Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221201545
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2021:6221201545.1

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v spore žalobcu N. K.É., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX R.,
zastúpeného JUDr. Radko Petruňo, advokát, Advokátska kancelária Abelovský - Petruňo, so sídlom
Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 40 242 315, proti žalovanej X. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K.
XXX/X, XXX XX Ž., o vyslovenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a k a z u j e žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v k. ú. Ž., obec Ž., okres
Veľký Krtíš, vedenými na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor, zapísanými na LV č. XXX, ako:
- stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: Budova ako nadstavba, druh stavby: 20 - Iná budova,
postavená na pozemku parc. č. XXX/X, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 282 m2 a
- pozemok parc. č. XXX/X, parcela registra ”C", evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 593 m2,
a to scudziť, darovať, zameniť, previesť na iného v rámci zabezpečovacieho prevodu práva, vložiť ako
vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, vykonávať iné úkony, ktorými sa prevádza vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam na inú osobu, resp. sa k týmto nehnuteľnostiam zriaďuje záložné, príp.
iné podobné právo alebo vecné bremeno v prospech tretích osôb, ako aj vykonávať akékoľvek iné

úkony, ktoré smerujú k vykonaniu zmeny zápisu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností.

II. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu na účely zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo
výške 14.000,00 Eur spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, zmluvnými pokutami, trovami konania
a trovami právneho zastúpenia, ktorá bola žalobcovi priznaná rozhodcovským rozsudkom Stáleho

rozhodcovského Súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE),
so sídlom v Bratislave, Zelená 2, zo dňa 30. 06. 2021, č. k. 20/2020/CADRE a peňažnej pohľadávky
vo výške 10.000,00 Eur spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, zmluvnými pokutami, trovami konania
a trovami právneho zastúpenia, ktorá bola žalobcovi priznaná rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu CADRE - Centre Tor Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE),
so sídlom v Bratislave, Zelená 2, zo dňa 04. 06. 2021, č. k. 19/2020/CADRE, záložné právo k

nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. Ž., obec Ž., okres Veľký Krtíš, vedeným na Okresnom úrade
Veľký Krtíš, katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXX, a to k :
- stavbe so súpisným číslom XXX, popis stavby: Budova ako nadstavba, druh stavby: XX - Iná budova,
postavená na pozemku parc. č. XXX/X, parcela registra „C” evidovaná na katastrálnej mape, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 282 m2 a
- pozemku parc. č XXX/X, parcela registra ”C", evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 593 m2.

o d ô v o d n e n i e :1. Dňa 02. 09. 2021 žalobca doručil tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že právny
úkon - Kúpna zmluva uzavretá medzi Q. Č., nar. XX. XX. XXXX ako predávajúcou a X. Č.J., nar. XX. XX.
XXXX ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pod

číslom vkladu: C. XXXX/XXXX zo dňa 05. 08. 2021 a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. Ž.V., obec Ž., okres Veľký Krtíš, vedeným na Okresnom
úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXX, ako stavba so súpisným číslom XXX,
popis stavby: Budova ako nadstavba, druh stavby: XX Iná budova, postavená na pozemku parc. č. XXX/
X, parcela registra „C“ , evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

o výmere 282 m2 a pozemok parc. č. XXX/X, parcela registra evidovaná na katastrálnej mape, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 593 m2, je voči nemu právne neúčinný.

2. Zároveň so žalobou žalobca doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal,
aby súd žalovanej zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä tieto previesť na inú osobu,
prenajať, zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, vložiť ako vklad do

obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo inak nehnuteľnosťami disponovať. Podaným návrhom sa
žalobca tiež domáhal, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalovanej v jeho prospech, za účelom zabezpečenia jeho peňažných pohľadávok vo
výške 14.000,00 Eur a 10.000,00 Eur spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, zmluvnými pokutami, trovami
konania a trovami právneho zastúpenia.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia žalobca zdôvodnil tým,
že Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and
Dispute Resolution in Europe (CADRE), so sídlom v Bratislave, Zelená 2, zo dňa 30. 06. 2021, č. k.:
20/2020/CADRE, bolo žalovaným 1/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX Ž.,

občanovi SR a 2/ Q. Č.S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. P. XXX/XX, XXX XX Ž., občianke SR,
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 14.000,00 Eur spolu s
úrokmi, úrokmi z omeškania a zmluvnými pokutami. Súčasne žalovaným 1/ a 2/ rozhodcovský súd
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vrátane trov
právneho zastúpenia. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for

Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE), so sídlom v Bratislave, Zelená 2, zo dňa 04.
06. 2021, č. k. 19/2020/CADRE, rozhodcovský súd uložil žalovaným 1/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom K. XXX/XX, XXX XX Ž., občanovi SR a 2/ Q. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. P. XXX/
XX, XXX XX Ž.E., občianke SR, povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
10.000,00 Eur spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania a zmluvnými pokutami. Súčasne žalovaným 1/ a

2/ rozhodcovský súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského
konania vrátane trov právneho zastúpenia.

