne 25.000 eur,

3. obžalovaný O. N. vylákal od D. S. spolu sumu 21.000 eur tak, že ho postupne požiadal o pôžičky vo
výške 1.000 eur, 1.000 eur, 6.000 eur, 8.000 eur a 5.000 eur, dal mu čísla účtov XXXXXXXXXX/XXXX
a XXXXXXXXXX/XXXX, na ktoré mal vložiť peniaze D. S., dňa 11.11.2014 vložil 1.000 eur na účet č.

5059126356/0900, dňa 20.11.2014 vložil 1.000 eur na účet XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 18.12.2014 vložil
6.000 eur na účet 5059126356/0900, dňa 24.2.2015 vložil 8.000 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX adňa 3.6.2015 vložil 5.000 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom O. N. už v čase, keď o pôžičky
žiadal, vedel, že peniaze nevráti a do dnešného dňa peniaze nevrátil, čím spôsobil D. S. škodu vo výške
minimálne 21.000 eur,

4. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 6.6.2014 v Prievidzi požiadal ako
sprostredkovateľ o poskytnutie spotrebiteľského úveru spoločnosť W. B. L., a.s., vo výške 1.500 eur na
meno T. N., pričom k žiadosti o úver T. N. s O. N. predložili fotokópiu výpisu z účtu vedeného v Poštovej
banke zo dňa 3.6.2014, pracovnú zmluvu o tom, že T. N. pracuje v Rakúsku, ktoré listiny sa nezakladali

na pravde a následne bol na podklade uvedených listín úver s číslom zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške
1.500 eur schválený, na základe čoho sa T.O. N. zaviazala predmetný úver splácať v 60 mesačných
splátkach vo výške 44,96 eur počnúc dňom 20.7.2014, kde predmetný úver nebol splácaný, v dôsledku
čoho bola zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 19.6.2015 vypovedaná, čím na základe vedomosti O. N.
spolu s T. N. o tom, že podmienky na poskytnutie úveru T. N. nespĺňala, spoločne uviedli spoločnosť W.
B. L., a.s., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a schopnosti splácať predmetný

úver a takýmto spoločným konaním spôsobili spoločnosti W. B. L., a.s., škodu vo výške 1.611,56 eur,

5.obžalovanýO.N.povzájomnejdohodesT.N.dňa7.10.2014vPrievidzipožiadalakosprostredkovateľ
o poskytnutie revolvingovej pôžičky spoločnosť E. W. H., s.r.o., vo výške 11.904 eur na meno T.O. N., kde
k uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXX na pôžičku vo výške 11.904 eur došlo dňa 8.10.2014 v Prievidzi, ktorú

sa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 248 eur počnúc mesiacom november 2014,
pričomO.N.kžiadostioúvervmeneT.N.,ktorávystupovalaakosamostatnezárobkovočinnáosoba,za
účelomvylákaniaúverupredložilpracovnúzmluvuotom,žeT.N.pracujevRakúsku,dokladyodaňovom
priznanízarok2013,akoajčestnévyhlásenie,kdeobžalovanávlastnoručnýmpodpisomdeklarovala,že
pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktoré listiny sa nezakladali na pravde, čím na základe

vedomosti O.N. N. spolu s obžalovanou T. N. o tom, že podmienky na poskytnutie nespĺňala, uviedli
O. N. spolu s T. N. spoločnosť E. W. H., s.r.o., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
pôžičky a schopnosti splácať predmetnú pôžičku a takýmto spoločným konaním spôsobili spoločnosti
E. W. H., s.r.o., škodu vo výške 11.656 eur,

6. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 3.7.2014 v Prievidzi požiadal ako
sprostredkovateľ o poskytnutie revolvingovej pôžičky spoločnosť E. W. H., s.r.o., vo výške 6.624 eur na
meno T. N., kde k uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXX na pôžičku vo výške 6.624 eur došlo dňa 10.7.2014
v Prievidzi, ktorú sa obžalovaná osobne zaviazala pôžičku splácať v 48 mesačných splátkach vo výške
138 eur počnúc mesiacom august 2014, pričom O. N. k žiadosti o úver v mene T. N., ktorá vystupovala

ako samostatne zárobkovo činná osoba, za účelom vylákania úveru predložil pracovnú zmluvu o tom,
že T. N. pracuje v Rakúsku, doklady o daňovom priznaní za rok 2013, ako aj čestné vyhlásenie, kde
obžalovaná vlastnoručným podpisom deklarovala, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba,
pričom listiny sa nezakladali na pravde, čím vedome uviedli nepravdivé skutočnosti za účelom vylákania
úveru a spoločnosť E. W. H., s.r.o., uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie pôžičky

a schopnosti splácať predmetnú pôžičku a takýmto spoločným konaním spôsobili spoločnosti E. W. H.,
s.r.o., škodu vo výške 5.934 eur,

