Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 20, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 0T/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421010212
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1421010212.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Jany Grendárovej, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 20.októbra 2021 Bratislave

r o z h o d o l :

obvinený I. Z. M. Z. U. M. Z. : nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom
G., Y. Č.. XX, zamestnaný

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

dňa 13.augusta 2021 o 23:30 hod. viedol ako vodič v Bratislave, po ulici Bratislavská, smerom na
Stupavu, osobné motorové vozidlo značky Škoda Pick UP, evidenčné číslo vozidla: G. XXX O., pričom
bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Dúbravka na čerpacej
stanici Slovnaft a konal tak napriek tomu,
- že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 0T/273/16, zo dňa 07.decembra 2016,
právoplatný dňa 07.decembra 2016 mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové

vozidlo v trvaní dva roky
-rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3 T/87/2017, zo dňa 15.februára 2018, právoplatný
dňa 16.februára 2018 bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody, okrem iného i trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní dva roky, pričom bol výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava V, sp.zn. 0T/273/2016, zo dňa 07.decembra 2016, právoplatný dňa 07.decembra 2016
a na neho obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad

-2- 0T/81/2021

-a trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp.zn. 0T/119/2016, zo dňa 16.decembra 2016,
právoplatný dňa 16.decembra 2016, mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu tri roky a šesť mesiacov, pričom obvinenému sa
do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítavala doba výkonov nepodmienečných trestov odňatia

slobodyod07.februára2017do05.júla2017,05.júla2017do03.februára2018aod15.februára2018do
01.septembra 2018 - teda obvinenému dňa 13.augusta 2021 plynul trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke uložený súdu konkrétne trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky, sp.zn. 0T/119/2016, zo dňa 16.decembra 2016, právoplatný dňa 16.decembra 2016.

T e d amarilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa mu p o d m i e n e č n e o
d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ k trestu z á k a z u č i n n o s
t i viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 (tri) roky.

-3- 0T/81/2021

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom

súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd
následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods.

7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny
už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.

1 písm. d/ Trestného zákona (ďalej Tr. zák.) - pretože maril výkon rozhodnutia súdov, na ktoré sa
vzťahovalo rozhodnutie súdu o zákaze činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov - (Okresného
súdu Bratislava V, sp.zn. 0T/273/2016, Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3T/87/2017, Okresného
súdu Bratislava V, sp.zn. 0T/273/2016, Okresného súdu Malacky, sp.zn. 0T/119/2016 - v každom v
jednom z týchto prípadov mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť morové vozidlá všetkých druhov)

Totoustanoveniechránizáujemnariadnomvýkonerozhodnutísúdovaleboinýchorgánovverejnejmoci.
Obžalovaný v predmetný deň 13.augusta 2021 v čase o 23:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo a
to i napriek tomu, že mu vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov predmetná činnosť bola zakázaná.Týmto svojím protiprávnym konaním maril rozhodnutie predmetného štátneho orgánu - pretože
vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie o zákaze činnosti. Úmysel bol preukázaný podľa
§ 15 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný vedel, že túto činnosť mal zakázanú.

-4- 0T/81/2021

Z uvedeného tak vyplýva, že posledný výkon trestu odňatia slobody so zaradením do výkonu trestu bol

vykonaný dňom 01.september 2018. Od predmetného času vo výkone trestu odňatia slobody nebol v
inej trestnej veci.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Súd v danom prípade aplikoval vo vzťahu k obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Tr.zák. ku spáchanému skutku sa priznal v celom rozsahu a jeho spáchanie úprimne oľutoval - a to ako
v prípravnom konaní, tak i počas celého dokazovania na súde. Iné poľahčujúce okolnosti v súlade s
ustanovením Trestného zákona nezistil. Nešlo o formálne vyhlásenie, ale jeho skutočný vnútorný postoj

ku žalovanému trestnému činu.
Priťažujúcou okolnosťou vo vzťahu k obžalovanému bola aplikácia ustanovenia §37 písm. m/ Tr.zák.

Obžalovaný svoju protiprávnosť konania - vo vzťahu ku trestu zákazu činnosti si riadne uvedomil. Ako
súd poznamenal posledný výkon trestu odňatia slobody bol z jeho strany vykonaný dňa 01.septembra

2018.
Ako vyplynulo z jeho výpovede, tak i z odpisu registra trestov - vo vzťahu k jeho osobe sa už
neviedlo žiadne iné trestné konanie - že by bol opätovne nariaďovaný výkon trestu odňatia slobody
(podmienečným odkladom, alebo s nariadením výkonu trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu).
Znamená to tak, že od predmetného času sa snaží viesť riadny život. V čase vyhlasovania rozsudku -

t.j. 20.október 2021 - tomu tak bolo už viac ako tri roky.

