Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203682
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215203682.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO:
31 383 408, so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, zastúpeného splnomocnencom: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, proti žalovanému: K. X., nar.
X.X.XXXX, bytom G. R., K. X. XXX/XX, zastúpený splnomocnencom: FORTITUDINE, s.r.o., Advokátska

kancelária, IČO: 47 257 067, so sídlom Dunajská Streda, Čukáraboň 7332/2A, o zaplatenie 1.170,-
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
6C/136/2015-160 zo dňa 11.12.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 780 ods. 1, § 788 ods. 1, 3, 4,
§ 790 písm. b) a c), § 797 ods. 1, 2, § 799 ods. 1, 2, 3, § 820 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy

1.170,- eur s príslušenstvom, ktorú sumu mu neoprávnene vyplatil ako poistné plnenie následkom úrazu,
keď však následne bolo zistené, že žalovaný pri úraze neutrpel poškodenie zdravia vyplývajúce zo
zdravotnej dokumentácie predloženej pri nahlásení poistnej udalosti. Vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 25.1.2013 poistnú zmluvu č. 610/054868-0,
ktorej predmetom je poistenie úrazu a zodpovednosti s účinnosťou od 26.1.2013. V poistnej zmluve
bolo dojednané poistné krytie pre prípad trvalých následkov úrazu s progresiou 400% a pre prípad

denného odškodnenia po úraze a počas dlhodobej PN. Dňa 12.6.2013 bolo žalobcovi doručené tlačivo
„Oznámenie o úraze“ spolu s lekárskymi správami v ktorých ošetrujúci lekár MUDr. B. O. zo súkromného
zariadenia PEAN s.r.o., Veľkoblahovská 23, Dunajská Streda stanovil diagnózu „zlomenina krčka rádia
bez dislokácie“. Na základe doručenej zdravotnej dokumentácie, oceňovacích tabuliek poisťovne a v
súlade s poistnými podmienkami, bolo žalovanému stanovené poistné plnenie pre prípad denného
odškodnenia po úraze vo výške 1.170,-eur a dňa 17.6.2013 túto sumu žalobca vyplatil žalovanému z

titulu poistného plnenia za dobu nevyhnutného liečenia po úraze a sumu 5,-eur, ktoré zaplatil žalovaný
ako poplatok lekára za vyplnenie tlačiva potrebného k likvidácii poistnej udalosti. Žalobca následne
po vyplatení poistného plnenia získal ďalšie podklady týkajúce sa predmetnej škodovej udalosti zo
dňa 22.4.2013, a to lekársky nález - RTG popis z uvedeného dňa od primárky oddelenia MUDr. R. X.
s negatívnym nálezom čo znamená, že žalovaný pri úraze neutrpel poškodenie, ktoré do zdravotnej
dokumentácie, na základe ktorej bolo vyplatené poistné plnenie, napísal lekár MUDr. B. O.. Podľa čl.

XV bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie úrazu, ak doba nevyhnutného lekárskeho
liečenia následkov úrazu, ktorý poistený utrpel počas trvania tohto poistného rizika, dosiahne 14-dňovú karenčnú dobu, má poistený voči poistiteľovi v závislosti od výšky rozhodujúceho príjmu podľa
ods. 7 tohto článku Všeobecných poistných podmienok - poistnej zmluvy, právo na výplatu denného
odškodného za dobu nevyhnutného lekárskeho liečenia úrazu, vo výške určenej podľa tabuľky uvedenej

v ods. 10 tohto článku Všeobecných poistných podmienok - poistnej zmluvy, najviac však vo výške
maximálnej poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve pre riziko denné odškodné po úraze a počas
dlhodobej pracovnej neschopnosti, a to od prvého dňa nevyhnutného liečenia, maximálne však po
dobu uvedenú v oceňovacej tabuľke poistiteľa pre riziko denné odškodné po úraze a počas dlhodobej
pracovnej neschopnosti.

3. Súd prvej inštancie uzavrel, že je nepochybné, že dňa 22.4.2013 žalovaný utrpel úraz pádom z
bicykla, ktorý úraz ošetrujúci lekár MUDr. B. O. popísal ako zlomeninu krčka pravej vretennej kosti,
pričom však takýto popis z RTG snímku nevzišiel pri popise primárkou RTG oddelenia MUDr. R. X..
Poistná udalosť bola dňa 12.6.2013 riadne oznámená žalobcovi na základe čoho žalobca poskytol
žalovanému poistné plnenie, ktoré však v tomto konaní žiada žalobca vrátiť s tým, že vyplatením

