Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208226797
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1208226797.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkyne: X. O. K. Q. T. Á. I.
L. A. Á. , U. O., C. Q. XX.X.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXXX, D. S. Č. U., M. XX, I. S.Y. Č.. XXXX, zastúpená
spoločnosťou Hagyari & Partners, s. r. o., IČO: 51 473 208, Bratislava, Vlčkova č. 8/A, za ktorú koná
JUDr. Pavel Hagyari, proti žalovanému: M.. B. O. K. Q. T. Á. I. , C. Q. XX.X.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXXX,

D. S. S., T. C. Č.. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. decembra 2018, č.k. 9 C 292/2008-1706, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10. decembra 2018, č.k. 9 C
292/2008-1706,
- vo výroku, ktorým z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného
vlastníctva žalovaného byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového
domu súpisné č. XXX, Bratislava, T. C. Č.. X, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniachdomuaspoluvlastníckehopodielukpozemkuvoveľkosti2127/100000,zapísanéhonaliste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Nivy, obec: BA - m.č. Ružinov, okres: Bratislava II, v hodnote
130.000,- €;
- vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu
60.183,34 €, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku,
- vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu

1.208.206,45 Kč, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku,
- vo výroku, ktorým žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, p
o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, o d m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 10.12.2018, č.k. 9 C 292/2008-1706, z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, T. C.
č. 8, S., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 2127/100000, zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie Nivy, obec: BA- m.č. Ružinov, okres Bratislava II, v hodnote 130.000,- €;

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 60.183,34 €, v lehote
60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na
vyrovnanie podielu sumu 1.208.206,45 Kč, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku;vo zvyšku žalobu zamietol; žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo
žaloby doručenou súdu dňa 23.12.2008, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v priebehu súdneho konania viackrát menila petit žaloby,

ktorý dopĺňala a konkretizovala a konečným návrhom (zo dňa 20.11.2018) žiadala prikázať uvedený byt
do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý jej má zaplatiť sumu 189.671,92 € a trovy konania v plnej
výške; v tomto konečnom znení pripustil zmenu petitu na pojednávaní konanom dňa 10.12.2018.

2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 143, §

144, § 149 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 150 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. 7 C 64/2008-40, zo dňa 1.10.2008, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2008, bolo manželstvo sporových strán rozvedené (manželstvo
uzavreli dňa 3.3.1984). V dobe trvania manželstva žalobkyňa a
žalovaný hospodárili a nadobúdali veci a majetkové hodnoty v režime bezpodielového spoluvlastníctva,
ktoré predstavuje osobitný režim fungovania vlastníckych vzťahov, kedy sa vychádza zo zásady, že

úlohou manželstva, okrem iného, je aj ekonomické zabezpečenie manželov, ktoré práve nachádza
svoj výraz v potrebe spoločného hospodárenia, teda užívaní a disponovaní s vecami
spoločne. Preto aj v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nutné
prihliadnuť na to, že pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je charakteristické, že manželia
nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve a je irelevantné, že jeden z manželov zarábal

v priebehu manželstva viac ako druhý. Na uvedené poukázal v súvislosti s tvrdením žalovaného,
prezentovanom v celom konaní, že to bol výlučne on, kto sa pričinil o nadobudnutie a udržanie
majetku, že žalovaná (správne žalobkyňa, poznámka odvolacieho súdu) nepracovala a dokonca, podľa
jeho tvrdenia, zapríčinila (zbytočným predlžovaním predaja bytu v Prahe, ktorý nebol predaný za
výhodnú cenu ale v časovej tiesni a za situácie, keď sa trh s realitami výrazne prepadol, za cenu

podstatne nižšiu ako bola jeho hodnota) zníženie hodnoty spoločného majetku. Poukázal na to, že
podľaustálenejrozhodovacejčinnostisúdovSlovenskejrepublikysúpodielymanželovprivyporiadavaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zásade rovnaké a z princípu parity sa aj všeobecne
vychádza. Výnimkou môže byť jedine skutočnosť, že jeden z manželov počas trvania manželstva viedol
záhaľčivý život, nepracoval, neprispieval ekonomicky na domácnosť, napriek tomu, že mohol a dokonca

to bolo pre účely ekonomického fungovania rodiny potrebné, nestaral sa o spoločnú domácnosť,
prípadne spoločné deti. Takáto skutková situácia však v tomto prípade nebola (zo strany žalovaného)
preukázaná. Hoci je zrejmé, že to bol žalovaný, ktorý v priebehu trvania manželstva zabezpečoval
(postačujúcim a nadštandardným spôsobom) hospodárske fungovanie rodiny, nebola
osvedčená skutočnosť, že by žalobkyňa zanedbávala starostlivosť o domácnosť a deti, a to dokonca za

situácie, keď jedno z detí bolo ťažko fyzicky i mentálne postihnuté, takže logicky vyžadovalo zvýšenú
osobnú starostlivosť aspoň jedného z rodičov. Argumentácia žalovaného, že sa údajne žalobkyňa o
deti nestarala, nezvyšovala si kvalifikáciu, nereagovala na jeho požiadavku, aby sa aspoň čiastočne
zamestnala, zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení (takéto rodinné pomery neopísal ani syn
sporových strán, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok a neboli osvedčené ani predložením listinných

dôkazov).Vkonanírovnakožalovanýnepreukázal,žebyžalobkyňasvojimkonanímúmyselneznižovala
rozsah majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto jeho tvrdenia zostali
nepreukázané, iba v rovine neosvedčených domnienok. Z uvedeného dôvodu pri
vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal zo zákonnej domnienky, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Ďalším teoreticko-právnym východiskom, z ktorého vychádzal pri určení

rozsahu vecí, práv a majetkových hodnôt patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
bol ten, že predmetom vyporiadania musí byť všetko, čo do spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku
dňu jeho zániku. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva v tzv. širšom
zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú sa aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov (správne strán sporu, poznámka odvolacieho súdu). Neopomenul ďalší

aspekt, kedy v prípade, že jeden z bývalých manželov osvedčí, že vynaložil časť svojho majetku (v jeho
výlučnom vlastníctve) na spoločný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je
oprávnený požadovať vrátenie hodnoty takto vynaloženej veci. Konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je konaním špecifickým, ovládaným viacerými princípmi, odlišujúcimi sa
od klasického sporového konania. Zdôraznil, že obe sporové strany v tomto prípade majú rovnaké

postavenie a uplatňujú si svoje nároky z titulu majetkovoprávneho vyporiadania spoločného majetku,
nadobudnutého počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmet vyporiadania, masu
vecí a majetkových práv, ktorými sa súd v konaní zaoberá a tieto vyporiadava, označujú strany
sporu, ktoré v súlade s princípom kontradiktórnosti konania a prejednacou zásadou, ovládajúcousporové konanie, vymedzujú predmet konania. Bolo nutné aplikovať ustanovenie § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, kedy v prípade, že strana sporu označí predmet vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov až po troch rokoch od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj

keby táto vec alebo majetkové právo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nastupuje
domnienka, že k vyporiadaniu tejto časti masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo zo
zákona. Preto súd nemôže pristúpiť k vyporiadaniu v rámci súdneho rozhodnutia prostredníctvom
autoritatívneho výroku. Práve v tomto prípade bola aplikácia tohto princípu zdôrazňovaná zo strany
žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobkyňa viaceré veci a majetkové práva

označila až po uplynutí tejto lehoty, a preto sa ich vyporiadaním súd nemôže zaoberať, avšak v tejto
súvislosti postupoval tak, že v prípade, že žalobkyňa v lehote troch rokov do zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tieto veci (hoci neúplne) v konaní spomenula
a označila a až po uplynutí lehoty došlo k ich konkrétnej a nezameniteľnej špecifikácii, zaradil tieto
veci do vyporiadavanej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa jeho názoru práve v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy vzhľadom na narušené rodinné

vzťahy medzi bývalými manželmi (už aj v čase trvania manželstva)
žalobkyňa nemala úplný prehľad o majetkovej situácii, by bolo príliš formálnym postupom nezaradiť
veci do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď tieto boli síce označené, aj keď nie úplne
špecifikované. Ďalším zohľadneným teoretickým východiskom, preferovaným aj v rozhodovacej praxi
súdov Slovenskej republiky, z ktorého vychádzal bol ten, že ak jeden z manželov za trvania manželstva

(alebo po jeho skončení) vybral (či už z účtu, vkladnej knižky) peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,nesiedôkaznébremenootom,žeichpoužil vsúlade
s ustanovením § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady
spojené s užívaním a udržiavaním majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, že
takéto použitie nepreukáže, je potrebné vybrané finančné prostriedky zahrnúť do masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc z tvrdení sporových strán, preskúmal ich prednesenú skutkovú
a právnu argumentáciu v rozsahu potrebnom na ustálenie masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a realizáciu jej vyporiadania zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým
veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj zo stránky kvantitatívnej, ktorá
sa týkala jednotlivých hodnôt vyporiadavaných vecí.

2.2. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 27.8.2018 uviedla, že nesúhlasí so započítaním investícií
do bytu v Košiciach, ktorý bol po kúpe ňou a žalovaným bezodplatne prevedený na matku žalovaného,
ktorá naopak previedla svoj štátny byt na ňu a žalovaného, ktorý si spoločne obaja v 90. rokoch odkúpili
ako manželia zo spoločných prostriedkov tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Aj keby
matka žalovaného poskytla peniaze na nákup tohto bytu, tento bol následne prevedený späť na ňu,

žalobkyňa a žalovaný tak nemali z predmetnej nehnuteľnosti žiadny majetkový prospech. Žalobkyňa
mala za to, že by mali byť zohľadnené aj výbery žalovaného z GE Money Banky a Komerční banky za
obdobiejanuár2007ažoktóber2008,spoluvovýške6.764.803,-Kč,ktorénebolipoužiténadomácnosť.
Bežné mesačné výdavky na domácnosť počas trvania manželstva činili cca 70.000,- Kč (asi 2.800,- €).
Hotovostné výbery žalovaného podstate presahovali bežné mesačné výdavky rodiny, pričom nekúpil v

tomto období do domácnosti žiadnu hodnotnejšiu vec. Okrem toho žalobkyňa poukázala na skutočnosť,
že žalovaný tieto peniaze vyberal tesne pred rozvodom manželstva, takže sa účelovo zbavoval majetku
na jej úkor, nakoľko nechcel, aby boli spoločné finančné prostriedky na účtoch vyporiadavané v rámci
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Žalovanýopustilspoločnúdomácnosťvmáji2008,následne
vybral z účtu v GE Money Bank v období mesiaca máj až september 2008 sumu 2.692.000,-

Kč. S ohľadom na trvalé opustenie spoločnej domácnosti je zrejmé, že tieto prostriedky nemohli byť
použité na chod spoločnej domácnosti. Žalobca (správne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) mal
dve poistky v poisťovni Amslico (v súčasnosti MetLife) a rovnako plnenie z týchto poistiek patrí
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa sama splácala hypotéku na byt v Prahe
z dôchodkového sporenia a pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá manželmi E. a žiadala, aby v prípade

pripadnutia bytu v Bratislave žalovanému jej bola vyplatená suma 184.594,31 € za nasledovné
veci patriace do masy BSM: a/ byt v Bratislave v hodnote 130.000,- €, polovica hodnoty bytu vo výške
65.000,- €; b/ polovica prostriedkov vybratých z účtov v dispozícii žalovaného vo výške 102.367,- €; c/
polovica prostriedkov vynaložených ňou na splátky úveru vo výške 15.860,88 €; d/ polovica zo
zisku žalovaného za prenájom bytu v Bratislave vo výške 1.366,43 € (s ohľadom na daňové priznania

