Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 12, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010799
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3817010799.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému O. N., nar. XX.X.XXXX v Y.,
trvale bytom J. č. XX, pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c),
odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.01.2020, sp.zn. 2T/164/2017, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 13.01.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného O. N. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. decembra 2018, sp.zn. 2T/164/2017 boli obžalovaní
O. N. a T. N. uznaní vinnými v bodoch 1, 4, 5, 6 rozsudku pre pokračovací zločin úverového podvodu
podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona, obžalovaný O. N. v bodoch 2, 3, 8 rozsudku pre pokračovací zločin podvodu podľa
§ 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona a v bode 7. rozsudku pre prečin sprenevery
podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 9.9.2014 v pobočke OTP Banky v
Prievidzi požiadal ako sprostredkovateľ o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 13.200 eur na meno
T. N., P.. XX.X.XXXX, X. Y. A. P. P. Č.. X19, pričom k žiadosti o úver v mene T. N. predložil potvrdenia

o piatich vkladoch v hotovosti vo výške 300 eur na účet vedený vo VÚB, a.s., IBAN: SK XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, fotokópiu výpisu z účtu vedeného v Poštovej banke zo dňa 3.9.2014, čestné
vyhlásenie o príjme T. N. overené notárom v Bojniciach, ktoré listiny sa nezakladali na pravde a následne
bol na podklade uvedených listín úver vo výške 12.800 eur schválený, na základe čoho dňa 19.9.2014
uzatvorila T. N. osobne so spoločnosťou A. Y. H., a.s., Zmluvu o poistnom A. Z. T. č. XXX/XXXX/
XXSU, v ktorej sa zaviazala tento splácať v 68 mesačných splátkach vo výške 308,32 eur počnúc dňom

25.11.2014, aj napriek tomu, že obaja obžalovaní mali vedomosť o tom, že podmienky na poskytnutie
úveru T. N. nespĺňa a následne úver riadne T. N. nesplácala, v dôsledku čoho bol dňa 29.9.2015 úver
vyhlásený bankou za splatný, čím uviedli obžalovaní spoločným konaním spoločnosť A. Y. H., N..H.., do
omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a schopnosti splácať uvedený úver, pričom
týmto konaním spôsobila obžalovaná spoločnosti A. Y. H., N..H.., Š. X, Y., M.: XXXXXXXX, škodu vo
výške 14.001,56 eur,

2. obžalovaný O. N. začiatkom roka 2013 vylákal od E. B. sumu 25.000 eur tak, že ho požiadal o
krátkodobú pôžičku pre seba vo výške 25.000 eur, túto sumu žiadal vložiť na účet v ČSOB, čo E. B.
dňa 8.2.2013 urobil, po vložení uvedenej sumy však zistil, že predmetný účet je účtom spoločnosti D.,
s.r.o., ktorej nemal v úmysle peniaze požičať, O. N. už v čase, keď o pôžičku žiadal, vedel, že peniaze
nevráti a do dnešného dňa peniaze nevrátil, čím spôsobil E. B., P.. XX.X.XXXX, Y. G. XXX/XX, E., škodu

vo výške minimálne 25.000 eur,3. obžalovaný O. N. vylákal od D. S. spolu sumu 21.000 eur tak, že ho postupne požiadal o pôžičky vo
výške 1.000 eur, 1.000 eur, 6.000 eur, 8.000 eur a 5.000 eur, dal mu čísla účtov 5059126356/0900 a
3320028153/0200, na ktoré mal vložiť peniaze Miroslav Unterfreanc, dňa 11.11.2014 vložil 1.000 eur na

účet č. 5059126356/0900, dňa 20.11.2014 vložil 1.000 eur na účet 3320028153/0200, dňa 18.12.2014
vložil 6.000 eur na účet 5059126356/0900, dňa 24.2.2015 vložil 8.000 eur na účet č. 5059126356/0900
a dňa 3.6.2015 vložil 5.000 eur na účet č. 3320028153/0200, pričom O. N. už v čase, keď o pôžičky
žiadal, vedel, že peniaze nevráti a do dnešného dňa peniaze nevrátil, čím spôsobil D. S. škodu vo výške
minimálne 21.000 eur,

4. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 6.6.2014 v Prievidzi požiadal ako
sprostredkovateľ o poskytnutie spotrebiteľského úveru spoločnosť W. B. L., a.s., vo výške 1.500 eur na
meno T. N., pričom k žiadosti o úver T.O. N. s O. N. predložili fotokópiu výpisu z účtu vedeného v Poštovej
banke zo dňa 3.6.2014, pracovnú zmluvu o tom, že T. N. pracuje v Rakúsku, ktoré listiny sa nezakladali
na pravde a následne bol na podklade uvedených listín úver s číslom zmluvy č. XXXXXXXXXX vo

výške 1.500 eur schválený, na základe čoho sa T. N. zaviazala predmetný úver splácať v 60 mesačných
splátkach vo výške 44,96 eur počnúc dňom 20.7.2014, kde predmetný úver nebol splácaný, v dôsledku
čoho bola zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 19.6.2015 vypovedaná, čím na základe vedomosti O. N.
spolu s T. N. o tom, že podmienky na poskytnutie úveru T. N. nespĺňala, spoločne uviedli spoločnosť W.
B. L., a.s., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a schopnosti splácať predmetný

úver a takýmto spoločným konaním spôsobili spoločnosti W. B. L., a.s., škodu vo výške 1.611,56 eur,

5.obžalovanýO.N.povzájomnejdohodesT.N.dňa7.10.2014vPrievidzipožiadalakosprostredkovateľ
o poskytnutie revolvingovej pôžičky spoločnosť E. W. H., s.r.o., vo výške 11.904 eur na meno T. N.,
kde k uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXX na pôžičku vo výške 11.904 eur došlo dňa 8.10.2014 v Prievidzi,

ktorú sa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 248 eur počnúc mesiacom november
2014, pričom O. N. k žiadosti o úver v mene T.Í. N., ktorá vystupovala ako samostatne zárobkovo
činná osoba, za účelom vylákania úveru predložil pracovnú zmluvu o tom, že T. N. pracuje v Rakúsku,
doklady o daňovom priznaní za rok 2013, ako aj čestné vyhlásenie, kde obžalovaná vlastnoručným
podpisom deklarovala, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktoré listiny sa nezakladali na

pravde, čím na základe vedomosti O. N. spolu s obžalovanou T. N. o tom, že podmienky na poskytnutie
nespĺňala, uviedli O. N. spolu s T. N. spoločnosť E. W. H., s.r.o., do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie pôžičky a schopnosti splácať predmetnú pôžičku a takýmto spoločným konaním spôsobili
spoločnosti E. W. H., s.r.o., škodu vo výške 11.656 eur,

6. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 3.7.2014 v Prievidzi požiadal ako
sprostredkovateľ o poskytnutie revolvingovej pôžičky spoločnosť E. W. H., s.r.o., vo výške 6.624 eur na
meno T. N., kde k uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXX na pôžičku vo výške 6.624 eur došlo dňa 10.7.2014
v Prievidzi, ktorú sa obžalovaná osobne zaviazala pôžičku splácať v 48 mesačných splátkach vo výške
138 eur počnúc mesiacom august 2014, pričom O. N. k žiadosti o úver v mene T. N., ktorá vystupovala

ako samostatne zárobkovo činná osoba, za účelom vylákania úveru predložil pracovnú zmluvu o tom,
že T. N. pracuje v Rakúsku, doklady o daňovom priznaní za rok 2013, ako aj čestné vyhlásenie, kde
obžalovaná vlastnoručným podpisom deklarovala, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba,
pričom listiny sa nezakladali na pravde, čím vedome uviedli nepravdivé skutočnosti za účelom vylákania
úveru a spoločnosť E. W. H., s.r.o., uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie pôžičky

a schopnosti splácať predmetnú pôžičku a takýmto spoločným konaním spôsobili spoločnosti E. W. H.,
s.r.o., škodu vo výške 5.934 eur,

7. obžalovaný O. N. dňa 16.4.2015 podpísal v Prievidzi zmluvu o nájme dopravného prostriedku s
prenajímateľom D. G., ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla J. C., evidenčné číslo E.-XXXEY,

