Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221201545
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6221201545.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX R., právne zastúpený JUDr. Radkom Petruňom,
advokátom, Advokátska kancelária Abelovský - Petruňo, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti
žalovanej: X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpená URBÁNI

& Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v konaní
o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného a
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
3C/51/2021-51 zo dňa 30.09.2021 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku o nariadení neodkladného opatrenia potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia mení tak, že
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobcu nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom
území U., obec U., okres C. J. vedenými na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV

č. XXX, a to so stavbou so súpisným číslom XXX - budova ako nadstavba, postavenou na parcele
registra „C“ číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a s predmetnou parcelou
(ďalej aj „nehnuteľnosti“) a to konkrétne ich scudziť, darovať, zameniť, previesť na iného v rámci
zabezpečovacieho prevodu práva, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, vykonávať
iné úkony, ktorými sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu, resp. sa k týmto
nehnuteľnostiam zriaďuje záložné, prípadne iné podobné právo alebo vecné bremeno v prospech tretích

osôb, ako aj vykonávať akékoľvek iné úkony, ktoré smerujú k vykonaniu zmeny zápisu vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti (I. výrok); a na návrh žalobcu taktiež nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu na účely zabezpečenia jeho peňažnej
pohľadávky vo výške 14 000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania, zmluvnými pokutami, trovami konania
a trovami právneho zastúpenia, ktorá bola žalobcovi priznaná rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe, so sídlom

v Bratislave, Zelená 2 sp. zn. 20/2020/CADRE zo dňa 30.06.2021 a peňažnej pohľadávky vo výške
10 000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania, zmluvnými pokutami, trovami konania a trovami právneho
zastúpenia, ktorá bola žalobcovi priznaná rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
CADRE sp. zn. 19/2020/CADRE zo dňa 04.06.2021, záložné právo k nehnuteľnostiam.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal dňa 02.09.2021 žalobu,

ktorou sa domáha, aby súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi Q. F., nar. XX.XX.XXXX
ako predávajúcou a X. F., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený Okresnýmúradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pod číslom vkladu: V XXXX/XXXX zo dňa 05.08.2021 (ďalej aj
„kúpna zmluva“) a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je voči nemu
právne neúčinný. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a

zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel a ktoré odôvodnil
tým, že vyššie uvedenými rozhodcovskými rozsudkami bolo žalovaným 1/ E. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX U. a 2/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. cesta XXX/
XX, XXX XX U. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 14
000,- Eur s príslušenstvom a 10 000,- Eur s príslušenstvom a zmluvnými pokutami. Zároveň im bola

uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania, vrátane
trov právneho zastúpenia. Následne, len čo dlžníčka Q. F. zistila vydanie rozhodcovských rozsudkov,
kúpnou zmluvou previedla nehnuteľnosti na žalovanú. Vzhľadom na krátky časový odstup od vydania
rozhodcovských rozsudkov po prevod vlastníckeho práva je podľa žalobcu evidentné, že uzatvorenie
kúpnej zmluvy dlžníčkou Q. F. bolo evidentne motivované rozhodcovskými rozsudkami a následne
hroziacou exekúciou na jej majetok. Podľa žalobcu uzavretím kúpnej zmluvy došlo k znemožneniu

uspokojeniajehopohľadávok,pretožemujeznáme,žeQ.F.nedisponujeinýmmajetkom,ktorýbymohol
slúžiť na ich uspokojenie. Účelovosť prevodu videl žalobca aj v tom, že dlžníčka previedla nehnuteľnosti
na osobu jej blízku, jej sestru (žalovanú), nie v rámci bežného obchodného styku na cudziu tretiu osobu.

3. Na osvedčenie žalobcom tvrdených skutočností tento k návrhom pripojil predmetné rozhodcovské

rozsudky, ako aj výpisy z LV č. XXX vedeného pre katastrálne územie U. zo dňa 01.09.2020 a zo dňa
16.08.2021.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 328
ods. 1, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, § 343 a § 344 Civilného sporového poriadku v

platnom znení (ďalej len „C. s. p.“) skúmal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj zabezpečovacieho opatrenia, v prvom rade, či je nárok žalobcu osvedčený a či sú
dané opatrenia potrebné. Pri skúmaní skutočností, ktoré uviedol žalobca v podanom návrhu, ako aj
predložených dôkazov dospel k záveru, že za danej situácie je právne postavenie žalobcu neisté a
ohrozené. Dlžníčka Q. F. celý majetok, ktorý vlastnila, previedla na žalovanú. Z toho dôvodu sa žalobca

vo veci samej domáha odporovacou žalobou proti žalovanej určenia, že právne úkony dlžníčky Q.
F. ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky ako veriteľa. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že
sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c)
a d) C. s. p., ako aj na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 C. s. p. Mal za to, že
nariadením neodkladného opatrenia je možné zabrániť vzniku nenávratného stavu so zreteľom na to,

