Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 3, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010293
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120010293.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 04.08.2021 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

H.. J. J., nar. XX.XX.XXXX v Ž. Q. F., trvale bytom R. O. Č.. XXXX/XXA, U. U. - R.
je vinný,
že ako osoba konajúca v mene a na účet občianskeho združenia Military club, o. z., Trieda SNP č.

1534/22, Banská Bystrica, dňa 25.03.2019 uzatvoril s G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Č..
XXXX/XX, U. U. zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníctva
bytu č. X na W. I. č. XXXX/XX v Banskej Bystrici, v kúpnej cene spolu 70.000,- €, kde prvá časť kúpnej
ceny vo výške 65.000,- € mala byť predávajúcej kupujúcim, a to občianskym združením Military club,
o. z., vyplatená do 30 dní od podpisu zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- € mala byť
predávajúcej vyplatená do 3 dní od odovzdania tejto nehnuteľnosti, pričom reálne došlo len k vyplateniu
sumy 35.000,- €, a to tak, že

- dňa 25.03.2019 vložil obvinený v hotovosti na účet G. U., číslo účtu Z. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedený v Poštovej banke, a.s., sumu 35.000,- €, pričom bezprostredne po vklade týchto peňazí
G. U. požiadala o výber finančnej hotovosti vo výške 15.000,- €, kde na pobočke Poštovej banky, a.s.,
na Dolnej ulici č. 6987/62 v Banskej Bystrici bola táto suma následne vyplatená pracovníkom banky do
rúk obvineného, ktoré si následne bez akéhokoľvek právneho dôvodu prevzal a ponechal,
- dňa 26.03.2019 vložil v hotovosti na účet G. U., číslo účtu IBAN 6X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

vedený v Poštovej banke, a.s., sumu 30.000,- €, pričom bezprostredne po vklade týchto peňazí G. U.
požiadala o výber finančnej hotovosti vo výške 15.000,- €, kde na pobočke Poštovej banky, a.s., na
Dolnej ulici č. 6987/62 v Banskej Bystrici bola táto suma následne vyplatená pracovníkom banky do rúk
obvineného, ktoré si následne bez akéhokoľvek právneho dôvodu prevzal a ponechal,
pričom až po podaní trestného oznámenia poškodenou G. U. z dôvodu, že nemala vedomosť o výberoch
hotovosti zo svojho účtu dňa 25.03.2019 v sume 15.000,- € a dňa 26.03.2019 v sume 15.000,- € jej
obvinený spôsobenú škodu nahradil, a to tak, že dňa 04.04.2019 jej finančné prostriedky vo výške

30.000,- € bezhotovostne previedol z účtu občianskeho združenia Military club, o. z. č. IBAN Y. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v Tatra banke, a.s. na účet poškodenej G. U. číslo účtu IBAN XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Poštovej banke, a.s., čím poškodenej G. U., trvale bytom W.
Č.. XXXX/XX, U. U. spôsobil škodu vo výške 30.000,- €,
teda
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na

cudzom majetku značnú škodu a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
čím spáchal
zločin „Podvod“ podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Tr. zák.,

a za to mu súd
ukladápodľa § 221 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. k) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere tri roky.

Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá
obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere tri roky.

Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 16.04.2020 voči obžalovanému obžalobu
pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako zločin „Podvod“ podľa § 221 ods.

1, ods. 3 písm. a), d) Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. (č.l. 234).
Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 21.06.2021 a 04.08.2021 vykonal dokazovanie
v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 324) uviedol, že mali rôznych sprostredkovateľov, ktorí im
hľadali byty na predaj. Poškodená chcela predať svoj byt za 70.000,- €. Báli sa, či byt odovzdá a či im

ho dá. Po dohode sa s poškodenou stretli v kancelárii, pričom N. F. chodil po domovoch dôchodcoch,
aby zohnal ubytovanie pre poškodenú. V tom čase nemal k dispozícii 70.000,- € na zaplatenie kúpnej
ceny. Mal len 35.000,- €, pričom s poškodenou sa dohodli, že mu peniaze požičia. Prvý deň išli do banky,
kde jej vložil na účet 35.000,- €, z ktorých mu hneď požičala 15.000,- € a rovnako druhý deň jej vložil
na účet 30.000,- €, z čoho mu následne požičala 15.000,- €. S poškodenou sa ďalej dohodli, že sumu

30.000,- € jej vráti, keď sa vráti pán O. z dovolenky. Dňa 11.04.2019 prišla poškodená so svojim synom
a byt mu odovzdala. O podaní trestného oznámenia sa dozvedel až po odovzdaní bytu a zaplatení celej
kúpnej ceny. Všetky peniaze boli poškodenej vrátené. V tom čase bol veľký záujem o byt poškodenej
a myslel si, že trestné oznámenie bolo podané z dôvodu, že budú chcieť tento byt naspäť. Poškodená
mala tri účty, jeden z nich bol sporiaci podúčet a na tento si dala poslať finančné prostriedky a to z

dôvodu, lebo sa bála, že jej syn zoberie peniaze. Všetko jej uhradili ešte skôr ako mali. Obžalovaný bol
prekvapený, že byt odovzdali tak rýchlo. Dňa 17.04.2019, ani v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia, nespomenul žiadnu pôžičku, pretože sa venoval platnosti kúpnej zmluvy, či je procesne v
poriadku. V minulosti sa im stalo, že si od klientov požičiavali peniaze takýmto spôsobom. Teraz to bola
zhoda náhod, že nemal peniaze na vyplatenie sumy za byt. Od kolegu mal sľúbené peniaze, len čakal,

kým sa vráti z dovolenky. Kúpnu cenu uhradil za sedem dní, pričom mal na to až tridsať dní. Myslí
si, že tento prevod bol zaznamenaný aj v účtovnícke občianskeho združenia. Suma 30.000,- € bola
v účtovníctve uvedená omylom. Keď do firmy vkladá peniaze, uvedie to ako pôžičku alebo platbu. Z
tohto dôvodu bolo uvedené v účtovníctve, že suma 30.000,- € bola pôžička od neho. Obžalovaný ďalej
uviedol, že od prvej obhliadky, až po odovzdanie bytu, bol prítomný pri dohadovaní kúpnej zmluvy a