7. obžalovaný O. N. dňa 16.4.2015 podpísal v Prievidzi zmluvu o nájme dopravného prostriedku s
prenajímateľom D. G., ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla J. C., evidenčné číslo E.-XXXEY,

VIN: Q. na dobu od 16.4.2015 do 16.5.2015, vozidlo však v stanovenej lehote nevrátil a bez súhlasu
a vedomia vlastníka ho v presne nezistenom čase približne v júni 2015 založil v Bojniciach za sumu
2.000 eur Z. J., pričom D. G. na výzvy prostredníctvom sms a mailovej komunikácie tvrdil, že vozidlo
vráti čo najskôr a vrátenie odkladal, po 15.8.2016 prestal komunikovať, pričom hodnota vozidla bola vo
výške 7.500 eur,

8. obžalovaný O. N. v období od 22.7.2013 do júna 2015 na presne nezistených miestach v okrese
Prievidza vylákal od Z. J. spolu sumu 38.850 eur tak, že ho postupne žiadal o pôžičky a to,

· dňa 22.7.2013 vo výške 10.000 eur, ktoré mu odovzdal pred OC Korzo v Prievidzi, a ktoré mu mal

vrátiť do 2 týždňov s tým, že ak ich nevráti, dá mu do zálohy dom svojej starej mamy, ktorého však
nebola vlastníkom,
· v presne nezistenom čase v marci 2014 ho požiadal o 1.500 eur, ktoré mu prikázal zaslať na určený
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a ktoré mu mal vrátiť do 2 týždňov,· v presne nezistenom čase v marci 2014 ho požiadal o pôžičku vo výške 5.000 eur, pričom za účelom
získania peňazí na poskytnutie pôžičky Z. J. založil svoje motorové vozidlo Mercedes Vito, pôžičku mal
O. N. vrátiť do týždňa, čo však neurobil a Z. J. o Mercedes Vito prišiel, a preto mu prisľúbil za Mercedes

Vito vrátiť 15.000 eur,
· v presne nezistenom čase v júni 2014 ho požiadal o 2.000 eur a v presne nezistenom čase v máji 2015
o 350 eur, k čomu ako potvrdenie spísali notársku zápisnicu a čestné prehlásenie,
· a v presne nezistenom čase v júni 2015 ho v Bojniciach žiadal o 2.000 eur, za ktoré mu odovzdal do
zálohy motorové vozidlo VW Golf, ktorého nebol vlastníkom, pričom O. N. už v čase, keď o pôžičky

žiadal, vedel, že peniaze nevráti a do dnešného dňa peniaza nevrátil,

čím spôsobil Z. J. celkovú škodu vo výške minimálne 20.850 eur,

t e d a

· obžalovaný O. N.

v bode 1., 4., 5., 6.,

spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil značnú škodu a skutku sa dopustil závažnejším spôsob konania
- na viacerých osobách,

v bode 2., 3., 8.,

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu
a skutku sa dopustil závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

v bode 7.,

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

· obžalovaná T. N.

v bode 1., 4., 5., 6.,

spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru, a tak mu spôsobila značnú škodu a skutku sa dopustila závažnejším spôsob konania
- na viacerých osobách,

tým spáchali

· obžalovaný O. N.

v bode 1., 4., 5., 6.,

pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 2., 3., 8.,pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona,

v bode 7.,

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona,

· obžalovaná T. N.

v bode 1., 4., 5., 6.,

pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j ú :

· Obžalovaný O. N.

Podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2
Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, k súhrnnému

trestu odňatia slobody v trvaní 88 (osemdesiatosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.4.2015, právoplatný 20.4.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj
podklad.

· Obžalovaná T. N.

Podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), l) Trestného zákona, § 38 odsek 3

Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad správaním obžalovanej v skúšobnej
dobe, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného
zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona sa obžalovanej prikazuje podrobiť sa v skúšobnej
dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sú obžalovaní O. N., T. N. povinní spoločne a nerozdielne

nahradiť poškodenému A. Y., H., N..H.., Š. X, Y., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 14.001,56 eur,
poškodenému W. B. L., N..H.., Y. XX, E., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.611,56 eur, poškodenému
E. W. H., H..Z..A.., E. XX, Y., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 17.384,80 eur.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný O. N. je povinný nahradiť poškodenému E. B.,
P.. XX.X.XXXX J. Y., Y. E., G. XXX/XX, škodu vo výške 25.000 eur, D. S., P.. XX.X.XXXX J. Y., Y. E., Y.
XXX/XX, škodu vo výške 21.000 eur, Z. J., P.. X.X.XXXX J. L., Y. Y., Š. XX, škodu vo výške 20.850 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodených A. Y., H., N..H.., Š. X, Y., M.: XXXXXXXX, Z.
J.N., P.. X.X.XXXX J. L., Y. Y., Š. XX, W. B. L., N..H.., Y. XX, E., M.: XX XXX XXX, so zvyškom nároku
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného

O. N. (ďalej len obžalovaný v 1. rade) o uznaní viny za skutky uvedené pod bodom 1., 3., 4., 5., 6., 7.,
a vyhlásenie obžalovanej T. N. (ďalej len obžalovaná v 2. rade) o uznaní viny za skutky uvedené pod
bodom1.,4.,5.,6.,vobžalobeprokurátorasp.zn.2Pv131/16/3307asúčasnerozhodol,žedokazovanie
v rozsahu priznaných skutkov sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie vo vzťahu k obžalovanej v 2.
rade v rozsahu výroku o treste o vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade vo vzťahu k výroku o vine pod

bodom 2., 8., treste, náhrady škody.

Obžalovaná v 2. rade vypovedala, že spáchanie trestnej činnosti ľutuje, neuhradila k termínu hlavného
pojednávania žiadnu sumu spôsobenej škody. Je starobná dôchodkyňa, má dôchodok 270 eur.
Obžalovaný v 1. rade u nej už nebýva, nechala sa na trestnú činnosť nahovoriť, povedal jej, že to bude

platiť, tak mu uverila.

Obžalovaný v 1. rade vypovedal ku skutku pod bodom 2. obžaloby tak, že je pravdou, že bol v roku 2013
za poškodeným E. B., aby požičal peniaze vo výške 25.000 eur, no nie jemu. ale svedkovi L., mal ich
dať jemu osobne a on ich mal vložiť na účet svedka L., s čím však poškodený nesúhlasil. Poškodený

osobne vložil peniaze na účet svedka L., takže vedel, komu peniaze idú. Časť peňazí poškodenému
vrátil, asi okolo 4.000 eur, nemal ich so sebou, dodatočne ich mal súdu dokladovať. Pôžička mala
byť pre L., obaja - teda poškodený a L. sa poznali po telefóne, on ich takto zoznámil, poškodený si
mal na neho i zohnať telefónne číslo. Peniaze mali byť použité na projekty v Chorvátsku spojené s
energetikou, malo ísť o veterné elektrárne. On poškodeného pozná cez jeho manželku, ktorá je jeho

spolužiačka. O predmetných projektoch on nič bližšie nevie. Peniaze mal vracať on, preto tieto peniaze
mal vracať poškodenému on, lebo ich vzájomne zoznámil a bol aj tichým spoločníkom s p. L., nemá
k tomu však doklad, to bol i dôvod, prečo vkladal poškodenému peniaze na účet. Pre spoločnosť D.
nekonal, neposkytoval tejto spoločnosti ani žiadne služby. Pre túto spoločnosť mali byť aj tie projekty
v energetike. Je pravdou, že ohľadne tejto pôžičky prebehla viacerá komunikácia, poslal mu i doklad o

poukázaní sumy 25.000 eur, no nebola to pravda, žiadal ho o to poškodený, no ten vedel, že to nie je
pravda. S poškodeným aj o vrátení peňazí spolu komunikovali, ako bolo podané trestné oznámenie, už
spolu nekomunikovali. Nevedel sa vyjadriť, kedy mala byť pôžička splatná. On pracoval v minulosti vo
finančníctve, a preto bol aj oslovený k zabezpečeniu pôžičky. Je pravdou, že nejakú zmluvu o pôžičke
poškodenému podpisoval, no nevie, na akú sumu. Ak sa v spise nachádza zmluva zo dňa 27.12.2012

