Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 2, 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718010157
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3718010157.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňou JUDr. Luciou Kovačinovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 02.10.2019, trestnej veci obžalovaného C. T., nar. XX.XX.XXXX E. W., trvale bytom K. J.
XX, M. G., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. T., nar. XX.XX.XXXX E. W., trvale bytom K. J. XX, M. G., X.

j e v i n n ý , ž e

dňa 19. augusta 2016, v čase asi o 21.15 h, v obci K. J., M. G., riadil motorové vozidlo značky L. G.,
evidenčného čísla G.-XXX J., po ceste číslo XXX/XXXX, smerom od B. O. na X., kde v úseku cesty
v zastavanej časti obce pri rodinnom dome číslo X, v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla
a sledovaniu situácie v cestnej premávke, pri oneskorenej reakcii o časovú diferenciu až 1,8 sekundy,
jazdiac rýchlosťou 45 až 50 km/h, bez predchádzajúceho brzdenia, pravou prednou časťou vozidla, vo
vzdialenosti asi 1,7 metra od pravého okraja vozovky, narazil do ľavej strany tela chodca I. Y. pri úplnom
obrysovom prekrytí vozidla a chodca, ktorý prechádzal cez cestu z pravej strany na ľavú v smere jazdy

vozidla, pričom chodec I. Y., bytom K. J. XX, M. G., pri dopravnej nehode utrpel zlyhanie činnosti srdca
pri tamponáde srdca ako následku ruptúry steny hrudnej srdcovnice, ktoré spolu s inými zraneniami
utrpel v rámci polytraumy, pričom na následky týchto zranení na mieste nehody dňa 19.08.2016 asi o
22.35 h zomrel.

Obžalovaný C. T. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení
neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

t ý m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 12 (slovom: dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 (slovom: osemnásť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
na dobu 18 (slovom: osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému T. Y., nar. XX.XX.XXXX,
B. XXX, M. G., vo výške 596,27 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por., sa poškodený T. Y., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, M. G., so zvyškom nároku

na náhradu škody, odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je u vedené vo výroku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, znalca W.. I. B.,

prečítaním svedeckých výpovedí T. Y., S. T., E. L. a W. Š., oboznámením znaleckého posudku C.. S.
Y.S., G.. a C.. D. V. a oboznámením správ na obžalovaného.

Obžalovaný uviedol, že v daný deň išiel s L. M. do K. J., išiel pomaly, pretože auto nemalo zahriaty
motor, medzi 40 až 50 km/h. K nehode došlo asi v polovici cesty, zaregistroval človeka, bol to Y., tento

nechodil vzpriamený, ale zohnutý v priamom uhle a mohol tak mať výšku max. 1 meter, 1,10 metra,
vyhodil smerovku, že ho ide obísť, on padol do cesty a pravou prednou časťou auta ho zachytil. Bola
to sekunda, nedalo sa nič robiť, potom zostal na ceste, oni hneď zastavili auto a išli k nemu zistiť čo
sa stalo, Y. bol pri vedomí, len povedal, že ho bolí noha, preto ho zdvihli a dali sadnúť do zastávky a
hneď zavolali sanitku. Sanitka išla dlho, aj polhodinu, dokonca ich raz aj minula a musela sa vracať.

Y. stále komunikoval, stále opakoval, že ho bolí noha, pomaly však upadal do bezvedomia. Y. zbadal
v bezpečnej vzdialenosti, aby ho mohol obísť, mal aj dostatočný odstup, ale absolútne s tým nerátal,
do protismeru ísť nemohol, pretože tam išlo auto. Pred zrážkou nemal dôvod brzdiť, len ho obchádzal,
mal vyhodenú smerovku, ale Y. mu v sekunde spadol na nárazník. Y. bol bosý, nevie, či sa potkol,
alebo ho niečo pichlo do nohy, išiel na ľavú stranu smerom ku zastávke, ktorá je hneď oproti cez cestu,

