Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200420
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8314200420.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne: H. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. XXXX, Y., zastúpenej JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom Laborecká 1896/58,
Humenné, proti žalovanému: H. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, Y., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov H. T. a H. T., ktoré vzniklo dňa XX.X.XXXX a zaniklo dňa

XX.X.XXXX, v y p o r i a d a v a tak, že

i. do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci:
- taburetky 2 ks k sedacej súprave v hodnote 10,00 eur,
- stolík v hodnote 50,00 eur,
- rohovú lavicu a stôl v hodnote 100,00 eur,
- stoličky 2 ks k rohovej lavici v hodnote 10,00 eur,

- stolík k linke v hodnote 50,00 eur,
- stolík pod televízor v hodnote 10,00 eur,
- mlynček na mäso v hodnote 5,00 eur,
- trojdielnu spálňovú skriňu v hodnote 130,00 eur,
- spálňovú posteľ v hodnote 70,00 eur,
- zrkadlo s kozmetickým stolíkom a dva nočné stolíky k spálňovej zostave v hodnote 30,00 eur,

- jedálensky príbor v hodnote 5,00 eur,
- obedovú porcelánovú súpravu v hodnote 30,00 eur,
- nerezové hrnce v hodnote 10,00 eur,
- žehličku naparovaciu a obyčajná v hodnote 5,00 eur,
- vysávač v hodnote 5,00 eur,
- počítač s príslušenstvom v hodnote 200,00 eur,
- koberce tkané v chodbe v hodnote 20,00 eur,

- robot ETA v hodnote 15,00 eur,
- rozťahovací gauč v hodnote 20,00 eur,
- stoličky s operadlom 2 ks v hodnote 15,00 eur,
- kuchynské recepty knihy v hodnote 160,00 eur,
- osobná digitálna váha v hodnote 1,00 eur,
teda hnuteľné veci v celkovej hodnote 951,00 eur.

ii. do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci:
- sedaciu súpravu v hodnote 150,00 eur,
- obývaciu stenu v hodnote 260,00 eur,
- koberec v hodnote 40,00 eur,
- televízor zn. ORAVA v hodnote 100,00 eur,
- DVD prehrávač v hodnote 30,00 eur,

- luster v hodnote 15,00 eur,- kuchynskú linku v hodnote 150,00 eur,
- plynový sporák v hodnote 80,00 eur,
- chladničku v hodnote 80,00 eur,

- digestor v hodnote 25,00 eur,
- mikrovlnnú rúru v hodnote 15,00 eur,
- kanvicu v hodnote 5,00 eur,
- fritézu v hodnote 20,00 eur,
- kuchynskú váhu v hodnote 5,00 eur,

- mraziaci box v hodnote 200,00 eur,
- chladiaci box v hodnote 5,00 eur,
- neónové svetlá v hodnote 10,00eur,
- televízor zn. Orava v hodnote 100,00 eur,
- plazmový televízor v hodnote 50,00 eur,
- rádio v hodnote 10,00 eur,

- svietidlá v detskej izbe v hodnote 15,00 eur,
- práčka zn. IGNIS v hodnote 100,00 eur,
- zrkadlo + poličky v kúpeľni v hodnote 10,00 eur,
- kôš na prádlo v hodnote 10,00 eur,
- rohožku v hodnote 5,00 eur,

- záclony 7 ks v hodnote 50,00 eur,
- garniže v hodnote 20,00 eur,
- luster na chodbe v hodnote 10,00 eur,
- kachle v hodnote 100,00eur,
- vaňu v hodnote 70,00eur,

- umývadlo v kúpeľni v hodnote 20,00 eur,
- batérie 3 ks v hodnote 20,00 eur,
- umývadlo vo WC v hodnote 20,00 eur,
- WC v hodnote 70,00 eur,
- vyšívané obrazy 20 ks v hodnote 20,00 eur,

- strunovú kosačku - krovinorez v hodnote 130,00 eur,
- paplóny z ovčej vlny v hodnote 10,00 eur
- elektrickú vŕtačku v hodnote 100,00 eur
- ventilátor v hodnote 10,00 eur
- jedálensky príbor v hodnote 5,00 eur

teda hnuteľné veci v celkovej hodnote 2.145,00 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie majetkovej hodnoty jej podielu sumu 597,- eur
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

2. Žalobu odôvodnila tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo ku dňu právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX o rozvode manželstva,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Podľa žalobkyne do masy BSM patria
- nehnuteľnosti, ktoré počas trvania manželstva nadobudol žalovaný na základe notárskej zápisnice
napísanej N XXXXXXXX, Nz XXX/XXXX dňa X.X.XXXX H.. P. Č., notárkou so sídlom v Y.,

ktorou osvedčila vydržanie pozemku parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXXX m2 v podiele X/X
nachádzajúceho sa v kat. úz. M. F. v hodnote 15,- eur/m2, teda 24.510,- eur, pozemku parc. č. XXX/X
- záhrady o výmere XX m2 v podiele X/X, nachádzajúci sa v kat. úz. M. F. v hodnote 15,- eur/m2, teda
270,- eur, pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2 v podiele X/X, nachádzajúci
sa v kat. úz. M.Í. F. v hodnote 15,- eur/m2, teda 3.445,- eur, spolu v hodnote 28.225,- eur,- hnuteľné veci - obývacia stena, sedacia súprava, stolík, koberec, televízor zn. Orava, DVD prehrávač,
luster, kuchynská linka, plynový sporák, chladnička, rohová lavica so stolom, stolík k linke, digestor,
mikrovlnná rúra, kanvice, fritéza, kuchynská váha, kuchynská váha digitálna, mraziaci box, chladiaci

box, neónové svetlá, televízor v detskej izbe, plazmový televízor, počítač s príslušenstvom, rádio, stolík
pod televízor, ventilátor, svietidlá v detskej izbe, práčka zn. Ignis, zrkadlo s poličkami v kúpeľni, kôš na
prádlo, rohožka, koberce v chodbe, 7 ks záclon, garniže, 2ks luster na chodbe, krb vaňa, umývadlo
v kúpeľni, 3ks batérie, umývadlo vo WC, WC, batéria vo WC, 2ks vyšívaných obrazov, 2ks stoličiek,
rozťahovací gauč, robot ETA, digitálna váha, strunová kosačka, elektrická vŕtačka ,pričom navrhla ich