poistného plnenia sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie,
pričom zo záverov znaleckého posudku MUDr. Škodáčeka vyplýva, že žalovaný pri páde z bicykla utrpel
poškodenie zdravia, avšak nejednalo sa o zlomeninu. Znalec pritom potvrdil správnosť medicínskeho
postupu MUDr. O., ktorý bol správny aj pri liečbe pomliaždeniny, pretože pomliaždeniny sa niekedy
hoja horšie ako zlomeniny, pričom znalec považoval za primerané aj časové obdobie trvania liečby. Na

základe uvedeného súd uzavrel, že z predložených listinných dôkazov, ako aj Všeobecných poistných
podmienok vyplýva, že poistenému prináleží poistné plnenie pri poškodení zdravia. Je nepochybné,
že došlo k poškodeniu zdravia žalovaného pri páde z bicykla, napriek tomu, že nešlo o zlomeninu.
Liečba tohto poškodenia zdravia tak, ako bola stanovená ošetrujúcim lekárom bola na takéto poškodenie
zdraviaprimeraná,pretovzmysleuzatvorenej poistnejzmluvy,akoajpoistnýchpodmienokmážalovaný

právo na odškodnenie takéhoto úrazu postupom, aký zo strany žalobcu aj bol zaujatý, keď žalobca
vyplatil žalovanému sumu 1.170,- eur. Žalovaný nepochybne splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z
poistnej zmluvy a po ukončení liečby dňa 12.6.2013 doručil žalobcovi tlačivo Oznámenie o úraze spolu s
lekárskymi správami. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovanému
na jeho úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré s poukazom na § 456 OZ by mal žalobcovi vydať,

preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Ako odvolacie
dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t. j. že konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Dôvodil, že žalobcovi bolo dňa 12.6.2013 doručené oznámenie žalovaného o úraze
spolu s lekárskymi správami, v ktorých ošetrujúci lekár MUDr. B. O. stanovil diagnózu zlomenina krčka
rádia (vretennej kosti) bez dislokácie. Na základe doručenej zdravotnej dokumentácie, oceňovacích

tabuliek poisťovne a v súlade s poistnými podmienkami žalobca žalovanému stanovil poistné plnenie
pre prípad denného odškodnenia po úraze vo výške 1.170,- eur za dobu liečenia 39 dní (teda 39 x
30,- eur/denné odškodné po úraze podľa poistnej zmluvy) vrátane sumy 5,- eur (poplatok u lekára za
vyplnenie tlačiva). Poistné plnenie bolo žalovanému bezodkladne vyplatené dňa 17.6.2013; päť dní po
doručení oznámenia o úraze. Následne žalobca po vyplatení poistného plnenia získal ďalšie podklady

týkajúce sa predmetnej poistnej udalosti, a to negatívny lekársky nález (RTG popis) zo dňa 22.4.2013
od primárky RTG oddelenia NsP Dunajská Streda MUDr. R. X., rádio-diagnostičky, v ktorom sa uvádza:
„Kontúra rádia a ulny a humeru majú pravidelné kontúry, bez známok fissúry a fraktúry.“ Tento nález
tak preukázal, že poškodenie zdravia žalovaného, tak ako bolo podložené lekárskou správou od MUDr.
B. O. nenastalo. Žalobca sa preto domnieva, že v danom prípade bolo poistné plnenie žalovanému

vyplatené neoprávnene, v dôsledku čoho sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v zmysle
§ 451 a nasl. OZ, keď bez právneho dôvodu inkasoval poistné plnenie za závažný úraz (zlomeninu krčka
rádia), ktorý v skutočnosti neutrpel. Spornosť oboch dotknutých lekárskych nálezov odstránilo vykonané
kontrolné znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku č. 18/2018, vypracovaného dňa27.4.2018 MUDr. Gustávom Škodáčkom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia vyplýva, že znalec jednoznačne vylúčil u žalovaného utrpenie akéhokoľvek typu
zlomeniny (nielen domnelú zlomeninu krčka vretennej kosti pravej ruky) pri jeho páde zo dňa 22.4.2013.

