Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. František Dulačka

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/217/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708212202
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5708212202.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: T. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpený JUDr. Máriou Povodovou, advokátkou so sídlom v
T., P. B. XXX/X, proti žalovanej: Ing. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - L., M. J. XXXX/XX, právne
zastúpená JUDr. Róbertom Kissom, advokátom so sídlom v L., C. T. X, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Martin z 04. apríla 2019 sp. zn. 8C/233/2008, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z vecí patriacich do BSM strán sporu, do vlastníctva

žalobcu sa prikazuje:
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. P., zapísané na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny, na
LV č. XXXX ako pozemky - parcela KN-C č. 3176/1 - orná pôda o výmere 3.047 m2, KN-C parcela č.
3176/3 - orná pôda o výmere 638 m2, KN-C parcela č. 3176/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 1.325
m2, v podiele 1/6.

Do vlastníctva žalovanej sa prikazuje:

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. P., zapísané na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny, na
LV č. XXXX ako pozemky - parcela KN-C č. 3176/1 - orná pôda o výmere 3.047 m2, KN-C parcela č.
3176/3 - orná pôda o výmere 638 m2, KN-C parcela č. 3176/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 1.325
m2, v podiele 1/6.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania BSM sumu 14.762,76 eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Štát m á p r á v o na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanej v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov -
žalobcu a žalovanej tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. P., zapísané na LV č. XXXX, a
to pozemky - C KN parc. č. 3176/1 - orná pôda o výmere 3.047 m2, C KN parc. č. 3176/3 - orná
pôda o výmere 6638 m2 a C KN parc. č. 3176/4 - TTP o výmere 1.325 m2 prikázal do vlastníctva

žalobcu v podiele 1/6 a do vlastníctva žalovanej v podiele 1/6 (výroky I. a II.). Na vyrovnanie podielu
z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 16.445,10 eur do 30 dní (výrok III.). Žiadnej zo strán sporu v zmysle § 255 CSP
náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že štát má voči žalobcovi a žalovanejprávo na náhradu trov konania vo vzťahu ku každému z nich v rozsahu 50 % (výroky V. a VI.).
Vychádzal zo skutkového zistenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) zaniklo
právoplatnosťou rozsudku (17.05.2007) Okresného súdu Martin z 04.04.2007 č.k. 10C 96/2008, ktorým

bolo manželstvo sporových strán rozvedené. Počas trvania manželstva žalobcovi a žalovanej vzniklo
právo spoločného nájmu k trojizbovému bytu nachádzajúceho sa v T. - L. na ul. M. J. XX. Rozsudkom
Okresného súdu Martin č.k. 15C 84/2011 z 15.2.2012 zistil, že právo spoločného nájmu sporových
strán k trojizbovému bytu na ul. M. J. XX, ktorý bol evidovaný ako byt č. XX na X. poschodí bytového
domu súp. č. XXXX k. ú. L. bolo zrušené a súd určil, že nájomcom bytu a členom družstva bude

žalovaná. Členské práva a povinností, ktorých obsahom bolo aj právo na členský podiel, a to k
predmetnému bytu ocenila súdna znalkyňa Ing. Renáta Lajčiaková v znaleckom posudku č. 163/2016,
ktorý bol doplnením znaleckých posudkov č. 27/2010 a č. 49/2012, na sumu 35.600,- eur. V znaleckom
posudku bola zohľadnená aj rekonštrukcia plastových okien a zateplenia bytového domu. Pokiaľ žalobca
namietal, že pri stanovení členských práv a povinností je potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny
nehnuteľností v čase vyporiadania, nové znalecké dokazovanie nenariadil, pretože žalobca v lehote

určenej súdom preddavok na znalecké dokazovanie nezaplatil. Z tohto dôvodu pri určení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti vychádzal z ocenenia znalkyňou Ing. Renátou Lajčiakovou v znaleckom posudku
č. 163/2016. Cena pozemkov (spoluvlastníckych podielov) bola stanovená na základe odhadu súdnej
znalkyne Ing. Renáty Lajčiakovej z 18.12.2007 vo výške 71.090,- eur. Ohľadne určenia všeobecnej
ceny spoluvlastníckeho podielu znalkyňu vypočul v súvislosti s námietkami žalovanej, že všeobecná