VIN: Q. na dobu od 16.4.2015 do 16.5.2015, vozidlo však v stanovenej lehote nevrátil a bez súhlasu
a vedomia vlastníka ho v presne nezistenom čase približne v júni 2015 založil v Bojniciach za sumu
2.000 eur Z. J., pričom D. G. na výzvy prostredníctvom sms a mailovej komunikácie tvrdil, že vozidlo
vráti čo najskôr a vrátenie odkladal, po 15.8.2016 prestal komunikovať, pričom hodnota vozidla bola vo
výške 7.500 eur,

8. obžalovaný O. N. v období od 22.7.2013 do júna 2015 na presne nezistených miestach v okrese
Prievidza vylákal od Z. J. spolu sumu 38.850 eur tak, že ho postupne žiadal o pôžičky a to,· dňa 22.7.2013 vo výške 10.000 eur, ktoré mu odovzdal pred OC Korzo v Prievidzi, a ktoré mu mal
vrátiť do 2 týždňov s tým, že ak ich nevráti, dá mu do zálohy dom svojej starej mamy, ktorého však
nebola vlastníkom,

· v presne nezistenom čase v marci 2014 ho požiadal o 1.500 eur, ktoré mu prikázal zaslať na určený
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a ktoré mu mal vrátiť do 2 týždňov,
· v presne nezistenom čase v marci 2014 ho požiadal o pôžičku vo výške 5.000 eur, pričom za účelom
získania peňazí na poskytnutie pôžičky Z. J. založil svoje motorové vozidlo Mercedes Vito, pôžičku mal
O. N. vrátiť do týždňa, čo však neurobil a Z. J. o Mercedes Vito prišiel, a preto mu prisľúbil za Mercedes

Vito vrátiť 15.000 eur,
· v presne nezistenom čase v júni 2014 ho požiadal o 2.000 eur a v presne nezistenom čase v máji 2015
o 350 eur, k čomu ako potvrdenie spísali notársku zápisnicu a čestné prehlásenie,
· a v presne nezistenom čase v júni 2015 ho v Bojniciach žiadal o 2.000 eur, za ktoré mu odovzdal do
zálohy motorové vozidlo VW Golf, ktorého nebol vlastníkom, pričom O. N. už v čase, keď o pôžičky
žiadal, vedel, že peniaze nevráti a do dnešného dňa peniaza nevrátil,

čím spôsobil Z. J. celkovú škodu vo výške minimálne 20.850 eur,

Za to boli odsúdení:

Obžalovaný O. N. podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, §
41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, k
súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 88 (osemdesiatosem) mesiacov nepodmienečne, na výkon
ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil

výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.4.2015, právoplatný
20.4.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

ObžalovanáT.N.podľa§222odsek4Trestnéhozákonaspoužitím§36písmenoj),l)Trestnéhozákona,

§ 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, k
trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad správaním obžalovanej v
skúšobnej dobe, výkon ktorého jej bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2
Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 51
odsek 4 písmeno g) Trestného zákona bol obžalovanej uložený príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe v

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovaným O. N. a T. N. uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenému OTP Banka, Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318
916, škodu vo výške 14.001,56 eur, poškodenému Consumer Finance Holding, a.s., Bernolákova 17,

Poprad, IČO: 35 923 130, škodu vo výške 1.611,56 eur, poškodenému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, škodu vo výške 17.384,80 eur. Podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku bola obžalovanému O. N. uložená povinnosť nahradiť poškodenému E. B., nar. XX.X.XXXX
v Y., bytom E., G. XXX/XX, škodu vo výške 25.000 eur, D. S., nar. XX.X.XXXX v Y., bytom E., Y. XXX/
XX, škodu vo výške 21.000 eur a Z. J., nar. X.X.XXXX v L., bytom Y., J. XX, škodu vo výške 20.850

eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku okresný súd poškodených OTP Banka, Slovensko, a.s.,
Štúrova 5, Bratislava, IČO: 3XX18916, Z. J., nar. X.X.XXXX v L., bytom Y., J. 13 a Consumer Finance
Holding, a.s., Bernolákova 17, Poprad, IČO: 35 923 130, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Na podklade odvolania obžalovaného O. N. Krajský súd v Trenčíne dňa 12. septembra 2019 na
verejnom zasadnutí po preskúmaní vyššie citovaného rozsudku odvolanie obžalovaného proti výroku
o vine vyhodnotil ako nedôvodné, avšak zistiac pochybenie okresného súdu pri ukladaní trestu ako i
nedostatočné zistenia súdu prvého stupňa ohľadne výroku o náhrade škody, rozhodol uznesením sp.
zn. 2To/84/2019-749 zo dňa 12. septembra 2019, podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku tak,

