Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/118/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111218177
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2111218177.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcov: 1.

H.. Y. Y., X.. X.X.XXXX, L. V., F. X, 2. J.. C. Y., J.., X.. XX.X.XXXX, L. V., F. X, obe zastúpené JUDr. Vierou
Cakovou, advokátkou so sídlom Trnavae, Rázusova 6, proti žalovaným: 1. G. Z., X.. XX.X.XXXX, L. V.,
F. X, 2. C. Z., X.. XX.X.XXXX, L. V., F. X, obaja zastúpení JUDr. Petrom Sopkom, advokátom so sídlom
Trnava, Paulínska 24, obaja zastúpení: SOPKO LEGAL s.r.o. so sídlom Trnava, Paulínska 24, IČO: 47
631 741, o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníctva a o určenie hranice, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní vypratať v prospech žalobkýň v 1. a 2. rade
miestnosť označenú ako číslo 1 o výmere 2,35 m x 5,50 m v Stanovisku autorizovaného geodeta a

kartografa k majetkovej hranici A.. J. R. zo dňa 23.11.2009, ktoré tvorí prílohu rozhodnutia, nachádzajúcu
sa v rodinnom dome súp. č. XXX postavenom na pozemku parcela č. XXX o výmere 394 m2, zastavané
plochy a nádvoria, v katastrálnom území Trnava, obec Trnava, zapísanom na LV č. XXXX Okresného
úradu Trnava, Katastrálny odbor, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o vzájomnej žalobe o určenie vlastníctva k spornej časti miestnosti a o vzájomnej
žalobe o určenie hranice medzi pozemkami parcely č. 481/1, zapísanej na LV č. XXXX a parcely č. XXX,

zapísanej na LV č. XXXX v časti spornej miestnosti zastavuje.

III. Súd vzájomnú žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

V. Štát má nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou zo dňa 3.8.2011 podanou na súde dňa 5.8.2011, domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať časť miestnosti nachádzajúcej sa v
rodinnom dome súp. č. XXX o výmere 2,35 m x 5,50 m, ktorá je v Stanovisku autorizovaného geodeta a
kartografa k majetkovej hranici A.. J. R. zo dňa 23.11.2009 označená číslom 1. Následne dňa 18.1.2012
žalobkyne podali návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý doplnili dňa 15.2.2012, na základe
ktorého súd uznesením č.k. 14C/118/2011-38 zo dňa 17.2.2012 nariadil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať
sa výkonu akýchkoľvek stavebných, rekonštrukčných a búracích prác na miestnosti označenej číslom

1 v Stanovisku autorizovaného geodeta a kartografa A.. J. R. k majetkovej hranici zo dňa 23.11.2009.
Predbežné opatrenie (teraz neodkladné opatrenie) nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23 Co/84/2012-56 zo dňa 2.4.2012, ktorým bolo nariadené
predbežné opatrenie potvrdené. Toto predbežné opatrenie doposiaľ zrušené nebolo.2. V žalobe žalobkyne uviedli, že sú podielovými spoluvlastníčkami každá vo výške 1/2 nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Trnava, zapísaných na LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č.

XXX postavený na parcele č. XXX, parcela č. XXX o výmere 394 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. XXX o výmere 497 m2 - záhrada. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
susedných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele
č. XXX/X, parcela č. XXX/X o výmere 228 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 481/3 o výmere
65m2-zastavanéplochyanádvoriaaparcelač.XXX/Xovýmere132m2-zastavanéplochyanádvoria.

Oba rodinné domy spolu susedia a sú spojené múrom, pričom žalovaní užívajú jednu miestnosť za
hranicousvojhopozemku,keďtátomiestnosťpatrídopodielovéhospoluvlastníctvažalobkýň.Zaúčelom
riešenia tohto problému, autorizovaný geodet a kartograf A.. J. R. vypracoval dňa 23.11.2009 Stanovisko
k majetkovej hranici a k reálnemu užívaniu nehnuteľností, v ktorom je nákres spornej časti miestnosti s
výmerou a označil ju číslom 1. Zároveň uviedol, že hranica medzi pozemkami parcely č. XXX/X a č. XXX
v mieste stavieb, je určená ako okraj priečky medzi zakreslenou miestnosťou číslo 1 a stavbou súp. č.

XXX, čo bolo zistené meraním a porovnaním údajov so stavom katastra nehnuteľností. Žalovaní majú
vedomosť o tom, že užívajú miestnosť ktorá nie je ich vlastníctvom, a to proti vôli žalobkýň, na výzvy na
vypratanie miestnosti zo dňa 12.4.2011 a 25.5.2011 nereagovali.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanej žalobe vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa

17.4.2012, obsahom ktorého bola aj vzájomná žaloba, ktorou sa domáhali určenia, že sporná miestnosť
číslo 1 je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX a je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných z
dôvodu jej vydržania. Zároveň poukázali na to, že pôvodná parcela č. XXX v ich vlastníctve predstavuje
v zmysle aktuálneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností výmeru 861 m2 oproti výmere 903 m2
ako to určovala pôvodná kúpna zmluva, pričom pôvodná parcela č. XXX vo vlastníctve žalobkýň, sa

zväčšila oproti tomu ako to určovala kúpna zmluva. Z toho dôvodu žalovaní žiadali, aby súd určil, že
hraničná čiara medzi pozemkami parcela č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/X- zastavané
plochy a nádvoria a č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území
Trnava, zapísanými na LV č. XXXX a medzi pozemkami parcela č. XXX- zastavané plochy a nádvoria
a č. XXX- záhrady, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Trnava, zapísanými na LV č. XXXX,

prechádza bodmi č. 8-23, 23-24, 24-25, 25-26 a bodmi 26-27 po vonkajšom obvode spornej miestnosti,
v zmysle geodetického zamerania č. 5 obsiahnutého v Zameraní skutkového stavu pozemkov p.č. XXX/
X, :/2, :/3, :4 a p.č. XXX, XXX v katastrálnom území Trnava a porovnanie aktuálneho stavu s pôvodnou
katastrálnoumapouasGP,ktorédelilipredmetnépozemky,vyhotovenéhospoločnosťouGeoMessspol.
s r.o., č. 114/2012.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov A.. J. R., Z. F., E.. K.
F., A.. J. D. M.., ohliadkou nehnuteľností, oboznámením sa s Výpisom z listu vlastníctva č. 1551 a č.
6616, so Stanoviskom autorizovaného geodeta a kartografa A.. J. R. k majetkovej hranici a k reálnemu
užívaniu nehnuteľností zo dňa 23.11.2009, s Výzvami na vypratanie miestnosti zo dňa 12.4.2011 a zo

dňa 25.5.2011, s Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 20.4.1948, s Geometrickým (polohopisným) plánom
a výkazom plôch č. XXX/XXXX A.. C. X. zo dňa 20.4.1948, s Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-
XX A.. H. zo dňa 5.10.1989, so Znaleckým posudkom zo dňa 21.2.1981 vypracovaným A.. C. Á., so
Znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným dňa 4.1.1994 H. G., so Znaleckým posudkom č. XXX/
XXXX vypracovaným dňa 17.11.1997 H.K. G., so Súpisovým listom o prevedenej kontrole bytu dňa

2.7.1953, s podstatným obsahom spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 9C/1732/80, 14C/364/1984 a
12C/106/1994, s Výzvou U. L. a Y. Y. zo dňa 1.5.1987 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Právna zástupkyňa žalobkýň v rámci svojho prednesu uviedla, že žalobkyne sa domáhajú vypratania
časti miestnosti z dôvodu, že je vo vlastníctve ich právnych predchodcov už od roku 1948, kedy ju

nadobudli Kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.1948, súčasťou ktorej bol Geometrický plán A.. X. č. XXX/
XXXX,vktoromjehranicanehnuteľnostikúpenejprávnymipredchodcamižalobkýňvyznačenáčervenou
čiarou. Ďalším dôkazom o vlastníctve žalobkýň k spornej časti miestnosti je aj Znalecký posudok č. X/
XXXX vypracovaný H. G. v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 12C/106/1994, ktoré konanie
bolo vedené o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi Z. F., C. F. a jej deťmi

ako ďalšími spoluvlastníkmi. Už v tomto konaní bolo potvrdené, že časť miestnosti, o vydanie ktorej
žalobkyne žiadajú, nepatrila do vyporiadania nehnuteľností účastníkov spomenutého konania. Z toho
je zrejmé, že právni predchodcovia žalovaných majú už od nadobudnutia nehnuteľnosti vedomosť o
tom, že táto miestnosť im do vlastníctva nepatrí. Žalobkyne a ich právni predchodcovia sa opakovanesnažili o vyporiadanie už v minulosti, medzi nimi a predchodcami žalovaných však vždy boli veľmi zlé
susedské vzťahy, a to hlavne kvôli tej spornej časti miestnosti, ktorej vydania sa domáhali už právni
predchodcovia žalobkýň. Poukázala aj na to, že žalovaní v konaní nepredložili žiadnu listinu, ktorou by

nadobudli spornú časť miestnosti do vlastníctva.
Zástupkyňa žalobkýň v rámci svojho prednesu reagovala aj na tvrdenia zástupcu žalovaných ohľadom
nesprávneho postupu pri zameraní pozemkov v rámci technicko-hospodárskeho mapovania, keď
poukázal na zápis rozdielnych výmer pozemkov vo vlastníctve sporových strán oproti výmerám
vyplývajúcim z kúpnych zmlúv, keď predložila list Správy katastra Trnava zo dňa 12.10.2009, ktorým

bola žalobkyniam daná odpoveď na ich dopyt ohľadom rozdielu vo výmerách. V odpovedi je uvedené, že
pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1974 boli všetky parcely znovu zamerané a prečíslované
na nové parcelné čísla, čím vznikla z pôvodnej parcely č. XXX parcela registra „C“ č. XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 394 m2 a parcela č. XXX záhrady o výmere 497 m2, rodinný dom súp. č.
XXX na parcele č. XXX zapísaný na v LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň. Po prešetrení
prišla Správa katastra Trnava k záveru, že stav v SPI a SGI KN je v súlade a v zákrese nie je zistená

žiadna chyba.
Súpisový list o prevedenej kontrole bytu zo dňa 2.7.1953, na ktorý poukazuje zástupca žalovaných
v súvislosti s tým, že vlastníctvo k stavbe malo byť nadobudnuté na základe skutočného užívania
stavby, nesvedčí o vlastníctve k stavbe ale len o rozsahu užívania nehnuteľnosti. Tento súpisový list
bol vypracovaný len za účelom zistenia počtu žijúcich osôb v nehnuteľnosti, pričom je tu uvedené,

že výmerou sa vlastníci a nájomníci nepreukázali. Nie je pravdou ako tvrdia žalovaní, že neexistuje
podklad pre rozdelenie stavby v čase kúpy a preto sa rozdelenie vlastníctva stavby uskutočnilo v
zmysle existujúceho reálneho užívania stavby, pretože ku Kúpnej zmluve z roku 1948 bol vypracovaný
Geometrický plán A.. X., ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy. Žalovaní nepreukázali, že by ony prípadne
ich právni predchodcovia nejakým spôsobom nadobudli časť miestnosti, ktorá je predmetom konania.

6. Žalobkyňa v 1. rade v rámci svojej výpovede uviedla, že v roku 1948 všetky tri nehnuteľnosti pôvodne
tvorili jeden celok. Nehnuteľnosť kúpil jej starý otec E. H. tak, že polovicu kúpil jej rodičom U. a Y. L.,
druhú polovicu kúpil svojmu synovi A. H.. Už v tej dobe vedeli, že hranica je stanovená tak, že vstup
do jednej izby, ktorá bola vo vlastníctve jej rodičov, je len z druhej polovice nehnuteľnosti, ktorá bola

zakúpená A. H.. V tej dobe nebol s tým problém, nakoľko cez otvorený dvor sa do tejto miestnosti dalo
prechádzať cez túto druhú nehnuteľnosť. A. H. asi po dvoch mesiacoch zrušil kúpnu zmluvu a následne
túto polovicu nehnuteľnosti predala pôvodná vlastníčka C. K. kúpnou zmluvou zo dňa 29.9.1948 Z. F., C.
F. a U. D.. Ku kúpnej zmluve, ktorou nehnuteľnosť nadobudli jej rodičia, bol pripojený Geometrický plán
A.. X. zo dňa 20.4.1948, z ktorého už vtedy bolo zrejmé, že sporná časť miestnosti týmto ďalším trom

kupujúcim nepatrí. Do doby, kým bola druhá polovica nehnuteľnosti predaná súrodencom F., nestihli
jej rodičia urobiť vchod do spornej časti miestnosti. V čase kúpy aj súrodenci F. vedeli o tom, že táto
miestnosť nebola predmetom ich kúpnej zmluvy, a to z vyznačenej hranice na Geometrickom pláne A..
C. X., ktorý bol súčasťou ich kúpnej zmluvy, pričom tieto vyznačené hranice sa nikdy nemenili a sú tak
doposiaľ. V nasledujúcich rokoch jej otec niekoľkokrát riešil vrátenie tejto izby s matkou súrodencov

