Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914010148
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5914010148.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Pavla Polku, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 1. februára 2016 v Žiline,
o sťažnosti obžalovaného Ing. D. T. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/32/2014
zo dňa 11.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného Ing. D. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok podľa § 73 ods. 5, 6 Tr. por. obžalovaného Ing. D.
T. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. zobral do väzby s tým, že väzba sa začala
dňa 11.1.2016 o 9.00 hod. a obžalovaný ju vykoná v Ústave na výkon väzby v Žiline. Podľa § 80 ods. 1
písm. c) Tr. por. súd u obžalovaného Ing. D. T. nenahradil väzbu dohľadom mediačného a probačného
úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný. Sťažnosť bližšie písomne neodôvodnil. Jeho
obhajca na neverejnom zasadnutí konanom o sťažnosti obžalovaného uviedol, že obžalovaný sa
zdržiaval na území Slovenskej republiky, bol legálne zamestnaný a ľahko pre súd zastihnuteľný, aj keď
cestuje za prácou bolo možné, aby ho súd v prípade potreby kontaktoval. Navrhol, aby bol obžalovaný
prepustený z väzby na slobodu.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť obžalovaného Ing. D. T. nie je dôvodná.

Krajský súd preskúmaním predloženého spisového materiálu a napadnutého uznesenia zistil, že

okresný súd v rámci procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené v
ustanovení § 2 Tr. por. a dospel k vyhlásenému uzneseniu po správnom procesnom postupe v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o vzatí obžalovaného D. T. do väzby plne
zodpovedá stavu veci a rozhodnutiu okresného súdu v zásade nadriadený súd nemôže vytknúť žiadnu
chybu či nedostatok.

Krajský súd zo spisu zistil, že dňa 17.3.2014 bola podaná obžaloba na Ing. D. T. pre pokračovací prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na 5.11.2014,
na ktoré sa obžalovaný nedostavil, neprevzal ani predvolanie na hlavné pojednávanie. Okresný súd
po zistení, že aj v ďalšej trestnej veci obžalovaný nie je k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní,
vydal vo veci príkaz na zatknutie, a to dňa 7.11.2014. Obžalovaný bol zadržaný dňa 11.1.2016.

Pokiaľ ide o trestnú činnosť, ktorá sa obžalovanému kladie za vinu v danom štádiu trestného konania,
pokiaľ ide o dôkazy, ktoré boli zabezpečené orgánmi prípravného konania možno konštatovať, žeobžalovaný je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba. Rozhodovanie o
vine či nevine bude však predmetom ďalšieho konania.

Krajský súd však považuje na tomto mieste za potrebné pripomenúť, že väzba ako inštitút v trestnom
konaníjezákonnáaopodstatnenávtedy,aksúnapoužitietohtozabezpečovaciehoinštitútukumulatívne
splnené materiálne podmienky, teda skutkové okolnosti vzatia do väzby ustanovené v § 71 ods. 1 Tr.
por., ako aj formálne podmienky, teda existencia niektorého z väzobných dôvodov taxatívne uvedených
v § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por.

Na základe doposiaľ nadobudnutých dôkazov, ktoré sú obsahom spisového materiálu je namieste
konštatovať vysoký stupeň podozrenia, že obžalovaný Ing. D. T. je podozrivý, že sa dopustil skutku,
pre ktorý bola podaná obžaloba. Je pritom zrejmé, že obžalovanému sa kladie za vinu spáchanie troch
skutkov, ktoré majú charakter pokračovacej trestnej činnosti, pričom obžalovaný má 9 záznamov v
registri trestov, čiže ide o osobu, ktorá pácha trestnú činnosť a naviac bola na neho podaná obžaloba

aj Okresnému súdu Prešov a Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. Príkaz na zatknutie je vydaný tiež
Okresným súdom Košice - okolie.

V súčasnom štádiu trestného konania sa aj krajský súd nepochybne stotožňuje so záverom okresného
súdu, že sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., pričom obava, že obžalovaný

ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu je daná predovšetkým
zo samotného správania sa obžalovaného, na ktorého bol vydaný príkaz na zatknutie dňa 7.11.2014,
teda pred viac ako rokom, pričom okrem Okresného súdu Ružomberok takýto príkaz vydal aj Okresný
súd Košice-okolie. Aj keď obžalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že pracuje, a teda súd ho mohol
nejakým spôsobom nájsť, je potrebné pripomenúť, že povinnosť oznamovať zmenu svojho bydliska má

predovšetkým obžalovaný, ktorý mal vedomosť o svojom trestnom stíhaní a napriek tejto skutočnosti
bolo potrebné viac ako rok zabezpečovať účasť obžalovaného na trestnom konaní. Z takéhoto správania
sa obžalovaného jednoznačne aj krajskému súdu hrozí reálna obava, že sa vyhýba trestnému stíhaniu
a obžalovaný nie je viazaný k jednému miestu pobytu, pracuje a zdržiava sa na rôznych miestach nielen
Slovenskej republiky, ale aj v Českej republike a v Rakúsku. Na základe uvedených skutočností je potom

záver okresného súdu o existencii väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. jednoznačne
správny a zákonný.

Krajský súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by v danom štádiu trestného konania spochybňovali záver
okresného súdu. Za správny a zákonný považuje aj záver okresného súdu o začatí plynutia lehoty väzby

od 11.1.2016 od 09.00 hod., kedy bola obžalovanému obmedzená osobná sloboda.

Aj krajský súd skúmal či u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky na nahradenie jeho väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka a dôsledne zvažoval či a do akej miery ponechanie
obžalovaného na slobode zvyšuje nebezpečnosť jeho konania zakladajúceho väzobný dôvod podľa §

71 ods. 1 písm. a) Tr. por., a teda či obmedzenie osobnej slobody obžalovaného výkonom väzby nie
je celkom zjavne neprimerané k miere rizika, ktoré vyplýva z jeho zotrvania či ponechania na slobode.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na to, že na obžalovaného bol vydaný príkaz
na zatknutie pred viac ako rokom, nielen Okresným súdom Ružomberok, aj Okresným súdom Košice-
okolie. Obžalovaný je stíhaný aj v ďalších trestných veciach. Obžalovaný napriek vedomosti o trestnom

stíhaní nebol k dispozícii súdu, a teda tieto skutočnosti výrazne zvyšujú riziko a obavu, že by sa mohol
ďalej vyhýbať trestnému stíhaniu. Preto aj krajský súd dospel k záveru, že väzbu u obžalovaného nie
je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to ani za súčasného uloženia
primeraných povinností a obmedzení. Nahradenie väzby s poukazom na dobu, ktorú nebol obžalovaný
k dispozícii súdu v spojení aj s ďalšími trestnými stíhaniami, ktoré sa voči obžalovanému vedú, sa v

danom prípade javí ako celkom nedostatočné. Ponechaním obžalovaného na slobode aj pri zohľadnení
účinkovdohľaduprobačnéhoamediačnéhoúradníkaajsuloženímprimeranýchpovinnostíaobmedzení
by sa výrazne zvýšilo riziko, že by obžalovaný mohol utiecť alebo sa skrývať, aby sa vyhol trestnému
stíhaniu. Na základe uvedených skutočností krajský súd nepovažoval sťažnosť obžalovaného Ing. D. T.
za dôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.