na 38.000 eur, pripustil to, boli v tej sume aj úroky z 25.000 eur, aj keď zmluva nebola pre neho, vysvetlil,
že nikto vám peniaze neposkytne zadarmo, poškodený ho k podpisu tejto zmluvy dotlačil, že pôjde
na políciu, aj peniaze vracal, asi spolu vo výške 4.000 eur, boli v tejto sume peniaze, ktoré si inokedy
požičal on, asi tak vo výške 2.000 eur, dal mu aj asi po 450 eur 3-krát v hotovosti na parkovisku, nemá
k tomu doklad. Myslí si, že poškodený s L. podpisovali zmluvu, bola spísaná až po poskytnutí peňazí,

má túto zmluvu p. L., prečo nie je v spise, sa nevedel vyjadriť. On prosto nechcel narušiť vzťahy s
poškodeným, veď je manžel spolužiačky. Prečo poškodený tvrdí, že peniaze boli pre neho, vysvetlil tým,
že sprostredkoval to, musel si byť však vedomý, veď vkladal peniaze na účet D., aj že sú to peniaze
pre majiteľa a konateľa tejto spoločnosti, nie jemu. Zámerne urobil to, že hneď kontaktoval L., že mu
omylom vložil peniaze, veď si mohol dať výzvu na vrátenie peňazí, tieto peniaze však L. nevrátil, ani

nevie, či vracal peniaze, on sa s ním kontaktoval, zasielal mu maily k tomu, ako je to s vracaním peňazí.
Mal súdu dokladovať aj danú mailovú komunikáciu. Poškodený požičiaval jemu aj iné peniaze. Nevie,
či si požičiaval peniaze aj na opravu poškodeného vozidla, tie peniaze vo výške 25.000 eur však boli na
vyššie uvedené projekty. Ku skutku pod bodom 8. obžaloby vypovedal, že kontaktoval poškodeného Z.
J., aby mu požičal 10.000 eur, kontaktoval ho na parkovisku v aute pred Korzom v Prievidzi. Peniaze boli

určené na ten istý dôvod, ako pri skutku pod bodom 2. obžaloby. Vložil peniaze na účet L., investovalich p. L., nejakú malú časť, je možné, že si z nich nechal, vklad pre L. vie dokladovať písomne, zaslal
súdu doklady, s ktorými sa súd oboznámil a sú na č.l. 697-699. Nevedel sa vyjadriť, aká bola lehota
splatnosti, asi bol dohodnutý aj úrok 10 % ročne. Od tohto poškodeného si požičiaval aj iné peniaze,

ostatné peniaze vo výške tak, ako je uvádzané v skutku obžaloby, no nepožičal si 5.000 eur ale len
1.500 eur, ostatné sumy áno, 2.000 eur, ďalších 2.000 eur nie, časť z nich si nechal, časť tiež dal p. L.,
resp. sa nevedel vyjadriť, či si také sumy požičal, bolo toho veľa. Poškodený túto pohľadávku predal a im
vrátil 3.000 eur. Poškodenému nevrátil žiadne peniaze. V období, ako si peniaze požičiaval - od r. 2013
do roku 2015, nemal žiaden príjem, bol nezamestnaný, mal len živnosť, no prevádzkoval ju, žil u tety -

obžalovanejv2.rade.Požičanépeniazechcesplácaťzvybavovanýchprojektov,akohovtomutvrdzoval
svedok L.. Časť peňazí z trestnej činnosti použil pre vlastnú potrebu a časť peňazí použil pre svedka L..
Podpisoval aj notársku zápisnicu, nie však vo výške 30.000 eur, nepoukazoval však nejaké peniaze na
účet, preberal peniaze v hotovosti. Ohľadne peňazí s poškodeným komunikovala aj jeho matka, presne
však čo, nevedel sa vyjadriť, kontakt jej dal on. Určite to však nebolo ohľadne nejakej exekúcie na ich
dom, to nebola exekúcia, ale dražba, vyplácal to zo skutkov z danej trestnej veci. Poškodenému uvádzal

vždy, že sú to peniaze pre L., prečo tvrdí niečo iné, nevedel vysvetliť. Od osoby G. si požičal vozidlo J.
C., nemal na čom jazdiť, až neskôr ho použil. Takéto vozidlo dal poškodenému, vedel, že nie je jeho,
no počítal s vyplatením peňazí pre L.. Svedok L. mu nevrátil žiadne peniaze, napriek tomu mu veril,
bral ho aj na rokovania, platil si výdavky sám. Je možné, že aj po požičaní poslednej čiastky od tohto
poškodeného,hokontaktoval,noprečo,nevedelsavyjadriť,možnosichceleštepožičaťnejaképeniaze.

