Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200229
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4020200229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: TOPNAD, a.s., Pod kalváriou
4602/72A, Topoľčany, IČO: 36 528 978, zastúpeného JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, Miletičova
23, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 22. 04. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100549667/2020 zo
dňa 27. 02. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy a oznámenia o daňovej kontrole zo dňa
17. 10. 2017 sa u žalobcu mala dňa 09. 11. 2017 začať daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2015 - september 2015 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2015. Na základe požiadavky žalobcu o zmenu termínu začatia daňovej kontroly bola dňa

06. 11. 2017 so štatutárnym zástupcom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom
ktorého bolo začatie predmetnej daňovej kontroly.

2. Dňa 11. 01. 2018 bol spísaný úradný záznam z miestneho zisťovania v sídle žalobcu, ktorý predložil
správcovi dane tam uvedené fotokópie dokladov (vrátane faktúr od dodávateľa FLER spol. s r. o.).
Podľa potvrdenia o zaistení veci zo dňa 16. 05. 2017 Kriminálny úrad finančnej správy zaistil žalobcovi
písomnosti, medzi ktorými boli i tam uvedené dodávateľské faktúry od spoločnosti FLER spol. s r. o.

vystavené v období január 2015 až september 2015.

3. V podaní zo dňa 02. 02. 2018 správca dane vyzval spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o. (právny
nástupca spoločnosti FLER spol. s r. o.) na súčinnosť a zapožičanie tam uvedených dokladov týkajúcich
sa zdaňovacích období január 2015 - september 2015 a obchodného vzťahu spoločnosti FLER spol.
s r. o. a žalobcu. Zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát
je neznámy.

4. Dňa 28. 03. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol za prítomnosti
splnomocneného zástupcu žalobcu vypočutý svedok S. N. (bývalý konateľ spoločnosti FLER spol. s r.
o.).5. Spoločnosť SK-NIC, a.s. v podaní zo dňa 16. 04. 2018 oznámila správcovi dane požadované údaje
o doméne netky.sk. Registrátorom tejto domény v rokoch 2014 až 2015 bola spoločnosť TOPZONE,

s.r.o., ktorá bola od začiatku roku 2014 do 18. 06. 2014 aj držiteľom domény a od 19. 06. 2014 do
súčasnosti je držiteľom domény používateľ s identifikátorom MARO-0270 (fyzická osoba Z. N.). Ďalšie
požadované údaje oznámila v podaní zo dňa 04. 06. 2018, prílohou ktorého boli dva návrhy (návrh
spoločnosti TOPZONE, s.r.o. zo dňa 08. 11. 2005 a návrh fyzickej osoby nepodnikateľa Z. N. zo dňa 29.
11. 2013) na uzavretie rámcovej zmluvy so spoločnosťou SK-NIC, a.s.

6. Dňa 19. 04. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti štatutárneho a
splnomocnenéhozástupcužalobcu,predmetomktoréhoboloovereniezobrazeniareklamnýchbannerov
na úvodnej stránke portálu www.netky.sk na CD nosičoch predložených k výkonu daňovej kontroly.

7. Správcovi dane bola predložená notárska zápisnica č. N 239/2017 Nz 10839/2017 NCRl 11067/2017

zo dňa 30. 03. 2017, predmetom ktorej bola zmluva o zlúčení nástupníckej spoločnosti SAMOS
SLOVAKIA s. r. o. a siedmich zanikajúcich spoločností (medzi nimi i spoločnosť FLER spol. s r. o.

8. Dňa 09. 05. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý
štatutárny zástupca žalobcu, ktorý podal vysvetlenie k predloženým účtovným dokladom.

9. JUDr. Z. N. LL.M. podal na základe výzvy správcu dane vyjadrenie zo dňa 20. 06. 2018 a vyjadrenie
zo dňa 26. 06. 2018 podala na základe výzvy správcu dane i spoločnosť TOPZONE, s.r.o., ku ktorému
pripojila zmluvu o registrácii a správe domény zo dňa 02. 06. 2010 medzi ňou ako poskytovateľom a S.
N. ako účastníkom, predmetom ktorej bola registrácia domény s názvom netky.sk, pričom registrátorom

a proxy držiteľom domény je poskytovateľ a účastník má právo na používanie domény.

