Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202183
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3520202183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Aleny Záhumenskej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. G., nar. dňa
XX.XX.XXXX a mal. G., nar. dňa XX.XX.XXXX, deti rodičov matky G., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom U.,
a otca D., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom R., I. zast. v konaní JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom v
Bratislave, Krajinská 30, deti v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nad Váhom, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. júla 2021, č.k. 9P/43/2020-223, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (tiež aj okresný súd) napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie
výživného naposledy stanoveného v 8/2019 na základe súdom schválenej rodičovskej dohody. Otec
návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že nie je v jeho schopnostiach platiť určené výživné pre
zdravotné problémy, ktoré otcovi nedovoľujú pracovať a dosahovať pôvodný príjem. Súd prvej inštancie
odôvodnil zamietnutie návrhu tým, že pokiaľ by došlo iba k zníženiu príjmu na strane otca, zníženie
výživného by prichádzalo do úvahy pre pokles jeho príjmu. Tento pokles zistil súd prvej inštancie zo sumy
1.047 eur mesačne v roku 2019, na sumu 885 eur v roku 2020 a ma sumu 733 eur v roku 2021. V danom

prípade však došlo súčasne k zmene pomerov u detí, ktorá naopak zdôvodňuje zvýšenie výživného.
Starší syn navštevuje strednú školu, kam dochádza, mladší syn začal navštevovať školu. Ich výdavky
zodpovedajú ich veku, u G. sú vyššie, čo je spôsobené zubným strojčekom. U otca došlo k poklesu
príjmu, čo však rovnako platí aj u matky, ktorá prácu na čiastočný úväzok zdôvodňovala starostlivosťou
o mladšieho syna. Je však nepochybné, že strata príjmu u matky je čiastočne vykrývaná chovom zvierat,
ktoré slúžia k stravovaniu rodiny. Súd prvej inštancie uviedol že po úhrade výživného v celkovej výške
260 eur zostáva otcovi detí stále suma 473 eur, z ktorej môže v plnej miere uspokojovať svoje potreby,

a to i po zohľadnení jeho zdravotného stavu. Súd prvej inštancie zohľadnil, že otec fajčí, čo mesačne
stojí cca 100 eur a v tomto prípade nejde o nevyhnutný výdavok. U matky vychádzal súd prvej inštancie
z príjmu cca 500 eur, ktorý by mohla dosahovať u svojho pôvodného zamestnávateľa, kde pracovný
pomer skončila dohodou. Zohľadnil, že prevažnú časť osobnej starostlivosti o deti a zabezpečovanie ich
potrieb vykonáva matka, otec sa s deťmi prakticky nestretáva. Matka poskytuje deťom bývanie, stravu,
hygienické potreby. Tak ako otec uvádzal svoje výdavky na stravu vo výške 9 eur, rovnaké výdavky
má aj dieťa, čo predstavuje sumu 270 eur mesačne, u dvoch detí 540 eur mesačne, pričom otec na

výživnom zaplatí iba 260 eur mesačne. Napriek osobnej starostlivosti je tak i prevažná časť finančnej
starostlivosti o deti na matke. Pod výživou je pritom potrebné rozumieť nielen náklady na stravovanie,
hygienu či školu, ale ide o všetky náklady dieťaťa, teda napríklad bývanie, vybavenie detskej izby a
podobne, uzavrel súd prvej inštancie. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. S rozhodnutím nesúhlasil
a žiadal ho zmeniť a návrhu na zníženie výživného vyhovieť. Uviedol, že súd ho opakovane urgoval k
jeho možnosti dostaviť sa na pojednávanie, akoby ani inú vec nemal, a keď napokon zdravotný stav po

ťažkej ujme na zdraví (slepota na jedno oko v dôsledku trestného činu) otcovi dovoľoval zúčastniť sa
pojednávania, súd rozhodol na jedinom pojednávaní na základe výsluchov rodičov, ktoré otec považoval
za povrchné a nedostatočné. Otec poukázal na všeobecné princípy rozhodovania o výživnom, ktoré by
však podľa neho mali platiť nielen pre deti, ale aj pre posudzovanie pomerov rodičov. Zdôraznil, že je
na hranici chudoby a nezníženie výživného ohrozuje jeho existenciu. Súd prvej inštancie sa podľa otca

nedostatočne zaoberal jeho finančnými možnosťami a nedôvodne sa zaoberal nepodstatnými vecami,
ako napríklad tým, že otec fajčí. Situácia fajčiara je taká, že je schopný si namiesto jedla radšej zapáliť
cigaretu a fajčenie nie je zakázaná droga. Súd prvej inštancie zneužil, že otec sa k fajčeniu priznal.
Podľa otca je však prefajčenie sumy napríklad 100 eur mesačne z pohľadu fajčiara tak zanedbateľná
suma, že by sa ňou kompetentné orgány ani nemali zaoberať. Podstatné veci, ako to, že výdavky otca
prevyšujú jeho príjmy, však súd prvej inštancie podľa neho neriešil. Nezaoberal sa tiež následkami úrazu