F., s E.Z. F., ktorá mu prisľúbila, že to dorieši so svojím synom Z. F. a presvedčí ho, aby umožnil jej
rodičom užívať túto miestnosť, prístup do ktorej bol len zo susednej nehnuteľnosti, pričom jej rodičia
naopak umožnia rodine F. pripojiť sa na vodu a elektrinu, ktorá zase viedla len cez ich nehnuteľnosť.
K doriešeniu tejto záležitosti nedošlo z dôvodu úmrtia E. F., ktorá zomrela dňa 2.5.1972. Následne
otec žiadal o vrátenie časti izby aj Z. F. nar. v roku XXXX, avšak neuspel a susedské vzťahy medzi

nimi sa veľmi zhoršili, boli zastrašovaní a udávali ich na rôzne úrady. Z dôvodu týchto zlých susedských
vzťahov, v dôsledku čoho spolu nekomunikovali, sa vrátenie izby s vtedajšími vlastníkmi už nedalo riešiť.
V roku 1987 bolo na tunajšom súde vedené konanie sp. zn. 14C/364/1984 o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vtedajších spoluvlastníkov susednej nehnuteľnosti, medzi Z. F. nar. v roku
XXXX, C. F., C. F., R. F. a K. F., preto do predmetného spisu spolu so svojou matkou U. L. adresovali

žiadosť zo dňa 1.5.1987 o navrátenie tejto izby. Následne zistila, že v roku 1997 sa výlučným vlastníkom
celej druhej časti nehnuteľnosti stal Z. F. nar. v roku XXXX, ktorý v roku 1998 predal celú nehnuteľnosť
aj s domom svojmu synovi Z. F. nar. v roku XXXX s manželkou, ktorí nehnuteľnosti v roku 2004 predali
žalovaným. V roku 2004, po tom ako zistili kto je novým majiteľom susednej nehnuteľnosti, toto riešili aj
so žalovanými. Predmetná miestnosť bola stále užívaná právnymi predchodcami žalovaných. Miestnosť

sa nachádza na vyvýšenom prízemí, pod ktorým sú pivnice a nad ňou je povala. Pokiaľ ide o užívanie
pivnice a povaly, tieto sú užívané podľa hranice zakreslenej Geometrickým plánom z roku 1948, druhú
časť pivnice a povaly od tejto hranice užívajú žalovaní, predtým Z. F. nar. v roku XXXX a Z. F. nar. v
roku XXXX. Dňa 9.1.2012 zaslal mestskému úradu Z. F. nar. v roku XXXX oznámenie, že ide vykonávaťprerobenie bytu, zbúranie deliacej priečky a pripojenie si tejto miestnosti k svojmu bytu. Napriek tomu,
že bol zo strany mestského úradu upozornený na to, že je vedené konanie o vypratanie tejto miestnosti a
súdom bolo nariadené neodkladné opatrenie, bola Z. F. zbúraná priečka a boli robené aj ďalšie stavebné

úpravy. V roku 2010 požiadala priamo žalovaného v 1. rade o vydanie tejto izby, na čo jej vtedy uviedol,
že vie o tom, že táto izba patrí im, avšak Z. F. X.. v roku XXXX mu nedovolí vydať im ju. Žalovaní podľa
jej názoru nepredložili dôkaz o tom, že by predmetnú miestnosť nadobudli darovacou alebo kúpnou
zmluvou, a pretože pivnicu pod spornou časťou miestnosti a aj povalou nad ňou užívajú ony, ak by dali
zbúrať svoj dom, táto izba by zostala trčať ako nejaký balkón.

7. Právny zástupca žalovaných v rámci svojho prednesu uviedol, že žalobkyne podľa jeho názoru
nepreukázali vlastnícke právo k spornej časti miestnosti. Žalobkyne si zamieňajú hranice pozemku
s hranicou oddeľujúcou obe stavby na pozemkoch sa nachádzajúcich, pričom sa odvolávajú na
geometrický plán z roku 1948, po preskúmaní ktorého je zrejmé, že jeho predmetom je delenie
pozemkov a nie delenie stavby. Čo sa týka delenia nehnuteľnosti v roku 1948, táto bola rozdelená medzi

právnych predchodcov žalobkýň a právnych predchodcov žalovaných, pričom nehnuteľnosť žalovaných
predstavovala dve ucelené bytové jednotky. Zadný byt bol ohraničený nosnou priečkou, ktorá ohraničuje
spornú miestnosť zo strany žalobkýň, teda sporná časť miestnosti bola vždy súčasťou nehnuteľnosti
žalovaných. Čo sa týka argumentu žalobkýň, že hranica prechádza stredom miestnosti, kde bola kedysi
deliaca priečka, tak v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1948 táto priečka neexistovala, táto bola

vybudovaná na podnet Z. F. v roku 1968, čo žalovaní preukazujú faktúrou za stavebnomontážne práce.
Keďže deliaca priečka bola vybudovaná dodatočne, nemohlo ísť o pôvodnú nosnú priečku. Do spornej
časti miestnosti nikdy nebol prístup zo strany nehnuteľnosti žalobkýň, nakoľko v nosnej priečke nikdy
nebol stavebný otvor, takže miestnosť ani nikdy nebola užívaná právnymi predchodcami žalobkýň.
Taktiež aj externá omietka oboch stavieb, ktorej predel prechádza stredom nosnej priečky oddeľujúcou

miestnosť číslo 1 a miestnosť vo vlastníctve žalobkýň, je dôkazom preukazujúcim hranicu vlastníctva
medzi stavbami, pričom je zrejmý farebný rozdiel medzi pôvodnými omietkami na jednotlivých domoch.
Stredom oboch omietok bol vedený aj pôvodný zvod dažďovej vody z roku 1948.
Predmetnáčasťmiestnostipatrídostavbypatriacejžalovaným,čomunasvedčujeajrozsudoktunajšieho
súdusp.zn.9C/1732/80,ktorýmbolozrušenépodielovéspoluvlastníctvovtedajšíchspoluvlastníkovZ.F.

nar. v roku XXXX, G.. C. F. a U. K.. F.. Podkladom pre tento rozsudok bol Znalecký posudok vypracovaný
A.. C. Á. v roku 1981, súčasťou ktorého je nákres pôdorysu a popis nehnuteľnosti súp. č. XXX z ktorého
vyplýva, že sporná miestnosť bola súčasťou bytu č. 2 v stavbe so súp. č. XXX a nie stavby súp. č. XXX
vo vlastníctve žalobkýň. Týmito skutočnosťami žalovaní preukazujú, že sporná miestnosť je súčasťou
domu súp. č. XXX a teda ich vlastníctvom.

Žalovaní boli až do výzvy žalobkýň zo dňa 12.4.2011 dobromyseľní v presvedčení, že im sporná časť
miestnosti patrí. Nerušene ju užívali odo dňa 20.2.2004, kedy nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou.
Dovydržacejdobysazapočítavaajoprávnenádržbaprávnychpredchodcov.Predchodcoviažalovaných
spornú miestnosť nerušene užívali od roku 1948 bez toho, aby existovali pochybnosti o ich vlastníctve.
Toto ich presvedčenie preukazuje aj Znalecký posudok A.. C. Á. z roku 1981. Pokiaľ ide o tvrdenie

žalobkyne v 1.rade ktorá tvrdila, že v roku 1987 žiadala v súdnom konaní o vydanie izby, tak takáto
žiadosť nikdy nebola právnym predchodcom žalovaných doručená. Pokiaľ ide o Znalecký posudok č.
X/XXXX znalkyne H.K. G., podľa ktorého miestnosť ktorú označila písmenom X, nepatrí do vlastníctva
právnych predchodcov žalovaných, od čoho žalobkyne taktiež odvíjajú vedomosť žalovaných a ich
predchodcov o tom, že im sporná časť miestnosti nepatrí, zástupca uviedol, že v konaní na tunajšom

súde sp. zn. 12C/106/1994, bol tento posudok napadnutý jednou z vtedajších účastníčok konania C. F.,
ktorá mala výhrady týkajúce sa nesprávnych rozmerov a nezahrnutia tejto označenej izby do posudku.
Na základe týchto výhrad znalkyňa G. vypracovala nový posudok.
Právnyzástupcapoukázalďalejnato,ževdôsledkunezapísaniazmenyhranícvzmysleGeometrického
plánu č. XXX/XXXX v pozemkovoknižnej mape č. 27, vznikol nesúlad medzi právnym stavom a stavom

zapísaným v katastri nehnuteľností. Po technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1974 došlo k zmene
zapísanej výmery parciel č. XXX a č. XXX tak, že parcela č. XXX sa zmenšila o 42 m2 a parcela č. XXX
sa zväčšila o 27 m2. V rámci THM malo byť vykonané šetrenie za prítomnosti vlastníkov pozemkov,
ktorí mali oprávnenie vzniesť námietky voči priebehu hraníc obnovovaných pozemkov. Pôvodní vlastníci
parcely č. XXX sa však merania nezúčastnili a zápisnicu neodsúhlasili, v dôsledku čoho nemohlo

byť mapovanie správne vykonané, nakoľko dotknuté orgány nemali prístup na parcelu č. XXX. Podľa
názoru zástupcu žalovaných, nesúlad výmer parciel nemohol byť vyriešený založením LV, pretože
konštatovanie zapísané na LV je vyvrátiteľnou právnou domnienkou.Podľa názoru právneho zástupcu žalovaných, žalobkyne nepredložili žiaden dôkaz, z ktorého by
vyplývalo ich vlastníctvo k spornej časti miestnosti, opierajú sa len o Geometrický plán A.. X. z roku 1948,
z ktorého záhlavia je jednoznačné, že tento sa venuje len deleniu pozemkov parcely č. XXX a parcely

č. XXX, pričom podklad pre rozdelenie stavby neexistuje, pretože súčasťou tohto geometrického plánu
nie je delenie stavby. Rozdelenie vlastníctva stavby sa tak uskutočnilo pri kúpe v zmysle existujúceho
reálneho užívania, ktorého dôkazom je súpisový list zo vzťahu k stavbe, keď takto užívanú stavbu
nadobudli právni predchodcovia žalovaných na základe nerušeného užívania od roku 1948.
Rovnako tak aj geodet A.. R. sa vo svojom stanovisku vyjadroval len k hraniciam oboch susediacich

parciel, nie však k hranici susediacich stavieb. Vlastníkom stavby však môže byť aj osoba, ktorej
pozemok nepatrí.
Právny zástupca žalovaných v písomnom podaní doručeným súdu dňa 14.5.2012 namietol nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaných v tomto spore, pretože títo nehnuteľnosť vlastnia, ale ju neužívajú. Z
tohto dôvodu nemôže byť žalobe vyhovené, keď domáhať sa vydania veci možno len voči tretej osobe,
ktorá vec neoprávnene užíva.

8. Žalovaný v 1. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože sporná miestnosť nebola nikdy
sprístupnená zo strany nehnuteľnosti, ktorá patrí žalobkyniam. Vlastníkmi nehnuteľnosti susediacej s
nehnuteľnosťou žalobkýň sú spolu so žalovanou v 2. rade od roku 2004, do tej doby miestnosť užíval Z.
F. nar. v roku 1923. Ohľadom spôsobu užívania tejto miestnosti v minulosti má vedomosti len od Z. F..

Potvrdil, že niekedy v roku 2011 im bola doručená od právnej zástupkyne žalobkýň výzva na vypratanie
tejto časti miestnosti, do tej doby nemal vedomosť o tom, že by táto miestnosť nemala byť súčasťou
nehnuteľnosti, ktorú vlastní. Miestnosť, ktorá je predmetom konania, sa nachádza na prvom nadzemnom
podlaží, pod touto miestnosťou sa nachádza pivnica, ktorú užívajú menej ako by mali, keď podľa jeho
názoru by ju mali užívať aj pod touto miestnosťou, je to však ohradené múrom. Takýmto spôsobom, teda

bez priestoru pod predmetnou miestnosťou, je pivnica užívaná od roku 1948. Pokiaľ ide o povalu, túto
užívajú tak, ako ide hranica pozemku.

9. Žalovaná v 2. rade takisto nemá vedomosť, že by miestnosť, ktorá je predmetom konania nebola v ich
vlastníctve. Nehnuteľnosť zakúpili v roku 2004 a predmetnú miestnosť začali využívať na prespávanie

z dôvodu rekonštrukcie prednej časti nehnuteľnosti. O užívaní tejto miestnosti v minulosti má vedomosť
od starých rodičov a od svojho otca, má informácie, že do roku 1968 nikdy sporná miestnosť nebola
rozdelená, následne tu bola postavená priečka. Žalobkyne im tvrdili, že pri rekonštrukcii zadnej časti
nehnuteľnosti v roku 2012 odstránili nosnú priečku z dôvodu, aby zničili dôkaz o tom, že išlo o nosnú
priečku. Táto priečka však nosná nebola, odstránili z nej len časť, pričom časť priečky zostala zachovaná

v pôvodnom stave. Do tejto miestnosti nebol nikdy vstup zo susednej nehnuteľnosti, dvere boli len
zo strany ich nehnuteľnosti. Žalovaná v 2. rade na otázku zástupkyne žalobkýň na pojednávaní dňa
29.6.2012 uviedla, že v nehnuteľnosti ktorou je vlastníčkou, býva jej starý otec Z. F. nar. v roku XXXX,
jej rodičia Z. F. ml. a C. F., sestra R. F., ako aj ona, žalovaný v 1. rade a ich dve maloleté deti.