nemal žiadne reflexné prvky, aj keď ho oživovali záchranári povedali, že je z neho cítiť borovička. On
používal diaľkové svetlá, potom tlmené, pretože tam boli lampy. Ďalej uviedol, že bol na frekventovanej
ceste, preto odtiahol auto nabok a keďže ani neoznačil kde pôvodne stálo, bol mu za to zobratý vodičský
preukaz na 8 mesiacov. On Y. a jeho kamaráta stále na ceste stretával, dokonca asi 2 roky pred nehodou
satlačilinakáreaonimdohováral,nechpotejcestenechodia,žesirazniektokvôlinimnarobíproblémy,

niekoľkokrát ich zastavili aj policajti, chodili bosí, pod vplyvom alkoholu, aj nehodovkár, ktorý prišiel na
miesto skonštatoval, že to bola len otázka času.

Znalec z odboru cestnej dopravy W.. I. B. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého
posudku č. 14/2016, v ktorom možnú technickú príčinu nehody určil v štyroch variantoch. Rozhodujúcim

prvkom uvedenej nehody bol bočný odstup od chodca, keďže ale obžalovaný premiestnil vozidlo,
znemožnil tak vyhodnotiť bočný odstup od chodca, znemožnil mu vyhodnotiť analýzu zrážky, a to
práve viedlo k tým viacerým alternatívam. V prípade, že by k premiestneniu vozidla nedošlo, bolo by
alternatív oveľa menej, pretože z polohy vozidla by presne vedel určiť v akom koridore obžalovaný
jazdil na vozovke. On zrážku vyriešil v relatívnom priestore, ktorý možno umiestniť hocikde, tým, že

obžalovaný vozidlo premiestnil, zničil kompletne dôkaz o tom, v akom koridore jazdil, a teda nie je
možné pri analýze vychádzať z iného bočného odstupu ako z toho, ktorý tvrdil obžalovaný, a to 1 meter,
čo je relatívne bezpečný odstup. V prípade, že obžalovaný nebrzdil pred zrážkou, pohyb chodca v
jeho vekovej kategórii trval 1,8 sekundy. Pokiaľ by odstup bol menší, tak namiesto 1,8 sekundy by sa
pohybovalokolo0,9sekundyanehodabybolatakakotvrdilobžalovaný,tedabynestiholanizareagovať.

V prípade, že sa uberie na odstupe, skráti sa čas, pridá sa na odstupe, čas sa predĺži. Ak by obžalovaný
tvrdil, že odstup bol 1,5 metra, jedná sa o ešte väčšie oneskorenie. Pri alternatíve nebrzdeného vozidla
je tak príčinou nehody buď oneskorená reakcia alebo nedodržanie bočného odstupu. Nehoda mohla
byť tak ako tvrdí obžalovaný, ale v tom prípade bol ten bočný odstup veľmi malý, tým pádom by ten
pohyb chodca do miesta zrážky trval krátky čas a obžalovaný by nestihol zareagovať. Pokiaľ ide o

polohu chodca, vychádzal z polohy tak ako ju v znaleckom posudku určil súdny lekár, teda že chodecbol vzpriamený v stoji a kráčal. Táto poloha je technicky prijateľná, čo dokázal aj pri riešení zrážky.
Pokiaľ by dal chodca ako zhrbeného, nevyšiel by mu pohyb tela voči exteriéru vozidla v priebehu zrážky .
Pohyb bol pritom dokonale zdokumentovaný, ešte aj stopy po ruke na pravých predných dverách tomu

nasvedčoval. V prípade, že by túto polohu aj neurčil súdny lekár a vychádzal by z toho, že chodec bol
prihrbený, dokázal by, že to nevychádza a musel by ho vzpriamiť.