cena bola určená príliš vysoko. Súčasťou znaleckého posudku je aj správa Mestského úradu Vrútky
zo dňa 02.11.2017, v ktorom sa konštatuje, že Mesto Vrútky má spracovaný a schválený územný plán,
pričom sporné parcely č. 3176/1, 3176/3 a 3176/4 k. ú. P. sú umiestnené v zastavanom území obce,
ktoré v schválenom územnom pláne sú určené ako plocha pre výstavbu rodinných domov. Aj žalovaná
odpovedala na dopyt o možnú kúpu parciel J. W., ktorý ponúkol za predaj spoluvlastníckeho podielu

pozemku sumu 60,- eur na m2, pričom podľa znaleckého posudku bola cena stanovená za 1 m2 43,- eur.
Žalovaná, ktorá nebola spokojná s výsledkami dokazovania navrhla, aby súd vykonal kontrolné znalecké
dokazovanie ohľadom určenia všeobecnej ceny spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom.
Kontrolné znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením z 17.08.2018 č.k. 8C 233/2008, pričom
žalovaná v súdom určenej lehote preddavok na znalecké dokazovanie nezaplatila. Z tohto dôvodu

vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej na základe znaleckého posudku Ing. Renáty
Lajčiakovej z 18.12.2017. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 14.03.2019 žalobca vzhľadom na
svoje majetkové pomery navrhol, aby súd prikázal spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/6 k pozemkom
do výlučného vlastníctva žalovanej, prípadne, že každý z nich bude spoluvlastníkom v rozsahu 1/6.
Zástupca žalovanej na poslednom pojednávaní navrhol, aby súd spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/6

prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej za podmienky, že súd bude vychádzať zo všeobecnej ceny
podielu, ktorá bola určená znaleckým dokazovaním v roku 2010. Žalovaná na poslednom pojednávaní
navrhla, že pokiaľ súd bude vychádzať z aktuálneho znaleckého posudku ohľadne všeobecnej ceny
pozemkov, aby súd prikázal spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/6 jej a v rozsahu 1/6 žalobcovi, pretože
na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2/6 nemá peniaze. Za daného stavu a vyjadrenia

sporovýchstránrozhodoltak,žekaždésporovejstranebolprikázanýdospoluvlastníctvaspoluvlastnícky
podiel v rozsahu 1/6 k pozemkom tvoriacim predmet vyporiadania BSM. Predmetom BSM bol aj
spoločný dlh sporových strán na základe rozsudku okresného súdu voči OSBD Martin v celkovej výške
1.222,66 eur. Po zániku BSM medzi účastníkmi nebolo sporné, že tento dlh uhradila žalovaná a že
by na splácanie dlhu sa podieľal žalobca. Spoločný záväzok manželov vznikol na základe rozsudku

Okresného súdu Martin z 16.09.2009 č.k. 18Cb 308/2007, ktorým boli žalobca a žalovaná zaviazaní
spoločne a nerozdielne zaplatiť dlh vo výške 2.321,64 eur, úrok z úveru vo výške 1.382,96 eur s
príslušenstvom a úrok z omeškania podľa špecifikácie. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na
uvedený dlh žalovaná zaplatila sumu 1.487,14 eur, tento bol zaplatený v čase vyporiadania v celom
rozsahu a voči veriteľovi už zanikol. Počas trvania manželstva vznikol žalovanej individuálny záväzok

z úverovej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. z 27.04.2004. Podľa
potvrdenia veriteľa zo dňa 22.10.2012, táto pohľadávka bola zaplatená, dlh zanikol. Žalovanej vznikol
individuálnyzáväzokajvovzťahukVšeobecnejúverovejbankenazákladeschváleniažiadostiovydanie
pôžičkovej karty Žolík zo dňa 06.10.2005, jednalo sa o zmluvu o revolvingovom úvere v zmysle
§ 710 Obchodného zákonníka. Medzi bankou a žalovanou bol dohodnutý úverový rámec 45.000,- Sk