zostatkovú hodnotu,
- nesplatený zostatok pôžičky voči Paulíne Harmaňošovej zo zmluvy o pôžičke na sumu 25.000,- Sk,
ktorú počas trvania manželstva splatili sumou 15.000,- Sk, a teda zostatok nesplatenej pôžičky ku dňu
zániku BSM predstavoval dlžnú sumu 333,- eur.
Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto
navrhovala, aby súd po vykonaní potrebného dokazovania rozhodol o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí so žalobou, pretože hodnoty hnuteľných a
nehnuteľných vecí, ktoré nadobudli počas manželstva, podľa žaloby sú nesprávne. Žalovaný nepoprel,
že nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti, avšak hodnota pozemkov spolu 28.225,-

eur, ktorú uvádza žalobkyňa v žalobe, je veľmi nadsadená. Podľa potvrdenia obce M.Q. F. je pre obec
M. F. určená cena pozemkov záhrady, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy 1,85 eur/m2. K
hnuteľným veciam uvádzaných žalobkyňou uviedol inú zostatkovú hodnotu, pričom dodal, že kuchynská
digitálna váha je v jeho výlučnom vlastníctve, chladiaci box nemali, mraziaci box, strunovú kosačku
a elektrickú vŕtačku mal požičanú od otca, televízor v detskej izbe bol darom od jeho otca. Luster na

chodbe mali len jeden a tiež mali len 3 batérie . O pôžičke, ktorú žalobkyňa uviedla, žalovaný nemal
žiadnevedomosti,takžekžiadnejpôžičkenedošlo.Potvrdil,žemedzistranamisporunedošlokdohodeo
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto navrhol, aby súd po vykonaní potrebného
dokazovania rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

4. Súd v danej veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, ktorým vyporiadal zaniknuté BSM tak že,
nehnuteľnosti prikázala do výlučného vlastníctva žalovaného, hnuteľné veci rozdelil medzi strany sporu
tak, ako je uvedené vo výroku I. bod ii. a iii. tohto rozsudku , žalobkyni prikázal splatiť zostatok pôžičky
a žalovaného zaviazal na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyni sumou 9.149,45 eur.

5. Proti rozsudku zo dňa XX.X.XXXX podal žalovaný odvolanie, v ktorom nevzniesol výhrady voči
prikázaniu hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva strán sporu, tak ako ich prikázal súd v rozsudku
zo dňa XX.X.XXXX. Žalovaný nesúhlasil s uloženou povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 9.149,45 eur,
pretože podľa jeho názoru pozemky nie sú súčasťou BSM. Podľa žalovaného žalobkyňa sa nijakým
spôsobom nezapríčinila o nadobudnutie sporných pozemkov, ktoré užíval v dobrej viere a po dostatočne

dlhú dobu jeho otec a jeho právni predchodcovia, preto mal súd rozhodnúť tak, že pozemky nie sú
predmetom BSM.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že so sestrami žalovaného sa v súvislosti s vydržaním
vyporiadali tak, že im dali sumu 30.000 Sk, ktorú si požičali od matky žalobkyne. Žalobkyňa po celý čas

od ich nadobudnutia v roku 2001 mala za to, že patria do BSM, na ich nadobudnutí mala finančnú účasť,
užívali ich spolu po celý čas od nadobudnutia za účelom pestovania plodín a preto by bolo v rozpore
s dobrými mravmi ich nepojať do BSM.

7. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok

a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Zároveň odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie náležite vyhodnotiť, či pozemky parc. č. O. XXX/X a O. XXX/X, evidované na LV č. XXXX
a XXXX, kat. úz. M. F. je alebo nie je potrebné pojať do masy BSM, zaoberať sa aj tvrdenými úhradami
tak otcom žalovaného vo výške 60.000 Sk a tvrdením žalobkyne o úhrade 30.000 Sk v súvislosti s
predmetnými nehnuteľnosťami v súvislosti s ich nadobúdaním a pri hodnotení záverov náležite aplikovať

aj ust. § 3 OZ. Vo svojom odôvodnení odvolací súd vyjadril názor, že pri riešení otázky, či do masy BSM
je možné pojať aj nehnuteľnosti, ktoré nadobudol žalovaný vydržaním počas trvania manželstva je nutné
skúmať, či bola vôľa strán sporu nadobudnúť nehnuteľnosti do takéhoto majetkového spoločenstva,akýmjeBSM,keďžepreposúdenieuvedenéhojevýznamnýmto,žežalovanýmalvstúpiťdoichužívania
ešte pred uzavretím manželstva.

8. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v odvolaní zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom nevyjadril žiadne
výhrady voči rozdeleniu hnuteľných vecí a ani voči zostatkovým hodnotám, súd v ďalšom konaní po
vrátení veci z odvolacieho súdu považoval rozdelenie hnuteľných veci a určenie ich zostatkovej hodnoty
tak ako bolo rozhodnuté v rozsudku zo dňa XX.X.XXXX za nesporné. Preto súd vysporiadal hnuteľné
veci tak, ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.

9.Spornouskutočnosťoumedzistranamisporuboloposúdenie,činehnuteľnosti-pozemkyparc.č.XXX/
X - záhrada zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. M. F. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
X/X z celku k pozemku parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie zapísaný na Liste vlastníctva č.
XXXX v kat. úz. M. F., patria alebo nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne uvádzala, že pozemky neboli nadobudnuté vydržaním, ale odplatným
prevodom, keďže žalobkyňa spolu so žalovaným vyplatili švagrinej otca žalovaného O. T. sumu 20.000,-
Sk, na základe čoho ona súhlasila s vydaním osvedčenia a nadobudnutím týchto pozemkov vydržaním.
KpôžičkeodmatkyžalobkynepoukázalanačestnéprehlásenieA.F.,bratažalobkyne,ktorýbolprítomný
pri tom ako matka žalobkyne vybrala hotovosť 20.000,- Sk z banky.