Zo svedeckej výpovede E. L. súd zistil, že večer 19.8.2016 asi o 21:10 hod. vyrazili spolu s obžalovaným
spred pizzerie D. z B. O.Í. do K. J., obžalovaný šoféroval, on sedel na mieste spolujazdca. Ako vošli do

obce K. J., zbadal po pravej strane cesty chodca, kráčal v smere ich jazdy, bol otočený chrbtom a nemal
reflexnú vestu. Keď sa obžalovaný k nemu približoval, dal smerovku doľava a plynule prešiel s vozidlom
viac k stredu vozovky, obžalovaný nešiel rýchlo, určite do 50 km/h. Podľa jeho odhadu od chodca boli
vzdialení tak 80 cm až jeden meter. Následne, bol to moment, sa chodec otočil tvárou do vozovky a pohol
sa do vozovky, v dôsledku čoho ho obžalovaný zachytil pravou prednou časťou vozidla. Obžalovaný
ihneď zastavil, vystúpil a išiel smerom k chodcovi, on zostal v aute, pretože mu z takých vecí býva zle

a v spätnom zrkadle videl ako sa ten chodec sám zodvihol z ľahu do sedu. Potom z opačnej strany z
čakárne autobusu vybehol človek v reflexnej veste a spolu s obžalovaným toho chodca premiestnili do
zastávky a posadili ho na lavičku. Všimol si, že chodec nemá obuté topánky, tieto videl až keď vystúpil
z vozidla, a to v káre v tej čakárni. Potom prišiel obžalovaný a premiestnil vozidlo na odbočku vedľa tej
čakárne, súčasne telefonoval na záchranku a políciu. On sa letmo pozrel do čakárne a videl, že chodec

má zranenú pravú nohu.
Z jeho ďalšej výpovede súd zistil, že spolu s obžalovaným išli z B. O. do K. J., obžalovaný šoféroval,
on sedel vedľa neho. Vonku vtedy nepršalo, cesta bola suchá, nevedel uviesť, či obžalovaný svietil
stretávacími alebo diaľkovými svetlami, ale spomínal si, že pred nehodou išlo oproti nim auto. Po vojdení
do obce K.Á. J. cesta pokračuje mierne do kopca a je rovná. V tom čase si na ceste nikoho nevšimol,

až keď obžalovaný dal smerovku a vybočil smerom ku stredu vozovky, si všimol na pravej strane cesty
chodca, v ktorom spoznal pána Y., a to podľa jeho zhrbenej postavy. V čase obhádzania chodca mohli
byť pravou stranou vozidla určite viac ako jeden meter od okraja vozovky a určite 90 cm až jeden meter
od chodca, podľa neho mal obžalovaný dostatočný odstup a nemal ani vysokú rýchlosť, viac ako 50 km/
h nešiel. Či v čase obchádzania bolo oprotiidúce vozidlo za nimi, pred nimi alebo na ich úrovni nevedel,

ale určite vie, že kvôli tomu vozidlu nemohli vybočiť viac vľavo. Bolo počuť slabý tupý náraz, nič silné,
ako padol chodec po kontakte s vozidlom nevedel ale zostal za vozidlom. V tom čase už obžalovaný
brzdil, po zastavení vystúpil a bežal k chodcovi, tento sa sťažoval na nohu. Vtedy vyšiel niekto v reflexnej
veste z čakárne nachádzajúcej sa na ľavej strane za cestou, spoznal v ňom muža, ktorý chodil s Y..
Obžalovaný s týmto mužom Y. zodvihli a premiestnili ho do čakárne, Y. ešte poskackával na zdravej

nohe. Následne obžalovaný prišiel do vozidla a toto premiestnil do odbočky za čakáreň, popri tom volal
sanitku. Po tom ako prišla sanitka Y. ešte niečo hovoril sanitárom, sťažoval sa na nohu, no potom prestal
hovoriť, sanitári ho dali do vodorovnej polohy a začali ho oživovať, čo sa im nepodarilo.