s ďalšími podmienkami s tým, že podľa výpisu z pôžičkovej karty boli finančné prostriedky väčšinou
použité na bežnú spotrebu a čiastočne aj na vyrovnanie spoločného dlhu na nájomnom za družstevný
byt. Suma, ktorú žalovaná zaplatila na dlh na nájomnom voči majiteľovi bytu bola zohľadnená pri
vyporiadaní BSM v jej prospech. Počas trvania manželstva vznikol individuálny záväzok žalobcovi, nazáklade uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou GE Money, s.r.o., kde pohľadávka tohto veriteľa vo výške
30.812,30 Sk bola priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Martin č.k. 14Rob 556/2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť 11.12.2007.

2. Z predpisu úhrad majiteľa bytu OSBD Martin vyplýva, že jednou z položiek predpisu je aj splátka
úveru za rekonštrukciu a renováciu bytového domu, pričom podľa predpisov úhrad bola táto čiastka
súčasťou nájomného prvýkrát už od zániku manželstva (mája roku 2007). Bolo preukázané, že OSBD
Martin uzatvoril s K. C. X. zmluvu, za účelom rekonštrukcie bytového domu, v ktorom sa nachádza

byt č. XX, ku ktorému má aktuálne členské práva a povinnosti žalovaná. Bolo preukázané, že v
rámci nájomného žalovaná spláca aj príspevok na splátku úveru a rekonštrukciu a renováciu bytového
domu. Výška nájomného sa určuje tak, aby nájomné krylo všetky náklady spojené s prevádzkou a
správou družstevného bytového fondu. Preto pokiaľ súčasťou nájomného je aj príspevok na splátku
úveru a rekonštrukciu a renováciu bytového domu, tak aj tento je súčasťou nájomného a nájomca,
ktorým je žalovaná, bola povinná tento náklad platiť prenajímateľovi. Táto povinnosť je daná vo

vzťahu k prenajímateľovi a nie vo vzťahu k bývalému manželovi v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva. Výška príspevku na splátku úveru za renováciu bytového domu žalovanou neučinil
preto predmetom vyporiadania BSM.

3. Pri vyporiadaní BSM vychádzal zo znalcom určenej všeobecnej ceny členských práv a povinností k

bytu na ul. M. J. XX, T., L. vo výške 35.600,- eur a prihliadol na spoločný dlh strán sporu voči OSBD
Martin vo výške 1.1222,66 eur a vo vzťahu k K. C. X. vo výške 1.487,14 eur, ktoré uhradila v celosti
žalovaná. V súvislosti s podielom žalovanej na úhrade spoločných dlhov jej vznikol voči žalobcovi nárok
na zaplatenie sumy vo výške 1.354,90 eur (611,33 eur + 743,57 eur). Zo všeobecnej ceny členských práv
a povinností (35.600,- eur) žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu

sumu 17.800,- eur. Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať sumu 1.354,90 eur, ktorú zaplatila žalovaná
za žalobcu na ich spoločné dlhy. Na základe uvedeného, vchádzajúc z podmienok § 150 Občianskeho
zákonníka, zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie jeho podielu na BSM sumu
16.445,10 eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla,
že súd pri vyporiadaní BSM neprihliadol na zásady vyjadrené v § 150 Občianskeho zákonníka najmä,
že v jej prospech nezohľadnil jej výlučnú zásluhu na uchovaní nájmu bytu pred výpoveďou a vyprataním
z bytu pre dlhy na nájomnom. Uvedené jej zásluhy boli podrobne konštatované v rozsudku Okresného
súdu Martin o zrušenie spoločného nájmu členstva v družstve účastníkov bytu pod sp. zn. 15Cb 84/2011,