že zrušil vo vzťahu k obžalovanému O. N. napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom súhrnnom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj výrok o zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu
Prievidza, sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.04.2015 a taktiež výrok o náhrade škody, ktorým bol obžalovanýzaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenému E. B. škodu vo výške 25.000 eur a Z. J. škodu vo výške
20.850 eur a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci Okresný súd v Prievidzi rozhodol rozsudkom sp.zn. 2T/164/2017 zo dňa 08.01.2020 po
doplnení dokazovania tak, že obžalovanému O. N., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom J. XX, ktorý
bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/164/2017 zo dňa 11. decembra
2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 2To/84/2019 zo dňa 12. septembra 2019,
v bode 1), 4), 5), 6) z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c),

odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2), 3), 8) z
pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona a v
bode 7) z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona uložil nasledujúce
tresty:

Za skutky pod bodmi 1), 4), 5), 6) rozsudku

obžalovanému O. N. uložil podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného
zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného
zákona, § 39 odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona per analogiam súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona ho na výkon trestu ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa §

42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn.
2T/36/2015 zo dňa 20.04.2015, právoplatný 20.04.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad.
Za skutky pod bodmi 2), 3), 7), 8) rozsudku
obžalovanému O. N. uložil podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného

zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 49 odsek 2 Trestného
zákona súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd
zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 20.03.2018

v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 23To/101/2018 zo dňa 01.08.2018, ako i všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd rozhodol o tom, že obžalovaný O. N. je povinný spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenému OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916

škodu vo výške 14.001,56 eur, poškodenému Consumer Finance Holding, a.s., Bernolákova 17, Poprad,
IČO: 35 923 130 škodu vo výške 1.611,56 eur, poškodenému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752 škodu vo výške 17.384,80 eur. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku
je obžalovaný O. N. tiež povinný nahradiť poškodenému E. B., nar. XX.XX.XXXX v Y., bytom E., G. XXX/
XX škodu vo výške 25.000 eur, D. S., nar. XX.XX.XXXX v Y., bytom E., Y. XXX/XX škodu vo výške 21.000

eur, Z. J., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom Y., J. XX škodu vo výške 20.490,48 eur a napokon podľa § 288
odsek 2 Trestného poriadku súd poškodených OTP Banka Slovensko, a.s., J. 5, Bratislava, IČO: 31 318
916, Z. J., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom Y., Štúrova XX, Consumer Finance Holding, a.s., Bernolákova
17, Poprad, IČO: 35 923 130 so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný O. N., v ktorom uviedol, že uložený
trest okresným súdom je neprimerane prísny z viacerých dôvodov a práve preto sa odvoláva, pričom
odvolanie doplní po doručení rozsudku. V doplnených dôvodoch odvolania uviedol, že s rozsudkom OS
Prievidza pod sp.zn. 2T/164/2017-788 sa nestotožňuje a to v časti uznaní viny za skutky pod bodom 2
a 8, ako aj v časti uloženého trestu, preto v zákonnej lehote dňa 20.01.2020 podal odvolanie, na ktorom

trvá a navrhuje, aby odvolací súd pre dôvody podľa §-u 321 ods. 1 pism. b, d, e) Trestného poriadku
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a podľa ust. § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa na nové rozhodnutie a pridelil spis inému okresnému súdu, než ktorý rozhodoval (nižšie uvedie
dôvod), resp. navrhuje aby ho odvolací súd rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozsudkom
sám oslobodil spod obžaloby pre skutky pod bodom 2 a bodom 8 a uložil mu trest kratšieho trvania.