Zo svedeckej výpovede W. Š. bolo zistené, že niekedy v roku 2016 išiel s I. Y. z B. O. do K. J., boli v

obchode aj na pivo, on mal jedno, Y. asi dve alebo tri, nič iné vtedy nepili. On na vozíku viezol Y.É. a
ako sa vojde do K. J., je tam dlhé plynulé stúpanie do kopca a Y. ešte na začiatku toho stúpania vysadol
a išiel peši. Y. za ním kráčal asi 10 až 15 metrov, určite nebol bosý, nemal reflexnú vestu, ale mal na
ruke zelenú reflexnú pásku, kráčali po pravej strane cesty. Keď bol s vozíkom zhruba na úrovni zastávky
autobusu s čakárňou, začal prechádzať na druhú stranu cesty, počas prechádzania započul zo svojej

ľavej strany kvíľať auto, teda zavíjanie motora, bolo počuť, že auto má vysoké otáčky a veľmi rýchlo sa
približuje. On už bol na druhej strane, keď započul ranu, otočil sa a uvidel ako v pravom jazdnom pruhu
stojí ťažké terénne vozidlo a za vozidlom možno 5 metrov ležal na okraji cesty Y.. To vozidlo zostalo stáť
vo svojom jazdnom pruhu. Odstavil preto vozík a išiel k Y., vtedy z auta vystúpili dvaja muži, jeden silnejší
a jeden také tintítko, toho silnejšieho poznal z videnia, vedel, že sa volá T.. Povedal obžalovanému, aby

dal lekárničku, nech obviaže Y. nohu, mal ju úplne vyvalenú, on mu však nedal nič, ešte predtým Y. spolu
s obžalovaným presunuli do tej čakárne. Obžalovaný zavolal sanitku a presunul auto do odbočky. V čase
keď Y. odpratávali do čakárne už nespolupracoval, bol odovzdaný, nekomunikoval, iba chrčal, potom už
prišla sanitka a hliadka polície. Uviedol tiež, že obžalovaný sa pri nich nejedenkrát pristavil a dohováral
im, že zavadzajú na ceste, vytruboval po nich a po obci chodil dosť rýchlo. Zároveň uviedol, že ešte

pred touto nehodou mal štyri otrasy mozgu, zabúda. Nevedel uviesť aké bolo v tom čase počasie, tvrdil,
že Y. bol určite obutý, aj keď zvykol chodiť aj bosý, keď bolo teplo, bol štíhly, ohnutý dopredu, v stave
ohnutia vysoký tak 165 až 170 cm, keď chodil vystretý mal určite cez 180 cm. Podľa neho nešlo oproti
v tom čase žiadne vozidlo.Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
C.. S. Y., G.. a C.. D. V. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti I. Y. bolo zlyhanie činnosti srdca pri

tamponáde srdca ako následku ruptúry steny hrudnej srdcovnice, ktoré tento utrpel v rámci polytraumy
ako chodec dňa 19.8.2016 pri zrazení osobným motorovým vozidlom L. G., EČV: G. XXX J.. Analýzou
charakteru, lokalizácie a rozsahu jednotlivých zranení zistených pri vonkajšej ohliadke a pitve I. Y. a po
prihliadnutí na vyšetrené okolnosti dopravnej nehody a charakter a lokalizáciu poškodení motorového
vozidla ustálili znalci priebeh nehodovo - úrazového deja tak, že I. Y. sa v čase kolízie nachádzal vo

vertikálnej polohe, pričom na základe charakteru a lokalizácie poranení dolných končatín znalci ustálili,
že v čase impaktu bol otočený k čelu prichádzajúceho vozidla ľavou stranou tela z chrbtovej strany, teda
pohyboval sa po vozovke v smere jazdy predmetného vozidla a tesne pred zrážkou sa natočil ľavou
chrbtovou stranou tela ku prichádzajúcemu vozidlu (vkročil do jazdnej dráhy vozidla), pričom k impaktu
došlo pri úplnom obrysovom prekrytí vozidla a chodca. V momente nárazu bol I. Y. v polohe kročmo,
pravá dolná končatina bola zaťažená a zakročená, ľavá dolná končatina bola odľahčená a vykročená.