Svedok E. B. vypovedal, že on obžalovaného v 1. rade nepoznal, poznala ho jeho manželka, boli
spolužiaci. Požičal mu peniaze. Hovoril mu, má nejaký plán na fotovoltariku, že to má zaúverované,
že banke musí ale preukázať vlastné zdroje. Stále ho prehováral, aby mu peniaze požičal, že mu vráti
peniaze, že preukáže vlastné zdroje, dostane úver, že má vložiť peniaze na jeho účet a peniaze mu vráti,

ukazoval mu aj nejaké papiere k tomu sa viažucim projektom. Nechcel mu peniaze požičať, písal mu asi
3 dni ohľadne tých peňazí. On skutočne vybral peniaze a vložil ich na účet, ktorý mu povedal obžalovaný,
že to je účet jeho spoločnosti, kde je obžalovaný tichý spoločník. Kontaktoval obžalovaného, aby mu
vrátil peniaze, ubezpečoval ho, že mu peniaze vráti, že sa ale z účtu už nedajú z banky vrátiť, nejaké
peniaze mali už aj investovať. Žiadal obžalovaného, aby mu vrátil peniaze, poslal mu aj potvrdenie, že

mu peniaze vrátil. Mal si na to i zriadiť účet v ČSOB banke, žiadne peniaze mu ale neprišli. Neskôr mu
tvrdil, že peniaze investovali. Asi po pol roku prišiel za ním svedok L., že peniaze boli investované, že ich
neminul, že ich vráti. Pred požičaním peňazí on s týmto svedkom nebol v kontakte, nepoznal ho, veď by
si tú firmu bol skontroloval, keby vedel, že je to pre ňu, nikdy by peniaze nebol požičal. Určite so svedkom
L. nekonal, nevysvetľoval mu niečo o tom projekte. Komunikoval aj s obžalovaným, hovoril mu, že aby

neotravoval L., že je to medzi nimi. Poslal cez právničku výzvu na spoločnosť D., aby peniaze vrátili,
neskôr bolo aj rozhodnutie súdu, priznali im dlžnú sumu. Komunikoval so zástupcom spoločnosti, ten
mu hovoril, že z daných peňazí bol vyplatený nejaký leasing aut. Neskôr stále obžalovaný ale i svedok
L. mu sľubovali vrátenie peňazí, nedošlo k tomu. On bol prekvapený, keď zistil, že je to účet, na ktorý
vkladal peniaze, spoločnosti D., mali to byť peniaze na účet obžalovaného. Peniaze mali byť vracané z

fotovoltariky. Neskôr zistil, že obchod nebol vôbec reálny, bolo to všetko len papierové, projekty len na
papieri, nie reálne. Podpisovali neskôr aj zmluvu o pôžičke, aj uznanie dlhu. Prosto obžalovaný sľúbil, čo
chcel, len aby dostal peniaze, aby nešiel na políciu, súd. V zmluve, ktorá je v spise, na sumu 38.000 eur,
je zahrnutá i suma na tú sumu pre D. a ostatné peniaze, ktoré požičiaval obžalovanému. Z tejto zmluvy
mu obžalovaný nevrátil žiadne peniaze, vrátil mu len 1.000 eur z ostatných pôžičiek. Poslal mu nejaké

peniaze na splátku kontokorentu, hovoril, že mu starí rodičia dajú peniaze, že mu požičia rodina, no
boli to iné peniaze, ako táto pôžička 25.000 eur. Či mu obžalovaný poslal 3-krát po 400 eur, sa nevedel
presne vyjadriť, no určite to nebolo v súvislosti s danou pôžičkou, ale iné požičané peniaze. Je pravdou,
že voči spoločnosti D. má úspešnú žalobu, bola mu voči tejto spoločnosti rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 12C/35/2015 priznaná povinnosť zaplatiť 25.000 eur (rozsudok č.l. 688, 175-178, s

ktorým sa súd oboznámil).