že pohľadávku žalobcu už nie je možné uspokojiť z majetku dlžníčky. Z doterajšieho konania dlžníčky
Q. F. možno pozorovať podľa súdu prvej inštancie znaky účelového zbavovania sa majetku, kedy táto
prepísala všetok svoj nehnuteľný majetok, ktorý by mohol v exekučnom konaní slúžiť na uspokojenie
pohľadávok žalobcu, na svoju sestru - žalovanú. Dlžníčka do dnešného dňa neprejavila nijakú snahu
o plnenie pohľadávok voči žalobcovi. Z ustálenej judikatúry je zrejmé, že neodkladné opatrenie možno

nariadiť aj pre odôvodnenú obavu z neuspokojenia dlžnej pohľadávky. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na rozhodovaciu prax súdov týkajúcu sa obdobných vecí a z nich vyplývajúce právne
názory: „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu
prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo
otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej“ (rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014). „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je
možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu
žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie
úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu
k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo

vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa
vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou“ (Rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015). „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe
nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po
jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou

poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia
stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.
Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým,
že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jehopohľadávky“ (Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016). Súd prvej inštancie dodal,
že neodkladným opatrením bude zasiahnutý len ten majetok, ktorý žalovaná nadobudla kúpnou zmluvou
od dlžníčky a nebude zasiahnuté do iných vlastníckych vzťahov žalovanej.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol dôvodný aj návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa poskytne žalobcovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku speňažením zálohu a to
napriek tomu, že súd prvej inštancie si uvedomuje, že medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím
opatrením existuje tzv. subsidiárny vzťah. V zásade by preto malo stačiť nariadenie neodkladného

opatrenia alebo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom zabezpečovacie opatrenie má
prednosť pred opatrením neodkladným, nakoľko neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie bol názoru, že
napriek tomu môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo na majetok dlžníka
a zároveň môže poskytnúť veriteľovi ochranu aj prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým uloží
dlžníkovi povinnosti alebo mu zakáže konať určitým spôsobom. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že je tu existencia obavy zo zmarenia exekúcie, ktorá
vyplýva z vyššie popísaného správania dlžníčky, ktorá previedla všetky svoje nehnuteľnosti na žalovanú.
Súd prvej inštancie bol názoru, že práve zriadením záložného práva sa má posilniť okrem iného
aj vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Žalobca tak bude v prípade potreby
môcť majetok (záloh) speňažiť a tak uspokojiť svoju pohľadávku. Nariadením zabezpečovacieho

opatrenia však ochrana veriteľa v tomto prípade nebude dostatočná. V dôsledku zriadenia záložného
práva zabezpečovacím opatrením je vlastník povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného
opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje. V prípade, ak už bolo na majetku dlžníka zriadené iné záložné
právo, zaradí sa záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu do poradia záložných práv
zriadených na zálohu. Toto poradie bude neskôr rozhodujúce pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

Záložné právo však nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým spôsobom, že výkon záložného práva
- speňaženie zálohu - dlžník sťaží, či dokonca úplne zmarí a tým zmarí aj uspokojenie veriteľovej
pohľadávky tým, že záloh zaťaží právami tretích osôb. V prípade ak budú na zálohu viaznúť práva tretích
osôb, môže vzniknúť stav, kedy nebude mať nik záujem záloh kúpiť a speňaženie zálohu bude preto
neúspešné. Preto mal súd prvej inštancie za to, že zabezpečovacie opatrenie plní svoj účel v tomto

prípade iba čiastočne. Aby nebolo budúce speňaženie zálohu ohrozené, či dokonca úplne zmarené
ďalším nakladaním so zálohom, je podľa súdu prvej inštancie potrebné zakázať žalovanej nakladať
so zálohom aj nariadením neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného aj zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Zdôraznil, že v
opačnom prípade by mohlo dôjsť k nereparovateľnej ujme na dlžnej pohľadávke žalobcu, čo by zrejme

vyvolalo vznik ďalších súdnych konaní.