10. Svedok A.. J. R., geodet a kartograf uviedol, že na základe objednávky žalobkyne v 1. rade,
ktorá chcela určiť hranicu medzi nehnuteľnosťami, týkajúcu sa tak pozemkov ako aj stavieb, urobil dňa
23.11.2009 vytyčovací náčrt, pričom vykonal štandardné zamerania, či už predné alebo zadné šírky
pozemkov, tak zo strany Kapitulskej ulice ako aj zo strany Hlbokej ulice, zameral aj šírky susedných
pozemkov a vykonal zameranie aj vo vnútri stavby patriacej žalobkyniam. Vychádzal z platného stavu

katastrálnej mapy a z predchádzajúcich vytyčovacích náčrtov a z geometrických plánov, konkrétne
z Geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-XX vyhotoveným znalkyňou H., zo záznamu podrobného
merania zmien, ktorý vyhotovil A.. E. O. dňa 16.1.2003, a z vytyčovacieho náčrtu na vytýčenie hranice
parcely č. XXX/X, XXX a XXX vyhotoveným dňa 23.10.2009 A.. H. H..
Pri zameraniach vo vnútri stavby žalobkýň zistil, že tá hranica medzi stavbou žalobkýň a žalovaných,

ktorá mala ísť kolmo na stenu nehnuteľnosti zo strany od Hlbokej ulice rovno k prednej časti
nehnuteľnosti smerom od Kapitulskej ulice, takýmto smerom nešla. V rámci miestnosti žalobkýň boli 2
steny navyše, stena ktorá je kolmá na hranicu medzi nehnuteľnosťami je vo výmere 2,65 m a stena,
ktorá je rovnobežná s hranicou a smeruje kolmo na stenu od Hlbokej ulice je vo výmere 6 m. Ide
o časť miestnosti ohraničenej týmito dvomi stenami, do ktorej nie je vchod zo stavby žalobkýň, ale

ktorá sa podľa jeho zameraní nachádza v časti nehnuteľnosti patriacej žalobkyniam. Spornú miestnosť
zameral tak, že dve steny miestnosti zo strany nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň sú zamerané
na 100%, priestor od Hlbokej ulice bol zameraný zvonka z Hlbokej ulice a ostatné údaje boli určené
podľa katastrálnej mapy a dostupných údajov, ktoré sa nachádzajú v dokumentácii katastra. Táto spornáčasť miestnosti sa nikdy nenachádzala na parcele č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, toto bolo podľa
technických podkladov jasné od začiatku, že to čo je označené ako sporná miestnosť, leží na parcele č.
XXX vo vlastníctve žalobkýň. Ani v archíve Okresného úradu, Katastrálny odbor, ku ktorému má svedok

prístup, sa nenachádza geometrický plán, ktorým by bola zameraná a odčlenená sporná časť miestnosti,
a to od roku 2009 až doposiaľ.
Hranica, ktorá prechádza kolmo od prednej časti nehnuteľnosti až dozadu, je hranicou tak medzi
pozemkami ako aj medzi stavbami a platí ako zvislica pre všetky podlažia, teda pre pivnicu, nadzemné
podlažie aj povalu. V stanovisku sa zaoberal aj pivnicou, keď vchod do pivnice sa nachádza na pozemku

žalobkýň a týka sa časti pivnice, ktorá patrí podľa určenia hraníc žalovaným, ale užívajú ju žalobkyne.
Účelom geometrického plánu A.. X., ktorý bol súčasťou Kúpnej zmluvy z roku 1948, bolo delenie
pozemkov, zároveň sa ním delila aj stavba, pretože týmto štýlom sa v tej dobe geometrické plány robili,
a ako je z plánu zrejmé, nový stav reprezentovaný červenou čiarou ide nielen cez pozemok, ale aj cez
stavbu. Geometrický plán vlastne nerieši stavbu, ale rieši pozemok pod stavbou, stavby sa v tej dobe
evidovali spôsobom, že samostatne sa stavby v pozemkovej knihe ani nedali evidovať, takže komu

patril pozemok tomu patrila aj stavba. Ako boli evidované údaje, v pozemkovej knihe to bolo zapísané
spôsobom:„domnaparcelnomčísle“.Vtejdobenebolamožnosťzapísaťstavbunacudzompozemkuna
niekoho iného, napr. na vlastníka vedľajšieho pozemku. Zároveň svedok k deleniu stavieb ešte uviedol,
že pokiaľ ide o právne delenie stavieb, možno stavby vlastnícky deliť z hľadiska zákona tak, že by mali
byť delené po múroch, pričom nie je definované či sú to nosné múry alebo iné múry. Pri starších domoch

bolistavbydelenékoľkokrátcezmúry,ktoréniesúnosné,takžetamsazohľadnítátovýnimkanakatastri.
Na priamu otázku zástupcu žalovaných svedok uviedol, že vychádzal z grafického teda meračského
operátu ako aj z písomného operátu. Postup je taký, že najprv sa získajú údaje z meračského operátu,
ktoré sa musia skontrolovať meraním, pri porovnaní týchto údajov sa určí hranica nehnuteľností a na
záverideoporovnanievýpočtumeranísúdajmi,ktorésúuvedenénalistevlastníctva.Priurčovaníhraníc

zohľadňoval aj výsledky technicko-hospodárskeho mapovania, keď vychádzal z platnej katastrálnej
mapy.
O nesúlade právneho a zapísaného stavu, keď po uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.1948 nedošlo
k zákresu zmeny hraníc medzi parcelou č. XXX vo vlastníctve predchodcov žalovaných a parcelou č.
XXX vo vlastníctve predchodcov žalobkýň z grafického hľadiska, ale došlo len k zápisu právneho stavu,

svedok vedomosť má, pretože vychádzal z podkladov od doby Rakúsko-Uhorska až po dnešok.
Pri vypracovávaní stanoviska vychádzal aj z Geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-XX na oddelenie
pozemkov zo dňa 5.10.1989, ktorý tento nesúlad vyriešil. Išlo o nesúlad medzi historickými údajmi
a súčasnými údajmi v katastri, spočívajúci v nesúlade metrov štvorcových oproti pôvodným údajom
pred rokom 1974 a po tomto roku. Súčasťou tohto geometrického plánu je výkaz výmer so zachytením

doterajšieho stavu a nového stavu pokiaľ ide o výmeru. Nesúlad je medzi výmerami, keď v doterajšom
stave sa vychádzalo z výmery 903 m2 parcely č. XXX vo vlastníctve Z. F. a C. F. a spol., pričom sa
týmto geometrickým plánom vytvorili 2 parcely, a to parcela č. XXX/X a č. XXX/X o celkovej výmere
861 m2, čo predstavuje rozdiel 42 m2. Následne sa postupovalo podľa vyhlášky č. XX/XXXX, čiže
pokiaľ bolo urobené technicko-hospodárske mapovanie, a pokiaľ sú všade naokolo zapísané pozemky

na LV, prípadne je hranica jednoznačná, teda ak sú splnené tieto 2 podmienky, potom na základe
geometrických plánov sa zapisuje výmera, na základe technického zamerania, t.j. platná výmera ktorá
je v skutočnosti. Cieľom veľkého mapovania v roku 1974 bolo zamerať existujúci stav, stavby, ploty, čo
bolo porovnávané s pôvodným stavom pred týmto rokom. Kontrolovalo sa všetko, poloha hraníc, výmery
v m2. Pokiaľ bol pozemok z hľadiska hraníc a m2 v rámci nejakej dovolenej odchýlky, automaticky

sa zapísal nový stav už aj so zapísaním dovolenej odchýlky, tam kde rozdiel v hraniciach alebo vo
výmere prekračoval dovolenú odchýlku, zapísala sa do katastra len parcela registra „C“ s výmerou, ale
nezapísala sa na LV. Pozemok parcela č. XXX nebol zapísaný na LV kvôli nesúladu v m2, preto bol
v roku 1989 urobený na pozemok parcely č. XXX Geometrický plán číslo XXX-XXX-XXXX-XX, ktorý
mal dva účely, vyriešiť nesúlad medzi pôvodnými m2 a novými m2 podľa mapovania z roku 1974 a

zároveň rozdeliť pozemok na dva pozemky. Pôvodný pozemok parcely č. 481 sa rozdelil na parcelu č.
XXX/X a parcelu č. XXX/X, ktoré sa následne zapísali do katastra. Zároveň sa vyriešil aj nesúlad v m2,
keď v textovej časti je napísané, že pôvodný stav bol 903 m2 a nový stav po zrátaní je 861 m2, tiež
je dole poznámka, že pri nesúlade výmer platí záväznosť údajov stavu podľa § 8 Vyhlášky č. 23/1964
Zb. Tento stav podľa geometrického plánu platí doteraz, vrátane tej hranice medzi pozemkami parcela

č. XXX/X a č. XXX. Týmto geometrickým plánom bola zároveň delená stavba aj pozemok. Zápisom
tohto geometrického plánu z roku 1989 do katastra nehnuteľností teda vznikla parcela o novej výmere.
Tento nesúlad tak bol vyriešený už v roku 1989 a súčasná výmera parciel je taká, ako je zanesená
v platnej katastrálnej mape. Z tejto platnej katastrálnej mapy a z platných LV svedok zisťoval, či sanejakým spôsobom nezmenilo vlastníctvo, pričom zistil, že pokiaľ ide o polohu hraníc, v tomto údaji sa
nič nezmenilo.
Geometrický plán z roku 1948, vypracovaný pri kúpe nehnuteľností, nebol zapísaný ani do pozemkovej

knihy a nebol zakreslený ani do vtedajšej pozemkovoknižnej mapy. Práve tento nesúlad, ktorý pritom
vznikol, riešil spomínaný Geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX, ktorý vzniknutý problém vyriešil už
v roku 1989.

11. Svedok E.. K. F. uviedol, že v roku 1997 bolo ukončené konanie, predmetom ktorého bolo

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k domu súp. č. XXX, keď súčasťou rozhodnutia bol
Geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 5.10.1989 vyhotovený znalkyňou H.. Hranica medzi
parcelou č. XXX/X a parcelou č. XXX, ako je v pláne zakreslená, je nemenná a je podľa právneho
vzťahu od roku 1948-1949. Rozpory v tej dobe ohľadom hranice medzi účastníkmi konania neboli. Tento
geometrický plán bol vypracovaný v roku 1989 a odzrkadľoval už hranicu podľa faktického stavu, teda
geodet zameral už faktický stav existujúci v roku 1989. Následne potom v konaní vedenom pod sp.zn.

12C/106/1994, kedy bol navrhovateľom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva Z. F.
nar. v roku XXXX a odporcami bol svedok s matkou a dvomi súrodencami, sa tento geometrický plán už
len dal verifikovať a stal sa súčasťou rozhodnutia súdu. Svedok poukázal na to, že už v čase podania
návrhu v tejto veci sp. zn. 12C/106/1994 dňa 14.4.1994, Z. F. ako navrhovateľ uvádza v návrhu na str.
2: „V zadnej časti parcele sa nachádza asi 150 rokov stará stavba slúžiaca na bývanie. Predmetom

kúpy bola iba časť z tejto súvislej stavby a to deliacou čiarou ako je vyznačená na geometrickom pláne,
ktorý spracoval dňa 20.4.1948 A.. C.. X., ako podklad k uzavretiu kúpnej zmluvy. Dôkaz: geometrický
plán zo dňa 20.4.1948.“ V tejto súvislosti je zrejmé, že v tej dobe mali všetci, vrátane Z. F. nar v
roku XXXX, vedomosť o tejto hranici a ako sám v návrhu z roku 1994 uvádza, mal geometrický plán
z roku 1948 k dispozícii, túto hranicu podľa geometrického plánu nikdy ani nespochybňoval. Z. F. v

tomto konaní sp.zn. 12C/106/1994, predložil Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný H. G., ktorý bol
vypracovaný ešte pred podaním návrhu. V tomto posudku je označená sporná časť miestnosti, ktorá
je predmetom tohto konania, ako izba X. Túto miestnosť znalkyňa ani neocenila, pretože v tom čase
vedela, že Z. F. miestnosť užíva neoprávnene. Znalkyňa mala túto vedomosť, pretože jej bol dodaný
geometrický plán z roku 1948 a mala k dispozícií aj katastrálny snímok, kde bol stav od roku 1948

nemenný, preto keď porovnala faktický stav zistila, že tento nesúhlasí s právnym stavom. V tomto
znaleckom posudku však boli nezrovnalosti ktoré svedok s ďalšou spoluvlastníčkou namietali, jednak
tá, že znalkyňa uviedla uskutočnenie ohliadky za účasti všetkých podielových spoluvlastníkov, pričom
svedok, jeho súrodenci a matka účastní pri ohliadke neboli a tiež tá, že znalkyňa zrejme vychádzala
z informácií ktoré jej dal Z. F., nakoľko v posudku boli nesprávne výmery. Znalkyňa preto v rámci

tohto súdneho konania vypracovala opravený Znalecký posudok č. XXX/XXXX, kde opravila chybne
uvedené výmery nehnuteľností. Tiež uviedla, že právny stav hranice je stále rovnaký od roku 1948, len
fakticky sa tieto nehnuteľnosti ináč užívajú, pričom zo strany od ulice Hlboká je medzi nehnuteľnosťou vo
vlastníctve svedka a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkýň presne 8,5 m, čo zodpovedá skutočnosti.
Teda znalkyňa z tohto posudku opäť vypustila miestnosť označenú ako izba X a táto rovnako nebola ani

predmetom oceňovania. Pred vypracovaním kontrolného posudku v roku 1997 znalkyňa nehnuteľnosť
riadne zamerala a až potom vypracovala Znalecký posudok č. XXX/XXXX. V priebehu tohto konania,
vtedy keď sama znalkyňa povedala, že nemôže miestnosť označenú ako izba X zahrnúť do oceňovania
nehnuteľnosti, nakoľko právny stav je iný ako faktický stav, sám Z. F. nar. v roku XXXX svedkovi uviedol,
že nemôže byť izba X tam zahrnutá, nakoľko to nie je jeho a hocikedy si to L. môžu vypýtať späť,