Na hlavnom pojednávaní 10.04.2018 urobil v zmysle § 257 odsek 1 Tr. poriadku vyhlásenie o uznaní
viny za skutky pod bodom 1.,3.,4.,5.,6.,7., uvedené v obžalobe 2Pv 131/16/3307, ktoré prvostupňový
súd prijal. Za spáchania týchto skutkov sa cíti byť vinným a svoje konanie úprimne ľutuje, avšak za
skutky pod bodom 2. a 8., za tieto sa necíti byt vinným. Ďalej podotkol, že OS Prievidza pri rozhodovanívôbec nebral do úvahy jeho uznanie viny za prečin úverového podvodu zo dňa 20.03.2017, pod sp.
zn. 1T/83/2017, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 (slovom štrnásť) mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest v pomernej

väčšine vykonal a dňa 06.11.2019 bol rozhodnutím OS Košice podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody. Taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín pod sp.zn. 3To/116/2017,
kde zamietol odvolanie prokurátora a teda ho oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza
zo dňa 29.06.2017. Napokon vyslovil podozrenie, že v prejednávanej veci je okresný súd voči jeho
osobe zaujatý, nakoľko vo vyššie uvedenej veci bol oslobodený spod obžaloby. Ďalej uviedol, že podľa

jeho názoru sa okresný súd minimálne zaoberal osobou pána J. L., vtedajším konateľom spoločnosti
Mandatarius, s.r.o. Pripojil jeho mailovú komunikáciu s pánom L., z ktorej jasne vyplýva, že ho využíval
len nato, aby vylákal od neho peniaze ako aj to, že sa s pánom B. poznali, nakoľko mali na seba aj
kontakt. Toto jasne dokazuje, že pán B. vo výpovedi klamal, keď tvrdil, že nevedel kam a komu vkladal
sumu vo výške 25000,- eur (slovom dvadsaťpäť tisíc eur). Čo sa týka osoby pána J., tomu podpísal
poslednú zmluvu o pôžičke pod nátlakom a fyzickým vyhrážaním strelnou zbraňou, ktorú pán J. na neho

vytiahol na parkovisku pod nemocnicou v Bojniciach na sídlisku Lúčky. Ohľadne tohto má aj svedka,
ktorý sedel neďaleko v aute a celú situáciu videl. Následne pán J. zmluvu pohľadávku predal nejakým
ľuďom z Banskej Bystrice, ktorým potom on odovzdal po častiach sumu vo výške 3500,- €. Skoro pri
každomstretnutíbolsvedok,ktorývidelajincidentnaužvyššiemenovanomparkoviskupodnemocnicou
v Bojniciach na sídlisku Lúčky a ktorého bral so sebou a tento sledoval situáciu z menšej diaľky. Túto

skutočnosť neuvádzal ani v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom OR PZ Prievidza a ani na súde,
nakoľko sa bál, že tak ako sa pán J. vyhrážal jemu, by utrpel fyzickú ujmu aj svedok. Ďalší dôvod
bol ten, že mu bolo jasne povedané a hlavne naznačené, že pán J. má kontakty ako na polícii, tak
aj na prokuratúre v Prievidzi. Preto navrhol, aby krajský súd prípad buď vrátil na okresný súd, alebo
najlepšie dal celú vec na nové konanie inému okresnému súdu. Jeho presvedčenie, že okresný súd

je zaujatý, je vážne a neverí, že rozhodne nezaujato voči jeho osobe. Ďalej navrhol predvolať svedka
pána L., vtedajšieho konateľa spoločností Mandatarius, ako aj predvolanie jeho svedka, ktorého meno
je ochotný poskytnúť na výzvu súdu. V poslednom rade chce uviesť, že skutky ku ktorým sa priznal, ho
úprimne mrzia. Odsedel si trest v ÚVTOS Košice-Šaca a nechce sa vrátiť do väzenia. Už vyše 5 rokov (s
prestávkou, keď bol vo výkone trestu) vedie normálny život a firma, pre ktorú pracoval pred nástupom do