keď súd prihliadol na skutočnosti, že žalobca v predmetnom byte nebýval dva roky, neuhrádzal platby
spojené s užívaním bytu až do zrušenia spoločného nájmu členstva družstva ako aj na skutočnosť, že
sama uhradila celý dlh na nájomnom. Žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn.
12T 72/05 uznaný vinným zo spáchania trestného činu násilia voči skupine obyvateľov, ktorého sa mal
dopustiť voči nej a jej dcére T. P., ktorý nadobudol právoplatnosť 01.10.2005. Taktiež nebolo zohľadnené

to, že pri určení znaleckej ceny majetkovej hodnoty členského podielu v čase vyporiadania sa táto určila
vrátane investície do zateplenia a do plastových okien, ktorú spláca výlučne sama, a to prostredníctvom
úveru cez OSBD Martin, pričom len istina predstavuje 6.587,- eur, + úroky do 15.01.2027, podľa
vyčíslenia minimálne vo výške 12.811,27 eur. Vyhodnotenie týchto okolností v bode 10. rozsudku
považuje za nesprávne. Časť pripadajúca na splátku úveru na plastové okná a na zateplenie nie je

súčasťou nákladov nájomného alebo ako súčasť nákladov na zabezpečenie prevádzky nájomného
bytu. Žiada preto, aby bolo zohľadnené, aby znalecká cena majetkovej hodnoty členského podielu k
bytu bola určená bez tejto investície, keďže výlučne ju spláca po rozvode manželstva. V opačnom
prípade vzniká jej dvojitá ujma, a to jednak musí splácať úver a musí vyplatiť žalobcu aj za zhodnotenie
členského podielu. Súd prvej inštancie neprihliadol na jej námietky, že spoluvlastnícky podiel 2/6 k

pozemku, nachádzajúci sa v k. ú. P. nadobudli za trvania manželstva od jej príbuzných. Jednalo sa
praktickyodarovanie,kúpnazmluvabolsimulovanýprávnyúkon.Akceptujepôvodnýznaleckýposudok,
ktorý celkovú všeobecnú hodnotu pozemku stanovil na sumu 12.474,- eur. V závere konania však
došlo k náhlej a nedôvodnej zmene znaleckého dokazovania všeobecnej hodnoty pozemkov, s ktorým
nesúhlasí. Žiadala taktiež vypracovať kontrolný znalecký posudok, vo vzťahu ku ktorému nemohla

uhradiť preddavok na náklady, vzhľadom na svoj mesačný príjem. Súd sa napokon uspokojil len s
vypočutím znalkyne. Len z dôvodu, že súd na pojednávaní vyjadril svoj predbežný právny názor, že pri
prikázaní celého spoluvlastníckeho podielu 2/6 k pozemkom jej, by súd vychádzal zo znaleckej ceny
podľa posledného znaleckého posudku, pripustila možnosť rozdeliť podiely k pozemkom na každého znich po 1/6-ine, nakoľko nemohla riskovať, že by ju súd zaviazal k vyplateniu tak vysokej a nereálnej
sumy, čo by bolo zjavne nespravodlivé. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu
k pôžičkám Home Credit a Žolík sa nejednalo o pôžičky na úhradu spoločných dlhov - na uhrádzanie

nedoplatku na nájomnom. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z platobného rozkazu Okresného súdu Martin
č.k. 5Ro 114/2007, v zmysle ktorého požiadala OSBD o možnosť splácania dlhu, keďže v tom čase bola
jej mzda okolo 10.400,- Sk, starala sa o dve maloleté deti, bola nútená si zobrať predmetné pôžičky,
aby dlh na nájomnom za byt spolu s úrokmi uhradila. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
tak, aby vo vzťahu k výrokom I., II. bol celý podiel k pozemkom (2/6) prikázaný do jej vlastníctva; vo