11.Žalovanýuvádzal,žejehootecvyplatil60.000,-Sksvojimsúrodencomzapredmetnépozemkyajeho
otec vyjadril vôľu darovať tieto pozemky len svojim trom deťom, teda žalobkyňa sa žiadnym spôsobom
nezapríčinila o nadobudnutie predmetných pozemkov a tieto nie sú predmetom BSM. Žalovaný trval na
tom, že žiadne peniaze svojim sestrám nevyplatili. Tiež dodal, že čestné vyhlásenie brata žalobkyne

je tendenčné, pričom vôbec sa nespomínalo až do predloženia tohto vyhlásenia, že bol prítomný pri
výbere údajnej pôžičky.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu a výpoveďami svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

13. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, pričom ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX. H. XXXX, ktorý sa stal
právoplatným dňa XX.X.XXXX.

14. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD XXXX/XX, D. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že R.
T. zomrela dňa X.X.XXXX a ako dedičia zo zákona v 1. skupine prichádzajú do úvahy deti a vnuci
poručiteľky - H.Q. T. - syn, N. T. - syn, J. R. - dcéra, X. U. - dcéra, R. T. - vnuk, J. T.Č. - vnuk, T. T.
- vnučka, Ľ. E. - vnučka, P. M. - vnučka. Účastníci tohto dedičského konania uzavreli dohodu, podľa
ktorej nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XX postavený na p. č. XXX, pozemky p. č. XXX, p. č. XXX

a p. č. XXX zapísané na LV č. XXX v kat. úz. M. F. v hodnote 308.950,- Sk nadobudol H. T. v celosti
s povinnosťou výplaty ustupujúcim spoludedičom na nich pripadajúce zákonné dedičské podiely, a to
vnukom poručiteľky v lehote do XX.X.XXXX a deťom poručiteľky v lehote do XX.X.XXXX.

15. Žalovaný predložil potvrdenia o prevzatí podielu z dedičstva, podľa ktorých

- R. T. potvrdil, že dňa XX.X.XXXX prijal od H. T., právoplatného dediča majetku po nebohej R. T., svoj
podiel z dedičstva vo výške 19.000,- Sk,
- P. M. potvrdila, že dňa XX.X.XXXX prijala od H. T., právoplatného dediča majetku po nebohej R. T.,
svoj podiel z dedičstva vo výške 19.000,- Sk,
- T. T. potvrdila, že dňa XX.X.XXXX prijala od H. T., právoplatného dediča majetku po nebohej R. T., svoj

podiel z dedičstva vo výške 19.000,- Sk,
- Ľ. E. potvrdila, že dňa XX.X.XXXX prijala od H. T., právoplatného dediča majetku po nebohej R. T.,
svoj podiel z dedičstva vo výške 19.000,- Sk,
- X. U. potvrdila, že dňa XX.X.XXXX prijala od H. T., právoplatného dediča majetku po nebohej R. T.,
svoj podiel z dedičstva vo výške 60.000,- Sk.

16. V notárskej zápisnici Q., Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX osvedčení vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaný vyhlásil, že vydržal vlastnícke právo v súlade s § 134
a nasl. Občianskeho zákonníka k nehnuteľnosti parc. č. XXX/1 o výmere XXXXm2 záhrady, ktorá bolavytvorená geometrickým plánom GP č. XXXXX XXX-XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX z p. č. XXXX zapísanej
na LV č. XXXX a z p. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX. Z obsahu tejto notárskej zápisnice ďalej
vyplýva, že H. J. taktiež vyhlásila, že vydržala nehnuteľnosť v kat. úz. M. F. parcelu č. XXX/X o výmere

XXXXm2 vytvorenej tým istým geometrickým plánom z p. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX a z p. č.
XXXX zapísanej na LV č. XXXX a T. T. vyhlásila, že vydržala nehnuteľnosť v kat. úz. M. F. parcelu č. XXX
o výmere XXXXm2 a č. XXX o výmere XXXXm2 vytvorené tým istým geometrickým plánom z p X. XXX
zapísanej na S. XXX, z p. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX a z p. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX.

Žalovaný spolu s H. J. a T. T. vyhlásili v tejto notárskej zápisnici, že vydržali vlastnícke právo k
nehnuteľnosti k parcele č. XXX/X o výmere XXXm2 (prístupová cesta) vytvorenej vyššie uvedeným
geometrickým plánom z p. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, z p. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX
a z p. č. XXX, XXX a XXX zapísané na LV č. XXX každý v podiele X/X k pomeru držby.

Z obsahu zápisnice ďalej vyplýva, že účastníci vyhlásili, že nehnuteľnosti nadobudli od svojho starého

otca J. T., otca H. T. a ostatných právnych predchodcov neformálnym darovaním niekedy v roku XXXX,
ktoré od X.X.XXXX užívajú ako svoje vlastné, v držbe nie sú nikým rušení a ich držba je pokojná,
dobromyseľná a nepretržitá.

17. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. F. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že

výlučným vlastníkom nehnuteľností - rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX a pozemkov
parcely registra „C“ parc. č. XXX, XXX a XXX bol k tomu dňu zapísaný H. T., otec žalovaného.

18. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. F. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že
výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXm2 bol k tomu dňu

zapísaný T. J. (SPF) na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX.

19. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. F. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že
výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXXm2 bola k tomu
dňu zapísaná J. M..

20. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. F., obec M. F. vyplýva, že žalovaný je zapísaný
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - záhrada o výmere
XXXXm2. Na liste vlastníctva je uvedený titul nadobudnutia Osv. N XXX/XX, Nz XXX/XX v zmysle zák.
č. XXX/XX Zb. zo dňa X.X.XXXX, M..XXX/XX, E.:XXXXXXXX-XX/XXXX.

21. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. F., obec M. F. vyplýva, že žalovaný je zapísaný
ako podielový spoluvlastník po U. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X z celku k nehnuteľnosti
a to pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2.
Na liste vlastníctva je pri žalovanom uvedený titul nadobudnutia Osv. Q. XXX/XX, Q. XXX/XX v zmysle

zák. č. XXX/XX Zb. zo dňa X.X.XXXX, M. - XXX/XX, GP: XXXXXXXX-XX/XXXX. Ďalšími podielovými
spoluvlastníkmi sú zapísaní pod U. H. J., rod. T. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X z celku a
pod U. T. T., rod. T. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X z celku rovnakým titulom nadobudnutia
ako žalovaný.

