Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 12, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/100/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010293
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120010293.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného H.. J. J., za
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, d/ Tr.zák., s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.
e/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 13. januára 2022, o odvolaní obžalovaného H.. J. J. a odvolaní
opatrovníka poškodenej G. U. - Mesto Banská Bystrica, v zastúpení H.. G. T., proti rozsudku samosudcu

Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 6T/24/2020 zo dňa 04.08.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H.. J. J. z a m i e t a.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie opatrovníčky poškodenej G. U. - Mesto Banská Bystrica, v
zastúpení H.. G. T. ako oneskorene podané
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 6T/24/2020 zo dňa 04.08.2021 bol
obžalovaný H.. J. J. uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, d/ Tr. zák.,
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
že ako osoba konajúca v mene a na účet občianskeho združenia J. club, o. z., W. Y. č. XXXX/XX, U.
U., dňa 25.03.2019 uzatvoril s G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XXXX/XX, U. U. zmluvu o

prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníctva bytu č. X na W. ulici č. XXXX/
XX v U. U., v kúpnej cene spolu 70.000,- €, kde prvá časť kúpnej ceny vo výške 65.000,- € mala byť
predávajúcejkupujúcim,atoobčianskymzdruženímJ.club,o.z.,vyplatenádo30dníodpodpisuzmluvy
a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- € mala byť predávajúcej vyplatená do 3 dní od odovzdania
tejto nehnuteľnosti, pričom reálne došlo len k vyplateniu sumy 35.000,- €, a to tak, že

- dňa 25.03.2019 vložil obvinený v hotovosti na účet G. U., číslo účtu Z. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedený v Poštovej banke, a.s., sumu 35.000,- €, pričom bezprostredne po vklade týchto peňazí
G. U. požiadala o výber finančnej hotovosti vo výške 15.000,- €, kde na pobočke Poštovej banky, a.s., na
D. ulici č. XXXX/XX v U. U. bola táto suma následne vyplatená pracovníkom banky do rúk obvineného,
ktoré si následne bez akéhokoľvek právneho dôvodu prevzal a ponechal,

- dňa 26.03.2019 vložil v hotovosti na účet G. U., číslo účtu Z. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedený v Poštovej banke, a.s., sumu 30.000,- €, pričom bezprostredne po vklade týchto peňazí G. U.
požiadala o výber finančnej hotovosti vo výške 15.000,- €, kde na pobočke Poštovej banky, a.s., na D.
ulici č. XXXX/XX v U. U. bola táto suma následne vyplatená pracovníkom banky do rúk obvineného,
ktoré si následne bez akéhokoľvek právneho dôvodu prevzal a ponechal,

pričom až po podaní trestného oznámenia poškodenou G. U. z dôvodu, že nemala vedomosť o výberoch
hotovosti zo svojho účtu dňa 25.03.2019 v sume 15.000,- € a dňa 26.03.2019 v sume 15.000,- € jejobvinený spôsobenú škodu nahradil, a to tak, že dňa 04.04.2019 jej finančné prostriedky vo výške
30.000,- € bezhotovostne previedol z účtu občianskeho združenia J. club, o. z. č. Z. Y XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, vedeného v Tatra banke, a.s. na účet poškodenej G. U. číslo účtu Z. XX XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Poštovej banke, a.s., čím poškodenej G. U., trvale bytom W. č.
XXXX/XX, U. U. spôsobil škodu vo výške 30.000,- €.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. k) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere tri roky, kedy podľa
podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že z dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel

k záveru, že z konania obžalovaného, ktorý je popísaný a podrobne rozvedený v odôvodnení rozsudku
prvostupňového,jezrejmé,žeobž.J.J.chcelpoškodenú uviesťdoomylutým,žejejdvadniposebe,t.j.
25.03.2019a26.03.2019vložilnaúčetspolu65000,-€predstierajúcúhradukúpnejcenybytu.Následne
však využil nespôsobilosť a ľahkú manipulovateľnosť poškodenou a aktívne vystupujúc sám v banke
mu bolo z účtu poškodenej odovzdaných 30 000,- €. Ďalej súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje,

