Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 9, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202056
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120202056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D.
E.,nar.XX.XX.XXXX,vkonanízastúpenéhoopatrovníkomÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPrešov,
pochádzajúceho z matky M. L.K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, a z otca D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, o návrhu G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpeného JUDr. Dášou
Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 27, v konaní o osvojenie, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/49/2020-63 zo dňa 15.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh na osvojenie mal. D. E..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. návrh zamieta,

II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. “

3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý D. pochádza z mimomanželského vzťahu
rodičov. Súd rozsudkom č. k. 36P/65/2012-87 zo dňa 04.09.2012 schválil rodičovskú dohodu, ktorou
zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné 50 Eur mesačne.
Taktiež bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Posledná úprava výživného bola rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 29P/49/2018-29 zo dňa 08.11.2018, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca
pre maloletého zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne. Matka, ako aj navrhovateľ uviedli,
že otec o dieťa nejaví záujem, nestretáva sa s ním, na jeho výživu neprispieva, resp. má dlh na

výživnom. Z vyšetrovacieho spisu sp. zn. 3Pv 91/2020 súd zistil, že matka podala na otca trestné
oznámenie pre neplatenie výživného. Konanie však bolo zastavené uznesením zo dňa 10.02.2020
z dôvodu, že skutok nie je trestný činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vyšetrovateľ nezistil,
že by otec mal dlh na výživnom. Otec uvádzal, že so synom sa chce stretávať, matka a jej manželmu však v stretávaní bránia. Maloletého v minulosti navštevoval, chcel sa s ním stretávať častejšie,
matka mu v tom však bránila. Podal aj trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia v januári 2020, keďže matka mu odmietla maloletého na styk vydať. Konanie

bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania pretože vyšetrovateľ zistil, že
otec si doposiaľ nepodal návrh na výkon rozhodnutia. Po tomto období však kontakt otca s maloletým
neprebiehal vzhľadom na pandémiu koronavírusu a skutočnosť, že maloletý vzhľadom na svoj zdravotný
stav potrebuje zvýšenú ochranu. Otec uviedol, že s maloletým komunikoval prostredníctvom telefónu,
cez službu messenger. Otec žije s partnerkou a jej troma deťmi. Na výživu maloletého prispieva. Matka

s navrhovateľom niekoľkokrát zmenili bydlisko. O zmene bydliska otca maloletého neinformovala. V
súčasnosti bývajú v rodinnom dome v obci L.. Navrhovateľ pracuje ako SZČO v oblasti obchodu a
služieb, robí obchodného zástupcu. Jeho zdravotný stav je dobrý, trestne stíhaný nebol. V budúcnosti
chceli požiadať o zjednotenie priezviska na L.. Navrhovateľ uviedol, že nevedel o tom, že je možné
podať žiadosť o zmenu priezviska aj bez toho, aby bol podaný návrh na osvojenie. Chcel, aby sa volali
rovnako, ak by to bolo možné. Navrhovateľ formálne splnil všetky podmienky pre osvojenie maloletého.

MaloletýD.sanarodilsosrdcovýmpoškodenímaočnouporuchou.Ježiakomdruhéhoročníkazákladnej
školy. Zo zdravotných dôvodov mal odklad školskej dochádzky. Od narodenia užíva dvakrát denne lieky
na posilnenie srdcovej činnosti, štyrikrát ročne je s ním potrebné absolvovať kontrolu v kardiologickom
ústave v Bratislave. Maloletý pravidelne berie lieky na podporu imunity. Zdravotný stav maloletého si
vyžaduje aj častejšie hospitalizácie. Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa B. E., stará mama zo strany otca,

pričom uviedla, že naposledy vnuka videla koncom decembra 2019. Potom jej navrhovateľ povedal, že
vnuka už neuvidí, resp. že on rozhodne, kedy ho budú môcť vídať. Od vtedy ho nevideli. Vzhľadom
na pandémiu a zdravotný stav vnuka to ani nebolo možné. Svedkyňa uviedla, že sa snažila s matkou
maloletého vychádzať, ale nepodarilo sa to. Má za to, že vnuk je ovplyvňovaný matkou a jej manželom.
V čase, keď sa vnuk so starými rodičmi stretával, uviedla, že chodil k nim rád, stretával sa u nich s

