Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217787
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8115217787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomMgr.PetromRevickýmvprávnejvecižalobcu:K.R.,Y..:XX.X.XXXX,F.XX,

XXX XX F., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa
16.11.2009, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.11.2009, je neplatná .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde prostredníctvo advokáta dňa 2.7.2015 sa žalobca domáhal, aby súd vydal
rozsudok,ktorýmbyrozhodolopovinnostižalobcu„zdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdy(iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 11.11.2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 16.11.2009“, a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v tomto
podaní zároveň navrhol, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť

zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 11.11.2009,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej „o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy“, a súčasne označenému zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania
týchto zrážok.

2. Žalobca (zastúpený advokátom) podanie odôvodnil tým, že ide o zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8300025692, ktorú so žalovaným uzatvoril 16.11.2009, pričom považuje zmluvu za problematickú.

Uviedol, že poukazuje na úžerný úrok 68,82 % p.a., chýbajúci rozpis splátok, chýbajúcu konečnú
splatnosť úveru, neprijateľný poplatok za odklad splátok. Poukázal na to, že o neprijateľnosti poplatku
za službu spoćívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru, požadovaného žalovaný, už súdy rozhodli, ako
napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/4/2014.

3. Žalobca ďalej uviedol, že spolu s typovou formulárovou úverovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred
pripravené zo strany veriteľa, podpísal aj formulár dopredu pripravenej dohody o zrážkach zo mzdy. Na

získanie úveru mu boli predložené listiny a bolo mu povedané, že ak chce aby mu bol úver poskytnutý,
musí tieto listiny podpísať. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov mu nebolo nič
vysvetlené. Samotné vyhotovenie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je typický formulár, z
ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Aj keď jedohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch
nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať.

4. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť
plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu
sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba

akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Poukázal na § 5a ods. 1 písm. a) zák.
č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 s tým, že prechodné ustanovenie k úpravám účinným
od 1. mája 2014 v § 29b neobsahujú úpravu § 5a ods. 1 písm. a). Uplatnenie tohto právneho úkonu
je podľa žalobcu preto podľa § 39 OZ v rozpore so zákonom a je teda absolútne neplatný. Uviedol,
že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na

subjektívnejpredstaveveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstve.Výškapohľadávkysícemôžemať
oporu v zmluve, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Aj keby Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ktorú uzatvoril so žalovaným, bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou

žalovaný chce bez súdnej kontroly získať plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola
vyslovená, obstojí jeho návrh, aby bol žalovaný povinný zdržať sa použitia takejto Dohody o zrážkach zo
mzdyainýchpríjmov.Vovzťahuknávrhunarozhodnutievovecisamejžalobcauviedol,žemápodľa§80
písm. c) OSP naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaná stratí akúkoľvek legitimity na použitie tohto kontroverzného

zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem.

5. O návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia súd tak, že tento zamietol. Súd vychádzal z
toho, že žalobca v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení neuviedol a neosvedčil podmienky

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti
odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti odporcu zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Mal za to, že žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne
také skutočnosti, z ktorých by vyplývala (všeobecná) povinnosť žalobcu zdržať sa (nešpecifikovaného)
použitia označenej dohody tak, aby bolo zrejmé, čo sa pod touto povinnosťou myslí, a najmä z čoho,

v akom rozsahu a do kedy táto povinnosť „zdržať sa použitia“ v tomto rozsahu má vyplývať. Súd
dodal, že povinnosť zdržať sa konania je vždy povinnosťou relatívnou (obmedzenou) - vymedzenou
časom, mierou alebo spôsobom, kým neplatnosť právneho úkonu a z nej eventuálne implicitne plynúca
povinnosť (zákaz) ďalej na jeho základe nekonať má trvalý charakter. Tieto povinnosti vyplývajú z iných
skutkových dôvodov, z čoho je zrejmé, že vo veci samej v dôvodoch eventuálne tvrdenej neplatnosti

právneho úkonu nie sú zahrnuté dôvody pre konečné (nie len dočasné) neobmedzené a absolútne
zdržanie sa jeho použitia trvalej povahy, pričom iné dôvody takéhoto nároku z návrhu nevyplývajú.
Inak povedané, zdržať sa možno, v určitom rozsahu (v závislosti od jeho okolností, ktoré to konkrétne
odôvodňujú), len inak dovoleného konania resp. právom predvídaného použitia inak platného právneho
úkonu. Ak je však právny úkon neplatný, nevyvoláva žiadne právne účinky, a nemožno uvažovať ani o

(ne)obmedzenej možnosti a povinnosti zdržať sa jeho použitia.

6. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný žiadny
opravný prostriedok, a po jeho právoplatnosti tak zostalo rozhodnúť už len vo veci samej, pri ktorom
však súd v nadväznosti na ďalšie tvrdenia žalobcu i vyjadrenie žalovaného a s tým spojené zistenie

skutkového stavu vychádzal nie len z formulácie petitu podanej žaloby, ale celého jej obsahu a zmyslu
už aj v nadväznosti na vyjadrenia žalovaného a obsah ním predložených príloh. V podaní doručenom
súdu 30.9.2015 žalobca dodal, že dohoda nie je neplatná iba z dôvodu jej obsahu odporujúceho zákonu,
ale aj z dôvodu jej neurčitosti, a túto podmienku musí spĺňať každý platný právny úkon podľa § 37 ods.
1 OZ, pretože neobsahuje presnú výšku zabezpečenej pohľadávky, a uvádza, že sa vzťahuje aj na

pohľadávky,ktorévzniknúeštelenvbudúcnosti,aneobmedzujeaničasovéobmedzeniesvojejplatnosti,
čo vedie k dôvodnej obave, že bude objektívne nezistiteľné, kedy nastane moment úplného vyrovnania
dlhu svojvoľne určovaného žalovaným. Na pojednávaní to napokon vysvetlil tak, že navrhujú aby súd
rozhodol tak, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.Identifikácia predmetu konania

7. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu.
Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie čo sa ním sleduje.
Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,

aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

8. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom

vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda
určujúopísanéskutkovéokolnostiažalobnýnávrhtak,abybolozrejméočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

9. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako

by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne

vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska
obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku

svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia.

10. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 CSP)
nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho
výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak
žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkovéhostavu domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 CSP z hľadiska úplnosti podania
vo veci samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa
ním sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska

obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný
petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

11. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného

odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj
pri jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a
ktorý tak celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha.

12. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou,
teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním

rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku,
i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým,
ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;
iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na
ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než

ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,
publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).

13. Možno povedať, že v danom prípade žaloba neoplýva precíznosťou, najmä čo sa týka výrazových
prostriedkov, ktorými žalobca vyjadruje čo sleduje a čoho sa domáha (najmä výraz zdržať sa „použitia

dohody“, a to predovšetkým z hľadiska obsahu pojmu „použitie“, ktorého sa má žalovaný v súvislosti s
dohodou zdržať, a ktorý v tomto kontexte nielen že nemá legálnu definíciu, ale ani všeobecne zaužívaný
konkrétny právny obsah). Z celého jej obsahu a popisovaného skutku je však zrejmé, že žalobca v tomto
súdnom konaní sleduje a domáha sa súdnej ochrany toho, aby žalovaný v žiadnom rozsahu (absolútne)
po neobmedzený čas (navždy) nijako nikdy neuplatňoval označenú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú

„žalobou napáda“, teda v zmysle ust. § 137 CSP ekvivalentne aby sa rozhodlo o tom, že žalovaný nemá
právo na zrážky zo mzdy, resp. že dohoda o zrážkach je neplatná. Slová o povinnosti zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca napáda, treba v kontexte žaloby a žalovaným predložených
príloh (predmetnej dohody) považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o
tom, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy (z hľadiska abstrahovania predmetu konania podobne

porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 11/97, R 6/1999 - podľa ktorého slová "určenie hranice" treba
považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo
spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.)

14. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje aj z toho, že žalovaný ako veriteľ výšku dlhu

(zabezpečovaného dohodou) sám jednostranne diktuje, a dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za
neplatnú.

Vyjadrenia žalovaného

15. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na
samostatnom liste, a žalobca ani netvrdí, že si ju neprečítal. Pokiaľ ide o námietku jednostranného
diktovania výšky dlhu veriteľom žalovaný uviedol, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť
zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na
zabezpečeniejehozákladnýchživotnýchpotrieb(pozn.súdu:uvedenévšakhovorílenovýškemesačnej

zrážky či nedotknuteľného mesačného zostatku, nie však o výške celkového dlhu zabezpečeného
zrážkami, ktorého výšku podľa žalobcu „veriteľ jednostranne diktuje“). Žalovaný tiež dodal, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Následne žalobca poprel, že by zmluva
o revolvingovom úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, vyjadril k zákonným náležitostiam
tejto zmluvy, ktoré podľa jeho názoru spĺňala, a žalobu navrhol zamietnuť.

16. Žalobca zastúpený advokátom sa k doručenému rozsiahlemu vyjadreniu žalovaného písomne
nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval.17. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal,

viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132
ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil základný skutkový stav tak (v
rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach strany včas uviedli, keďže nimi včas
prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto nespochybnil, a ani súd nemal žiadny
dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), a sporný nebol.

