Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 21, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4Er/614/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207070
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6617207070.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnej: E. N., W.. X. I. XXXX, M. F. S. Z. XXX/X, N., o vymoženie
pohľadávky vo výške 656,61 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX XXXXX/XX, o

vymoženie 656,61 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX XXXXX/XX sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a
z a s t a v u j s a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice u súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 16.03.2017, čím sa exekučné konanie začalo.

2. Poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 31.07.2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorý ju vedie pod sp. zn. EX XXXXX/XX.

3. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 04.06.2018, podala povinná návrh na zastavenie

exekúcie vedenej JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod EX XXXXX/XX z dôvodu, že exekúcia je vedená
proti povinnej nedôvodne, nakoľko právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne
neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Súd
v konaní nepreskúmal vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť,

či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je vydaný v
spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nakoľko povinnej bolo
odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej
prítomnosti, verejne a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom, namieta skutočnosť, že súd vydal

poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s únijným právom a právom Slovenskej republiky.

4. Dňa 15.06.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie súdneho exekútora k návrhu na
zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza, že je toho názoru, že exekúciu vykonáva plne v súlade s
Exekučným poriadkom účinným do 31.03.2017 a podľa poverenia udeleného príslušným súdom.5. Tunajší súd uznesením č.k. 4Er/614/2017-47 zo dňa 24.06.2021 zamietol návrh povinnej na
zastavenie exekúcie zo dňa 25.05.2018 s odôvodnením, že rozhodcovská doložka ustanovená v
rozhodcovskej zmluve nebola povinnej vnútená, nakoľko jej bolo dané na výber, či danú zmluvu uzatvorí

alebo nie. Povinná ako spotrebiteľka podpísaním zmluvy prijala návrh veriteľa na uzavretie zmluvy,
pričom mala možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby to malo vplyv na účinnosť ňou
podpísanej dohody o uznaní záväzku. Súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného
titulu a nedisponuje ani právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V konaní
o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom

za rozhodujúci pre posúdenie návrhu okresný súd považoval stav ku dňu začatia exekučného konania.
Po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie konštatoval, že povinná vo
svojom podaní nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, preto jej
návrh zo dňa 04.06.2018 ako nedôvodný zamietol.

6. Proti uzneseniu tunajšieho súdu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko

mala za to, že bol daný dôvod na zastavenie exekúcie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
d),f)ah)C.s.p.;tvrdilatak,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní
uviedla, že exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej; ak exekučný titul tieto požiadavky nespĺňa a exekúcia je na jeho
podklade napriek tomu vedená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená.
Povinná uzatvorila s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., zmluvu označenú ako
žiadosť o aktiváciu nákupnej karty NAY; pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy bola v roku 2013
postúpená na oprávneného, ktorý v zastúpení svojho pracovníka navštívil povinnú s tým, že dlh môže

splácať v splátkach. Dňa 07.08.2014 jej tak bola daná na podpis dohoda o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach s tým, že forma splácania záväzku bola na predmetnej listine preškrtnutá.
Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná; povinná ju považuje za neprijateľnú z dôvodu
nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade vyvolania sporu dodávateľom.
Za spornú a neplatnú považovala povinná aj dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach, nakoľko táto nebola určitá, jasná a zrozumiteľná; povinná bola pri jej podpise uvedená do
omylu a daný úkon urobila pod nátlakom a v tiesni. Pohľadávka bola ku dňu 06.08.2010 zosplatnená
a predmetnou dohodou uznala premlčanú pohľadávku, čím ju oprávnený uviedol do omylu. V tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občianskyzákonník“).Rozhodcovskázmluvajeabsolútneneplatnýmprávnymúkonomarozhodcovský

rozsudok vydaný na jej podklade nenadobudol právne účinky.

7. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, pri uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel a

v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na
samostatnej listine a je obsahovo a formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. Povinná podpísala rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne. Oprávnený vo vyjadrení
zároveň poukázal na rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných exekučných veciach.
Oprávnený tvrdil, že rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko v zmysle

ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZSRK“) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd.
V závere vyjadrenia oprávnený s poukazom na ustanovenie § 61n a § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 01.04.2017 (Exekučný poriadok) (ďalej
len „Exekučný poriadok“) konštatoval, že povinná neuviedla žiadnu skutočnosť a nepredložila žiaden

dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok, preto navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a podľa § 389 ods.
1 písm. c) C.s.p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 C.s.p.).