otca aj vo finančnej sfére otca, ako napríklad doprava k lekárovi. Rovnako súd podľa otca neriešil ani
jeho dlhy voči tretím osobám. Naproti tomu bol v prípade matky podstatne zhovievavejší a jej pomery
vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľného majetku, cenného hnuteľného majetku nehodnotil. Rovnako sa
nevysporiadal s tým, ako si matka môže dovoliť chovať toľko dobytka a psov, a kde na to berie financie.
Dôsledkom nezníženia výživného môže byť podľa otca napokon až jeho odsúdenie za trestný čin, a to

i opakovane. Záverom odvolania otec namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
3. Matka a kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.
5. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, teda aj jej zníženie, ktoré bolo predmetom konania v tomto
prípade, je možné iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej
osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene
pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. V tomto

prípade súd prvej inštancie akceptoval tvrdenie otca o poklese jeho príjmu. Súčasne však zistil, že na
strane maloletých došlo k nárastu ich výdavkov, a to v dôsledku zmeny školského zariadenia a nástupu
staršieho syna na strednú školu a mladšieho na ZŠ. Takáto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne
prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Návšteva základnej školy
so sebou skutočne prináša výdavky na dieťa, ktoré predtým neexistujú, a to najmä výdavky na školské

potreby, pomôcky a školské aktivity. Rovnako tak zmena základnej školy na strednú. Súd prvej inštancie
preto opodstatnene zohľadnil tento nárast potrieb maloletých a správne ho považoval za okolnosť, ktorá
neumožňuje zníženie výživného zo strany otca napriek tomu, že na jeho strane došlo k poklesu príjmu.
Odvolací súd sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje. Pre zdôraznenie jeho správnosti k námietkam
otca uvádza.

10. V prvom rade nie je dôvodne namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď jeho
dôvody sú z odôvodnenia zrejmé tak, ako sú uvedené vyššie. Rovnako odvolací súd nenachádza
v postupe súdu prvej inštancie iné otcom namietané procesné pochybenia a súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav považuje za dostatočný a správne zistený. Skutočnosť, že súd rozhodne na prvom
pojednávaní rozhodne nemôže zakladať vadu konania.

11. Námietka otca ohľadom jeho existencie na hranici chudoby nie je namieste. Suma 473 eur mesačne,
ktorá otcovi ostáva po úhrade výživného síce otcom uvedenej hranici môže zodpovedať, z hľadiska
výživného je však významné, aby výživné bolo v takej výške, že jeho výška zodpovedá životnej úrovni
rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). To je v danom prípade splnené. Ako správne konštatovalsúd prvej inštancie, otcovi po zaplatení výživného zostáva suma 473 eur mesačne. To je na úhradu
všetkých životných potrieb skutočne hraničná suma. No v domácnosti matky a maloletých pripadne
na jednu osobu po sčítaní príjmu matky a výživného suma 253 eur. Ak je suma 473 eur mesačne na

úhradu životných potrieb hraničná, je zrejmé, že suma 253 eur mesačne by na ich úhradu postačovať
nemala. Ak matka aj pri uvedenej sume dokáže zabezpečiť potreby maloletých, je to len vďaka jej úsiliu,
zabezpečiť niektoré potreby vlastnou prácou. Ako napríklad stravu z vlastného hospodárstva. Námietka
otca, že hospodárstvo matky vyžaduje financie, uvedený účel hospodárstva nezohľadňuje a je zrejmé,
že otec nesprávne vníma hospodárstvo matky ako koníčka a nie v jeho skutočnej funkcii nevyhnutného

prostriedku obživy rodiny.
12. Čo sa týka nesúhlasu otca so závermi súdu prvej inštancie ohľadom jeho výdavkov na fajčenie,
odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sa jedná o výdavok, pred ktorým má
plnenie výživného prednosť a nie je nevyhnutné ho vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). I keď otec
správne poukazuje na to, že sa jedná o závislosť, za opodstatnené by mohli byť považované nanajvýš
výdavky otca na jej liečenie, ale určite nie na jej uspokojovanie. Ak súd prvej inštancie prihliadal na

pravdivú výpoveď otca, nemožno takýto postup súdu označiť za zneužitie priznania, ako uvádza otec
v odvolaní.
13. Ohľadom otcom namietaného opomenutia výdavkov na dopravu k lekárovi a na jeho dlhy voči
tretím osobám odvolací súd uvádza, že dlhy v zásade nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou
a dopravu k lekárovi možno riešiť aj prostredníctvom zdravotnej dopravy hradenej z verejného

zdravotného poistenia a nie je preto na ňu potrebné vynakladať vlastné financie. Napokon neobstojí ani
námietka otca o nesprávnom vyhodnotení majetkových pomerov matky, keď je zrejmé, že nehnuteľnosti
potrebuje matka na zabezpečenie bývania a uspokojovania potrieb rodiny a iný majetok, ktorý by
nasvedčoval priaznivejším, než zisteným, majetkovým pomerom matky v konaní zistený nebol. Ako bolo
uvedené, nie je ním hospodárstvo matky nevyhnutne slúžiace na obživu rodiny.

14. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a podľa ust.
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).