18. Okrem týchto skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300025692 (na č.l. 12 a 86) zistil, že v tejto dohode, vyhotovenej
na predtlačenom formulári žalovaného, je v rámci predtlačeného textu, spolu s viacerými inými
predtlačenými vyhláseniami klienta (žalobcu), bez zrejmej možnosti ich vylúčenia alebo úpravy (tak
aby zostal zachovaný ostatný text dohody), v článku I. uvedený tento text: „Spoločnosť bude

mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. XX XXX
XXX XX čiastku vo výške 1.427,34 Eur. ... Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované
touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi,
príslušenstvom úveru (revolvingu/gov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré

spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v
súvislosti so zmluvou alebo jej prípadných dodatkov.“ V článku III. Je pritom navyše uvedené: „Strany
sa dohodli, že zrážky zo mzdy Dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom Dlžníka (respektíve iným
platiteľom príjmu) do doby, než Spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej Pohľadávky,

vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú splatené“. Z tejto
dohody tak nie je vôbec zrejmé, aká celková pohľadávka a najmä v akej konkrétnej výške, pripadne
podľa akého konkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné ju v celom rozsahu podľa tejto dohody
identifikovať a overiť jej výpočet), by mala byť touto dohodou zabezpečená.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.

21. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

22. Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

23. Podľa § 151b ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,

do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky.

24. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva

určiteľná.

25. Vzhľadom na napokon zistený určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou
naliehavého záujmu na pertraktovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sleduje vlastne
to, aby súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody (z dôvodu

jej neplatnosti).

26. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia
skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jejposudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak
celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon
strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda

predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu
so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o určenie
právnej skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z

obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie
jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

27. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je pritom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom

a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným
spôsobom,ajezároveňnaliehavopotrebné.Vtomtoprípadejepritomzrejmé,žežalovanýužvminulosti
predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú by mal tento rešpektovať, teda
že mu bezprostredne hrozili zrážky zo mzdy, a že žalobca okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí,
nemá inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré

podľa neho právo nemá (žalobca by len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného
na zrážky zo mzdy ich úhradu ukončiť nemohol).

28. Každý má pritom právo na potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich
konkrétnych hmotných práv (ak nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny

zásah do svojich majetkových práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom.
Vzhľadom na to, keďže sa žalovaný o zrážky zo mzdy už minulosti pokúsil, bez ohľadu na to či
sú v súčasnosti reálne vykonávané, mal teda súd za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom rozhodnutí na zabránenie zrážok v tomto prípade daný je.

29. Pokiaľ ide pritom o posúdenie podstatnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, súd
dospelkzáveru,ženapadnutádohodaozrážkazomzdyjeneurčitá,aztohodôvoduabsolútneneplatná.

30. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.

Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje. Neobsahuje totiž predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné spôsoby
jej vzniku. V zmysle predloženej dohody o zrážkach zo mzdy by totiž táto dohoda mala zabezpečovať
povinnosti dlžníka neurčito „až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok“ voči dlžníkovi (zrejme

aj s príslušenstvom). Takéto všeobecné vymedzenie zabezpečovaných pohľadávok je však zjavne
neurčité, a teda neplatné. Malo by byť totiž zrejmé, že v súvislosti s určitosťou právnych úkonov
(a teda i zabezpečovacích prostriedkov) musí byť v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť
vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa

§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú
účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a
neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú,
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo
mzdy musí dlžník, a z jej obsahu neskôr aj jeho zamestnávateľ, vedieť určiť celú pohľadávku akého

druhu v akej výške táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.

31. V danom prípade však predložená dohoda dostatočne nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku,
a už vôbec ju nešpecifikuje určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej
nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné

pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto
právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods.
1 OZ. Bez presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody
neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti avykonateľnosti, okrem zabezpečovacích prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž
nie je možné posúdiť ani rozsah povinnosti vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú
súvislosťmedzidohodouzabezpečenoupohľadávkouapožadovanýmizrážkami.Inýmislovami,dohoda

o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku,
nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby
dohoda zabezpečovala aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto
pohľadávka však musí byť vymedzená (v dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jej
určenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce

povinnosti nevznikajú.

32. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy
nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy
súhlasnýmprejavomvôleobochstrán,ktorýtakmusípokrývaťvšetkyjehozložky,vrátanejehopredmetu
a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky,

preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a
(minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a
povinnostíznejvyplývajúcich.Zustanovenia§551ods.1OZupravujúcehodohoduozrážkachzomzdy,
ako aj z logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď
sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia

určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty)
teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej
výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným
obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od
výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči

dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a
neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia
konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného
dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.

33. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu za dôvodnú a určil neplatnosť
napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §

255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalobca bol napokon v konaní proti žalovanému v podstate konania úspešný v celom rozsahu, preto

mu súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
tohto práva v rozsahu 100 %. Do týchto trov však samozrejme nepatrí náhrada trov konania týkajúca
sa časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca úspešný nebol. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.