9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) účinného od 01.04.2017 ak tento zákonv § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd
postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu
súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Tunajší súd v intenciách vyššie uvedeného opätovne preskúmal rozhodcovskú zmluvu a prihliadol
pritom na skutočnosť, že pred rozhodcovským súdom mali byť riešené spory vyplývajúce z Dohody
o uznaní záväzku. Oboznámil sa s predloženou listinou - Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach nie len jednotlivo, ale aj v kontexte ďalších dôkazov obsiahnutých v súdnom
spise za účelom posúdenia platnosti právneho úkonu - uznania záväzku. Nákupná karta NAY, ktorej

prostredníctvom bol povinnej poskytnutý úver (spôsobom čerpania finančných prostriedkov z karty)
bola povinnej poskytnutá v roku 2008; pohľadávka mala byť na oprávneného postúpená na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 4.12.2013; pohľadávka pôvodného veriteľa mala byť zosplatnená
dňa 6.8.2010 (čl.62 spisu), k podpisu dohody o uznaní záväzku (aj k podpisu rozhodcovskej zmluvy)
malo dôjsť dňa 7.8.2014. S plynutím času právne predpisy spájajú právne relevantné následky;

navyše v spotrebiteľských veciach je aktivita súdu vo vzťahu k právne relevantnému plynutiu času
posilnená. Súd opätovne preskúmal návrh na zastavenie exekúcie nie len z hľadísk, či bol vydaný
exekučný titul, ale aj z hľadiska platnosti právnych úkonov - uznanie dlhu a rozhodcovská zmluva, ktoré
vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzali; vykonané dôkazy vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj
vo vzájomných súvislostiach a v tomto smere sa zaoberal aj odvolacou argumentáciou povinnej; posúdil

konanie oprávneného, keď tento predložil dlžníčke Dohodu o uznaní dlhu a Rozhodcovskú zmluvu na
ňu nadväzujúcu; a dospel k záveru, že konanie veriteľa malo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi,
resp. či išlo o nekalú obchodnú praktiku. Po doplnení dokazovania a posúdení všetkých právnych otázok
z dokazovania vyplývajúcich, súd opätovne rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

15. Rozhodcovskou zmluvou, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc konať a
rozhodnúť, je zmluva zo dňa 7.8.2014. Z jej ustanovenia, bodu 3.1 vyplýva, že „rozhodcovský súd je
oprávnený rozhodovať všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie.“ Pre posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy tak nie je potrebné

skúmať iba jej obsah z hľadiska aplikácie princípov spotrebiteľského práva (či ide o formulárovú zmluvu,
či obsah zmluvy bol dohodnutý individuálne, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré by ju ako celok robili neplatnou); ale aj z hľadiska platnosti Dohody o uznaní záväzku, na
ktorú rozhodcovská zmluva priamo odkazuje; v konečnom dôsledku rozhodcovský súd je oprávnený
rozhodovať iba spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku; nie však zo zmluvy, na základe ktorej vznikla

samotná pohľadávka (tu zmluva o aktivácii nákupnej karty NAY poskytujúca dlžníčke úverový rámec vo
výške 15.000,-Sk).

16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
bola vyhotovená na samostatnej listine, obsahuje uznávací prejav spôsobom podľa ustanovenia §

110 ods.1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k záväzku vyplývajúceho zo zmluvy č.26909271 zo dňa
1.8.2008 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s.. Absentuje poukaz na ustanovenie §
558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo dodôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Je nepochybné, že Dohodu o uznaní záväzku bola povinnej predložená na podpis v „jednom balíku“

spolu s návrhom rozhodcovskej zmluvy, obe listiny o právnych úkonoch boli podpísané v ten istý deň
(7.8.2014) a vzájomne na seba odkazujú (najmä pokiaľ ide o odkaz v rozhodcovskej zmluve na spory,
ktoré je podľa jej obsahu rozhodcovský súd oprávnený prejednať a rozhodnúť).

17. Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uznať možno aj premlčaný dlh, uznávací

prejav dlžníka však bude mať právne účinky len v prípade, že dlžník o premlčaní dlhu vedel. Súd
nemal zo spisu za preukázané, že by povinná ako spotrebiteľ bola osobitne upozornená a poučená
o tom, že uznáva premlčaný dlh. Nepostačuje len odkaz na zákonné ustanovenie, prípadne uvedenie
právneho termínu „premlčanie“, podstatné je, aby spotrebiteľ pri uznaní dlhu aj poznal obsah tohto
právneho inštitútu a právnych následkov s premlčaním nároku spojených. A uvedené z predloženej
listiny - uznania dlhu, nevyplýva. Ak by došlo k uznaniu premlčaného záväzku v rozpore s ustanovením §

558 Občianskeho zákonníka, uznanie by nemalo účinky predpokladné ustanovením § 558 Občianskeho
zákonníka a už vôbec nie podľa ustanovenia § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka.

