Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200344
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8220200344.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1) K. M., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XX, právne zastúpená: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16,
085 01 Bardejov, 2) W. M., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom N. XX, 3) M. B., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XXX, 4) X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, 5) X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom N., 6) F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, 7) Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.
XX, proti žalovaným: 1) F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, 2) M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX,
o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
sp.zn. 5C/10/2020-92 zo dňa 28.04.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Žalobu na obnovu konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 4C/33/2006 odmieta.
II. Návrh na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa
12.01.2017 č.k. 4C/33/2006-628 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.04.2018

č.k. 19Co/95/2017-742 zamieta.
III. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 19.02.2020
žalobca F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX N. podal žalobu na obnovu konania proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/33/2006-628 zo dňa 12.01.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/95/2017-742 zo dňa 26.04.2018. Žalobca v žalobe na obnovu

konania uviedol, že v právnej veci vyššie uvedených účastníkov konania o zaplatenie 1.818,36 eura s
príslušenstvom rozhodol Okresný súd Bardejov rozsudkom sp.zn. 4C/33/2006-628 zo dňa 12.01.2017
(ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“) tak, že v bode II. zaviazal v tomto konaní žalobcu uhradiť
žalovaným sumu vo výške 1.570,07 eura spolu s 7 % ročným úrokom z omeškania od 10.03.2006 do
zaplatenia. V bode VI. a VII. rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutie okresného súdu
bolopotvrdenérozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.19Co/95/2017zodňa26.04.2018.Uvedené

rozhodnutie okresného súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2018, žalobca napáda v celom
rozsahu jeho výrokovej časti podľa bodu II., bodu VI. a bodu VII. na základe dôvodov obnovy konania v
zmysle § 397 písm. a), b) Civilného sporového poriadku, (ďalej len CSP) s nasledovným odôvodnením.
Obnova konania má umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní
napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu v konaní vedenom pod
sp.zn. 4C/33/2006 vychádza z vykonaného dokazovania, v dôsledku ktorého mal okresný súd za

preukázané, že došlo k vyťaženiu 10 ks bukových stromov z parcely žalovaných. Spornou skutočnosťou
v podstate nebola skutočnosť, či naozaj došlo k výrubu stromov, resp. či tieto vyťažil žalobca. Spornouvšak bola otázka tykajúca sa vlastníctva parcely, na ktorej sa výrub drevnej hmoty žalobcom uskutočnil.
Žalobca popieral, že by z parcely žalovaných vyťažil 10 ks stromov, pretože bol názoru, že výrub dreva
síce uskutočnil, ale nie z parcely žalovaných, ale zo svojej parcely., t.j. parcely KN XXX/XX, vedenej

na LV č. XXX, k.ú. Kučín. Okresný súd sa s argumentáciou žalobcu, v pôvodnom konaní žalovaného,
vysporiadal tak, že do konania bol ustanovený znalec z odboru geodézia a kartografia, R.. V. Z., za
účelom zistenia, z akej parcely bolo vyťažených 12 ks drevnej hmoty buk. Znalec v znaleckom posudku
dňa 25.05.2013 konštatuje, že zistil, že 12 kusov drevnej hmoty buk bolo vyťažených z parcely C
KN č. XXX/X, kat. územie N.. Avšak, na pojednávaní konanom dňa 19.12.2014 menovaný znalec na

otázku súdu, aby sa vyjadril k okolnostiam, že v kat. území obce Kučín nie sú hodnoverné údaje o
výmerách lesných parciel, nakoľko v obci Kučín nebola prevedená obnova kat. operátu po 01.01.1996,
odpovedal, že áno, údaje o výmerách nie sú hodnoverné. Z výpovede cit. znalca ďalej vyplýva, že
po zmene spoločenských pomerov po roku 1990 sa začalo s obnovou evidencie právnych vzťahov
k pôvodným nehnuteľnostiam, pričom postup vyhotovovania odtlačkov pôvodných katastrálnych máp
a prenesenie údajov o vlastníkoch sa ukázal ako celkom nevyhovujúci. V neposlednom rade znalec

uviedol, že v neskoršom období dochádzalo k postupnému odovzdávaniu lesných pozemkov a to formou
dohody spísanej medzi pôvodným užívateľom Štátne lesy a vlastníkom. Vyhotovovali sa zjednodušené
odovzdávania týchto pozemkov, pričom nebolo možné zabezpečiť, aby tak bolo učinené osobou s
odborným vzdelaním a aby odovzdanie bolo perfektné s vytýčením pôvodných hraníc na technickom
podklade. V tomto dôsledku malo odovzdávanie veľmi nízku odovzdávaciu hodnotu, uskutočňovalo sa

bez vypracovania geometrického plánu, ktorý by bol podkladom na zápis do katastra, pričom sa robili
veľké chyby z tohto obdobia.
Žalobca sa v pôvodnom konaní pred vyhlásením uznesenia o zamietnutí ďalších návrhov na doplnenie
dokazovania domáhal vypracovania nového znaleckého posudku resp. tento navrhoval preskúmať
a cestou žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetným parcelám sa domáhal súdnej ochrany.