podmienok ohľadom platby N. F.. Keď N. F. hľadal domov dôchodcov pre poškodenú, vtedy zistili, že
ona už má zabezpečené bývanie v domove dôchodcov. Poškodená prišla do kancelárie s tým, že jej
chýbajú ďalšie peniaze, avšak N. F. išiel s ňou do banky a zistil, že tie peniaze tam má. Rovnako aj
manželka obžalovaného bola v banke a zistili, že je to v poriadku. Poškodená si totiž myslela, že jej
niekto peniaze ukradol, aj teraz by povedala, že jej peniaze chýbajú. Ju na podanie trestného oznámenia

niekto nahovoril, ona by sama na políciu nešla. Bola veľmi milá, dobrá pani. Verí tomu, že poškodená
tam tie peniaze nemala, ale mala ich na inom sporiacom účte. Keď kontrovali klasický účet, peniaze tam
nemala. Do okamihu, kým nebol predvolaný na políciu, o trestnom oznámení nevedel. Dňa 11.04.2019
mu to poškodená ani jej syn nepovedali. V dňoch 25.03.2019 a 26.03.20219 uhradili prvú časť kúpnej
ceny, dňa 04.04.2019 druhú časť a dňa 11.04.2019 poslednú časť vo výške 5.000,- € pri odovzdaní bytu.

Keď mu pracovník banky poradil, resp. sa opýtal, z akého dôvodu nevloží nižšiu sumu, tak to urobil preto,
aby mal doklad o tom, koľko peňazí vložili a koľko vybrali. Vie ako fungujú mnohí podvodníci a potreboval
mať o tom doklad. Keď N.Ó. F. išiel s poškodenou do banky, tak potom zistili, že ona peniaze má na
svojompodúčte.Kebyjuchcelpodviesť,takjejtodápodpísaťbeztoho,abyišieldobanky.Spoškodenou
sa ešte v kancelárii ústne dohodol, že po tom, ako jej vloží peniaze na účet, mu ona vyberie 15.000,-

€. Nespísali žiadnu dohodu, ani žiadny príjmový doklad o tom, že prijal od poškodenej peniaze, a topráve z dôvodu, že peniaze boli odovzdané v banke, kde sú kamery. Bolo to teda robené pod kamerami.
Obžalovaný bol v riziku, pretože keby jej nezaplatil kúpnu cenu, poškodená by mu neodovzdala byt.
Úroky medzi nimi neboli dohodnuté, išlo o to, aby bola uhradená kúpna cena. Vie predložiť súdu mená

osôb, od ktorých si v minulosti takto požičal peniaze. Poškodenú predtým, ako začali realizovať predaj
bytu, nepoznal. Stretli sa až v súvislosti s predajom bytu. Podľa neho bola poškodená úplne zdravá, keď
s ním komunikovala. Keď spolu komunikovali ešte rozmýšľala, že peniaze vloží na iné číslo účtu. Aj mu
poďakovala. Obžalovanému prioritne išlo o kúpu bytu.
Svedok Š. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 326) uviedol, že pracuje v krčme ako krčmár, pričom

poškodená do tejto krčmy chodievala ako zákazníčka. Poznajú sa asi 8 rokov. Poškodená sa mu
zdôverila, že chce predať byt a spýtala sa ho, či jej môže pomôcť. Keďže pozná obžalovaného, s ktorým
v minulosti pracoval, tak mu dohodol kšeft s tým, že išli spolu na obhliadku do bytu poškodenej na
W. I. Č.. XX, kde bol aj obžalovaný. Poškodená potom išla k obžalovanému do kancelárie podpisovať
zmluvu, ale on tam už prítomný nebol. Poškodenú poznal aj predtým, poznal ju ako zákazníčku. Pred
piatimi až šiestimi rokmi bola normálna, potom sa stalo niečo s jej zdravotným stavom. V jeden deň

niečo povedala a na druhý deň to už nebola pravda alebo si nepamätala. Takúto zmenu v správaní u
poškodenej si všimol tak pol roka pred predajom bytu. Poškodená mu rozprávala o synovi, ktorý ju chcel
obrať o majetok, preto o predaji nikomu nehovoril. Chcela to urobiť tak, aby o tom nikto nevedel. Pána H.
neupozornil na zmenu v správaní poškodenej. Veci riešil len s pánom H., s obžalovaným nie. Pán H. už
u obžalovaného nepracuje. Asi tri týždne po tom, ako išli pozrieť byt k poškodenej, mu prišla poškodená

povedať, že ju spolu s obžalovaným oklamali, pretože jej neprišli žiadne peniaze. Potom však zistila,
že ich má na nejakom sporiacom účte. V ten deň mu povedala, že ide podať trestné oznámenie na
neho a na obžalovaného. Bola za ním sama, nik ju nesprevádzal. Obžalovaného neupozornil, aký má
poškodená zdravotný stav, bolo to na nej vidno. Bola pomätená, sama nevedela, čo chcela. Taktiež
neinformoval obžalovaného, že poškodená bola za ním, že ide podať trestné oznámenie. Cez N. H.

zisťoval, či kúpna cena bola zaplatená a on mu povedal, že peniaze zaplatené boli. Zisťoval to asi dva
dni po tom, ako poškodená za ním prišla.
Svedok W. J. na hlavnom pojednávaní (č.l. 327) uviedol, že v čase spáchania skutku pracoval na
pobočke Poštovej banky, a.s. v Banskej Bystrici. Kolegyňa prišla za ním a povedala mu, že prídu nejakí
klienti vložiť a vybrať nejaké peniaze. Potom prišla staršia pani s dvoma mužmi a chceli vložiť a následne

vybrať peniaze. Spýtal sa ich, či je to potrebné urobiť takýmto spôsobom, či nestačí vložiť rozdiel, na
čo povedali, že nie. Keďže išlo o neobvyklú transakciu, t.j. vklad a výber, tak to nahlásil na oddelenie
sťažností. Komunikáciu ohľadom transakcií viedol pán, ktorý vkladal aj vyberal peniaze. Počas tejto
komunikácie bola prítomná aj tá staršia pani. Pokyny zadával ten pán, ktorý vkladal peniaze. Peniaze
v hotovosti je možné vkladať priamo na sporiaci účet. Podľa názoru svedka, tento prevod bol v súlade

s internými predpismi ich banky. Staršia pani podpísala všetky príslušné dokumenty. Súhlas na výber
peňazí bol podľa neho udelený podpisom. Poškodenú nepoučoval. Obžalovaný na ňu nerobil žiadny
nátlak. Táto transakcia bola podozrivá len z toho dôvodu, že peniaze sa najskôr vkladali a následne
hneď vyberali. Vie, že poškodená sa o niečom rozprávala s tým pánom, ktorý vkladal peniaze, ale nevie
sa vyjadriť, o čom sa rozprávali.