čiže by bol ukrátený. Svedok býva v nehnuteľnosti od roku 1982 a od tej doby má vedomosť o tom,
že spornú časť miestnosti užívala rodina Z. F. nar. v roku XXXX spolu s manželkou Š., následne jeho
syn a potom žalovaní. Na otázku, z čoho vyvodzuje rozpor medzi právnym stavom, t.j. stavom ako bola
nehnuteľnosť rozdelená v roku 1948 a skutkovým stavom, t.j. stavom v akom túto časť miestnosti užívajú
žalovaní svedok uviedol, že v roku 1948 bola uzavretá štandardná kúpna zmluva, súčasťou ktorej bol aj

geometrický plán, v ktorom červená čiara bola zakreslená nie len na nezastavanej časti pozemku, ale
aj na zastavanej, takže jeho účelom bolo nielen rozdelenie pozemkov, ale aj rozdelenie stavby. Pokiaľ
ide o právny stav, určite je nehnuteľnosť delená vertikálne, má však vedomosť o tom, že faktický stav je
iný, keď žalovaní užívajú časť ktorá presahuje za túto deliacu čiaru medzi parcelou č. XXX a č. XXX/X,
v prípade pivnice je situácia opačná, keď žalobkyne užívajú časť nehnuteľnosti, ktorá patrí žalovaným

a pokiaľ ide o strešnú časť nehnuteľnosti, tam sa právny stav zhoduje s faktickým stavom užívania. Má
vedomosť, že pred viac ako 10 rokmi vyzývali žalobkyne právnych predchodcov žalovaných k tomu, aby
sa tento stav ohľadom užívania pivnice a prvého nadzemného podlažia dal do poriadku.12. Svedok Z. F. nar. v roku XXXX uviedol, že túto nehnuteľnosť obýval, preto vie uviesť, že v tej dobe
neexistovala v nehnuteľnosti taká miestnosť ako je uvedená v žalobe, ale existovala tam miestnosť s
rozlohou 5,5 m x 5 m a táto priečkou predelená nebola. Nebolo spochybňované jeho vlastníctvo k tej

časti miestnosti, ktorá je predmetom konania, prvýkrát sa dozvedel o tom, že sa žalobkyne domáhajú
vypratania časti miestnosti z výzvy na vypratanie, doručenej mu niekedy v roku 2011. Hranica delenia
pozemkov medzi nehnuteľnosťami žalobkýň a žalovaných tak, ako je uvedená v Geometrickom pláne
A.. X. nie je správna, a rodičia jeho otca v čase uzavretia kúpnej zmluvy tento geometrický plán nedostali.
Pokiaľ ide o hranicu vlastníctva nehnuteľností žalobkýň a žalovaných po podlažiach, táto nie je totožná

a nikdy nebola. Rozdiel je v stavebnej časti zadného objektu na druhom nadzemnom podlaží, keď
sporná časť miestnosti, ktorá je predmetom konania, leží na pozemku žalovaných. Taktiež ani v zmysle
Geometrického plánu zo dňa 5.10.1989, ktorý bol súčasťou uznesenia o schválení súdneho zmieru v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi C. F. a Z. F. nar. v roku XXXX,
vedenom pod sp. zn.12C/106/1994, nie je hranica pozemkov v stavebnej časti na druhom nadzemnom
podlaží správna, pretože tam nie je zahrnutá sporná časť miestnosti. Priečka nachádzajúca sa na povale

na rozmedzí oboch nehnuteľností tak ako existuje v súčasnosti, bola podľa jeho názoru vystavaná v
priebehu tohto konania. Do tej doby boli v jej mieste latky tak, aby sa nedalo prejsť na druhú stranu.
Táto priečka sa nachádza v polovičke žalovanými obývanej nehnuteľnosti, je teda vo vzduchu. Podľa
názoru svedka, tá časť povaly, ktorá sa nachádza nad nimi obývanou spornou časťou miestnosti a teraz
je v užívaní žalobkýň, je vo vlastníctve žalovaných.

13. Svedok A.. J. D. M.. uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1948 mal 5 rokov.
Nehnuteľnosť sa skladala z troch bytových jednotiek. Miestnosť označená ako kuchyňa nebola
predelená, ak bola rozdelená tak len skriňami, ktoré oddeľovali postele. Do miestnosti bol len jeden
vchod, a rodinou žalobkýň užívaná nebola nikdy. Do odchodu svedka z tejto nehnuteľnosti v roku 1959,

nezaznamenal žiadne nároky zo strany predchodcov žalobkýň, čo sa týka užívania záhrady alebo izieb.

14. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

18. Dokazovaním vykonaným listinnými dôkazmi, výsluchom sporových strán a svedkov, mal súd
preukázané nasledovné.

19. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX vyplýva, že C. K., rod. H. vlastnila nehnuteľnosti v katastrálnom
území Trnava a to pozemky parcela č. XXX o výmere 1271 m2 a parcela č. XXX o výmere 496 m2.
Geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 20.4.1948 vypracovaným A.. C. X., boli pôvodné parcely
rozdelené na parcelu č. XXX o výmere 903 m2 a na parcelu č. XXX o výmere 864 m2. C. K. Kúpnou

zmluvou zo dňa 20.4.1948 odpredala parcelu č. XXX aj s príslušnou časťou obytného domu kupujúcim
Z. F., G.. C. F. a U. D., rod. F., každému v podiele 1/3. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.1948 odpredala C.
K. ďalšiu parcelu č. XXX aj s príslušnou časťou obytného domu kupujúcim U. L., rod. H. a Y. L., každému
v podiele 1/2. Podkladom pre obe kúpne zmluvy bol Geometrický plán A.. C. X. č. XXX/XXXX, ktorý bol
neoddeliteľnou súčasťou zmlúv.

V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 9C/1732/80, bolo rozsudkom č.k. 9C/1732/80-31
zo dňa 7.5.1981, právoplatným dňa 19.6.1981, zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo k
pozemku parcela č. XXX a ku stavbe na parcele, a nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva G.. C. F. a
Z. F. nar. v roku XXXX každému v podiele 1/2, s povinnosťou výplaty náhrady za spoluvlastnícky podielU. D.. Navrhovateľ G.. C. F. k tomuto návrhu podanému na súd dňa 17.7.1980 priložil Snímku z mapy
evidencie nehnuteľností katastrálne územie Trnava, list mapy č: X-X/XX zo dňa 30.1.1979, na ktorej je
zakreslený pôdorys celej nehnuteľnosti spolu s obytným domom. Do spisu bola ako príloha založená aj

Objednávka na oznámenie podkladov pre zápis v evidencii nehnuteľností, daná Strediskom geodézie v
Trnave č. XXX-X-XXXX zo dňa 22.9.1980, vo veci identifikácie parciel.
Dňa 21.5.1984 podal navrhovateľ Z. F. X.. Y. K. XXXX na tunajšom súde návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva proti C.L. F. (vdove po G.. C. F.) a jeho deťom C. F., R. F.,
K. F., ktorý bol vedený pod sp. zn. 14C/364/1984. Toto konanie bolo uznesením č.k. 14C/364/1984-108

zo dňa 25.8.1988 zastavené pre späťvzatie návrhu.
Dňa 14.4.1994 opäť podal navrhovateľ Z. F. nar. v roku XXXX proti spoluvlastníkom C. F., C. F., R. E.Í.,
rod. F., K. F. návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXX - dom a
dvor, ktorý bol na súde vedený pod sp. zn. 12C/106/1994. Ako prílohu k návrhu pripojil Geometrický
plán č. XXX/XXXX A.. X. zo dňa 20.4.1948, Geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX znalkyne H. a
Znalecký posudok znalkyne G. č. X/XXXX zo dňa 24.1.1994. Uznesením č.k. 12C/106/94-186 zo dňa

18.12.1997 právoplatným dňa 26.1.1998, schválil súd ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva zmier tak, že časť nehnuteľnosti vyčlenenej Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-
XX zo dňa 5.10.1989 ako parcela č. XXX/X - dom a dvor o výmere 425 m2 sa prikázala do výlučného
vlastníctva Z. F. nar. v roku XXXX a parcela č. XXX/X - dom a dvor o výmere 436 m2 sa prikázala do
podielového spoluvlastníctva C. F., C. F., R. E.Í. a K. F.. Geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa

5.10.1989 tvoril neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.
Výlučný vlastník parcely č. XXX/X a domu súp. č. XXX, Z. F. nar. v roku XXXX, v roku 1998 predal
celú nehnuteľnosť aj s domom svojmu synovi Z. F. nar. v roku XXXX s manželkou, ktorí nehnuteľnosti
v roku 2004 predali žalovaným. Susedná parcela č. XXX a dom súp. č. XXX stojaci na tejto parcele,
je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade od roku 1976 na základe dedičského rozhodnutia

D1027/76 a v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 2. rade od roku 1991 na základe dedičského
rozhodnutia D 3276/90.
Spornú časť miestnosti, vypratania ktorej sa žalobkyne domáhajú pretože je vo vlastníctve ich právnych
predchodcov už od roku 1948, a ktorú označili ako miestnosť č. 1 o výmere 2,35 m x 5,50 m podľa
stanoviska geodeta A.. R., od počiatku užívajú právni predchodcovia žalovaných, prípadne v súčasnej

dobe žalovaní.

20. Predmetom konania je vypratanie časti miestnosti, ktorá podľa tvrdení žalobkýň je v ich vlastníctve,
pričom však je od roku 1948 užívaná právnymi predchodcami žalovaných, prípadne žalovanými.

21. Žalobkyne v konaní tvrdili, že tá časť miestnosti, vypratania ktorej sa domáhajú, je v ich vlastníctve.
Ich právni predchodcovia nadobudli Kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.1948 parcelu č. XXX - dom a dvor.
Súčasťou kúpnej zmluvy bol Geometrický plán A.. X. č. XXX/XXXX zo dňa 20.4.1948, v ktorom je
hranica nehnuteľnosti kúpenej právnymi predchodcami žalobkýň vyznačená červenou čiarou tak, že do
ich vlastníctva zahŕňa aj spornú časť miestnosti. Od roku 1948 nebolo vlastníctvo k predmetnej časti

miestnosti žiadnym spôsobom prevedené na tretiu osobu. Túto časť miestnosti od jej kúpy užívali právni
predchodcovia žalovaných a v súčasnej dobe samotní žalovaní, zo strany nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkýň, do časti miestnosti nie je žiaden dverný otvor. Právni predchodcovia žalovaných mali od
samého začiatku vedomosť o tom, že táto časť miestnosti nie je v ich vlastníctve, keď túto vedomosť
nadobudli už pri uzatváraní kúpnej zmluvy v roku 1948 z geometrického plánu, ktorý bol súčasťou

zmluvy. Ďalším dôkazom o vlastníctve žalobkýň k spornej časti miestnosti je Znalecký posudok č. X/
XXXXvypracovanýH.G.vkonanívedenomnatunajšomsúdesp.zn.12C/106/1994,účastníkmiktorého
boli aj právni predchodcovia žalovaných. Od roku 1948 bolo ohľadom nehnuteľností vo vlastníctve
žalobkýň a žalovaných, vypracovaných viacero geometrických plánov, pričom vo všetkých bola hranica
medzi stavbou súp. č. XXX a stavbou súp. č. XXX, vyznačená rovnako ako v Geometrickom pláne A.. X..

Právni predchodcovia žalobkýň už v minulosti žiadali o vypratanie spornej časti miestnosti, konkrétne E.
F., matku Z. F., neskôr zaslali výzvu aj do konania vedeného na tunajšom súde sp. zn. 14C/364/1984 a
v ďalšom období žiadali žalobkyne aj priamo žalovaných výzvami zo dňa 12.4.2011 a 25.5.2011.