že aj keď poškodená G. U. banke predložila svoj občiansky preukaz a podpísala príslušné dokumenty,
súd nemal pochybnosť o tom, že poškodená G. U. v skutočnosti nemala vôľu obžalovanému finančné
prostriedky požičať a o tri dni neskôr vec oznámila polícii. Obžalovaný H.. J. J. teda svojím konaním
chcel vzbudiť u poškodenej dojem, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 65 000,- € zaplatil, z ktorej si však
následne ponechal. Prvostupňový súd preto konanie obžalovaného H.. J. J. právne kvalifikoval v zhode

s podanou obžalobou ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, d/ Tr. zák., s poukazom na
ust. § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. Skutočnosť, že pokiaľ finančné prostriedky boli poškodenej neskôr
obžalovaným vrátené, táto skutočnosť nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti za spáchaný
trestný čin , nakoľko zaplatením škody trestnosť trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. nezaniká.
Samosudca prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku v prípade uvedených záverov, najmä na

stranách 9 až 12, veľmi podrobne rozvádza konanie obžalovaného ako i poškodenej v dňoch 25.03.2019
a 26.03.2019, kedy boli uskutočnené bankové operácie obžalovaným a poškodenou v Poštovej banke,
a.s., rovnako tak veľmi podrobne rozoberá zdravotný stav poškodenej G. U. v inkriminovanom období,
kde v zmysle záverom znaleckého dokazovania poukazuje na to, že poškodená v kritickom čase trpela
syndrómom demencie s progredujúcim kongnitívnym deficitom a deteroriáciou intelektovo-mestických

funkcií a to až do úrovne ľahkej až stredne ťažkej mentálnej retardácie s tým, že poškodená v tomto
období bola ľahko ovplyvniteľná, zvýšene manipulovateľná inými osobami, pričom mala nedostatočnú
schopnosť vyhodnocovať výsledky svojho konania a ani v čase skutku nedokázala primerane reagovať
na konanie obžalovaného. V tejto súvislosti poukazuje súd, okrem výpovedí pracovníkov banky, najmä
na výpoveď svedka T. A. a syna poškodenej T. U..

V súvislosti s obhajobou obžalovaného, že inkriminované finančné prostriedky si obžalovaný požičal
v tomto čase od poškodenej, samosudca v písomných dôvodoch rozhodnutia, najmä na str. 10 a 11
rozsudku podrobne rozoberá skutkové okolnosti, ktoré má za preukázané, najmä na podozrivé bankové
operácie, ktoré potvrdzujú nielen pracovníci banky a to W. J. a Z.. T. K., ale i ich písomné záznamy a
v neposlednom rade aj kamerové záznamy, ktoré boli v prípravnom konaní zabezpečené (obžalovaný

na hlavnom pojednávaní ani netrval na ich skutočnom prehratí). Ďalej v prípade „pôžičky“ poukazuje
samosudca i na lživosť tvrdenia obžalovaného, že v deň podpisu zmluvy mal k dispozícii len 35 000,-
€ na zaplatenie bytu, kde táto skutočnosť absolútne nevyplýva z vykonaných finančných operácií.
Osobitne pritom súd akcentuje, že nemal za preukázané, že by obžalovaný uzatvoril s poškodenou
ani len ústnu zmluvu o pôžičke, kde jeho tvrdenie, že peniaze boli odovzdané banke, kde sú kamery,

pričom práve kamerové záznamy mali byť dôkazom, že poškodená obžalovanému peniaze požičala, tak
takúto argumentáciu považuje samosudca za absurdnú, z dôvodu, že obžalovaný je osoba s právnickým
vzdelaním. Naviac pritom zdôrazňuje, že v kritickom čase poškodená, s ktorou obžalovaný uzatváral s
zmluvu o prevode byte, bola osobou vo veku 84 rokov, trpiaca demenciou alzheimerového typu, na ktoré
ochorenie bolo podľa vyjadrení viacerých svedkov viditeľné. V súvislosti s úhradou kúpnej ceny, na ktorú

sa odvoláva samotný obžalovaný, samosudca konštatuje, že ani táto skutočnosť nebola relevantná v
súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevode bytu. Zdôrazňuje pritom, že obžalovaný mal na zaplatenie
kúpnej ceny bytu 30 dní od podpisu zmluvy, pričom odovzdanie bytu nebolo podľa zmluvy viazané na
zaplatenie kúpnej ceny a rovnako tak ani návrh na vklad vlastníckeho práva na katastrálny úrad, ktorý bolpodaný v deň podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nebol viazaný na zaplatenie kúpnej ceny bytu.
Z uvedených dôvodov preto prvostupňový súd dospel k záveru, že poškodená s obžalovaným nechcela
uzatvoriť zmluvu o pôžičke, kde túto skutočnosť potvrdila i svojmu synovi T. U., ktorému povedala, že