žalovaného za roky 2009 a 2010). Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 24.10.2018 zdôraznil,
že dňa 16.11.2011 uplynula trojročná lehota po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
nastúpila lehota, v ktorej začala platiť právna domnienka podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Dňa 13.5.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o vyporiadaní hnuteľnéhomajetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania zostal len
majetok, ktorý bol uvedený v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 23.12.2008, u ktorého nenastúpila
právna domnienka a nebol vyporiadaný dohodou. Z dôvodu podávania nekvalifikovaných podaní

splnomocneného zástupcu žalobkyne v priebehu celého konania, ani po 10. rokoch nebol jednoznačne
a nespochybniteľne stanovený predmet súdneho konania, t.j. veci, ktoré patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a majú sa vyporiadať. Odkázal na svoju skutkovú a právnu argumentáciu v
podaní zo dňa 28.5.2018, kedy podľa jeho názoru už samotný žalobný návrh bol vadný a súd nepristúpil
k odstraňovaniu vád. Až po uplynutí trojročnej lehoty žalobkyňa zaradila do masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov peňažné prostriedky na účtoch vedených v GE Money Bank a započítanie
dlhu z jej pôžičky. Podľa jeho názoru pre súdne vyporiadanie zostali len tieto veci a majetkové práva:
a/ byt v Bratislave, T. C. č. 8; b/ finančné prostriedky na účtoch v Komerčnej
banke č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX, č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX a č. XX-XXXXXXXXXX/
XXXX a na účtoch v Tatra banke, a.s.-fondy TAM č. XXXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXXX,
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobný návrh týkajúci sa zahrnutia do masy bezpodielového spoluvlastníctva

manželov i prostriedky na účtoch v GE Money Bank č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX
a City Bank, a.s., č. XXXXXXXXXX, nebol do uplynutia lehoty uvedenej v § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka podaný. Účty mali spotrebný charakter a účet GE Money Bank ku dňu
zrušeniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovazánikumanželstvaanineexistovalapočastrvania
manželstva boli z neho realizované prevody na dotovanie účtov v Komerčnej banke, a.s., z

ktorých sa uhrádzali potreby rodiny. Byt v Bratislave požadoval žalovaný prikázať do svojho výlučného
vlastníctva s vyplatením polovice jeho hodnoty žalobkyni, po započítaní jeho vkladu z jeho výlučných
prostriedkov na získanie bytu. Predmetom konania strany sporu neurobili záväzky, okrem uvedených
v žalobnom návrhu, a to údajnej pôžičky žalobkyne od pani R. a manželov E., nakoľko poskytnutie
pôžičky nedoložila dôkazmi (písomnou zmluvou). Žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto nároku,

keďže v súdnom konaní nebol uplatnený včas. Obdobne žalobkyňa po niekoľkých rokov od podania
žaloby žiadala, aby jej uhradil sumu 5.086,- €, predstavujúcu polovicu jeho príjmu z prenájmu bytu
v Bratislave; aj pri tomto nároku vzniesol námietku premlčania. Účty v Komerčnej banke boli bežné
účty, ktoré mali spotrebný charakter, disponovali s nimi obaja manželia, obaja realizovali výbery na
uspokojovanie potrieb svojich i spoločných detí a vedenie domácnosti. Účet v GE Money Bank, a.s., v

čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov neexistoval. Žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaný
zaplatil sumu 408.302,50 Kč, ktorá činila ? (pravdepodobne 1, poznámka odvolacieho súdu) splátok
hypotekárneho úveru na splácanie bytu v Prahe. Žalovaný stratou zamestnania v roku 2008 stratil
schopnosť splácať poskytnutý úver. Žalobkyňa predlžovala trvanie úveru a uhrádzanie splátok, aj keď
bolo nereálne celkové splatenie úveru. Bol realizovaný nútený predaj. Žalovaný žiadal, aby pri určení

ceny, hodnoty vzájomného vyporiadania bytu v Bratislave, zohľadnil jeho vklad z výlučne jeho vlastných
prostriedkov, jeho osobný vklad do nákupu predmetnej nehnuteľnosti a započítaná polovica sumy
získanej žalovanou (správne žalobkyňou, poznámka odvolacieho súdu) z odpredaja vkladov vložených
do fondov TAM č. účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXX a č.
XXXXXXXXX/XXX, vedených v Tatra banke, a.s., nakoľko tieto boli zakúpené z prostriedkov patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žiadal, aby bol byt v Bratislave prikázaný do jeho
výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 39.000,- € po zohľadnení jeho osobného
vkladu (hodnota bytu podľa dohody strán 130.000,- €, 40 % hodnoty vnesenej ním vo výške 52.000,-
€, zostatková hodnota bytu 78.000,- €, hodnota pripadajúca na každého z manželov vo výške 39.000,-
€) a aby mu žalobkyňa zaplatila sumu 6.225,17 € titulom polovice predajnej ceny získanej predajom

vkladov vo fondoch TAM (suma 12.450,34 €). V písomnom podaní zo dňa 24.10.2018 žalovaný upresnil,
že prostriedky z účtov v GE Money Bank spotreboval hlavne počas manželstva pre potreby rodiny,
uhrádzal z nich splátky hypotéky na byt v Prahe, náklady na opravu a rekonštrukciu, mimoriadne
príspevky do fondu opráv týkajúce sa bytu v Bratislave, mimoriadne príspevky pre deti exmanželov,
platby poistiek vedených na deti manželov. V poisťovni Amslico existovalo šesť poistných zmlúv, dve

vedené na neho, dve na žalobkyňu a dve na deti, poistné uhrádzal zo svojho príjmu. Žalobkyni bola
vyplatená poistná suma pri predčasnom ukončení obidvoch poistných zmlúv vedených na jej meno,
jemu nebolo doteraz uhradené nič. V prípade pripustenia žalobného návrhu v časti, že predmetom
vyporiadania majú byť aj poistky v spoločnosti MetLife, je nutné vychádzať z odkupnej
hodnoty poistiek manželov ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V písomnom

podaní zo dňa 28.10.2018 žalobkyňa špecifikovala svoj nárok vychádzajúc z predložených výpisov z
poistiek žalovaného. Poistné zmluvy č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, vedené na meno žalovaného, ktorých
hodnota poistenia ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva činila 10.155,23 €, patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ona má nárok na polovicu týchto prostriedkov v sume5.077,61 €. O túto sumu rozšírila rozsah uplatňovaného nároku a celkovo žiadala na vyrovnanie podielov
uhradiťzostranyžalovanéhosumu189.671,92€(polovicahodnotybytuvBratislavevovýške65.000,-€;
polovica prostriedkov vybratých z účtov v dispozícii žalovaného vo výške 102.367,- €; polovica

prostriedkov vynaložených ňou na splátky hypotekárneho úveru vo výške 15.860,88 €; polovica zo
zisku žalovaného za prenájom bytu v Bratislave vo výške 1.366,43 € a polovica finančných prostriedkov
vyplývajúcich z poistných zmlúv žalovaného uzavretých v spoločnosti Amslico vo výške
5.077,61 €).
2.3. Súd prvej inštancie dôvodil, že vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu, že do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov patrí byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového
domu súpisné č. XXX, T. C. č. 8, S., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec: BA- m.č. Ružinov, okres Bratislava II, keď sa v
priebehu súdneho konania zhodli nielen na tom, že tento byt má byť prikázaný do výlučného vlastníctva
žalovaného, ale aj na jeho vyporiadavanej hodnote v sume 130.000,- €. Vyhovel potom zhodnému

návrhu strán sporu a uvedený byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou uhradiť
žalobkyni na vyrovnanie podielu polovicu jeho dohodnutej hodnoty, t.j. sumu 65.000,- €. K
osobného vnosu žalovaného do spoločného majetku, kedy tento tvrdil, že nadobudnutie tohto bytu
nebolo financované len zo spoločných prostriedkov manželov, ale aj z prostriedkov patriacich do jeho
výlučného vlastníctva uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný v konaní osvedčil, že mu

matka B. O. v mesiaci január 1984 darovala v hotovosti sumu 12.000,- Kčs na účely
poskytnutia pomoci pri kúpe družstevného bytu, čo potvrdila aj sestra žalovaného I. O. a jeho brat B.
O.. Tvrdenie žalobkyne, že tomu tak nebolo, resp. že nadobudnutie bytu bola financované aj z iných
prostriedkov, zostalo neosvedčené. Sestra žalobkyne Q. O. tvrdila, že na kúpu tohto bytu prispela i
ona sumou približne 1.800,- Kčs a že sestra mala niečo nasporené. V kontexte dôkazov

predložených žalovaným však tento dôkaz pôsobil ako nepresvedčivý, neúplný a hlavne bez ďalšej
prípadnej podpory iných dôkazov. Z hľadiska presvedčivosti a kvantity predložených a
vykonaných dôkazov sa priklonil k tvrdeniu žalovaného, ktorý v tejto otázke, na rozdiel
od žalobkyne, uniesol dôkazné bremeno. Na základe dohody o prevode členských
práv a povinností zo dňa 29.3.1984, prevádzajúci previedli na nadobúdateľov (žalovaný a žalobkyňa)

všetky svoje práva a povinnosti, ako členovia a užívatelia družstevného bytu v I.,
Q. hrdinov č. XX. Na základe žiadosti o schválenie dohody o výmene bytov žalovaný ako žiadateľ
so žalobkyňou ako príslušníčkou domácnosti a B. O. (matka žalovaného) žiadali o výmenu bytov, a to
bytu č. XX, na 3. poschodí domu v Košiciach, Q. N. č. XX (ktorý užíval žalovaný) a bytu č. 5, na 1.
poschodí domu v I., B. č. XX (ktorý užívala matka žalovaného), pričom ako dôvod bol v žiadosti uvedený

očakávaný prírastok v rodine, snaha pomôcť synovi vyriešiť problémy s bývaním. Predstavenstvo
Stavebného bytového družstva Košice I. na zasadnutí dňa 21.6.1984 schválilo výmenu bytov uznesením
č. 240/20/84. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
došlo k prevodu bytu v Košiciach, B. č. XX, zo strany predávajúceho Mesta Košice kupujúcim (žalobkyni
a žalovanému). Samotný žalovaný uviedol, že tento byt odkúpili do svojho vlastníctva odplatne za

kúpnu cenu asi 40.000,- Sk a následne ho zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.8.1998 so
žalobkyňou ako predávajúci predali kupujúcemu O. C. za kúpnu cenu 800.000,- Sk. Aj keby vychádzal
zo skutočnosti, že byt v S., ulica T. C., bol následne sčasti kúpený aj za prostriedky získané predajom
bytu v Košiciach, B. ulica, nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že je nutné započítať výšku tejto
časti kúpnej ceny v jeho prospech ako ním osobne vložený vnos z prostriedkov patriacich výlučne

jemu. Hoci je nepochybné, že tento byt nadobudli manželia výmenou za pôvodný byt v Košiciach, ulica
Dargovských hrdinov (peňažné prostriedky na jeho obstaranie poskytla matka žalovaného, ktorá mu ich
darovala, dar poskytnutý výlučne žalovanému nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov),
je nepochybné, že tento byt nadobudli manželia na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva
od mesta Košíc odplatne (potvrdil to sám žalovaný) za cenu 40.000,- Kčs. Potom je nesporné, že

na účely nadobudnutia tohto bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vynaložili manželia
prostriedky, ktoré nesúviseli s pôvodne darovanou sumou 12.000,- Kčs zo strany matky
žalovaného, ale prostriedky, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (resp. ani jedna
zo strán sporu neosvedčila, že by do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrili). Je
tak irelevantné akým spôsobom sa nadobúdal družstevný byt v Košiciach, na ulici Q. N. a či bol tento

bezodplatne zamieňaný za byt v Košiciach, na B. ulici, ktorý sporové strany odkúpili do vlastníctva za
sumu 40.000,- Kčs a až od tohto momentu sa byt stal predmetom vlastníckeho práva a predmetom
vyporiadania v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ho nadobudli za prostriedky
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemožno tak hovoriť o akomkoľvek osobnomvklade žalovaného, na ktorý by mal v rámci vyporiadania prihliadnuť, alebo ktorý by mal započítať.
Pri identifikácii ďalších vecí a majetkových práv do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
prihliadol na obsah spisu a jednotlivých podaní, najmä z pohľadu toho, či tieto veci a práva boli označené

v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Už v žalobe žalobkyňa
konštatovala, že nemá presný prehľad o finančných prostriedkoch bývalých manželov, nakoľko všetky
výpisy z bánk má v držbe žalovaný, ale priamo v žalobe označila ako predmet vyporiadania prostriedky
naúčtochvedených vKomerčnejbankeč.XX-XXXXXXXXXX/XXXX,č.XX-XXXXXXXXXX/
XXXX a č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX a Tatra banke-Fondy TAM č. XXXXXXXXXX/