6. O nároku na náhradu trov konania o návrhu nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia
súd prvej inštancie nerozhodol, uviedol, že rozhodne o nich aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie (vo veci samej) končí s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 C. s. p.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t. j.
z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že právne postavenie žalobcu je v dôsledku
konania dlžníčky, ktorá na ňu previedla nehnuteľnosti právne neisté. Taktiež nesúhlasila so záverom
súdu prvej inštancie, podľa ktorého jedine nariadením neodkladného opatrenia je možné zabrániť vzniku
nenávratného stavu - zmareniu uspokojenia pohľadávok žalobcu z rozhodcovských rozsudkov, ktoré má

voči dlžníčke so zreteľom na to, že pohľadávky žalobcu už nie je možné uspokojiť z majetku dlžníčky.
Bola názoru, že už samotný inštitút odporovacej žaloby, ktorou sa v tomto prípade žalobca domáha voči
žalovanej neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy v prípade jej úspechu je postačujúcou ochranou
žalobcu, nakoľko v takom prípade sa žalobca bude môcť uspokojiť z majetku, ktorý bol na žalovanú
dlžníčkou prevedený, resp. v prípade, ak by aj tieto nehnuteľnosti boli žalovanou ďalej prevedené na

tretiu osobu, žalobca sa môže v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka domáhať
voči žalovanej náhrady. Z uvedeného vyvodila, že právne postavenie žalobcu nie je úkonmi dlžníčky
ohrozené. Preto nariadenie neodkladného opatrenia už z tohto dôvodu nie je potrebné, jeho nariadenieprichádza do úvahy v nevyhnutných prípadoch, kedy nápravu stavu nie je možné zabezpečiť inými
právnymi prostriedkami.

9. Ďalej mala žalovaná za to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, neosvedčil
bezprostredné ohrozenie práva žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca totiž neosvedčil, že by
žalovaná vykonávala nejaké úkony, z ktorých by bolo zrejmé, že tieto smerujú k prevodu nehnuteľností
na tretiu osobu za účelom sťaženia vymáhateľnosti žalobcových pohľadávok voči dlžníčke. Žalovaná
nezverejnila žiadny inzerát, ktorým by ponúkala na predaj predmetné nehnuteľnosti, ani nerealizovala

so žiadnou treťou osobou rokovania o prevode nehnuteľností. Okrem iného v predmetnej nehnuteľnosti
zatiaľ žije dlžníčka, preto je nepravdepodobné, že by žalovaná mala úmysel predmetnú nehnuteľnosť
previesť na tretiu osobu.

10. Žalovaná bola ďalej názoru, že nebol daný žiadny dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Bola názoru, že súd prvej inštancie

postupoval v rozpore s ustanovením § 343 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplývajú štyri základné podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia: zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť len na návrh,
musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty vo vlastníctve dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia
musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku veriteľa a musí existovať obava z budúceho zmarenia

exekúcie. Z daných zákonných kritérií žalovaná vyvodila, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
prichádza do úvahy jedine v prípade konania, ktorého predmetom je zaplatenie peňažnej pohľadávky
žalobcu ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi. Zabezpečovacie opatrenie neprichádza do úvahy
v konaniach, ktorých predmetom je určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, pričom
predmetom tohto konania je určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Navyše žalovaná nie je

dlžníčkou žalobcu, pohľadávku v celkovej výške 24 000,- Eur z rozhodcovských rozsudkov má žalobca
voči dlžníčke a nie voči žalovanej. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/156/2017-432, ako aj 2Cob/150/2017 z 25.09.2017, v ktorom sa
uvádza: „Z ustanovenia § 343 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež a contrario

vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku.
Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, keď predmetom konania je
napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací návrh.“. Dodala, že právny názor Krajského
súdu v Bratislave potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS
43/2018-18,keďkonštatoval,ževýkladzákonovjevprimárnejkompetenciivšeobecnýchsúdovavýklad,

ktorý si osvojil krajský súd treba považovať za ústavne konformný, ústavný súd nemá dôvod do tohto
výkladu zasiahnuť.

11. Žalovaná tiež poukázala na ustanovenie § 324 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého neodkladné opatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Z tohto ustanovenia vyplýva subsidiárny vzťah medzi zabezpečovacím opatrením a neodkladným
opatrením, to znamená, že prioritne má súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie a iba v prípade, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením, súd nariadi neodkladné opatrenie.
Preto podľa názoru žalovanej je súčasné nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v
rozpore s ustanovením § 324 ods. 3 C. s. p.