Ako bolo preukázané z lustrácie Sociálnej poisťovne, ako i zo samotnej výpovede obžalovaného -
tento po tom, čo predmetný trest odňatia slobody vykonal sa riadne zamestnal - i keď vystriedal
viacero zamestnávateľov. Od 01.januára 2019 do 21.mája 2019 bol zamestnaný u spoločnosti Mark2

Corporation Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, následne od 15.novembra 2019 do 30.apríla 2020
u Dopravného podniku Bratislava, a.s. následne pracoval v rámci verejnoprospešných prác - u
verejnoprospešných
-5- 0T/81/2021

služieb Stupava so sídlom Stupava. Tu pracoval od 06.júla 2020 do 19.júna 2021. vykonával prácu
u technických služieb ako smetiar, naskakovač. Od 01.septembra 2021 - ako vyplynulo z predloženej
pracovnej zmluvy je jeho zamestnávateľom Mestská časť Bratislava - Petržalka - kde tiež pracuje ako
prevádzkový pracovník - ručné práce. Predmetnú pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu určitú do
31.augusta 2022.

Z uvedeného tak vyplýva, že obžalovaný má vyvinuté riadne pracovné návyky.
Súd tak pri hodnotení obžalovaného nemohol posudzovať len negatívny význam - odpis registra trestov
a z neho vyplývajúce odsúdenia, ale i jeho pozitívny význam, ktorý vyplýva i z jeho správania.

Pri žalovanom trestnom čine je základná trestná sadzba je trest odňatia slobody až na dva roky.

Ku svojim osobným, rodinným pomerom vypovedal, že od 01.septembra 2021 býva na adrese svojho
trvalého bydliska spoločne so svojím bratom - ktorý je invalidný dôchodca na vozíku ako i so svojimirodičmi, ktorí sú starobnými dôchodcami. Tým, že býva s nimi v spoločnej domácnosti prispieva riadne
na domácnosť čiastkou 200,-- Euro, zároveň keďže rodičia sú v dôchodkovom veku - pomáha im i
so starostlivosťou svojho brata - a to pri jeho polohovaní, vozením na invalidnom vozíku a aj týmto

spôsobom odbremeňuje svojich rodičov.
Predtým býval na ubytovni v Stupave - pretože bol zamestnaný u spoločnosti technické služby - ale
svoju pracovnú činnosť vykonával v Stupave a to jeden rok a tento jeden rok preto býval na predmetnej
ubytovni v Stupave. Keďže od 01.septembra 2021 - ako vyplynulo i z pracovnej zmluvy na miesto výkonu
práce Bratislava - býva na adrese trvalého bydliska.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba
páchateľa, tak by bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Práveiprostredie,vktoromsaobžalovanýnachádza-vktoromtedažijeapracujeovplyvníjehomožnosť
nápravy a bude mať rozhodujúci vplyv pri jeho prevýchove. Práve tým, že obžalovanému súd uložil trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu nevytrhol ho z jeho najmä pracovného

prostredia - ktoré je u neho od posledného vykonaného trestu odňatia slobody - teda viac ako tri roky.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných

-6- 0T/81/2021

odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd
už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona -
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé
okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter
jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá

páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských
práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu
a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere.
Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.
Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.

Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov
trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako
spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého

trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd poukazuje, že i v prípade, že sa obžalovaný znovu dopustí rovnakého trestného činu, nie je
nevyhnutné pôsobiť na neho vždy prísnejším trestom odňatia slobody a automaticky navyšovať výmeru
trestu. Okrem
-7- 0T/81/2021zistenia, že ide u páchateľa o špeciálnu recidívu, sú dôležitými aj ďalšie zistenia, ktoré sa viažu k
okolnostiam prípadu.

Súd obžalovanému tak uložil ako trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
ako i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.
Práve i takýmito druhmi trestov sa splní reedukačný a resocializačný proces, ktorý lepšie splní i samotný
účel trestu, ktorý je zvýraznený Trestným zákonom.

Tým, že obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom dal obžalovanému
možnosť preukázať dobrodenie zákona a to, že práve v rámci predmetného podmienečného odsúdenia
sa bude riadne správať v skúšobnej dobe a vyhovie uloženým podmienkam. Súd musí konštatovať - že
jeho snaha a teda resocializácia sa posledným výkonom trestu začala riadne napĺňať. Práve predmetný
uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom je vo vzťahu k obžalovanému dostatočným

trestom - pretože už toto samo trestné stíhanie obžalovaného, jeho negatívne zhodnotenie jeho osoby
a činu rozsudkom, hrozba budúceho prípadného výkonu trestu, obmedzenie a podmienky týkajúce sa
správania odsúdeného - môžu mať samy osebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky,
ktoré má inak len výkon uloženého trestu.
Práve i s prihliadnutím i na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák. takýto druh trestu spolu s trestom zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov bol významnou alternatívou - ktorá výkon trestu odňatia
slobody riadne nahradí a je tak prejavom zásady humanity, pomocnej úlohy trestnej represie, má
výchovný charakter a umožňuje individualizáciu v prístupe súdu k trestaniu.

Vzhľadom na povahu spáchania trestného skutku takýto druh trestu dostatočne postihne obžalovaného

a súčasne ho motivuje k vedeniu riadneho života a zároveň tento je i prínosom pre spoločnosť.