výkonu trestu, ho aj po prepustení z výkonu trestu zamestnala a dôverujú mu, o čom je ochotný doložiť
aj ich potvrdenie. Všetko ho veľmi mrzí ľutuje to a prosí súd, aby bral na to ohľad pri rozhodovaní.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý poukázal na to, že obžalovaný v
odôvodnení odvolania uvádza totožné skutočnosti a dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru mal byť

oslobodený spod obžaloby v bodoch 2. a 8. obžaloby, ako uvádzal obžalovaný už v konaní pred
súdom prvého stupňa. Tieto prokurátor nepovažuje za opodstatnené a žiadnym spôsobom ho nezbavujú
trestnoprávnej zodpovednosti za skutky kladené mu za vinu. Obžalovaným namietaný postup súdu
prvého stupňa v tom smere, že sa nedostatočne vysporiadal so skutkovými okolnosťami a vyhodnotil
ich nesprávne v jeho neprospech, považuje prokurátor za účelovú obranu obžalovaného. Súd prvého

stupňa sa zaoberal so všetkými argumentmi obžalovaného, ktoré opakovane rozvádza vo svojom
odvolaní a iba opakovane uvádza totožné dôvody, s ktorými sa už súd prvého stupňa v odôvodnení
rozsudkuvysporiadalanavšetkyuvádzanéskutočnostireflektovalvnapadnutomrozsudku.Obžalovaný
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by samé o sebe, alebo v spojitosti s už vykonanými dôkazmi
akokoľvek spochybňovali správnosť tak skutkových, ako aj právnych zistení a záverov súdu prvého

stupňa. Skutočnosť, že mal obžalovaný uhradiť čiastočne škodu poškodeným nijako nemenia trestnosť
skutkov, z ktorých je obžalovaný a taktiež nemôžu byt' ani poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm.
k) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný neuhradil spôsobenú škodu v celom rozsahu. Navrhol, aby
krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného (obžalovaný požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti) a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.Krajský súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 317 Tr.por. a s prihliadnutím na svoje predchádzajúce
rozhodnutie vo veci a to uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/84/2019-749 zo dňa 12.

septembra 2019, pri aktuálnom prejednaní odvolania obžalovaného preskúmaval už len výrok o treste
a výrok o náhrade škody, nakoľko výrok o vine už nadobudol právoplatnosť. Z citovaného rozhodnutia
krajského súdu je totiž zrejmé, že po prejednaní odvolania obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 11. decembra 2018, sp.zn. 2T/164/2017 zrušil krajský súd napadnutý rozsudok
len vo výroku o vine a náhrade škody a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol, t.j. len vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a náhrade škody, pričom skonštatoval
nedôvodnosť odvolania obžalovaného proti výroku o vine. Teda výrok o vine rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11. decembra 2018, sp.zn. 2T/164/2017 zostal nedotknutý a nadobudol právoplatnosť.
Naviac je potrebné uviesť, že i aktuálne podané odvolanie obžalovaného bolo v zákonnej lehote podané
len proti výroku o treste, ako vyplýva z jeho písomného podania na č.l. 790 trestného spisu. Až neskôr
po uplynutí zákonnej lehoty (posledný deň lehoty na podanie odvolania uplynul dňom 23.01.2020)

v doplnených dôvodoch rozšíril odvolanie aj na výrok o vine. Na základe uvedeného teda odvolací
súd musel konštatovať, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť a teda krajský súd tento výrok už
nemohol preskúmavať, pričom vo vzťahu k výroku o vine len odkazuje na rozsudok Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11. decembra 2018, sp.zn. 2T/164/2017 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 2To/84/2019-749 zo dňa 12. septembra 2019. Z týchto dôvodov krajský súd aj návrhy obžalovaného

na doplnenie dokazovania vo vzťahu k výroku o vine, ako vyplývajú z doplneného odvolania, zamietol.
Napriek tomu nad rámec uvedeného krajský súd uvádza, že aktuálne tvrdenie obžalovaného o údajnom
vydieraní a vyhrážaní svedkom J. v aute na parkovisku je v úplnom rozpore vykonanými dôkazmi a
aj jeho výpoveďou (obžalovaného) pred okresným súdom ku skutku pod bodom 8/ obžaloby, z ktorej
vyplýva, že on sám „kontaktoval poškodeného Z. J., aby mu požičal 10.000 eur, kontaktoval ho na