výroku III. žiadala rozhodnúť tak, že z posudzovanej majetkovej hodnoty členského podielu k bytu sa
odpočíta investícia do zateplenia a plastových okien, započíta sa výška záväzkov Home Credit a Žolík
ako boli zistené v súdnom konaní, na základe čoho bude zaviazaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie
jeho podielu sumu 6.250,- eur.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako

správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaná počas celého obdobia súdneho sporu poukazuje len na svoje
zásluhy na zveľaďovaní a udržovaní spoločného majetku, čo nie je pravda. V roku 1986 nastúpil do
ŽOS Vrútky, dal si požiadavku a pridelenie družstevného trojizbového bytu, hradil členské z pôžičky
poskytnutej mu zamestnávateľom, kde odpracoval 13 rokov. Náklady spojené s užívaním bytu hradil zo
svojho príjmu do roku 1997, žalovaná bola na materských dovolenkách a nezamestnaná až do roku

1997. Predmetný byt neužíva od februára 2005, kedy mu zo strany žalovanej bol zamedzený prístup
do bytu. Žalovaná v roku 2005 neplatila nájom a taktiež v roku 2006 sa dala na podnikanie so svojim
vkladom 100.000,- Sk. Návrh na vyporiadanie BSM podal v roku 2008, žalovaná návrh na zrušenie
spoločného nájmu a členstva v družstve podala na súd až v roku 2011. K námietkam žalovanej zohľadniť
pri určení znaleckej ceny majetkovej hodnoty členského podielu jej mesačné splátky na zateplenie domu

zotrváva na svojom vyjadrení k 28.06.2018. Pokiaľ súhlasil so stanovením všeobecnej ceny členského
podielu k trojizbovému bytu na základe posledného znaleckého posudku č. 266/2017 na sumu 35.600,-
eur, bolo to len z dôvodu čo najskoršieho ukončenia súdneho sporu, keďže v čase rozhodnutia súdu
mal byt hodnotu minimálne 65.000,- eur, pričom obdobné byty sa v súčasnej dobe predávajú za sumu
70.000,- eur a viac. Pozemky v podiele 2/6 nadobudli za trvania manželstva kúpnou zmluvou od strýka

žalovanej Y. U., o tieto pozemky sa riadne staral. Cena pozemku bola stanovená v súlade s prílohou k
znaleckému posudku 266/2017, v ktorom tvorí prílohu územno-plánovacia informácia Mesta Vrútky, z
ktorej vyplýva, že KN parc. 3176/1, 3176/3a 3176/4 sa nachádzajú v zastavanom území Mesta Vrútky
a sú v územnom pláne schválené ako plocha pre obytné územie, na ktorom je možné realizovať
individuálnu výstavbu rodinných domov po splnení podmienok Stavebného zákona. Žalovaná ako aj

on obdržali od spoluvlastníka J. W. výzvu na uplatnenie si predkupného práva. Možnosť zakúpenia
spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 60,- eur/m2, ktorá (cena) bola predmetom zmluvy, ku ktorej bol
vklad povolený pod č. V 3032/2017 zo dňa 07.08.2017. V konaní nežiadal vyporiadať obchodný podiel
účasti žalovanej v obchodnej spoločnosti Square, s.r.o., v ktorej bola žalovaná jediným konateľom a
spoločníkom do 12.05.2008 so vstupným vkladom 100.000,- Sk. Podrobne popísané záväzky žalovanej

považuje za bezpredmetné, nakoľko súd započítal podiel žalovanej na vyplatení dlhu za nájomné.

6. Žalovaná vo vyjadrení (v replike) k vyjadreniu žalobcu uviedla, že predmetný byt dostali do užívania
len kvôli tomu, že boli manželia a nie že by byt obstaral žalobca sám a že by uhradil členské, ktoré
uhradili rodičia účastníkov. Taktiež nie je pravda, že by po celú materskú dovolenku bola nezamestnaná