22. Žalovaní naopak tvrdili, že žalobkyne nepreukázali vlastnícke právo k spornej časti miestnosti,

pretože Geometrický plán A.. X. z roku 1948, ktorý ani nemali, delil len pozemky, nie aj stavbu. Z
toho dôvodu rozdelenie vlastníctva stavby sa pri kúpe uskutočnilo v zmysle existujúceho reálneho
užívania, pretože žalovaní a aj ich predchodcovia boli až do výzvy žalobkýň z roku 2011 dobromyseľní v
presvedčení, že im sporná časť miestnosti patrí, túto nerušene a bez pochybností o vlastníctve od roku1948 aj užívali. To, že sporná časť miestnosti je súčasťou domu súp. č. XXX, preukazuje aj Znalecký
posudok A.. Á. z roku 1981, podaný v konaní sp. zn. 9C/1732/80 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a rovnako to vyplýva aj zo súpisového listu. Poukázali na to, že voči Znaleckému

posudku č. X/XXXX znalkyne G., ktorá spornú časť miestnosti nezaradila do vlastníctva predchodcov
žalovaných, boli námietky. Namietli aj správnosť technicko-hospodárskeho mapovania, ktorým mal byť
odstránený nesúlad medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností vzniknutý
v dôsledku nezapísania zmeny hranice na základe Geometrického plánu A.. X. v pozemkovoknižnej
mape č. 27, a to z dôvodu, že merania sa nezúčastnili pôvodní vlastníci parcely č. XXX. O priebehu

hranice medzi stavbami tak, ako stavbu žalovaní reálne užívajú, svedčí aj pôvodná omietka na fasáde
domu, umiestnenie pôvodného zvodu dažďovej vody, neexistencia priečky v mieste kadiaľ má ísť podľa
žalobkýň hranica stavby a neexistencia dverného otvoru zo strany nehnuteľnosti žalobkýň. Predmetnú
časť miestnosti, žalobkyne nikdy neužívali.

23. Z týchto tvrdení je možné vyvodiť záver, že medzi stranami nebolo sporné, že v roku 1948 boli

uzavreté kúpne zmluvy, na základe ktorých bola predmetom kúpy nehnuteľnosť vedená vo vložke č.
187, že po celú dobu od roku 1948 bola sporná časť miestnosti užívaná žalovanými a ich predchodcami,
že žalobkyne nemajú zo svojho domu do tejto časti vstup. Porovnaním výpovedí sporových strán je
možné skonštatovať aj to, že spor medzi nimi nevznikol ani ohľadom existencie a charakteru priečky,
ktorá v určitom období ohraničovala spornú časť miestnosti (a bola podľa tvrdení žalovaných vystavaná

na podnet Z. F.), teda že sa nejedná o nosnú priečku ale len deliacu, i keď v konaní žalovaní neustále
poukazovalinato,žepriečkabolapostavenáichpredchodcomanacharakterpriečkynavrhovalivykonať
aj znalecké dokazovanie napriek tomu, že skutočnosť, že nosná priečka vedie úplne inde, žalobkyne
nerozporovali. To, že v mieste, kadiaľ podľa tvrdení žalobkýň v rámci predmetnej miestnosti prechádza
hranica stavby, nebola v čase kúpy žiadna priečka, je zrejmé aj z Geometrického plánu Ing. Neuwirtha

z roku 1948, nakoľko tam zakreslená nie je. Tvrdenie žalobkýň o priebehu hranice bolo také, že hranica
prebieha pomyselnou čiarou, vzniknutou predĺžením steny ktorá vedie na hranici parcely č. XXX vo
vlastníctve žalobkýň a parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, kolmo v smere od Kapitulskej ulice k
Hlbokej ulici, keď stena, predĺžením ktorej má byť vymedzená hranica, v rámci stavby žalobkýň existuje,
je hraničiacou stenou vo vzťahu ku stavbe žalovaných, a jej existencia bola súdom zistená vykonanou

ohliadkou. Žalobkyne netvrdili, že hranica prechádzala skutočnou priečkou, ktorú žalovaní dodatočne
odstránili. Vzhľadom k tomu, že ohľadom otázky týkajúcej sa priečky, z dôvodov uvedených vyššie,
medzi stranami nebol spor, súd z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, nevykonal navrhovaný
dôkaz vypracovaním znaleckého posudku na posúdenie povahy priečky.
Naopak,medzistranamibolosporné,vovlastníctvekohopredmetnáčasťmiestnostije,čiGeometrickým

plánom A.. X. boli rozdelené len pozemky alebo aj stavba, či žalobkyne a ich právni predchodcovia
žiadali o vydanie spornej časti miestnosti, či hranicu stavieb tvorí aj vonkajšia omietka a zvod dažďovej
vody, či pred doručením výzvy žalobkýň z roku 2011 na vypratanie spornej časti miestnosti existovali
pochybnosti o tom, že sporná časť miestnosti je vo vlastníctve žalovaných, či boli právni predchodcovia
žalovaných dobromyseľní, že im sporná časť miestnosti patrí. Žalovaní namietali aj nedostatok pasívnej

legitimácie v tomto spore, pretože nehnuteľnosť vlastnia, ale ju neužívajú.

24. Súd sa v prvom rade musel zaoberať námietkou nedostatku pasívnej legitimácie v žalobe
označených žalovaných. Títo v priebehu konania uviedli, že spornú časť miestnosti, ktorá je predmetom
konania síce vlastnia, ale ju neužívajú, keď túto užívajú len rodičia žalovanej v 2. rade. Otázka pasívnej

legitimácie však bola vyjasnená výpoveďou žalovanej v 2. rade, ktorá na pojednávaní dňa 29.6.2012
uviedla, že v nehnuteľnosti ktorej je vlastníčkou, býva jej starý otec Z. F. nar. v roku 1923, jej rodičia Z.
F. ml. a C. F., sestra R. F., ako aj ona, žalovaný v 1. rade a ich dve maloleté deti. Tým boli odstránené
akékoľvek pochybnosti o tom, či sú označení žalovaní pasívne legitimovaní v tomto konaní, keď súd
dospel k záveru, že z titulu riadneho užívania nehnuteľnosti ako aj z titulu užívania spornej časti

miestnosti, v ktorej žalovaní majú kuchyňu a je priamo prepojená so zvyšnou časťou domu, sú riadne
pasívne legitimovanými stranami sporu, a preto toto tvrdenie žalovaných vyhodnotil za účelové.

25. Následne sa súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby, ako otázkou predbežnou, musel zaoberať
vlastníctvom k spornej časti miestnosti ako aj tým, či nie sú k tejto časti viazané žiadne užívacie práva

tretích osôb.

26. Ako bolo uvedené už vyššie, právni predchodcovia sporových strán, nadobudli vlastníctvo k
nehnuteľnostiam v roku 1948 na základe kúpnych zmlúv, ku ktorým bol vypracovaný Geometrickýplán č. XXX/XXXX A.. C. X. zo dňa 20.4.1948, v ktorom je hranica pozemkov zakreslená rovnou
červenou čiarou, ktorá kolmo prechádza aj stavbou. Napriek tomu, že žalovaní poukazovali na to, že
na geometrickom pláne je uvedené, že bol vypracovaný na rozdelenie parciel a nie aj na rozdelenie

stavieb, je potrebné skonštatovať, že tento geometrický plán rozdeľoval nielen parcely ale aj stavbu. Ku
kúpnym zmluvám v tej dobe nebol vypracovaný žiaden ďalší geometrický plán, ktorý by zvlášť rozdeľoval
len stavby, a preto, pokiaľ predmetom kúpnych zmlúv bol predaj nielen pozemkov ale aj stavieb, je
pochopiteľné, že aj stavby sa delili práve týmto geometrickým plánom, keď nie je jasné, ako inak sa v tej
dobe stavby mali deliť. Je nesporné, že červená deliaca čiara zakreslená na pláne predstavujúca zmenu

vlastníctva a rozdelenie nehnuteľností po kúpe, prechádza nielen nezastavanou časťou pozemku ale aj
zastavanou, čo tiež nasvedčuje tomu, že sa týka aj stavieb na pozemku sa nachádzajúcich a označuje
aj hranicu medzi stavbami. Toto bolo potvrdené i svedkom geodetom A.. R., ktorý priamo uviedol, že
účelom Geometrického plánu A.. X. bolo delenie pozemkov a zároveň sa ním delila aj stavba, pretože
nový stav reprezentovaný červenou čiarou ide nielen cez pozemok, ale aj cez stavbu. Ďalej uviedol, že
v čase kúpy sa geometrické plány takýmto spôsobom robili, pretože geometrické plány vlastne neriešili

stavbu, ale pozemok pod stavbou, keď samostatne sa stavby v pozemkovej knihe ani nedali evidovať. V
neposlednom rade, pokiaľ ide o vedomosť predchodcov žalovaných o rozdelení stavieb geometrickým
plánom, je potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ ide o pivnicu a povalu, tieto sú stranami užívané podľa
hranice vyznačenej v geometrickom pláne, len v časti nadzemného podlažia žalovaní užívajú o „kúsok“
viac ako užívajú z pivnice alebo z povaly, a to o časť miestnosti, ktorá podľa tvrdenia v žalobe, ale aj

podľa Geometrického plánu A.. X., patrí do vlastníctva žalobkýň. Takýto spôsob užívania nehnuteľnosti
nebolo sporné, pričom žalovaní tvrdili, že na úrovni nadzemného podlažia prebieha hranica nosným
múrom ohraničujúcim miestnosť ktorú užívajú. Súd tu však poukazuje na to, že takýto priebeh hranice
stavby, prebiehajúcej na rôznych podlažiach vo vertikálnom reze odlišne, podľa stavebného zákona
nie je možný, keď hranica je tvorená zvislicou pretínajúcou stavbu vertikálne cez všetky podlažia,

pivnicu aj povalu v rovnakom mieste. Preto sa súd nestotožnil s názorom žalovaných, že rozdelenie
vlastníctva stavby sa pri kúpe uskutočnilo v zmysle existujúceho reálneho užívania, teda tým, že by
spornú časť miestnosti užívali predchodcovia žalovaných, sa mali stať vlastníkmi tejto užívanej časti,
pričom pôvodná hranica bola tvorená nosnou priečkou. K tvrdeniu žalovaných, že by bolo absurdné
predpokladať, že sporná časť miestnosti bola nadobúdaná právnymi predchodcami žalobkýň za situácie,

ak do tejto spornej časti miestnosti nebol možný prístup zo strany stavby im patriacej, súd uvádza, že z
geometrického plánu vypracovaného ku kúpnym zmluvám vyplýva, že stavba, ktorá sa z dôvodu jej kúpy
delila na dve časti, je reálne deliteľnou. Nič teda v tej dobe nebránilo tomu, aby práve takým spôsobom
ako bolo v geometrickom pláne vyznačené, sa stavba reálne aj rozdelila (aj za situácie, že takýmto
rozdelením by predchodcovia žalobkýň nemali vstup do časti miestnosti), a to po uskutočnení drobných

stavebných úprav, keď po kúpe mala byť postavená deliaca priečka v mieste, v ktorom bola červenou
čiarou na pláne vyznačená hranica v rámci spornej miestnosti, a vybúraním dverného otvoru do tejto
časti zo strany stavby žalobkýň. Poukazuje sa tu tiež na skutočnosť, že pred kúpou, stavba tvorila jeden
celok a užívala ju jedna rodiny, preto nevadilo, že do miestnosti nie je vchod zo strany stavby žalobkýň,
keď do miestnosti sa vchádzalo z druhej strany stavby, čo však po rozdelení domu možné už nebolo. Ako

sa vyjadril svedok A.. R., v minulosti boli stavby delené aj cez múry, ktoré nie sú nosné a táto výnimka
sa potom zohľadnila v katastri. Rovnako sa súd nestotožnil ani s ďalšími tvrdeniami žalovaných, že
hranica stavieb je určená omietkou, ktorá je pôvodná, a ktorá presne v predele nosného múru v zmysle
súčasného užívania stavieb mení farbu, keď v časti vo vlastníctve žalovaných je oranžovej farby a v
časti vo vlastníctve žalobkýň je žltej farby. Stredom oboch omietok bol vedený aj pôvodný zvod dažďovej

vody od roku 1948, čo taktiež nasvedčuje, kadiaľ vedie hranica medzi obomi stavbami. K tomuto súd
uvádza, že žalovaní tvrdia, že takto farebne odlíšené vonkajšie omietky stavby sú pôvodné, od roku
1948. To znamená, že takto farebne odlišné boli už v čase pred kúpou nehnuteľností a zrejme takto
omietkynanieslieštepôvodnívlastnícistavbyvčase,kedynebolarozdelenánadvestavbyvovlastníctve
rozdielnych vlastníkov a teda nebol dôvod, farebne odlíšiť omietku práve z dôvodu zmeny vlastníctva k

jednotlivým stavbám. Žalovaní s týmto tvrdením nepredložili (a ani nenavrhli) žiaden dôkaz preukazujúci
to, že k farebnému odlíšeniu omietok došlo až po kúpe a rozdelení pôvodnej stavby, práve z dôvodu
preukázania zmeny vlastníka a preukázania toho, že stavba bola rozdelená na dva samostatné domy.
To isté sa týka aj zvodu dažďovej vody, ktorý tam bol umiestnený ešte pôvodným vlastníkom v čase,
keď stavba rozdelená ešte nebola a preto nebolo potrebné vyznačovať hranicu. Taktiež aj svedok A.. R.