prišla o byt aj o peniaze a 3 dni po spáchaní skutku podala trestné oznámenie.
V prípade úvah prvostupňového súdu o druhu a výmere trestu samosudca v písomných dôvodoch
rozsudku uvádza, že v prípade obžalovaného prihliadol na poľahčujúcu okolnosť a to v zmysle ust. §
36 písm. k/ Tr. zák. , keďže škoda bola poškodenej zaplatená. Rovnako tak konštatuje, že na strane
obžalovaného neexistovala žiadna priťažujúca okolnosť. Ďalej samosudca uvádza, že obžalovanému

uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže v
prípade obžalovaného ide o jeho prvé odsúdenie. Súčasne samosudca výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky s tým, aby obžalovaný v skúšobnej dobe svojím životom
preukázal, že je schopný a najmä ochotný viesť riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti. Zároveň
samosudca uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému

programu, kde plnenie tejto povinnosti bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávaní
podalodvolanieobžalovaný,ktoréneskôrdoplnilprostredníctvompísomnéhopodaniasvojhoobhajcu.V
písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že s rozsudkom prvostupňového súdu
nemožno súhlasiť, pričom podáva odvolanie voči vine a automaticky voči uloženému trestu. Vyslovuje

názor, že rozsudok považuje za výsledok porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov, obžalovacej
zásady, ako aj zásady ultima ratio. V písomnom odôvodnení odvolania poukazuje najskôr na nedostatky
v prípravnom konaní, kde podľa jeho názoru trestné oznámenie bolo nedostatočne vyhodnotené a
jeho znenie zjavne nezodpovedá tomu, že by ho učinila osoba staršieho veku. Vyslovuje tiež názor,
že prípravné konanie trpí vadami a to napr. tým, že vôbec nebol vypočutý kľúčový a jediný svedok

N. F. a ani nebol oboznámený doklad o vrátení pôžičky. Z toho teda podľa obžalovaného vyplýva, že
obžaloba bola výsledkom dojmov a nie dokazovania. Z tohto dôvodu preto do pozornosti odvolacieho
súdu dáva obhajca obžalovaného text trestného oznámenia a to najmä formulácie použité v ňom, ako aj
znalecký posudok na osobu poškodenej, ktoré dôkazy len potvrdzujú, že trestné oznámenie bolo podané
v dôsledku vplyvu tretej osoby.

V ďalšej časti dôvodov odvolania obhajca obžalovaného poukazuje na to, že obžalovaný nemal
vedomosť o žiadnom trestnom oznámení až do svojho výsluchu, kedy dokonca splnil aj svoj záväzok
vrátenia pôžičky ešte predtým, než bol vo veci vypočutý. Jeho konanie preto nemôže byť posudzované
teda v príčinnej súvislosti so žiadnym trestným činom, nakoľko jeho vzťahy s poškodenou boli
vysporiadané už predtým, ako prebehol jeho výsluch v konaní. Keďže vzťah veriteľ - dlžník je vzťahom

právnymanieprotiprávnym,jehokriminalizovanievtomtoprípadejeúplnenedôvodné,kdeorgányčinné
v trestnom konaní v tomto prípade zjavne konali nadprácu, ak stíhali obžalovaného, ktorý si splnil všetky
svoje povinnosti a zostalo úplne bez povšimnutia aj to, že obžalovaný a poškodená spolu vždy riadne a v
dobrom komunikovali. Ich vzťah sa napkon uzavrel nielen vrátením pôžičky, ale aj riadnym odovzdaním
bytu a doplatením poslednej časti kúpnej ceny a to za prítomnosti syna poškodenej. Ďalej obhajca

obžalovaného poukazuje na to, že syn poškodenej pán U. potvrdil, že jeho matka, keď brala lieky, bola
v poriadku. Tento fakt súd opäť nezohľadnil a nad rámec svojich povinností bol skúmaný zdravotno-
psychický stav poškodenej. Poukazuje na to, že ani v banke zamestnanci nedávali podnet preto, že
majú nespôsobilého klienta, ale pre podozrivú transakciu. Zdôrazňuje pritom, že ak syn poškodenej
jasne povie, že ak mama berie lieky, je v poriadku, je zrejmé, že niekto, kto s ňou nie je v dlhodobom

kontakte, toto rozpoznať nemôže. Akcentuje ďalej skutočnosť, že pôžička je súkromno-právny inštitút
a že pokiaľ by napr. nebola vrátená, sú tu prostriedky civilného procesu, avšak v danom prípade, to
je len hypotetické, pretože obžalovaný pôžičku vrátil. Poukazuje tiež na to, že obžalovaný konal za
stálej prítomnosti svedka F. a je preto vylúčené, aby sa hovorilo o ponechaní „bez právneho dôvodu“
naviac, ak by k tomu došlo, bezdôvodné obohatenie nie je trestné, je to situácia, ktorá nastáva bežne.