Pri porovnávaní dvoch rozdielnych lekárskych správ nepriamo poukázal na väčšiu hodnovernosť nálezu
MUDr. R. X., uviedol, že ošetrujúci lekár MUDr. O. kontrolnú snímku nerobil, znalec po preštudovaní
RTG snímky žalovaného uviedol, že na nej nie sú známky zlomeniny a ani praskliny krčka vretennej kosti
vpravo, nezistil ani inú zlomeninu. Napriek uvedeným znaleckým záverom, súd nesprávne interpretoval
všeobecné poistné podmienky pre poistenie úrazu a vôbec sa nevysporiadal s Oceňovacou tabuľkou

pre poistenie dennej dávky za dobu nevyhnutného liečenia úrazu, ktorá diferencuje jednotlivé druhy
úrazov a ku každému z nich stanovuje osobitnú maximálnu dobu liečenia, teda maximálny horný limit
nároku na poistné plnenie. Oceňovacia tabuľka je verejne prístupná na webovom portáli žalobcu v
sekcii Životné poistenie/Oceňovacie tabuľky, ako aj na ktorejkoľvek pobočke žalobcu. V zmysle čl. 3
oceňovacej tabuľky je k úrazom hornej končatiny zaradená zlomenina krčka alebo lopatky s maximálnou
dobou liečenia do 55 dní (položka č. 3.12), na základe ktorej reálne došlo k vyplateniu poistného

plnenia zo strany žalobcu a tiež pomliaždenie končatiny alebo jej častí a natiahnutie svalov ťažšieho
stupňa s maximálnou dobou liečenia do 20 dní (položka č. 3.112). Z ust. čl. 15 ods. 1 a čl. 15 ods.
6 Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že oznámenie poisteného o úraze má priamy vplyv
nielen na oprávnenosť, ale aj rozsah vyplateného poistného plnenia podľa druhu úrazu, keďže nárok
poisteného je limitovaný zmluvne stanovenou maximálnou dobou liečenia podľa oceňovacej tabuľky,

pretonemožnostotožňovaťzlomeninuspomliaždeninou.Súdsavšaktýmitoskutočnosťaminezaoberal.
Ak teda súd správne konštatoval, že žalovaný neutrpel zlomeninu, žalobcovi nie je zrejmé, na základe
ktorých ustanovení Všeobecných poistných podmienok a položiek oceňovacej tabuľky postupoval, keď
v závere vyvodil správnosť nepochybne vadného postupu žalobcu, keď výška vyplateného poistného
plnenia žalobcom bola vyčíslená podľa položky č. 3.12 v oceňovacej tabuľke, týkajúcej sa zlomeniny

krčka alebo tela lopatky, pričom zo záveru súdu nemožno jednoznačne identifikovať aký druh úrazu
žalovaný mal utrpieť. Záver súdu, že žalovaný utrpel iný druh úrazu ako zlomeninu vylučuje správnosť
postupu žalobcu, t. j. vyplatenie poistného plnenia žalovanému za zlomeninu, ktorú žalovaný vôbec
neutrpel. Uvedené v rozpore s princípmi formálnej logiky, pretože poistený predsa nemôže mať nárok
a už vôbec nemôže legitímne inkasovať poistné plnenie za úraz, ktorý neutrpel. Myšlienkový postup

súdu je v tomto smere nezrozumiteľný. Namiesto konkrétneho identifikovania druhu úrazu utrpeného
žalovaným a súvisiacej limitácie nároku poisteného podľa zmluvne dohodnutej maximálnej doby liečenia
(napr.vzmyslepoložkyč.3.112oceňovacejtabuľkybymalžalovanýnároknapoistnéplneniemaximálne
za 20-dňovú dobu liečenia) sa súd nesprávne a fakticky výlučne zaoberal primeranosťou trvania liečby
žalovaného 39 dní. To malo za následok nesprávne právne posúdenie veci súdom. S predmetnými

podstatnými argumentmi žalobcu sa súd v odôvodnení absolútne nevysporiadal, hoci boli prednesené
zástupcom žalobcu priamo na pojednávaní dňa 12.12.2017.

6. Žalobca v odvolaní ďalej argumentoval tým, že napadnutý rozsudok nemožno považovať za
preskúmateľný, pokiaľ ide o domnelý nárok na poistné plnenie 1.170,- eur. Súd totiž v rozhodnutí

neuviedol, akým spôsobom a na základe akého výpočtu dospel k tejto sume, ktorú s najväčšou
pravdepodobnosťou simplexne a bez akejkoľvek racionálnej argumentácie prevzal zo žaloby. Ak si súd
predbežne vyhodnotil, že žalovaný nemá nárok na poistné plnenie za zlomeninu (t. j. neoprávnene
vyplatená suma 1.170,- eur), ale má nárok na poistné plnenie za iný, súdom bližšie nešpecifikovaný
druh úrazu podľa oceňovacej tabuľky, mal to určito a zrozumiteľne uviesť v odôvodnení vrátane

príslušného a preskúmateľného výpočtu údajného nároku žalovaného podľa čl. 15 ods. 6 Všeobecných
poistných podmienok. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval, čím znemožnil vecnú reakciu
žalobcu na správnosť „skrytých“ výpočtov súdu, ktorý je nútený domýšľať si myšlienkový postup
súdu pri zamietaní žaloby. Súd iba stroho konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že žalovanému na jeho úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie, hoci z rozhodnutia vyplýva,