Svedok N. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 328) uviedol, že obchod s poškodenou prebehol štandardne.
Odkolegudostaliinformáciu,žepoškodenápredávabyt,oktorýmalizáujem.Následnesaspoškodenou
stretli, dohodli sa na cene bytu a čase, kedy bude vyplatená, taktiež kedy bude nehnuteľnosť odovzdaná
akedysapoškodenáodsťahuje.Išlooštandardnýpostup.Poškodenúsprevádzalcelýmprocesom.Mala
problémy s kĺbmi, chodil s ňou a vybavoval veci. Mala sa sťahovať do domova dôchodkov v Sásovej,

ale to zistil až keď išiel na Mestský úrad v Banskej Bystrici po dokumenty na prípadné umiestnenie
v domove dôchodcov v Slovenskej Ľupči. Tam mu oznámili, že poškodená má o mesiac nastúpiť do
domova dôchodcov v Sásovej. Poškodená bola rada, že bude o ňu postarané. U nej v domácnosti to
bolo hrozné, nemal sa kto o ňu postarať. Jediné riešenie bol domov dôchodcov. S poškodenou bol
aj v banke. Išiel s ňou skôr, aby počkali a keď boli na rade, zavolal obžalovanému a tento prišiel do

banky. Dva razy bol s ňou ohľadom vkladu kúpnej ceny. Jedenkrát bol s ňou, keď vybavovali domov
dôchodcov. Bolo to na jej podnet, pretože vraj jej niekto povedal, že nemá peniaze na účte, tak išli
skontrolovať jej účet. V banke zistil, že mala viac účtov a že to bolo v poriadku. Vie o pôžičke medzi
obžalovaným a poškodenou. Obžalovaný hovoril, že jej nemôže všetko vyplatiť, pretože jeho spoločník
je na dovolenke a že potom jej peniaze vráti. Táto pôžička aj bola vrátená. Na druhý deň ako obžalovaný

zaplatilpeniaze,išlispoškodenoudobanky,abypotvrdila,žepeniazevrátenéboli.Vtomčaseeštenebol
byt odovzdaný. Po týždni bol odovzdaný byt, avšak tento byt bol strašne zaprataný a mali podmienku
ho odovzdať vyprataný. Preto tam prišiel aj syn poškodenej, ktorému povedali, aby išiel skontrolovať
úhradu platby za byt, aby nebol problém. Pri odovzdaní bytu sa vyplatila aj posledná časť kúpnej zmluvy,preto znova išiel do banky skontrolovať, či je všetko vyplatené. Poškodená bola rada, že má kde bývať,
žila v neľudských podmienkach. Svedok sa takýmto spôsobom stará aj o iných klientov. Pred podpisom
kúpnej zmluvy sa dohadovali ako bude vyplatená kúpna cena a vtedy obžalovaný volal aj s pánom O..

Pani poškodená mala strach od začiatku o tie peniaze, ale inak bola v poriadku, nevie aký vzťah mala so
synom. Svedok spolupracuje s obžalovaným, majú spísanú aj dohodu o spolupráci. Ide o starostlivosť o
klientelu. So synom poškodenej sa stretol prvýkrát pri odovzdávaní bytu. Obžalovaný si s poškodenou
dohodol podmienky pôžičky v kancelárii. Poškodená bola mentálne v poriadku, mala problémy s nohami
a žalúdočné problémy.

Svedkyňa Z.. T. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 383) uviedla, že v deň spáchania skutku pracovala v
pobočke Poštovej banky, a.s. v Banskej Bystrici, kde bola zaradená na hlavnej pokladni. Obžalovaného
tak ako každého klienta zavolala k sebe, pričom obžalovaný tam bol s poškodenou a ešte s jedným
človekom. Vyzvala ich, aby predložili občiansky preukaz, pričom obžalovaný uviedol, že chce vložiť na
účet poškodenej sumu 30.000,- €. Keďže hotovosť nad 10.000,- € musia schváliť dvaja zamestnanci,
tak zavolala kolegu a sumu prepočítali. Obžalovaný na to povedal, že z účtu poškodenej sa bude

následne vyberať 15.000,- €. Vtedy sa pozrela na kolegu a na obžalovaného. Zdalo sa jej to podozrivé,
tak sa ho opýtala, prečo potom nevloží len 15.000,- €, na čo jej obžalovaný povedal, že poškodená
potrebuje vedieť, že jej vložil 30.000,- € a potom si chce vybrať 15.000,- €. Obžalovaný bol celý čas
pri nej. Poškodená chodila po celej pobočke, nebola tam stále prítomná, predložila však občiansky
preukaz, tak to brala ako súhlas. Túto operáciu následne oznámila ako neštandardnú. Za neštandardnú

ju považovala preto, lebo obžalovaný povedal, že chce aby poškodená videla, že jej tú sumu vložil a
že si má sama vybrať 15.000,- €. Potom to riešili aj s kolegom, pričom deň predtým sa stala rovnaká
situácia a tiež ju považovali za neštandardnú. Celý postup však prebehol v súlade s pravidlami banky.
Svedkyňa následne poslala e-mail na oddelenie compliance. Ide o oddelenie, na ktoré sa nahlasujú
podozrivé transakcie. Tento mail nepredložila policajtovi. Už si nepamätá, čo bolo obsahom toho mailu,

ale určite tam nebolo nič viac ako uvádzala vo výpovedi na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný nenútil
poškodenému k žiadnemu podpisu. Myslí si, že obžalovaný s poškodenou bezprostredne pred výberom
finančných prostriedkov nijako nekomunikoval. Obžalovaný hneď ako vložil 30.000,- € povedal, že chce
vybrať 15.000,- €. Poškodená slovne nevyjadrila, že by chcela vybrať finančné prostriedky vo výške
15.000,- €.