XXXX, č.XXXXXXXXXX/XXXXač.XXXXXXXXXX/XXXX.Prostriedkynatýchtoúčtoch
(aj vzhľadom na súhlas žalovaného) bez ďalšieho v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyporiadavalakoprostriedkytampatriace.Žalobkyňavžalobezároveňodkazovalaajnaprípadnéďalšie
účty (tieto nedefinovala) a žiadala od žalovaného úhradu sumy 2.500.000,- Kč, ktorú v rámci neskorších
vyjadreníšpecifikovalaakopolovicuvýberovžalovanéhozúčtov vKomerčnejbankeaGEMoney
Bank. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2010 žalobkyňa uviedla, že má podozrenie, že žalovaný má

vedený účet v GE Money Bank, kde boli uložené prostriedky z jeho príjmov minimálne za rok 2008, preto
žiadala,abyžalovanýpredložiltokfinančnýchprostriedkovzaroky2007a2008.Žalobkyňaoznačilaúčty
v GE Money Bank (prostriedky sa na nich nachádzajúce) v čase plynutia trojročnej lehoty podľa § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka (táto uplynula až dňa 16.10.2011), preto k preskúmavaniu stavu týchto
účtov pristúpil. Obdobne žalobkyňa už v žalobe tvrdila, že obaja manželia, ako aj ich deti, mali uzavreté

životné poistné zmluvy v spoločnosti Amslico, avšak dokladmi disponuje žalovaný, ktorý s poisťovateľom
zmluvyuzatváral.PretoajžalobkyňouoznačenépoistnézmluvyžalovanéhovspoločnostiAmslicomusel
podrobiť skúmaniu z hľadiska osvedčenia ich hodnoty, vychádzajúc z ich riadneho a včasného zaradenia
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa predložených listinných dôkazov, žalovaný
disponoval účtami v spoločnosti GE Money Bank č. XXXXXXXXX/XXXX (bežný účet), založený dňa

1.4.2008 a zrušený dňa 26.11.2008 a č. XXXXXXXXX/XXXX (sporiaci účet), založený dňa 1.4.2008
a zrušený dňa 17.10.2008. Podľa výpisov z týchto účtov zistil, že zo strany žalovaného (jediný disponent
s týmito účtami a prostriedkami na nich) dochádzalo k viacerým prevodom medzi účtami, ktoré sa
týkali vysokých čiastok, najmä zo sporiaceho účtu na bežný účet a následne k výberom
vysokých čiastok z bežného účtu. Do vyporiadavanej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nezapočítal platby alebo výbery z týchto účtov, ktoré boli zjavne vynaložené na úhradu osvedčených
komodít (úhrada daní, inkasa), nakoľko boli spotrebované na účely zachovania spoločného majetku a
nepredstavovali výbery žalovaného použité výlučne v jeho prospech. Celkovo činili výbery žalovaného
za rozhodné obdobie sumu 2.891.412,90 Kč, od tejto sumy odpočítal sumu 805.000,- Kč,
ktorú žalovaný preukázateľne vložil na účty v Komerčnej banke, keď mali prístup k účtom v Komerčnej

banke obaja manželia. V konaní nebolo preukázané, že by mali akékoľvek obmedzenia disponovať
finančných prostriedkami na týchto účtoch a po preskúmaní pohybov na týchto účtoch (charakteru
výberov a účelu vynaložených prostriedkov) bolo zrejmé, že prostriedky boli vynakladané na dcéru
C., syna B., splácanie úveru, výbery neboli vo vysokých čiastkach, ktoré by vzbudzovali podozrenie.
Prostriedky spotrebované z účtov v Komerčnej banke sa týkali financovania bežného života členov

rodiny, výbery činili obaja manželia. Preto nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že všetky výbery by
mali byť zahrnuté do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ona by mala obdržať polovicu
z vybratých prostriedkov, keď neosvedčila skutočnosť, že by vybraté prostriedky spotreboval žalovaný
výlučne vo svoj prospech, naopak charakter výberov svedčí o skutočnosti, že sa jednalo o bežné
účtyslúžiacenauspokojovaniepotriebrodiny.Pretočiastku805.000,-Kč,ktorábolanaúčtyvKomerčnej

banke prevedená z účtov žalovaného v GE Money Bank, nemohol začleniť do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Iný charakter mali účty v GE Money Bank, najmä z nich osvedčené výbery
vo výške 2.086.412,90 Kč (2.891.412,90 Kč mínus avizovaných 805.000,- Kč), ktoré realizoval výlučne
žalovaný. Nebolo medzi stranami sporné, že prístup k týmto účtom mal výlučne žalovaný, ktorému sa
v konaní nepodarilo osvedčiť, že by takto vysokú sumu použil na bežnú spotrebu rodiny, detí, náklady

spojené s vedením domácnosti, alebo náklady spojené s udržaním a zveľaďovaním
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto mu uložil povinnosť zaplatiť polovicu sumy
takto vybratej (1.043.206,45 Kč) žalobkyni na dorovnanie podielu. Tvrdenie žalovaného, že k výberom
a zániku účtov došlo až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov považoval za irelevantné,
nakoľko naakumulované prostriedky jednoznačne patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

(resp. žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať opak) a vytvorenie týchto účtov v čase, kedy
strany zhodne opisovali manželstvo ako narušené a kedy začínalo prebiehať konanie o jeho rozvode,
prelievanie finančných prostriedkov z účtu na účet, výbery vo vysokých sumách, vzbudzujú minimálne
pochybnosti o účele postupu žalovaného. Jeho postup sa javí tak, že snahou bolo zastrieťnadobudnutie naakumulovaných finančných prostriedkov výlučne k jeho rukám, čo sa javí ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Obdobne i výbery z účtu v City bank (č.ú. XXXXXXXXXX) tvorili výbery
z bežného účtu, slúžiace na uspokojovanie bežných životných potrieb (platby O2 Telefonica, platba

za školenie a podobne), z dôvodu ktorého tieto výbery nemohol vyporiadavať v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úhradu polovice z výšky nájmu za byt v
Bratislave, ulica T. C. za roky 2009 a 2010. Tento nárok nepovažoval za premlčaný, ani
že bol uplatnený po uplynutí trojročnej lehoty podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže si
ho uplatnila podaním zo dňa 26.11.2010. Ku dňu 31.12.2010 vyčíslila podiel zo zisku z prenájmu na

sumu 128.400, - Kč, vychádzajúc so žalovaným priznaného čistého zisku vo výške 428,- € mesačne za
roky 2009 a 2010 v celkovej sume 10.272,- €, v prepočte na české koruny 256.800,- Kč,
pričom z daňových priznaní žalovaného za roky 2009 a 2010 bola výška zisku z prenájmu
bytu zrejmá. Pri tomto nároku konštatoval, že žalovaný prenájmom bytu v rokoch 2009 a 2010 získal
finančné obnosy patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa daňového priznania za
rok 2009 činil príjem žalovaného z prenájmu nehnuteľnosti sumu 1.800,- €, výdavok sumu 494,73 €,

základ dane sumu 1.305,27 € a za rok 2010 činil jeho príjem z prenájmu nehnuteľnosti sumu 5.674,05
€, výdavok sumu 4.162,31 €, základ dane sumu 1.511,74 € a tak nárok žalobkyne predstavuje sumu
1.408,51 € (1.305,27 € + 1.511,74 € deleno dva). Medzi dlhy manželov, ktoré bolo nutné vyporiadať v
rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril i dlh na úhrade hypotekárneho úveru na kúpu
bytu v Prahe. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že byt v Prahe, ulica K S., nadobudli strany

sporu v priebehu trvania manželstva. Za účelom dofinancovania kúpy tohto bytu uzavreli ako dlžníci s
Komerční bankou, a.s., ako veriteľom dňa 22.5.2005 zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
hypotekárneho úveru vo výške 3.000.000,- Kč. Sporové strany ako dlžníci sa zaviazali vrátiť banke
istinu a úroky najneskoršie do 25.3.2020. Žalobkyňa v konaní osvedčila, že po rozvode manželstva
splácala hypotekárny úveru sama z úspor nadobudnutých počas trvania manželstva a z vyplatených

poistiek, ktoré mala uzavreté v spoločnosti Amslico, ktoré jej boli vyplatené vo výške 3.226,80 € a
15.921,75 €. Poistné zmluvy v spoločnosti Amslico boli uzavreté v priebehu trvania manželstva a nároky
z nich plynúce patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto došlo k tomu, že žalobkyňa
použila spoločné prostriedky na úhradu spoločného dlhu a na jej strane nedošlo k žiadnemu osobnému
vnosufinančnýchprostriedkov,ktorýchnáhradybysamohlavočižalovanémudomáhať.Jedinúvýnimku,

na ktorú prihliadol, tvorili prostriedky vo výške 330.000,- Kč, ktoré žalobkyňa označila ako prostriedky
použité na úhradu dlhu na spoločnom hypotekárnom úvere, ktoré boli ako pôžička poskytnuté výlučne
jej. Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobkyne, že jej na úhradu hypotekárneho úveru poskytli túto
sumu manželia E. a pani R., pričom ona následne použila poskytnutú sumu na zaplatenie dlhu z
hypotekárnehoúveru,čobolopreukázanévýpismizúčtuvCitybankč.XXXXXXXXXX(žalobkyňaprijala

od pani R. dňa 21.10. 2011 sumu 215.634,12 Kč a dňa 24.10.2011 sumu 157.590 Kč). Pripísaním týchto
súm na účet sa tieto prostriedky stali prostriedkami vo výlučnej dispozícii žalobkyne, ktoré následne
dňa 26.10.2011 použila na úhradu hypotekárneho úveru vo výške 330.000,-Kč. Nakoľko na spoločný
dlh manželov vynaložila peňažné prostriedky, ktoré nepatrili do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vznikol jej nárok na úhradu polovice takto vynaložených prostriedkov voči žalovanému vo

