Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120276037
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:6120276037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Myrent

s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 51 489 546, zastúpeného právnym
zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO:
36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpeného právnym zástupcom:
JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 445,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 445,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 445,- Eur od 09.02.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 03.04.2020 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 445,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 445,-
Eur od 09.02.202020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.11.2019 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky C. C., EČV: BJ XXXBP, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola poškodená O. D., bytom X. XXX, X., ČR. K vzniku spôsobenej škody došlo
prevádzkou motorového vozidla VW I., B.: MT XXX EA, v danom čase povinne zmluvne poisteným
u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poškodená nechala vykonať
opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme
dopravného prostriedku č. 44/2019 zo dňa 30.11.2019 na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej

náhradné motorové vozidlo, a to zn. O. I., EČV: ZA XXX HF v čase od 30.11.2019 do 10.12.2019. Po
ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. XXXXXXX zo
dňa 10.12.2019 splatnú dňa 10.12.2019 na sumu 580,-Eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od
30.11.2019 do 10.12.2019, t. j. 11 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 50,-Eur. V sume
580,-Eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla
vo výške 30,-Eur. Poškodená zároveň dňa 10.12.2019 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému
spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z uvedenej poistnej udalosti zo dňa 30.11.2019

z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 580,-Eur
spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z
postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 10.12.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa
28.01.2020 zaslaného žalobcovi vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniupoistnej udalosti dňa 24.01.2020. Dňa 29.01.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za
prenájomnáhradnéhomotorovéhovozidlavovýške135,-Eur.Kráteniepoistnéhoplneniabolodôvodené
vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 3 dní a vlastným určením ceny

prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu
45,- Eur s DPH. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie
a čistenie vozidla, a to napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady.
Náklady vo výške 580,-Eur boli poškodenou vynaložené nutne a účelne, keďže po uvedenú dobu bola
vylúčená z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na

vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť
úhrady nákladov poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Uplatnil si aj úroky z omeškania. Dňa
24.01.2020 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v
omeškaní od dňa 09.02.2020, nakoľko je povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považoval
postup žalovaného za nedôvodný nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu

uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok 445,- Eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 580,-Eur uvedenej
vo faktúre č. 0452019 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého plnenia vo výške
135,- Eur.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 27.04.2020 vydaním

platobného rozkazu (č. l. 41 spisu).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje
ho za nedôvodný. Žalobca neuvádza, o aké právne ustanovenia opiera svoj nárok, nakoľko nevyplýva
zo z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení ani z Občianskeho zákonníka. Mal za to, že

žalobca nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Zároveň žalobca nie
je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na § 524 OZ, pričom bol názoru, že uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu
(nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako
pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v

zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením, došlo medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je
v rozpore s § 524 OZ. Uviedol, že k úhrade faktúry nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu.
Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi

pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť
pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil
použiť na započítanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Zmluvu
o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že
žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení

uvedený dôvod bližšie špecifikovaný a ani preukázaný, preto ho považoval za účelový. Žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného
vozidla. Ďalej žalovaný namietal uplatňovaný úrok z omeškania, pričom poukázal na závery uvedené v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Z tohto
dôvodu považoval uplatnené nároky žalobcu za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný. Uviedol, že svoju vecnú legitimáciu odvodzuje od § 524
Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia je existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi.
Mal za to, že je možné postúpiť aj pohľadávku budúcu. Poukázal na § 580 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že k zániku záväzku z predmetnej faktúry č. 0452019 zo dňa 10.12.2019 došlo započítaním

pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodenej
v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Jednalo sa o budúcu
pohľadávku, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.12.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.
Poukázalnabod5zmluvyopostúpenípohľadávky,podľaktoréhovzájomnénárokynaúhraduodplatyza

postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo sa podpisom tejto zmluvy
započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný
účet. V nadväznosti na uvedené konštatoval splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok
prepriznanieuplatnenéhonárokupodľa§442ods.1Občianskehozákonníkavspojenís§4ods.1,2a§15 ods. 1 zákona o PZP. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/2020/2017 zo
dňa 17.01.2018. Zdôraznil, že nároky z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v § 4 ods. 2 písm.
b/ zákona o PZP. Svoj nárok právne odôvodnil aj § 427, § 420, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

