Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, January 9, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121205540
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5121205540.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: J. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX B. Z., štátny občan SR, proti žalovanej: Mgr. Q.
Q., rod. X., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. F.. L. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenej právnym
zástupcom: JUDr. Michaela Macaláková & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom J. Milca 11,
010 01 Žilina, IČO: 50 925 288, v konaní o zaplatenie 4 200,30 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 26.06.2021, doplnenou dňa 14.07.2021 a

zmenenou podaním zo dňa 30.08.2021 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4 202,49
eur (istina 2070,30 eur + úrok 2 132,19 eur), a to z titulu pôžičiek č. XXXX-XXXX na sumu 2 000
eur, 0289-2012 na sumu 500 eur, XXXX-XXXX na sumu 250 eur a XXXX-XXXX na sumu 50 eur.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovanej poskytol pôžičky, ktoré mu žalovaná nesplatila. Žalovaná
sa zaviazala žalobcovi poskytnuté pôžičky vrátiť. Peniaze boli poukázané na bankový účet žalovanej v
SLSP,a.s.,atiežvhotovosti.Sumu250eura50eurztitulupôžičiekposkytolžalovanejvhotovosti,načo
však nemá doklad. Túto sumu 300 eur (250 +50) z titulu pôžičiek XXXX-XXXX a XXXX-XXXX žalovaná

žalobcovi splatila, preto si z týchto žalobca uplatňuje len úroky. Žalovanú písomne vyzval výzvou zo
dňa 09.04.2021 na splatenie pôžičky k 30.04.2021, avšak bezúspešne. Žalovaná mu z celkovej sumy 2
800 eur splatila len sumu 729,70 eur, k zaplateniu tak zostalo 2 070,30 eur. Uplatnil si aj úroky vo výške
2 132,19 eur ku dňu 31.08.2021. Žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.

2.Žalovanávpísomnomvyjadreníkpodanejžalobeuviedla,žeuplatnenýnárokneuznáva.Okreminého
k predmetným pôžičkám vzniesla primárne námietku premlčania.

3. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.01.2022, za účasti strán sporu vec prejedal,
vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.

4. Žalobca trval na podanej žalobe v znení zmeny zo dňa 30.08.2021, s tým, že trvá na uplatnenom
nároku vo výške istiny 2070,30 eur a úrokov 2 132,19 eur (t.j. 4 202,49 eur) a nároku na náhradu
trov konania, ktorú zmenu žaloby okresný súd vyhlásením uznesenia na pojednávaní pripustil. Žalobca

uviedol, že sa pridržiava doterajšej argumentácie v spore. Pred súdom v rámci prednesu uviedol, že
konečná splatnosť pôžičky č. 1 zo dňa 15.03.2012 a z dohody o pôžičke č. 2 zo dňa 08.11.2012 je
v oboch prípadoch 15.03.2014. Tvrdil, že so žalovanou uzavrel zmluvu o nepremlčateľnom záväzku.
Žalovaná nie je ochotná podpísať uznanie dlhu.5. Právny zástupca žalovanej v prednese pred súdom trval primárne na vznesenej námietke premlčania
vo vzťahu ku všetkým tvrdeným pôžičkám zo dňa 15.03.2012, 08.11.2012, 27.11.2013 a 17.03.2014.

Uviedol, že k uznaniu dlhu nedošlo.

6. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa k posúdeniu a rozhodnutiu veci s relevantnými
listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli.

7. Podľa dohody o pôžičke č. 1 zo dňa 15.03.2012 žalobca požičal žalovanej sumu vo výške 2 000 eur.
Sumu 2 000 eur požičal žalovanej na dobu určitú, a to najdlhšie do 15.03.2014, čo bolo medzi stranami
nesporné.

8. Podľa dohody o pôžičke č. 2 zo dňa 08.11.2012 požičal žalobca žalovanej sumu 500 eur. Sumu 500
eurpožičalžalovanejnadobuurčitú,ato najdlhšiedo15.03.2014,čobolomedzistranamitiežnesporné.

