Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 28, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Ek/2541/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121416281
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121416281.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Istav Media, s.r.o., so sídlom Nádražní
762/32, 15 000 Praha, Česká republika, IČO: 034 41 725, zast. FABIAN & PARTNERS, advokátní
kancelář s.r.o., so sídlom Marešova 304/12, 602 00 Brno, Česká republika, IČO 29 363 675, proti
povinnému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XXB, XXX XX M. nad C., o vymoženie 1152
eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/2541/2021 zo dňa
12.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.06.2021 domáhal od
povinného vymoženia 1152 eur s prísl., na základe exekučného titulu - európsky platobný rozkaz sp. zn.

30 EVC 4/2018 vydaný Okresným soudem v Ostravě zo dňa 10.05.2018.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.08.2021 rozhodnutie, ktorým návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnému zamietol, a to z dôvodu konkurzu vyhláseného na jeho majetok, aplikujúc ustanovenia § 53
ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok), § 48 , § 23 ods. 1, § 166a ods. 1 písm. a/, § 166a ods. 2, § 167f ods. 1 a 2 a
§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ako „ZoKR“). Lustráciou v súdnych registroch zistil, že právoplatným uznesením
OkresnéhosúduPrešovsp.zn.5OdK/305/2018zodňa11.06.2018,zverejnenýmvObchodnomvestníku
pod č. 115/2018, K042147 dňa 15.06.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Rastislav
Muchanič, nar.: 17.07.1975, trvale bytom Lúčna 830/26B, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorému bol

ustanovený správca JUDr. Miloš Hnat, so sídlom kancelárie Tkáčska 2, 080 01 Prešov. Okresný súd
Prešov v uznesení sp. zn. 5OdK/305/2018 zo dňa 11.06.2018 vo výroku V. uviedol, že ,,začína hlavné
insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie).“ Na základe vyššie uvedeného je
zrejmé, že v prípade, ak dôjde k začatiu insolvenčného konania podľa Nariadenia 2015/848, účinky tohto
insolvenčného konania sa budú v každom členskom štáte posudzovať podľa platnej právnej úpravy

toho členského štátu, v ktorom sa insolvečné konanie začalo. Exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní je európsky platobný rozkaz sp. zn. 30 EVC 4/2018 vydaný Okresným soudem v Ostravě zo
dňa 10.05.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že voči povinnému sa na území Slovenskej republiky začalo
konkurzné konanie v čase po vydaný exekučného titulu a toto konkurzné konanie bolo uznané za
hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, vzťahujú sa jeho účinky aj na uvedený exekučný titul.

Vyhlásením konkurzu sa dlžník (povinný) stáva úpadcom (§ 23 ods.1 ZoKR v spojení s ust. § 199 ods. 9
ZoKR). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 29.06.2021, a konkurz voči povinnému bolvyhlásený právoplatným uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/305/2018 zo dňa 11.06.2018,
zverejnenýmvObchodnomvestníkupodč.115/2018,K042147dňa15.06.2018.Pohľadávka,ktorámala
byť vymáhaná v exekučnom konaní a bola priznaná exekučným titulom vznikla v čase pred vyhlásením

konkurzu na povinného, nakoľko exekučný titul bol vydaný pred vyhlásením konkurzu na povinného
(dňa 10.05.2018). Okresný súd Prešov v uznesení sp. zn. 5OdK/305/2018 zo dňa 11.06.2018 uviedol,
že ,,oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto
konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia“.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že predmetným uznesením bol povinný zbavený všetkých dlhov

ktoré mal v čase vyhlásenia konkurzu. Nakoľko pohľadávka, ktorá mala byť predmetom exekučného
konania vznikla v čase pred vyhlásením konkurzu, vyhlásením konkurzu na majetok povinného bol
povinný zbavený aj dlhu, ktorý mu vyplýval z exekučného titulu. Na základe vyššie uvedeného má súd
za to, že nárok oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu si mal oprávnený uplatniť prihláškou do
konkurzu, ktorý je vedený na majetok povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak ako
je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v

celom rozsahu a to podľa vyššie citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku,
nakoľko má súd za to, že v tomto exekučnom konaní je prítomný dôvod pre ktorý by exekúcia musela
byť zastavená.

3/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť oprávneným, v ktorej uviedol,

že nesúhlasí so záverom súdu, nakoľko na základe výpisu z Obchodného vestníka K004594 bol konkurz
zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nedokázala pokryť náklady konkurzu. V takom prípade
nedochádza k oddlženiu dlžníka. Oprávnený preto žiadal uznesenie zmeniť a návrhu oprávneného v
plnom rozsahu vyhovieť.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 166a ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá
vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred
veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby,
ktorejvzniknepohľadávkavočidlžníkovi,akbudezanehoplniťzáväzok,ktorývznikolpredrozhodujúcim

dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§
167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

10/ Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo
v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných
ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

11/ Podľa § 166e ods. 4 ZoKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez
námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sastala nevymáhateľná (§166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP, a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas a nie je dôvodná.