12. Žalovaná taktiež nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že neodkladné opatrenie bolo potrebné
nariadiť preto, že ochrana veriteľa - žalobcu zriadením zabezpečovacieho opatrenia nebude dostatočná,
keďže zriadenie záložného práva nebráni dlžníkovi nakladať s predmetom zálohu tak, že speňaženie
zálohu dlžník sťaží, či úplne zmarí tým, že záloh zaťaží právami tretích osôb. Uviedla opakovane, že

nie je dlžníčkou žalobcu a preto nemôže zmariť, resp. sťažiť dispozíciou s nehnuteľnosťami uspokojenie
žiadnej pohľadávky, ktorú by voči nej evidoval žalobca. Taktiež uviedla, že žalobca v konaní neosvedčil,
že by uskutočňovala akékoľvek úkony súvisiace so zaťažením nehnuteľností, ktorými by zmarila, resp.
sťažilauspokojeniežalobcovejpohľadávkyvočijehodlžníčke,tedažebybolopotrebnévdanomprípade
nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podporne mala žalovaná za to, že aj keby mohlo byť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného
práva v danom konaní nariadené, pohľadávky žalobcu z rozhodcovských konaní spolu vo výške 24 000,-
Eur s príslušenstvom sú v zjavnom nepomere k nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo súdom prvej inštanciev predmetnom konaní zriadené zabezpečovacie opatrenie (hodnotu týchto nehnuteľností žalovaná
neuviedla).

14. Na záver mala žalovaná za to, že žalobca neosvedčil, že jeho dlžníčka nemá žiaden iný majetok,
resp. nedosahuje príjmy, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie. Teda neosvedčil, že jeho pohľadávka
voči dlžníčke z rozhodcovských rozsudkov je v celom rozsahu nevymožiteľná, resp. že je ohrozená
exekúcia.

15. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná považovala odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie za nezákonné, nesprávne a nespravodlivé.

16. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Zároveň si žalovaná uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a
uplatnil si náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Trval na tom, že
uzavretím spornej kúpnej zmluvy došlo k znemožneniu uspokojenia jeho pohľadávky, pretože pokiaľ je
mu známe, dlžníčka Q. F. nedisponuje iným majetkom, ktorý by mohol slúžiť k adekvátnemu (z hľadiska

rozsahu a času konania) uspokojeniu jeho pohľadávky. Preto konaním dlžníčky došlo k zmenšeniu jej
majetku do takej miery, že sa žalobca nemôže domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky z iného
majetku dlžníčky. Dlžníčka rozhodcovské rozsudky nerešpektuje, svojej povinnosti zaplatiť pohľadávky
sa vyhýba. Jediný majetok, ktorý teda môže slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky sú práve dotknuté
nehnuteľnosti. Mal za to, že potreba dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením je osvedčená

už samotnou existenciou sporu o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Preto nie je potrebné
súdu osvedčovať, že žalovaná má v úmysle s nehnuteľnosťami nakladať, resp. že v súčasnej dobe už
v tomto smere realizuje konkrétne kroky. Ak by sa liplo na takomto postupe, t. j. ak by bolo potrebné
čakať na takéto právne úkony, resp. správanie žalovanej, neodkladné/zabezpečovacie opatrenie by už
nebolomožnéaninariadiť,čímbytakátoformaprávnejochranybolaneefektívna,oneskorenáailuzórna.

Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práva, ale naopak
poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Nariadením neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia sa
okrem iného sleduje aj naplnenie jedného zo základných princípov poskytovania ochrany práv stranám
sporu, a to zabrániť vzniku ďalších súdnych sporov. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie žalovanej, že
dlžníčka v dome stále býva, žije a teda je nepravdepodobné, že by žalovaná mala úmysel predmetnú

nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu iba potvrdzuje jeho obavy, že žalovaná sestra dlžníčky v snahe
znemožniť mu uspokojenie jeho pohľadávky prevedie sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalobca
položil otázku, aký význam malo uzatvorenie spornej kúpnej zmluvy, ak by fakt, že dlžníčka sporné
nehnuteľnosti naďalej užíva, mal byť na prospech tvrdení žalovanej.

18. Žalobca mal ďalej za to, že je dôvodné aj nariadenie zabezpečovacieho opatrenia napriek tomu, že
žalovanániejejehodlžníčkou.Malzato,žezmyslomaúčelomodporovacejžalobyjedosiahnutietakého
rozhodnutia súdu, ktoré mu umožní uspokojiť sa z majetku patriaceho žalovanej, teda osobe, v prospech
ktorej jeho dlžníčka odporovateľný právny úkon uskutočnila (osobe, ktorá mala z odporovaného
právneho úkonu prospech). V danom prípade teda ak by bola odporovacia žaloba úspešná, bude

oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z nehnuteľností, ktoré v súčasnej dobe vlastní práve žalovaná.
Podľa žalobcu už uvedená skutočnosť sama o sebe znamená, že nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v podobe zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam je opodstatnené.