Keďže svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala sčasti odlišne, obhajca na hlavnom pojednávaní
navrhol prečítať časť výpovede svedkyne z prípravného konania:
Svedkyňa v prípravnom konaní (č.l. 73) o.i. uviedla, že v tomto emaily, ktorý aj doložila pri svojom
predchádzajúcom výsluchu, popísala, čo sa jej zdalo podozrivé a ako to celé bolo.
Po upozornení svedkyne zo strany obhajcu na čiastočné rozpory v jej výpovediach svedkyňa uviedla,

že ak uviedla, že email predložila, tak to tak bolo. Už si na to nepamätá.
Svedkyňa ďalej uviedla, že pri vklade osoba predkladá občiansky preukaz, z ktorého sa potom
zaznamenávajú údaje. Nevie sa vyjadriť k tomu ako sa zaznamenáva údaj, keď finančné prostriedky
vkladá osoba, ktorá zastupuje právnickú osobou. Pokiaľ fyzická osoba robí nejaký prevod, banka
vyžaduje občiansky preukaz alebo pas. Pokiaľ ide o vklady, tak nezáleží na tom, či tieto uskutočňuje

fyzická osoba alebo osoba, ktorá zastupuje právnickú osobou. Pokiaľ by sa riešil úver, tak tam sa už
vyžadujú iné doklady. Myslí si, že človek, ktorý ide vkladať a vyberať takú hotovosť, by bol prítomný
pri transakcii a nebehal by po pobočke. Poškodená nebola stále pri tej transakcii. Ona si ani finančné
prostriedky neprebrala, prebral ich obžalovaný. S poškodenou sa až tak nerozprávala, viac menej len
na začiatku sa rozprávala o aký úkon ide a ďalej to už riešil obžalovaný.

Svedok T. U., syn poškodenej, na hlavnom pojednávaní (č.l. 385) uviedol, že nemal vedomosť o tom,
že jeho matka predáva byt. Všetko išlo mimo neho. V roku 2019 u jeho matky čiastočne nastupovala
alzheimerová choroba. Mala brať lieky a niekedy ich vysadila. Keď ich brala, všetko bolo v poriadku.
Náhodne, keď bol na návšteve u svojej matky, sa od nej dozvedel, že predala byt a že aj prišla o
peniaze. Neriešil to, pretože to nemal ako riešiť. Ona išla potom do banky a tam jej poradili, aby podala

trestné oznámenie. Matka nevedela popísať sled udalostí, len mu povedala, že ju zobrali do banky a tam
podpísala nejaké papiere. Potom bol s matkou v banke a pracovníčka banky mu povedala, že nemohla
nič robiť, pretože matka to podpísala dobrovoľne. Matka sa liečila na začínajúcu alzheimerovú chorobu,
chodila aj ku lekárovi. Svedok nevedel uviesť, kedy mu matka povedala, že predala byt a že prišla o
peniaze. Bolo to ešte v tom jej byte. Nevie ako mohla byt predať bez jeho vedomia, keď on tam má podiel

po svojom otcovi. Po dohode s obžalovaným tam matka mohla bývať, kým nemala pridelené miesto
v domove dôchodcov. Matka mu nepovedala, kto ju mal pripraviť o finančné prostriedky. Povedala mu
len, že predala byt a prišla o peniaze. Pracovníčka banky mu povedala, že našťastie je tam kamerový
systém, z ktorého vidno, kto tam je a ako si rozdeľujú peniaze. Myslí si, že obžalovaný splnil zmluvu opredaji bytu. Keď bol v banke, nepozeral stav účtov ani pred predajom, ani po tom. Matka mala tri účty.
Ona je v súčasnosti absolútne mimo. Nepamätá si, či už peniaze mala. Myslí si, že ohľadom odovzdania
bytu prebehlo všetko v poriadku. Obžalovaný ešte prisľúbil, že byt vyprace na svoje náklady. Podľa

jeho názoru, matka sa stretla s obžalovaným v jeho firme, kde všetko spísali. Nevie, či sa stretli aj na
druhý deň. Účel stretnutia bol asi predaj bytu. Iné okolnosti stretnutia s obžalovaným mu jeho matka
neoznámila. Matka nebola z tých, že by niekomu požičiavala peniaze. Ona bola veľmi šporovlivá.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal v zmysle § 268
ods. 2 Tr. por. znalecké posudky.

Zo znaleckého posudku J.. M. X., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a J..
K. D., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých (č.l. 84 - 110) mal súd
preukázané, že u poškodenej bol zistený syndróm demencie s progredujúcim kognitívnym deficitom,
s deterioráciou intelektovo mnestických funkcií a to do úrovne ľahkej až stredne ťažkej mentálnej
retardácie. U poškodenej sa porucha prejavuje závažnými mnestickými poruchami vo všetkých troch
zložkách (vštepivosť, výbavnosť, reprodukcia), poruchami pozornosti i poruchami afektivity, dysforicko

rezonantnými rozladami, anamnesticky i suicidálnymi myšlienkami, chudobným emočným prežívaním
s egocentrickým zameraním, nízkou frustračnou toleranciou, ľahkou ovplyvniteľnosťou, nedostatočnou
schopnosťou vyhodnocovať dôsledky svojho konania. Jej sociálne zručnosti sú výrazne oslabené,
schopnosť samostatného fungovania obmedzená vo významnej miere, záujmy zúžené, schopnosť
adaptácie na nové situácie výrazne oslabená. Zistená duševná porucha (demencia) je trvalá, liečbou

neovplyvniteľná, vzhľadom na pregredujúci priebeh ochorenia možno očakávať v budúcnosti postupné
zhoršovanie stavu. Pri takomto postihu mentálnych schopností u poškodenej, táto nie je schopná
pochopiť zmysel trestného konania. Poškodená vyhodnocuje skutočnosti, s ktorými prichádza do
kontaktu v značnej miere neprimerane, súvisí to s jej podstatne zníženými intelektovými a pamäťovými
funkciami. Vyhodnocovanie konania iných osôb k nej je tiež neadekvátne. Poškodená je vzhľadom na

svoj zdravotný stav zvýšene manipulovateľná inými osobami. Poškodená nedokázala v čase spáchania
skutku primerane reagovať na konanie obžalovaného, v čase znaleckého vyšetrenia (03.12.2019) si
ani nepamätala, že bola s obžalovaným v banke, jej konanie bolo ovplyvnené prítomnou duševnou
poruchou. Poškodená si pamätá len to, že chcela predať byt za 70.000,- €, dohodla sa s kupujúcim na
tejto sume, ale na účet jej prišlo len 40.000,- €. Nie je si vedomá, že podala trestné oznámenie. Uviedla,

že nevie, kto ho podal a myslí si, že za prácu si každý z dvojice zobral 15.000,- €. Zároveň znalkyniam
uviedla, že druhým berú len 5.000,- €. Znalkyniam povedala, že žiadne peniaze nepožičiavala, ani si
nepamätá, či v banke niečo podpisovala. Znalkyne nezistili, že by poškodená bola v čase spáchania
skutku pod vplyvom medikamentov, resp. iných psychoaktívnych látok, ktoré by mali vplyv na jej konanie.
Poškodená má sklon k skresľovaniu výpovedí, toto skresľovanie má chorobný podklad, nesleduje tým

žiadnyúčel.Poškodenániejeschopnázapamätaťsiprežitýdejavierohodnehoreprodukovaťvzhľadom
na znížené intelektové a pamäťové schopnosti, ako aj organickú poruchu osobnosti. Poškodená nie
je schopná prijímať, vnímať a správne reprodukovať prežité skutočnosti. Nie je účelné v danej veci
vykonávať s ňou ďalšie procesné úkony. Konanie poškodenej bolo v čase spáchania skutku ovplyvnené
inou osobou, u poškodenej sa jedná o osobu, ktorá je zvýšene ovplyvniteľná a manipulovateľná okolím.