že žalovaný inkasoval poistné plnenie za úraz -zlomenina krčka rádia, ktorú reálne neutrpel, čo
napokon potvrdil aj znalec v konaní. Odôvodnenie predstavuje zákonnú náležitosť rozhodnutia, ktorá
okrem iného umožňuje jeho neskoršie preskúmanie v opravnom konaní. Pokiaľ súd žalobu zamieta,
musí žalobcovi presvedčivým a najmä preskúmateľným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia uviesť
dôvody takéhoto procesného postupu. Inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti. Žalobca poukázal

na ust. § 220 ods. 2 CSP a s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 30.8.2010, sp. zn. IV. ÚS
197/2010 dôvodil, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu dochádza tiež v prípade, ak je
rozhodnutie súdu arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, ak
by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom konania alebo ak by rozhodnutie nebolo dostatočneodôvodnené. Požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia žalobca zdôraznil aj s poukazom
na nález Ústavného súdu SR z 1.3.2012 sp. zn. I. ÚS 327/2020 publikovaný v ZSP pod č. 13/2012 a
uznesenie Ústavného súdu SR z 2.4.2009, sp. zn. IV. ÚS 110/2009 publikovaného v Zbierke nálezov

a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 93/2009. Uviedol, že absencia riadneho a presvedčivého
odôvodnenia napadnutého rozsudku má za následok jeho nepreskúmateľnosť, čo vyplýva aj zo
zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R
2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania.

7. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril, pričom
uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a spravodlivý, pričom poukazuje na
rozhodovaciu prax v obdobných veciach, a to rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
14C/137/2015 z 4.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/386/2016-96 zo
dňa 8.1.2018.

8. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu
domáhajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru,
že v danom prípade preukázateľne došlo k poistnej udalosti z uzatvorenej poistnej zmluvy a i keď sa

nejednalo o zlomeninu, ktorá bola pôvodne diagnostikovaná, žalovaný z dôvodu utrpeného poškodenia
zdravia má nárok na odškodnenie tak ako bolo vyplatené.

11. Žalovaný v podanom odvolaní so závermi súdu v napadnutom rozhodnutí nesúhlasil, keď poukázal
na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný pri páde z bicykla neutrpel zlomeninu

krčka rádia bez dislokácie, ale došlo k inému poškodeniu zdravia vyžadujúcemu si lekárske liečenie
úrazu, pravdepodobne k pomliaždeniu končatiny, pričom určenie druhu úrazu má vplyv na stanovenie
rozsahu poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok a Oceňovacej
tabuľky. Súd sa však vôbec nezaoberal skutočnosťou, že zistený druh úrazu, má zmluvne stanovený
iný limit maximálnej doby liečenia, od čoho sa odvíja iná výška nároku na poistné plnenie, pričom

súd v odôvodnení neuviedol, ako dospel k záveru, že poskytnuté poistné plnenie vo výške 1.170,- eur
bolo vzhľadom na dokazovaním zistený iný druh úrazu primerané. V tomto smere žalobca napádal
nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov žalobcu dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho podstatných skutkových a právnych záveroch skutočne
nepreskúmateľné.Vdanomprípadejenesporné,žežalobcaposkytolvzmysleuzavretejpoistnejzmluvy,
žalovanému poistné plnenie následkom úrazu zo dňa 22.4.2013, na základe diagnózy stanovenej
ošetrujúcim lekárom MUDr. B. O. - zlomenina krčka rádia bez dislokácie. Následne však žalobca na
základe lekárskej správy primárky MUDr. R. X. zistil, že žalobca pri úraze dňa 22.4.2013 neutrpel

zlomeninu, preto sa podanou žalobou domáhal vrátenia vyplateného poistného plnenia. Vykonaným
dokazovaním, najmä s ohľadom na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Gustáva Škodáčeka mal
súd prvej inštancie za preukázané, že pri poškodení zdravia žalovaného následkom pádu z bicykla sa
nejednaloozlomeninu,aleibaopomliaždeninu.Napriektomumalsúdprvejinštanciezato,žežalobcomposkytnuté poistné plnenie bolo žalovanému vyplatené v celom rozsahu oprávnene. Vôbec sa pritom
nezaoberal argumentáciou žalobcu prednesenou na pojednávaní dňa 12.12.2017 (č. l. 92 spisu), ktorý
dôvodil, že žalovanému bolo vyplatené denné poistné po úraze, ktoré sa stanovuje podľa čl. 15 ods. 1