Svedok J. L. vypovedal, že s inými osobami bol v súvislosti s plánovaným obchodom pozrieť v Nemecku.
Pri ceste naspäť však mali nehodu. Potreboval preklenúť leasing vozidla, ktoré malo haváriu, preto,
lebo mu bolo povedané, že je lepšie, keby za to vozidlo po havárii vyplatili dlh na leasingu. Oslovil

obžalovaného v 1. rade, či nevie niekoho zohnať, kto by mu požičal peniaze na leasing. Telefonoval
mu, že má, že mu požičia peniaze svedok B., že mu pošle peniaze na účet spoločnosti D., spolu
25.000 eur. On peniaze za vozidlo vrátil. Vozidlo sa predalo inej spoločnosti. Peniaze sa mali neskôr
vrátiť. Je pravdou, že v okolí Š. v Chorvátsku chcel robiť projekt s fotovoltarikou, ten sa nezrealizoval.Komunikoval o danej pôžičke s poškodeným, no bolo to neskôr, keď ho tento poškodený vyhľadal, v
čase poukázania peňazí na účet spoločnosti D. nie. Urobil s ním aj dohodu, že peniaze na účet prišli,
že mu z ďalších obchodných aktivít vráti peniaze. Peniaze určite neboli určené na fotovoltariku, boli

jednoznačne na splatenie leasingu, dorovnanie leasingu havarovaného vozidla. Z predaja vozidla ich
spoločnosť nedostala žiadne peniaze. Obžalovaný v 1. rade hľadal v regióne Prievidza obchodných
partnerov, no nebola dohodnutá pre neho žiadna odmena, nemali ani žiaden zisk, nemali žiaden obchod.
Dával obžalovaný peniaze na bežné výdavky, napr. benzín, išlo o sumy 100-200 eur, nejaké peniaze do
Chorvátska mu poslal aj na účet. Určite však nie peniaze vo výške 25.000 eur, taká suma bola len na

vyplatenie leasingu. Obžalovanému netvrdil, že peniaze investoval. Rozsudkom Okresného súdu Košice
I sp. zn. 12C/35/2015 bola priznaná povinnosť spoločnosti D. zaplatiť 25.000 eur (rozsudok č.l. 688, s
ktorým sa súd oboznámil). On aj podpísal poškodenému uznanie dlhu, bolo to v neskoršom období, k
tomu sa viaže i toto rozhodnutie súdu.

Svedok Z. J. vypovedal ku skutku pod bodom 8. obžaloby tak, ako je to ustálené v skutkovej vete

obžaloby, skutok sa stal tak, ako je to uvedené v skutkovej vete, spôsobom, v čase a vo výške súm
uvedených v skutku. Vypovedal, že požičal obžalovanému 10.000 eur, 1.500 eur na spoločnosť D., v tej
súvislosti mu telefonovala aj jeho matka, že prídu o dom, aj sa s ňou chcel stretnúť, komunikoval potom
aj s jeho otcom, že aj im dlhuje peniaze, boli požičiavané peniaze na vozidlo J. C. - ako záloha, toto
vozidlo mu aj nechal, nechal mu vtedy aj občiansky preukaz. Vozidlo nebolo obžalovaného v 1. rade, že

ho má požičané, neskôr prišli policajti a vozidlo mu vzali. On zakladal aj jeho vozidlo D. J., požičiaval
mu vtedy 5.000 eur aj sumu 2.000 eur, tých bolo viackrát požičaných, stále žiadal obžalovaný nejaké
peniaze požičať, spolu to bolo 35.000 eur aj s úrokmi, tak spísali zmluvu o pôžičke. Zmluvu k tomu a v
nej uvedené sumy si napočítal sám obžalovaný, spísali ju u notárky JUDr. J.. Stále sa vyhováral, že mu
peniaze vráti. Dôvodom pre pôžičku boli nejaké projekty, stále nejaké dôvody, pre ktoré žiadal peniaze

požičať, že ide niečo investovať a z toho mu to vráti, že sa nemá ako dostať na východ Slovenska.
Splatil mu mal danú sumu aj splácaním úveru, z neho splatil asi len jednu splátku, ktorá bola vo výške
176 eur, viac nesplácal. On žiadnu pohľadávku voči obžalovanému 1. rade nepredal, teda predal, no
žiadnu sumu nevymohli.