Zo znaleckého posudku Z.. R. Š., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo, financie (č.l. 114 - 176) vyplýva, že občianske združenie Military club, o.z. uskutočnilo
kúpu bytu od poškodenej z pôžičky obžalovaného. Z účtovníctva občianskeho združenia nie je možné
preukázať, že obžalovaný skutočne uhradil pôžičku voči poškodenej. Z účtovníctva je len zrejmé, že z
účtu občianskeho združenia bola zaslaná na účet poškodenej suma 30.000,- € omylom (mylná platba).

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal nasledovné listinné dôkazy:
Z vkladového lístka (č.l. 60) bolo zistené, že dňa 26.03.2019 o 11:16 hod. bola na účet poškodenej
vložená suma 30.000,- € obžalovaným. Následne v ten istý deň o 11:18 hod. si vybrala poškodená sumu
15.000,- €.
Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (č.l. 196, 198, 199) vyplýva, že občianske

združenie Military club, o.z. vlastní viaceré nehnuteľnosti.
Z lekárskej správy zo dňa 22.10.2019 (č.l. 201) mal súd preukázané, že poškodená je v starostlivosti
psychiatrickej ambulancie od 12.07.2018 s viacerými diagnostickými závermi so suicidálnymi
myšlienkami. Poškodená bola nastavená na psychofarmakoterapiu a terapiu demencie alzheimerovho
typu.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu (č.l. 203 - 205) bolo zistené, že poškodená ako predávajúca
uzatvorila s občianskym združením Military club, o.z. zastúpené obžalovaným dňa 25.03.2019 zmluvu
o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol predaj bytu poškodenej. V zmysle článku II zmluvy sa
zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 70.000,- € s tým, že prvú časť kúpnej ceny vo výške65.000,- € uhradí kupujúci predávajúcej v lehote do 30 dní od podpisu zmluvy a druhá časť kúpnej ceny
vo výške 5.000,- € bude uhradená v lehote 3 dní od odovzdania nehnuteľnosti v zmysle čl. VIII ods.
4 zmluvy. Zmluvné strany zároveň vyhlásili, že k odovzdaniu nehnuteľnosti zo strany predávajúcej a

prevzatiu nehnuteľnosti zo strany kupujúceho dôjde v lehote do 30 dní od podpisu zmluvy (čl. VIII ods.
4 zmluvy).
Z návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva (č.l. 206) mal súd preukázané, že účastníci zmluvy o
prevode vlastníctva bytu podali dňa 25.03.2019 na Okresný úrad Banská Bystrica návrh na povolenie
vkladu vlastníckeho práva k bytu poškodenej.

Z rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 13.06.2019 (č.l. 208) bolo zistené, že okresný
úrad povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tak, že vlastníkom bytu, ktorý poškodená
predala, sa stalo občianske združenie Military club, o.z.
Z potvrdenia (č.l. 219) vyplýva, že poškodená potvrdila, že dlh voči nej bol obžalovaným v plnej výške
a to v sume 30.000,- € splatený. Zároveň potvrdila, že obžalovaný jej už nič nedlhuje. Potvrdenie, ktoré
nie je datované, bolo do vyšetrovacieho spisu predložené dňa 31.03.2020 (č.l. 218).

Zo správy 365 bank (predtým Poštová banka, a.s.) vyplýva, že poškodená mala v období od 01.03.2019
do 30.04.2019 v tejto banke vedené viaceré účty, a to terminovaný vklad č. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, ktorý bol založený dňa 13.09.2017, terminovaný vklad č. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
ktorý bol založený dňa 02.05.2018, terminovaný vklad č. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol
založený dňa 05.12.2019 a osobný účet č. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol založený dňa

30.01.2002.
Z výpisu z účtu (č.l. 343) bolo zistené, že obžalovaný dňa 25.03.2019 vložil na účet poškodenej sumu
35.000,- € a dňa 26.03.2019 sumu 30.000,- €. Poškodená dňa 25.03.2019 vybrala z tohto účtu sumu
15.000,- € a dňa 26.03.2019 sumu 15.000,- €.
Zo správy Mestského úradu Banská Bystrica (č.l. 220) mal súd preukázané, že obžalovaný je

samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti realít, obchodu, stavebnej činnosti a dopravy. Je
konateľomspoločnosti.Vlastníštyrirodinnédomy,dvabytyaareálpekárneBelamonaZvolenskejceste.
V evidencii priestupkov, ktorých prejednanie je v kompetencii miestnej samosprávy, nemá obžalovaný
žiadny záznam.
Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 353) mal súd preukázané, že obžalovaný spáchal doteraz

dvadsaťšesť priestupkov na úseku cestnej premávky.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 380) vyplýva, že obžalovaný je samostatne zárobkovo činnou
osobou.
Z lustrácie GP SR (č.l. 381) bolo zistené, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie.
Z odpisu registra trestov (č.l. 382) na obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát

súdne trestaný. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že skutok sa stal, tento je trestným činom a
spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú najmä výpoveďami svedkov W. J.Č., Z..
T. K. a T. U., ktorých vyjadrenia súd vyhodnotil ako hodnoverné. Ich výpovede sú podporené ďalšími

vykonanými dôkazmi, a to znaleckým posudkom a lekárskou správou ohľadom zdravotného stavu
poškodenej, zmluvou o prevode vlastníctva bytu, návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva a
výpismi z banky.
Je nepochybné, že obžalovaný s poškodenou uzatvorili dňa 25.03.2019 zmluvu o prevode vlastníctva
bytu, predmetom ktorej bol predaj bytu poškodenej občianskemu združeniu Military club, o.z., ktoré