Uloženie trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu - ako to navrhoval prokurátor -
by sa podľa názoru súdu minulo účinku a nesplnil by účel trestu. Nepriamo by obžalovaný bol „dvakrát
postihovaný“ - jednak trestom a jednak tým, že v prípade uloženia navrhovaného nepodmienečného

trestu odňatia slobody zo strany prokurátora - by stratil zamestnanie - čo tiež nie je zanedbateľné.
Naviac má súd za to, že trest odňatia slobody s podmienečným odkladom splní lepšie účel trestu ako
trest odňatia slobody nepodmienečný.
Nad osobou obžalovaného práve predmetným druhom uloženého trestu je hrozba vo vzťahu k
obžalovanému - v prípade jeho nesplnenia - t.j. vedenia riadneho života (dopustenie sa

priestupkov, dopustenie sa trest-
-8- 0T/81/2021

ného činu v súdom uloženej skúšobnej dobe - v trvaní dva roky - čo tiež nie je zanedbateľná dĺžka
hrozby) prichádza nastúpenie výkonu trestu v trvaní pätnásť mesiacov.

Na margo súd poukazuje na teoretický výklad ustanovenia § 34 Tr. zák. - (Burda/Čentéš/Kolesár/
Záhora a kolektív - Trestný zákon - Všeobecná časť, Komentár - I. diel - strany 287, 411) - nie každému
páchateľovi trestného činu je potrebné uložiť trest odňatia slobody, ale ak to zákon umožňuje, je možné
mu uložiť aj trest, ktorý bude spĺňať kritériá individuálnej prevencie bez toho, aby každý páchateľ

trestného činu musel skončiť vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby
konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť

len o registráciu údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám,
ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.
Vrámcihodnoteniaosobypáchateľanemožnoobísťanimožnostijehonápravy,najmäzhľadiskaurčenia
prognózjehobudúcehovývojasprávania,nazákladeobjasneniajehoosobnýchvlastnostíaichspojitosti
sospáchanýmtrestnýmčinomvrátanevplyvusociálnejmikroštruktúry.Nemôžebyťvšakpravidlom-žev

podmienečnomodsúdenínastupujelentrestnepodmienečný.Súdmusízvažovaťprísnuindividualizáciu
trestu, a individualizáciu trestnej činnosti - čo v danom prípade aj vykonal.I z predmetných dôvodov vo vzťahu k osobe obžalovaného mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje i trest - ktorý uložil.
Predmetná výmera a druh trestu je dostatočne prísny vzhľadom tak na individuálnu ako i generálnu

prevenciu.
Súd má za to, že je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba
dodržiavaťprincípúmernostirepresie,abytátoneprekročilamierunevyhnutnú,presplnenieúčelutrestu.
Súd v tomto smere akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani
príliš mierny trest nepôsobia výchovne.

Uložený trest súdom uložený spĺňa požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred osobou
obžalovaného. Uložený trest v predmetnej výmere spĺňa generálno-prevenčnú funkciu, pretože je
spôsobilý pôsobiť odraďujúco na potencionálnych páchateľov obdobnej trestnej činnosti. Zároveň bolo
vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa.
Predmetný trest korešponduje i s účelom trestu deklarovaným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr.zák. výmera
a druh trestu nie sú neprimerane mierne práve s prihliadnutím na § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.

-9- 0T/81/2021

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom
jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé

okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter
jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá
páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a tým, že sa zapojí do spoločnosti v rámci predmetného trestu -
teda verejných prác nebude zaťažený ani väzenský systém.

Naviac súd obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní
tri roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný zákon.
Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.
Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere tri roky.

Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu. Preto je jeho
uloženie plne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o
svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá.
Ide o typickú sankciu trestnú za porušenie pravidiel v cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané

v doprave.
Ako súd vo veci konštatoval obžalovaný predmetné osobné motorové vozidlo viedol napriek tomu, že sa
mu to neumožňovalo - z dôvodu sankcie - uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov.
Preto pre ochranu spoločnosti a predovšetkým pre prevýchovu obžalovaného je nevyhnutný zákaz

činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Vychádzal tak ako z evidenčnej karty vodiča, tak i z
odpisu registra trestov vo vzťahu k obžalovanému (§ 37 písm. m/ Tr.zák.).
I v súvislosti s týmto druhom trestu sa ku skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr.zák.).
Predmetné ustanovenia o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach sa využívajú nielen vo vzťahu k
trestu odňatia slobody, ale i na iné druhy trestov, s výnimkou tých, ktoré trestnú sadzbu nemajú (napr.

trest prepadnutia veci, trest prepadnutia majetku ...).

I keď základná trestná sadzba je jeden rok - desať rokov - i výmera tri roky svoj účel v zmysle ako
individuálnej, tak i generálnej prevencie splní - naviac vo veci vo vzťahu k obžalovanému ešte stále
plynú predchádzajúce

-10- 0T/81/2021

nevykonané uložené tresty zákazu činnosti - z dôvodu jeho predchádzajúcich výkonov trestu v ústave
pre výkon trestu - kedy trest zákazu činnosti neplynie (§ 61 ods. 8, ods. 9 Tr.zák.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote
do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bra- tislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.