uviedol, že rozdielna farba vonkajších omietok nemôže byť podkladom pre získanie vlastníctva k časti
domu, pri určovaní hraníc nemôže byť braný ohľad na omietky, treba vychádzať z katastra. Z uvedeného
mal súd preukázané, že Geometrický plán A.. X., ktorý bol súčasťou kúpnych zmlúv, rozdeľoval nielen
pozemky ale aj stavbu.27. Žalovaní sa odvolávali aj na Znalecký posudok zo dňa 21.2.1981 vypracovaný A.. C. Á., podľa
ktorého sporná časť miestnosti patrí do stavby patriacej žalovaným. Po oboznámení sa s jeho obsahom

súd musí konštatovať, že úlohou posudku bol výpočet hodnoty celej nehnuteľnosti a reálne rozdelenie
nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov. Znalecký posudok bol podaný v konaní vedenom na
tunajšom súde sp. zn. 9C/1732/80 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi G.. C.
F., Z. F. a U.Z. D.. Ako je zrejmé aj z nákresu pôdorysu nehnuteľnosti, týkal sa len pôvodnej parcely
č. XXX, domu súp. č. XXX a dvoru v spoluvlastníctve súrodencov F., a teda odzrkadľuje len reálny stav

užívania nehnuteľnosti týmito podielovými spoluvlastníkmi. Ako vyplynulo aj z nášho konania, medzi
stranami nie je sporné, v akom rozsahu je nehnuteľnosť užívaná, teda, že sporná časť miestnosti je a aj
bola, v užívaní právnych predchodcov žalovaných. Znalecký posudok A.. Á. preto vychádzal z faktického
stavu ktorý zistil v čase podania posudku a sporná časť miestnosti bola zahrnutá do posudzovania,
keď znalec nemal dôvod riešiť hranicu medzi tou časťou nehnuteľnosti ktorú mal oceniť a susednou
časťou vo vlastníctve predchodcov žalobkýň, kto je vlastníkom tejto spornej časti miestnosti, a tiež

nemal dôvod riešiť, či túto časť miestnosti rodina F. užíva oprávnene, alebo nie. Žalobkyne neboli (a
ani nemohli byť) účastníčkami tohto konania, takže vlastníctvo k časti miestnosti v tom konaní nemal
kto spochybniť. Z uvedeného vyplýva, že sa súd nemohol stotožniť s názorom žalovaných, že z tohto
znaleckého posudku vyplýva skutočnosť, že sporná časť miestnosti bola súčasťou domu súp. č. XXX vo
vlastníctve predchodcov žalovaných. Tu súd uvádza, že žalovaní existenciu žiadneho iného právneho

titulu nadobudnutia vlastníctva k spornej časti miestnosti nepreukázali, pričom nie je možné nadobudnúť
vlastníctvo len na základe znaleckého posudku.

28. O tom, že právni predchodcovia žalovaných mali vedomosť o spôsobe rozdelenia stavby ako aj
o tom, kadiaľ prebieha hranica medzi stavbami svedčí aj to, že v konaní vedenom na tunajšom súde

sp. zn. 9C/1732/80, ktoré začalo na návrh G.. C. F. voči Z. F. a U. D. dňa 17.7.1980, bola ako príloha
priloženáSnímkazmapyevidencienehnuteľnostíkatastrálneúzemieTrnava,listmapyč:X-X/XXzodňa
30.1.1979, na ktorej je zakreslený pôdorys celej nehnuteľnosti, kde hranica medzi nehnuteľnosťou spolu
s domom vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkýň a nehnuteľnosťou, ktorá bola v podielovom
spoluvlastníctve súrodencov F., je zakreslená ako rovná čiara, ktorá je svojim smerom a tvarom zhodná

so zakreslením hranice na Geometrickom pláne A.. X., teda bez „ odskoku“, ktorý by predstavoval
hranicu stavieb v tvare, ako tvrdia žalovaní, kopírujúcu nosný múr v mieste spornej časti nehnuteľnosti. V
spise sa nachádza aj Objednávka na oznámenie podkladov pre zápis v evidencii nehnuteľností č. XXX-
X-XXXX zo dňa 22.9.1980, daná Strediskom geodézie v Trnave vo veci identifikácie parciel, z ktorej súd
zistil zapísaný stav podľa pozemkovej knihy vo vložke č. XXX, podľa ktorého parcela č. XXX - dom a dvor

mala výmeru 903 m2, pričom podľa evidencie nehnuteľností mala parcela č. XXX - dom a dvor výmeru
861 m2 s tým, že po THM boli pôvodné parcely prečíslované a výmera bola zmenená v dohodnutých
odchýlkach. S identifikáciou výmer vyjadril súhlas G.. C. F., ktorý predmetnú listinu podpísal. V spise je
založený originál predmetného listinného dokladu.
V ďalšom konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva medzi právnymi predchodcami žalovaných pod sp. zn. 14C/364/1984, je na č.l. 82 spisu
založené písomné podanie U. L. (matky žalobkyne v 1. rade) a žalobkyne v 1. rade zo dňa 1.5.1987,
ktorým v tomto konaní poukázali na to, že Z. F. obýva časť bytu ktorá je z parcely č. XXX v ich vlastníctve,
a žiadajú o navrátenie im patriacej časti bytu, za čo sú ochotné vrátiť Z. F. časť pivnice, ktorá je pod
jeho domom. Písomné podanie bolo doručené súdu do spisu dňa 5.5.1987. Zo zápisnice z pojednávania

dňa 10.6.1987 v predmetnej veci súd zistil, že na tomto pojednávaní bol osobne prítomný navrhovateľ
- Z. F. nar. v roku XXXX. Na začiatku pojednávania súd oboznámil účastníkov konania s uvedenou
výzvou U. L. a Y. Y. zo dňa 1.5.1987. Týmto mal preukázané tvrdenie žalobkyne v 1. rade v priebehu
tohto konania o tom, že touto písomnou výzvou vyzvali právnych predchodcov žalovaných na vypratanie
spornej časti bytu, keď s touto výzvou bol oboznámený priamo Z. F. súdom, napriek tomu, že žalovaní

popierali skutočnosť, že by žalobkyňami boli v tomto období vyzývaní.
A následne v ďalšom, v poradí už treťom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k parcele č. XXX/X (predtým parcela č. XXX), vedenom na súde pod sp. zn. 12C/106/94, sám
navrhovateľ Z. F. nar. v roku XXXX, na 2. strane návrhu zo dňa 14.4.1994 píše: „V zadnej časti parcele sa
nachádza asi 150 rokov stará stavba slúžiaca na bývanie. Predmetom kúpy bola iba časť z tejto súvislej

stavby a to deliacou čiarou ako je vyznačená na geometrickom pláne, ktorý spracoval dňa 20.4.1948
A.. C.. X., ako podklad k uzavretiu kúpnej zmluvy. Dôkaz: geometrický plán zo dňa 20.4.1948.“ Ďalej
na tej istej strane uvádza: „Podrobný technický popis celej nehnuteľnosti ako aj spôsob jej rozdelenia
a užívania je popísaný v pripojenom znaleckom posudku. Dôkaz: znalecký posudok p. G. č. X/XXXXzo dňa 24.1.1994.“ Ako prílohu k návrhu pripojil Geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX znalkyne H. o
ktorom v návrhu uvádza, že bol vypracovaný na jeho náklady, rovnako tak priložil aj Geometrický plán č.
XXX/XXXX A.. X. a Znalecký posudok znalkyne G. č. X/XXXX zo dňa 24.1.1994. V spise sa nachádza

aj vyjadrenie navrhovateľa Z. F. nar. v roku XXXX doručené súdu dňa 5.12.1997, ktoré je zviazané v
červenom obale, kde je okrem jeho vyjadrenia a fotodokumentácie stavu stavieb, založená ako posledná
strana, označená ako príloha číslo 9, kópia Geometrického plánu č.XXX/XXXX A.. X.. Na tomto pláne
je okrem iných častí nehnuteľnosti, perom vyznačená hranica tzv. zadného traktu, z ktorého vyznačenia
je dôležité zistenie, že sám navrhovateľ, Z. F. nar. v roku 1923, vyznačil hranicu medzi tzv. zadným

traktom v užívaní rodiny F. a stavbou žalobkýň v mieste spornej miestnosti, rovnou čiarou, zhodujúcou
sa s hranicou, ktorú na geometrickom pláne vyznačil A.. X..
Opäť súd aj z týchto listinných dôkazov dospel k záveru, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že ich
právni predchodcovia nemali vedomosť o tom, že sporná časť miestnosti nie je v ich vlastníctve. Týmto
bolo preukázané, že Z. F. mal k dispozícii Geometrický plán č. XXX/XXXX A.. X., ktorý tvoril (ako z textu
oboch kúpnych zmlúv z roku 1948 vyplýva) neoddeliteľnú súčasť kúpnych zmlúv o prevode vlastníctva k

pozemkom a domu od C. K., a z ktorého vyplýva kadiaľ vedie hranica pozemkov a aj domu po rozdelení
pôvodného pozemku vedeného vo vložke č. XXX na parcely č. XXX a č. XXX. Rovnakým spôsobom
je predmetná hranica vyznačená aj v Geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXXX-XX znalkyne H., ktorý
podľa jeho vlastného vyjadrenia v návrhu, bol vypracovaný na jeho podnet a s ktorým teda musel byť
oboznámený. Rovnako bola vyznačená hranica aj v Znaleckom posudku znalkyne G. č. X/XXXX, ktorý

si dal Z. F. vypracovať pred podaním návrhu a v ktorom je okrem iného uvedené aj to, že sporná časť
miestnosti, ktorú znalkyňa označila písmenom X, do vlastníctva predchodcov žalovaných nepatrí, čím
bolo vlastníctvo žalovaných k tejto miestnosti riadne spochybnené. A napokon, sám vyznačil priebeh
hranice zhodne ako ju vyznačil A.. X. v geometrickom pláne, teda bez spornej časti miestnosti, vo svojom
vyjadrení ktoré ku konaniu zaslal súdu.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov dospel súd k záveru, že Geometrickým plánom A.. X. č.
XXX/XXXX zo dňa 20.4.1948, ktorý bol súčasťou kúpnych zmlúv z roku 1948, došlo v rámci kúpy
nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. 178 nielen k rozdeleniu pozemku na

parcely č. XXX a č. XXX, ale aj k rozdeleniu stavby na dve samostatné, pričom hranica prechádza aj
zastavanou časťou a to takým spôsobom, že sporná časť miestnosti je súčasťou domu súp. č. XXX vo
vlastníctve žalobkýň. Ak teda túto časť užívajú žalovaní a predtým ich právni predchodcovia, užívali ju
a užívajú bez právneho dôvodu.

30. Súd mal ďalej preukázané aj to, že právni predchodcovia žalovaných boli s Geometrickým plánom
A.. X. z roku 1948 od samého začiatku oboznámení (a tým aj so skutočnosťou, kadiaľ vedie hranica
medzi stavbami), pretože geometrický plán bol neoddeliteľnou súčasťou ich kúpnej zmluvy. Tento plán
preukázateľnemalikdispozícii, pretožehoZ.F.priložilknávrhunazrušeniea vyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva ktorý bol na súde vedený pod sp. zn. 12C/106/1994. Aj právny zástupca žalovaných vo

svojom písomnom podaní zo dňa 14.5.2012 potvrdil, že plán bol prílohou kúpnej zmluvy. Predchodcovia
žalovaných boli preukázateľne vyzvaní na vydanie časti miestnosti v roku 1987 písomnou výzvou
žalobkýň, keď toto priamo vyplýva z obsahu súdneho spisu sp. zn. 14C/364/1984, z ktorého je zrejmé, že
stoutovýzvoubolvpriebehukonaniaoboznámenýZ.F.nar.vrokuXXXXpriamosúdomnapojednávaní.
V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaným boli v roku 2011 doručené dve výzvy žalobkýň na vypratanie

časti miestnosti. Žalobkyniam sa síce nepodarilo preukázať tvrdenie, že ich právni predchodcovia žiadali
E. F., matku Z. F. X.. v roku XXXX, o umožnenie užívania časti miestnosti ktorá im patrí, ostatné písomné
výzvy však preukázané už boli.

31. Podľa § 1453 Všeobecného občianskeho zákonníka č. 946/1811 zo dňa 1.6.1811, v znení účinnom

v čase uzavretia kúpnych zmlúv (ďalej len VOZ), každý, kto je inak spôsobilý k nadobúdaniu, môže tiež
vlastníctvo alebo iné práva nadobudnúť vydržaním.

32. Podľa § 1460 VOZ v znení účinnom v čase uzavretia kúpnych zmlúv, k vydržaniu je potrebné okrem
spôsobilosti osoby a predmetu: aby niekto bol v skutočnej držbe veci alebo práva, ktoré týmto spôsobom

má nadobudnúť; aby jeho držba bola riadna, poctivá a pravá a aby sa v nej pokračovalo po celý čas,
určený zákonom (§ § 309, 316 326 a 345).33. Podľa § 1461 veta prvá VOZ v znení účinnom v čase uzavretia kúpnych zmlúv, každá držba je
riadna a postačuje k vydržaniu, ak sa zakladá na takom právnom dôvode, ktorý by postačil k prevzatiu
vlastníctva, ak by patrilo prevodcovi.

34. Podľa § 1463 veta prvá VOZ v znení účinnom v čase uzavretia kúpnych zmlúv, držba musí byť
poctivá.

35. Podľa § 1464 veta prvá VOZ v znení účinnom v čase uzavretia kúpnych zmlúv, držba musí byť pravá.

36. Podľa § 316 VOZ v znení účinnom v čase uzavretia kúpnych zmlúv, držba veci plynie poriadne,
keď sa zakladá na platnom právnom dôvode, to je na právnom dôvode spôsobilým k nadobudnutiu. V
opačnom prípade plynie neporiadne.