zastupoval obžalovaný. Obžalovaný sa s poškodenou dohodli na kúpnej cene za predaj bytu vo výške
70.000,- €, ktorá mala byť zaplatená v zmysle zmluvy v dvoch častiach, a to vo výške 65.000,- €, ktorá
mala byť uhradená v lehote do tridsiatich dní od podpisu zmluvy a vo výške 5.000,- €, ktorá mala byť
uhradená v lehote troch dní od odovzdania bytu. Obžalovaný sa zároveň s poškodenou dohodli, že k
odovzdaniu bytu dôjde v lehote do 30 dní od podpisu zmluvy. Zmluvné strany v deň podpisu zmluvy,

t.j. dňa 25.03.2019, podali na okresný úrad, katastrálny odbor, návrh na povolenie vkladu vlastníckeho
práva, o ktorom okresný úrad rozhodol rozhodnutím zo dňa 13.06.2019.
Obžalovaný v deň podpisu zmluvy, t.j. hneď dňa 25.03.2019 išiel spolu s poškodenou a svedkom N.
F. do Poštovej banky, a.s., kde obžalovaný vložil na účet poškodenej sumu 35.000,- €, pričom vzápätí
poškodená požiadala o výber sumy 15.000,- €, ktoré pracovník banky odovzdal priamo obžalovanému.

Na druhý deň, t.j. dňa 26.03.2019 išiel opätovne obžalovaný s poškodenou a svedkom N. F. do Poštovej
banky, a.s., kde obžalovaný vložil na účet poškodenej sumu 30.000,- €, pričom aj tentokrát vzápätí
poškodenápožiadalaovýbersumy15.000,-€,ktorépracovníčkabankyodovzdaladorúkobžalovaného.Obžalovaný tak zaplatil poškodenej prvú časť kúpnej ceny za byt vo výške 65.000,- €, z ktorej si však
hneď zobral naspäť sumu 30.000,- €. Následne poškodená svojmu synovi T. U. povedala, že predala
byt a prišla o peniaze. Išla preto do banky, kde jej odporučili, aby podala trestné oznámenie, ktoré bolo

podané dňa 29.03.2019, t.j. tri dni po spáchaní skutku.
Obhajobu obžalovaného, že s poškodenou uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu mala
poškodená požičať sumu 30.000,- €, súd neakceptuje z nasledovných dôvodov:
Zo znaleckého posudku ohľadom duševného stavu poškodenej mal súd jednoznačne preukázané, že
poškodenátrpísyndrómomdemenciesprogredujúcimkognitívnymdeficitom,sdeterioráciouintelektovo

mnestických funkcií a to do úrovne ľahkej až stredne ťažkej mentálnej retardácie. V dôsledku jej
zdravotného stavu je poškodená ľahko ovplyvniteľná a zvýšene manipulovateľná inými osobami a má
nedostatočnú schopnosť vyhodnocovať dôsledky svojho konania. V čase spáchania skutku nedokázala
primerane reagovať na konanie obžalovaného. Poškodená nechápe zmysel trestného konania a
vzhľadom na jej zdravotný stav ani nebola v prípravnom konaní vypočutá v procesnej pozícii svedkyne
- poškodenej.

Poškodená sa pritom na demenciu alzheimerovho typu začala liečiť už 12.07.2018, t.j. pred spáchaním
skutku, čo vyplýva z lekárskej správy zo dňa 22.10.2019.
Skutočnosť, že poškodená trpela vyššie uvedeným ochorením vyplýva aj z výpovedí svedkov Š. A., ktorý
si zmenu v správaní poškodenej všimol zhruba pol roka pred predajom bytu, pričom tento svedok opísal
zdravotný stav poškodenej tak, že táto „v jeden deň niečo povedala a na druhý deň to už nebola pravda

alebo si to nepamätala“. Rovnako aj syn poškodenej, svedok T. U., na hlavnom pojednávaní potvrdil, že
v roku 2019 u jeho matky nastupovala alzheimerova choroba.
Súd teda nemá pochybnosť o zdravotnom stave poškodenej, ktorá v čase spáchania skutku, t.j. v
dňoch 25.03.2019 a 26.03.2019 trpela závažným ochorením (syndrómom demencie), v dôsledku čoho
bola ľahko ovplyvniteľná a zvýšene manipulovateľná inými osobami a nebola schopná dostatočne

vyhodnocovať dôsledky svojho konania.
Rovnako súd nemá pochybnosť o tom, že obžalovaný poznal zdravotné obmedzenie poškodenej a teda
jej celkovú nespôsobilosť, aj keď obžalovaný túto skutočnosť popiera a podľa jeho vyjadrenia poškodená
bola úplne zdravá, keď s ním komunikovala. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka Š.
A., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného na zdravotný stav poškodenej neupozornil,

pretože „to bolo na nej vidno, bola pomätená a sama nevedela, čo chce“. Napokon aj obžalovaný vo
svojej výpovedi pred súdom pripustil, že „poškodená si myslela, že jej niekto peniaze ukradol, aj teraz
by povedala, že jej peniaze chýbajú“. Podľa názoru súdu takéto vyjadrenie obžalovaného o správaní
poškodenej je v hrubom rozpore s jeho vyjadrením, že bola úplne zdravá, keď s ním komunikovala.
Súd ďalej poukazuje aj na spôsob vloženia peňazí na účet poškodenej. Pri obidvoch transakciách v

banke boli prítomní obžalovaný, poškodená a svedok N. F.. Počas vkladania a následných výberoch
peňazí aktívne vystupoval práve obžalovaný, ktorý s pracovníkmi banky komunikoval. Bol to práve
obžalovaný, ktorý uviedol, že po tom, ako vloží peniaze na účet poškodenej, chce vybrať sumu 15.000,-
€, pričom poškodená to slovne nevyjadrila, len predložila občianky preukaz. Počas výberu peňazí dňa
26.03.2021 poškodená dokonca nebola prítomná pri pracovníčke banky a obžalovanom, ale chodila po

pobočke banky. Argumentácia obžalovaného v tomto smere, že poškodenú boleli nohy a potrebovala
sa prechádzať, nijako neobstojí. Pokiaľ by aj súd vzal do úvahy, že poškodená mala problém s nohami,
nič jej nebránilo v tom, aby pri výbere pomerne dosť vysokej sumy (15.000,- €), bola prítomná, čo mohlo
trvať maximálne pár minút. Napokon aj pracovníkom banky, svedkom W. J. a Z.. T. K. sa táto banková
operácia zdala podozrivá, v dôsledku čoho ju oznámili na oddelenie sťažností. Obžalovaný pritom trval