Okresný súd návrhy žalobcu zamietol, pretože podľa názoru súdu by ich vykonanie bolo nehospodárne
a neúčelné vzhľadom na skutočnosť, že bolo nepochybne preukázané, že žalovaní (v pôvodnom konaní
žalobcovia) sú podielovými spoluvlastníkmi parcely CKN XXX/X. Ďalej sa v rozsudku konštatuje, že
žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) zatiaľ nepreukázal, aby parcela, z ktorej bol výrub stromov
zrealizovaný, nepatrila spoluvlastníckym právom žalovaným (v pôvodnom konaní žalobcom). Vychádza

sa pritom z listín Katastra nehnuteľností, ktoré sú smerodajné, ak nie je preukázaný opak.
Žalobca v záujme právnej istoty a naplnenia dôvodov obnovy konania podľa § 397 písm. a) a b) CSP
požiadal znalca R.. W. V., B.. o vypracovanie znaleckého posudku vo veci posúdenia výrubu stromov
a polohového určenia pozemkov v k.ú. Kučín. Dňa 02.12.2019 menovaný znalec vypracoval znalecký
posudok č. 8/2018, v závere ktorého odpovedal na položené otázky tak, že parcela CKN č. XXX/X, k.

ú. Kučín bola zakreslená do platnej katastrálnej mapy obnovením pôvodnej nehnuteľnosti, preklopením
stavu EKN po ROEP do stavu CKN. Pri ROEP bola v južnej časti obnovená parcela EKN č. XXX,
výsledkom čoho bolo, že výmera každej parcely bola rôzna, čo je v rozpore s pôvodnou deľbou, keďže
každá parcela má mať rovnakú výmeru. Preparcelovaním celého pôvodného bloku na parcely rovnakej
výmery znalec dospel k záveru, že v katastri nehnuteľnosti nie je správne vedené polohové určenie

pozemkov ako žalobcu, tak aj žalovaných, vedenej na LV č. XXX, k.ú. Kučín. Následne farebne v
prílohe č. 13 a 14 vyznačil, kde sa v skutočnosti majú správne nachádzať parcely účastníkov konania.
Inými slovami, že v skutočnosti nedošlo k výrubu drevín z parcely F. N. a M. Q.. Pretože cit. znalecký
posudok znalca R.. W. V. nepreukazuje vlastnícke právo žalovaných k pozemku, z ktorého došlo k
výrubu drevín žalobcom, má žalobca za to, že je týmto založený dôvod na obnovu konania, o ktorom sa

definitívne dozvedel až oboznámením sa s obsahom tohto znaleckého posudku po jeho doručení. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní účastníkovi
nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva. Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom
súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa viaže na jeho aktivitu (napr. neumožní záverečný prednes,
nedôvodné odmietne odvolanie), ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným

záujmom účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak. Súd v danom prípade bol povinný prejudiciálne
skúmať otázku vlastníckeho práva a správnosti jeho evidencie v katastri nehnuteľností, teda aj otázkou,
do akej miery prichádza do úvahy spochybnenie v katastri zapísaných údajov, ktoré navonok vyznievali
v prospech v tomto konaní žalovaných.
Ako vyplýva zo žaloby na obnovu konania, ako aj z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa

12.01.2017 a rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.04.2018, F. M. ako žalovanému bola
uložená povinnosť zaplatiť F. N. a M. Q. ako žalobcom z titulu náhrady škody sumu X.XXX,XX eura s
príslušenstvom na tom základe, že na základe vykonaného dokazovania súdy dospeli k záveru, že F. M.
vyťažil z parcely F. N. a M. Q. 10 ks bukových stromov a priznaná náhrada škody zodpovedá hodnotevyťaženej drevnej hmoty. F. M. v konaní tvrdil, že predmetné bukové stromy vyťažil zo svojej parcely E
KN XXX/XX, kat.úz. Kučín a nie z parcely C KN č. XXX/X, kat.úz. Kučín, ktorá je vo vlastníctve F. N. a M.
Q.. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom R.. V. Z., ktorý v znaleckom posudku dospel

k záveru, že bukové stromy boli vyťažené z parcely C KN XXX/X, kat.úz. Kučín. Na základe uvedených
záverov znaleckého dokazovania prvostupňový a odvolací súd dospeli k záveru, že F. M. je povinný
nahradiť škodu F. N. a M. Q. za výrub 10 bukových stromov z ich parcely vo výške 1.570,07 eura.
Ako vyplýva z predmetných rozhodnutí súdov, ako aj zo samotnej žaloby na obnovu konania, F. M.
nesúhlasil so záverom znalca R.. V. Z. a samotnú žalobu na obnovu konania odôvodnil takto: „7.