§ 4 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona o PZP. Mal za to, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení je daná
pasívna vecná legitimácia žalovaného. K nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol,
že poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využívala poškodená na ten istý účel ako svoje vlastné
vozidlo. Nie je tak možné od poškodenej spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby

bola obmedzená v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla uviedol, že žalovaný bez akéhokoľvek preverenia dátumu
doručeniaoznámeniaototálnejškodepoškodenej,resp.čivôbecoznámeniebolopoškodenejdoručené,
považuje za primeraný nájom len do dňa 02.12.2019. Takýto postup nemožno akceptovať. Naopak zo
žalobcom predloženého čestného prehlásenia poškodenej vyplýva, že táto sa dozvedela o skutočnosti,
že škoda na jej vozidle je vyhodnotená ako totálna škoda z Oznámenia, ktoré jej bolo doručené dňa

10.12.2019. Vzhľadom k tomu je náklady na prenájom náhradného vozidla nevyhnutné považovať za
nutne a účelne vynaložené až do samotnej doby vyplatenia poistného plnenia, keďže v konečnom
dôsledku je poškodená aj napriek oznámeniu o totálnej škode až do poskytnutia poistného plnenia
naďalej obmedzená vo výkone jej vlastníckeho práva bez vlastného zavinenia, pričom nemá k dispozícii
ani svoje opravené vozidlo a ani poskytnuté poistné plnenie zaň. Poškodená aj napriek tomu ukončila

prenájom a vrátila náhradné vozidlo už po doručení písomného oznámenia o totálnej škode poisťovňou,
atodňa10.12.2019.Kvýškedennéhonájomnéhozanáhradnévozidlouviedol,žežalovanýnepreukázal
ani nepodložil priznanie nájmu len 45,- Eur s DPH/deň. Namietal, že žalovaný neposkytol podrobnejšie
vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Naopak z cenníka žalobcu vyplýva sadzba denného
nájmu za náhradné vozidlo KIA I. vo výške 50,-Eur s DPH, a z cenovej ponuky spoločnosti MK car

s.r.o. zohľadňujúcej konkrétne miesto a čas vyplýva cena denného nájomného za vozidlo značky O.
I. X,X CRDI vo výške 58,80 Eur. Okrem toho autopožičovňa MIBACAR Žilina prenajíma vozidlá v
ekonomickej triede od 110,-Eur. Zdôraznil, že poškodený nemá právnu povinnosť, na základe ktorej by
mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými
sa riadi požičiavanie automobilov. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné vozidlo,

nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty o možnej výške nájomného v náhodne vybranom
okruhupožičovníprostredníctvominternetu.Poplatokzapristavenieaprevzatievozidlajepaušalizovaný
ako jednorazový poplatok, ide o náklad spojený s prenájmom náhradného vozidla. Tento poplatok tvorí
súčasť skutočnej škody. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého
prenájmu. Ide o náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Zotrval na nároku na úroky
z omeškania. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP. Šetrenie
poistnej udalosti bolo ukončené 24.01.2020, oznámené žalobcovi 28.01.2020. Žalobcovi však neboli
riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na § 11 ods.
6 písm. b/ zákon a o PZP. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods.

8 zákona o PZP povinný zaplatiť aj roky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 16.06.2020 vec Okresnému súdu Žilina ako súdu
príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v
konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom

konaní.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.01.2022, na ktorom vec prejednal a rozhodol vo veci samej,
a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť podaním
doručeným súdu dňa 19.01.2022 z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie a vyhlásenia núdzového

stavu vládou SR v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 na území
Slovenskej republiky, v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/ z. č. 62/2020 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 písm.
p/ vyhlášky MS SR č. 24/2021, pričom žalovaný súhlasil s vykonaní pojednávania v jeho neprítomnosti.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na doterajšej argumentácii v spore.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:9. Zmluvou o nájme č. 44/2019 zo dňa 30.11.2019 žalobca ako prenajímateľ a poškodená ako nájomca
sa dohodli na nájme motorového vozidla O. I., EČV: ZA XXX HF od 30.11.2019 do 10.12.2019 so
zmluvným nájomným 50,-Eur. Jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol dohodnutý

vo výške 30,-Eur (č. l. 20 spisu).

10. Žalobca vystavil poškodenej dňa 10.12.2019 faktúru č. 0452019 splatnú dňa 10.12.2019 na sumu
580,-Eur za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 44/2019, za obdobie od 30.11.2019
do 10.12.2019. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- Eur

(č. l. 22 spisu).

11. Poškodená ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 10.12.2019 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 580,-Eur z titulu
poistnéhoplnenia,ktoráodplatazodpovedásume580,-Eurztitulufaktúryč.0452019.Podľačl.5Zmluvy
vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné

vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali. Myrent si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na
vlastný účet (č. l. 24 spisu).

