Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/215/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203240
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8320203240.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú

T. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Stropkov, pracovisko Medzilaborce, dieťa rodičov P. G., nar. XX.XX.XXXX, U. E. XXX/X, J., právne
zastúpenej JUDr. Martinou Gecákovou, advokátkou, Třebíčska 12, Humenné a G. M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. Y. XX, S., Q. Y. N., o návrhu matky na úpravu práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e mal. T. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej sumou po 100,-- eur mesačne, ktoré bude
poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 01.10.2020.

III. Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2020 do 15.01.2022 vo výške 1 600,-- eur otec zaplatí matke
do 31.12.2022.

IV. Stretávanie otca s dcérou súd n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu bol doručený návrh matky podaný prostredníctvom jej právnej zástupkyne, ktorým žiadala
maloletú T. G. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou po
150,- eur mesačne a stretávanie upraviť nežiadala a uplatnila si náhradu trov konania. Návrh odôvodnila
tým, že z manželstva rodičov sa narodili dve deti M. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý žije s otcom v Nemecku
a T. G., nar. XX.XX.XXXX žijúca s matkou na Slovensku. Manželstvo bolo rozvedené Okresným súdom
N. - B. v Nemecku dňa 20.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.02.2020 a v tomto rozhodnutí

neboli upravované práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode. Otec detí dlhodobo žije v Nemecku,
kde rodina spoločne žila, ale matka sa v auguste 2018 vrátila na Slovensko a otec dcéru nikdy nevidel
a od jej narodenia neprispieva na jej výživu žiadnou sumou a o jej potreby sa nijak nezaujíma. Matkin
príjem je rodičovský príspevok vo výške 270,- eur a prídavok na dieťa T. a ďalší prídavok na ďalšie dieťa,
ktoré matka má (E. S., nar. 2008), spolu matka poberá štátnu dávku vo výške 319,90 eur. Matka uviedla,
že otec má poberať prídavok na dieťa M. vo výške cca 400,- eur a príjem otca má byť 1 300,- eur. Otec
so synom má žiť v domácnosti so svojou matkou a okrem M. a T. nemá inú vyživovaciu povinnosť.

2. Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu a zhodne ako matka poukázal na skutočnosť,
že rodičia sú rozvedení a z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a syn bol zverený otcovi a žije
s ním. Z výsluchu vyplynulo, vlastným prekladom súdu, že otec si neželá, aby dcéra T. bola zverenádo osobnej starostlivosti matky a chce, aby prišla do Nemecka. Nie je uzrozumený s tým, že matka
prevezme do starostlivosti T.. Matka nepreberá žiadnu zodpovednosť, mala priateľa, ktorý dal dcére
alkohol. Ďalej uvádzal, že nemôže si dovoliť platiť, lebo nepracuje a raz mal matke poslať 100,- a raz

120,- eur. Poberá podporu z pracovného centra, býva v podnájme a jeho príjmy sú veľmi slabé. Bral
podporu pre syna z charity. Za prenajatý byt platí 650,- eur mesačne a v tomto byte má M. vlastnú izbu
a mala by aj T.Z.. Matka na výživu syna, o ktorého sa stará, neprispieva žiadnou sumou. Otec neplatí
tiež, lebo matka poberá náhradné výživné a nechce ísť na súd do Humenného, ale najlepšie by bolo,
keby súd prebehol v Nemecku.

3. Na pojednávaní právna zástupkyňa matky uviedla, že matka nepoberá náhradné výživné, lebo
rozhodnutie v tomto konaní jej poslúži na uplatnenie tohto nároku. Na otázku sudkyne, aby uviedla, či
prispieva na výživu syna, o ktorého sa stará otec v Nemecku, odpovedala, že neprispieva, lebo jej to
žiadne rozhodnutie neukladá. A minulý rok išla za synom, ktorému nakúpila sladkosti aj plyšové hračky a
otecjejanineotvorildvere.Kvýsluchuotcacezdožiadanýsúduviedla,žeotecuvádzalnepravdy.Kolízny

opatrovník poukazoval na skutočnosť, že šetrením v mieste, kde matka so synom žije, má vytvorené
vhodné podmienky pre výchovu maloletého a výšku určenia výživného ponechal na rozhodnutí súdu.