a že by ju mal počas uvedeného obdobie živiť žalobca výlučne sám. Finančne im vypomáhali jej rodičia.
Nedoplatok na nájomnom za byt vznikol už v období roku 2004, keď žalobca z bytu utiekol a znova
sa ukázal v januári 2005, na to však z bytu natrvalo odišiel a bola nútená brať si pôžičky na úhradu
nájomného z dôvodu, aby deti neprišli o strechu nad hlavou. Spoločnosťou Square s.r.o. založila vďaka
finančnej pomoci p. O. W. z dôvodu, že si myslela, že si finančne prilepší. V spoločnosti nemala žiadne

zisky, preto v roku 2008 zo spoločnosti vystúpila. Vo veci zateplenia domu a plastových okien sa
podrobne vyjadrila v spise ako aj v odvolaní. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že so znaleckou cenou za
byt súhlasí z dôvodu čo najskoršieho ukončenia súdneho sporu, ale preto, lebo sa spoliehal, že bude
oslobodený od poplatku za vypracovanie znaleckého posudku. Vo vzťahu k oceneniu pozemkov vo
vzťahu k znaleckému posudku č. 266/2017 poukazuje na svoje vyjadrenie z 23.02.2018 a doplnenie

podania zo dňa 13.03.2018, ako aj na vyjadrenie v odvolaní.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovanej (v duplike) uviedol, že zo spoločného majetku
doteraz nezískal žiaden majetkový prospech, z neho ťažila len žalovaná. Od januára 2005 v byte užnikdy nebol, nemohol si z neho zobrať žiadne osobné veci a s týmto disponuje a v ňom býva žalovaná so
svojim priateľom O. W.. Jeho súhlas s vyporiadaním BSM za trojizbový byt v sume 17.800,- eur je viac
ako primerané, a to len z dôvodu, že chce, aby predmetné konanie bolo ukončené. Žalovaná neustále

opakuje svoje zásluhy na zateplení bytu, investorom zateplenia je OSBD Martin a jednotliví užívatelia
bytu ho splácajú v nájomnom. V súčasnej dobe takýto byt sa predáva za cca 80.000,- eur, počas konania
nemal finančné prostriedky na úhradu kontrolného znaleckého posudku. Žiadal preto rozsudok súdu
prvej inštancie ako správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a §
380 CSP, ktorý podľa § 388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov:

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že BSM strán sporu zaniklo na
základe rozsudku Okresného súdu Martin z 04.04.2007 sp. zn. 10C/96/2008, ktorým bolo manželstvo
sporových strán rozvedené. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom 17.05.2007, kedy
predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Je zrejmé, že po zániku BSM medzi
stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní majetku BSM, preto súd prvej inštancie správne pristúpil

k jeho vyporiadaniu v zmysle podmienok § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka.

10. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v Žiline z 23. októbra
2013 sp. zn. 7Co 323/2013-706, ktorým bol zrušený predchádzajúci (prvý) rozsudok súdu prvej inštancie
z 07. mája 2013 č.k. 8C 233/2008-598.

11.PredmetomkonaniaovyporiadanieBSMbolourčeniehodnotyčlenskéhopodieluvbytovomdružstve
k trojizbovému družstevnému bytu č. XX na X. . poschodí bytového domu č. súp. XXXX na ul. M. J. č.
XX v T. v L.. Pre určenie hodnoty členského podielu v bytovom družstve súd prvej inštancie vychádzal
zo znaleckého posudku č. 163/2016 súdnej znalkyne Ing. Renáty Lajčákovej, ktorý bol doplnením

znaleckých posudkov č. 27/2010 a č. 49/2012. Správne súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia
konštatoval, že iná všeobecná hodnota členského podielu na základe dôkaznej iniciatívy (v danom
prípade žalobcu) v konaní preukázaná nebola. Obdobne je možné hodnotiť správnosť skutkových
a právnych záverov aj vo vzťahu k oceneniu všeobecnej ceny spoluvlastníckeho podielu 2/6-ín k
pozemkom - KN C parc. č. 3176/1, 3176/3 a 3176/4 k. ú. P.. Všeobecná cena spoluvlastníckeho podielu