22. Obec M. F. dňa XX.X.XXXX vydala potvrdenie, v ktorom uviedla, že v zmysle prílohy č. 2 k zákonu
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach je pre obec M. F. určená cena pozemkov - záhrady, zastavané
plochy a nádvorie, ostatné plochy 1,85 eur za 1m2

23. Podľa stanovenia trhovej ceny nehnuteľnosti vystaveného realitnou kanceláriou RoKoS reality spol.

s r. o. zo dňa XX.XX.XXXX pozemok parc. č. XXX/X sa nachádza v intraviláne obce M.Í. F. a na
jeho hranici momentálne nie sú vedené inžinierske siete, pričom pozemok sa využíva na pestovanie
poľnohospodárskych plodín. Pozemok s parc. č. XXX/X sa nachádza v intraviláne obce M. F. na
jeho hranici susediacej s cestnou komunikáciou obce sú vedené kompletné inžinierske siete. Využitie
pozemku je ako prístupová cesta k pozemku s parc. č. XXX/X. Vzhľadom na druh pozemkov, spôsob

možnosti využitia, lokalitu, právny stav a na základe porovnania cien podobných nehnuteľností na
realitnom trhu bola stanovená trhová cena nehnuteľnosti pozemkov na 9,- eur/m2 ku dňu XX.XX.XXXX.XX. A. F., brat žalobkyne, v čestnom vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že na začiatku júna XXXX
bol osobne s mamou v Slovenskej sporiteľni, kde mama vybrala hotovosť 20.000,- korún. Ďalej uviedol,
že jeho sestra a jej manžel si vtedy chceli kúpiť pozemok v M.. F., ale nemali na vyplatenie hotovosť,

preto ešte vtedy manžel jeho sestry bol pýtať od jeho mamy peniaze, aby im požičala, že do pol roka
jej vrátia späť. K odovzdaniu peňazí podľa A.X. F. malo dôjsť u jeho mamy, kde bol osobne prítomný,
ako mama žalovanému a jeho sestre požičala 20.000,- korún a do dnešného dňa jej bolo vrátených
polovica 10.000,- korún.

25. Slovenská sporiteľňa a. s. na žiadosť súdu dňa XX.X.XXXX uviedla, že banka je povinná v zmysle
§ 42 ods. 1 zákona o bankách archivovať informácie o uskutočnených bankových obchodoch počas 5
ročnej archivačnej doby, ktorá začína plynúť od ukončenia bankového obchodu. Nakoľko táto 5 ročná
archivačná doba uplynula, údaje za obdobie od 2000 do 2002 neposkytuje.

26. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že svokrovi rodičia zomreli, a zostal tam prázdny dom, ktorý

odkúpila najstaršia sestra žalovaného a vyplatila súrodencov z domu a väčšej časti záhrady. Ďalšia časť
išla na polovicu ďalšej sestre žalovaného a im. Žena nebohého strýka žalovaného (brata jeho otca)
chcela za tento pozemok po 20.000,- Sk od nich a od ďalšej sestry. Žalobkyňa uviedla, že peniaze
nemali, tak žalovaný prišiel k jej mame, aby im požičala peniaze, že jej do pol roka zaplatí, pretože
potrebujú na ten pozemok. Tak mama išla do sporiteľne, vybrala peniaze a dala im. Podľa žalobkyne

žalovaný v tom čase nepracoval a pôžičku splácala žalobkyňa zo svojej materskej, v tom čase žalovaný
dostával 2.000,- Sk. Žalobkyňa tiež uviedla, že pôžičku od jej matky vo výške 20.000,- korún odovzdali
svokrovcom, predtým bolo urobené osvedčenie o vydržaní a svokrovci túto sumu odovzdali O. T..

VpísomnompodanízodňaXX.XX.XXXXžalobkyňazotrvalanatvrdení,žesavrámcikonaniaovydržaní

žalovaný spolu so žalobkyňou finančne vysporiadali so sestrami žalovaného a uhradili im sumu 20.000,-
korún, ktorú si požičali od matky žalobkyne.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX k užívaniu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, žalobkyňa
uviedla, že keď sa vydala za bývalého manžela, spoločne si urobili prístavbu k rodinnému domu, ktorý

patril jeho rodičom a spoločne chodili na záhrady. Následne keď babka žalovaného zomrela, ostal
prázdny dom pri týchto záhradách, tak sa dohodli, že sestra žalovaného tento dom aj s časťou záhrady
odkúpi a druhá časť sa rozdelila medzi ostatných súrodencov, pričom žalobkyňa s manželom za túto
záhradu odovzdali 20.000,- korún tete žalovaného. Žalobkyňa dodala, že jej bývalý manžel veľa nerobil,
takisto pil alkoholické nápoje a robil im zle a aj táto prístavba, ktorú spoločne k rodinnému domu

svokrovcov urobili, ostala napísaná na svokrovcoch a ju spoločne s deťmi z tohto domu vyhodili. Ďalej
dodala, že na vyplatenie 20.000,- korún za záhradu im požičala ich mama, pričom bývali v rodinnom
dome so svokrovcami v Y. a tie záhrady sú v M. F., kde chodili všetci spoločne, teda aj sestry žalovaného
a sadili tiež spoločne, pričom v tom čase ešte neboli tieto záhrady rozčlenené pre každého súrodenca,
ale až po roku XXXX sa to aj reálne rozdelilo s tým, že prednú časť záhrady si vyčlenila sestra, ktorá

nadobudla aj rodinný dom, žalobkyňa s bývalým manželom dostali strednú časť záhrady a poslednú časť
dostala ďalšia sestra žalovaného. Záhradu užívali spoločne so žalovaným, ktorý mal taký malý traktor,
on pooral a ona si tam mohla spolu s deťmi sadiť a starať sa o úrodu. Takisto si na týchto záhradách
podľa žalobkyne urobili aj krb s posedením. Žalobkyňa tiež mala vedomosť o tom, že celá tá záhrada
ostala vlastne dedova, keďže ďalšiu časť nehnuteľnosti si vysporiadala práve táto pani J. M. a tiež sa

hovorilo, že takto to bolo jednoduchšie spraviť cez osvedčenie o vydržaní.

27. Žalovaný na pojednávaniach uvádzal, že nehnuteľnosti nepatria do BSM, lebo to bolo vystavené na
obecnom úrade a to dostal ako dar od otca.