37. Podľa § 326 veta prvá a druhá VOZ v znení účinnom v čase uzavretia kúpnych zmlúv, kto z

pravdepodobných dôvodov považuje vec, ktorú má v držbe, za svoju, je poctivým držiteľom. Nepoctivým
držiteľom je ten, kto vie alebo z okolností sa musí domnievať, že vec, ktorá je v jeho držbe, patrí inej
osobe.

38. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 účinného od 1.1.1951 (Občiansky zákonník), vydržaním možno

nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

39. Podľa § 116 zákona č. 141/1950 účinného od 1.1.1951 (Občiansky zákonník), vlastnícke právo k
hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je
potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže

si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

40. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 účinného od 1.1.1951 (Občiansky zákonník), ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnývtom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.

41. Podľa § 130 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

42. Podľa § 131 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), neoprávnený držiteľ je
povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou

držbou vznikla.

43. Podľa § 134 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (1) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec

v oprávnenej držbe právny predchodca. (3)

44. Vyššie citované zákonné ustanovenia upravujú podmienky vydržania a to tak v čase uzavretia
kúpnych zmlúv v roku 1948, kedy bol účinný Všeobecný občiansky zákonník č. 946/1811 (účinný do
31.12.1950), ako aj v čase účinnosti zákona č. 141/1950 (Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951).

Podľa prvého citovaného občianskeho zákonníka, vydržacia doba bola 32 ročná a vyžadovala sa
dobromyseľnosť držiteľa pri nastúpení do držby. Podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950, vydržacia
doba bola 10 ročná a vyžadovala sa dobromyseľnosť vydržiteľa počas celej doby plynutia vydržacej
doby. V zmysle prechodných ustanovení § 566 Občianskeho zákonníka z roku 1950, lehota ktorá začala
plynúť pred 1.1.1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej

lehoty. Podľa § 1460 Všeobecného občianskeho zákonníka, k vydržaniu je potrebné, aby jeho držba
bola riadna, poctivá a pravá. Podľa § 326 veta druhá VOZ, potom nepoctivým držiteľom je ten, kto vie
alebo z okolností sa musí domnievať, že vec, ktorá je v jeho držbe, patrí inej osobe.
V konaní bolo vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že právni predchodcovia žalovaných,
teda priamo nadobúdatelia nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy v roku 1948, mali z Geometrického

plánu č. XXX/XXXX vedomosť o priebehu hranice medzi nezastavanými, ale aj medzi zastavanými
časťami nehnuteľnosti, ktorá bola v pláne vyznačená červenou čiarou a ktorá prebiehala kolmo medzi
stenoustavbyodKapitulskejulicekustenestavbyodHlbokejulice.Tátočervenáčiarabolavčastistavby
rovná, nemenila smer tak ako by tomu bolo v prípade, ak by ohraničovala spornú časť miestnosti pozdĺžnosného múru v tvare, ako je miestnosť užívaná od roku 1948 až doposiaľ a tak, že by mohli nadobudnúť
dojem, že časť miestnosti je súčasťou ich domu. Geometrický plán mali k dispozícii nadobúdatelia stavby
už v čase podpisovania kúpnej zmluvy. Z týchto skutočností súd potom dospel k záveru, že už samotný

Z. F. nar. v roku XXXX, v čase uzavretia kúpnej zmluvy, nebol dobromyseľný v presvedčení, že mu
sporná časť miestnosti patrí, i keď túto časť užíval, keď už na začiatku držby vedel o tom, že spornú časť
miestnosti vlastní niekto iný. Tu je potrebné uviesť, že samotný Z. F. nar. v roku XXXX ako navrhovateľ
uviedol v návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva (v konaní sp. zn. 12C/106/94), že predmetom kúpy
bola iba časť zo súvislej stavby a to vyznačená deliacou čiarou na geometrickom pláne, ktorý spracoval

dňa 20.4.1948 A.. C.. X., ako podklad k uzavretiu kúpnej zmluvy. Následne potom ani ďalší vlastníci
domu súp. č. XXX, nemohli byť dobromyseľní v presvedčení, že časť miestnosti ktorú užívajú im patrí,
keď už ich predchodca Z. F. nar. v roku XXXX pri nástupe do držby nesplnil podmienky vydržania. Tak pri
VOZ ako aj pri Občianskom zákonníku z roku 1950 platila zásada, že vydržaciu dobu svojho predchodcu
si mohol započítať len ten, kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa. Tomu tak nebolo
v danom prípade, keďže Z. F. nar. v roku XXXX nebol oprávneným držiteľom, a preto si jeho právni

nástupcovia nemohli započítať jeho vydržaciu dobu. Podmienky vydržania pritom musia byť splnené
kumulatívne, ak nie je splnená čo len jedna z nich, k vydržaniu nedochádza. Oprávneným držiteľom
je ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Tieto okolnosti musí v
spore preukázať držiteľ veci, čo však žalovaní nepreukázali, keď k oprávnenosti držby ich právneho
predchodcu žiaden dôkaz nepredložili ani neoznačili, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu.

45. Bolo potrebné sa vyjadriť aj k námietkam žalovaných vo vzťahu k technicko-hospodárskemu
zameraniu vykonanému v roku 1974, kedy došlo k zmene zapísanej výmery parciel č. XXX a č. XXX tak,
že parcela č. XXX sa zmenšila o 42 m2 a parcela č. XXX sa zväčšila o 27 m2. Žalovaní namietali, že
pôvodní vlastníci parcely č. XXX sa merania nezúčastnili, zápisnicu neodsúhlasili, a preto mapovanie

nemohlo byť správne vykonané. Nesúlad výmer parciel, ktorý vznikol v dôsledku nezapísania zmeny
hraníc v zmysle Geometrického plánu č. XXX/XXXX v pozemkovoknižnej mape č. 27, nemohol byť
vyriešený založením LV, keď výsledok nesprávne vykonaného zamerania nie je platný a záväzný. K
tomu je potrebné uviesť, že technicko-hospodárske mapovanie nemá konštitutívny charakter, nemôže
na základe merania dôjsť k zmene vlastníctva, pretože ním ide len o zameranie v teréne. Na výsledku

merania, by teda nič nezmenila ani prípadná účasť pôvodných vlastníkov a ich námietky voči priebehu
hraníc obnovovaných pozemkov. K uvedenému sa vyjadril aj svedok A.. R., ktorý uviedol, že cieľom
veľkého mapovania v roku 1974 bolo zamerať existujúci stav, čo bolo porovnávané s pôvodným
stavom pred týmto rokom. Pokiaľ bol pozemok z hľadiska hraníc a m2 v rámci dovolenej odchýlky,
automaticky sa zapísal nový stav už aj so zapísaním dovolenej odchýlky, kde rozdiel v hraniciach

alebo vo výmere prekračoval dovolenú odchýlku, zapísala sa do katastra len parcela registra „C“ s
výmerou, ale nezapísala sa na LV. Nie je pritom pravdivé ani ďalšie tvrdenie žalovaných, že technicko-
hospodárske meranie nebolo pôvodnými vlastníkmi odsúhlasené, keď v spise tunajšieho súdu vedenom
pod sp. zn. 9C/1732/80 je ako príloha založený originál Objednávky na oznámenie podkladov pre zápis
v evidencii nehnuteľností, daná Strediskom geodézie v Trnave č. XXX-X-XXXX zo dňa 22.9.1980 vo

veci identifikácie parciel, z ktorej súd zistil, že po THM boli pôvodné parcely prečíslované a výmera
bola zmenená v dohodnutých odchýlkach, pričom s identifikáciou výmer vyjadril súhlas G.. C. F., ktorý
predmetnú listinu aj podpísal. G.. C. F. bol v tej dobe jedným zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Tiež je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj mali pôvodní vlastníci nejaké výhrady voči THM, tieto mali uplatniť už
v tej dobe, keďže v súčasnej dobe je už neskoro na to, niečo namietať s očakávaním, že súd na to v

tomto konaní prihliadne.

46. Žalovaní ďalej poukázali na to, že proti Znaleckému posudku č. 5/1994 znalkyne H. G., z
ktorého vyplýva, že miestnosť označená X, nepatrí do vlastníctva predchodcov žalovaných, podala C.
F. námietky v ktorých tvrdila, že aj toto patrí do vlastníctva Z. F.. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.

12C/106/1994 bolo zistené, že znalkyňa G. vypracovala znalecký posudok na objednávku Z. F. nar.
v roku 1923, pre potreby podania návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ku ktorému bol posudok pripojený. Ako je zrejmé zo samotného posudku, bol vypracovaný „pre
vyporiadanie dotknutých nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi podľa užívateľských vzťahov“, ako je
uvedený účel posudku. Voči posudku sa ohradila C. F. z dôvodu, že miestnosť X (takto bola označená

sporná časť miestnosti) bola reálne užívaná Z. F. i keď to v posudku uvedené nebolo. Ako súdu
uviedol svedok E.. K. F., so svojou matkou Alžbetou v tej dobe namietali nezrovnalosti na ktoré
v tomto znaleckom posudku poukázali, keď znalkyňa uviedla, že ohliadku uskutočnila za účasti
všetkých podielových spoluvlastníkov napriek tomu, že z ich strany pri ohliadke nebol nikto. Ďalšounezrovnalosťou bolo uvedenie nesprávnych výmer v posudku, pretože znalkyňa zrejme vychádzala z
informácií ktoré jej dal Z. F.. Znalkyňa preto vypracovala ďalší Znalecký posudok č. XXX/XXXX, kde už
po riadnom zameraní opravila chybne uvedené výmery nehnuteľností, naďalej však uvádza, že medzi

nehnuteľnosťou vo vlastníctve svedka a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkýň je presne 8,5 m, čo
znamená,žeznalkyňaztohtoposudkuopäťvypustilamiestnosťoznačenúakoizbaX,keďtotojevýmera
bez započítania výmery izby X. V tomto posudku opäť uvádza na 2. strane, že Z. F. vlastní 2 izby, teda
bez izby označenej X, čo znamená, že znalkyňa aj naďalej zotrvala na svojom stanovisku vyjadrenom
už v Znaleckom posudku č. X/XXXX.

47. K tvrdeniu žalovaných, že o vlastníctve časti miestnosti svedčí aj Súpisový list o prevedenej kontrole
bytu zo dňa 2.7.1953, z ktorého je zrejmé, aké výmery mali všetky miestnosti stavby súd uvádza, že
tento súpisový list svedčí len o rozsahu užívania stavby, vôbec neriešil vlastníctvo užívateľov k celej
výmere stavby, teda ani to, či hranica stavby prípadne neprechádza niektorou z ohliadaných miestností.
O tom, že predchodcovia žalovaných užívali celú miestnosť, teda aj tú časť miestnosti ktorú nevlastnili,

pochybnosti v konaní neboli. Preto listinný dôkaz, Súpisový list o prevedenej kontrole bytu súd považoval
za dôkaz preukazujúci konštatovanie ohľadom toho, kto všetko časť miestnosti obýval, čo v konaní
sporné nebolo, nie však za dôkaz vlastníctva tých, ktorí tam bývali.

48. Súd sa musel vyporiadať aj so svedeckými výpoveďami.

Svedok geodet A.. R. sa vo svojej výpovedi vyjadril ku všetkým podstatným skutočnostiam uvádzanými
žalobkyňami, ako aj k námietkam zo strany žalovaných. Ako geodet sa vyjadril ku hranici medzi stavbami
vo vlastníctve strán, správnosť ktorej preveril zameraním, pričom vychádzal z meračského aj písomného
operátu a vychádzal z podkladov až od doby Rakúsko-Uhorska. Po odbornej stránke sa vedel vyjadriť
aj ku Geometrickému plánu A.. X., k spôsobu delenia stavieb v čase kedy došlo ku kúpe nehnuteľností,

a ozrejmil aj účel a spôsob vykonania technicko-hospodárskeho mapovania.
Pokiaľ ide o ďalšie výpovede, svedeckú výpoveď Z. F. súd vyhodnotil ako účelovú, a to z nasledovných
dôvodov. Popieral, že by Geometrický plán A.. X. mali jeho rodičia k dispozícii, tvrdil že hranica delenia
pozemkov podľa tohto plánu nie je správna, rovnako tak ani Geometrický plán zo dňa 5.10.1989, ktorý
bol súčasťou uznesenia o schválení zmieru v konaní sp. zn. 12C/106/1994, nie je správny. V priebehu

konania však boli vykonané dôkazy, ktoré vyjadrenia svedka vyvracajú. Geometrický plán A.. X. mali
rodičia k dispozícii, keď ho jeho otec priložil k návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
hranicu v zmysle geometrického plánu doposiaľ nikto nespochybňoval, keď z nej vychádzal aj jeho
otec pri podaní návrhu vo veci sp. zn. 12C/106/1994, a rovnako nikto doposiaľ nespochybňoval ani
geometrický plán z roku 1989, ktorý sa stal podkladom pre rozhodnutie súdu v konaní, účastníkom

ktorého bol opäť aj otec svedka. Je možné skonštatovať, že svedok vo svojej výpovedi poprel všetky
geometrické plány doteraz vykonané ohľadom predmetných nehnuteľností, a to aj napriek tomu, že
neboli spochybňované ďalšími spoluvlastníkmi a ani jeho otcom ako nadobúdateľom nehnuteľnosti. Vo
všetkých geometrických plánoch prebieha hranica medzi stavbami rovnako, podľa dostupných listinných
dokladov plány zakresľujú reálny stav hranice vlastníctva sporových strán, pričom táto hranica je

spochybňovaná len nepodloženými teóriami žalovaných, ktorí v konaní ničím relevantným nepreukázali,
že nadobudli spornú časť miestnosti do svojho vlastníctva.
No a svedok A.. J. D. M.., svojou výpoveďou nepriniesol do konania nič nové, keď len opísal spôsob
užívania nehnuteľnosti v minulosti, čo pokiaľ ide o spornú časť miestnosti, sporné ani nebolo.
Žalovaní v konaní namietali zaujatosť svedka E.. K. F. pre spor, ktorý v súčasnej dobe prebieha medzi

žalovanými a svedkom (nesúvisiaci s predmetom konania). K tomu je však potrebné uviesť, že výpoveď
svedka sa nejavila byť jednostranne zaujatou, keď tvrdenia svedka boli v priebehu konania preukázané
aj inými dôkazmi, potvrdzujúcimi to, čo vypovedal (napr. tvrdenie ohľadom vedomosti Z. F. nar. v roku
XXXX o geometrickom pláne a o priebehu hranice stavieb vyplývala aj z priebehu súdnych konaní na
t.s., tvrdenie ohľadom konštatácie znalkyne G. týkajúcej sa izby X v jej znaleckom posudku vyplýval

priamo z tohto posudku).

