Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 10, 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622200270
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6622200270.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: Q.M. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, zast. JUDr. Mária Jakubíková, advokát, so sídlom:
Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: F. K., nar. XX.XX.XXXX, evidovaný pobyt: H. Č., X. XXX/
X, XXX XX Č., štátny občan SR, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručenou tunajšiemu súdu dňa
25.01.2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

2.Podaním žaloby vznikla žalobcovi poplatková povinnosť, ktorá nebola splnená súčasne s podaním
návrhu a preto ho súd vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok v sume
1.601,-Eur (pol. č.1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov a § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb.). Zároveň bol navrhovateľ poučený, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd
konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).
Právny zástupca žalobcu prevzal výzvu na doplatenie súdneho poplatku dňa 27.01.2022, avšak súdny

poplatok v určenej lehote nebol zaplatený.

3.Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu doručil svoju žiadosť zo dňa 28.01.2022, v ktorej uviedol, že
súdny poplatok bol určený s poukazom na ust. § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb. v z.n.p.p. a položkou č. 1 písm. a) sadzobníka. Takto určený súdny poplatok bol vyrubený súdom
na sumu 1.601,-Eur.

Po oboznámení sa s touto výzvou má právny zástupca za to, že súd pri určení výšky súdneho poplatku
nepostupoval správne. Právny zástupca žalobcu poukázal na § 7 ods. 9 zákona č.71/1992 Zb. v z.n.p.p.
Zároveň skonštatoval, že podľa predloženého znaleckého posudku je hodnota spoluvlastníckeho
podielu, ktorý žalobca žiada určená na sumu vo výške 5.570,41 Eur.
Citoval § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. v z.n.p.p.. „V konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.“

Ako aj znenie § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v z.n.p.p.: „Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe
podania podaného elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky4ba) orgánu podľa § 3,
elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta3a) alebo integrovaného
obslužného miesta5ac) a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak,
sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak
sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu k podaniu prikladajú, uplatní sa prvá

veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe.“Na základe vyššie uvedeného mal právny zástupca žalobcu zato, že súdny poplatok mal byť vypočítaný
nasledovným spôsobom: 6,00 % z hodnoty spoluvlastníckeho podielu žiadaného žalobcom, ktorá je
určená na sumu 5 570,41 Eur, t.j. 334,22 Eur, pričom táto suma má byť znížená o 70,-Eur s poukazom

na ust. § 6 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. v z.n.p.p. na výslednú sumu 364,22 Eur.

4.V zmysle § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena
podielu žiadaného navrhovateľom (cenou podielu žiadaného navrhovateľom treba pre určenie základu

poplatku rozumieť cenu spoluvlastníckeho podielu, o ktorom navrhovateľ uvádza, že mu patrí a nie cenu
spoluvlastníckeho podielu odporcov, ani cenu celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve, a to aj vtedy, keď
navrhovateľ navrhuje, aby bola celá vec prikázaná do jeho výlučného vlastníctva).

5.Ak sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania nezaplatil, a to ani dodatočne v lehote
desiatich dní, súd konanie zastaví, ak už nezačal konať vo veci samej a ak o

následkoch nezaplatenia poplatku poplatníka poučil (§ 10 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Žalobca súdny poplatok v určenej lehote
nezaplatil,hocibolpoučenýonásledkochjehonezaplateniaapretosúdkonaniepodľavyššiecitovaného
ustanovenia zastavil.

6.Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov Slovenskej republiky pod publikačným č. 33/1982. Stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR bolo
prijaté z dôvodu rozdielneho výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 116/1966 Zb. o súdnych
poplatkoch, ktorý zhodne s § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ustanovoval, že
základom poplatku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je cena podielu

žiadaného navrhovateľom. Pre účely prijatia stanoviska Najvyšší súd Slovenskej republiky zotrval na
názorevyslovenomvstanovisku Cpj70/75zo17.03.1976uverejnenéhovoVýbererozhodnutía
stanovískNajvyššiehosúduSSRvzošite6/1976,žecenoupodielužiadanéhonavrhovateľomvkonanío
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 3 ods. 5 zákona č. 116/1966 Zb. pre účely
stanovenia základu súdneho poplatku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

treba rozumieť cenu spoluvlastníckeho podielu, o ktorom navrhovateľ v návrhu uvádza, že mu patrí,
pretože čistá hodnota toho, čo sa navrhovateľovi dostane pri akomkoľvek druhu vyporiadania, bude
vždy zhodná s cenou pôvodného spoluvlastníckeho podielu, u ktorého sa rieši len to, či sa hodnota
predstavovaná týmto spoluvlastníckym podielom dostane navrhovateľovi vo forme peňažnej výplaty,
alebo v kombinácii prikázania celej veci proti výplate ostatných účastníkov.

Za cenu predmetu poplatkového úkonu rovnajúcu sa cene podielu žiadaného navrhovateľom v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba považovať hodnotu spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľa z dôvodu, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nemá žiadny vplyv na zvýšenie alebo zníženie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. V konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako to vyslovil Najvyšší súd Slovenskej

republiky v stanovisku Cpj 70/75 zo 17.03.1976, sa rieši vždy iba to, v akej
forme tento spoluvlastnícky podiel bude naďalej navrhovateľovi patriť. Z rovnakého právneho názoru
vychádzal Krajský súd v Banskej Bystrici aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 17Co/335/2011 aj Krajský súd Košice v rozhodnutí z 29. 02. 2012 sp. zn. 11Co/244/2011.

7.Podľa obsahu žaloby žalobca svoj nárok o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vyvodzuje zo svojho spoluvlastníckeho podielu, teda ako podielový spoluvlastník sa domáha zrušenia
a následne vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi ním a žalovaným. Keďže uplatnený nárok
vyvodzuje zo svojho spoluvlastníckeho podielu, ten predstavuje hodnotu, z ktorej jeho žalobný návrh
vychádza. Nemožno teda za podiel „žiadaný“ žalobcom považovať iný podiel ako ten, o realizácii ktorého

v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel žalobcu. Takýto výklad je podávaný v Komentári k zákonu o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, autorom ktorého je Eduard
Horváth, ktorý je uznávaný aj súdnou praxou a ani súd nemá dôvod sa od neho odchýliť. So
zreteľom na uvedené, je nutné považovať súdom určenú výšku súdneho poplatku za správnu a keďže
žalobca si poplatkovú povinnosť nesplnil v súdom stanovenej lehote súd konanie zastavil.

8.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.9.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11.Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

12.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
256 ods. 1 CSP. Žalobca napriek výzve súdu zo dňa 27.01.2022 neuhradil súdny poplatok v určenej
lehote, z procesného hľadiska teda zavinil, že konanie muselo byť zastavené, v
dôsledku čoho mu vznikla povinnosť v zmysle § 256 ods. 1 CSP nahradiť trovy konania žalovanému.

Žalovanému by z tohto zákonného dôvodu prináležala voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu
100%, ale vzhľadom na skutočnosť, že v konaní žalovanému žiadne trovy konania nevznikli (súd ich
nemal z obsahu súdneho spisu zistené), súd postupujúc v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu, t.j. povinnosť súdu konať hospodárne a
bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, rozhodol tak, že mu náhradu

trov konania nepriznal, a to bez potreby vydania ďalšieho samostatného rozhodnutia o výške náhrady
(podľa § 262 ods. 2 CSP), ktorá by v danom prípade predstavovala 0,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd

Banská Bystrica, a to písomne.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.