Žalovaný na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že pani J. M. bola otcovou sesternicou a jeho babka
bola jej tetou. K užívaniu záhrad v M. F. uviedol, že tieto užíval ešte jeho pradedo a on chodil spolu so
sestrami tam už od malička, keďže neďaleko bývala jeho babka, pričom na týchto záhradách všetko
sadili, alebo záhradu kosili, babka mala veľkú záhradu. Na otázku súdu, ako tieto nehnuteľnosti dostal
od svojich právnych predchodcov, žalovaný uviedol, že v roku XXXX záhrady dostal jeho otec a on

záhradu dostal až v roku XXXX, keď otcova babka zomrela a umarština prešla celá na jeho otca, teda
aj dom aj so záhradou, pričom dom s časťou záhrady zobrala si jeho sestra, pani T. T., a tá povyplácala
ostatných súrodencov jeho otca a takisto boli povyplácané deti brata otca, ktorý už v tom čase bolnebohý. Následne, keď došlo k povyplácaniu súrodencov otca, otec podelil záhradu sestrám a jemu,
pričom žalovaný uviedol, že žiadne peniaze od svojej svokry nebral.

Na ďalšiu otázku, kedy došlo k reálnemu rozdeleniu týchto záhrad na časti pre jeho a jeho sestry,
žalovanýuviedol,žereálnetobolorozdelenéažpoumarštine,kedyprišielgeodetazáhradyrozdelilnatri
časti v roku XXXX. Predtým to bolo všetko spolu jedna záhrada a každý tam sadil, teda sadili tam spolu aj
so sestrami a viacej ako polovica záhrady sa kosila. Žalovaný ďalej dodal, že na tie záhrady chodili stále
spolu, aj pred tým ako sa oženil a potom ako sa oženil chodili na záhrady aj s manželkou. Jemu babka

vždy hovorila, že dom aj so záhradou dostane on, pričom jeho dedo zomrel už v roku XXXX, avšak dedo
hovoril, že záhrady a pozemky dá na jeho otca. Žalovaný tiež uviedol, že na záhradu chodili spoločne
s bývalou manželkou aj s deťmi, väčšinou sa tam grilovalo, pričom žalovaný kosil, takisto žalovaný
obrábal pôdu so svojim traktorom a sadili si tam plodiny, pričom po jeho ľavej strane bola staršia sestra
a po pravej strane mala záhradu mladšia sestra a každý si už sadil samostatne na svojich častiach. Po
rozvode manželstva žalobkyňa už nič nesadila a žalovaný tam sadí dodnes. Žalovaný nevedel vysvetliť,

prečo sa to vtedy urobilo takto, že sa vyhotovoval notárska zápisnica.

28. Svedkyňa R. F., matka žalobkyne, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že v r. XXXX požičala
peniaze 25.000,- Sk žalovanému, pretože chcel kúpiť pozemok a sľúbil jej, že do polroka jej ich vráti.
Ďalej uviedla, že so žalovaným bola v banke v Slovenskej sporiteľni vybrať peniaze. Polovičku sumy jej

vrátili, tak že jej niekedy kúpili mäso a potom to započítali a raz jej dali 5.000,- korún a ešte 10.000,- Sk
by jej mali vrátiť. Peniaze vybrala z vkladnej knižky.

29. Svedok H. T., otec žalovaného, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že pozemok zdedil po
rodičoch, súrodencov vyplatil a rozdelil ho synovi a dvom dcéram. Súrodencov vyplatil ešte pred

dedičským konaním, 60.000,- Sk každému z nich. Peniaze mu dala aj dcéra T., ktorá zostala bývať v
rodičovskom dome a dostala k tomu pol záhrady a mal aj vlastné peniaze. Peniaze mal doma a niečo
vybral aj z knižky. Strany sporu mu nedali peniaze.

30. Svedok J. T., syn strán sporu, na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedol k pôžičke od starej matky, že

stará matka sa žalovaného pýtala, že kedy jej vráti peniaze. Svedok nevedel uviesť, o akú sumu malo
ísť, ale pamätal si, že stále o tom bola reč.

31. Svedok A. F., brat žalobkyne na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že, bývalý švagor prišiel do
nich,žepotrebujúpožičaťpeniaze,pretožepotrebujúvyplatiťpozemokvM.Q.F.,zrejmenemalipeniaze,

keď prišli požičať, prišli požičať dvadsaťtisíc, že do pol roka vráti, čo švagor tak povedal. Svedok aj s
mamou išiel a vybrali zo Slovenskej sporiteľne peniaze z vkladnej knižky, ktoré im dali. Svedok v tom
čase žil s mamou, pretože bol slobodný a mali našporené, pretože on od 17 robil a v tom čase mal skoro
30 rokov. Ďalej dodal, že desaťtisíc korún im vrátili, možno aj z materskej žalobkyne, lebo švagor nejak
nerobil a zvyšnú sumu nevrátili do dneska. Svedok uviedol, že peniaze použili na vyplatenie pozemku,

kde aj chodili pomáhať zemiaky sadiť, vyberať, chodili tam aj opekať a potom prišli, že chcú peniaze,
že sestrin svokor mal niekoho vyplatiť. Vkladnú knižku už svedok nemal, pretože tá sa za tú dlhú dobu
vybrala a nevedeli, že sa budú niekedy súdiť. Podľa svedka písomne nič nespísali, pretože si verili, že
im vrátia tie peniaze.

32. Svedkyňa O. T., teta žalovaného, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že ona peniaze žiadne
nedostala, lebo deti boli dedičia, a ani nevedela, koľko dostali presne, pretože tam nebola a nevidela.
Svedkyňa potvrdila, že bolo tak, ako sa dohodli, že H. T. bol dedič, vyplatil deťom a iné nevedela nič,
jak bolo dohodnuté. Svedkyňa nevedela, že by žalobkyňa a žalovaný vyplácali nejaké peniaze, vedela
iba, že H. T. ako dedič vyplatil jej deťom toľko, ako bolo dohodnuté.