otcom. S vnukom je v súčasnosti v telefonickom kontakte, aj keď čoraz menej. Pri jednom z posledných
rozhovorov, keď sa pýtala, kde v súčasnosti bývajú, jej maloletý povedal, že jej nemôže povedať adresu.
Podľa svedkyne je kontakt obmedzovaný zo strany matky, dokonca bol problém dať mu darčeky, ktoré
mu kúpili na Vianoce v roku 2019. Dali mu ich až v marci 2020. Vzhľadom na komplikovanú situáciu a
vzťahy v rodine mu darčeky v roku 2020 už ani nedali. Svedkyňa uviedla, že mu občas napíše. Maloletý

vie, že je jeho stará mama, že má manžela - starého otca. Jej dcéra je jeho krstná matka, pričom má dve
dcéry,tedasesternicemaloletého,ktoréhopoznajúaktorýmchýba.Svedkyňauviedla,ženasms-kudňa
09.03. maloletý reagoval tak, že sa učí. Na sms-ku z 12.03. nereagoval. Telefonicky ho nekontaktovala,
keďže predtým niekoľkokrát na telefonáty nereagoval, nedvíhal.

4. Na zistený skutočný stav prijal právny záver, podľa ktorého matka vzhľadom na snahu podať návrh na
osvojenie,začalaotcovibrániťvkontaktesmaloletýmatakýmtospôsobomsasnažilanaplniťpodmienku
nezáujmu zo strany otca. Svedkyňa, stará matka maloletého, uviedla, že už v decembri v roku 2019 jej
manžel matky bránil v kontakte s maloletým, resp. jej povedal, že kontaktovať sa s maloletým budú len
vtedy, ak on s tým bude súhlasiť. Následne, po takomto konaní, bol vo februári 2020, teda ani nie o dva

mesiace podaný takýto návrh a je nepochybne preukázané, že hoci otec prejavoval záujem o maloletého
ešte pred prvou vlnou pandémie, matka rozsudok súdu nerešpektovala a maloletý sa s otcom nestretal,
prípadne len u svojich rodičov. Celkovo z tohto je možné vyvodiť snahu matky, prípadne jej manžela o to,
aby sa kontakt otca s maloletým neuskutočnil. Za takejto situácie, kedy bola umelo vytvorená situácia, že
otec sa nekontaktuje s maloletým, resp. nemá možnosť, aj za situácie, kedy nemá informácie o bydlisku

maloletého, teda súd nemohol vychádzať z toho, že otec nejaví záujem o maloletého. Vychádzal teda
z toho, že otec je účastníkom konania a na osvojenie je potrebný jeho súhlas. Súd taktiež zistil, hoci
sa matka snažila tvrdiť, že otec neplatí výživné, že toto výživné je uhrádzané. Súd zistil, že maloletý
pozná tak svojho biologického otca ako aj svojich starých rodičov a širšiu rodinu zo strany otca. Čo
sa týka skutočnosti, či otec prejavoval alebo neprejavoval opravdivý záujem o dieťa, súd vychádzal aj

zo skutočnosti, že v prejavovaní tohto záujmu osobným kontaktom otcovi bránila objektívna prekážka,
keďže, vzhľadom na existujúcu pandémiu, vážny zdravotný stav maloletého a možnosť jeho ohrozenia v
prípade nákazy vírusom Covid 19, by sa zdravotný stav maloletého mohol zhoršiť. Práve z tohto dôvodu
otec osobne maloletého nekontaktoval, aby ho zbytočne neohrozil. Matke táto situácia vyhovovala,
neskôr, aj po zlepšení situácie a znížení ohrozenia, však naďalej v kontakte bránila odvolávajúc sa

na zdravotný stav dieťaťa. Osobné nekontaktovanie maloletého zo strany otca, však podľa súdu je,
vzhľadom na okolnosti, ospravedlniteľný dôvod. Maloletý nepozná rodinu navrhovateľa a ani s ňou nie
je v kontakte. Osvojením by teda maloletý nezískal obdobné rodinné väzby na širšiu rodinu, ako má v
súčasnosti. V zmysle článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na zachovanie svojejtotožnosti, vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov, v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov. Osvojenie ako zrušenie pôvodných rodinnoprávnych vzťahov prichádza do
úvahy len vtedy, ak rodičia definitívne nemôžu alebo nechcú svoje rodičovské práva a povinnosti