parkovisku v aute pred Korzom v Prievidzi. Peniaze boli určené na ten istý dôvod, ako pri skutku pod
bodom 2. obžaloby.“ Napokon obžalovaný do rozhodnutia o vine skutočnosť o údajnom vydieraní a
údajne existujúcom svedkovi neuvádzal či už v prípravnom konaní, alebo súdu a meno údajného svedka
takéhoto konania neoznámil ani krajskému súdu do verejného zasadnutia dňa 13.01.2022 (ktoré muselo
byť predtým dokonca odročované pre neprítomnosť obžalovaného), naopak požiadal o vykonanie

verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Napokon krajský súd pokiaľ ide o vyslovenú domnienku
obžalovaného o možnej zaujatosti konajúceho senátu Okresného súdu Prievidza v prejednávanej veci
musel konštatovať, že táto jednak nebola vznesená bezodkladne a napokon je založená na iných
dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Tr.por. a o takejto námietke sa v zmysle § 32 ods.6 Tr.por. nekoná.
Rovnako potom nezistil krajský súd ani dôvod na odňatie veci Okresnému súdu v Prievidzi a prikázanie

veci v inému okresnému súdu zmysle § 23 Tr.por.

Následne krajský súd preskúmajúc výrok o treste zistil, že okresný súd správne pri ukladaní trestu
prihliadol na základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného
zákona. Správne konštatoval, že pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Prievidza,

sp. zn. 2T/164/2017 zo dňa 11. decembra 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp.
zn. 2To/84/2019 zo dňa 12. septembra 2019, je potrebné za pokračovací zločinu úverového podvodu
spáchaný pod bodmi 1), 4), 5), 6) uložiť súhrnný trest zohľadniac skutočnosť, že pokračujúci zločin
úverového podvodu pod bodmi 1), 4), 5), 6) obžalovaný spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin a to rozsudkom vo veci Okresného súdu

Prievidza, sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.04.2015. Rovnako za pokračovací zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona spáchaný pod bodmi 2), 3), 8) a za prečin sprenevery
podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona, spáchaný pod bodom 7) je potrebné uložiť
ďalší súhrnný trest, pretože skutky pokračovacieho zločinu podvodu začal páchať začiatkom roku 2013,
posledný čiastkový útok spáchal v júni 2015 a prečin sprenevery spáchal dňa 16.05.2015 nevrátením

motorového vozidla, teda skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný
jeho trestný čin a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 20.03.2018 v
spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 23To/101/2018 zo dňa 01.08.2018.

Za daného stavu potom správne prihliadnuc na spôsob spáchania činu, následok, osobu obžalovaného,

jeho pomery a možnosti nápravy, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, jeho vyhlásenie o
uznaní viny uložil obžalovanému za pokračovací zločin úverového podvodu spáchaný pod bodmi 1),
4), 5), 6) podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41
odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona per analogiam súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
40 (štyridsať) mesiacov nepodmienečne, za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného
súdu Prievidza, sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.04.2015, právoplatného 20.04.2015, ako i všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili svoj podklad.

Za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona spáchaný
pod bodmi 2), 3), 8) a za prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona,

spáchaný pod bodom 7) uložil obžalovanému podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42
odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 49
odsek 2 Trestného zákona súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov
nepodmienečne, pri súčasnom zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn.
1T/83/2017 zo dňa 20.03.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 23To/101/2018
zo dňa 01.08.2018, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

V súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona bol na výkon oboch trestov
obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o trestoch v
prospech obžalovaného O. N. z dôvodov uvádzaných v jeho odvolaní, uložené tresty sú zákonné, nie sú
neprimerane prísne, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného za dôvodné a
s podrobnejším odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Napokon krajský súd zistil, že okresný súd po predchádzajúcom vrátení veci krajským súdom, rozhodol

po doplnenom dokazovaní správne i o náhrade škody, pričom odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie
alebo zmenu týchto výrokov, tieto majú podklad vo vykonanom dokazovaní, preto aj v tomto smere v
plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.