33.SvedkyňaH.J.,sestražalovaného,napojednávanídňaXX.X.XXXXuviedla,ženehnuteľnostidostali
neformálnou cestou od otca, ktorý po úmrtí rodičov dostal dom a dal im návrh, aby sa vyjadrili, či chcú
tento dom aj so záhradou. O tento dom aj záhradu mala záujem iba sestra a keďže záhrada bola veľká,
tak sa dohodli, že túto záhradu rozdelí na tri časti, bratovi, jej a aj sestre s tým, že sestra berie aj dom

za určitých podmienok, ktoré si dohodli s tým, že by on vyplatil svojich súrodencov. Tiež sa dohodli, že
keď si zoberú tieto záhrady, tak vyplatia dvadsaťtisíc, že mu pomôžu. Svedkyňa a sestra dávali peniaze,
brat peniaze nemal a bolo vyjadrené, že mu pomôžu rodičia. Podľa názoru svedkyne keď žalovaný
potreboval vyplatiť peniaze, tak zaňho vyplatila jej mama s otcom. Svedkyňa tiež uviedla, že žalobkyňasa o nadobudnutie nehnuteľnosti nepričinila a v žiadnom prípade žalobkyňa so žalovaným ani jej a ani
sestre sumu 30.000,- korún nevyplácali. Podľa svedkyne jej rodičia stále platili plyn, elektrinu a stále im
pomáhali, a tých dvadsaťtisíc isto vtedy nemali, lebo ona prehlásila, že dvadsaťtisíc nemá a ani ich nedá.

34. Svedkyňa T. T., na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že všetky nehnuteľnosti, dom, v ktorom
býva, aj pozemky, zdedil jej otec po svojej matke - R. T.. Otec po dedičskom konaní zavolal všetkých
súrodencov - ju, sestru a brata, lebo nechceli, aby rodinný dom po rodičoch kúpil niekto cudzí, a
všetci traja sa mali možnosť vyjadriť k tomu, či má niekto o tieto nehnuteľnosti záujem alebo nie.

Sestra sa vyjadrila s nebohým švagrom, že nemá záujem, brat v tom čase aj so žalobkyňou bývali v
rodičovskom dome, takže sa tiež vyjadril, že nemá záujem, svedkyňa sa vyjadrila tak, že má záujem
o túto nehnuteľnosť, aj o priľahlé pozemky, takže, keď už prebehli všetky tie formálne náležitosti okolo
toho, otec jej daroval rodinný dom s príslušnými pozemkami a neformálne im daroval nehnuteľnosti,
ktoré tam boli. Na tej záhrade nadobudla pozemok sestra a brat, a pozemok, ktorí majú v podielovom
spoluvlastníctve, je prístupovou cestou k záhrade, ktorý stav je platný dodnes. K vyplácaniu otcových

súrodencov svedkyňa uviedla, že najprv časť peňazí vyplácal otec, pretože ona nemala k dispozícii toľko
peňazí, aká časť bola potrebná, ale svedkyňa mu tie peniaze potom vracala z úspor a zo stavebného
sporenia. Svedkyňa to vtedy chápala tak, že vypláca všetko. Aj nebohá mama trvala na tom, aby
časť tých pozemkov mali aj súrodenci. Svedkyňa si nepamätala, či oni vyplácali alebo nevyplácali, ale
zhruba okolo 90 % finančných prostriedkov do toho dávala ona osobne a keďže súrodenci to nadobudli

neformálnym darovaním, tak nevie, či prispievali alebo neprispievali nejakou sumou. Žalobkyňa a
žalovaný nikdy neposkytli svedkyni v súvislosti s neformálnym darovaním ani halier. Svedkyňa nemala
vedomosť, že by žalobkyňa a žalovaný pri nadobudnutí nehnuteľností niekoho vyplatili a myslí si, že nie.

Právny stav

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“)
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

36. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

37. Podľa § 149 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná
ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

38. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.Posúdenie veci súdom

39. V danom prípade mal súd za preukázané, že bezpodielové manželstvo strán sporu vzniklo uzavretím

manželstva dňa XX.X.XXXX a zaniklo rozvodom manželstva ku dňu XX.X.XXXX. Súd nemal za
preukázané, že by strany sporu mali uzatvorené nejaké dohody modifikujúce rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

40. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto

spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
predovšetkým zisťuje a ustaľuje rozsah tohto spoluvlastníctva a až následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM.

41. Ust § 143 Občianskeho zákonníka obsahuje pozitívne a negatívne vymedzenie rozsahu BSM.
Pozitívne vymedzenie spočíva v tom, že v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a do

BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Do BSM však nepatria
veci získané dedičstvom, darom, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z
manželov, veci vydané v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov.

42. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej

dobromyseľnej držby veci, pričom jeho účelom je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa
oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je vlastníkom, so stavom
právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Podmienky vydržania sú
upravené v ust. § 134 Občianskeho zákonníka a tieto musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej
doby, pričom týmito sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. Keďže

vydržanie nie je uvedené medzi výnimkami v § 143 Občianskeho zákonníka, dochádza na základe neho
k nadobudnutiu vlastníctva do BSM aj v prípade, ak oprávneným držiteľom bol len jeden z manželov.

43. Právna teória zastava názor, že do BSM je možno nadobudnúť vec aj vydržaním, ak podmienky
vydržania splnil iba jeden z manželov, ale obaja manželia žijú v trvajúcom manželstve za existujúceho

BSM. Odvolací súd tiež poukázal na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. Z..Ú. zo dňa
XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva názor, že musí byť preukázaná vôľa nadobudnúť vec do takéhoto
majetkového spoločenstva, akým je BSM. Podľa odvolacieho súdu na to, aby takáto nehnuteľnosť
jednoznačne mohla byť posúdená ako vec patriaca do BSM, je na mieste skúmať splnenie podmienok
vydržania u oboch manželov.

44. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. XCdo/XXX/XXXX tak,
ako je v prípade nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním jednotlivcom významná otázka oprávnenosti
(dobromyseľnosti) držby subjektu, ktorý ju drží, rovnako je táto otázka významná aj v prípade vydržania
viacerými subjektmi. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stáva aj vec, ktorú

za trvania manželstva spoločne držia (spoločne fakticky ovládajú) manželia, obaja spoločne s ňou
nakladajú ako so spoločnou a sú so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní o tom, že im vec
patrí. Držba všetkých spoločných držiteľov musí byť dobromyseľná, čo znamená, že pri spoločnej držbe
manželmi a spoločnom nadobudnutí veci manželmi do ich BSM právnym titulom vydržania musí byť
dobromyseľnosť držby daná u oboch manželov.