19. Žalovaná v odvolacej replike v podstate zopakovala svoju argumentáciu uvedenú už v samotnom

odvolaní, opätovne zdôraznila, že už samotný úspech odporovacej žaloby poskytuje žalobcovi
dostatočnú ochranu a to aj v prípade, ak by došlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľností na tretiu osobu.
Nakoľko v prípade úspechu odporovacej žaloby v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka by sa
žalobca mal uspokojiť z daných nehnuteľností, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu,
kto mal z tohto úkonu prospech, t. j. voči žalovanej. Taktiež trval na tom, že žalobca neosvedčil, že

konanie žalovanej neprimeraným spôsobom ohrozuje alebo porušuje jeho práva a tým vyvoláva potrebu
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Žalovaná totiž nevykonáva žiadne dispozičné úkony s
nehnuteľnosťami,ktorébysivyžadovalizostranysúdunariadiťneodkladnéopatrenie.Tvrdeniežalobcu,
že práve zo skutočnosti, že dlžníčka v dome stále žije, je dôvodná jeho obava, že žalovaná v snaheznemožniť mu uspokojenie jeho pohľadávky prevedie sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu považovala
žalovaná za nelogické. V prípade, ak by previedla nehnuteľnosti na tretiu osobu, riskovala by tým to, že
dlžníčka - jej sestra by sa musela z domu odsťahovať.

20. Taktiež tvrdenie žalobcu, že v prípade, ak by bola jeho odporovacia žaloba úspešná, bude
oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalovaná a to samo o
sebe odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, považovala žalovaná za nepostačujúce pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s opätovným poukázaním na zákonné podmienky vyžadované

§ 343 ods. 1 C. s. p. Opätovne zdôraznila, že v danom prípade neboli tieto podmienky splnené, keďže
zabezpečovacie opatrenie bolo súdom prvej inštancie zriadené na veciach vo vlastníctve žalovanej,
ktorá však nie je dlžníčkou žalobcu a žalobca voči nej neeviduje žiadnu peňažnú pohľadávku.

21. Žalobca v odvolacej duplike okrem argumentácie uvedenej už vo vyjadrení k odvolaniu k
argumentácii žalovanej, že aj v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností by mohol od nej požadovať

peňažnú náhradu v prípade úspechu odporovacej žaloby, uviedol, že v takom prípade by musel meniť
žalobu, resp. vyvolať nový súdny spor, v ktorom by si voči žalovanej musel uplatňovať peňažnú náhradu
vo výške hodnoty nehnuteľností, pričom účelom neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia je zabrániť
aj vzniku ďalších súdnych sporov, preto bolo namieste okrem iného ich nariadenie. Ďalej uviedol, že
ak žalovaná nemá úmysel sporné nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu, resp. iným spôsobom s nimi

nakladať, zásah do jej vlastníckeho práva v podobe nariadenia týchto opatrení je fakticky do skončenia
konaniavovecisamejibaformálnyanemážiadnyreálnydopadnažalovanú.Avšaknaopak,akžalovaná
má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na jeho právach a teda dôvod
na existenciu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.

22. Ďalej žalobca trval na tom, že ak by sa v danom prípade vyčkávalo na dispozičné úkony žalovanej
s nehnuteľnosťami sledujúce ich scudzenie, resp. by sa vyžadovalo od veriteľa prezeranie bližšie
neidentifikovaných inzerujúcich stránok, neodkladné/zabezpečovacie opatrenie by už nebolo možné
ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany žalobcu bola neefektívna, oneskorená a iluzórna.
Sledovanie uvedených úkonov nie je v praxi také jednoduché ako naznačuje žalovaná. Uviedol, že

„zabezpečiť“ svoje pohľadávky ešte v čase, keď nehnuteľnosti vlastnila dlžníčka - sestra žalovanej sa
mu nepodarilo realizovať práve z dôvodu, že spornú kúpnu zmluvu uzatvorili osoby blízke - sestry bez
inzerovania ponuky predaja nehnuteľností, nemal a nemohol mať teda žiadnu vedomosť o existencii
kúpnej zmluvy.

23. Naďalej žalobca videl aj dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že
zabezpečovacie opatrenie zasahuje len majetok, ktorý žalovaná nadobudla kúpnou zmluvou,
nezasahuje do iných vlastníckych vzťahov žalovanej. Následkom úspešnosti odporovacej žaloby je
oprávnenie veriteľa uspokojiť svoje pohľadávky voči dlžníčke práve z nehnuteľností, ktorých výlučným
vlastníkom je v súčasnej dobe žalovaná. Môže sa teda správať tak, ako keby vec naďalej vlastnícky

patrila dlžníkovi, preto je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z majetku tretej osoby, nakoľko v
dôsledku úspešnosti odporovacej žaloby nedochádza k znovuobnoveniu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam predchádzajúceho vlastníka.

24.NapodporuvyššieuvedenéhopoukázalžalobcanauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. IV. ÚS 575/2020 z 10. novembra 2020, v ktorom sa uvádza: „...účinkom úspešného odporovania
právnemu úkonu nie je zmena v osobe priameho dlžníka, ale na jednej strane právo úspešného
veriteľa požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z dotknutého majetku (ktorý erga omnes zostáva
majetkom tretej osoby, pretože nebola judikovaná neplatnosť právneho úkonu, ale jeho neúčinnosť
len vo vzťahu k žalujúcemu veriteľovi, v danom prípade k oprávnenému v exekučnom konaní) a na

strane druhej povinnosť tejto tretej osoby strpieť exekvovanie tohto majetku v exekučnom konaní
vedenom oprávneným (úspešne odporujúci veriteľ) proti povinnému (priamy dlžník, ktorý dotknutý
majetokscudzil)...Poúspechuodporovacejžalobyexekúciamôžebyťvykonanánapr.predajomvecitak,
ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu na vykonanie exekúcie musí byť pripojený
rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného úkonu [pozri právnu databázu ASPI, komentár

IURA k § 42b Občianskeho zákonníka, stav k 3. novembru 2020]. Na základe úspešného odporu je
prípustná exekúcia na majetok adresáta odporu (žalovaného v odporovom konaní), a to na tú jeho
časť, ktorá predstavuje prospech z úspešne odporovaného právneho úkonu. Táto časť majetku adresáta
odporu zodpovedá časti majetku pôvodného dlžníka z právneho vzťahu s veriteľom (oprávneným), ktorýz majetku dlžníka ušiel v dôsledku odporovaného právneho úkonu. Nič to nemení na skutočnosti, že
exekučný titul na plnenie smeruje proti insolventnému dlžníkovi a jedine proti tejto osobe sa môže veriteľ
ako oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. Právoplatný

rozsudok v odporovom konaní sa vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu
žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa v dôsledku procesného úspechu žalobcu
nemôže dostať do procesnej pozície povinného v exekúcii. Proti tejto osobe sa právne účinky úspešného
odporu prejavia v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinná strpieť vedenie
exekúcie(speňaženie)napredmetplneniazodporovanéhoprávnehoúkonu,ktoréhobolapopridlžníkovi

účastníkom (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 365.).“

25. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C. s. p. preskúmal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného
opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní (§ 378 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 329 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených

v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku o nariadení
neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. a v II. výroku o
nariadenízabezpečovaciehoopatreniazmenilvzmysle§388C.s.p.,nakoľkonebolisplnenépodmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Pokiaľ ide o I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia vzťahujúcim sa na tento výrok, na toto poukazuje a na zdôraznenie správnosti uvedeného
výroku uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci.

26. V prvom rade však odvolací súd uvádza, že v obsahu odvolania žalovanej nevzhliadol odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolanie žalovanej podľa obsahu napáda len nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, neuvádza, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú
nesprávne, preto má odvolací súd za to, že tento odvolací dôvod v skutočnosti v odvolaní nie je daný.
Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie

musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí
formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom
pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: CH.Beck, 2016, s. 1237).

27.Vzhľadomnato,žemedzizabezpečovacímaneodkladnýmopatrenímjevzťahsubsidiarityvyjadrený
v § 324 ods. 3 C. s. p., v zmysle ktorého prednosť má nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
len ak sledovaný účel ním nemožno dosiahnuť, je na mieste nariadenie neodkladného opatrenia,
odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací

súd má zhodne s odvolateľkou za to, že v konaní, ktorého predmetom je nepeňažný nárok, t. j. v
tomto prípade určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, nie je možné nariadiť zabezpečovacie
opatrenie riadiac sa dikciou ustanovenia § 343 ods. 1 C. s. p. V tejto súvislosti na podporu tohto
názoru odvolací súd poukazuje na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, kde sa uvádza:
„Právna úprava zabezpečovacích a neodkladných opatrení v Civilnom sporovom poriadku do istej miery

vychádza z nemeckého Zvilprozessordnung, ktorý upravuje tzv. Arrest a einstweilige Verfügungen.
Cieľom predmetných inštitútov je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo zabezpečiť, aby
neprišlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti rozhodnutia. Zabezpečovaciemu opatreniu zodpovedá
nemecký „Arrest“, ktorý je možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej
sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie,

ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom „Arrest“ nie je len
posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície...Zabezpečovacie opatrenie tiež
nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho
práva, prípadne iný určovací nárok a podobne.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: CH.Beck, 2016, s.