výške 165.000,- Kč. K uvedenému dodal, že žalobkyňa už v žalobe konštatovala, že so žalovaným majú
spoločný záväzok, dlh na hypotekárnom úvere a takýmto označením vymedzila predmet skúmania súdu,
ktorý musel zobrať na zreteľ existenciu tohto dlhu, spôsob jeho splácania (či sa splácal zo spoločných
prostriedkov alebo či niektorý z bývalých manželov vynaložil osobitné prostriedky na úhradu tohto dlhu)
a vzhľadom k tomu, že súdne konanie prebiehalo v dlhom časovom horizonte, prihliadnuť na všetky

okolnosti, ktoré vyvstali v priebehu konania a týkali sa práve úhrad spomínaného spoločného dlhu. Tým,
že žalobkyňa označila už v žalobe tento záväzok ako spoločný, musel ho vyporiadať a nesúhlasil s
tvrdením žalovaného, že uplynula trojročná doba podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, alebo
nárok uplatnený žalobkyňou z titulu vyrovnania podielov pri splácaní tohto dlhu z finančných prostriedkov
patriacich výlučne žalobkyni by bol premlčaný. Predmetom vyporiadania boli ďalej finančné prostriedky

naakumulované vo Fondoch TAM v Tatra banke, a.s., z ktorých bola výlučne žalobkyni vyplatená suma
12.450,34 € dňa 3.4.2009, ktorú použila na kúpu motorového vozidla (kúpna zmluva zo dňa 17.4.2009).
Prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku použila výlučne
žalobkyňa, z dôvodu ktorého jej vznikla povinnosť polovicu z uvedených peňažných prostriedkov (na
dorovnanie podielu) vyplatiť žalovanému v sume 6.225,17 €. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala aj

nárok na úhradu sumy 5.077,61 €, ktorá zodpovedala polovici hodnoty poistenia ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva, s odkazom na poistné zmluvy uzavreté na meno žalovaného č.
XXXXXXX a č. XXXXXXX v spoločnosti Amslico (v súčasnosti MetLife). Poukázal na
to, že pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je nevyhnutné vychádzať zo zásad použitýchpri iných zmluvách a plneniach, teda že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie
z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované.
V prípade žalobkyňou označených poistných zmlúv, ale k ich vyplateniu žalovanému nedošlo, preto

mohol pri vyporiadaní vychádzať jedine z ich odkupnej hodnoty, ktorú by poisťovňa vyplatila, keby k
ukončeniu poistenia došlo ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výšku odkupnej
hodnoty označených poistiek však žalobkyňa neosvedčila, ani nevedela uviesť a tak nemohol vychádzať
zo súm uvádzaných v predložených a vyžiadaných listinných dôkazoch, pretože tieto neuvádzali výšku
odkupnej hodnoty. V sporovom konaní sú to strany, ktoré sú povinné poskytnúť súdu

relevantný opis skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Pri neunesení povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti, musí strana znášať následok v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia. V
tomto prípade nemohol potom vyhovieť časti nároku uplatneného žalobkyňou na úhradu polovice
odkupnej hodnoty poistiek žalovaného, nakoľko sama nevedela uviesť túto hodnotu, pričom nepredložila
(a prostredníctvom súdu si ani nevyžiadala) listinné dôkazy, z ktorých obsahu by mohol bez pochybností
stanoviťtútorozhodnúhodnotu.Záveromuviedol,ženastranežalobkynevznikolvočižalovanémunárok

na úhradu sumy 65.000,- € (vyrovnací podiel za prikázanie bytu v Bratislave do výlučného
vlastníctva žalovaného), sumy 1.408,51 € (prenájom bytu v Bratislave za obdobie
rokov 2009 a 2010), sumy 1.043.206,45 Kč (polovice hodnoty vybratej žalovaným z účtov v GE Money
Bank), sumy 165.000,- Kč (polovica splátky časti dlhu na hypotekárnom úvere, ktorú žalobkyňa uhradila
z vlastných prostriedkov) a žalovanému vznikol nárok na úhradu sumy 6.225,17

€ (finančné prostriedky z fondov TAM, ktoré boli vyplatené k rukám žalobkyne). Pre účely prehľadnosti
rozsudku rozdelil výroky podľa meny, v ktorej plnenie priznával, z dôvodu ktorého zaviazal žalovaného
na úhradu sumy 60.183,34 € žalobkyni (65.000,- € + 1.408,51 € - 6.225,17 €) a sumy 1.208.206,45 Kč
(1.043.203,45 Kč + 165.000,- Kč) a vo zvyšku žalobu zamietol.
2.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej sporovej

strane nepriznal právo na náhradu trov konania. Nemohol pripísať úspech v konaní
ani jednej zo strán. Konečný žalobný návrh žalobkyne (žiadala úhradu sumy 189.671,92 Eur) bol
nedôvodný a rovnako ani obrana žalovaného nebola v plnom rozsahu úspešná. Pomer úspechu a
neúspechu sporových strán bol rovnaký s ohľadom na charakter konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 60.183,34 €, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku, vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu
1.208.206,45 Kč, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku, ktorým vo

zvyšku žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1
písm. b, d/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú
vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci;súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci). Poukázal na ustanovenia § 132 ods. 1, § 137 písm. b/, §
142 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že náležitosti žaloby obsahujú ustanovenia § 132 a nasl. C.s.p., ktoré by
mala obsahovať aj zmena, najmä v časti týkajúcej sa zmeny žalobného návrhu-petitu. Takmer identické
ustanovenie obsahoval aj procesný predpis, Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa začalo konať
voveci.Pokiaľsúdprvejinštancievzmysleuvedenýchustanovenínekonal,znemožnilmu,abyrealizoval

svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobou
doručenou súdu dňa 23.12.2008 sa žalobkyňa domáhala voči nemu vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Čo malo tvoriť predmet tohto vysporiadania obsahuje žaloba a ako malo
byť vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov obsahuje žalobný návrh. Skutkové zistenia
prvoinštančného súdu sú nepravdivé, nakoľko nevyplývajú z obsahu spisu, ani úkonov žalobkyne,

ktorá viac krát menila žalobný návrh, ktorý bol v samotnej žalobe vadný, ale súd prvej inštancie ju
nevyzval k odstráneniu vady žalobného návrhu. Žalobkyňa v žalobe vymedzila masu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorá sa má vysporiadať a predložila neurčitý a
nezrozumiteľný žalobný návrh, ako sa má vysporiadať, pričom do dňa uplynutia lehoty uvedenej v
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nepredložila žiadny návrh na zmenu a prvoinštančný súd ani

o žiadnej zmene nerozhodol. On nemohol uplatniť svoje procesné práva týkajúce sa zmeny návrhu
(napríklad opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o zmene). Po uplynutí času, kedy nastúpila
právna domnienka (nevyvrátiteľná), súd prvej inštancie konal o majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, aj keď nikto (kvalifikovane) ho neurobil predmetom žaloby, ani nenavrholzmenu žalobného návrhu. Prvoinštančný súd tak neprípustne prekročil žalobný návrh a konal o niečom,
čo nebolo predmetom žaloby a žalobného návrhu. Počas celého konania namietal, že v prípade
splnomocnenca žalovanej (pravdepodobne žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) ide o

pokútníka, o osobu nezapísanú do zoznamu advokátov Českej advokátskej komory, resp. Slovenskej
advokátskej komory, o osobu nekvalifikovanú (bývalého príslušníka ZNB a absolventa
školy ZNB), ale prvoinštančný súd tejto námietke nevyhovel. Vytkol súdu prvej inštancie, že konal
bez návrhu o majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželov,
ktorý žalobkyňa, resp. on, ako strany konania neurobili predmetom súdneho konania a vysporiadania

do uplynutia lehoty podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Predmetom súdneho konania a
vysporiadania boli zo strany žalobkyne urobené len hnuteľné veci v bode II žaloby, nehnuteľnosti
uvedené v bode III, finančné prostriedky uvedené na účtoch v bode IV, a to: Komerčná banka, č.
účtu: XX-XXXXXXXXXX, č. XX-XXXXXXXXXX, č. XX-XXXXXXXXXX a Tatra banka-fondy
TAM, č. účtu: XXXXXXXXXX XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, ďalej príjmy z jeho zárobkovej činnosti
v rokoch 2007 a 2008, ale bez návrhu ako majú byť tieto príjmy v rámci bezpodielového spoluvlastníctva

manželov vysporiadané s poukazom na to, že pokiaľ prvoinštančný súd pri vykonávaní dôkazov zistí
významné iné údaje o jeho príjmoch a stavoch účtov, je žalobkyňa pripravená zmeniť svoj návrh na
finančné vyrovnanie. V tejto časti žalobného návrhu však žalobkyňa žiadny návrh neurobila a neurobila
ani zmenu svojho návrhu na finančné vysporiadanie, okrem prostriedkov na účtoch Tatra banke. Okrem
tohto boli v žalobnom návrhu uvedené už len finančné prostriedky na ďalších spoločných účtoch a v

hotovosti (zrejme účtov v Komerčnej banke, lebo len tie boli spoločné, uvedené sú v časti III žaloby),
bez návrhu ako sa majú vysporiadať. Prvoinštančný súd bol týmto návrhom viazaný a aj do masy
vlastníctva patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre súdne vysporiadanie. Jeho
zárobok v rokoch 2007 a 2008 a prostriedky na účte sú uplatnené dva krát, avšak ide len o jedny
peňažné prostriedky. Obdobne predmetom vysporiadania mali byť životné poistné zmluvy u spoločnosti

Amslico, nešpecifikované, s tým, že mu v petite žiadala žalobkyňa uložiť povinnosť previesť úspory
a všetky práva zo zmlúv na deti, aj keď poistky boli uzavreté v prospech žalobkyne, neho a ich
detí, išlo celkom o šesť poistných zmlúv; ani táto vada žalobného návrhu postupom prvoinštančného
súdu nebola odstránená. Zo strany žalobkyne boli po lehote uvedenej v ustanovení § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka predkladané ďalšie nekvalifikované podania bez návrhu zmeny žalobného

návrhu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, či vôbec zmenu pripúšťa a bez toho, aby
sa odstránili vady podaní. Súdne konanie sa vinou žalobkyne, ale aj nesprávnym procesným postupom
súdu prvej inštancie zneprehľadnilo, že ani po niekoľkých rokoch od začiatku konania sa nepodarilo
vylúčiť majetok, u ktorého nastúpila nevyvrátiteľná právna domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Zo súdneho vysporiadania masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale vypadol

majetok, u ktorého strany urobili písomnú dohodu o jeho vysporiadaní počas súdneho konania dňa
13.5.2013 a ktorú predložil. Až na jeho požiadavku prvoinštančný súd po niekoľkých rokoch sa snažil
ustáliť celkovú masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre súdne vysporiadanie, avšak opäť
postupoval nesprávne a nedôsledne, keď síce vyzval žalobkyňu na upresnenie masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale postupoval nedôsledne najmä v tom, že uznesením schválil späťvzatie

časti žaloby, avšak neustálil opäť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá zostala po
tomto úkone žalovanej (správne žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) pre súdne vysporiadanie.
Voči uzneseniu podal odvolanie a Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 30.6.2017 rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom mal dokazovaním ustáliť, či veci
vo vzťahu ku ktorým vzala žalobkyňa žalobu späť, patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a následne vykonať vysporiadanie. Intenciami odvolacie súdu sa prvoinštančný súd neriadil,
čím porušil jeho právo v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Vytkol
ďalej súdu prvej inštancie, že účty v GE Money Bank (a prostriedky na nich sa nachádzajúce)
zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď mal skúmať, či neurčité prostriedky
na neurčitom účte sa majú vysporiadať, nakoľko do uplynutia trojročnej lehoty návrh žalobkyne o tom

predložený nebol. Žalovaný k odvolaciemu dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci konštatoval, že v tomto prípade ide o iné vady, ktoré mohli
mať vplyv na výrok rozhodnutia. Ide o vady konania, ktoré súd prvej inštancie stanoveným procesným
postupom po podaní žalobného návrhu v primeranej lehote, spôsobom uvedeným v ustanoveniach
procesného predpisu (O.s.p. a C.s.p.) neodstránil. Tieto vady konania uviedol v bode I. svojho odvolania,

ktoré spočívajú najmä vo vadách podania, t.j. žalobného návrhu, ktoré postupom súdu uvedeným v
ustanoveniach § 128 ods. 1, ods. 2, ods. 3, resp. § 129 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. neboli
odstránené. Následne sa to premietlo do vád konania, kedy prvoinštančný súd konal nad rámec návrhu
žalovanej (správne žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) a tým porušil právo žalovanej strany narovnaké postavenie v prebiehajúcom konaní. Zopakoval, že petit žaloby
nebol jasný, určitý a zrozumiteľný. Ak sa žalobkyňa domáhala splnenia povinností v peniazoch, mala
byť ňou požadovaná suma jasne a presne uvedená v žalobnom návrhu, pretože súd je

ňou v konaní viazaný. Neúplnosť žalobného návrhu spočívajúca v tom, že žalobkyňa neuviedla sumu
zaplatenia, ktorej sa domáhala, je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemôže v konaní pokračovať;
súdu musí byť od začiatku konania jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Neúplnosť žaloby ako
odstrániteľný nedostatok konania sa musí súd pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobkyňou podľa § 43
O.s.p., t.č. podľa § 129 C.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 114/2001).

