Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200249
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3010200249.4

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Z. S., bytom K., proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovecký dôchodok, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. januára 2016, č.k. 15Sd/84/2010-177,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 14. januára 2016, č.k.

15Sd/84/2010-177 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY z 23. júna 2010 o zvýšení
vdoveckého dôchodku od 01. júla 2008, rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení
vdoveckého dôchodku od 01. januára 2009, rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 23. júna 2010 o
zvýšení vdoveckého dôchodku od 01. januára 2010, rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 30. júna 2010

o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku od 12. augusta 2007, rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa
13. júla 2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. XY zo dňa 04. júla 2007, ktorým navrhovateľovi bola
zastavená výplata vdoveckého dôchodku od 12. augusta 2007, rozhodnutie č. XY zo dňa 30. januára
2007 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 05. júla 2006 a rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 13. júla
2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. XY zo dňa 04. júla 2007, ktorým bola navrhovateľovi uložená
povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 216,50 €. Odporkyni náhradu trov

konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára
2013,č.k.15Sd/84/2010-118,rozhodnutímNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa24.septembra
2014, sp. zn. 9So/77/2013, krajský súd konal v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a zistil, že
rozhodnutiami odporkyne z 13. júla 2010 č. XY bolo zrušené rozhodnutie odporkyne zo dňa 04. júla

2007 o zastavení výplaty vdoveckého dôchodku navrhovateľa a o uložení povinnosti navrhovateľovi
vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 216,25 €. Odporkyňa vydala v priebehu konania
ďalšie rozhodnutia o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku navrhovateľa od 12. augusta 2008 a o
zvýšenívdoveckéhodôchodkunavrhovateľaod01.júla2008,od01.januára2009aod01.januára2010.
Krajský súd uviedol, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 23. marca 2015 spresnil, že nežiada preskúmať
rozhodnutia zo dňa 04. júla 2007, ale žiada preskúmať len rozhodnutia, ktoré odporkyňa vydala v

rámci autoremedúry. K návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 22.
marca 2011 o znížení vdoveckého dôchodku od 12. júna 2011 na sumu 184,80 € mesačne a ktorý je
predmetom konania vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod č.k. 15Sd/128/2011 a ktoré je prerušené
do skončenia veci vedenej pod č.k. 15Sd/84/2010, uviedol, že nemohol veci spojiť na spoločné konanie,
pretože bola pridelená inému zákonnému sudcovi.

Krajský súd dospel k záveru, že odporkyňou vydané rozhodnutia je potrebné potvrdiť pre ich vecnú
správnosť a zákonnosť, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ vychoval dve deti a dňa XX. Z. XXXXdovŕšil vek 52 rokov a jeho vdovecký dôchodok bol valorizovaný v súlade s ust. § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. a s príslušnými Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Namietol, že rozsudok je
opätovne neúplný, nepravdivý a poškodzujúci. Za neúplný ho považuje z dôvodu, že vo výroku sú
uvedené len rozhodnutia od 13. júna 2010 a krajský súd opomenul, že prvé nezákonné rozhodnutie
odporkyne bolo vydané dňa 13. septembra 2006 a následne boli vydané ďalšie rozhodnutia pred
13.06.2010, aj po tomto dátume. Zrušenie rozhodnutí odporkyne zo 04. júla 2007 nepovažuje za

autoremedúru, o čom informoval aj krajský súd, pričom poukazoval na exekučné konanie začaté na
návrh odporkyne, ktoré bolo súdom zastavené. Naďalej trval v celom rozsahu na všetkých svojich
písomných podaniach v tejto veci od roku 2006 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
zmenilavydalkonečnérozhodnutie,vktoromjednoznačnestanovízákonnýpostupodporkyne.Súčasne
za poškodenie svojho zdravotného stavu a zbytočné prieťahy žiadal priznať nemajetkovú ujmu v sume
20.000 € a uplatnil si nárok na náhradu nákladov výdavkov v sume 1.000 €.

Odporkyňa dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené, trvala na vecnej
správnosti svojich rozhodnutí a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov. Odvolací súd sa preto v ďalšom konaní spravoval ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu v medziach odvolania odporkyne bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odvolací súd ešte uznesením č.k. 9So/60/2011-96
z 30. mája 2012 dal krajskému súdu do pozornosti, že z predloženého dávkového spisu vyplýva, že
navrhovateľ podal opravný prostriedok už proti rozhodnutiu odporkyne z 13. septembra 2006, ktorým mu
bol vdovecký dôchodok priznaný a ktorý opravný prostriedok však odporkyňa súdu so svojim vyjadrením
nepredložila a krajský súd napriek tomu uvedené rozhodnutie preskúmaval.

Po tom, čo odporkyňa uvedený opravný prostriedok spolu so svojim vyjadrením na výzvu krajského súdu
dňa 08. februára 2013 predložila, krajský súd sa v konaní (ani v napadnutom rozsudku) rozhodnutím
odporkyne zo dňa 13. septembra 2006, ktorým bol navrhovateľovi vdovecký dôchodok priznaný, a voči
ktorému opravný prostriedok podal, viac nezaoberal a nevysvetlil ani z akého dôvodu toto rozhodnutie

už nepreskúmal, resp. nemohol preskúmať.

