Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200121
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820200121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
E. G., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom u matky, deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom:Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,Úradpráce,sociálnychvecíarodinyNámestovo,
deti rodičov: matky: Mgr. F. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Z. XXX/XX-XX, právne zastúpená:
JUDr. Ivica Firstová, advokátka, so sídlom
v M. E., Q. XXXX, a otca: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Z. XXX/XX-XX, právne zastúpený: JUDr.
Ferdinand Klinovský, advokát,

so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 1660, IČO: 37 805 495, v konaní
o návrhu matky na určenie výživného a o návrhu otca na určenie striedavej starostlivosti, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
4P/7/2020-143 zo dňa 30. júna 2020, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4P/7/2020-199 zo dňa 30.
marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zveril maloleté deti
E. a to G., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
tým,žeotecmaloletýchdetí jeoprávnený maťmaloletédetivosobnejstarostlivostikaždýpárnytýždeňv
kalendárnom roku od nedele predchádzajúceho týždňa od 17:00 hod. nepretržite do nasledujúcej nedele
do 17:00 hod., matka maloletých detí je oprávnená mať maloleté deti v osobnej starostlivosti každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku od nedele predchádzajúceho týždňa od 17:00 hod. nepretržite do
nasledujúcej nedele do 17:00 hod. s tým, že otec maloletých detí je povinný prevziať si maloleté deti

v nedeľu o 17:00 hod. v každom nepárnom týždni v mieste bydliska matky a matka maloletých detí
je povinná prevziať si maloleté deti v nedeľu o 17:00 hod. v každom párnom týždni v mieste bydliska
otca, pričom obidvaja rodičia sú povinní maloleté deti na vystriedanie osobnej starostlivosti riadne a včas
pripraviť spolu s nachystanými vecami a všetkými potrebami. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že
počas trvania striedavej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje a neupravuje sa ani styk maloletých
detí s druhým rodičom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu. Okrem toho súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 4P/7/2020

zo dňa 30.06.2020, že návrh matky na určenie výživného zamieta.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade je zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov na mieste. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil,že zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonával pohovor s maloletými deťmi vyplynulo, že obe
maloleté deti vyjadrili súhlas so striedavou starostlivosťou, aj keď maloletý Z. je ešte vo veku, kedy nevie
ešte jednoznačne vyjadriť svoj názor, ale jednoznačne má rovnako rád oboch rodičov. Počas konania

súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod, ktorý by bránil striedavej starostlivosti a nedorozumenia,
ktoré rodičia medzi sebou majú, nie sú tak závažného charakteru, pre ktorý by maloleté deti nemohli
byť striedavo vychovávané oboma rodičmi. Obaja majú hlboký citový vzťah k deťom a aj ich bytové
podmienky spĺňajú predpoklady na výchovu a starostlivosť detí. Skutočnosť, že bývajú blízko seba
súd prvej inštancie vyhodnotil pozitívne, nakoľko maloleté deti môžu byť v kontakte s oboma rodičmi

kedykoľvek počas dňa. S poukazom na to, že striedavá starostlivosť bude v danom prípade obom
maloletých deťom na prospech, súd prvej inštancie rozhodol tak, že zveril maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec maloletých detí bude oprávnený mať maloleté
deti v osobnej starostlivosti každý párny týždeň v kalendárnom roku od nedele predchádzajúceho
týždňa od 17:00 hod. nepretržite do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. a matka maloletých detí bude
oprávnená mať maloleté deti v osobnej starostlivosti každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od

nedele predchádzajúceho týždňa od 17:00 hod. nepretržite do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. Otcovi
súd prvej inštancie uložil povinnosť prevziať si maloleté deti v nedeľu o 17:00 hod. v každom nepárnom
týždni v mieste bydliska matky a matke povinnosť prevziať si maloleté deti v nedeľu o 17:00 hod. v
každom párnom týždni v mieste bydliska otca. Vzhľadom na frekvenciu striedavej starostlivosti súd prvej
inštancie neurčil výživné a ani neupravoval styk maloletých detí s druhým rodičom. O trovách konania

súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Okrem toho súd
prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom zamietol návrh matky na určenie výživného.

3. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie matka, ktorá v celom rozsahu napadla vyššie označený
rozsudok podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

nakoľko súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Matka má za to, že Okresný súd Námestovo vydaním napadnutého rozsudku konal v rozpore so
záujmamimaloletýchdetí,keďžematkanapojednávaníjednoznačneuviedla,ženesúhlasísostriedavou

starostlivosťou a že maloletý Z. je na ňu naviazaný. Je toho názoru, že striedavá starostlivosť nie je
na prospech maloletých detí. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nevzal do úvahy jej vyjadrenie na
súdnom pojednávaní konanom dňa 30.06.2020 o tom, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie
o striedavej starostlivosti maloletých detí, nakoľko otec maloletých detí nie je schopný plnohodnotne
vychovávať maloleté deti, je nespoľahlivý. Nespôsobilosť otca vychovávať maloleté deti je zapríčinená

zlým zdravotným stavom otca, ktorý spočiatku navštevoval psychologičku pani U. s ktorou sa rozprávali
o jeho stavoch a on jej povedal, že ich má vtedy keď pije. Táto podľa matky odporučila otcovi nepiť
alkohol, čo však otec maloletých detí nedodržiaval. Psychologička mu predpísala lieky na depresie,
keďže sa psychicky zrútil a vo februári navštívil psychiatričku. Lieky užíval len do apríla. Spočiatku si
dávaldvetripivátentozvykmalasitritýždneapotomzačalznovapiť.Otecmaloletýchdetímalpodstúpiť

ďalšie terapie na zlepšenie jeho zdravotného stavu, ktoré však odmietol. Otec maloletých detí neustále
požíva alkohol vo zvýšenej miere s čím súvisia jeho zmeny nálad, ako aj agresívne správanie voči matke
maloletých detí, ktorá viackrát uviedla na súdnom pojednávaní, že v obave o svoj život dala preventívne
vymeniť zámky v byte, v ktorom býva s maloletými deťmi, keďže otec maloletých detí sa jej vyhrážal
násilím. Podľa matky otec maloletých detí sa viackrát vyjadril, že ona sa má starať o maloleté deti a on

si bude užívať život. Tieto slová ju utvrdili v tom, že je ako žena sebavedomá, ktorá sa dokáže o svoje
deti postarať a nepotrebuje na to manžela, ktorý ju celý čas len psychicky týral, ponižoval a potupil pred
maloletými deťmi. Viackrát sa stalo, že sa otec maloletých detí svojej manželke vyhrážal, že spácha
samovražduasľuboval,žesazmeníaževšetkobudedobré.Okremtohomatkapoukázalanato,žeotec
maloletých detí je pracovne vyťažený s čím súvisia jeho viacdňové pracovné cesty po celom Slovensku,

ako aj do zahraničia, keďže firma, pre ktorú pracuje, sídli v Poľsku, kde často chodieva na firemné
porady. Podľa matky sa viackrát stalo, že otec maloletých detí neinformoval matku maloletých detí o
podstatných skutočnostiach týkajúcich sa zdravotného stavu maloletých detí, svojvoľne bez jej súhlasu
odcestoval s maloletými deťmi do Viedne, kde sa s nimi zdržiaval niekoľko dní, čo považovala vzhľadom
nasituáciuvsúvislostispandémiouCOVID-19nevhodnéapriamoohrozujúceživotazdraviemaloletých

detí a ich matky. Poukázala na to, že počas pandémie COVID-19 mal maloletý G. zo školy nariadený
režim online vyučovania, pričom otec maloletých detí nebol schopný v čase, kedy G. bol u neho doma,
absolvovať s ním online vyučovanie a nevedel ani nechcel mu pomáhať s učením a domácimi úlohami.
Podľa matky s manželom trávia čas maloleté deti tak, že G. je na mobile 9 hodín a mladšiemu Z. kúpiltablet, na ktorom strávi väčšinu svojho času. Maloletý Z. tak pozerá na tablete nevhodné videá, z ktorých
má potom strach. Matka maloletých detí poukázala aj na to, že súd prvej inštancie nenariadil znalecké
dokazovanie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá starostlivosť sa

podľa odvolateľky v danom prípade nejaví ako optimálne riešenie ani z pohľadu maloletých detí, ktorým
chýba stabilné rodinné prostredie, medzi rodičmi maloletých detí zlyháva základná komunikácia, ktorá
je konfrontačná a nepostačujúca, nemajú vzájomne zjednotené výchovné postupy, pevné pravidlá a
požiadavky na výchovu maloletých detí. So striedavou starostlivosťou matka nemôže súhlasiť, nakoľko
nie sú splnené základné predpoklady na možnosti vzniku striedavej osobnej starostlivosti, a to z dôvodu