10. Dňa 28. 06. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý
Mgr. B. F. (obchodný riaditeľ žalobcu).
Podľa úradného záznamu zo dňa 22. 08. 2018 správca dane nahliadol do spisov daňových subjektov

GO4IT s.r.o., Moiled s.r.o., CEROME, s.r.o. a Nenostar s. r. o.

11. Správca dane zaslal formulár žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií pre českú finančnú správu
a z toho dôvodu rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2018 prerušil predmetnú daňovú kontrolu u žalobcu od 27.
08. 2018. Dňa 16. 11. 2018 bola správcovi dane doručená odpoveď českej finančnej správy a v podaní

zo dňa 16. 11. 2018 oznámil žalobcovi, že v uvedený deň pominul dôvod prerušenia daňovej kontroly
a pokračuje sa v jej výkone.

12. Spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s. poskytla správcovi dane v podaní zo dňa 28. 11.
2018 informácie o postupe pri fiktívnom stanovení ceny na https://hnonline.sk/ na úvodnej stránke pre

reklamný formát „banner“. Vyjadrenie zo dňa 29. 11. 2018 podala i spoločnosť Zoznam, s.r.o.

13. Dňa 07. 12. 2018 správca dane spísal úradný záznam, podľa ktorého kontrolné zistenia z
informačného systému finančnej správy týkajúce sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2014 - december 2014 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie

obdobie roku 2014 v spoločnosti FLER spol. s r. o. použije i v rámci výkonu daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 - september 2015 a dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015.

14. S. K. (konateľ spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. od 18. 07. 2014) poskytol písomné vyjadrenie

zo dňa 10. 11. 2018.

15. Dňa 11. 12. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli zástupcovia žalobcu
oboznámení s úkonmi vykonanými v priebehu daňovej kontroly a žalobca podal písomné vyjadrenie.

16. Správca dane spísal dňa 03. 01. 2019 protokol z daňovej kontroly, ktorý bol doručený žalobcovi
dňa 07. 01. 2019. V protokole (v časti august 2015) správca dane okrem iného uviedol zistenie,
že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si v zdaňovacom období august 2015 neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie tejto dane z faktúry č. 3108201505 od dodávateľa FLER spol. s r.o.. Z kontrolného výkazu tejto spoločnosti za uvedené zdaňovacie obdobie správca dane zistil, že
si uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr hlavne od dodávateľa Moiled s.r.o. a táto
spoločnosť si podľa kontrolného výkazu uplatnila odpočítanie dane len od spoločnosti CEROME s.r.o.

ako jediného dodávateľa. Spoločnosť CEROME, s.r.o. mala v auguste 2015 len jediného dodávateľa,
a to spoločnosť Nenostar s. r. o.. Tieto spoločnosti vytvorili umelý reťazec bez ekonomickej podstaty
za účelom formálneho vykazovania obchodných transakcií, pričom v daňových priznaniach vykazovali
vysoké obraty, ale nízke daňové povinnosti. Žalobca podal k protokolu písomné vyjadrenie zo dňa 23.
01. 2019.

17. Dňa 12. 03. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní za prítomnosti zástupcov
žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k protokolu. Dňa 26. 03. 2019 bola
spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bola oprava chýb v zápisnici zo
dňa 12. 03. 2019. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 10. 04. 2019.

18. Správca dane výzvou zo dňa 20. 03. 2019 vyzval spoločnosť JKH PLUS s.r.o. (právny nástupca
spoločnosti Moiled s.r.o.) na predloženie dokladov a dokumentov týkajúcich sa spoločnosti Moiled s.r.o..
Spoločnosť na výzvu nereagovala.

19. Na deň 05. 06. 2019 boli predvolaní svedkovia S. K. a S. N., ktorí sa nedostavili na pojednávanie.

20. Podľa úradného záznamu zo dňa 12. 06. 2019 správca dane nahliadol do daňového spisu
spoločnosti Nenostar s. r. o. a vyhotovil si z neho fotokópie tam uvedených listín (kontrolné výkazy
spoločnosti Moiled s.r.o. za obdobie apríl 2014 - september 2015 a kontrolné výkazy spoločnosti
Nenostar s. r. o. za obdobie január 2015 - september 2015).