bolastanovenánazákladeznaleckéhoposudkuč.266/2017Ing.RenátyLajčákovej,ktorýboldoplnením
znaleckého posudku č. 23/2010, doplneného znaleckým posudkom č. 27/2010, 49/2012 a 163/2016. K
okolnostiam stanovenia všeobecnej ceny bola znalkyňa vypočutá aj súdom prvej inštancie. Žalovaná
na základe dôkaznej iniciatívy v konaní závery znaleckého dokazovania nespochybnila. Odvolací súd
sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností uvedených v bode 20. odôvodnenia rozsudku

súdu prvej inštancie, a to vo vzťahu k stanoveniu všeobecnej ceny spoluvlastníckeho podielu ako aj s
jeho vyporiadaním (v bode 21.), keď tento spoluvlastnícky podiel prikázal do (spolu)vlastníctva v podiele
1/6-iny tak žalobcovi ako aj žalovanej vzhľadom na ich stanoviská vyjadrené na pojednávaní konanom
dňa 14.03.2019. Odvolacie námietky žalovanej, že spoluvlastnícky podiel 2/6 k predmetným pozemkom
mal byť prikázaný do jej vlastníctva odvolací súd nepovažoval za dôvodné, keďže v konaní okolnosti

nadobudnutia jej výlučného vlastníctva (na základe darovania), neboli preukázané.

12. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 9., 11. a 16.) sa podrobne vysporiadal so
spoločnými záväzkami manželov a ich výškou, pričom správne rozhodol (bod 23.), že pokiaľ tieto po
zániku BSM uhrádzala žalovaná, vznikla povinnosť žalobcu sa podieľať na týchto záväzkoch v podiele

1/2, čo bolo zohľadnené v konečných sumách z titulu vyporiadania BSM.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že časť peňažných súm z
poskytnutých pôžičiek boli použité aj na zaplatenie nedoplatkov z úhrad súvisiacich s užívaním bytu,
ktorého boli žalobca a žalovaná spoločný nájomcovia. Nedoplatok na týchto úhradách, ktoré sa stali

predmetom súdneho konania, boli zohľadnené v konečnej sume pri vyporiadaní BSM. Podľa tvrdenia
strán sporu, žalobca v predmetnom byte nebýval od roku 2005, strany sporu popierali len tvrdenia, na
základe akých okolností k tomu došlo. V konečnom dôsledku na tieto okolnosti (platenia úhrad) bolo
prihliadané v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu. V uvedenom období (2005 až 2007 do rozvodumanželstva)žalovanáaninetvrdila,žebyvyužilaprávopodaťžalobunauloženiepovinnostižalobcu(ako
spoločného nájomcu) podieľať sa na úhradách za byt, prípadne po rozvode manželstva z titulu vzniku
bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania

vyplýva, že žalobca poukázal na zásluhy pri pridelení tohto bytu do spoločného užívania, k vážnemu
narušeniu vzťahov a neužívaniu spoločného bytu žalobcom došlo len v krátkom období pred rozvodom
manželstva. Preto vzhľadom na všetky uvádzané okolnosti zistené súdom prvého stupňa, odvolací súd
zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké (§ 150 Občianskeho zákonníka).

14. Za dôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovanej, ktorá uvádzala, že znalecká cena
majetkovej hodnoty členského podielu k družstevnému bytu bola určená (navýšená) aj investíciou do
zateplenia a do plastových okien, keď zároveň splácala úver OSBD Martin po rozvode manželstva
súvisiaci s vloženou investíciou do predmetnej nehnuteľnosti počas trvania manželstva. Je potrebné
vychádzať z dikcie ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že podstatnými

náležitosťami zmluvy o nájme bytu sú - okrem iného - aj dojednania o spôsobe výpočtu nájomného a
výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo o ich výške. Vzhľadom na to, že podstatnými
náležitosťami zmluvy o nájme bytu sú obe vyššie uvedené skutočnosti, a ďalej s prihliadnutím na to, že
každá z nich má sama o sebe význam pre práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu v existujúcom
nájomnom vzťahu, musí zmluva o nájme bytu obsahovať osobitne stanovenie nájomného a osobitne

stanovenie úhrady za služby.

