Uznesenie Judgement was issued on Sunday, October 10, 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Vyd/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921201612
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:5921201612.1

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľa: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, G. -
K. proti osobám, ktoré majú v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva
vlastnícke právo k nehnuteľnosti: 1. H. K., rod. Y., zomr. XX.X.XXXX, 2. T. W., rod. K., zomr. XX.X.XXXX
o návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu dňa 28.9.2021 navrhovateľka žiadala o vysporiadanie parcely
vydržaním, pričom poukázala, že predmetná parcela je zapísaná na navrhovateľku v 1, H. K., rod. Y.,
zomr. XX.X.XXXX v 1 a T. W., rod. K., zomr. XX.X.XXXX v 1. K podanému návrhu doložila úmrtné listy

podielových spoluvlastníčok H. K. a T. W..

2. V rámci skúmania podmienok a skúmania riadnych náležitostí návrhu, súd z predložených úmrtných
listov ako aj z LV č. XXXXX k.ú. G. zistil, že navrhovateľkou označení účastníci konania zomreli,
pričom na predmetnom LV je zapísaná správa Slovenského pozemkového fondu Bratislava vo vzťahu
k zomrelým podielovým spoluvlastníčkam.

3. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej
smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.

Podľa § 61 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.Podľa § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p) účastníkom je ten, koho tento
zákon za účastníka označuje.

Podľa § 359c ods. 1, 2 C.m.p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Účastníkom konania je navrhovateľ, ten, kto má v čase začatia konania o
potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo
k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, správca lesného pozemku a Slovenský

pozemkový fond.

4. Procesná subjektivita, t.j. spôsobilosť byť stranou súdneho konania znamená spôsobilosť subjektu
mať procesné práva a povinnosti, splýva so subjektivitou hmotnoprávnou, a teda vzniká narodením a
zaniká smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho. U každej zo strán súd skúma, či má procesnú subjektivitu,
resp. či jej ju zákon priznáva (§ 61 C.s.p.). K nedostatku procesnej subjektivity súd prihliada v každom

štádiu konania. Ak teda v žalobe označená strana vôbec neexistuje alebo ešte pred začatím konania
stratila procesnú subjektivitu, musí súd konanie zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej vady konania. V
takomto prípade totiž neprichádza do úvahy ani právne nástupníctvo, ani pristúpenie či zmena subjektov.

5. Účastníkom konania v konaní o potvrdení vydržania je okrem navrhovateľa vždy ten subjekt, ktorý

má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k
nehnuteľnosti,alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste
vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Aj tieto subjekty však musia mať procesnú subjektivitu, t.j.
spôsobilosťmaťprocesnéprávaapovinnosti,ktorávznikánarodenímazanikásmrťou,resp.vyhlásením
za mŕtveho. Účelom tejto novozavedenej právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým

subjektom, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti a účinne
chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení
vydržania týka. Naviac, účastníkovi konania, ktorým je subjekt, ktorý má v čase začatia konania o
potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ktorý má v čase
začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti,

sa doručuje vyzývacie uznesene spolu s návrhom na začatie konania a jeho prílohami do vlastných
rúk, preto v prípade zomrelého účastníka nie je potom možné poskytnúť dotknutému subjektu účinnú
ochranu vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka.

6. Pokiaľ na predmetnom LV je zapísaná správa Slovenského pozemkového fondu Bratislava vo

vzťahu k zomrelým podielovým spoluvlastníčkam, súd poukazuje na ust. § 34 ods. 3 veta druhá Z.č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež
len „pozemkový zákon“), podľa ktorého pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie
je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti,

ktorých vlastník nie je známy, t.j. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe a pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. V tomto prípade
však vlastníci resp. spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti sú dostatočne identifikovaní ako zomrelí
vlastníci. V tomto smere súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 v
zmysle ktorého „Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť

označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom
podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len
u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona
180/1995 Z.z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že
ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich

adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového
zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale
naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že
pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť
opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o

predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania
neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného
zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby
dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajúspôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i
nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania,
vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym

spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti
dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania“.

7.Knedostatkuprocesnejsubjektivitysúdprihliadavkaždomštádiukonania.Aktedavnávrhuoznačený
účastník vôbec neexistuje alebo ešte pred začatím konania stratil procesnú subjektivitu (napr. fyzická

osoba v čase podania návrhu na súd už nežije, ako je tomu v prejednávanej veci), musí súd konanie
zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej vady konania. Súd mal z predloženého LV č. XXXXX k.ú. G., ako
aj predložených úmrtných listov preukázané, že navrhovateľkou označení účastníci konania zomreli
pred podaním návrhu, teda nemajú procesnú subjektivitu, t.j. spôsobilosť byť stranou súdneho konania.
Vzhľadom na uvedené, nakoľko navrhovateľkou označení účastníci súdneho konania zomreli pred
začatím konania, teda ešte pred začatím konania stratili procesnú subjektivitu, súd konanie zastavil,

keďže sa jedná o neodstrániteľnú vadu konania.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. tak, že stranám nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko v danej veci existujú dôvody osobitného zreteľa, keď súd vzhliadol výnimočnosť
v okolnostiach u strán sporu t.j. navrhovateľ procesne nezavinil zastavenie konania a osobám, ktoré

majú v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, ktoré stratili procesnú subjektivitu ešte pred začatím konania žiadne trovy konania
nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.