Uviedol ďalej, že súd prvej inštancie nemohol konať pri stanovení masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov o prostriedkoch na účtoch v GE Money Bank, nakoľko tieto neboli na spoločných účtoch
a neboli uvedené v žalobnom návrhu. Jeho príjmy v rokoch 2007 a 2008 boli poukazované do tohto
peňažného ústavu a z neho boli dotované účty v Komerčnej banke a hradené potreby rodiny. Pokiaľ
žalobkyňa uplatnila sumu 2.500.000,- Kč do svojho vlastníctva z jeho príjmov za uvedené obdobie,
nemohla z rovnakého dôvodu uplatniť prostriedky z účtov v GE Money

Bank, pretože by išlo o duplicitne uplatnený nárok. Súd prvej inštancie však
konal o prostriedkoch z uvedeného účtu, aj keď to nikto nenavrhol a bez zmeny žalobného návrhu,
čím prekročil rámec návrhu. Obdobne to bolo pri úsporách a všetkých práv zo zmluvy o jeho životnom
poistení i detí u poisťovne Amslico. Zmlúv bolo viac a žalobkyňa žiadala previesť
úspory a práva jednej zo zmlúv bez jej špecifikácie, takže takýto petit bol vadný a súd prvej inštancie

bez návrhu a rozhodnutia konal o niečom, čo nebolo predmetom návrhu a tým ho
prekročil. Namietal i nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajúce v
jeho nesprávnom postupe pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané a v danom
prípade skutkovo ustálil aj zistenia, o ktorých nevykonal žiadne dokazovanie. Nesprávne skutkové

zistenia súdu prvej inštancie sa týkajú ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov z
hľadiska kvantitatívneho i kvalitatívneho, ktoré zostalo predmetom vysporiadania súdnym rozhodnutím.
Bol procesne aktívnym a sám svojimi podaniami prispel k spriehľadneniu predmetu
konania, ktoré zapríčinil svojimi nekvalifikovanými a zmätočnými podaniami splnomocnenec žalobkyne,
ale aj nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý mal pri skutkových zisteniach

vychádzať zo žalobného návrhu a skutkových tvrdení v ňom obsiahnutých (samozrejme po odstránení
vád tohto podania); dôkazu predloženého ním v priebehu konania, ktorým bola „Dohoda o vysporiadaní
hnuteľných vecí zo dňa 13.5.2013“, s ktorou sa súd prvej inštancie náležité nevysporiadal dôkazne;
jeho námietok týkajúcich sa vecí a námietok žalobkyne, vznesených po uplynutí lehoty podľa § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka, resp. vecí a nárokov podliehajúcich nevyvrátiteľnej právnej domnienke

podľa uvedeného ustanovenia; skutkového ustálenia stavu majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorý zostal pre vysporiadanie súdnym rozhodnutím; vydania rozhodnutia
o tom, čo zostalo pre súdne vysporiadanie po stránke kvantitatívnej aj kvalitatívnej. Až po vykonaní
uvedených úkonov spojených s dokazovaním skutkového stavu, tento stav by bol správne skutkovo
zistený a prvoinštančný súd mal prikročiť k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie takto

nepostupoval, aj keď taký postup sa javí ako jediný logický postup a vydal rozhodnutie, v ktorom zostali
spornými skutkové zistenia ohľadne vecí a práv podliehajúcich právnej domnienke podľa § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka, hnuteľných vecí podľa dohody strán a kvantitatívnej a kvalitatívnej masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostávajúcej pre súdne vysporiadanie. Považuje skutkové
zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 7., 15., 16., 19., 21. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia za nesprávne, keďže nevyplynuli z vykonaného dokazovania. Poukázal na
to, že žalobkyňa mala prístup a dispozíciu s účtami v Komerčnej banke, ktoré boli dotované z účtov
vedených v GE Money Bank a prevody peňazí mohla identifikovať v rozsahu odkiaľ a z akého účtu
platby prišli a zmeniť žalobný návrh. Nepravdivé a nesprávne je skutkové zistenie o tom, že žalobkyňa
označila účty v GE Money Bank (a prostriedky sa na nich nachádzajúce) v čase plynutia trojročnej lehoty

podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko nedošlo k úprave žalobného návrhu. Súd prvej
inštancie si síce vyžiadal výpisy z účtov, ale presné vymedzenie požadovanej čiastky a jej zahrnutie
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov mala urobiť žalobkyňa a
príslušným spôsobom upraviť aj petit žaloby, na čo opakovane upozorňoval. Nestotožnil sa s
argumentáciu žalobkyne, že nemala prehľad o konkrétnych pohyboch na účtoch v GE Money Bank, a.s.,

keď súd prvej inštancie i obe strany dostali konkrétne výpisy z uvedenej banky v marci
roku 2011 a tak mala žalobkyňa vyše pol roka na to, aby príslušným spôsobom doplnila, zmenila petit
žaloby s uvedením konkrétnych súm, ešte v trojročnej lehote, na ktorú sa odvolávala. Za nesprávne
považuje aj skutkové zistenia, ktoré prvoinštančný súd vykonal bez návrhu v tom, že disponoval účtamiv spoločnosti GE Money Bank, a to bežným účtom a sporiacim účtom, nakoľko uvádzal že tieto účty
zriadil kvôli tomu, že ako zamestnanec spoločnosti GE Money Bank mal vedenie týchto účtov zadarmo,
zatiaľ čo poplatky za účty vedené Komerčnej banke a.s., boli pomerne vysoké. Tieto účty boli zriadené

od 1.4.2008, kedy ani len netušil, že by mohol prísť o zamestnanie a nič nenasvedčovalo tomu, že by
sa chystal opustiť spoločnú domácnosť, žiadosť o rozvod podal až v máji 2008 potom, čo žalobkyňa
odmietla riešiť krízovú situáciu, do ktorej sa rodina dostala po strate jeho zamestnania, čo mu bolo
oznámené v posledný aprílový deň v roku 2008. Účty v GE Money Bank musel zrušiť, pretože po strate
zamestnania v spoločnosti GE Money Bank, a.s., už nemal nárok na bezplatné vedenie účtov a ich

vedenie na čisto komerčnom základe by bolo veľmi nákladné. K výberom z daných účtov pomerne
vo vysokých čiastkach konštatoval, že ich vyberal a postupne ich ukladal na tie účty, ktoré mu
zostali k dispozícii, z ktorých následne, pred rozvodom a aj po ňom, uhrádzal náklady rodiny. Dôvodom
prečo ich rovno nepreviedol na účet v Komerčnej banke, a.s. bolo, že žalobkyňa mala prístup k účtom
v Komerčnej banke, a.s., a jej nezodpovedné správanie sa voči financiám ohrozovalo finančnú stabilitu
rodiny. Okrem toho od júla 2008 býval v Bratislave a bolo jednoduchšie spravovať účty v mieste bydliska.

Účet v Komerčnej banke, a.s., vedený v Českej republike, bol neskôr zablokovaný z dôvodu
nesplácania hypotekárneho úveru žalobkyňou, takže na úhrady nákladov na rodinu nemohol byť použitý.
Preukázal výpismi z bankových účtov, že pre rôzne potreby rodiny vynaložil od 1.5.2008 do roku 2010
celkove sumu 1.870.016,41 Kč. Nestotožnil sa ani so skutkovým zistením súdu prvej inštancie ohľadne
splácania hypotéky žalobkyňou, pretože v podaní zo dňa 24.10.2018 uviedol a zdokladoval

podrobný rozpis nákladov vynaložených na rodinu, okrem iného i na splátky hypotéky. Taktiež nesúhlasí
so zistením prvoinštančného súdu týkajúci sa peňažných prostriedkov vo výške 330.000,- Kč, ktoré
žalobkyňa rovnako označila ako prostriedky použité na úhradu dlhu na spoločnom hypotekárnom úvere,
ktoré boli ako pôžička poskytnuté výlučne žalobkyni, keďže vychádzal iba z tvrdení žalobkyne, ale on sa
vo svojom podaní zo dňa 28.5.2018 (časť III. bod b/) vyjadril k záväzkom, rovnako tak počas konania

k údajnej pôžičke, ktorú mali žalobkyni poskytnúť manželia E. z P. a D. R.. Žalobkyňa nepreukázala
poskytnutie pôžičky na zaplatenie hypotéky, takže neuniesla dôkazné bremeno o údajných účelových
pôžičkách zo zahraničia. Rovnako sú nesprávne skutkové zistenia započítania životných poistiek strán
sporu v poisťovni Amslico (MetLife), pretože už počas konania upozornil na to, že pôvodná žaloba, v
ktorej žalobkyňa požadovala, aby na ňu previedol poistky v tejto poisťovni, obsahuje vady. Súd prvej

inštancie bez zmeny žaloby konal tak, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú
byť aj poistky strán sporu v uvedenej poisťovni, ale žalobkyňa si svoju poistku v tejto poisťovni po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zrušila a vyplatené prostriedky použila pre svoje potreby.
Keď sa v konaní ukázalo, že to bude žalobkyňa, nie on, kto bude musieť platiť protistrane nejaké sumy
z uvedených poistiek, prvoinštančný súd zmenil svoj názor a prijal záver, že strany sporu dôkazné

bremeno neuniesli, preto tieto prostriedky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul. O
úplnom zmätku v konaní svedčí aj spôsob akým sa súd prvej inštancie vyporiadal s týmito poistkami s
odkazomnaprepiszvukovejnahrávkyzpojednávaniakonanéhodňa31.10.2018.Žalobkyňavžalobnom
návrhu sa dožadovala nezmyselne prikázať úspory a všetky práva so zmlúv o životnom poistení
u poisťovateľa MetLife (Amslico) vedených na ňu, napriek tomu, že už prijala zo zmlúv, ktoré sa jej týkajú,