vykonávať. Biologické príbuzenstvo má prednosť pred osvojením. Pre vyhovenie návrhu na osvojenie
musí mať súd preukázané, že výhody budúceho života dieťaťa prevažujú nad nevýhodami. Hodnotenie
najlepšieho záujmu dieťaťa, má byť výsledkom zváženia, či za existujúceho stavu rodinnoprávnych
vzťahov, s ohľadom na perspektívnosť ich zlepšenia, je pre dieťa lepšie (výhodnejšie) zrušiť existujúce
prirodzenoprávne rodinné väzby a vytvoriť fikciu novej rodiny. Momentálna absencia príbuzného alebo

inej osoby, ktorá by bola schopná alebo ochotná sa o dieťaťa osobne starať, ešte nezakladá dôvod pre
zrušenie rodinnoprávnych väzieb. Skutočnosť, že matka maloletého nežije s jeho biologickým otcom,
ale žije so svojím terajším manželom, s ktorým vytvorila spoločnú domácnosť a spolu vychovávajú
dve maloleté deti matky, však neznamená, že matka sa môže rozhodnúť aj so svojim manželom, že
ukončia rodičovský vzťah biologického otca k maloletému a príbuzenský vzťah jeho širšej rodine z
dôvodu ako uviedol navrhovateľ, že chcú urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Matka a jej partner chcú

vymazať minulosť, s ktorou nie sú spokojní. Matka a jej manžel by si však mali uvedomiť, že maloletý
má svoje práva v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a jeho základné právo, je právo na zachovanie
identity a existujúcich príbuzenských vzťahov. Maloletý pozná svojho biologického otca a tento bude
vždy jeho súčasťou, tak ako jeho súčasťou budú jeho predkovia zo strany otca, teda starí rodičia ako
aj jeho teta, krstná mama a sesternice. Matka nemôže svoj neúspešný partnerský vzťah riešiť takýmto

spôsobom. Zmyslom osvojenia je dať dieťaťu rodinu, nie dať dieťa rodine. Pokiaľ teda maloletý žije v
úplnej rodine a jediným problémom na jeho úplne začlenenie je skutočnosť, že nemá rovnaké priezvisko,
táto skutočnosť sa dá vyriešiť iným spôsobom než takýmto závažným zásahom do práv maloletého
a jeho biologickej rodiny. Pri tak závažnej veci súd prihliadol na nesúhlas tak otca maloletého, ako aj
starej matky maloletého, skutočnosti uvedené vyššie a mal za to, že osvojenie maloletého neprinesie

žiadnu zmenu do jeho života a výhody jeho osvojenia neprevyšujú jeho nevýhody. Život maloletého
sa zamietnutím tohto návrhu prakticky nezmení, naopak vyhovením návrhu by maloletý prišiel o svoju
biologickú rodinu zo strany otca, ale nevytvorila by sa mu biologická rodina zo strany manžela matky.
Osvojenie podľa súdu nie je v záujme maloletého. Z tohto dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol.

5. Aplikoval ustanovenia § 97, ods. 1, § 98, § 99, ods. 1,2, § 100, ods. 1,3,, § 101, ods.1, § 102, ods.
1, § 104 Zákona o rodine.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania

7. Proti rozsudku podal odvolanie osvojiteľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil,

event. zmenil a vyhovel návrhu v celom rozsahu. Vo svojom odvolaní uviedol, že z predchádzajúcich
súdnych konaní bolo preukázané, že otec nevyvíja žiadnu snahu k stretávaniu sa s maloletým dieťaťom,
nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, nesúhlasil so zvýšením výživného na maloleté dieťa, naopak v tom
čase žil s priateľkou ktorá mala pravdepodobne dve deti, teda sa staral aj o tieto deti a naviac uviedol,
že syna videl len vtedy, keď bol u jeho rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa nemá

žiaden záujem o maloleté dieťa a to ani v čase, keď tento potreboval zvýšenú zdravotnú starostlivosť
spojenú s operáciou srdca a následnými kontrolami, ktoré sa vykonávajú doposiaľ na oddelení detskej
kardiológie v Bratislave. Naviac nemožno sa stotožniť so subjektívnym názorom súdu, ktorý nie je ničím
podložený, žiadnymi dôkazmi, že bola vytvorená umelo situácia k tomu, aby sa otec nekontaktoval s
maloletým, resp. nemal možnosť aj za situácie, kedy nemá informácie o bydlisku maloletého s tým,