nespôsobilosti otca vychádzať s deťmi, kde vlastne otec na základe jeho zlého zdravotného stavu,
výkyvmi nálad navštevuje psychiatrickú ambulanciu a má vedomosť, že užíva lieky, ktoré kombináciou
s alkoholom len zhoršujú jeho psychický stav. Vzhľadom na uvedené skutočnosti matka navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne, v
súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dostatočneriadne,správneaúplnezistilskutočnýstavveciasvojerozhodnutieodôvodnilzrozumiteľným
spôsobom, opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Otec maloletých detí

nesúhlasí s vyjadrením matky, ktorá sa snaží vykresliť ho ako osobu neschopného, nespoľahlivého,
nezodpovedného otca, ktorý má podľa vyjadrení matky trpieť viacerými diagnózami. Do pozornosti súdu
dalskutočnosť,žeodzačiatkusúdnychkonaníbolavdomácnosti,vktorejžijevykonanáviackrátkontrola
pracovníčkami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom šetrenia rodinných pomerov, zisťovania
jehonázorunapredmetkonania,zisťovanienázorumal.detí.Anijedenkrátnebolozistenénajehostrane

akékoľvek pochybenie, že by sa o deti nevedel postarať, že by nemal vytvorené podmienky pre striedavú
osobnú starostlivosť. Výslovne poprel tvrdenia, že má problémy s užívaním alkoholu. Zároveň sa podľa
neho nezakladá na pravde tvrdenie matky, že má voči nej agresívne správanie, nakoľko viac ako pol
roka nežije s manželkou, matkou maloletých detí v jednej spoločnej domácnosti a kontaktujú sa jedine
telefonicky, sms správami a ich komunikácia sa týka maloletých detí. Opakovane uviedol, že napriek

tomu, že vykonáva pracovnú činnosť na celom území SR, vie si svoje pracovné povinnosti zabezpečiť
tak, aby zabezpečoval striedavú osobnú starostlivosť. Svoj pracovný čas si plánuje sám a vie si ho
prispôsobiť. Podľa otca maloleté detí netrpia závažnými ochoreniami, a zároveň uviedol, že posledný rok
nedošlo u ich detí k tak závažnému zhoršeniu zdravotného stavu, aby o tom musel matku informovať.
S mal. deťmi počas letných prázdnin vycestoval do Rakúska, na dovolenku, v čase kedy to situácia na

Slovensku povoľovala a nijakým spôsobom nebol priamo ohrozený život a zdravie mal. detí. K námietke
matky, že súd nevykonal znalecké dokazovania uviedol, že nie je povinnosťou súdu v prípade zverenia
mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti nariaďovať znalecké dokazovanie a podrobovať tak mal.
synov takémuto dokazovaniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že súhlasí s vydaným rozsudkom,
ktorým boli mal. deti zverené do striedavej starostlivosti. Kolízny opatrovník tiež uviedol, že obaja
rodičia majú naďalej hlboký citový vzťah k mal. deťom. Bytové podmienky rodičov spĺňajú predpoklady
na výchovu a starostlivosť o mal. deti, pričom rodičia bývajú v bytovkách blízko seba. Okrem toho v

súčasnosti obidvaja rodičia spolupracujú s A.S. Kľúč a referátom poradensko-psychologických služieb
na okresnom úrade z dôvodu zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Otec je s mal. deťmi v kontakte
a mal. deti majú záujem stretávať sa s otcom často. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť.

6. V replike sa matka vyjadrila k vyjadreniu otca tak, že s jeho vyjadrením absolútne nesúhlasí a že
tvrdenia otca uvádzané v jeho vyjadrení sa nezakladajú na pravde.

7. Proti dopĺňaciemu rozsudku podala odvolanie matka v celom rozsahu podľa § 362 ods. 1 písm. f)
a h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie neúplne zistil stav skutkovej veci, pretože nevykonal dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa
matky zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa
z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich (v komentári k ust.§ 75 zákona o rodine). Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality
príjmov (ust. § 75 zákona o rodine), t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej

sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie
platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.
Rovnako podľa záverov aplikačnej praxe sa má v zmysle potencionality posudzovať prípadný výkon
trestuodňatiaslobodyzatrestnýčinzanedbaniapovinnejvýživy,keďsavychádzaztoho,žeprávevýkon
trestu z tohto dôvodu by nemal byť pre páchateľa výhodou, a preto pri ich kvalifikácii treba vychádzať