plnenia. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 3.2.1972, sp.zn. Cpj
86/1971, R 42/1972 a konštatoval, že výpisy z poistných zmlúv sú založené v spise a vyplýva z nich
odkupná hodnota. Uniesol tak dôkazné bremeno o hodnotách poistiek oboch exmanželov ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prvej inštancie ale odignoroval ním predložené výpisy
z účtov všetkých poistiek exmanželov. Za najzávažnejší nedostatok napadnutého rozsudku pokladá

skutočnosť, že napriek tomu, že v bode 11. jeho odôvodnenia skonštatoval existenciu
Dohody o vyporiadaní hnuteľného majetku uzavretú medzi účastníkmi (správne stranami, poznámka
odvolacieho súdu) sporu zo dňa 13. 5. 2013, vôbec na ňu neprihliadol, právne ju neposúdil a nevyvodil
z nej žiadne závery. Za nesprávne považuje aj skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tom, že v
konaní nepreukázal, že by žalobkyňa svojim konaním úmyselne znižovala rozsah majetku patriaceho do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože predložil písomné dôkazy, a to znalecké posudky
o hodnote bytu v Prahe, K S. č. X za roky 2008 a 2013, z ktorých vyplýva, že hodnota predmetného
bytu bola výrazne vyššia než cena, ktorú dostali pri predaji bytu vynútenom pre hroziacu exekúciu zo
strany banky v roku 2013. Prvointančný súd tieto dôkazy nespochybnil. Rovnako ďalšie zistenie súdu
prvej inštancie uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa toho, ako sa on a žalobkyňa zaslúžili o

nadobudnutie a udržanie majetku, nie je správne. V tomto konaní a aj v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II. pod č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 58 C 71/2009 preukázal, že
žalobkyni vytvoril všetky podmienky na zvyšovanie kvalifikácie, teda možnosť prispenia do rodinného
rozpočtu. Hradil rôzne školenia, avšak žalobkyňa ani raz v začatom vzdelávaní nepokračovala. Dokladyo úhrade takýchto poplatkov za školenia sú súčasťou prehľadu pohybov na účtoch v Komerčnej banke,
a.s. a žalobkyňa tieto úhrady ani nikdy nerozporovala. Bola to práve žalobkyňa, ktorá svojou neochotou
aspoň čiastočne prispievať do rodinného rozpočtu spôsobila to, že po strate jeho zamestnania v roku

2008, sa rodina ocitla v krízovej situácii a nebola schopná splácať hypotekárny úver i uhrádzať vysoké
režijné náklady na chod rodiny v Prahe. Žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie v oblasti výchovy a
vzdelávania dospelých, čo jej umožňovalo, pri vhodnom doplnení si kvalifikácie, získať miesto buď vo
firemnomsektorealebovniektorejzpersonálnychagentúr,kdemohlapracovaťnadohodu zdomu
alebo na čiastočný úväzok a mohla aj veľmi ľahko získať miesto učiteľky na základnej alebo strednej

škole. Zistenie prvoinštančného súdu, že žalobkyňa sa sama starala o deti, zatiaľ čo on zarábal a takáto
bola deľba práce, sa nezakladá na pravde. Žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti v Prahe až do
odchodu z tejto domácnosti začiatkom júla 2008 a v plnej miere sa podieľal tak na starostlivosti o deti,
ako aj na zabezpečení chodu domácnosti. Pri odvoze dcéry do Jedličkovho ústavu v Prahe sa striedali
sožalobkyňou,občasdcéruvyzdviholajpopoludní.Zabezpečovalvšetkyväčšienákupy,všetkyopravyv
domácnosti,čodosvedčujúajvýpisy zúčtuvKomerčnejbanke,ktorésúsúčasťouspisu,zktorých

je zrejmé, kedy, kde a v akej miere zabezpečoval, okrem iného, aj nákupy pre domácnosť. Záverom
namietol, že použitie nesprávnych skutkových zistení v danom prípade, vady konania a nedôsledné a
nejasné rozčlenenie masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadavanej podľa zákonnej
domnienky v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa dohody strán a podľa vyporiadania súdnym
rozhodnutím, malo za následok i nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva najmä v nesprávnom

vyporiadaní podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Týka sa to realizovaných plnení
v prospech žalobkyne zo životných poistiek so sporením od poisťovne MetLife (Amslico), ktoré mali byť
vyporiadané podľa uvedených zásad, ako aj údajných pôžičiek od manželov E. a od pani R., ktoré ničím
neboli preukázané ako pohľadávka len veriteľa jedného z manželov, ktorá mala vzniknúť počas trvania
manželstva a tak mala byť vyporiadaná podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. „Táto

pôžička“ a nárok z nej plynúci bola uplatnená po uplynutí lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, bez návrhu na zmenu žaloby a voči nej (jej uplatneniu voči nemu) vzniesol dôvodnú
námietku premlčania. Rovnako sa to týka i realizovaných splátok hypotekárneho úveru, ktoré realizovala
žalobkyňa bez jeho súhlasu a logicky možného očakávania, že sú vynakladané na majetok, ktorý
bude tvoriť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dôvodného očakávania splatenia celého

hypotekárneho úveru pri absencii peňažných príjmov. Týka sa to ďalej zastaraného a prekonaného
právneho názoru, z ktorého vychádzal prvoinštančný súd ako teoreticko-právneho východiska
uvedeného v bode 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko u vecí, ktoré manželia nevyporiadali
dohodou, resp. súdne, nastupuje zákonná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Ešte sa to týka posúdenia vecí uvedených pod bodom 11. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o

nesprávnom právnom posúdení účinkov plynutia doby uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ v uvedenej lehote sa nepredloží právny úkon, návrh na zmenu žaloby. Týka sa to
aj nesprávneho právneho posúdenia vecí uvedených v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
nakoľko nestačí veci a práva označiť v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vyžaduje sa k nim aj prejav vôle spočívajúci v návrhu na petit, rovnako tak i v bodoch 16., 19.,

21., 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla k otázke neúplnosti petitu, že v čase podania
žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli podmienky konania upravené

Občianskym súdnym poriadkom a v jeho ustanovení § 79 ods. 1 bolo uvedené, že z návrhu na
začatie konania musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Nakoľko z jej žalobného návrhu bolo
zrejmé, že sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci podanej žaloby
uviedla čoho sa domáha, takže na jej strane neexistovala vada žalobného návrhu ako sa mylne
domnieva žalovaný. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva spôsob jeho

vyporiadania zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Nakoľko stanovuje
spôsob vyporiadania, medzi sporovými stranami bolo rozhodujúce ustáliť súbor vecí patriacich do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu
v Nitre, sp.zn. 25 Co 5/2007. Žalovaný nesprávne aplikoval zásadu o
viazanosti súdu žalobným petitom, keďže pri konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je súd viazaný rozsahom vecí, ktoré bývalí manželia uvedú ako majetok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd tak nie je povinný „pátrať“ po ďalšom majetku
patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, než ktorí uvedú strany sporu. Rozhodnutie
o samotnom spôsobe a rozsahu vyporiadania patrí výlučne do dispozície súdu. Súd prvej inštanciepotom nemal povinnosť rozhodovať o zmene žaloby. K jej predchádzajúcemu zástupcovi konštatovala,
že zákon neustanovuje a ani predchádzajúca právna úprava neustanovovala povinnosť mať ako
zástupcu v konaní pred súdom advokáta, pričom bolo výlučne na účastníkovi konania či a kým sa dá

zastúpiť. K problematike ustálenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
uviedla, že s ohľadom na rozsiahlosť spisového materiálu v tomto konaní a sporu medzi
stranami o tom, čo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo možné masu ustáliť
hneď po podaní žaloby a prvého vyjadrenia žalovaného. Prvoinštnčný súd sa s jednotlivými vecami
patriacimi/nepatriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadaval postupne a vo veci

vykonával riadne dokazovanie listinnými dôkazmi alebo výsluchom sporových strán a svedkov. Medzi
sporovými stranami došlo v rámci konania k nezhodám v otázkach čo patrí, resp. nepatrí do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto sa obsah tejto masy ustálil až ukončením dokazovania
vo veci samej, pričom súd prvej inštancie odôvodnil prečo tie ktoré veci zaradil do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ktoré nie. V otázke včasného uplatnenia vecí z jej strany dôvodila, že
uvádzala, že má vedomosť o iných účtoch žalovaného, ale neboli jej známe špecifické podrobnosti

o tom kde sú účty vedené a aké sú ich čísla. Nebolo tak od nej možné objektívne požadovať, aby
tieto účty špecificky zadefinovala, nakoľko k nim nemala prístup na základe rozhodnutia žalovaného.
Skutočnosť, že súdu prvej inštancie uviedla, že takéto účty existovali v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,jasnedeklarovala,žemalazáujemnatom,abybolipredmetomvyporiadania.
Má za to, že nie je pre zaradenie veci do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nutné, aby

hneď spočiatku bola vec, ku ktorej jeden z manželov nemal prístup jasne zadefinovaná, pretože mal
o jej existencii len vedomosť, avšak z objektívnych dôvodov nemohol vec presne definovať. Taktiež v
tomto prípade nebolo nutné uplatniť návrh na zmenu žaloby. Ďalej poukázala na to, že o naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. ide vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti k porušeniu práva na spravodlivý proces
na strane žalovaného nedošlo. K odvolacej námietke žalovaného o údajných procesných pochybeniach
zo strany prvoinštančného súdu, ku ktorým malo dôjsť počas konania a k iným vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci konštatovala, že podľa odbornej literatúry sa pod tento

odvolací dôvod subsumujú vady ako nesprávne realizovaná manudukačná povinnosť súdu, pochybenia
vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu), porušenie viazanosti súdu
inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím
príslušného orgánu. V rámci konania nedošlo k takej vade, ktorá by zakladala odvolací dôvod v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. K problematike rozhodnutia nad rámec jej návrhu odkázala na ustanovenie

§ 216 ods. 2 C.s.p., v ktorého prípade ide aj o konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v ktorom je súd oprávnený prekročiť návrhy sporových strán, keďže mu to
procesný kódex výslovne v uvedenom ustanovení umožňuje. K prostriedkom na
účtoch v GE Money bank uviedla, že tieto boli spomenuté, aj keď nie úplne vyšpecifikované v úvode
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto účty boli výlučne v dispozícii