že súd nemohol vychádzať z toho, že otec nejaví záujem o maloletého. Z vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletého má vedomosť a aj mal vedomosť o tom, kde sa
maloletý nachádza, kde navštevuje základnú školu, čo v neposlednom rade potvrdil aj na poslednom
pojednávaní s tým, že uviedol, že stretávať sa nemohol z dôvodu mimoriadnej celosvetovej situácie. Súd
sa zásadami ochrany záujmu maloletého dieťaťa nevyporiadal, neposúdil možnosti rizika a ublíženia

dieťaťu na základe takéhoto rozhodnutia, neposúdil emocionálnu starostlivosť zo strany navrhovateľa
a zo strany otca maloletého dieťaťa, neposúdil aké stabilné prostredie mu vytvára biologický otec, keď
tentosastretávalsdieťaťomlenvtedy,keďbolustarýchrodičovanevyhodnotilprávodieťaťanazdravie,
ktorá je najvyššia možná úroveň v posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd nevykonal dôkaz právodieťaťa vyjadriť svoj názor k predmetnej veci. Súd právne nezdôvodnil, v čom sa prakticky nezmení
život maloletého zamietnutím návrhu, nezdôvodnil právne, ako by prišiel o svoju biologickú rodinu zo
strany otca, ako by sa nevytvorila biologická rodina zo strany manžela a právne logicky nevysvetlil,

prečo by osvojenie maloletého dieťaťa mu neprinieslo žiadnu zmenu do jeho života a výhody jeho
osvojenia by neprevyšovali jeho nevýhody. Nevysvetlil, v čom neprevyšujú výhody jeho nevýhody. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa nemá snahu sa s dieťaťom stretávať
od roku 2012. Otec matku ani maloleté dieťa nikdy nekontaktoval žiadnym listom, nezaujímal sa o
zdravotnýstavmaloletéhodieťaťa.Zjehovýpovedíjezrejmé,ženamatkumákontakt,másúdomurčený

styk, nevyužíva svoju povinnosť, neprispieva zvýšenou mierou na potreby maloletého dieťaťa zo strany
zdravotného stavu, pretože má problémy aj s dioptriami a okrem týchto skutočností bol otec maloletého
dieťaťa dlžný na výživnom, čo súd absolútne nevyhodnotil a v súčasnej dobe fakticky platí jeho matka
výživné za otca maloletého dieťaťa.

8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) .

10. Podľa § 101, ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného

maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas
maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len
do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich
osvojiteľov.

11. Podľa § 101, ods. 2 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností,
vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola
obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

12. Osvojiteľ vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie a má za to, že súhlas
biologického otca mal. D. nie je v konaní o osvojenie potrebný, vzhľadom k tomu, že o maloletého
neprejavuje záujem.

13. Jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok pre osvojenie je okrem iného aj udelenie súhlasu

rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Zákon o rodine v § 101, ods. 2 taxatívne vymenováva prípady,
kedy rodič mal. dieťaťa nie je účastníkom konania o osvojenie, a teda nie je potrebný jeho súhlas s
osvojením. V prejednávanom prípade súd správne konal aj s otcom maloletého dieťaťa ( § 144 CMP),
vzhľadom k tomu, že nenastala žiadna zo situácií, ktoré by otca vylučovali z účastníctva v konaní
a tým pádom aj z jeho oprávnenia v konaní udeliť súhlas s osvojením. Súhlas rodiča s osvojením

by sa nemal vyžadovať len vtedy, ak sa rodič správa spôsobom kvalifikovaným v ustanovení § 102.
Rovnako jedine naplnenie tam uvedených dôvodov by malo spôsobiť jeho diskvalifikáciu z postavenia
účastníka konania o osvojenie jeho dieťaťa. Len takýto výklad (aj s účinkami de lege ferenda) je v
súlade s požiadavkami Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a tiež v
súlade so závermi štrasburských orgánov ochrany práva. Trvalé oddelenie dieťaťa od jeho rodičov

možno akceptovať len vtedy, ak štát pozitívne vykonal opatrenia, aby tomuto oddeleniu predišiel a
tieto opatrenia ani z hľadiska dlhodobej perspektívy neviedli k náprave (pozitívny záväzok štátu chrániť
záujmy rodiny). Zanedbávanie alebo zneužívanie rodičovských práv môže viesť k ich pozbaveniu a
rodič stratí možnosť dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok. Ale nemôže zbaviť rodičapráva dať súhlas s osvojením vlastného dieťaťa ani postavenia účastníka konania o osvojenie. Takýmto
výkladom Slovenská republika v podstate naplnila pojem „právne voľné dieťa“, ktorým je potom každé
dieťa, ak jeho rodičia (alebo jediný známy či žijúci rodič) boli pozbavení výkonu rodičovských práv a

povinností.(PAVELKOVÁ, Bronislava. § 101 [Súhlas s osvojením]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 602.)