Súd sa oboznámil, okrem vyššie spomenutými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa skutkov pod bodom 2. a
8. obžaloby, i s listinnými dôkazmi č.l. 179 - upovedomenie o začatí exekúcie v prospech poškodeného
E. B. na vymoženie pohľadávky vo výške 25.000 eur voči spoločnosti D., s.r.o., Košice, viažucu sa práve
na rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/35/2015, listinné dôkazy - kúpna zmluva č.l. 574-579,
kúpna zmluva na vozidlo D. J. č.l. 585-587, vklad na účet spoločnosti D.N.Z. č.l.584, notárska zápisnica

o uznaní dlhu obžalovaným v 1. rade v prospech poškodeného J. na podklade zmluvy o pôžičke a k tomu
sa viažuca zmluva o pôžičke na identickú sumu č.l. 590 o výške 30.000 eur - č.l. 588-589, 591-592, 593.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej v 2. rade mal súd preukázané, že obžalovaná v bode 1.,
4., 5., 6., spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia

podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobila značnú škodu a skutku sa dopustila závažnejším
spôsob konania - na viacerých osobách, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnila
zákonné znaky skutkovej podstaty v bode 1., 4., 5., 6., pokračovacieho zločinu úverového podvodu
podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona. Vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade mal súd za skutky uvedené pod bodom 1., 3., 4.,

5., 6., 7., vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, ktoré súd prijal a vykonané dokazovanie,
dôkazmi jednotlivo a súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom i na samotnú výpoveď obžalovaného,
no predovšetkým na výpoveď obžalovanej v 2. rade, ale i svedkov E. B., Z. J.N., H. L., oboznámené
listinné dôkazy ku skutkom pod bodom 2., 8., preukázané, že obžalovaný v bode 1., 4., 5., 6., spoločným
konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie

úveru a tak mu spôsobil značnú škodu a skutku sa dopustil závažnejším spôsob konania - na viacerých
osobách, v bode 2., 3., 8., na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak väčšiu škodu a skutku sa dopustil závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
v bode 7. prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu
škodu, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty v

bode 1., 4., 5., 6., pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c),
odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2., 3., 8.,
pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona a v
bode 7. prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona. Obranu obžalovanéhovo vzťahu ku skutkom 2. a 8. obžaloby súd hodnotí ako účelovú, nevierohodnú, vyvrátenú výpoveďami
vypočutých svedkov, listinnými dôkazmi, ktorými mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaný sa dopustil i týchto skutkov, tak ako mu to kládla za vinu skutková veta obžaloby, i v týchto

dvoch skutkoch. Svedok B. jednoznačne popísal okolnosti, za ktorých došlo k pôžičke obžalovanému,
rozhodne poprel, žeby peniaze boli prvotne určené pre spoločnosť D., vychádzal z poznatku, že aj účet,
na ktorý sú peniaze poukazované, je účet obžalovaného. Tieto poskytnuté peniaze boli požičiavané
na účel údajného projektu spoločnosti, viažuci sa na fotovoltariku, o ktorej vypovedal poškodenému
obžalovaný, no v skutočnosti peniaze boli a mali byť použité, ako o tom vypovedal svedok L., na

vyplatenie neuhradených splátok leasingu, pričom boli poskytované obžalovanému, ak by peniaze mali
byť na iný účel a inej osobe, peniaze by poškodený nebol poskytol. Obžalovaný v 1. rade jednoznačne
si musel byť vedomý a i si bol vedomý, že nemal finančné prostriedky na splatenie pôžičky a len
neopodstatnene sa spoliehal na to, že možno mu v budúcnosti nejaký obchod, o ktorého reálnosti nemal
z čoho byť obžalovaný dôvodne presvedčený, sa uskutoční a tak si zabezpečí finančné prostriedky na
splatenie vyžiadaných pôžičiek, neustále si požičiaval ďalšie a ďalšie sumy, tak identicky konal aj pri

skutku pod bodom 8., na rôzne fiktívne dôvody, resp. klamlivými zábezpekami, čím uviedol tak iného -
poškodených do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu a skutok spáchal na viacerých osobách, čím tak po
stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu
podvodu § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona a v bode 7. prisvojil si cudziu vec,
ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím naplnil zákonné znaky

skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona.