12. Poškodená čestným prehlásením zo dňa 10.12.2019 vyhlásila, že mala od žalobcu prenajaté
náhradné motorové vozidlo O. I. od 30.11.2019 do 10.12.2019, z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej

udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2019 v autoservise, do doručenia oznámenia o totálnej škode
poisťovňou. Zároveň prehlásila, že nemala po dobu opravy vozidla k dispozícii žiadne iné vozidlo a
prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutý (č. l. 28 spisu).

13. Poškodená oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 10.12.2019 (č. l. 26 spisu).

Následne si žalobca si u žalovaného listom zo dňa 10.12.2019 uplatnil náhradu škody z postúpenej
pohľadávky (č. l. 30 spisu).

14. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.01.2020 žalovaný náklady na zapožičanie
náhradného vozidla priznal iba za 3 dni, t. j. do oznámenia o totálnej škode na zápise o poškodení

motorovéhovozidla02.12.2019,dennúsadzbunanáhradnévozidloupravilvzhľadomnatyppožičaného
vozidla na 45,-Eur s DPH/deň a nepriznal poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Poistné plnenie
tak priznal žalobcovi vo výške 135,- Eur (č. l. 32 spisu), ktorú sumu žalobcovi uhradil dňa 29.01.2020
(č. l. 36 spisu).

15. Z cenníka spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. vyplýva cena za nájom vozidla O. I. vo výške 50,-
Eur s DPH (č. l. 144 spisu). Podľa cenníka autopožičovne iRent je cena prenájmu vozidla O. I. X,X I. vo
výške 58,80 Eur a podľa cenníka požičovne MIBACAR Žilina, cena za prenájom vozidiel v ekonomickej
triede sa pohybuje od 110,-Eur do 140,-Eur v závislosti od trvania doby nájmu (č. l. 139-143 spisu).

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo

ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a
d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 30.11.2019 došlo k dopravnej nehode v Žiline,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodenej. Škodová
udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Vdôsledku

uvedeného poškodená si od žalobcu prenajala náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jej
vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 44/2019 zo dňa
30.11.2019 poškodená užívala vozidlo O. I. B.: ZA XXX HF v rozsahu 11 dní nájmu, a to v období
od 30.11.2019 do 10.12.2019, pričom nájom skončil dňa 10.12.2019. Po skončení doby nájmu vystavilprenajímateľ nájomcovi faktúru č. 0452019 za prenájom vozidla v dĺžke 11 dní spolu s jednorazovým
poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,-Eur, spolu vo výške 580,-Eur,
na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Z Oznámenia o poistnom plnení od

žalovaného zo dňa 28.01.2020 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že mu poukázal
poistné plnenie vo výške 135,-Eur zo sumy 580,-Eur s odôvodnením priznania poistného plnenia za 3
dní pri dennej výške nájmu 45,-eur s DPH, pričom z vyúčtovania je zrejmé, že žalobcovi nepriznal ani
poistné plnenie za poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla.

18. Spornou v konaní bola otázka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, výška denného nájmu a doba
trvania nájmu náhradného vozidla, ako aj nárok na poplatok za pristavenie motorového vozidla a nárok
na úroky z omeškania.

19. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o
danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

10.12.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej
pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to
odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu
postúpenia vo výške 580,-Eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na
úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie

bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 10.12.2019. Zo Zmluvy o postúpení tak nepochybne vyplýva
predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 580,-Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle
bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 580,-Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0452019. Tým, že si
strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenej
ako nájomcovi) a pohľadávka poškodenej - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne

zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni
irelevantné. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodená dostala do rovnakej
situácie, ako keby svoj dlh zaplatila, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.
Zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej

pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd
dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho
zákonníka.

20. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná

legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j.
žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

21. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostala do situácie že bola nútená si prenajať

náhradné vozidlo. Žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou
poškodená užívala prenajaté vozidlo od 30.11.2019 do 10.12.2019, počas jeho opravy v autoservise.
Po oznámení poisťovne o totálnej škode vozidla, ktoré je bolo oznámené 10.12.2019 ukončila nájom
náhradného vozidla, pričom žalovaný nepreukázal, že by jej oznámenie poisťovne o totálnej škode bolo
oznámené už skôr, príp. ku dňu 02.12.2019. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu

v tom, že poškodená vynaložila náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku
škodovej udalosti nemohla užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje
poškodenej stav, keď nemôže svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou
škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady
za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia

zodpovednostisapoškodenémuuhrádzajúuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v
tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá
sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie
poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch
vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za
skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré
boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnostivynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo,
nakoľkobolopotrebnézabezpečiťjehoopravu,vdôsledkučohosimuselaprenajaťvozidloaždovydania

vlastnéhovozidla.Uvedenénákladybynebolivznikli,akbypoškodenámohlapoužívaťvlastnémotorové
vozidlo.

