Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/181/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201093
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021201093.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: BRIGÁDNICI, s. r. o., Lermontovova 3,
811 05 Bratislava, IČO: 44 591 462, zast.: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., Vretenová
4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10,
040 01 Košice, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu
NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2989 zo dňa 21.05.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2989 zo dňa
21.05.2021, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 06.07.2021 sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2989
zo dňa 21.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. k.: IPBA/IPBA_PrOdd/SPR/2021/420 zo dňa
04.03.2021, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 3.000,- € za nesplnenie si povinností vyplývajúcich
z § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 184 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Svoj návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi finančná
škoda a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3.Žalovanýsakžalobevovecisamejvyjadrilpísomne,podanímz18.10.2021,vktoromnavrholsprávnu

žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. K podanému návrhu na priznanie odkladného účinku
žalobe sa bližšie nevyjadril.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcoviby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe
odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v §
185 písm. a) a b) SSP.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP. Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí
správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé

reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba
považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o
hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda
či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí
byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a
súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude
v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná

ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú
do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku
správnejžalobenemôžepredstavovaťspôsobvyhnutiasaplneniuzáväzkovžalobcuatiežaninezbavuje
žalobcu jeho povinnosti úhrady uloženej peňažnej sankcie. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy
by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná

ujma a nie že by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

12. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení
sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil
žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanieodkladného účinku správnej žaloby odôvodnil v bode 2 tohto uznesenia len vo všeobecnej rovine -
tvrdením hrozby finančnej škody. Bližšie takúto ujmu však nijako nešpecifikoval a ani žiadnym spôsobom
neosvedčil. Žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho platobnú neschopnosť,

pre ktorú by nemohol zaplatiť vymáhanú pokutu, prípadne že by sa jej zaplatením mohol do takejto
situácie dostať.

13. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol

návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší

správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri
svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

14. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného
účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu bezprostredne
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na

odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019
„...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,

že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je
na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného
následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd
vyhodnotiť.Prisvojomrozhodovaníotakomtonávrhumusísprávnysúdbraťnazreteľvýnimočnosťtohto

inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a
musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy,
škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj
posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

15. Žalobca podľa správneho súdu tiež neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku
podanej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd poukazuje na to, že v prejednávanej
veci je verejný záujem postavený na požiadavke včasného plnenia uložených povinností (sankcií)
Inšpektorátom práce.

16. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne
dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov,
resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil,
správny súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody, a preto
správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).