13/ Exekučný súd už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie sa zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľné po stránke
formálnejamateriálnej,čioprávnenýapovinnýsúvecnelegitimovaní,čijeexekúcianavrhovanávtakom
rozsahu, ktorý stačí k uspokojeniu oprávneného a či vymáhané právo nie je prekludované. Exekučný
súd je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný. Medzi dôvody, pre ktoré súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne podľa § 53 ods. 3 písm.
b/ Exekučného poriadku patria dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, pričom dôvody
zastavenia exekúcie sú ďalej upravené v § 61k ods. 1 a § 61n Exekučného poriadku. Exekučný súd pri
skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neposudzoval vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré
oprávnený súdu predložil ako exekučný titul a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia;

exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu.

14/ Dôvodom zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému bolo jeho oddlženie formou
konkurzu vyhláseného na jeho majetok uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5OdK/305/2018,
ktoréuzneseniebolozverejnenévObchodnomvestníkuč.115/2018dňa15.06.2018.Súdoddlžildlžníka

tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Okresný súd Prešov zároveň
uvedeným rozhodnutím začal hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie). Tieto
skutočnosti neboli v exekučnom konaní sporné a rovnako za nespornú treba považovať i skutočnosť, že

konkurz bol oznámením správcu, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 18/2021 z 28.01.2021, zrušený
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu.

15/ Oprávnený sa bránil tvrdením, že zrušením konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryla
náklady konkurzu, nemohlo dôjsť k oddlženiu dlžníka. S jeho názorom sa však súd nestotožnil z nižšie

uvedených dôvodov.

16/ Pohľadávka oprávneného vznikla ešte pred vznikom exekučného titulu (európsky platobný rozkaz
bol vydaný dňa 10.05.2018), čo možno odvodiť i z toho, že povinnému bola uložená povinnosť platiť
úroky už od 1/7/2016 (a teda pohľadávka oprávneného už musela existovať a byť vymáhateľná ešte

pred začatím súdneho konania, v ktorom bol vydaný európsky platobný rozkaz), ako i pred rozhodujúcim
dňom v zmysle § 166a písm. a/ ZoKR, keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 16.06.2018 (dňom
nasledujúcim po zverejnení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku). Okresný súd
Prešov, ako konkurzný súd, dlžníka (povinného v exekučnom konaní) uznesením zo dňa 11.06.2018,
sp. zn. 5OdK/305/2018, zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v

rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi (povinnému
v exekúcii) pritom spadala do kategórie pohľadávok, ktoré sa mohli uspokojiť len v konkurze a nepatrila
medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté (§ 166c ZoKR), resp. oprávnený také skutočnosti
netvrdil. V prípade oddlženia dlžníka (povinného) konkurzom zákon (ZoKR) v ustanovení § 166e ods. 2
prehlasuje za nevymáhateľné voči dlžníkovi tie pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze,

a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Na
nevymáhateľnosť prihliada súd ex offo (§ 166e ods. 4 ZoKR). Preto rozhodnutím o oddlžení dlžníka sa v
zmysle § 166e ods. 2 ZoKR stala pohľadávka oprávneného nevymáhateľnou ex lege, a to bez ohľadu na
to, či si ju oprávnený v konkurze uplatnil (prihlásil) alebo nie. Nevymáhateľné pohľadávky môže dlžník
splniť, ale veriteľ ich nemôže voči dlžníkovi exekučne vymáhať.

17/ Ak následne došlo k zrušeniu konkurzu správcom pre nedostatok majetku, toto zrušenie konkurzu sa
nedotýkalo oddlženia dlžníka (povinného), oznámením správcu nedošlo súčasne k zrušeniu oddlženia
dlžníka. Inak povedané, zrušenie konkurzu správcom z uvedeného dôvodu nemá vplyv na rozhodnutiesúdu o oddlžení dlžníka a nevymáhateľnosť takej pohľadávky. Zrušenie konkurzu s účinkami vo vzťahu
k oddlženiu môže vysloviť len súd, nie správca (porovnaj § 167v ods. 3 ZoKR). Domáhať sa zrušenia
oddlženia dlžníka môže aj veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, ak preukáže nepoctivosť zámeru dlžníka

pri oddlžení (§ 166f ods. 1 ZoKR), a o ktorom práve všetkých veriteľov Okresný súd Prešov poučil i v
uznesení sp. zn. 5OdK/305/2018 z 11.06.2018 o vyhlásení konkurzu a oddlžení dlžníka.

18/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov je potom nevyhnutné konštatovať, že
zrušenie konkurzu správcom nemalo za následok i zrušenie oddlženia dlžníka (povinného v exekúcii),

v dôsledku čoho sa pohľadávka oprávneného stala oddlžením povinného nevymáhateľnou, teda na
jej vymoženie nemožno viesť exekúciu. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu
na vykonanie exekúcie tak bolo vecne správne. Sudca preto sťažnosť oprávneného voči uzneseniu
vydanéhovyššímsúdnymúradníkom,sp.zn.34Ek/2541/2021zodňa12.08.2021,akonedôvodnúpodľa
ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).