Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317214224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4317214224.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y.XX/
X, XXX XX U., zastúpeného: JUDr. Lenka Géč, advokátka advokátskej kancelárie LM & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Jána Rášu 793, 900 86 Budmerice, proti žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
UL. P. O. C. XXX/XX, XXX XX U., zastúpenému: JUDr. Ildikó Osvaldová, advokátka so sídlom Mlynské

námestie 2238, XXX XX U., o zaplatenie sumy 6.950 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu U. zo dňa 15. októbra 2XX9 č.k. 8C/81/2XX7-338, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania v II. výroku
p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej napadnutej časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súd prvej inštancie v V. výroku m

e n í takto:
Vo vzťahu k vyhovujúcej a zamietajúcej časti žaloby má žalobca nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 76 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 5.500 eur a žalovanému priznal
nároknanáhradutrovkonaniavzastavujúcejčastivrozsahu100%.Žalovanémuurčilpovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 1.150 eur, zmluvnú pokutu 1.000 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
42.500 eur od 22.10.2014 do 03.12.2014, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 39.500
eur od 04.12. 2014 do 16.12.2014, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 38.000 eur od
17.12.2014 do 18.12.2014, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 35.500 eur od 19.12.2014

do 28.01.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 34.000 eur od 29.01.2015 do
17.02.2015 úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30.000 eur od 18.02.2015 do 20.03.2015,
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29.600 eur od 21.03.2015 do 17.04.2015, úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26.600 eur od 18.04.2015 do 13.05.2015, úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26.400 eur od 14.05.2015 do 23.05.2015, úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 25.900 eur od 24.05.2015 do 24.06.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 25.300 eur od 25.06.2015 do 26.06.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 24.800 eur od 27.06.2015 do 02.07.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
21.300 eur od 03.07.2015 do 21.07.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.700
eur od 22.07.2015 do 24.09.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 18.700 eur od
25.09.2015 do 10.12.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17.200 eur od 11.12.2015
do 07.04.2016, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.200 eur od 08.04.2016 do

28.04.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.400 eur od 29.04.2016 do 26.07.2016 ,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.900 eur od 27.07.2016 do 24.05.2017, úrok zomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.600 eur od 25.05.2017 do 21.07.2017, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150 eur od 22.07.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 58,62 %. Rozhodnutie

právne odôvodnil ustanoveniami čl. 8, § 144, § 145, § 146, § 149, § 150, § 191, § 255 ods. 1, § 256 ods.
1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), § 37, § 489, § 544 ods. 1 § 558, § 657, §
517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
1.1. Uviedol, že konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, s čím žalovaný súhlasil.
Predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania bolo zaplatenie sumy 1.450 eur spolu s

príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola čiastočne dôvodná. Mal za
preukázané, že žalobca reálne odovzdal žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.03.2014
peňažnú sumu 43.000 eur, preto konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, na
základe ktorého žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky z titulu
pôžičky. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 43.000 eur splnil len čiastočne a
to v sume spolu 41.050 eur. Uviedol, že procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že na sumu

pôžičky uhradil žalobcovi ešte sumu 300 eur v hotovosti k rukám žalobcu prostredníctvom svedka O.P..
Výpoveď svedka vyhodnotil ako dôveryhodnú a presvedčivú v kontexte listinných dôkazov predložených
svedkom. Preto rozhodol, že žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie 1.150 eur a v rozsahu 300 eur
žalobu zamietol.
1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovení § 255 a § 256 CSP. V zastavujúcej

časti rozhodoval podľa § 256 ods. 1 CSP, v ktorom rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie
zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konštatoval, že procesne zavinil
čiastočné späťvzatie žalobca. Žalovaný v procesnej obrane od začiatku sporu tvrdil a aj preukázal,
že sumu 5.500 eur uhradil žalobcovi pred podaním žaloby. Uvedené uznal aj žalobca, ktorý potvrdil
úhradu sumy 500 eur na účet priateľky žalobcu a sumy 5.000 eur na účet žalobcu pred podaním žaloby,

preto rozhodol, že v zastavujúcej časti uplatneného nároku bol žalovaný plne úspešný a priznal mu voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.3. Vzhľadom na to, že sa samostatne posudzuje procesné zavinenie zastavenia konania a samostatne
sa posudzuje úspech vo zvyšnej časti žaloby, o trovách konania vo vzťahu k meritu veci rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Vypočítal čistý úspech žalobcu v rozsahu 58,62 %, pretože žalobca žiadal sumu 1.450

eur, mal však v konaní úspech v rozsahu 79,31 % (priznaný nárok 1.150 eur) a žalovaný v rozsahu
20,69 % (žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie 300 eur). Čistý úspech žalobcu tak predstavoval rozdiel
vo výške 58,62 % a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v tomto rozsahu.

2. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti týkajúcich sa trov konania

(výrok II. a V.) v zákonom stanovenej lehote. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Tvrdil, že v prípade zastavenia
konania a určenia náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP mal súd postupovať podľa § 257 CSP,
pretože v prípade, že by sám žalovaný vedel presne učiť kedy a kam mu uhradil sumu 5.000 eur už
v odpore, v tejto časti by návrh zobral späť hneď na začiatku. Sumu 5.000 eur nezahrnul do návrhu

na vydanie platobného rozkazu, pretože uvedený účet zrušil v mesiaci máj 2016 a posledné transakcie
na ňom boli vykonané v apríli 2016, kedy žalovaný na účet vložil sumu vo výške 5.000 eur. Tento účet
nekontroloval pri spisovaní návrhu, pretože už používal účet vedený v Prima banke, a.s. a nepamätal
si, že by na neho chodili nejaké platby. Preto bolo potrebné prihliadnuť aj na zavinenie žalovaného a
z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu trovy nepriznať. Namietal, že mu podľa pomeru úspechu

mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,31 %, pretože mal úspech vo viac ako v
polovici. Žiadal v napadnutej časti zmeniť tak, že v zastavujúcej časti žalovaný nemá nárok na náhradu
trov konania a žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,31 %.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, keď

či už úmyselne alebo neúmyselne opomenul prijaté platby uskutočnené vkladmi na účet vo výške
5.500 eur pred podaním žaloby. Považoval za nedôvodné, účelové a zavádzajúce, ak žalobca v
dôsledku svojho vlastného opomenutia ohľadne kontrolovania platieb na účtoch, má tendenciu prenášať
svoju nezodpovednosť a zavinenie pri uplatňovaní svojho nároku naňho a opierať sa o dôvody hodné
osobitného zreteľa a preto mu nepriznať trovy. Dôvody tvrdené žalobcom, že by mu mali byť priznané

trovy konania v rozsahu 79,31 % pokladal za ničím nepodložené a nedôvodné. Navrhol rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej v časti týkajúcej sa trov konania v II. výroku
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v V. výroku podľa § 388 CSP zmenil keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zrušenie.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na zrušenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.950
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že strany sporu dňa 07.03.2014
uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
bezúročnú pôžičku v celkovej výške 43.000 eur v hotovosti v deň podpisu zmluvy. Žalovaný vrátil

žalobcovi pôžičku iba sčasti, a to v lehote splatnosti sumu 500 eur a po lehote splatnosti sumu 36.050
eur. Žiadal priznať sumu 6.950 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur, zákonný úrok z omeškania
a trovy konania. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 30. novembra 2017
č.k. 8C/81/2017-30, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, preto ho uznesením zo
dňa 21. februára 2018 č.k. 8C/81/2017-45 V priebehu konania žalobca vzal žalobu čiastočne späť v

istine 500 eur s príslušenstvom a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Neskôr vzal žalobca
žalobu späť v ďalšej časti o zaplatenie 5.000 eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom,
ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 5.500 eur zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v zastavujúcej časti v rozsahu 100 %. Žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.150 eur, zmluvnú pokutu 1.000 eur a úroky z omeškania. V ostatnej časti o zaplatenie sumy 300 eur

s príslušenstvom žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 58,62 %. Na odvolanie žalobcu sú výroky o trovách konania predmetom skúmania odvolacím
súdom.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k
zastavujúcej časti konania (II. výrok) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v
dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného

dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že
čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý podal žalobu, hoci sumu 5.500 eur mu žalovaný
vrátil. V tomto smere považoval odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, za rozhodujúce, že
k vráteniu požičanej sumy došlo už v apríli 2016 a žaloba bola podaná na súd prvej inštancie až v
októbri 2017. Z uvedeného dôvodu bol správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca zavinil

zastavenie konania, preto priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP protistrane,
ktorou bol žalovaný a to v rozsahu 100 %. Zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie pri zastavení
konania je totiž potrebné posudzovať z procesného hľadiska, pričom rozhodujúcimi skutočnosťami sú
tie, ktoré nastali po začatí konania. Konanie začalo doručením žaloby dňa 12.10.2017, avšak žalovaný
uhradil sumu 5.500 eur už predtým, preto mu nemožno prisudzovať zavinenie na čiastočnom zastavení

konania. Bolo povinnosťou žalobcu skontrolovať prijaté platby a následne žalovať len o zaplatenie sumy,
ktorá uhradená nebola. Skutočnosť, že žalobca opomenul skontrolovať účet v banke, ani zodpovednosť
za zastavenie konania, nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovanému, pretože platby uhradil viac ako rokpred podaním žaloby. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v časti trov konania vo vzťahu k
zastavujúcej časti stotožnil, preto rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku ako vecne správny potvrdil.