z možných zárobkov. V prípade iných trestných činov to bude dané okolnosťami prípadu (napr. či išlo
o úmyselný alebo nedbanlivostný trestný čin), možnosťami zárobku vo výkone trestu. Bez ohľadu na
uvedené súd musí rešpektovať zákonný príkaz a v každom prípade určiť minimálne výživné. Matka
navrhla, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zmenil tak, že otec maloletých detí je povinný prispievať
na výživu maloletého G. E. sumou 200,- eur mesačne a na maloletého Z. E., sumou 150,- eur mesačne,
a to vždy najneskôr do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí, počnúc

dňom právoplatnosti rozsudku.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky proti dopĺňaciemu rozsudku uviedol, že z obsahu podaného
odvolania nie je zrejmé, v čom sa javí v očiach matky mal. detí neúplné zistený skutkový stav vecí.
Zároveň nie je zrejmé, k akým skutkovým zisteniam mal súd dospieť podľa matky mal. detí, ak tvrdí, že

tieto zistenia sú nesprávne a prečo považuje matka rozhodnutie za nesprávne pre právne posúdenie.
Právna argumentácia a dôsledné odôvodnenie odvolania nie je súčasťou podaného odvolania. Ďalej
otec konštatoval, že v podanom odvolaní absentujú bližšie konkretizácie jednotlivých dôvodov
podaného odvolania, nakoľko úvodná časť odvolania len opisuje procesný postup Krajského súdu v
Žiline, ktorým odvolací súd vrátil spis ako predčasne predložený na Okresný súd Námestovo. Následne

matka mal. detí opisuje ustanovenia Zákona o rodine a komentár k ustanovenia § 62 Zákona o rodine.
Teoretické úvahy o zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča k maloletým deťom tvoria prevažnú časť
odvolania (str. 3-4), no ani z týchto nevyplýva opodstatnenosť napadnutia dopĺňajúceho rozsudku.
Dopĺňajúci rozsudok pokladá za správny a s prihliadnutím na zistený skutkový stav vecí, najmä s
ohľadom na skutočnosť, že rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do 29.04.2020. V tomto

období sa otec mal. detí riadne podieľal na zabezpečovaní všetkých potrieb maloletých detí, no napriek
tomu ešte poslal v januári 2020 na účet matky sumu 480,- eur, vo februári 2020 sumu 550,- eur, v
apríli 2020 sumu 758,- eur. Poukázal na to, že doklady o úhradách jednotlivých platieb sú súčasťou
súdneho spisu ako príloha ku vyjadreniu otca maloletých detí k podanému návrhu na začatie konania. Z
uvedeného dôvodu sa domnieva, že nevznikla potreba zaviazať súdnym rozhodnutím otca maloletých

detí povinnosťou prispievať na výživu mal. detí v rozsahu, ako navrhuje matka maloletých detí, nakoľko
si otec dobrovoľne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vždy riadne plnil. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom
potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol potvrdiť dopĺňací rozsudok v celom
rozsahu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok spolu s dopĺňacím rozsudkom na

základepodanýchodvolanívrozsahudanomustanovením§65,§66CMPabeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s dopĺňacím
rozsudkom potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine ukladá súdu povinnosť skúmať, či sú obaja rodičia

spôsobilí dieťa vychovávať a či budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa, pričom súd podľa § 24
ods. 4 citovaného zákona rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom; dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného

a rovnocenného styku s obidvoma rodičmi. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine je zrejmé,
že podstatnými kritériami určujúcimi záujem maloletého dieťaťa (okrem spôsobilosti oboch rodičov
vychovávať dieťa a dohodnúť sa s druhým rodičom) sú citové väzby a vývinové potreby dieťaťa, stabilita
výchovného prostredia a právo na udržiavanie rovnocenného osobného styku s obidvoma rodičmi.12. V danom prípade nariadenia striedavej starostlivosti navrhol otec a matka s ňou nesúhlasila. Súd
prvej inštancie v danom prípade na základe zisteného skutkového stavu dôvodne a správne uzavrel, že

v danom prípade boli kumulatívne splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej
starostlivostivzmysleust.§24ods.2Zákonaorodine.Predovšetkýmbolopreukázané,žeobajarodičia,
tak matka ako aj otec, sú spôsobilí deti riadne vychovávať, o čom svedčí doterajšia starostlivosť matky
o deti, ako aj starostlivosť otca o deti v priebehu doposiaľ široko realizovaného styku. V konaní bolo
tiež nesporným naplnenie druhej z podmienok, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o deti