15. Z listinného dôkazu - oznámenia OSBD Martin z 19.10.2012 vyplýva, že za obdobie od apríla
2007 do augusta 2012 žalovaná zaplatila za podiel k bytu splátku úveru z predpisu úhrad nákladov
vo výške 3.364,67 eur, ktorá pozostáva zo sumy 1.895,19 eur ako istiny a 1.469,48 eur ako úrokov,

ktoré vychádzajú z celkovej zaplatenej splátky úveru v banke k 31.08.2012 za obytný dom (č.l. 545
spisu). Taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že vo všeobecnej hodnote členských
práv a povinností v znaleckom posudku Ing. Renáty Lajčákovej č. 163/2016 bola zohľadnená aj
rekonštrukcia (výmena) plastových okien a zateplenie bytového domu. Uvedená položka (splácanie
úveru) bolo súčasťou predpísanej mesačnej úhrady záloh súvisiacich s užívaním bytu, čo znamená,

že sa nejedná o položku nájomného, ale o položku nákladov súvisiacu s prevádzkou a správou
(modernizáciou) družstevného bytu. Odvolací súd pri posudzovaní tohto právneho vzťahu a nárokov
z neho vyplývajúcich vychádzal z rozhodnutia publikovaného pod číslom R 5/1971 (3 Cz 19/1970),
v zmysle ktorého: „Aj keď úhrada za užívanie družstevného bytu stavebného bytového družstva bola
stanovená s prihliadnutím na existenciu, výšku a splatenie podľa úverových podmienok dlhodobého

investičného úveru, ktorý bol bankou družstvu poskytnutý na bytovú výstavbu, nemení to nič na povahe
tejto úhrady za užívanie družstevného bytu, ktorej platenie je užívateľom družstevného bytu uložené
stanovami stavebného bytového družstva. Nemôže sa preto ten, kto družstevný byt užíval a úhradu za
jeho užívanie platil, domáhať po skončení užívania bytu voči stavebnému bytovému družstvu ani voči
novému užívateľovi rovnakého družstevného bytu vrátenia súd, ktoré v rámci úhrady za užívanie bytu

pripadli na platenie splátok dlhodobého investičného úveru“. Aj v danom prípade, pokiaľ žalovaná v
súvislosti s modernizáciou domu ako je vyššie uvedené splácala po zániku BSM OSBD Martin splátky
úveru, tieto sa potom stali predmetom jeho vyporiadania. Okrem vyššie uvedeného listinného dôkazu
žalovaná však ďalšie dôkazy o vykonaných splátkach úveru (ako tvrdí v odvolaní) do skončenia konania
pred súdom prvej inštancie nepredložila a na tieto tvrdenia z hľadiska koncentrácie konania odvolací

súd v odvolacom konaní prihliadať nemohol.

16.NazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuIII.vzmysle
§ 388 CSP zmenil tak, že zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanej sumu 14.762,76 eur, keď na
rozdiel od záveru súdu prvej inštancie rozhodol, že z vykonaných úhrad na úvere žalovanou (3.364,67

eur) sa má žalobca podieľať sumou 1/2, t.j. sumou 1.682,34 eur.

17. O trovách (prvostupňového a odvolacieho konania) odvolací súd rozhodol podľa § 362 ods. 1, 2
CSP v spojení s článkom 4 ods. 2 Základných princípov CSP a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu
týchto trov nepriznal, vzhľadom k tomu, že konanie o vyporiadanie BSM je tzv. konaním iudicium duplex,

tzn. že žalobcom mohla byť každá zo strán sporu, pričom z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že
by bolo dôvodné niektorej zo strán sporu náhradu týchto trov priznať.18. Z obdobných dôvodov odvolací súd zaviazal žalobcu a žalovanú k povinnosti zaplatiť trovy štátu
každý v rozsahu 50 %.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.