Štát má záujem na ochrane súkromného vlastníctva fyzických ako i právnických osôb, chráni ho
pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb, meny, ochrany slovenských ako i cudzozemských peňazí
prostriedkami trestného práva. Obžalovaní svojím konaním porušili tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil so správami charakterizujúcimi osoby obžalovaných, s odpismi registra trestov a
príslušnými rozhodnutiami č.l. 623-624, 633, 634, pripojenými spismi Okresného súdu Prievidza sp. zn.
1T/83/2017, sp. zn. 2T/36/2015, z ktorých vyplýva, že obžalovaná v 2. rade nebola doposiaľ súdne
trestaná. Na obžalovaného v 1. rade sa hľadí, akoby ako by bol dvakrát súdne trestaný - rozsudkom

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/36/15 zo dňa 20.4.2015, právoplatným toho istého dňa, ktorým
bola schválená dohoda o uznaní viny a uložení trestu a obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu
úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 24 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
36 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/83/2017 pre prečin úverového podvodu

podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov
nepodmienečne,navýkonktoréhobolzaradenýdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnym
stupňom stráženia.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34

odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania
činu, následok, zohľadniac osoby obžalovaných, ich doterajší spôsob života, priznajúc obžalovanej v

2. rade poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno j), l), Trestného zákona - že pred spáchaním
trestnej činnosti viedla riadny život a sa k spáchaniu trestnej činnosti priznala a jej spáchanie úprimne
oľutovala, na druhej strane tiež neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného
zákona, berúc do úvahy i skutočnosť, že pretože obžalovaná spáchala skutok v staršom veku a ide o
osobu staršiu, ktorá konala v snahe pomôcť svojmu synovcovi, nezbehlú, využitú naivným jej pohľadom

na obžalovaného v 1. rade, skutočnosť, že získané peniaze neboli určené jej, nekoristila z nich, teda
existenciu mimoriadnych okolností prípadu a mimoriadnych okolností na strane obžalovanej, dospel
k záveru, že použitie trestnej sadzby, i keď na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, by bol pre
obžalovanú neprimerane prísny a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratším za použitia ustanovenia
§ 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestnej sadzby, berúc do úvahy i skutočnosť, že

obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o uznaní viny a súd jej vyhlásenie prijal, čím aj
prejavila svoj dodatočný kritický postoj ňou spáchanej trestnej činnosti a potom súd u tejto obžalovanej
dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad správaním
obžalovanej v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákonaa § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, za
súčasného príkazu podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom,
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, bude v dostatočnej miere plniť účel trestu z

pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie. U obžalovaného v 1. rade, pretože s prihliadnutím
na ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona u neho prichádzal do úvahy ukladať trest súhrnný,
pretože trestný čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný
jeho trestný čin - odsúdenie vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.4.2015,
a teda prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri

ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona, u obžalovaného v 2. rade neexistenciu
žiadnej poľahčujúcej ale jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, že
spáchal viac trestných činov, ako i osobu obvineného, skutočnosť, že to práve tento obžalovaný, ktorý
trestnúčinnosťzorganizoval,na jejspáchaniezviedoliinúosobu,zohľadnenínásledku,ktorýjevdanom
prípade vyjadrený výškou spôsobenej škody, ostatných skutočností uvedených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona, a potom súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 88 mesiacov nepodmienečne,

pre výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
pretože v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, za súčasného zrušenia výroku
o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.4.2015, ako i všetkých
nadväzujúcich rozhodnutí, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad, a
takéto tresty považoval za primerané, zákonné a dôvodné, ktoré budú plniť účel trestu tak z pohľadu

individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poškodení riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody a vychádzajúc však z výšky škody ustálenej v
skutkových vetách jednotlivých skutkov rozsudku, u toho ktorého obžalovaného, zaviazal obžalovaných
v 1., 2. rade k povinnosti nahradiť poškodenej strane škodu A. Y., H., N..H.., Š.Z. X, Y., M.: XX XXX

XXX, škodu vo výške 14.001,56 eur, poškodenému W. B. L., N..H.., Y. XX, E., M.: XX XXX XXX, škodu
vo výške 1.611,56 eur, poškodenému E. W. H., H..Z..A.., E. XX, Y., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške
17.384,80 eur, obžalovaného v 1. rade k povinnosti nahradiť poškodenému E. B. škodu vo výške 25.000
eur, D. S. škodu vo výške 21.000 eur, Z. J. vo výške 20.850 eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku
súd poškodených A. Y. H., N..H.., Š. X, Y., M.: XXXXXXXX, Z. J., P.. X.X.XXXX J. L., Y. Y., Š. XX, W.

B. L., N..H.., Y.U. XX, E., M.: XX XXX XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný
proces - vo zvyšku uplatnenej škody nad škodu ustálenú v skutkovej vete toho ktorého skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.