12. Vo vzťahu k zvyšnej časti uplatneného nároku posudzoval súd prvej inštancie nárok na náhradu trov
konania podľa § 255 CSP, podľa ktorého náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá
sa skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednostizavýsledoksporu)jecharakteristickápresporovékonaniaauplatnísatak,ženeúspešná
strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný úspech

sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípade čiastočného úspechu v spore, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. V danej veci, po čiastočnom zastavení konania, zostal predmetom konania
nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.450 eur, z toho 1.450 eur titulom nevrátenej pôžičky a 1.000 eur
titulom zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.150
eur z toho 1.150 eur titulom nevrátenej pôžičky a 1.000 eur titulom zmluvnej pokuty (čo je 88 %) a v

ostatnejčastiozaplateniesumy300euržalobuzamietol(čoje12%).Zuvedenéhovyplýva,ževzhľadom
na pomerný úspech žalobcu má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 % (88 - 12 = 76).
Hoci súd prvej inštancie správne určil nárok žalobcu na náhradu trov konania tak, že úspech žalovaného
odpočítal od úspechu žalobcu, opomenul však prihliadnuť na úspech žalobcu v časti žalovanej zmluvnej
pokuty v sume 1.000 eur, preto ním vypočítaný výsledok, ako rozdiel pomeru úspechov žalobcu a

žalovaného v rozsahu 58,62 % bol nesprávny. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd
napravil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v V. výroku zmenil a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %.

13. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietka žalobcu, podľa ktorej mal súd prvej inštancie nárok

na náhradu trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti posudzovať podľa § 257 CSP. Ustanovenie §
257 CSP dáva súdu možnosť zvoliť iný záver pri náhrade trov konania, než vyplýva zo všeobecných
zásad, avšak musí ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Nejde o automatické
pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie,
nie ľubovôle zo strany súdu. Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp.zn. 2M Cdo 17/2009 zo dňa

28. januára 2010 uviedol, že rozhodovanie v zmysle § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznania náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a
ich postoj v konaní. Uviedol tiež, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku

ktorýmjepotrebnépristanovenípovinnostinahradiťtrovykonaniavýnimočneprihliadnuť.Vpredmetnom
konaní okolnosti hodné osobitného zreteľa preukázané neboli. Súd prvej inštancie zastavil konanie pre
späťvzatie žaloby, kde pri určení náhrady trov konania skúmal mieru zavinenia, ktorá nastala na strane
žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobca nenaplnil predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

14. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, podľa ktorej mu mal byť priznaný nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 79,31 %, pretože mal úspech vo viac ako v polovici. Odvolací súd
nespochybňuje, že žalobca mal vo vzťahu k vyhovujúcej časti úspech viac ako v polovici. Tento úspech
však nebolo možné považovať za absolútny, ale len za pomerný a bolo potrebné dať do pomeru k
úspechu žalovaného. Preto súd prvej inštancie správne určil nárok žalobcu na náhradu trov konania tak,

že úspech žalovaného odpočítal od úspechu žalobcu, opomenul však prihliadnuť na úspech žalobcu v
časti žalovanej zmluvnej pokuty v sume 1.000 eur, preto ním vypočítaný výsledok, ako rozdiel pomeru
úspechov žalobcu a žalovaného v rozsahu 58,62 % bol nesprávny. Uvedené pochybenie súdu prvej
inštancie odvolací súd napravil a rozsudok súdu prvej inštancie v V. výroku zmenil. Opätovne však
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému len ako rozdiel pomeru úspechu

žalobcu a úspechu žalovaného v rozsahu 76 % (88 - 12 = 76).

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej v časti
týkajúcej sa trov konania v II. výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v V. výrokupodľa § 388 CSP zmenil tak, že vo vzťahu k vyhovujúcej a zamietajúcej časti má žalobca nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže v odvolacom
konaní mali boli obe strany úspech čiastočný, žalovaný bol úspešný vo vzťahu k II. výroku a žalobca bol
úspešný vo vzťahu k V. výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).