V čase dopravnej nehody sa tento nachádzal pod miernym vplyvom alkoholu, a to pri koncentrácii
alkoholu v krvi v hodnote 0,99 promile v hornej hranici podnapilosti. Zistená alkoholémia sa mohla určitou
mieroupodieľaťnakonanímenovanéhotesnepredpredmetnoudopravnounehodou,pričomsauplatnila
najmä porucha pozornosti, prípadná bezradnosť a opozdená reakcia na vzniknutú nehodovú situáciu.
Prítomnosť ďalších forenzne významných látok, liečiv, či psychoaktívnych alebo toxických látok nebola

zistená. Obžalovaný sa v čase dopravnej nehody nenachádzal pod vplyvom alkoholu, ani žiadnych
ďalších forenzne významných látok, liečiv, či psychoaktívnych alebo toxických látok, ktoré by mohli
negatívne ovplyvniť jeho konanie, pozornosť, či reakcie.

Z prečítanej svedeckej výpovede poškodeného T. Y., brata nebohého I. Y., súd zistil, že tento znášal

náklady na pohreb, tieto sa vyšplhali na sumu 596,27 €, okrem týchto nákladov si uplatnil aj nemajetkovú
ujmu spočívajúcu v smrti blízkeho rodinného príslušníka.

Z prečítanej svedeckej výpovede poškodenej S. T., matky obžalovaného bolo zistené, že táto je
vlastníčkou vozidla L. G., EČV: G. XXX J., toto však dlhodobo užíval obžalovaný s jej súhlasom. Na

vozidle bol po nehode poškodený pravý predný blatník a pravé svetlo, opravu riešil a hradil obžalovaný,
bolo to cca 800,- €, škodu si neuplatnila. Čo sa týka I. Y. a jeho kamaráta, títo spolu žili u Y. v dome,
boli známi tým, že chodia po ulici, doslovne až po strede cesty aj s károu, vybiehali z cesty bez toho,
aby sa presvedčili, či náhodou nejde po ceste auto, chodili neosvetlení a pod vplyvom alkoholu. Taktiež
raz na zastávke našla Y., ktorý ležal na zemi, nohy mu trčali do vozovky, bol veľmi opitý. Na zastávke

sedel ten jeho kamarát, povedala mu, aby ho aspoň odtiahol, tento jej škaredo odpovedal a nepomohol
jej a keďže by ho sama neodtiahla, odišla preč.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výroku. Je
nepochybné, že dňa 19.8.2016 došlo k dopravnej nehode, účastníkmi ktorej bol obžalovaný ako vodič

motorového vozidla L. G. a chodec I. Y., ktorý na následky utrpených zranení pri dopravnej nehode
zomrel. Skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou prečinu
usmrtenia mal súd preukázanú predovšetkým zo znaleckého posudku a výpovede znalca W.. I. B..
Tento síce v dôsledku konania obžalovaného v tom zmysle, že po nehode premiestnil motorové vozidlo,
mal podstatne sťaženú analýzu dopravnej nehody, v dôsledku čoho vyhodnotil štyri alternatívy nehody,

avšak na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípade nebrzdeného vozidla bola jednoznačnou príčinou
buď oneskorená reakcia obžalovaného alebo v prípade, že k dopravnej nehode došlo tak ako uviedol
obžalovaný, nedostatočný bočný odstup od chodca. Súd vychádzal z alternatívy nebrzdeného vozidla,
nakoľko sám obžalovaný, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pred
nehodou nebrzdil. Ďalej mal súd skutkový stav preukázaný zo znaleckého posudku znalcov z odboru