1155 a 1158).

28. Právne úvahy a závery citované žalobcom z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 575/2020 z 10. 11.
2020 sa týkajú len právnych následkov úspešnej odporovacej žaloby a spôsobu vedenia exekúcie namajetok, ktorý odporovaným právnym úkonom ušiel z dlžníkovho majetku, nehovoria však nič o tom,
či možno v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nariadiť zabezpečovacie opatrenie
zriadením sudcovského záložného práva na tento majetok v prospech veriteľa majúceho voči dlžníkovi

(nie žalovanému) peňažnú pohľadávku.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel
návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zmenil a návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako nedôvodný.

30. S prihliadnutím na uvedené bolo namieste skúmať, či je vzhľadom na okolnosti prípadu daný
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sledovaný účel v tomto konaní o určenie právnej
neúčinnosti právneho úkonu nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

31. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená a zároveň

potreba bezodkladnej úpravy pomerov, aby sa do rozhodnutia súdu vo veci určenia právnej neúčinnosti
právneho úkonu dlžníčky v prospech žalovanej zachoval právny stav z dôvodu, že prevod nehnuteľností
žalovanou by sťažil pozíciu žalobcu v rámci exekúcie vedenej na majetok, ktorý z majetku dlžníčky ušiel.
Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že je pre neho istejšie a jednoduchšie postihnúť nehnuteľný
majetok vo vlastníctve žalovanej exekúciou ako vymáhať od nej peňažnú náhradu z dôvodu, že aj v

prípade úspechu odporovacej žaloby nebude žalobca disponovať proti žalovanej exekučným titulom
na peňažnú pohľadávku, rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu iba umožňuje veriteľovi postihnúť
v exekučnom konaní veci, ktoré odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušli. Súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom ozrejmil úvahy, ktoré ho viedli k názoru o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie so zákazom dispozície s nehnuteľnosťami žalovanou v priebehu sporu o určenie právnej

neúčinnosti právneho úkonu, zákonné ustanovenia správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav.

32. Žalovaná popierala splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorými podľa § 325 ods. 1 C. s. p. argumentujúc aj tým, že žalobca nepreukázal ohrozenie budúcej
exekúcie napríklad poukázaním na úkony žalovanej smerujúce k scudzeniu nehnuteľností a nakladanie

s nimi označila za nepravdepodobné vzhľadom na to, že v stavbe - nadstavbe domu býva dlžníčka -
jej sestra.

33. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené základné skutočnosti o
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Odvolací súd je toho názoru,

že žalobca v miere potrebnej pre účely procesného rozhodnutia o neodkladnom opatrení osvedčil nárok,
ktorému sa má poskytnúť ochrana spočívajúci v práve domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky voči
dlžníčke z majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom ušiel z jej majetku a nadobudla žalovaná.
Tento nárok je potrebné považovať za existujúci pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, nakoľko
žalobca má voči jeho dlžníčke vymáhateľnú pohľadávku priznanú rozhodcovskými rozsudkami a v

prípade úspechu odporovacej žaloby bude deklaratórnym súdnym rozhodnutím tento nárok potvrdený.
Je síce nutné prisvedčiť žalovanej, že v konaní neboli preukázané kroky, ktorými by sledovala prevod
alebo zaťaženie dotknutého majetku, budúca exekúcia však môže byť ohrozená aj z iných dôvodov
(napr. kvalitatívna zmena majetku) než je kvantitatívne zmenšenie majetku subjektu, ktorého majetok
má byť v exekučnom konaní postihnutý. Je síce pravdou, že žalobca by sa v prípade určenia neúčinnosti

napadnutej zmluvy voči jeho osobe mohol v prípade prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu
osobu domáhať od žalovanej peňažnej náhrady, jeho pozícia pri vymáhaní nároku by však bola výrazne
sťažená. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je aj prevencia, aby nebol priestor na vykonanie
úkonu, ktorý by vytvoril nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav majúci za následok zhoršenie pozície
žalobcu, ktorý sa na súde domáha ochrany svojho nároku. Neodkladným opatrením sa vytvára procesná