49. V priebehu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie. A.. E. K., znalec z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, podal Znalecký posudok č. XX/
XXXX zo dňa 3.11.2015, účelom ktorého bolo vypracovať pôdorys nadzemného podlažia. Voči tomuto

posudku však mali výhrady obe strany sporu, keď namietali, že znalecký posudok nesplnil zadanú úlohu,
takže je pre konanie nepoužiteľný. Nevychádzal zo žiadneho z predchádzajúcich geometrických plánov,
keď ako sám znalec uviedol, tieto neskúmal, dokonca ani nevykonal vonkajšie merania stavby. Znalec
nemal podľa zadania súdu určovať žiadnu hranicu, ale zakresliť pôdorys druhého nadzemného podlažiav dome sup. č. XXX, čo nevykonal. V posudku sú zreteľné aj rozpory vo výmerách, sám znalec potvrdil,
že mu presnejšie vymedzenie miestnosti spôsobilo problém tým, že je na stene kuchynská linka a
zateplenie. Z týchto uvedených dôvodov, súd na predmetný znalecký posudok v rámci vyhodnocovania

dôkazov neprihliadal.

50. Z listinných dôkazov do spisu založených vyplynula pre súd aj ďalšia skutočnosť, a síce, že aj
príslušnéstavebnéorgánymajúozrejmené,ktojevlastníkomspornejčastimiestnostiakadiaľprechádza
hranica medzi obomi stavbami vo vlastníctve žalobkýň a žalovaných. Toto vyplýva z viacerých listinných

dôkazov založených v spise, napr. v Oznámení Správy katastra Trnava zo dňa 12.10.2009 je uvedené,
že stav v SPI a SGI katastra nehnuteľností je v súlade a v zákrese nie je zistená žiadna chyba, pretože
pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1974 boli všetky parcely znovu zamerané a prečíslované
na nové parcelné čísla, alebo v Rozhodnutí Mesta Trnava zo dňa 3.2.2012 o prerušení konania o
dodatočnompovolenístavebnýchúpravvtejtočastimiestnosti,ktorébolovydanénazákladeoznámenia
Z. F. o pokračovaní obnovy zadného traktu obytného domu. V tomto rozhodnutí je konštatované, že

stavebné úpravy začali žalovaní realizovať aj v miestnosti, ktorá sa podľa súčasného stavu katastra
nehnuteľností nachádza na pozemku parcela č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobkýň, pričom žalovaní
nepreukázali stavebnému úradu k tejto časti pozemku vlastnícke alebo iné právo.

51. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, každý zvlášť a v ich vzájomnej súvislosti, dospel

súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej vo výroku I. vyhovel. K takémuto záveru dospel z
dôvodu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané vlastníctvo žalobkýň k spornej časti miestnosti.
Bolo preukázané, že predávané nehnuteľnosti, a to nezastavaná časť ako aj zastavaná časť pozemku,
boli rozdelené Geometrickým plánom č. XXX/XXXX A.. X., že tento geometrický plán bol súčasťou
kúpnych zmlúv a kupujúci vrátane právnych predchodcov žalovaných mali geometrický plán k dispozícii,

a že predchodcovia žalovaných nenadobudli vlastníctvo k spornej časti miestnosti vydržaním. Žalovaní
zároveň za celé konanie súdu nepreukázali nadobudnutie vlastníctva k tejto časti miestnosti žiadnym
spôsobom, teda žiadnou zmluvou ani vydržaním, nepreukázali ani to, že by stavba bola delená nejakým
iným geometrickým plánom a nepredložili dôkaz ani o tom, že by hranica stavieb bola iná ako hranica
stanovená Geometrickým plánom A.. X..

52. Podľa § 147 ods. 1 a ods. 3 Civilného sporového poriadku, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti
žalobcovi vzájomnou žalobou. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

53. Podľa § 159 Civilného sporového poriadku, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore

prebiehalonasúdeinékonanie.Aknasúdeprebiehaotomistomsporeinékonanie,súdzastavíkonanie,
ktoré sa začalo neskôr.

54. V záujme hospodárnosti konania umožňuje Civilný sporový poriadok, aby si žalovaný svoj prípadný
nárok voči žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou. Vo svojej podstate je vzájomná žaloba štandardnou

žalobou v zmysle sporového poriadku a preto sa na ňu primerane použijú ustanovenia o žalobe. Pri
vzájomnej žalobe musí súd individuálne posúdiť jej obsah vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku,
a to osobitne z hľadiska prekážky litispendencie, pretože nie je procesne prípustné, aby bola riadne
prejednanávzájomnážaloba,pokiaľtomubrániprekážkazačatéhokonanianazákladepôvodnejžaloby,
keď je potrebné takéto konanie o vzájomnej žalobe zastaviť pre prekážku litispendencie. Rovnakým

spôsobom súd postupuje aj vtedy, ak je predmet vzájomnej žaloby voči pôvodnej žalobe vo vzťahu
prejudiciality.

55. Žalovaní dňa 17.4.2012 doručili súdu písomné podanie, obsahom ktorého bola aj vzájomná žaloba,
ktorou sa domáhali určenia, že sporná miestnosť číslo 1 je súčasťou rodinného domu súp. č. XXX a je

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných z dôvodu jej vydržania. Zároveň žiadali, aby súd určil, že
hraničná čiara medzi pozemkami parcela č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/X- zastavané
plochy a nádvoria a č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území
Trnava,zapísanýminaLVč.XXXXamedzipozemkamiparcelač.XXX-zastavanéplochyanádvoriaač.
XXX- záhrady, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Trnava, zapísanými na LV č. XXXX, prechádza

bodmi č. 8-23, 23-24, 24-25, 25-26 a bodmi 26-27 po vonkajšom obvode spornej miestnosti, v zmysle
geodetickéhozameraniač.5obsiahnutéhovZameranískutkovéhostavupozemkovp.č.481/1,:/2,:/3,:4
a p.č. XXX, XXX v katastrálnom území Trnava a porovnanie aktuálneho stavu s pôvodnou katastrálnoumapou a s GP, ktoré delili predmetné pozemky, vyhotoveného spoločnosťou GeoMess spol. s r.o., č.
XXX/XXXX.

56. Pokiaľ ide o prvú časť vzájomnej žaloby, ktorou sa žalovaní domáhali určenia vlastníctva k spornej
časti miestnosti, v tejto časti súd konanie zastavil s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Nakoľko
predmetom konania v zmysle žaloby podanej žalobkyňami bolo vypratanie časti miestnosti, súd sa ako
otázkou predbežnou pri posudzovaní dôvodnosti tejto žaloby musel zaoberať vlastníctvom k predmetu
sporu. Vykonaným dokazovaním dospel súd ohľadom tejto predbežnej otázky k záveru, vo vlastníctve

kohojepredmetnáčasťmiestnosti,nazákladektoréhopotomdospelksamotnémurozhodnutiuohľadom
predmetu konania o pôvodnej žalobe. Z toho dôvodu bolo potrebné konanie o vzájomnej žalobe na
určenie vlastníctva zastaviť, nakoľko otázkou určenia vlastníctva sa súd už zaoberal ako otázkou
predbežnou v rámci prejednania žaloby, takže riadnemu prejednaniu vzájomnej žaloby s rovnakým
obsahom, bránila prekážka začatého konania na základe pôvodnej žaloby.

57. Druhým výrokom vzájomnej žaloby sa žalovaní domáhali určenia hranice medzi pozemkami parcela
č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria a č. XXX/X- zastavané
plochy a nádvoria vo vlastníctve žalovaných a medzi pozemkami parcela č. XXX- zastavané plochy a
nádvoria a č. XXX- záhrady vo vlastníctve žalobkýň, a to tak, aby hranica prechádzala bodmi č. 8-23,
23-24, 24-25, 25-26 a bodmi 26-27 po vonkajšom obvode spornej miestnosti, ako sú zakreslené v

geodetickom zameraní č. 5 obsiahnutom v Zameraní skutkového stavu pozemkov p.č. XXX/X, :/2, :/3, :4
a p.č. XXX, XXX v katastrálnom území Trnava, vyhotovenom spoločnosťou GeoMess spol. s r.o., č.
XXX/XXXX (pozn.: č.l. 94 spisu). Porovnaním geodetického zamerania č. 5 s Geometrickým plánom
č. XXX/XXXX A.. X. a s Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 5.10.1989 znalkyne H.,
dospel súd k záveru, že vzájomná žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Pokiaľ ide o hranicu určenú

bodmi č. 8-23, 23-24, 24-25, 25-26 a kúsok hranice za bodom 26 postupujúcou po hrubo vyznačenej
čiare až po pravý uhol na čiare, v zmysle geodetického zamerania č. 5, je potrebné skonštatovať, že
to je vyznačenie hranice, ktoré je zhodné s hranicou pozemkov vo vlastníctve žalovaných a žalobkýň
určenou už Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 5.10.1989, ktorý sa stal súčasťou
rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 12C/106/1994, ktorým bolo zrušené a vyporiadané spoluvlastníctvo

medzi Z. F., C. F., C. F., R. E. a K. F.. Priebeh hranice určenej týmito bodmi, počas tohto konania nebol
sporný, nenamietali správnosť určenej hranice žalobkyne a v podstate ani žalovaní, keď dokazovanie
počas celého konania bolo sústredené len na priebeh hranice v rámci stavby, týkajúcej sa spornej časti
miestnosti. Z toho dôvodu súd konštatuje, že ohľadom priebehu hranice určenej bodmi č. 8-23, 23-24,
24-25, 25-26 a kúsok za bodom 26, spor medzi stranami nebol, tým teda ani dôvod, aby súd o priebehu

hranice určenej spomenutými bodmi rozhodoval. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vzájomnú žalobu
v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť, ako to bolo rozhodnuté vo výroku III. rozsudku.
Pokiaľ ide o určenie hranice medzi bodmi 26-27 v časti týkajúcej sa vonkajšieho obvodu spornej
miestnosti, ako je zakreslená v geodetickom zameraní č. 5, tu bolo potrebné konanie o vzájomnej žalobe
opäť zastaviť pre prekážku začatého konania na základe pôvodnej žaloby, nakoľko konanie o pôvodnej

žalobe začalo skôr a už pri prejedaní tejto žaloby sa súd touto otázkou zaoberal, a aj dospel k záveru
ohľadom priebehu hranice medzi stavbami, a to spôsobom ako určil už A.. X. v Geometrickom pláne č.
XXX/XXXX a ako bolo konštatované aj Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 5.10.1989.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu o vzájomnej žalobe, súd nevykonal žalovanými
navrhnutý dôkaz ustanoviť znalca na vypracovanie geometrického plánu na určenie hranice, pretože by

nešlo o hospodárne vykonaný dôkaz.

58. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.62. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobe bolo vyhovené a rozhodujúc o vzájomnej žalobe, súd túto v časti zamietol
a konanie o zvyšnej časti vzájomnej žaloby bolo zastavené, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobkýň 100
% a hrubý úspech žalovaných 0 %, a teda konečný čistý úspech žalobkýň je 100 % (100 % - 0 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkýň voči žalovaných na náhradu účelne vynaložených

trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď
súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní
takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. V konaní vznikli trovy štátu, a to z dôvodu znaleckého dokazovania, keď znalcovi bola na základe
uznesenia súdu vyplatená odmena za vypracovanie znaleckého posudku, ktorá odmena mu bola
poukázaná z časti zo zloženého preddavku a z časti zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Trovy štátu
do 30.6.2016 výslovne upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného
do 30.6.2016), v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu

trov konania ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho
nahradili nové procesné poriadky, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákon č.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré trovy štátu výslovne neupravujú. Súd preto, rozhodujúc o
trovách štátu, rozhodol podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, keď vo výroku V. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania

voči žalovaným v rozsahu 100 %, keď aj o tejto výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).