9. Podľa zmluvy o pôžičke 3 zo dňa 27.11.2013 požičal žalobca žalovanej sumu 50 eur. Sumu 50 eur
požičalžalovanejnadobuurčitú,atonajdlhšiedo27.12.2013,čobolomedzistranamirovnakonesporné.

10. Podľa zmluvy o pôžičke 4 zo dňa 17.03.2014 požičal žalobca žalovanej sumu 250 eur. Sumu 250

eur požičal žalovanej na dobu určitú, a to najdlhšie do 03.04.2015, čo bolo medzi stranami rovnako
nesporné.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až 110).

Podľa § 100 ods. 2 OZ na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká

iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty v občiansko-právnych vzťahoch, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky práva a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje
povinnosti. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa mohlo právo po prvý raz vykonať. Za tento

deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť, keď sa mohlo právo vykonať
bez zreteľa na to, či veriteľ by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či veriteľ subjektívne vedel
alebo nevedel o svojom práve. Premlčacia doba vo všeobecnosti začína plynúť nasledujúcim dňom po
vzniku dlhu. Ak má veriteľ možnosť vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce
zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a

požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom
dlh vznikol (t.j. nasledujúci deň po splatnosti).

12.Vychádzajúczuvedenéhoav intenciáchcitovanýchzákonnýchustanovenísúdvyhodnotiluplatnený
nárok žalobcu v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej ako v celom rozsahu

premlčaný. V danej veci je preukázané a medzi stranami aj nesporné, že v prípade dohody o pôžičke
č. 1 zo dňa 15.03.2012 konečná splatnosť pôžičky bola do 15.03.2014, v prípade dohody o pôžičke 2
zo dňa 08.11.2012 bola konečná splatnosť dohodnutá do 15.03.2014, v prípade zmluvy o pôžičke 3
zo dňa 27.11.2013 bola konečná splatnosť pôžičky určená dňom do 27.12.2013 a v prípade zmluvy o
pôžičke zo dňa 17.03.2014 si strany sporu dohodli konečnú splatnosť pôžičky do 03.04.2015. Termín

konečnej splatnosti v predmetných pôžičkách bol medzi stranami nesporný, termín konečnej splatnosti
žalobca nerozporoval, na pojednávaní termín konečnej splatnosti v rámci prednesu pri týchto pôžičkách
potvrdil. Súd dospel k záveru, že trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením §
101 v prípade dohody o pôžičke č. 1 zo dňa 15.03.2012 najneskôr dňa 16.03.2014 a uplynula dňa16.03.2017. V prípade dohody o pôžičke 2 zo dňa 08.11.2012 trojročná premlčacia doba začala plynúť
v súlade s ustanovením § 101 najneskôr dňa 16.03.2014 a uplynula dňa 16.03.2017. V prípade zmluvy
o pôžičke 3 zo dňa 27.11.2013 trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením § 101

najneskôr dňa 28.12.2013 a uplynula dňa 28.12.2017. V prípade zmluvy o pôžičke 4 zo dňa 17.03.2014
trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením § 101 najneskôr dňa 04.04.2015 a
uplynula dňa 04.04.2018. Okresný súd má tak za evidentné, že keď žalobca uplatnil svoj nárok na
zaplatenie peňažného dlhu na súde dňa 23.06.2021, uplatnil ho po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.

13. V dôsledku premlčania tak nebolo možné uplatnený nárok žalobcovi priznať. Preto súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol. V konaní žalobca nepreukázal uznanie dlhu zo strany žalovanej,
ani dohodu o zmene záväzku vo vzťahu ku splatnosti dlhu. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie.

14. Vzhľadom na právny záver o premlčaní dlhu, sa okresný súd už nezaoberal ostatnými vznesenými

námietkami a tvrdeniami.

15. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z

uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považovalzhľadiskaskutkovéhoaprávnehoposúdeniavecizarelevantné,atovprvomradevznesenou
námietkou premlčania.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.