4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa §-u 62 odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 65, odsek 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

5. V danom prípade rodičia maloletej T., nar. XX.XX.XXXX boli manželia a títo sú rozvedení súdom N.-
B. (rodinným súdom) sp. zn. 7F 160/19 dňa 20.12.2019 a v tomto rozhodnutí neboli upravované práva

a povinnosti k dvom maloletým deťom narodeným v manželstve. Z rozhodnutia súdu N.-B. (rodinného
súdu) sp. zn. 7F/199/2018 zo dňa 06.03.2020 vyplynulo, že maloletý M. G. bol zverený do starostlivosti
otca dieťaťa. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že matka má okrem M. aj T. pochádzajúcich
z manželstva aj syna E., od ktorého odišla do Nemecka a v tom čase 6-ročný E. s diagnostikovanou
poruchou autistického centra zostal v starostlivosti starých rodičov na Slovensku. Rodičia M. aj T. žili

v zahraničí spolu až do zistenia tehotenstva, po ktorom matka odišla na Slovensko k rodičom. Po
odchode matky zo zahraničia v máji 2018 sa o maloletého M. otec staral sám, za pomoci svojej matky.
Zo zhodných vyjadrení vyplynulo, že starostlivosť o M. zabezpečuje otec doteraz a starostlivosť o
T. zabezpečuje od jej narodenia jej matka. Matka neprispieva na výživu M., starostlivosť o ktoréhozabezpečuje otec a otec neprispieva na výživu T., ktorej starostlivosť zabezpečuje matka. Predmetom
tohto konania je úprava práv a povinností k dieťaťu s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky,
ktoré na našom území žije so svojou matkou a práva a povinnosti k nej doteraz neboli upravované.

Nakoľko matka od jej narodenia zabezpečuje starostlivosť o dcéru a zo strany kolízneho opatrovníka
bolo konštatované, že matka má vytvorené vhodné podmienky, preto súd tomuto návrhu matky vyhovel.
Argumentácia otca v tom, že má vytvorené podmienky aj pre dcéru, nestačí, lebo táto podľa tvrdenia
jej matky, otca ani osobne nepozná. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča súd
vychádzal z toho, že matka zabezpečuje starostlivosť o dcéru od jej narodenia a výdavky predkladané

matkou prostredníctvom právnej zástupkyne, posúdil ako bežné, primerané veku a potrebám dieťaťa,
bez vážnych zdravotných obmedzení. Otec žije v Nemecku, žije v prenajatom byte, za ktorý platí 650,-
eur mesačne, pri poberaní sociálnej dávky vo výške 1 071,- eur. Na syna M. zvereného do osobnej
starostlivosti otca poberá dávku (kindergeld) vo výške 393,- eur. Povinný otec súdu nepreukázal dôvody,
ktoré mu bránia zamestnať sa, pričom určená suma výživného predstavuje menej ako 10 % z dávky,
ktorá je otcovi štátom poskytovaná. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd zohľadňoval skutočnosť,

že rodičia majú dve deti pochádzajúce z manželstva, na ktoré ani jeden z rodičov druhému rodičovi
dobrovoľne neprispieva. Nakoľko si otec neplní vyživovaciu povinnosť voči dcére, preto mu vznikol dlh
na výživnom od podania návrhu na súd za 16 mesiacov vo výške 1 600,- eur, ktoré mu povolil zaplatiť
do konca roku 2022.

6. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2,
ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu
súd vydá uznesenie.

Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac,

než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je
ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní
aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj
bez návrhu. V intenciách čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu,

keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp
zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a
v záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach ktoré možno
začať aj bez návrhu súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania.
Súd tak nie je viazaný navrhovanou výškou výživného ani navrhovanou úpravou styku vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie
začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23
ods. 2CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje
súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak, od
petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo

veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.