na vklade a následnom výbere peňazí z toho dôvodu, aby poškodená videla, akú sumu jej na účet vložil.
Súd ďalej uvádza, že po preskúmaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ani nie je zrejmé, z akého
dôvodu si obžalovaný chcel od poškodenej požičať sumu 30.000,- €. Podľa vyjadrenia obžalovaného
nemal v čase uzavretia zmluvy (dňa 25.03.2019) k dispozícii 70.000,- € (dohodnutá cena bytu), ale mal
len 35.000,- €. Z tohto dôvodu si chcel od poškodenej požičať sumu 30.000,- €, aby mal na zaplatenie

prvej časti kúpnej ceny bytu (65.000,- €). Sumu 30.000,- € mal pritom obžalovaný poškodenej vrátiť, keď
sa jeho kolega O. mal vrátiť z dovolenky.
Konanie obžalovaného je však nelogické aj z dôvodu, že na zaplatenie prvej časti kúpnej ceny bytu
(65.000,- €) mal 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 25.03.2019, t.j. do
25.04.2019. Obžalovaný však napriek tomu, aj keď nemal podľa jeho vyjadrenia dostatok finančných

prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny bytu, hneď v deň podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
chcel za byt poškodenej zaplatiť. Obžalovaný takéto konanie odôvodňuje tým, že keby poškodenej
nezaplatil kúpnu cenu, poškodená by mu neodovzdala byt. Ani takáto obhajoba však nemá oporu v
zmluve o prevode vlastníctva bytu, kde odovzdanie bytu nebolo viazané na zaplatenie kúpnej ceny, alezmluvné strany sa v tomto smere dohodli, že k odovzdaniu bytu dôjde do 30 dní od podpisu zmluvy
(čl. VIII ods. 4 zmluvy). Napokon obžalovaný v deň podpisu zmluvy podal na príslušný úrad aj návrh na
povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorého podanie taktiež nebolo viazané na

zaplatenie kúpnej ceny. Jeho kolega O., ktorý mu mal poskytnúť finančné prostriedky sa pritom vrátil z
dovolenky zhruba za jeden týždeň (podľa vyjadrenia obžalovaného), a teda ešte v čase, kedy neuplynula
30 dňová lehota na zaplatenie bytu podľa zmluvy. Tvrdenie obžalovaného o tom, že potreboval kúpnu
cenu bytu rýchlo vyplatiť, aby mu ho poškodená odovzdala, resp. z dôvodu obáv, že poškodená tento
byt ponúkne inej osobe, nemá teda oporu vo vykonaných dôkazoch.

Súdu navyše neuniklo, že obžalovaný mal podľa svojho tvrdenia dňa 25.03.2019 k dispozícii na
zaplatenie bytu poškodenej len sumu 35.000,- €, ktoré vložil v tento deň na účet poškodenej. Ak by si
aj obžalovaný požičal od poškodenej sumu 15.000,- €, stále by mal k dispozícii len týchto požičaných
15.000,- € (keďže svojich 35.000,- € vložil na účet), pričom obžalovaný dňa 26.03.2019 vložil na účet
poškodenej až 30.000,- €. Je teda zrejmé, že tvrdenie obžalovaného o tom, že v deň podpisu zmluvy
mal k dispozícii len 35.000,- € na zaplatenie bytu, je lživé.

Obžalovaný ďalej poukazuje na potvrdenie poškodenej (č.l. 219), ktorým poškodená vyhlásila, že
obžalovaný jej nedlhuje žiadne peniaze. Obžalovaný pritom na inom mieste uvádza, že poškodená
bola pri trestnom oznámení ovplyvnená a sama by ho nepodala. Ak teda poškodená bola ovplyvnená
pri podaní trestného oznámenia, mohla byť ovplyvnená aj pri písaní predmetného potvrdenia. Toto
potvrdenie navyše nie je datované a do vyšetrovacieho spisu bolo doložené až dňa 31.03.2020, t.j. po

vykonaní znaleckého dokazovania ohľadom duševného stavu poškodenej, v rámci ktorého znalkyne v
záveroch znaleckého posudku skonštatovali, že poškodená nie je schopná pochopiť zmysel trestného
konania, nie je účelné v danej veci vykonávať s ňou ďalšie procesné úkony, nepamätala si, že bola
s obžalovaným v banke a jej konanie bolo ovplyvnené prítomnou duševnou poruchou. Poškodená si
pamätala len to, že chcela predať byt za 70.000,- €, dohodla sa s kupujúcim na tejto sume, ale na účet

jej prišlo len 40.000,- €. Nie je si ani vedomá, že podala trestné oznámenie, nevie, kto ho podal a myslí
si, že za prácu si každý z dvojice zobral 15.000,- €. Je preto súdu ťažko uveriteľné, že poškodená,
vzhľadom na diagnostické závery, pri písaní predmetného potvrdenia nebola ovplyvnená inou osobou
a prejavila na ňom svoju vôľu.
Súdtedanemalpreukázané,žeobžalovanýuzatvorilspoškodenouústnuzmluvuopôžičke.Obžalovaný

prijatie, podľa jeho vyjadrenia „požičaných“ peňazí, pritom ani písomne nepotvrdil, čo obžalovaný
odôvodnil tým, že peniaze boli odovzdané v banke, kde sú kamery, pričom práve kamerové záznamy
mali byť dôkazom, že poškodená obžalovanému peniaze požičala. Takáto argumentácia obžalovaného
však pôsobí o to absurdnejšie najmä z dôvodu, že obžalovaný je osoba s právnickým vzdelaním.
Súd pripúšťa, že konanie obžalovaného na prvý pohľad skutočne nemusí pôsobiť tak, že tento konal

podvodným spôsobom s cieľom obohatiť sa na úkor poškodenej. Obžalovaný ako osoba podnikajúca
v oblasti realít (v danom prípade konajúci v mene občianskeho združenia) s klientkou uzatvoril bežnú
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, za tento byt jej podľa zmluvy zaplatil prvú časť kúpnej ceny vo výške
65.000,- € v dvoch splátkach, následne si od nej (ako fyzická osoba) požičal sumu 30.000,- €, ktoré
jej boli vrátené z občianskeho združenia Military club, o.z. Súd však konštatuje, že ďalšie okolnosti, za

akých došlo k spáchaniu skutku, preukazujú, že konanie obžalovaného napĺňa znaky trestného činu.
Súd zdôrazňuje, že tou klientkou (poškodenou), s ktorou obžalovaný uzatváral zmluvu o prevode
vlastníctva bytu, bola v čase uzavretia zmluvy osoba vo veku 84 rokov trpiaca demenciou alzheimerovho
typu, na ktorej bolo ochorenie podľa vyjadrenia viacerých svedkov viditeľné. S takouto osobou, ktorá
vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohla objektívne zhodnotiť dôsledky svojho konania, obžalovaný