záujem. Odvolací súd je zhodne s názorom súdu prvej inštancie toho názoru, že nariadenie striedavej
starostlivosti je v danom prípade plne v súlade s prioritnými záujmami maloletých detí. Z vykonaného
dokazovania nesporne vyplýva, že obaja rodičia majú k maloletým deťom, tak maloleté deti k obom
rodičom,silnopozitívnecitovéväzby.Výchovnéprostredieuobochrodičovsajavístabilným.Zodpovedá
pritom vývinovým potrebám maloletých detí tak, aby mali priestor na vytvorenie rovnocenného vzťahu s
oboma rodičmi. Nariadením striedavej starostlivosti je zároveň rešpektované právo detí na rovnocennú

výchovuastarostlivosťzostranyobochrodičov,akoajichprávonaudržiavanierovnocennéhoosobného
styku s oboma rodičmi. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že v danom prípade je splnená i posledná
hmotnoprávna podmienka podľa citovaného ustanovenia, že striedavou starostlivosťou budú lepšie
zaistené potreby maloletých detí. Deti hoci prišli o svoju pôvodnú rodinu, môžu mať k dispozícií oboch
rodičov,pričomzachovanietakéhotoplnohodnotnéhovzťahujeprvoradýmzáujmomdeti.Prenariadenie

striedavej starostlivosti v danom prípade je ideálnou podmienkou aj to, že rodičia žijú v jednom meste,
dokonca neďaleko od seba, preto odpadá potreba detí vytrhávať opakovane z prostredia a školy a
premiestňovať ich do iného prostredia. Pokiaľ matka spochybňovala rodičovské kompetencie, nešlo o
nič závažné, čo by sa potvrdilo a čo by akýmkoľvek spôsobom bránilo nariadeniu striedavej osobnej
starostlivosti.

13. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade súd prvej inštancie na základe skutkových zistení
správne nariadil striedavú starostlivosť aj proti vôli matky maloletých detí. Názor preferenčného rodiča
sám o sebe nie je podstatný, podstatný je jeho motív. Nemôže stačiť svojvoľné, účelové alebo nelogické
odmietanie striedavej starostlivosti jedným rodičom, pretože takéto správanie by bolo možno považovať

za zneužívanie práva vychovávať deti, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o striedavej starostlivosti bez nariadenia znaleckého
dokazovania, vo všeobecnosti platí, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť zisťovať
vhodnosť striedavej starostlivosti znaleckým dokazovaním. Podľa krajského súdu je znalecký posudok

iba jedným z dôkazných prostriedkov a je výlučne na úvahe súdu, či znalecké dokazovanie nariadi.
Aj podľa odvolacieho súdu znalecké dokazovanie v danej veci by bolo nadbytočné, keďže v priebehu
konania nevyšli najavo žiadne pochybnosti o osobnostiach rodičov, o ich spôsobilosti a zručnosti
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktoré by znemožňovali zverenie detí do striedavej
osobnej starostlivosti.

15.Problematickouvovzťahuknariadeniustriedavejstarostlivostibymohlabyťlenneschopnosťrodičov
spolu efektívne komunikovať. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi nie je
ideálna, čo ale nie je podmienkou nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Postačuje ak je schopnosť
komunikácie primeraná do tej miery, že plne reflektuje záujmy maloletých detí, čo vzhľadom na realizáciu

širokej úpravy styku bolo zachované.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval výrok o zverení maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti za vecne správny a potvrdil ho. Matka v odvolaní uviedla, že napáda aj výrok Id (ktorým
bolo rozhodnuté, že výživné sa počas striedavej starostlivosti neurčuje a styk s maloletými deťmi sa

neupravuje), avšak neuviedla v čom považuje tieto výroky za nesprávne. Tieto výroky odvolací súd
preskúmal podľa § 379 písm. a) CSP a považoval ich za vecne správne, a preto ich potvrdil.

17. Odvolací súd preskúmal aj výrok dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý napadla matka
maloletých deti odvolaním. Podľa krajského súdu je výrok dopĺňacieho rozsudku vecne správny s

prihliadnutím na zistený skutkový stav veci, najmä s ohľadom na skutočnosť, že rodičia maloletých detí
žili v spoločnej domácnosti do 29.04.2020. V tomto období sa otec podieľal na zabezpečovaní všetkých
potrieb maloletých detí, pričom v januári 2020 poslal na účet matky ešte sumu 480,- eur, vo februári2020 sumu 550,- eur a v apríli 2020 sumu 758,- eur. Aj podľa odvolacieho súdu si otec v rozhodnom
období plnil dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť.

18. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)