Krajský súd sa v rozhodnutí opakovane nezaoberal podaním navrhovateľa na č.l. 26 spisu, kde tento
namieta, že doteraz o jeho podaní z 24.10.2006 rozhodnuté nebolo. Rovnako zostala nepovšimnutá
námietka navrhovateľa, že jeho manželke nebolo započítané obdobie od 01.11.1991 do 31.12.1993,

za ktoré zaplatila 22.166 Sk, poplatky exekútorovi a suma 3000 Sk, ktorú navrhovateľ dňa 30.01.2008
zaplatil pobočke v Považskej Bystrici. Odvolaciu námietku navrhovateľa, že krajský súd úplne opomenul
prvé rozhodnutie odporkyne vydané dňa 13. septembra 2006, najvyšší súd preto považoval za dôvodnú.

Zmätočný charakter vykazuje odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý na strane 8 rozsudku za

predmet konania označil rozhodnutia odporkyne z 23. júna 2010 (o zvýšení vdoveckého dôchodku od
01.01.2010), z 30. júna 2010 (o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku od 12.08.2007), z 13. júla 2010
(ozrušenírozhodnutiazo04.07.2007ohľadompovinnostivrátiťneprávomvyplatenývdoveckýdôchodok
v sume 216,20 €) a z 23. júna 2010 (o prepočte vdoveckého dôchodku na eurá a jeho zvýšení od
01.01.2009), pričom zo samotného výroku rozsudku, ako aj z jeho odôvodnenia na strane 6 rozsudku,

výslovne vyplýva, že krajský súd preskúmaval (okrem už uvedených) aj rozhodnutia odporkyne z 30.
januára 2007 (o zvýšení vdoveckého dôchodku od 05.07.2006), z 23. júna 2010 (o zvýšení vdoveckého
dôchodku od 01.07.2008) a z 13. júla 2010 (o zrušení rozhodnutia zo 04.07.2007 ohľadom zastavenia
výplaty vdoveckého dôchodku od 12.08.2007).Ďalej z rozsudku krajského súdu vyplýva, že na pojednávaní dňa 26. marca 2015 navrhovateľ spresnil,
že žiada preskúmať len rozhodnutia odporkyne z 13. septembra 2006, z 30. januára 2007 a z 22. marca

2011.

Krajský súd sa procesne touto požiadavkou navrhovateľa v konaní nezaoberal, a ani nevysvetlil, z
akého dôvodu ju neakceptoval, a ani to, prečo následne preskúmaval nielen rozhodnutia odporkyne o
zvyšovaní vdoveckého dôchodku (od 05.07.2006, od 01.07.2008, od 01.01.2009 a od 01.01.2010), ale

aj rozhodnutie o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku navrhovateľa, ako aj rozhodnutia z 13.07.2010
o zrušení oboch rozhodnutí zo 04.07.2007.

Procesným právom účastníka je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu, riadne
odôvodniťsvojerozhodnutie,vyplývajúcazustanovenia§157ods.2O.s.p.znamenáprávoúčastníkana
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť

náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť
opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že krajský súd sa opätovne riadne nevysporiadal

s otázkou, ktoré rozhodnutia sú predmetom daného konania. Z rozhodnutia krajského súdu nevyplýva,
akými úvahami sa pri preskúmavaní jednotlivých rozhodnutí odporkyne riadil a ako vec právne posúdil,
ani to ako sa vysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil navrhovateľ v opravnom prostriedku a následných
podaniach. Krajský súd len popísal, čo bolo obsahom jednotlivých rozhodnutí odporkyne a bez
akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia uzavrel, že dospel k záveru o súlade preskúmavaných rozhodnutí

so zákonom; absentujúce právne zdôvodnenie rozhodnutia krajského súdu tak má za následok jeho
nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade
s § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 250l ods. 2 a § 221 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní preto zostáva úlohou krajského súdu dôsledne sa vysporiadať s otázkou, ktoré
rozhodnutia sú predmetom konania a v akom rozsahu možno akceptovať žiadosť navrhovateľa na
preskúmanielenrozhodnutíz13.septembra2006,z30.januára2007az22.marca2011.Predovšetkým
uvedie svoje konkrétne právne úvahy, jednotlivo, logicky, jasne a zrozumiteľne vysvetlí z akých

dôvodov a s poukazom na ktoré zákonné ustanovenia dospel pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí
odporkyne k záveru o ich zákonnosti (nezákonnosti), či súlade (nesúlade) s relevantnými právnymi
predpismi. Vyhodnotí tiež, ktoré námietky navrhovateľa považoval za relevantné, prípadne na ktoré ako
nenáležité neprihliadol a z akých dôvodov. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov
tohto konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.