4. V návrhu žalobca poukázal na to, že z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX pre k. ú.
Ž. vyplýva, že dlžníčka Q. Č. bezodkladne po tom, ako zistila, že rozhodcovský súd vydal rozhodcovské

rozsudky, na podklade ktorých je povinná zaplatiť žalobcovi sumu spolu vo výške 24.000,00 Eur s
príslušenstvom, predmetné nehnuteľnosti (ktorých výlučnou vlastníčkou bola od roku 2011), Kúpnou
zmluvou-C.-XXXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 05. 08. 2021-C.-XXX/XX previedla na žalovanú. Vklad
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú, bol povolený dňa 05. 08. 2021. Dátum
povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nasvedčuje tomu, že Q. Č. ako

jeho dlžníčka bola pri uzatváraní kúpnej zmluvy evidentne motivovaná prebiehajúcimi rozhodcovskými
konaniami, resp. vydanými rozhodcovskými rozsudkami a následne hroziacou exekúciou na jej majetok.
Zuvedenýchskutočnostíjeabsolútnezrejmýmotív,ktorýviedolQ.Č.Ú.kuzatvoreniupredmetnejkúpnej
zmluvy. Dôvodom uzavretia danej kúpnej zmluvy bola snaha Q. Č. „zbaviť sa” svojho majetku, aby tento
nemohol slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky v rámci exekučného konania. Uzavretím predmetnej

kúpnej zmluvy došlo k znemožneniu uspokojenia jeho pohľadávky, pretože mu je známe, že Q. Č.
nedisponuje iným majetkom, ktorý by mohol slúžiť k uspokojeniu pohľadávky. Z návrhu žalobcu ďalej
vyplýva, že o účelovosti predmetného prevodu svedčí aj skutočnosť, že Q. Č. previedla predmetné
nehnuteľnosti nie na tretiu osobu, kedy by sa dalo hovoriť o bežnom obchodnom styku, ale predmetné
nehnuteľnosti previedla na osobu jej blízku - na svoju sestru. Žalovaná ako kupujúca a Q. Č. ako

predávajúca uzavreli právny úkon, ktorým bolo ukrátené uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko do
dnešného dňa nedošlo k uspokojeniu pohľadávky a dlžníčka ani nevyvíja žiadnu snahu na to, aby
pohľadávku uspokojila.5. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi
procesnými stranami žalobca predložil: Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu CADRE
- Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe (CADRE) zo dňa 04. 06. 2021, č.k. 19/2020/

CADRE, Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and
Dispute Resolution in Europe (CADRE) zo dňa 30. 06. 2021, č.k. 20/2020/CADRE, LV č. XXX, k.ú. Ž.
zo dňa 01. 09. 2020, LV č. XXX, k.ú. Ž. zo dňa 16. 08. 2020.

6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť

najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.

9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietne.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne

súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k

odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

14. Podľa ustanovenia § 343 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na

zabezpečovacie opatrenie.

16.Súdprisvojomrozhodovanívychádzalzcitovanýchustanovenízákona.Neodkladnéopatreniepodľa
Civilného sporového poriadku možno nariadiť len z dvoch zákonných dôvodov, a to 1. v prípade, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery sporných strán, alebo 2. ak existuje obava, že exekúcia bude

ohrozená. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný prostriedok pre poskytnutie
rýchlej a efektívnej súdnej ochrany tej strane sporu, ktorej právo bolo bezprostredne ohrozené za
podmienky osvedčenia naliehavosti úpravy pomerov a ktoré má dočasný charakter. Pomery strán sa
upravujú neodkladne a súd nemusí mať rozhodujúce tvrdenia preukázané, ale vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré sú hodnoverne opísané a osvedčené tak, že umožňujú prijať záver o dôvodnosti a trvaní

nároku, ktorému sa má bezodkladne poskytnúť ochrana. Súd nerozhoduje na základe dokazovania
vykonaného na pojednávaní, ale rozhodujúce skutočnosti má povinnosť osvedčiť žalobca, na ktorom
spočíva povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností (tvrdenia), ktorých hodnovernosť zakladá potom
legálnosť (potrebu, naliehavosť a primeranosť) požadovaného neodkladného opatrenia (§ 326 CSP)v záujme pružného riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Zároveň súd má povinnosť
posúdiť, aby nariadením neodkladného opatrenia nevznikla neprimeraná ujma na právach druhej strany,
ktorú možno obmedziť len v nevyhnutnej miere a v záujme účelu sledovaného neodkladným opatrením.