Napokon v písomných dôvodoch odvolania poukazuje obhajca obžalovaného na zásadu ultima ratio,
kde tento princíp možno uplatniť nielen na tzv. materiálnu protiprávnosť určitého konania, ale možno na
jeho základe interpretovať i formálne znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Cituje pritom
rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ako i Ústavného súdu SR. Podaním odvolania sa domáha toho, aby
krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a jeho spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 23.12.2021 elektronicky prijal odvolanie opatrovníka poškodenej
G. U. - Mesta Banská Bystrica, v zastúpení H.. G. T. a to zo dňa 22.12.2021 a neskôr obdržal i
doplňujúce podanie opatrovníka zo dňa 10.01.2022. Podstatou oboch týchto podaní je skutočnosť,
že rozsudok prvostupňového súdu neobsahuje výrok, ktorým by súd akokoľvek rozhodol o nároku nanáhraduškodypoškodenejuplatnenomprocesnouopatrovníčkoupodanímodoslanýmOkresnémusúdu
Banská Bystrica do elektronickej schránky 14.02.2021 a Okresnej prokuratúre Banská Bystrica zo dňa
22.02.2021. V tejto súvislosti poukazuje opatrovník poškodenej na skutkový záver súdu, že „škoda bola

zaplatená“ ,kdetentozáverjepodľajeho názoruvrozporesozáveromzskutkovýmzistenímuvedeným
v závere znaleckého posudku č. 15/2019 Z.. R. T.. Vyslovuje názor, že v danom prípade existuje
nesprávny skutkový záver na str. 11 rozsudku, že poškodenej mali byť vrátené finančné prostriedky,
nakoľko tento skutkový záver je v rozpore so záverom znaleckého posudku. Ďalším dôvodom podľa
názoru opatrovníka na podanie odvolania je skutočnosť, že boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré

predchádzali rozsudku, ktoré spôsobili, že výrok o náhrade škody chýba. Poukazuje na to, že už v
prípravnom konaní nebol poškodenej ustanovený opatrovník. Podaním odvolania sa domáha zrušenia
rozsudku prvostupňového súdu.
Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného

ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a odvolanie
opatrovníka je podané oneskorene.
Podľa § 168 ods. 1 Tr.por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa potom spravoval pri hodnotení týchto jednotlivých dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Z

odôvodneniamusíbyťzrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovel návrhomnavykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba
odôvodniť aj tieto výroky.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. V odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi
podrobne rozviedol svoje úvahy o tom, prečo považuje obhajobu obžalovaného o existencii „pôžičky“
nielenže za nepravdepodobnú, ale vykonanými dôkazmi i za vyvrátenú. V tejto súvislosti krajský súd
poznamenáva, že obhajoba obžalovaného spočívajúca v „pôžičke“ je len fikcia, nakoľko obžalovaný
nemal žiadny dôvod na pôžičku od poškodenej, nakoľko úhrada kúpnej ceny nebola podmienkou

uzavretej kúpnej zmluvy a ani podmienkou zápisu do katastra nehnuteľnosti , ale práve naopak bola
viazaná na dobu 30 dní od podpisu zmluvy. Z uvedených dôvodov si preto krajský súd v plnom
rozsahu osvojuje argumentáciu prvostupňového súdu uvedenú v písomných dôvodoch rozsudku, kde v
podrobnostiach ohľadom neexistencie pôžičky odkazuje na toto písomné odôvodnenie.