21. Dňa 20. 06. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo
oboznámeniežalobcusúkonmivykonanýmivovyrubovacomkonanípodaňovejkontroledanezpridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 - september 2015 a dane z príjmov právnickej osoby za
rok 2015 a žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 04. 07. 2019.

22. Ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní spísal správca dane dňa 04. 09. 2019 a jeho predmetom
bolo oznámenie stanoviska správcu dane k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04. 07. 2019. Správcovi dane
bola predložená zmluva o reklame zo dňa 02. 01. 2015 uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom
a spoločnosťou FLER spol. s r. o. ako obstarávateľom uzavretá na dobu určitú od 01. 01. 2015 do 31.

01. 2015.

23. Súčasťou spisu je i faktúra č. 3108201505 zo dňa 31. 08. 2015 vystavená dodávateľom FLER spol.
s r. o. pre odberateľa - žalobcu na sumu 12.000,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 2.000,- eur)
s predmetom fakturácie „Reklamný banner B7 300x200 px, inzercia zobrazovaná na úvodnej stránke

portálu www.netky.sk, mesiac august 2015“.

24. Správca dane vydal dňa 17. 09. 2019 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume 2.000,- eur za zdaňovacie obdobie august 2015 (daň vyrubená podaným daňovým
priznaním v sume 17.443,78 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 19.43,78

eur a rozdiel dane v sume 2.000,- eur). Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa
05. 11. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

25. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 27. 02.
2020 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 09. 2019 potvrdil.

26. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal skutkový stav zistený správcom dane v priebehu daňovej
kontroly. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období (august 2015) uplatnil nárok na odpočítanie
dane v sume 2.000,- eur z dodávateľskej faktúry č. 3107201512 zo dňa 31. 08. 2015 (v celkovej sume
12.000,- eur, z toho základ dane v sume 10.000,- eur, daň z pridanej hodnoty v sume 2.000,- eur)za dodané služby (reklamno-propagačné služby- reklamný banner B7 300 x 200 px zobrazovaný na
úvodnej stránke portálu www.netky.sk, mesiac august 2015) od dodávateľa FLER spol. s r. o.. Táto
spoločnosť zanikla dňa 26. 04. 2017 v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala

spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o., ktorej konateľom bol do 18. 07. 2014 K. S., od 18. 07. 2014 je
konateľom spoločnosti S. K. a spoločníkom spoločnosti je EC4B INTERNATIONAL, INC, 196th ST SW
201 7127, Lynnwood 980 36, Spojené štáty americké. Správca dane za účelom preverenia obchodných
vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou FLER spol. s r. o. vykonal dokazovanie, v priebehu ktorého
zistil, že od 26. 11. 2013 do 01. 06. 2016, teda i v priebehu realizácie obchodu, bol konateľom spoločnosti

FLERspol.sr.o.S.N.aod01.06.2016boljejkonateľomS.K.(sadresouvČeskejrepublike).Následne
zaslal spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. na adresu jej sídla zapísaného v obchodnom registri výzvu
na predloženie účtovných dokladov spoločnosti FLER spol. s r. o., ale písomnosť sa vrátila správcovi
dane s poznámkou „adresát neznámy“.

27. V priebehu daňovej kontroly ďalej vypočul ako svedka S. N. (bývalý konateľ spoločnosti FLER spol.

s r. o. v čase, kedy sa mal uskutočniť kontrolovaný zdaniteľný obchod), ktorý potvrdil, že spoločnosť v
roku 2015 vykonávala služby spojené s marketingom, digitálnu a printovú reklamu, ale nepamätal si,
či mala materiálno-technické a personálne zabezpečenie a zamestnancov k výkonu takejto činnosti.
Potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr pre žalobcu a ich podpísanie, nepamätal si však, kto viedol
účtovnú evidenciu spoločnosti. Nevedel sa vyjadriť ani k nadviazaniu obchodnej spolupráce. O svojich

tvrdeniach nepredložil žiadne dôkazy z dôvodu, že všetku dokumentáciu spoločnosti FLER spol. s r. o.
odovzdal spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. pri zlúčení spoločností a správcovi dane navrhol, aby vo
svojom systéme skontroloval kontrolný výkaz a daňové priznania. Vyjadrenie svedka bolo nekonkrétne,
všeobecné a spoločnosť FLER spol. s r. o. daň do štátneho rozpočtu neodviedla, nakoľko si ju ponížila
prostredníctvom ďalších účelovo vložených subdodávateľov, ktorý taktiež nevykonávali ekonomickú

činnosť.