súdneho lekárstva, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti I. Y. bolo zlyhanie
činnosti srdca pri tamponáde srdca ako následku ruptúry steny hrudnej srdcovnice, ktoré tento utrpel v
rámci polytraumy ako chodec dňa 19.8.2016 pri zrazení osobným motorovým vozidlom L. G.. Uvedený
znalecký posudok zároveň vyvrátil obranu obžalovaného v tom zmysle, že I. Y. bol zhrbený a mohol mať
výšku cca 1 meter, keďže z neho vyplýva, že sa v čase kolízie nachádzal vo vertikálnej polohe. Túto

skutočnosť potvrdil i znalec W.. B., keď uviedol, že táto poloha je technicky prijateľná, čo dokázal aj pri
riešení zrážky a pokiaľ by dal chodca ako zhrbeného, nevyšiel by mu pohyb tela voči exteriéru vozidla v
priebehu zrážky. Na základe uvedeného potom súd konštatoval, že obžalovaný svojím nedbanlivostným
konaním spôsobil smrť I. Y., pričom súd prihliadol i na mieru zavinenia I. Y., ktorý bol pod vplyvomalkoholu. Preto potom súd po právnej stránke konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., teda že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, pričom obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsprávnaobžalovaného,odpisuregistratrestov,priestupkového
indexu, oboznámením evidenčnej karty vodiča a zistil nasledovné:

Obžalovaný I. v mieste bydliska je hodnotený kladne.

Z evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od 10.2.2010,
v priebehu obdobia od 15.9.2007 do 10.12.2016 sa dopustil 26 priestupkov v cestnej premávke, za
ktoré mu boli uložené blokové pokuty, väčšinou sa jednalo o prekročenie rýchlosti, osvetlenie vozidla,
porušenia povinností vodiča. Rozhodnutím OR PZ G. J., ODI G. č. ORPZ-PB-ODI3-P-4/2017 zo dňa
28.4.2017 právoplatným 28.4.2017 mu bola uložená pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo na 8 mesiacov za porušenie povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej

udalosti v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
Z priestupkového indexu bolo zistených 16 priestupkov, ktoré sú totožné s priestupkami uvedenými v
evidenčnej karte vodiča. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, v súčasnosti sa na neho
hľadí akoby nebol odsúdený.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život, prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd
skúšobnú dobu na jeden až päť rokov.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto v zmysle § 38 ods. 2 Tr.
zák. vychádzal zo základnej trestnej sadzby 0 - 3 roky. Súd pri určovaní výmery trestu s prihliadnutím na
osobu obžalovaného, jeho doterajší život, možnosť jeho nápravy a tiež skutočnosť, že od predmetnej
dopravnej nehody uplynulo viac ako tri roky, počas ktorých sa obžalovaný nedopustil žiadneho trestného
činu, dospel k záveru, že u obžalovaného bude postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia

slobody v dolnej polovici trestnej sadzby ustanovenej zákonom, a to v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou
v trvaní 18 mesiacov. Takýmto trestom s sa zároveň zabezpečí zákonom sledovaný účel trestu.

Obžalovanému zároveň v zmysle § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť všetky
motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, nakoľko obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s

riadením motorového vozidla. Súd na jednej strane prihliadol na skutočnosť, že obžalovanému bol v
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou už zadržaný vodičský preukaz na dobu 8 mesiacov, a to
za premiestnenie vozidla, na druhej strane však na to, že obžalovaný nebol disciplinovaným vodičom,
dopustil sa 26 priestupkov na úseku cestnej dopravy, z toho jedného aj po danej dopravnej nehode dňa
10.12.2016, keď prekročil povolenú rýchlosť, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- €.

Zároveň súd uložil obžalovanému nahradiť škodu poškodenému T. Y. vo výške 596,27 €, ktorá suma
predstavuje preukázateľné náklady na pohreb a so zvyškom nároku, ktorý si poškodený uplatnil ho
odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.