18. S prihliadnutím na listiny obsiahnuté v súdnom spise sa navyše javí rozpor s dobrými mravmi
a zároveň použitie nekalej obchodnej praktiky. Uvedené možno ustáliť zo skutočnosti, že žiadosť

o aktiváciu nákupnej karty NAY povinná podpísala dňa 30.7.2008, k podpisu zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi pôvodným veriteľom a oprávneným došlo dňa 4.12.2013; vo vzťahu k povinnej ako
dlžníčke bol úver zosplatnený dňom 6.8.2010. K podpisu Dohody o uznaní dlhu, ktorá bola právnym
dôvodom pohľadávky uplatnenej a priznanej v rozhodcovskom konaní, došlo dňa 7.8.2014; t.j. viac ako
štyri roky po zosplatnení pohľadávky.

19. V obdobných veciach súdy Slovenskej republiky opakovane rozhodli, že takouto dohodou veriteľ
aplikuje praktiku, ktorá je neplatná a jeho postup nie je súladný s dobrými mravmi. Z predloženej listiny -
Dohody o uznaní záväzku vyplýva, že tento bol povinnej ako dlžníčke predložený na podpis po uplynutí
určitej časovej lehoty; Občiansky zákonník s plynutím času spája právne relevantné následky. Z Dohody

o uznaní záväzku vyplýva, že veriteľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia o uznaní záväzku, v
ktorom bola vyplnená len aktuálna adresa dlžníčky. Navyše dohoda vo formulárovej verzii počíta aj
s pristúpením k záväzku inou osobou v jej bode 1.3; ktoré nebolo realizované. Nemožno tak hovoriť
o tom, že obsah dohody bol individuálne dohodnutý (obdobnou „vadou“ vo vzťahu k individuálnemu
dojednaniu trpí aj rozhodcovská zmluva). Javí sa, že účelom predloženia Dohody o uznaní záväzku

mohlo byť dosiahnutie uznania dlhu v záujem predĺženia premlčacej doby využitím mylných resp.
neúplných informácií; z povahy veci vyplýva, že dlžník by zrejme pri poskytnutí riadnych informácií nemal
vôľu uznávacie vyhlásenia urobiť. Tu odvolací súd poukazuje na termín zosplatnenia záväzku (čl.62
spisu) a deň, kedy bol uznávací prejav urobený. Dohoda o uznaní záväzku o premlčaní uznávaného
záväzku a o účinkoch jeho uznania mlčí.

20. Pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie súd vec posúdil vo vzájomných súvislostiach a
zvážil, že prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 4 ods.8 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa (predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a

ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody); prípadne ustanovenia § 8 ods.3 citovaného zákona (obchodná praktika
sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v

závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže
zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil).

21. Ak má byť rozhodcovská zmluva akceptovaná ako prejav zmluvnej slobody, musí byť výsledkom
slobodnej vôle zmluvných strán. Napriek tomu, že predložená rozhodcovská zmluva bola vyhotovená

na samostatnej listine a nie ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, nevyplýva z nej, že by
mal spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, a teda že by bola individuálne dojednaná. Ide o
predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorú mala povinná ako spotrebiteľ možnosť len prijať alebo odmietnuť
ako celok. Navyše je zrejmé, že bola pripravená vopred, aj s prihliadnutím na bod 1.3 o pristupujúcomdlžníkovi, ktorý ostal nevyplnený. Súd zároveň zastáva názor, že na rozhodcovskú zmluvu je nutné
nazerať aj vo vzájomných súvislostiach s obsahom Dohody o uznaní záväzku, uzavretej toho istého
dňa. Uvedené vyplýva z bodu 3.1 rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého „všetky spory, ktoré vzniknú

z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom
spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde... alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu...“. Predmetná rozhodcovská zmluva odkazuje na

dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.

22.Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen„ZoRK“),súdpríslušný
na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

23. Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa
osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

24. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného tvrdila, že „...exekučný titul je v rozpore so
zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, Ústavou Slovenskej republiky, únijným právom..., ....právomoc
rozhodcovského rozsudku (zrejme malo byť súdu) bola založená na absolútne neplatnom právnom

úkone..., ...rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola
uzavretá neplatne..., ...princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa..., ... exekučný súd
je povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.“
Z uvedeného je nesporné, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietala platnosť
rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej založil rozhodcovský súd oprávnenie konať a rozhodnúť o
návrhu oprávneného; rozhodnutie rozhodcovského súdu je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.

25. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťouprieskumuzisťovanie,čibolrozhodcovskýrozsudokvydanýnazákladerozhodcovskejzmluvy,

dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve.

26. Nakoľko rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje
a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou,
nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia, súd návrhu povinnej na

zastavenie exekúcie vyhovel a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. marca 2017 exekúciu zastavil.

27. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia o
zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287,
984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.