14. Súd správne uzavrel, že otec maloletého je účastníkom konania a na osvojenie je potrebný jeho
súhlas (bod 23. odôvodnenia). Aj v prípade, ak by si otec svedomito neplnil všetky rodičovské povinnosti

tak, ako ich vyžaduje Zákon o rodine, nielen predstavy matky a osvojiteľa, je potrebné skonštatovať, že
otec nebol súdom pozbavený výkonu rodičovských práv ( § 38, ods. 4 Zákona o rodine). V súlade s
citovaným komentárom, ani takéto pozbavenie nediskvalifikuje biologického otca z práva dať súhlas s
osvojením a postavenia účastníka v konaní o osvojenie. Opačný postup by predstavoval hrubý zásah do
právbiologickéhorodiča.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenajudikatúruESĽP,ktorýriešilprípady
kolízie osvojení s Dohovorom o ochrane ľudských právach a základných slobôd. V rozsudku zo dňa 8.

januára 2013 vo veci č. 37956/11 - A. K. a L. proti Chorvátsku, uviedol, že „Je preto mimoriadne dôležité,
aby dané rozhodovacie procesy poskytovali dostatočné a náležité záruky ochrany práv biologických
rodičov. Ich názory a záujmy musia byť orgánom, ktoré prijímajú rozhodnutia, známe a musia byť riadne
zvážené. Úlohou Súdu nie je rozhodnúť, či druhý sťažovateľ ( pozn. osvojené dieťa ) mal, či nemal byť
prvej sťažovateľke ( pozn. biologická matka ) odobraný a následne osvojený, ale overiť, či mala prvá

sťažovateľka v rozhodovacom procese k dispozícii náležité záruky ochrany svojich práv... Súd preto
uzavrel, že prvá sťažovateľka nebola dostatočne zapojená do rozhodovacieho procesu vnímaného v
jeho celku, v ktorom došlo k zbaveniu jej rodičovskej zodpovednosti a osvojeniu jej biologického syna.
Došlo preto k porušeniu práv oboch sťažovateľov na rešpektovanie ich rodinného života chráneného
článkom 8 Dohovoru.“

15. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, biologický otec mal. D. bol v konaní vypočutý a vyjadril
jasný nesúhlas s jeho osvojením. V súlade s platným právnym poriadkom, nemôže nastať situácia, že
dôjde k osvojeniu dieťaťa napriek nesúhlasu jeho rodičov, ktorí boli účastníkmi konania o osvojenie.
Nesúhlas rodičov nemôže nikto zmeniť. Je potrebné konštatovať, že neboli splnené hmotnoprávne

podmienky pre osvojenie dieťaťa, tak, ako to vo svojom závere konštatoval aj súd prvej inštancie.

16. Osvojiteľ vo svojom odvolaní namieta tiež nesprávny procesný postup súdu, ktorý nezisťoval, resp.
sa nezaoberal názorom maloletého D. na osvojenie a pri svojom rozhodovaní na neho neprihliadol.
Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že zisťovanie názoru maloletého dieťaťa na podstatné

záležitosti ktoré sa ho týkajú, je jedným z výrazným prostriedkov ochrany práv dieťaťa a súdy
pri rozhodovaní by mali na jeho zisťovanie a vyhodnocovanie klásť osobitný dôraz, čo vo svojej
rozhodovacej praxi opakovane zdôrazňuje aj odvolací súd. Hoci nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom,
že dieťa má byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho dotýka, neznamená to, že dieťa musí byť
bezpodmienečnevkaždomtakomtokonanívypočuté,najmäzaprocesnejsituácie,kedyužpreabsenciu

iných právne významných skutočností by takýto postup, či ďalšie dokazovanie bolo zjavne nadbytočné
a neúčelné. ( viď rozsudok NS ČR, zo dňa 28.6.2011 sp. zn. 21 Cdo 3909/2010). Vzhľadom na
absenciu splnenia hmotnoprávnej podmienky pre osvojenie, ktorou je súhlas otca mal. D. a ktorá je sama
o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu, by zisťovanie názoru mal. dieťaťa pred súdom znamenalo
nehospodárnosť a zbytočnú záťaž pre dieťa, preto súd správne postupoval, ak v danom prípade k jeho

zisťovaniu nepristúpil.

17. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých
častiach. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).