17. Pokiaľ sa týka zabezpečovacieho opatrenia, súd poukazuje na to, že medzi neodkladným
opatrením a zabezpečovacím opatrením existuje tzv. subsidiárny vzťah. Preto by malo stačiť nariadenie
neodkladného opatrenia, alebo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie
má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd však môže nariadiť tak zabezpečovacie

opatrenie, ktorým zriadi záložné právo na majetku dlžníka, zároveň môže poskytnúť veriteľovi ochranu
aj prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým uloží dlžníkovi povinnosti, alebo mu zakáže konať
určitým spôsobom. To platí najmä vtedy, ak ochrana veriteľa v prípade nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia nebude dostatočná. V dôsledku zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením je
vlastník povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje.
V prípade, ak už bolo na majetku dlžníka zriadené iné záložné právo, zaradí sa záložné právo zriadené

zabezpečovacím opatrením súdom do poradia záložných práv zriadených na zálohu. Toto poradie
bude neskôr rozhodujúce pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Záložné právo však nebráni dlžníkovi
nakladať so zálohom takým spôsobom, že výkon záložného práva - speňaženie zálohu - dlžník sťaží, či
dokonca úplne zmarí, a tým zmarí aj uspokojenie veriteľovej pohľadávky tým, že záloh zaťaží právami
tretích osôb. V prípade, ak budú na zálohu viaznuť práva tretích osôb, totiž môže vzniknúť stav, kedy

nebude mať nik záujem záloh kúpiť a speňaženie zálohu bude preto neúspešné.
18. Súd poukazuje na rozhodnutiu prax súdov, týkajúcu sa obdobných vecí a z nich vyplývajúce právne
názory: „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu
prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo
otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej“ (Rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014). „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je
možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu
žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie
úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu
k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo

vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa
vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou“ (Rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015). „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe
nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po
jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou

poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia
stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.
Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým,
že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho
pohľadávky“(RozsudokKrajskéhosúduvTrenčíne,sp.zn.17Co/255/2016).„Cieľomzabezpečovacieho

opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového
konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo
ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného
inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje
princípkontradiktórnostiaprincíprovnostistránsporutakstriktneakovkonanívovecisamej.Všeobecný

súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom
procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej
inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020).

19. Súd skúmal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia ako aj
zabezpečovacieho opatrenia, najmä či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie
potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností bol povinný osvedčiť žalobca. Z doterajšej
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR platí, že pojem osvedčenie nie je možné považovať

za dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčenie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k
záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v konaní o žalobe, je v danom prípade vyššianež pravdepodobnosť jej zamietnutia. Súd preskúmaním skutočností, ktoré uviedol žalobca v podanom
návrhu ako aj predložených dôkazov, dospel k záveru, že za danej situácie je právne postavenie žalobcu
neisté a ohrozené. Dlžníčka Q. Č. celý majetok, ktorý vlastnila previedla na žalovanú. Z toho dôvodu sa

žalobca vo veci samej domáha odporovacou žalobou proti žalovanej určenia, že právne úkony dlžníčky
Q. Č., ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky ako veriteľa. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým je možné zabrániť vzniku nenávratnému stavu so zreteľom na
to, že pohľadávku žalobcu už nie možné uspokojiť z majetku dlžníčky. Z doterajšieho konania dlžníčky
Q. Č.E. možno pozorovať znaky účelového sa zbavovania majetku, kedy táto prepísala všetok svoj

nehnuteľný majetok, ktorý by mohol v exekučnom konaní slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu, na
svoju sestru - žalovanú. Dlžníčka do dnešného dňa neprejavila nijakú snahu o plnenie pohľadávky voči
žalobcovi. Z ustálenej judikatúry je zrejmé, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj pre odôvodnenú
obavu z neuspokojenia dlžnej pohľadávky. Súd záverom uvádza, že neodkladným opatrením bude
zasiahnutý len ten majetok, ktorý žalovaná nadobudla kúpnou zmluvou od dlžníčky a nebude zasiahnuté
do iných vlastníckych vzťahov žalovanej.

20. Podľa názoru súdu je dôvodný aj návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
sa poskytne žalobcovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku speňažením zálohu. V konaní boli splnené
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam,
nakoľkojetuexistenciaobavyzozmareniaexekúcie,ktorávyplývazosprávaniadlžníčky,ktorápreviedla

všetky svoje nehnuteľnosti na žalovanú. Práve zriadením záložného práva sa má posilniť okrem iného
aj vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Zriadením záložného práva, bude môcť
žalobca v prípade potreby majetok (záloh) speňažiť a tak uspokojiť svoju pohľadávku. Existencia
záložného práva, ktoré bolo zriadené nariadením zabezpečovacieho opatrenia však nie je zárukou
toho, že žalovaná nebude s majetkom (zálohom) nakladať spôsobom, ktorý bude mať negatívny vplyv

na jeho speňaženie, a tým aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Preto zabezpečovacie opatrenie
plní svoj účel iba čiastočne. Aby však nebolo budúce speňaženie zálohu ohrozené, či dokonca úplne
zmarené ďalším nakladaním so zálohom, je potrebné zakázať, zabrániť, žalovanej nakladať so zálohom
nariadením neodkladného opatrenia.

21. Nakoľko boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zabezpečovacieho
opatrenia, súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie a
zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Súd zdôrazňuje, že v opačnom prípade by mohlo dôjsť k nereparovateľnej ujme na dlžnej
pohľadávke žalobcu, čo by zrejme vyvolalo vznik ďalších súdnych konaní.

22. O nároku na náhradu trov konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v 2 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd
v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody), a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.