V prípade údajov obžalovaného uvedených v písomných dôvodoch odvolania, krajský súd uvádza
nasledovné. V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že trestné oznámenie nezodpovedá, že by ho
mohla urobiť osoba vyššieho veku, krajský súd konštatuje, že práve naopak, toto trestné oznámenie
zodpovedá skutkovým okolnostiam, ktoré boli preukázané nielen tesne po trestnom oznámení, ale
najmä dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, najmä však na hlavnom pojednávaní, kde pracovníci

banky jednoznačne poukázali na podozrivé bankové operácie, podozrivé a nesústredené chovanie
poškodenej v banke, ale najmä taktiež krajský súd osobitne poukazuje na kamerové záznamy a
v neposlednom rade i na úradné záznamy, ktoré bezprostredne po vkladoch a následných výberoch
vykonali pracovníci banky. Trestné oznámenie je preto zásadnou súčasťou skutkových okolností, ktoré
vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní boli riadne preukázané a potvrdené.

Vo vzťahu k argumentácii obžalovaného, že v danom prípade išlo o zákonom dovolené konanie -
pôžičku, krajský súd v súlade s odôvodnením prvostupňového súdu poukazuje opätovne najmä na
výsluchy pracovníkov banky a to svedka W. J. a svedkyne Z.. T. K., kde v tejto súvislosti krajský súd
poznamenáva, že tak ako vyplýva z výpovedí týchto svedkov, obžalovaný pred týmito pracovníkmi banky

podvodne vystupoval ako pracovník realitnej kancelárie, nie ako súkromná osoba, ktorá kupuje byt. Z
kamerových záznamov, ako i z výpovede týchto svedkov vyplýva, že poškodená v kritických okamihoch
vystupovala nesústredene, pričom všetko za ňu vybavoval obžalovaný, t. j. nielen vklady, ale i výbery.
Vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania, že obžalovaný splnil povinnosti
vyplývajúce zo záväzku ( z pôžičky ), osobitne akcentuje krajský súd skutočnosť, že predmetný záväzok

považuje rovnako ako prvostupňový súd za fiktívny. Akcentuje pritom skutočnosť, že vyplatenie kúpnej
ceny nebola zásadná podmienka uzavretia zmluvy, kde hore uvedení pracovníci banky konkrétne
uviedli, že poškodená vedela len o vkladoch a nie o výberoch. Pozornosti Krajského súdu v Banskej
Bystrici nad rámec odôvodnenia prvostupňového súdu neunikla ďalšia významná skutočnosť, ktorá jeuvedená v kúpnej zmluve, a to plnomocenstvo overené notárom, kde poškodená G. U. udelila tzv.
generálne plnomocenstvo vrátane dispozície s jej účtom obžalovanému a to v celom rozsahu. Táto
generálna plná moc umožňovala obžalovanému disponovať s účtom poškodenej v reálnom čase a i do

budúcnosti. Hoci táto skutočnosť nebola predmetom obžaloby, svedčí o tom, že obžalovaný uvádzal v
inkriminovanom období poškodenú do omylu pri disponovaní s jej účtom a že tak konal cieľavedome,
čo taktiež výrazne preukazuje podvodný charakter konania obžalovaného.

V súvislosti s tvrdením obžalovaného o dobrom zdravotnom stave poškodenej v kritickom období, kde

pracovníci banky nemali k dispozícii nespôsobilého klienta a aj syn poškodenej uviedol, že mama,
keď brala lieky, bola v poriadku. V tomto prípade krajský súd uvádza, že syn poškodenej nemal v
inkriminovanom období žiadne relevantné informácie, či mala brala lieky, resp. nebrala lieky. Práve
naopak, z výsluchov pracovníkov banky, ktorí popísali správanie poškodenej ako zmätené, má krajský
súd za to, že poškodená lieky nebrala a preto sa správala zmätočne a nesústredene. Rovnako tak
krajský súd poukazuje na výpoveď svedka T. A. , ktorý i na hlavnom pojednávaní uviedol, že v správaní

poškodenej si všimol tak pol roka pred predajom bytu, že došlo k zmene správania sa poškodenej. Tento
svedok priamo tiež potvrdzuje i opatrnosť poškodenej pri dispozícii s finančnými prostriedkami a preto
je namieste zásadná pochybnosť o tom, že by práve poškodená požičiavala peniaze obžalovanému.

K argumentácii obhajcu obžalovaného, že v danom prípade mala byť aplikovaná zásada ultima ratio,

krajský súd uvádza nasledovné. Podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry NS SR v prípade spáchania
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 Tr. zák., išlo o konanie obžalovaného a to skúseného pracovníka
pohybujúceho sa v prostredí predaja a kúpy realít, ktorý veľmi dobre ovládal danú problematiku, pričom
v prípade poškodenej išlo o osobu vysokého veku a zjavne tak, ako vyplýva zo znaleckých posudkov
a z výpovedí svedkov, o osobu, ktorá nebola spôsobilá pre závažné úkony a to napr. predaja bytu.