28. Správcovi dane bola predložená notárska zápisnica č. N 239/2017 Nz 10839/2017 NCRl 11067/2017
zo dňa 30. 03. 2017, ktorou sa nástupnícka spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o. zlúčila so zanikajúcimi
spoločnosťami a okrem iných i so spoločnosťou FLER spol. s r. o.

29. Následne správca dane vykonal ďalšie pojednávanie dňa 09. 05. 2018, na ktorom vypočul Ing.
S. A. (predseda predstavenstva u žalobcu) a pojednávanie dňa 28. 06. 2018, na ktorom vypočul Mgr.
F. (obchodný riaditeľ u žalobcu), o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní. Na základe týchto
skutočností správca dane nadobudol pochybnosti o tom, či údaje uvedené na faktúrach od spoločnosti

FLER spol. s r. o. odrážajú skutočnosť a či dodávateľ na nich uvedený je aj reálnym a priamym
dodávateľom plnenia pre žalobcu. Ďalšie informácie získal správca dane z informačného systému
finančnej správy, z registra účtovných závierok, od spoločností SK-NIC a.s. (správca internetovej
domény najvyššej úrovne.sk), TOPZONE, s.r.o., MAFRA SLOVAKIA, a.s., Zoznam, s.r.o. a od JUDr. Z.
N.. Takto zistil, že v mieste sídla spoločnosti FLER spol. s r. o. bolo vykonané miestne zisťovanie dňa

22. 01. 2015 a so zástupcom spoločnosti sa nepodarilo skontaktovať, že vlastníkom domény netky.sk
nebola v mesiaci august 2015 spoločnosť FLER spol. s r. o., ale spoločnosť TOPZONE, s.r.o., ktorá túto
doménu v roku 2010 zaregistrovala pre fyzickú osobu S. N. a od 19. 06. 2014 bol jej držiteľom JUDr. Z.
N.. Uvedené znamená, že nebol zistený žiadny vzťah spoločnosti FLER spol. s r. o. k spravodajskému
portálu netky.sk a žalobca si nepreveril sídlo deklarovaného dodávateľa, nepreveril si referencie na

verejne dostupných stránkach, ani to, či táto novovzniknutá spoločnosť je schopná realizovať tento druh
reklamy. Správca dane taktiež požiadal o vypracovanie porovnateľnej (fiktívnej) cenovej ponuky služby
uvedenej na faktúrach a v zmluve od dodávateľa FLER spol. s r. o. ako predmet plnenia a konštatoval,
že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o výhodnosti cenovej ponuky spoločnosti FLER spol. s
r. o. oproti cenovej ponuke spoločnosti Zoznam, s.r.o.

30. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou požiadal českú finančnú
správu o preverenie účtovných dokladov spoločnosti FLER spol. s r. o. a o vypočutie S. K. (konateľ
spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o., t. j. právneho nástupcu spoločnosti FLER spol. s r. o.), ktorého
následne predvolal ako svedka. Tento sa k správcovi dane nedostavil, nepredložil ani doklady týkajúce

sa spoločnosti FLER spol. s r. o. z dôvodu, že ich s odstupom času nie je možné vyhľadať. Za účelom
zistenia,čobolopredmetomdodávokzostranyspoločnostiMoileds.r.o.prespoločnosťFLERspol.sr.o.
ako odberateľa, správca dane vyzval spoločnosť JKH PLUS s.r.o. (právny nástupca spoločnosti Moileds.r.o.)napredloženiedokladovadokumentovzarok2015,alespoločnosťnereagovala.Napojednávanie
sa nedostavil ani S. K..