hneď v deň uzatvorenia zmluvy o prevode bytu uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, osobne ju sprevádzal
v banke, kde komunikoval s pracovníkmi banky namiesto poškodenej a jediným dokladom o odovzdaní
peňazíobžalovanémumalibyťkamerovézáznamyzbanky.Požičanépeniazeodpoškodenejmalpritom
obžalovaný následne použiť na zaplatenie bytu poškodenej. Obžalovaný pritom takto konal napriek
tomu, že na zaplatenie kúpnej ceny bytu mal 30 dní od podpisu zmluvy, pričom odovzdanie bytu nebolo

podľazmluvyviazanénazaplateniekúpnejceny.Rovnakonávrhnavkladvlastníckehoprávanaokresný
úrad bol podaný v deň podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a taktiež jeho podanie nebolo viazané
na zaplatenie kúpnej ceny bytu.
Skutočnosť, že poškodená nechcela s obžalovaným uzatvoriť zmluvu o pôžičke, je preukázaná tým,
že v krátkom čase po uzavretí zmluvy o prevode bytu svojmu synovi (svedkovi T. U.) povedala, že

prišla o byt aj o peniaze a tri dni po spáchaní skutku podala trestné oznámenie. Syn poškodenej, ktorý
nepochybne poškodenú poznal lepšie ako obžalovaný, navyše na hlavnom pojednávaní uviedol, že
poškodená nebola z tých, že by niekomu požičiavala peniaze, pretože bola veľmi šporovlivá. Až po
podaní trestného oznámenia boli poškodenej vrátené peniaze, avšak nie priamo od obžalovaného, alez občianskeho združenia Military club, o.z. Z účtovníctva tohto občianskeho združenia pritom vyplýva,
že platba vo výške 30.000,- € bola zaslaná na účet poškodenej omylom (mylná platba). Pod pojmom
„Mylná platba“ sa podľa vyjadrenia znalca myslí pohľadávka, ktorá sa niekedy do spoločnosti vráti.

Obžalovanému sa teda počas konania nepodarilo súdu hodnoverne preukázať, že s poškodenou
uzatvoril zmluvu o pôžičke. Túto skutočnosť potvrdzuje len svedok N. F. a potvrdenie poškodenej, ktoré
nie je datované.
Súd však výpoveď svedka N. F., ktorý mal mať ako jediný vedomosť o zmluve o pôžičke, považuje
za účelovú. Tento svedok spolupracuje s obžalovaným, má s ním podľa jeho vyjadrenia uzatvorenú

zmluvu o spolupráci, poskytuje mu starostlivosť o jeho klientov a bol osobne prítomný pri bankových
transakciách v Poštovej banke, a.s. Nie je preto vylúčené, že aj vzhľadom na pracovný vzťah, ktorý
medzi obžalovaným a svedkom N. F. existuje, svedok môže chcieť takýmto spôsobom napomôcť
obžalovanému.
Súd napokon k potvrdeniu, ktorým mala poškodená vlastnoručne písomne vyhlásiť, že obžalovaný dlh
zaplatil, uvádza, že toto potvrdenie nie je datované, do spisu bolo predložené jeden rok po spáchaní

skutku, pričom vzhľadom na vyššie popísaný zdravotný stav poškodenej, existujú dôvodné pochybnosti
o tom, že poškodená nechápe obsahu predmetného potvrdenia.
Z konania obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný chcel poškodenú uviesť do omylu tým, že jej dva
dni po sebe, t.j. 25.03.2019 a 26.03.2019 vložil na účet 65.000,- € predstierajúc úhradu kúpnej ceny
bytu. Následne však využil nespôsobilosť a ľahkú manipulovateľnosť poškodenej a aktívne vystupujúc

sám v banke mu bolo z účtu poškodenej odovzdaných 30.000,- €. Aj keď poškodená v banke predložila
svoj občiansky preukaz a podpísala príslušné dokumenty, súd nemal pochybnosť o tom, že poškodená
v skutočnosti nemala vôľu obžalovanému finančné prostriedky požičať a o tri dni neskôr vec oznámila
na políciu. Obžalovaný teda svojím konaním chcel vzbudiť u poškodenej dojem, že prvú časť kúpnej
ceny vo výške 65.000,- € zaplatil, z ktorej si však následne ponechal (aj keď so súhlasom poškodenej,

ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohla objektívne zhodnotiť dôsledky svojho konania) sumu
30.000,-€.Súdpretokonanieobžalovanéhoprávnekvalifikovalvzhodespodanouobžalobouakozločin
„Podvod“ podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
Pokiaľ aj finančné prostriedky boli poškodenej neskôr vrátené, táto skutočnosť nezbavuje obžalovaného
trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin, keďže zaplatením škody trestnosť trestného činu podľa

§ 221 Tr. zák. nezaniká.
Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 Tr. zák.), pričom v zmysle
§ 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr.
zák., keďže škoda bola poškodenej zaplatená.

Naproti tomu na strane obžalovaného neexistuje žiadna priťažujúca okolnosť.
Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov
trestov (§ 32 Tr. zák.). Keďže spôsobená škoda bola v celom rozsahu nahradená a predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného je už zahladené, súd neuložil obžalovanému tzv. nepodmienečný trest odňatia
slobody. Súd neuložil obžalovanému ani iný druh trestu, keďže obžalovaný spáchal zločin (§ 34 ods.

6 Tr. zák.).
Vzhľadom na prevažujúci počet poľahčujúcich okolností (1:0) súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby
určenej v osobitnej časti Trestného zákona (3 roky až 10 rokov) o jednu tretinu, a následne ukladal
obžalovanému trest v takto upravenom rozpätí trestnej sadzby (3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov). Súd
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, keďže

v prípade obžalovaného ide o jeho prvé odsúdenie. Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu, a to na dolnej hranici zákonom povolenej trestnej
sadzby. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas dlhšej skúšobnej doby (3 roky) svojím
životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný, viesť riadny život a nedopúšťať sa trestnej činnosti.
Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s probačným a

mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu. Plnenie uloženej povinnosti bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník.
Hrozba možného nariadenia výkonu uloženého trestu, v spojení so súbežne uloženým probačným
dohľadom a obmedzením, by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu
jeho správania.

Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný porušil uloženú povinnosť alebo inak neviedol riadny
život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Práve a len
obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uloženýtrest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto
odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.