Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Viera Nevedelová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/237/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3010200249.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Z. S., bytom K., proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovecký dôchodok, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. marca 2015, č.k.15Sd/84/2010-158, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. marca 2015,
č.k.15Sd/84/2010-158, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 13. júna
2010 (správny dátum vydania rozhodnutia je 23. júna 2010) o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1.
júla 2008, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého
dôchodku od 1. januára 2009, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o
zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2010, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
30. júna 2010 o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku od 12.augusta 2007. Odporkyni náhradu trov
konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára
2013, č.k.15Sd/84/2010-118, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. septembra
2014, sp. zn. 9So/77/2013, po vrátení veci krajský súd konal v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu
a zistil, že rozhodnutiami odporkyne z 13. júla 2010 č. XXX XXX XXXX X bolo zrušené rozhodnutie
odporkyne zo dňa 4. júla 2007 o zastavení výplaty vdoveckého dôchodku navrhovateľa a o uložení
povinnosti navrhovateľovi vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 216,25 €. Odporkyňa
vydala v priebehu konania ďalšie rozhodnutia o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku navrhovateľa
od 12. augusta 2008 a o zvýšení vdoveckého dôchodku navrhovateľa od 1. júla 2008, od 1. januára
2009 a od 1. januára 2010. Krajský súd uviedol, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 23.marca 2015
upresnil, že nežiada preskúmať rozhodnutia zo dňa 4. júla 2007, ale žiada preskúmať len rozhodnutia,
ktoré odporkyňa vydala v rámci autoremedúry. K návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal o preskúmanie
rozhodnutia odporkyne z 22. marca 2011 o znížení vdoveckého dôchodku od 12. júna 2011 na sumu
184,80 € mesačne a ktorý je predmetom konania vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod č.k.
15Sd/128/2011 a ktoré je prerušené do skončenia veci vedenej pod č.k. 15Sd/84/2010 uviedol, že
nemohol veci spojiť na spoločné konanie, pretože bola pridelená inému zákonnému sudcovi.

Krajský súd dospel k záveru, že odporkyňou vydané rozhodnutia je potrebné potvrdiť pre ich vecnú
správnosť a zákonnosť, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ vychoval dve deti a dňa XX. Z. XXXX.
dovŕšil vek XX rokov a jeho vdovecký dôchodok bol valorizovaný v súlade s ust. § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. a s príslušnými Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Namietol, že rozsudok je
opätovne neúplný, nepravdivý a poškodzujúci. Za neúplný ho považuje z dôvodu, že vo výroku sú

uvedené len rozhodnutia od 13. júna 2010 a krajský súd opomenul, že prvé nezákonné rozhodnutie
odporkyne bolo vydané dňa 13.septembra 2006 a následne boli vydané ďalšie rozhodnutia pred
13.06.2010 aj po tomto dátume. Zrušenie rozhodnutí odporkyne zo 4. júla 2007 nepovažuje za
autoremedúru, o čom informoval aj krajský súd pričom poukazoval na exekučné konanie začaté na návrh
odporkyne, ktoré bolo súdom zastavené. Naďalej trval v celom rozsahu na všetkých svojich písomných
podaniach v tejto veci od roku 2006 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a
vydal konečné rozhodnutie, v ktorom jednoznačne stanoví zákonný postup odporkyne. Súčasne za
poškodenie svojho zdravotného stavu a zbytočné prieťahy žiadal priznať nemajetkovú ujmu v sume 20
000,- € a uplatnil si nárok na náhradu nákladov výdavkov v sume 1 000,- €.
Odporkyňa dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené, trvala na vecnej
správnosti svojich rozhodnutí a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu v medziach odvolania odporkyne bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd v preskúmavacom konaní konal a rozhodol o
rozhodnutiach odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 13. júna 2010 (23. júna 2010) o zvýšení vdoveckého
dôchodku od 1. júla 2008, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku
od 1. januára 2009, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1.
januára 2010 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2010 s tým, že navrhovateľ na pojednávaní dňa
23.marca 2015 uviedol, že nežiada preskúmať rozhodnutia zo dňa 4. júla 2007, ale žiada preskúmať len
rozhodnutia, ktoré odporkyňa vydala v rámci autoremedúry.

Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 26. marca 2015 však jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ na
otázku súdu, ktoré rozhodnutie odporkyne žiada preskúmať, uviedol, že žiada preskúmať rozhodnutia
odporkyne z 13. septembra 2006, z 30. januára 2007 a 22. marca 2011. Krajský súd sa s týmto
jeho vyjadrením žiadnym spôsobom nevyporiadal a neuviedol, z akého dôvodu uvedené rozhodnutia
odporkyne nepreskúmal, resp. nemohol preskúmať.

Krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil vyššie uvedené rozhodnutia odporkyne z 13. júna 2010
(správne malo byť 23. júna 2010) o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. júla 2008, rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára
2009, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého
dôchodku od 1. januára 2010, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2010 o
uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku.

Procesným právom účastníka je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. znamená právo účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť
náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť
opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd sa nevysporiadal riadne s otázkou, ktoré rozhodnutia odporkyne sú na základe návrhu
(návrhov) na preskúmanie sú vôbec predmetom konania. V napadnutom rozsudku krajský súd uviedol,
ktoré rozhodnutia odporkyňa vydala po zrušení rozhodnutí zo dňa 4. júla 2007, uviedol príslušné
zákonné ustanovenia, avšak ani vo vzťahu k potvrdeným rozhodnutiam neuviedol, akými úvahami sa
pri preskúmavaní jednotlivých rozhodnutí odporkyne riadil a ako vec právne posúdil, ako sa vysporiadal
s námietkami, ktoré uplatnil navrhovateľ v opravnom prostriedku a následných podaniach; bez ďalšieho
poukázal len na výrok rozhodnutí odporkyne a konštatoval, že sú správne - jeho rozhodnutie je z toho
dôvodu aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie v súlade s § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 221 ods. 1 a 2 O.s.p.

V ďalšom konaní sa krajský súd dôsledne vysporiada s otázkou, ktoré rozhodnutia odporkyne sú
predmetom konania (odvolací súd poukazuje aj na č.l. 26, 35, 47 a 138 spisu), posúdi včasnosť ich
podania, zistí, či sa navrhovateľ vo vzťahu ku konaniu o starobnom dôchodku jeho zomr. manželky
nedomáha postupu podľa § 250t O.s.p. (č.l. 26). Vysporiada sa aj s návrhom navrhovateľa na priznanie
majetkovej ujmy a úrokov z omeškania (č.l. 162). Po zvážení postupu podľa § 112 O.s.p. o návrhu
rozhodne, pričom svoje závery jednotlivo a náležite odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne krajský
súd aj o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.