Žalobca sa v pôvodnom konaní pred vyhlásením uznesenia o zamietnutí ďalších návrhov na doplnenie
dokazovania domáhal vypracovania nového znaleckého posudku resp. tento navrhoval preskúmať
a cestou žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetným parcelám sa domáhal súdnej ochrany.
Okresný súd návrhy žalobcu zamietol, pretože podľa názoru súdu by ich vykonanie bolo nehospodárne
a neúčelné vzhľadom na skutočnosť, že bolo nepochybne preukázané, že žalovaní (v pôvodnom
konaní žalobcovia) sú podielovými spoluvlastníkmi parcely CKN XXX/X.“ Teda žalobca už v pôvodnom

konaní sa domáhal vypracovania nového kontrolného znaleckého posudku, ktorý by preskúmal znalecký
posudok R.. V. Z.. Ako však vyplýva z rozhodnutí súdov, tieto zamietli tento F. M. navrhovaný dôkaz,
keďže na základe vykonaného dokazovania mali jednoznačne za to, že F. M. vyťažil stromy z parcely
F. N. a M. Q. a ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a neúčelné. Žaloba na obnovu konania bola
odôvodenánovýmdôkazomatoznaleckýmposudkomznalcaR..W.V.,B..č.8/2018zodňa02.12.2019,

z ktorého má vyplývať, že k vyťaženiu 10 ks bukových stromov nedošlo z parcely vo vlastníctve F. N.
a M. Q..
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú, keďže
znalecký posudok č. 8/2018 znalca R.. W. V., B.. zo dňa 02.12.2019, na ktorý sa odvoláva F. M. ako
na dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť, resp. ktorý možno vykonať a ktorý

by mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, by musel už v čase pôvodného konania objektívne
existovať, čo v danom prípade, vzhľadom k dátumu jeho vyhotovenia, splnené nebolo. Zároveň má
súd za to, že nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania Okresným súdom Bardejov ako
prvostupňovým súdom a následne ani Krajským súdom v Prešove ako odvolacím súdom v pôvodnom
konaní nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy predmetného konania, nakoľko je vecou úvahy

vec prejednávajúceho súdu, či považuje v danej procesnej situácii za potrebné doplniť dokazovanie
ďalším kontrolným znaleckým skúmaním. Súd poukazuje na rozhodnutie publikované pod R 19/1975 z
ktorého právna veta znie: „Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v
pôvodnomkonanívzmysleust.§228ods.1písm.a)O.s.p.sarozumienemožnosťvykonaťdokazovanie
v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy

účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých
skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal
za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.“ Z uvedeného vyplýva, že nemožnosť použiť
dôkaz alebo nemožnosť vykonať dôkaz v pôvodnom konaní v zmysle § 397 písm. a), b) CSP musí mať
objektívny charakter, zatiaľ čo v prejednávanej veci mala nemožnosť spočívať v subjektívnom prístupe

súdov prvého i druhého stupňa, odmietajúcom nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré
navrhoval F. M..
Záverom súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
501/2014-13 zo dňa 10.09.2014, kde ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa okrem iného aj voči
rozhodnutiam súdov o odmietnutí návrhu na obnovu konania na obdobnom skutkovom a právnom

základe, ako v prejednávanej veci. Sťažovateľ v pôvodnom súdnom konaní taktiež navrhol vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie, keďže zo závermi už vykonaného znaleckého dokazovania nesúhlasil,
avšak okresný súd a následne krajský súd tento sťažovateľom navrhovaný dôkaz zamietli vykonať.
Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľa voči rozhodnutiam súdov o odmietnutí návrhu na
obnovu konania ako zjavne nedôvodnú, keďže sa stotožnil s argumentáciou konajúcich súdov a uviedol