45. V danom prípade medzi stranami sporu bol spor, či nehnuteľnosti zapísané v prospech žalovaného
na Listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX v kat. úz. M. F. patria alebo nepatria do ich zaniknutého BSM.
Podľa obsahu predloženej notárskej zápisnice zo dňa X.X.XXXX mal žalovaný predmetné nehnuteľnosti
nadobudnúť od svojho starého otca J. T., otca H. T. a ostatných právnych predchodcov neformálnym

darovaním niekedy v roku XXXX, od kedy by teda mohol byť daný vstup žalovaného do držby, ale aj
od vtedy by sa počítala vydržacia doba. Z tejto notárskej zápisnice tiež vyplýva, že parcela č. XXX/X,
ktorú žalovaný mal nadobudnúť vydržaním, bola vytvorená z parciel č. XXXX (k XX.X.XXXX evidovaná
pre J. T.) a XXXX (k XX.X.XXXX evidovaná pre J. M.) a ďalšia parcela č. XXX/X, ktorú mal žalovaný
spolusosestraminadobudnúťdopodielovéhospoluvlastníctva,bolavytvorenázparcielč.XXXX,XXXX,

XXX, XXX, XXX. Vlastníkom parciel č. XXX, XXX a XXX bola R.Q. T., po ktorej tieto pozemky zdedil
v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.X.XXXX otec žalovaného H. T.. Súd je teda toho názoru,
že žalovaný nemohol vstúpiť do oprávnenej držby pred uzavretím manželstva v roku XXXX, keďže
otec žalovaného nemohol svojim deťom v roku XXXX darovať časti nehnuteľnosti, ktorých vlastníkomnebol, keďže parcely č. XXX, XXX a XXX preukázateľne nadobudol dedením v roku XXXX. Žalovaný tiež
uviedol, že záhrady užívali všetci spoločne, teda aj s rodičmi a so sestrami, kde spolu sadili, pričom tieto
záhrady v roku XXXX dostal jeho otec a on záhradu dostal až v roku XXXX, keď otcova babka zomrela

a umarština prešla celá na jeho otca. Aj z tvrdenia žalovaného je zrejmé, že v roku XXXX záhradu od
starého otca nedostal.

46. Súd je preto toho názoru, že do držby parcely č. XXX/X a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/
X z celku k parcele č. XXX/X mohol vstúpiť žalovaný fakticky až po jej reálnom rozdelení geometrickým

plánom v polovici roku XXXX, teda v čase, kedy bol ženatý so žalobkyňou, pričom žalovaný uvádzal, že
záhradu dostal od otca neformálnym darovaním. Súd je preto toho názoru, že žalovaný bol od reálneho
rozdelenia nehnuteľností pre neho a jeho sestry dobromyseľný, že tieto nehnuteľnosti dostáva darom od
svojho otca. Pri nadobudnutí veci do BSM vydržaním je potrebné skúmať aj dobromyseľnosť druhého
manžela, teda žalobkyne.

47. V zmysle ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

48. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu

nezávislosti súdov, čo zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Právna úprava taktiež neustanovuje, ktoré z dôkazov má väčšiu dôkaznú silu
a ktorý nie. Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, či vypovedal
spontánne, akú mal mimiku, ako aj to, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán či iných

subjektov. Súd v tomto smere poukazuje, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov iba na
základe rodinného, či iného spoločenského vzťahu k strane sporu, bez toho, aby vierohodnosť výpovede
spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď svedkov, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno
stranou sporu a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nespravodlivosti“

svedeckých výpovedí (pozri nález Ústavného súdu SR z 9.6.2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014).

49. Žalobkyňa uvádzala, že sa finančne podieľala na nadobudnutí pozemkov, ktoré žalovaný mal v roku
XXXX vydržať tým, že z pôžičky od matky žalobkyne sa vyplácali podiely. V žalobe žalobkyňa tvrdila,
že v roku XXXX si požičali od jej matky sumu 25.000,- korún, ktorú splatili sumou 15.000,- korún. Matka

žalobkyne uviedla, že žalovanému požičala 25.000,- korún s tým, lebo im trebalo vyplatiť pozemok, že za
pol roka mu vráti a tieto peniaze mala vybrať z vkladnej knižky. Svedok A. F. však uviedol, že jeho mama
žalovanému a žalobkyni požičala sumu 20.000,- korún, pretože chceli kúpiť pozemok v M.. F. a sestrin
svokor mal niekoho vyplatiť. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uvádzala, že v rámci konania o vydržaní
sa žalobkyňa a žalovaný vysporiadali so sestrami žalovaného a uhradili im sumu 30.000,- korún, ktorú

si požičali od matky žalobkyne. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uvádza, že sumu 20.000,-
korún odovzdali svokrovcom, ktorí túto odovzdali O. T. a na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že
sumu 20.000,- korún vyplatili švagrinej otca žalovaného O. T.. Svedok H. T.K. poprel, že by žalobkyňa a
žalovaný mu dali peniaze. Svedkyňa O.S. T. poprela, že by prijala takúto hotovosť, či už od strán sporu
alebo od otca žalovaného. Sestra žalovaného H. J. uviedla, že keď si vezmú záhrady pomôžu otcovi s

výplatou podielu v rozsahu 20.000,- korún, ale podľa nej žalovaný peniaze nemal a podľa všetkého za
nehovyplatilisumuichrodičiaatieždodala,ževžiadnomprípade sestrámžalovanéhonevyplácalisumu
30.000,- korún. Svedkyňa T. T. nevedela, či súrodenci tiež prispeli nejakou sumou, keďže to nadobudli
neformálne darovaním. Žalovaný existenciu pôžičku popieral v priebehu celého súdneho konania.