Všeobecných poistných podmienok podľa oceňovacej tabuľky, ktorá stanovuje konkrétnu dobu, ktorá sa
priznáva poistenému. Denné poistné sa pritom nestanovuje podľa skutočnej doby liečenia, ale podľa v
oceňovacej tabuľke stanovenej maximálnej doby liečenia, ktorá sa v prípade zlomeniny a pomliaždeniny
líši. S touto argumentáciou žalobcu sa však súd nijako nevysporiadal a hoci dospel k záveru, že žalovaný
zlomeninu neutrpel, bez ďalšieho uzatvoril, že žalovaný má nárok na vyplatené poistné plnenie. Súd

prvej inštancie však odignoroval aj ním v odôvodnení citované ust. čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných
podmienok, v ktorých je uvedené akým spôsobom sa stanovuje výška poistného plnenia pri nároku na
denné odškodné po úraze. Vychádzal iba zo záveru znalca, ktorý považoval časové obdobie trvania
liečby a jej spôsob za primerané. Súd však opomenul, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalovaný utrpel iný druh úrazu, ako bolo pôvodne uplatnené a na základe čoho bol stanovený rozsah
poistného plnenia žalobcu. Vôbec sa nezaoberal tým, akým spôsobom bolo určenie rozsahu poistného

plnenia, vzhľadom na druh úrazu, dohodnuté medzi sporovými stranami v poistnej zmluve. Je zrejmé,
že všetky druhy úrazu nie sú odškodňované jednotne a rozsah poistného plnenia závisí od druhu
úrazu. Pokiaľ potom bol preukázaný iný druh úrazu ako pôvodne nesprávne stanovený, závisí od toho
samozrejme aj rozsah nároku na poistné plnenie. Týmito okolnosťami sa však súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní nezaoberal a len s poukazom na záver, že bolo jednoznačne preukázané, že k

poistnej udalosti došlo, hoci s iným druhom úrazu, žalovaný má nárok na prijaté poistné plnenie v celom
rozsahu, a preto je žaloba žalobcu nedôvodná. Je však potrebné prisvedčiť odvolaciemu argumentu
žalobcu, že závery súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia v celom rozsahu sú nepreskúmateľné, nakoľko v odôvodnení absentujú akékoľvek úvahy
súdu o tom, aký vplyv má dokazovaním preukázaný druh poškodenia zdravia žalovaného, na jeho nárok

na vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy.

13. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavnéhosúduSR
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,

akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je
nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery
súdupriuplatňovaníprípadnýchopravnýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokupravujevustanovení
§ 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby
z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

14. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

15. V odôvodnení je teda po opísaní skutkového stavu potrebné uviesť, ktoré z navrhovaných dôkazov
boli vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Obsahom hodnotenia
dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý
nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú, alebo sa vyučujú. Súd tiež uvedie, ktoré dôkazy

neboli vykonané a z akého dôvodu. V prípade rozporov musí súd odôvodniť, prečo konkrétny dôkaz
považuje za vierohodný a iný nie. Pritom treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia
dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou
nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v
procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a

dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu.
Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní
najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.16. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď
na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,

či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá
požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2008). Ak sa súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej
strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).

17. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP v danom prípade riadne nesplnil, výsledky
vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil.
Predovšetkým z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako súd dospel k záveru,

že vzhľadom na vykonaným dokazovaním preukázaný druh poškodenia zdravia žalovaného, bolo
vyplatenie poistného plnenia v sume 1.170,- eur dôvodné.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri svojom rozhodovaní musí vychádzať z objektívne zisteného
stavu veci. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a prijatými právnymi závermi na strane druhej.
Rozhodnutie súdu musí byť logické a zrozumiteľné a má v odôvodnení poskytnúť dostatočné,
jasné a zrozumiteľné vysvetlenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a aplikovaného právneho
posúdenia veci. Takémuto odôvodneniu rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na už vyššie
uvedené nezodpovedá.

19. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

21. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

22. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky

okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

23. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaazistenérozhodujúceskutočnosti,aletiežspoukazom

na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a
z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

24. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia právadozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

25.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

26. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,

nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

27. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil, keďže súd prvej
inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (neodôvodnením
rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami), pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej
inštancie, ktorého nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v prijatých skutkových záveroch
sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s platnou procesnou normou vykonať všetky pre
vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový
stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, a predovšetkým sa vysporiadať s otázkou,

aký vplyv má dokazovaním zistené poškodenie zdravia žalovaného na rozsah nároku na poskytnutie
poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).