žalovaného a nebolo od nej možné objektívne očakávať ich konkrétne vyšpecifikovanie. Tieto
účty ale uviedla ešte v rámci trojročnej premlčacej lehoty, z dôvodu ktorého ich súd prvej inštancie zaradil
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neprekročil jej návrh, ani nekonal o niečom, čo
nebolo predmetom návrhu, ako tvrdil žalovaný v odvolaní; stotožnila sa v plnom rozsahu s bodom 7.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej uviedla, že prvoinštančný súd v rámci konania vykonával

dokazovanie postupne s ohľadom na rozsiahlosť spisovej dokumentácie a rozdielne tvrdenia sporových
strán. Určenie čo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov je predmetom dokazovania
akotakéhoavdanejvecipostupovalsúdprvejinštancievsúladesprocesnýmiustanoveniami,pričomsa
zaoberal ako vylúčením vecí s ohľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku o vyporiadaní zo zákona,
tak aj dohodou, ktorú uzavrela so žalovaným. Súd nemá povinnosť vydať súdne rozhodnutie, ktorým

ustáli čo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale súdne rozhodnutie o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je komplexným rozhodnutím, v ktorom rieši otázku čo patrí
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj ako bude táto masa vyporiadaná medzi
bývalými manželmi. Prvoinštančný súd takto postupoval a tak k pochybeniu po tejto stránke nedošlo.
V rámci trojročnej prekluzívnej lehoty spomenula existenciu účtov vedených v GE Money bank, ktoré

boli výlučne v dispozícii žalovaného a počas dokazovania došlo ku konkrétnej špecifikácii týchto účtov,
keďže nebolo objektívne možné od nej očakávať ich konkrétnu špecifikáciu pri podaní žaloby. Skutkové
zistenia ohľadom výberov uskutočnených žalovaným v čase pred rozvodom manželstva sú podľa jej
názoru dostačujúce a správne, nakoľko sa súd prvej inštancie zaoberal tým, ako žalovaný prostriedkyspotreboval, pričom sa preukázalo, že časť z nich bola spotrebovaná na účely rodiny, ale v ostatnej
časti žalovaný nepreukázal spotrebovanie finančných prostriedkov v prospech rodiny. Z tohto dôvodu
mal súd prvej inštancie povinnosť zohľadniť tieto výbery a uložiť žalovanému povinnosť vyplatiť jej z

finančných prostriedkov, ktoré mal žalovaný výlučne vo svojej dispozícii sumu na dorovnanie podielov.
Žalovaný v tomto prípade neustál dôkazné bremeno, nakoľko i judikatúra stanovuje, že
je povinnosťou tej strany, ktorá vybrala finančné prostriedky preukázať, že ich spotrebovala na potreby
rodiny. Bolo preukázané, že žalovaný finančné prostriedky spotreboval a že tieto vzhľadom na ich
celkový objem neboli a ani nemohli byť spotrebované pre účely rodiny. Pre rozhodnutie vo veci je

irelevantné z akých dôvodov došlo k založeniu účtov zo strany žalovaného, keď je rozhodujúce, že tieto
účty boli zriadené počas manželstva. Tvrdenie o tom, že v čase zakladania účtov nič nenasvedčovalo
tomu, že by žalovaný opustil spoločnú domácnosť, nakoľko žiadosť o rozvod bola podaná až v máji
2008, nemôže byť pravdivé. K rozvratu manželstva nedochádza len tak zo dňa na deň, zvyčajne
je tento proces dlhodobejší, tak ako tomu bolo aj medzi sporovými stranami. Strata zamestnania a
následné zhoršenie nezhôd medzi sporovými stranami len zavŕšilo proces trvalého rozpadu manželstva

sporových strán. Preto je zrejmé, že konanie žalovaného pred rozvodom manželstva bolo účelové.
Zároveň v rámci konania tak, ako je uvedené na strane 9 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, sporové strany zhodne opisovali manželstvo ako narušené už v čase, kedy žalovaný
vytváral samostatné účty. Skutočnosť o údajnom „nezodpovednom správaní voči financiám“ z jej strany
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný preukázal, že došlo k výberom a

pohybom na jeho účte, ale nie k zdokladovaniu konkrétnych položiek, ktoré mali byť spotrebované v
prospech rodiny. Samotný výpis z účtu nepreukazuje, že došlo k spotrebe finančných prostriedkov v
prospech rodiny. Položky, ktoré boli zrejmé, boli zo strany prvoinštančného súdu zohľadnené, avšak
v prípade neobjasnených a nepodložených platieb tieto zohľadniť nemohol. Ak by súd prvej inštancie
nezohľadňoval čo bolo spotrebované na účely rodiny a nevykonal v tejto veci riadne dokazovanie,

nedospel by k záveru, že časť finančných prostriedkov vo výške 805.000,- Kč bola spotrebovaná na
potreby rodiny. Zároveň žalovaný v čase uskutočnenia výberov už s ňou nežil v spoločnej domácnosti
a deťmi. Syn sporových strán v rámci svojej výpovede uviedol, že rodina fungovala v danom čase
v šetriacom režime, takže je zrejmé, že finančné prostriedky neboli spotrebované na potreby rodiny
ako tvrdil žalovaný. K problematike splácania hypotekárneho úveru dôvodila, že tabuľka predložená

žalovaným, v ktorej odkázal na úhrady hypotekárneho úveru z jeho strany nie je relevantným dôkazom
o uskutočnení platieb, pretože túto tabuľku vytvoril žalovaný a nie je možné vierohodne
overiť jej súlad so skutočnosťou, nakoľko nepodložil jednotlivé jej položky dôkazným materiálom. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie nemohol prihliadať na údajné splátky hypotéky zo strany žalovaného. K
finančným prostriedkom z pôžičiek vo výške 330.000,- Kč od manželov E. a pani R. uviedla, že tieto

nemohla uplatniť v rámci žalobného návrhu, keďže k úhrade hypotekárneho úveru vo výške
330.000,- Kč došlo až dňa 26.10.2011. Nemala povinnosť preukazovať existenciu zmlúv o pôžičke,
pretože je pre konanie irelevantné či tieto finančné prostriedky dostala ako dar alebo ako pôžičku,
keď v oboch prípadoch by išlo o vynaloženie výlučne jej finančných prostriedkov na
dlh vyplývajúci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dodala, že zmluva o pôžičke nemusí byť

uzatvorená písomne pod sankciou neplatnosti, stačí ústna dohoda zmluvných strán. Ona preukázala, že
finančnéprostriedkysadostalidojejdispozícieporozvodemanželstvaatakichbolopotrebnépovažovať
za jej výlučný majetok. Rovnako preukázala, že všetky tieto finančné prostriedky boli použité na úhradu
dlhuvyplývajúcehozbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Skúmanietoho,čibolaplatbazostrany
pani R. a manželov, E. uskutočnená ako cezhraničný alebo tuzemský prevod, je pre posúdenie toho, či

došlo k vynaloženiu jej výlučného majetku na dlh z bezpodielového spoluvlastníctva manželov absolútne
irelevantná. K poistným zmluvám v MetLife (Amslico) sa v plnom rozsahu stotožnila s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, keď ona i žalovaný neustáli v tomto prípade dôkazné bremeno a nepreukázali
odkupnú hodnotu poistiek ku dňu zániku manželstva. Tvrdenie žalovaného o tom, že odkupná hodnota
ku dňu zániku manželstva bola totožná s odkupnou hodnotou ku dňu výročia poistnej

zmluvy, je absolútne nesprávne. V prípade týchto poistných zmlúv išlo o investičné životné poistenia, z
čoho vyplýva, že z peňazí, ktoré sú do tohto poistenia poisteným vložené, ide časť vždy do rizika a s
danou časťou sa napríklad obchoduje na burze, kde nie je vždy garantovaný úspech a tak môže dôjsť k
zníženiu finančných prostriedkov naakumulovaných v rámci poistenia. Z tohto dôvodu odkupná hodnota
poistenia môže byť v priebehu roka rôzna. Ona, ani žalovaný nepreukázali výšku odkupnej hodnoty ku

dňu zániku manželstva, preto súd prvej inštancie nemohol odkupnú hodnotu poistiek zaradiť do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať ju. K argumentácii žalovaného uvedenej v jeho
odvolaní ohľadom uzatvorenia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov počas súdneho konania odkázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.2574/1998 s tým, že dohoda nebola súdom schválená ako súdny zmier. Ďalšou skutočnosťou je aj
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2017, sp.zn. 3 Co 11/2017, ktorým zrušil
uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ona žiadala o zastavenie konania v

časti hnuteľných vecí, prvoinštančný súd uznesením konanie v tejto časti zastavil, ale žalovaný sa voči
nemuodvolalabolúspešný.Akbyuzneseniesúduprvejinštancienadobudloprávoplatnosť,menilobyto
situáciu, k čomu však nedošlo najmä konaním žalovaného. Nakoľko k uzatvoreniu Dohody o vyporiadaní
hnuteľného majetku došlo až dňa 13.5.2013, t.j. po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, nemohla byť
táto dohoda uzatvorená platne a tak súd prvej inštancie nemohol na ňu prihliadať. Nesúhlasila s tým, že

údajne úmyselne znižovala rozsah majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
pri predaji bytu, pretože nemohla predvídať situáciu na trhu realít, pričom žalovaný užíval po rozvode
byt v Bratislave a ona s dcérou ostala užívať byt v Prahe. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal účelovosť jej konania. K tvrdeniam žalovaného v odvolaní o nesprávnom zistení súdu
ohľadom starostlivosti o domácnosť z jej strany a jej možnosti, resp. nemožnosti podieľať sa viac na
finančnom zabezpečení rodiny konštatovala, že žalovaný nepreukázal, že by akokoľvek zanedbávala

starostlivosť o domácnosť a rodinu, najmä o dcéru C., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a ktorá
si vyžadovala a do dnešného dňa vyžaduje s ohľadom na jej zdravotný stav najväčšiu starostlivosť.
Žalovaný tieto skutočnosti tvrdil, ale žiadnym dôkazným prostriedkom nepodporil. Ani z výpovede syna
sporových strán žiadna takáto skutočnosť nevyplynula. O domácnosť a rodinu sa starala osobne,
najlepšie ako mohla v rámci svojich možností a schopností a nekonala v rozpore so záujmami rodiny ako

to vykresľuje žalovaný. Skutočnosť, že sa aj žalovaný podieľal na starostlivosti o rodinu najmä finančne
neznamená, že sa ona o rodinu dostatočne nestarala. K vyporiadaniu životných poistiek v
MetLife (Amslico) ešte dodala, že v tomto prípade išlo o použitie výlučného majetku jedného z manželov
(jej) na dlh z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (hypotekárny úver). Nakoľko bol predmetom
vyporiadania v čase začatia konania aj hypotekárny úver, úhrada hypotekárneho úveru z jej strany vo

výške 330.000,- Kč mala byť zohľadnená, pričom v tomto prípade nárok nebol premlčaný. Odvolaciemu
súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že žalobkyňa argumentuje už
časom prekonanými právnymi názormi, napríklad uznesením Krajského súdu Nitra, sp.zn. 25 Co 5/2007,

keď v súdnom konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vzhľadom na
prejednaciuadispozičnúzásadu,nemápovinnosť(aaniprávo)pátraťpocelommajetkubezpodielového
spoluvlastníctva manželov a vysporiadať celú masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale do
vysporiadania zahrnie len ten majetok, ktorý urobili predmetom konania účastníci (strany) konania. Je
síce potrebné vziať do úvahy to, že konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

je osobitným typom konania, v ktorom obaja účastníci (obe strany) majú súčasne postavenie žalobcu
i žalovaného, tzv. indicium duplex, čo by sa malo premietnuť, okrem iného do zásady, že zastavenie
konania na základe späťvzatia žaloby, resp. čiastočného späťvzatia, je možné len so súhlasom druhej
strany (viď. R 48/2010). Ak však má mať ten z manželov, ktorý nepodal žalobu, v tomto prípade on,
postavenie aj žalobcu, musí mať možnosť vyjadriť sa k predmetu konania nielen v tom zmysle, že

uvedie námietky voči tomu, čo urobila predmetom konania druhá strana (to by bolo len jeho jednoduché
vyjadrenie k žalobe, čo by predstavovalo popretie princípov indicium duplex), ale aj v tom zmysle,
že uvedie a bude mu umožnené uviesť, čo mieni urobiť predmetom konania on. Zotrval na svojich
tvrdeniach uvedených v časti I. a II. svojho odvolania a odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 16.6.2015, sp.zn. 5 Co 9/2015. Zopakoval rovnaké dôvody ako v odvolaní, že žalobkyňa na

súde do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov neuplatnila na súde návrh na
vyporiadanie všetkých vecí, najmä finančných prostriedkov a finančných plnení, preto bolo treba uplatniť
zákonnú domnienku v súlade s ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že malo dôjsť k
zmene petitu, nakoľko časť vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyporiadala
počas predmetného súdneho konania písomnou dohodou. Opätovne ako v odvolaní sa vyjadril k osobe

občianskeho zástupcu žalobkyne a k tomu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dôsledne s návrhmi
strán, nevymedzil dôsledne masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre súdne vysporiadanie,
ani dohodou zo dňa 13.5.2013. Poukázal na to, že vo vyjadrení žalobkyne k jeho odvolaniu je celý rad
nejasností, zahmlievania a miešania pojmov, nakoľko spája veci spolu nesúvisiace a účelovo tvrdí, že
neuniesol dôkazné bremeno napriek tomu, že počas konania bol dôkazne aktívny, predložil oficiálne

výpisy z účtov, výpisy o stave poistiek, atď. Žalobkyňa sa odvoláva na zastaralú judikatúru a vyjadrila sa k
jednotlivým veciam opakovane, len aby “nahnala strany podania”, čím celú vec len ďalej zneprehľadnila.
Zotrval na odvolacom návrhu.6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k jej vyjadreniu k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7.Odvolacísúdpreskúmalvecsúcpritomviazanýrozsahomadôvodmiodvolania [§470ods.1,

ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016),
ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky
pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. decembra 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku

boli strany sporu a právny zástupca žalobkyne upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219
ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým z vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného byt č. XX
s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, Bratislava, T. C. č. X,
vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku vo veľkosti 2127/100000, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C.,

obec: BA - m.č. Ružinov, okres: Bratislava II, v hodnote 130.000,- €; vo výroku, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 60.183,34 €, v lehote 60
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 1.208.206,45 Kč, v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku

ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným

dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a

vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.
V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2
C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

10.Vposudzovanejvecisažalobkyňadomáhavyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,
pretože medzi ňou a žalovaným neprišlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Súd
prvej inštancie náležite zistil aké veci patria do bezpodielového vlastníctva strán sporu, ich hodnotu a
správne vypočítal i hodnotu masy majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Nehnuteľnosť, ktorú sporové strany žiadali vyporiadať, a to byt v Bratislave, T. C. č. X (špecifikovaný

podrobne v prvom odseku výrokovej časti napadnutého rozsudku), v hodnote 130.000,- €, prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného, k čomu (ani jeho hodnote) nevzniesol žalovaný žiadne námietky.
11. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného ohľadne procesných pochybení zo
strany súdu prvej inštancie, ktorý nevyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby, keďže neobsahovala
náležitosti v zmysle vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku, ani nerozhodol o zmenách

žaloby, ktorú žalobkyňa menila, keď prekročil žalobný návrh, čím došlo zo strany prvoinštančného
súdu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov možno začať síce len na základe žaloby, podanej niektorým z manželov, súd
však nie je žalobou viazaný pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho
vysporiadania. Napriek tomu sú sporové strany povinné dbať na to, aby ich žaloba mala náležitosti

podľa § 132 C.s.p. (§ 79 O.s.p.) a aby boli, najmä ak ide o označenie jednotlivých predmetov,
čo najúplnejšie a najpresnejšie formulované. Výrok stanoviaci tzv. edičnú povinnosť v rámci súdneho
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nemusí byť súčasťou žalobného návrhu, keďže podľa §
216 ods. 2 C.s.p. (§ 153 ods. 2 O.s.p.) ide o konanie, v ktorom súd nie je viazaný žalobným návrhom.
V predmetnej veci žalobkyňa podala žalobu v súlade s vtedy platným ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p.

a označila v nej nehnuteľné, hnuteľné veci, ako aj ďalší majetok patriaci podľa nej do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a zároveň uviedla, ako by mal súd rozhodnúť, t.j. žalobný petit. To, že v
žalobe neboli napríklad konkrétne uvedené čísla účtov v peňažných ústavoch, na ktorých sa nachádzali
peňažné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ešte neznamenalo vadužaloby, pretože žalobkyňa označila peňažný ústav, na ktorom sa tieto peňažné prostriedky nachádzali,
tedaidentifikovalavecpatriacudobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Rovnakonebolopotrebné
počas konania rozhodovať o zmene žaloby, ako mylne tvrdil žalovaný v odvolaní, ak žalobkyňa rozšírila

masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote určenej podľa § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka z vyššie uvedených dôvodov.
12. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol ako odvolací dôvod aj ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/
C.s.p., t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za ktoré
považovalprocesnépochybeniasúduprvejinštancieuvedenévbode11.odôvodneniatohtorozsudku.K

tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd dôvodí, že v danej veci súd prvej inštancie postupoval správne
z hľadiska procesných predpisov s odkazom na dôvody uvedené vo vyššie uvedenom bode (11.) a
opätovne dáva do pozornosti, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
konaním, v ktorom nie je súd viazaný žalobným návrhom.
13. Súd prvej inštancie v bodoch 7., 15., 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočným
spôsobom vysvetlil z akého dôvodu jednotlivé veci a majetkové práva označené žalobkyňou v lehote

troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal, s ktorým odôvodnením odvolací súd
súhlasí, preto nemohol prisvedčiť tvrdeniam žalovaného v jeho odvolaní, že žalobkyňa predkladala
návrhy o zaradení jednotlivých vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov po lehote podľa §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa už v žalobe označila
majetok, ktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a ktorý žiadala vyporiadať,

pričom ak následne tento majetok bližšie konkretizovala alebo dopĺňala, napríklad spoločný záväzok z
hypotekárneho úveru, presné zostatky na účtoch v peňažných ústavoch, nemohol ho prvoinštančný súd
nevyporiadať, pretože bol uplatnený v lehote v zmysle citovaného ustanovenia zákona, ako správne
uzavrel prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

14. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal len vo všeobecnosti skutkové zistenia a právne závery súdu
prvej inštancie týkajúce sa účtov vedených v GE Money Banka, a.s., a Komerčnej banke, a.s. Odvolací
súd po preskúmaní postupu a záveru prvoinštančného súdu ale dospel k záveru, že tieto sú správne,
keď v bodoch 15. až 17. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia riadne a dostatočne vysvetlil, prečo
finančné prostriedky a v akej výške na účtoch vedených v uvedených peňažných ústavoch zahrnul do

masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne vyporiadal. Žalovaný vo svojom odvolaní
však neuviedol aké sumy on považuje za správne pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva,
resp. ktoré teda mali byť predmetom vyporiadania, z dôvodu ktorého považoval odvolací súd v tejto
časti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Prvoinštančný súd zohľadnil finančné
prostriedky, ktoré žalovaný preukázateľne použil pre potreby rodiny, a to sumu 805.000,- Kč, ktorú potom

do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul. Žalovaný nepreukázal, že by sumu
1.870.016,41 Kč použil pre potreby rodiny, keď len konštatoval, že táto suma bola použitá v období od
1.5.2008 do roku 2010 na rôzne potreby rodiny. K zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale
prišlo dňa 16.10.2008, kedy rozsudok o rozvode manželstva sporových strán nadobudlo právoplatnosť,
preto finančné prostriedky, ktoré žalovaný vynaložil pre potreby detí, rodiny, po tomto dátume, nemohli

byť zohľadnené pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 19.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, že záväzok (dlh) na úhrade hypotekárneho úveru na kúpu bytu
v Prahe bolo potrebné vyporiadať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ohľadom

tohto záväzku bolo vykonané potrebné dokazovanie. Žalobkyňa preukázala v konaní, že peniaze na
zaplateniehypotékyzískalaodp.R.(č.l.1268spisu)ažedlhnahypotékevovýške330.000,-Kčuhradila
(č.l. 1268). Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa nepreukázala pôžičku vo výške 330.000,- Kč
od manželov E. a D. R., odvolací súd považoval za nedôvodné, pretože zmluva o pôžičke nemusí mať
písomnú formu, pričom on nepreukázal relevantným spôsobom, že by tento dlh aspoň čiastočne uhradil.

16. K odvolacím námietkam žalovaného o poistných zmluvách odvolací súd dôvodí, že odkupné
hodnotyjednotlivýchpoistiek,ktoréžalobkyňažiadalazahrnúťdomasybezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov neboli do tejto masy zahrnuté a ani vyporiadané súdom prvej inštancie z dôvodov uvedených
v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nepovažuje

za potrebné sa podrobnejšie vyjadrovať k tvrdeniam žalovaného v odvolaní ohľadne týchto zmlúv.

17. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že so žalobkyňou
uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas tohto konania a ženerešpektoval názor Krajského súdu v Bratislave uvedený v odôvodnení uznesenia zo dňa 30.6.2017,
č.k. 3 Co 11/2017-1004, ktorým zrušil uznesenie prvoinštančného súdu zo dňa 2.11.2016, č.k. 9 C
292/2008-938, ktorým bolo konanie v časti o vyporiadanie vecí a majetkových hodnôt uvedených vo

výrokovej časti uznesenia, zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, a to že má dokazovaním
ustáliť, či veci vo vzťahu ku ktorým vzala žalobkyňa žalobu späť, patria do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a následne vykonať jeho vyporiadané. Odvolací súd považoval túto námietku
za nedôvodnú, nakoľko rovnako ako žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.2.20000, sp.zn. 22 Cdo 2574/1998,

podľa ktorého možnosť uzavretia dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po uplynutí troch rokov od jeho zániku v situácii, kedy na súde prebieha včas začaté konanie o jeho
vyporiadanie, vylučuje priamo ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa
riadil pokynom odvolacieho súdu uvedeným v citovanom zrušujúcom uznesení a dokazovaním ustálil
masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykonal jej vyporiadanie. Odvolací súd poukazuje
na to, že súd môže do vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť len

ten majetok, ktorý strany výslovne urobili predmetom vyporiadania a teda nie je oprávnený z vlastnej
iniciatívy zisťovať majetok, ktorý mal patriť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ak žalobkyňa a žalovaný nezahrnuli do majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva veci,
ktoré boli predmetom ich dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo tie,
ktoré žalobkyňa vyporiadať nechcela (pri niektorých veciach vzala žalobu sčasti späť), nemohol súd

prvej inštancie takýto majetok ani vyporiadať.
18. Odvolací súd argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho odvolaní o tom ako zabezpečoval potreby
rodiny, spoločnej domácnosti a ako žalobkyňa, považoval za nedôvodnú, nakoľko nepreukázal, že
by žalobkyňa, ktorá nebola zamestnaná (starala sa o ťažko postihnutú dcéru sporových strán), sa
riadne nepodieľala na starostlivosti o rodinu, deti, chod domácnosti. Odvolací súd poukazuje na to,

že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná
starostlivosť o deti a domácnosť (§ 19 ods. 1 Zákona o rodine). Tým, že žalobkyňa nemala príjem z
pracovnej činnosti a nezabezpečovala starostlivosť o rodinu po finančnej stránke, ešte neznamená, že
sa o rodinu nestarala. Skutočnosť, či sa žalobkyňa (ne)starala o rodinu žalovaný v konaní o rozvod

manželstva nenamietal, až v tomto konaní poukazoval na to, ako zabezpečoval chod domácnosti on
a ako žalobkyňa.

19. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na

základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných
prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193,
§ 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä
prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd
má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej

požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov

nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.20. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne

posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

21. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaný podal odvolanie aj voči výroku napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, t.j. do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech,
odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto výroku podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odmietol,
pretože odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

22. Napadnutý rozsudok vo výroku IV. (súvisiaci výrok; § 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.), ktorým súd prvej
inštancie nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, odvolací súd potvrdil ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p., pričom sa stotožňuje s jeho odôvodnením v tejto časti (bod 23.).

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255
ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).