nasledujúce: „Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľke bol umožnený reálny prístup k
súdu, keď všeobecný súd na základe ňou podaného návrhu na obnovu konania vo veci konal a rozhodol,
pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka nepreukázala žiadne nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní (o zaplatenie sumy 8 868,27 € s
príslušenstvom vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 150/2009). Krajský súd v danej veci (totožne

s okresným súdom) najmä konštatoval, že dôkaz, ktorý sťažovateľka považuje za dôvod na povolenie
obnovy konania musel objektívne existovať už v čase pôvodného konania, pričom tento vznikol až
následne, čo podľa názoru ústavného súdu vyplýva z § 228 ods. 1 OSP a súčasne plne korešponduje so
zásadou zakotvenou v § 154 OSP, podľa ktorej pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Pokiaľ sa sťažovateľka domnieva, že okresný súd v pôvodnom konaní nevykonal ňou navrhované
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (kontrolný znalecký posudok), uvedené dôvody
mohla uplatniť formou podania riadneho opravného prostriedku (odvolania) v súlade s § 205 ods. 2

písm. c) OSP. Túto možnosť však sťažovateľka nevyužila. Na základe uvedeného ústavný súd považuje
odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu za dostatočne objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia.“
Preto súd prvej inštancie podanú žalobu na obnovu konania považoval za zjavne nedôvodnú a aplikujúc
§ 403 ods. 1 písm. e) CSP ju odmietol.

V žalobe na obnovu konania bolo zároveň navrhované, aby súd odložil právoplatnosť a vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia, t.j. rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/33/2006-628 zo dňa
12.01.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/95/2017-742 zo dňa 26.04.2018,
nakoľko na ich podklade sa vedie exekučné konanie. Súd tento návrh na odklad právoplatnosti a
vykonateľnosti napadnutého rozsudku zamietol a to z dôvodu odmietnutia samotnej žaloby na obnovu
konania, keďže táto bola posúdená v zmysle vyššie uvedeného ako zjavne nedôvodná.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa v 1. rade, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa názoru odvolateľky výklad

ponúknutý súdom prvej inštancie ustanovenia § 397 písm. a) CSP nie je správny, pretože zákon jasne
uvádza, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, čo znamená, že v danom prípade ide o
skutočnosť, ktorá objektívne existovala v čase pôvodného konania, nakoľko polohové určenie parciel
CKN XXX/X a parcely EKN XXX/XX, vedenej na LV č. XXX, k.ú. Kučín sa nezmenilo ani v čase
pôvodného konania a nie je iné ani v čase podania návrhu na obnovu konania, čo znamená, že ak by táto

právne významná skutočnosť v čase pôvodného konania neexistovala, nebolo by ju možné preskúmať
ani znalcom R.. V., B.. v znaleckom posudku č. 8/2018. Je teda irelevantné, kedy bol predmetný
znalecký posudok znalcom vzhľadom aj na jeho pracovnú vyťaženosť dokončený, pretože tento len
zadokumentoval objektívny stav, ktorý sa nachádza na dotknutých parcelách a ktorý' tu preukázateľne
existoval aj v čase pôvodného súdneho konania vo veci č.k. 4C/33/2006.

Rovnako za nesprávnu aplikáciu vyššie cit. ustanovenia CSP okresným súdom v danom prípade možno
považovať aj nasledujúce konštatovanie v tomto bode odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia,
t.j. že cit: „nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania ... v pôvodnom konaní nemôže zakladať
dôvod na povolenie obnovy konania... „s poukazom na rozhodnutie publikované pod R 19/1975, pretože
vdanomprípadesatáto„nemožnosť“vzťahujenadôkaz,ktorý'bytuvčasepôvodnéhosúdnehokonania

existoval.
Inými slovami, účastník pôvodného súdneho konania F. M. nemohol označiť a predložiť znalecký'
posudok č. 8/2018 v pôvodnom konaní, pretože tento znalecký posudok v tom čase neexistoval a teda
súd ho nemohol ani vykonať.
S poukazom na prax vyšších súdnych autorít, napr. R 26/2002, spôsobilým dôvodom obnovy konania

je nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom
konaní,aknímmožnopreukázaťskutočnosť,ktorámôžepreúčastníkaprivodiťpriaznivejšierozhodnutie
vo veci. Povolenie obnovy pritom nebráni, ak už v pôvodnom konaní účastník neúspešne navrhoval
súdu vykonať listinný dôkaz, ktorého obsah v tom čase ešte nepoznal.
Je teda zrejmé, že právne významné skutočnosti tu objektívne existovali v čase pôvodného konania,

že strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť, že ide o prípad, keď
strana o existencii tejto skutočnosti potvrdenej vyššie citovaným znaleckým posudkom nevedela.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné.

4. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).5. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Aj keď toto konanie je sporové (nahradenie prejavu vôle), je nepochybná aj existencia veci u neprávneho
aspektu.

6. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou

tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli

preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

7. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol

riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

8. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14.9.2011, sp.zn. 3Cdo204/2009).

9. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191

ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

10. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu

sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

11. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie

podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam

pre moment viazanosti súdu.

12. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech žalovanej, nemá automaticky za
následok, že je nesprávne.

13. Samotné súdne konanie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a
právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.
Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad

(princípov spravodlivého súdneho konania) je odmietnutie návrhu a zamietnutie návrhu na odklad
vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia.

14. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel; jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné.

15. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom

posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

16. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna
lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na
podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný
len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami
zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.

17. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či

je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, ktonavrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/
O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1
písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku

podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom
konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.
Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom
konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných
na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v

pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

18. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm.
b/ O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.
Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa

rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť
označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R
19/1975). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania
tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť
ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - viď § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila

nejaká objektívna prekážka. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.8.2011, sp. zn. 3Cdo98/2011).

19. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch
obmedzená.

20. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu pre
neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku).

21. Citované ustanovenie tak, ako i ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. upravuje procesný
prostriedok, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má pôvod
v tom, že v pôvodnom konaní nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého rozhodnutia.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 3.6.2009, sp. zn. 3 Obo 113/2008).

22. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť
dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu
navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným
konaním „nové") a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je

spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť,
ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá
je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len
možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. Je predpokladom

obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného
rozhodovaniaužexistovali,nemoholúčastníkbezsvojejvinypoužiť.Použitiedôkazuzostranyúčastníka
spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.) prispieť k tomu,
abyboldosiahnutýúčelkonaniapredovšetkýmtým,žepravdivoaúplneoznačívšetkypotrebnédôkazné
prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje

rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade
znenia,obsahuaúčeluustanovenia§228ods.1písm.a/O.s.p.bysatotižcestouobnovykonaniamohol
domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom
nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (právom či neprávom) nepovažoval za rozhodujúce a preto
ich nevykonal. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania. Každý z týchto mimoriadnych

opravných prostriedkov je však Občianskym súdnym poriadkom upravený odlišne, i keď ich spoločným
účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 2.
2010, sp. zn. 4 Cdo 18/2010).23. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní
(§ 228 ods. 1 písm. a) O.s.p, teraz § 397 písm. a) CSP) sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie
v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy

účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých
skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal
za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.

24.Zceléhopriebehukonaniajezrejmé,žežalobkyňanepreukázalanemožnosťvykonaniadokazovania

v označených dôkazoch tak ako ich uviedla v žalobe o obnovu konania pred súdom v pôvodnom
konaní, ktorého obnovy sa touto žalobou dožaduje. Za týchto okolností keď žalobkyňa bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázala, že dôkazy a skutočnosti objektívne nemohla v pôvodnom konaní uplatniť,
preto nemôže byť úspešná v konaní o obnove tohto konania. V ostatnom odvolací súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 501/2014-13 zo dňa 10.09.2014 (pozri bod 21, 22
napadnutého rozhodnutia).

25. Inštitút obnovy konania vo svojej podstate nepredstavuje nekonečnú možnosť obnovovať a sanovať
neunesenie dôkazného bremena v pôvodnom konaní a tým zbavenie sa zodpovednosti za jeho
výsledok. Ak žalobkyňa nepreukázala objektívne nemožnosť bez akýchkoľvek pochybností uplatniť
dôkazy, ktoré sú podľa jej názoru dôvodom povolenia obnovy konania, tak tým včasnosť podania žaloby

(subjektívna lehota 3 mesiace) zostala nepreukázaná a v tomto konaní žalobkyňa úspech očakávať
nemôže.

26. Navyše v tejto veci jednak žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností mohla dôkazy predložiť sama
v pôvodnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 25.05.2018, žalobkyňa sa však odhodlala

podať návrh na obnovu konania až dňa 20.02.2020.
Ani nevedno, či využila diapazón mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolanie), čo inštitút obnovy
konania nahrádzať nemôže.

27. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu

odvolací súd so stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, rozsudok ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1,2 CSP).

28. V odvolacom konaní žalobkyňa nebola úspešná. Naopak, fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 396 ods. 1 CSP) a tejto zásade úspešnosti vzhľadom na to, že žalovaným trovy v odvolacom konaní
nevznikli tak tomu zodpovedá aj výrok o ich náhrade.

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).