situácia, v rámci ktorej sú dočasne upravené (v tomto prípade zachované) právne vzťahy strán sporu do
rozhodnutia o veci samej. Odporovacou žalobou mieni veriteľ dosiahnuť rozhodnutie súdu o neúčinnosti
dlžníkovho právneho úkonu voči nemu. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe
predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže po získaní exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi
domáhať nariadenia exekúcie aj na majetok, ktorý odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku

ušiel. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné napríklad preto, že
osoba, v ktorej prospech dlžník odporovateľný právny úkon urobil, už nadobudnutý majetok nevlastní,
musí sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať vydania peňažného plnenia
od toho, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech, čo vyplýva z ustanovenia § 42b ods.4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“) Z uvedeného
je zrejmé, že odporovacia žaloba sama o sebe postačuje len dovtedy, kým je ten, kto nadobudol
majetok odporovaným právnym úkonom vlastníkom tohto majetku. Ak vlastníctvo stratí, musí veriteľ

podať proti subjektu, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu prospech novú (ďalšiu) žalobu na
peňažné plnenie. Tieto zákonné dôsledky zmeny vlastníckeho práva v priebehu konania o žalobe o
určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu odôvodňujú podľa názoru odvolacieho súdu obavu, že
exekúcia bude ohrozená tým, že transformáciou nehnuteľného majetku na peňažný, ktorého zachovanie
aexistenciuveriteľnemusívedieťpreukázať,sapodstatnesťažíaleboznemožníuspokojeniežalobcovej

(veriteľovej) vymáhateľnej pohľadávky. Čo je potrebné rozumieť pod pojmom vymáhateľná pohľadávka
pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu vyplýva
z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 547/2020 z 28. októbra 2020. Aby mala
odporovaciažaloba,oktorejsúdprvejinštanciekonávovecisamejvýznam,bolopotrebnéneodkladným
opatrením dočasne upraviť pomery strán sporu a zakázať žalovanej dispozíciu s nehnuteľnosťami vo
forme ich prevodu na tretiu osobu a aby z prípadného predaja nehnuteľnosti mohol mať žalobca aj

prospech, bolo namieste obmedziť žalovanú aj v dispozícii s nehnuteľnosťami vo forme zriadenia iného
vecného práva k nehnuteľnostiam vzhľadom na to, že nehnuteľnosti už sú zaťažené záložným právom
v prospech iných veriteľov, ktorých pohľadávka (jej výška) zabezpečená záložným právom zo zápisov
v časti „C“ - Ťarchy na liste vlastníctva zistiteľná nie je.

34. Súdna prax všeobecných súdov v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov pripúšťa
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností z dôvodu,
aby vo vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam v priebehu konania o odporovateľnosť právneho
úkonu nevznikali zmeny (napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/31/2019, sp.
zn. 25Co/184/2018, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 17Co/255/2016). Osobitný charakter konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu,
ktorého zmyslom je zaistiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky odôvodňuje podľa názoru odvolacieho
súdu nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície s nehnuteľnosťami aj bez preukázania
konkrétnych úkonov žalovaného smerujúcich ku kvantitatívnej alebo kvalitatívnej zmene majetku, ktorý
môže byť v exekúcii postihnutý z dôvodu, že prípadná ďalšia dispozícia s vecou by mohla výrazne

ovplyvniť až zmariť účel tohto konania (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 366/2013 z 5. júna 2013).

35. Žalovaná v odvolaní nevysvetlila, z akého dôvodu sa bráni nariadeniu neodkladného opatrenia
v znení uvedenom v I. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď tvrdí, že nehnuteľnosťami

nedisponuje.

36. Odvolací súd je názoru, že zásah do vlastníckeho práva žalovanej nariadeným neodkladným
opatrením nie je v nerovnováhe s výhodou žalobcu, ktorý mu z nariadeného neodkladného opatrenia
plynie. Vlastnícke právo patrí medzi základné ľudské práva a slobody chránené Ústavou Slovenskej

republiky. Do obsahu vlastníckeho práva patrí podľa § 123 O. z. predmet vlastníckeho práva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Neodkladným opatrením obmedzil súd prvej
inštancie iba poslednú menovanú zložku tohto súboru oprávnení (nakladať s majetkom) a to len
na obmedzenú dobu vyplývajúcu z ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich trvanie
nariadeného neodkladného opatrenia vo väzbe na rozhodnutie o veci samej (§ 335 C. s. p.).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že boli
splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 326 C. s. p.

38. Odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania z
dôvoduzmenyuzneseniasúduprvejinštancievjehoII.výroku(§396ods.2C.s.p.),nakoľkopredmetom
prieskumu v odvolacom konaní nebolo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ale rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v priebehu konania vo veci samej (§ 396
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a contrario).

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).