Táto skutočnosť bola podľa názoru krajského súdu nielen pohnútkou pre konanie obžalovaného, ale
i skutočnosťou vylučujúcou použitie tohto interpretačného pravidla a zásady a preto tieto argumenty
obžalovaného považuje krajský súd za irelevantné (zločin s kvalifikovanou skutkovou podstatou).

V prípade subjektívnej stránky krajský súd po zhodnotení dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní konštatuje, že po vyvrátení obhajoby obžalovaného o špecifickej forme „pôžičky“ od
poškodenej, za preukázaných ďalších skutočností, a to vystupovanie obžalovaného v banke ako
pracovníka realitnej kancelárie, prevod bytu na nesporne nespôsobilú (neziskovú) organizáciu, úplne
ovládanú výlučne obžalovaným, úplným ovládnutím dispozície s účtom poškodenej prostredníctvom
generálneho plnomocenstva, obžalovaný vedome a cielene uvádzal poškodenú do omylu pri realizácii

predaja svojho bytu, pričom bezprostredne po podpise príslušných právnych úkonov a nasledovných
zjavne podozrivých bankových operácií, reálne disponoval s finančnými prostriedkami patriacimi
poškodenej a špecifikovanými obžalobou. Možno teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
konštatovať, že obžalovaný H.. J. sa svojho konania dopustil v úmysle priamom podľa § 15 písm. a/ Tr.
zák. Nad rámec týchto úvah krajský súd poznamenáva, že v zmysle generálneho plnomocenstva naviac

obžalovaný mohol disponovať pro futuro i s ďalšími finančnými prostriedkami poškodenej na tomto účte,
čo však nie je predmetom obžaloby.

I v prípade uloženého trestu krajský súd konštatuje, že uložený trest samosudcom je trestom výchovným
a akceptujúcim zásady pre ukladanie trestov v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. S celou argumentáciou

samosudcu uvedenou v odôvodnení rozsudku sa krajský súd stotožňuje v podrobnostiach na ňu
odkazuje.Malánepresnosť,spočívajúcavtom,žehocisamosudcakonštatuje,žeobžalovanývminulosti
nebol trestaný, je nepresná. Z odpisu z RT vyplýva, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný,
avšak hľadí sa na neho ako na netrestaného. Táto skutočnosť je však nepodstatná, pričom v ostatnom
samosudca veľmi presne a explicitne uviedol svoje úvahy a keďže tieto úvahy zodpovedajú ust. § 34

ods. 4 Tr. zák., krajský súd sa s týmito úvahami v plnom rozsahu stotožňuje.

V prípade odvolania opatrovníka - Mesta Banská Bystrica, v zastúpení H.. G. T., krajský súd konštatuje,
že tak ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 04.08.2021, opatrovník bol prítomný
pri vyhlásení rozsudku, pričom po vyhlásení rozsudku, ako to vyplýva z uvedenej zápisnice, boli prítomní

poučeníomožnostipodaniaodvolaniavlehote15dníododňaoznámeniarozsudku.Tohtopojednávania
sa zúčastnila v zastúpení opatrovníka poškodenej G. U. aj H.. G. T.. Zo spisu je ďalej zrejmé, že
prvýkrát krajský súd obdržal odvolanie opatrovníka dňa 23.12.2021, t. j. po uplynutí 15 dní a preto
zjavne bolo odvolanie podané oneskorene. Prvostupňový súd pochybenie orgánov činných v trestnomkonaní, že poškodená nemala opatrovníka už v prípravnom konaní, súd napravil tým, že v konaní
pred súdom jej opatrovníka ustanovil a v tomto konaní v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní
opatrovníkoviumožniluplatňovanieprávpoškodeného.Vkonečnomdôsledkurozsudokbolvynesenýna

základe dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Nemožno tiež nespomenúť skutočnosť,
že opatrovníčka uplatnila nárok na náhradu škody tiež oneskorene, až v priebehu konania hlavného
pojednávania a naviac zo skutkových okolností vyplýva, že škoda v danom čase už bola uhradená, čo
bolo v konečnom dôsledku vzaté v úvahu ako poľahčujúca okolnosť v prípade obžalovaného.

Na základe hore uvedených dôvodov preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.