22. Pokiaľ ide o dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, súd mal vykonaným
dokazovaním riadne preukázanú aj dobu prenájmu, pričom z listín, ako je Zmluva o nájme, Faktúra č.

0452019, či čestné prehlásenie poškodenej vyplýva dôvodnosť aj účelnosť dĺžky nájmu náhradného
vozidla. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho
bude poškodené vozidlo v servise, a teda poskytuje vozidlo do doby opravy vozidla resp. ako tomu bolo v
súdenejveci,dooznámeniaototálnejškode.Žalobcamátakprávonapreplatenieprenájmumotorového
vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od 30.11.2019 až do 10.12.2019, tak
ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne

vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodenou, keďže vozidlo mala poškodená nutne
k dispozícii do 10.12.2019, čo vyplýva aj z jej čestného prehlásenia. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti
je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená
užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si
musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Naopak krátenie poistného plnenia v tomto

smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi ani relevantnou argumentáciou. Stav, do ktorého
sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto
stavu nemožno umocňovať u poškodeného neprimeraným zaťažovaním a požadovať o neho, aby v
sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou
dobou opravy. Rovnako nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho

poškodeného motorového vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti
používania svojho vlastného motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy.
Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný.

23. Pokiaľ namietal žalovaný výšku denného nájomného, súd konštatuje, že poškodený je obmedzený

už samotným poškodením vozidla a nemá nijakú povinnosť po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu
požičovňu a porovnávať jednotlivé ponuky požičovní. Súd posúdil, že cena 50,-Eur je bežná, obvyklá,
primeraná. Opodstatnenosť tvrdenia žalovaného o neprimeranosti výšky nájomného nepreukázal ničím
relevantným. Žalobca výšku denného nájmu náhradného vozidla preukázal svojim cenníkom, ako
aj cenníkmi iných autopožičovní v Žiline. Žalovaný k zníženiu výške denného nájmu neposkytol

podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Súdu neuviedol ako dospel k sume 45,-Eur/
deň. Krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani
argumentáciou, neurobil tak ani v samotnom oznámení o poistnom plnení ani v podanom odpore. Bolo
procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151
ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti takéhoto postupu. Žalovaný tak neuniesol

dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje,
že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo
žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je
nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo

s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne
v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Na
základe uvedeného súd posúdil aj tento nárok žalobcu za opodstatnený a za nutne a účelne vynaložené
náklady.

24. Súd zároveň posúdil ako odôvodnený aj jednorazový poplatok 30,-Eur účtovaný prenajímateľom
vozidla, nakoľko tento je opodstatneným nákladom, keď ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla.
Jedná sa o náklady, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, keby nedošlo ku škodovej udalosti. V
zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených
nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie

náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného
sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla
porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla.Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992,
R5/1978, R71/1971, R12/1991...). Poškodená jednorázový poplatok nesporne uhradila, a tak jej vznikla
ztitulutejtoúhrady(t.j.vsúvislostisdopravnounehodou)škoda,ktorájepodľanázorusúdujednoznačne

krytá poistným plnením.

25. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
135,- Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 445,- Eur uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 580,-Eur - priznaná suma 135,-Eur = žalovaná istina 445,- Eur), a toto právo

boložalobcoviakosubjektuaktívnevecnelegitimovanémupriznanéakoprávonanáhraduškodypodľa§
15ods.1vspojenís§4ods.1,2zák.č.381/2001Z.z.apodľa§442ods.1Občianskehozákonníka.Súd
dospel k záveru, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je žalovaná istina, t.j.
náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe
patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.

26. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho
súdu nie je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce
stanovisko. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v
celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo
poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj

úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie §
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6
citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje
poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001Z.z.vspojenís§517ods.2Občianskehozákonníka.Výklad,vrámciktoréhobynebolomožné

zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného
plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a
účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť

poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného
(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 09.02.2020. Ukončenie
poistného šetrenia bolo dňa 24.01.2020, od nasledujúceho dňa, t.j. od 25.01.2020, začala žalovanému

plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula dňa
08.02.2020. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí
lehoty na plnenie - od 09.02.2020, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z
omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s
ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a

toúrokyzomeškaniao5percentuálnychbodovvyššieakozákladnáúrokovásadzbaECBplatnák1.dňu
omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez
relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú
o 445,-Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného
odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim

dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd poukazuje v tomto smere
aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 7 Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §

255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.