50. Súd po vyhodnotení tvrdení žalobkyne v súvislosti so svedeckými výpoveďami svedkov dospel k
záveru, že nie je jednoznačne preukázaná pôžička od matky žalobkyne, keďže žalobkyňa rozporne
uvádza výšku tejto pôžičky (25.000,- sk, 20.000,- sk alebo 30.000,- sk), pričom ani zo svedeckých
výpovedíjejmatkyabrataniejemožnépovažovaťzapreukázanúkonkrétnuvýškupôžičky,keďžematka
žalobkyne uvádza sumu 25.000,- korún a brat žalobkyne sumu 20.000,- korún. Žalobkyňa tiež počas

súdneho konania rozdielne uvádzala, komu sa z tejto pôžičky finančne plnilo, raz uviedla svokrovcov,
potom O. T. a tiež sestry žalovaného, pričom otec žalovaného, sestry žalovaného, ale aj O. T. popreli
prijatie finančných prostriedkov od žalobkyne a žalovaného za účelom vyrovnania z nadobudnutia
pozemku. Súd je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala ani to, že počas manželstva mal vzniknúťspoločný dlh manželov voči jej matke, preto súd tento dlh do masy BSM nepojal, ale ani to, že na ich
nadobudnutí mala finančnú účasť.

51. Podľa názoru súdu je tak dobromyseľnosť žalobkyne vylúčená tým, že sa nepreukázala finančná
účasť manželov na ich nadobudnutí. Tiež je súd toho názoru, že žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná,
že pozemky nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže pri reálnej deľbe záhrad
sa tieto členili len na žalovaného a jeho súrodencov, pričom svedok H. T. uviedol, že pozemok zdedil po
rodičoch a tento rozdelil svojim deťom. Z listín predložených žalovaným vyplynulo, že otec žalovaného

skutočne bol povinný vyplatiť dedičov, pričom z potvrdení o prevzatí podielu z dedičstva vyplynulo, že
otec žalovaného vyplatil celkovo sumu 136.000,- sk z majetku po nebohej R. T., teda len z pozemkov p.
č. XXX, XXX a XXX s rodinným domom súp. č. XX, pričom z časti parciel č. XXX, XXX a XXX vznikla
prístupová cesta parcela č. XXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho sestier. Predmetom
dedenia po nebohej starej matke žalovaného neboli pozemky parc. č. XXXX a XXXX, z ktorých boli
vytvorené pozemky parc. č. XXX/X pre žalovaného, p. č. XXX/X pre sestru žalovaného H. J. a parc. č.

XXX pre sestru žalovaného T. T.. Parcely č. XXXX G. XXXX patrili J. M. a starému otcovi žalovaného J.
T., pričom žalobkyňa uviedla, že ďalšiu časť záhrady si vysporiadala práve J. M. a celá záhrada ostala
dedova. Žalobkyňa teda musela mať vedomosť, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré patrili a ktoré užíval
právnypredchodcaotcažalovaného,pričomvkonaníovydržanídošlopodľanázorusúdukusporiadaniu
vlastníckych vzťahov v rámci rodiny. Súd z vyjadrení strán sporu predpokladá, že vyhlásením o vydržaní

vlastníckeho práva účastníci tohto vyhlásenia, ako aj otec žalovaného mienili zrýchliť proces v zápise
vlastníckeho práva na katastri oproti procesu prejednania dedičského konania po nebohom starom
otcovi žalovaného J. T.. Aj žalobkyňa uviedla, že to bolo jednoduchšie spraviť cez vydržanie a žalovaný
nevedel vysvetliť, prečo sa to urobilo takto.

52. Odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil pôvodný rozsudok tunajšieho súdu, uviedol, že súd pri
hodnotení záverov má náležite aplikovať aj ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Dobré mravy nie sú v
zákone definované. Vo všeobecnosti sú dobré mravy definované ako mimoprávne hodnoty spoločné
určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti
všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru

určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov tak k
rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti. Dobré mravy
sú tiež vykladané ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti,
v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.
Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu a práve použitie

„nápravného“ prostriedku dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje krajné
riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a základnými mravnými
a etickými normami spoločnosti.

53. Súd teda aj vzhľadom na ust. 3 Občianskeho zákonníka je toho názoru, že pozemky parc. č. XXX/X

a XXX/X v katastrálnom území M. F. nie je možné pojať do masy BSM, preto súd tieto pozemky do masy
BSM nezahrnul. Žalobkyňa uviedla, že záhradu užívali spoločne s manželom, kde si sadili plodiny a kde
trávili spoločný čas s rodinou, avšak podľa názoru súdu samotné užívanie veci k splneniu podmienok
vydržania nepostačuje. Za predpokladu, že je potrebné skúmať splnenie podmienok vydržania u oboch
manželov, teda aj vedomie a vôľu každého zo spoločných držiteľov, pričom dobromyseľnosť jedného z

manželov nemá bez ďalšieho následok dobromyseľnosť držby oboch manželov (spoločných držiteľov),
súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by žalobkyňa splnila podmienku vydržania a
to vstupu do dobromyseľnej držby, že vec patrí manželom, keďže je zrejmé, ako uviedol súd vyššie, že v
prípade nehnuteľností išlo o vysporiadania vlastníckych vzťahov v rámci rodiny otca žalovaného s vôľou
rozdeliť užívané záhrady medzi žalovaného a jeho sestry.

54. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. Súd ustálil majetok patriaci do
BSM strán sporu v hodnote 3.096,- eur, čo predstavuje hodnotu hnuteľných vecí. Polovica hodnoty
týchto hnuteľných vecí predstavuje sumu1.548,- eur. Žalobkyni bol prikázaný majetok v hodnote 951,-
eur a žalovanému v hodnote 2.145,- eur. Keďže žalovaný nadobudol väčšiu majetkovú hodnotu ako

nadobudla žalobkyňa, vznikla žalovanému povinnosti vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel. Žalovaný do
polovice hodnoty majetku patriaceho do BSM je povinný zaplatiť žalobkyni 597,- eur. Súd teda zaviazal
žalovaného na zaplatenie tejto sumy, pričom súd uložil žalovanému lehotu na splnenie tejto povinností
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú súd považuje za primeranú.K trovám konania

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

56. V konaní o vyporiadanie BSM žiadna zo strán nemá úspech vo veci. Súd nie je viazaný návrhom na
spôsob vyporiadania BSM pre charakter sporu a konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú
strany na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa
prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného,

preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného.

57. V konaní o vyporiadaní BSM je ťažko aplikovať zásadu úspechu a neúspechu, keďže zásady
vysporiadania sú dané zákonom a súd na nich musí prihliadať. Preto súd pri rozhodovaní o trovách
konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, keďže každá strana v spore bola čiastočne úspešná

a čiastočne neúspešná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia potom súd rozhodol o trovách konania
tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.