31. S takto vykonaným dokazovaním správca dane oboznámil žalobcu a konštatoval, že žalobca v
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na
ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona a nepriznal mu odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie august
2015 v sume 2.000,- eur.

32. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu uvedené v rozhodnutí
správcu dane. Uviedol, že žalobca predložil správcovi dane ku kontrole dodávateľské faktúry,
ktorými deklaroval odpočítanie dane na reklamnú a propagačnú činnosť vykonanú dodávateľom, t.j.
spoločnosťou FLER spol. s r. o.. Správca dane zistil, že táto spoločnosť zanikla zlúčením a jej právnym
nástupcom sa stala spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o, ktorú vyzval na predloženie dôkazov, ale

výzva sa vrátila ako nedoručená. Ďalej vypočul svedka S. N. (bývalý konateľ spoločnosti FLER spol. s r.
o.) a práve v súvislosti s jeho výpoveďou vznikli pochybnosti. Svedok tvrdil, že všetky činnosti súvisiace
s fakturovanými prácami a vedením spoločnosti vykonával sám, ale na otázky správcu dane týkajúce
sa zabezpečenia fakturovaných prác, zamestnancov, vedenia účtovníctva a ekonomickej činnosti
spoločnosti nevedel odpovedať. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ale deklarovaný

dodávateľ a ani jeho bývalý konateľ mu nepredložili žiadne dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia.

33. K tvrdenému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, žalovaný uviedol, že zákon č. 222/2004
Z. z. stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky,
ako pri iných druhoch daní. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť nároku na odpočítanie tejto dane

zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie
dane bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je deklarovaný
na predložených faktúrach. Daňovému subjektu vzniká právo na odpočítanie dane od deklarovaného
dodávateľa len v prípade, ak pri tomto tovare vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. Žalobca ako
daňový subjekt predložením faktúr splnil len jednu z podmienok oprávňujúcich ho k odpočítaniu dane

z pridanej hodnoty (ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.), ale druhú podmienku, a to,
že k dodaniu služby aj reálne došlo nepreukázal (ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.). Samotné
predloženie faktúr a tvrdenie, že k dodaniu služby došlo, nie je bez ďalších dôkazov z hľadiska dane
z pridanej hodnoty postačujúcim argumentom o tom, že služba bola reálne dodaná. V prípade žalobcu
nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že reklamu a propagáciu spoločnosti žalobcu vykonala

spoločnosť uvedená ako dodávateľ na faktúrach, ktoré žalobca predložil. Na preukázanie realizácie
obchodného prípadu je potrebné, aby ho preukázali predložením dôkazov obidvaja obchodní partneri.
Dôkaznápovinnosťneprechádzanasprávcudane,nakoľkotátojevdaňovomkonaníprimárnenastrane
daňového subjektu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o uskutočnenej obchodnej transakcii preukázať.
Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu obchodnej transakcie, resp. vyhľadávať dôkazy v

prospech daňového subjektu, ale preverovať správnosť a pravdivosť predložených dokladov. Realizáciu
obchodnej transakcie preukázal iba jeden obchodný partner (žalobca), a teda nie je možné vysloviť
záver, že uskutočnenie obchodného prípadu bolo preukázané. Žalovaný zastával názor, že konaním
žalobcu došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.,
keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti FLER spol. s r. o..

Predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie
je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, nakoľko technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie.

34. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane na základe oznámenia vykonal u

žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za viacero zdaňovacích období roku 2015 a dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Za každé kontrolované zdaňovacie obdobie
na dani z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby vydal rozhodnutie.

35. K tvrdenému pričítaniu dôkaznej núdze žalobcovi ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné

bremeno, žalovaný konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom preveroval
všetky skutočnosti súvisiace s poskytovaním reklamných a propagačných služieb na webových
portáloch, tieto skutočnosti porovnal a zaujal k nim stanovisko. Spoločnosť FLER spol. s r. o.
bola priamym dodávateľom žalobcu, čo znamená, že sa jednalo o priamy obchodný vzťah medzidodávateľom a odberateľom, ale dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadny dôkaz, ktorým by dodanie
fakturovaných prác preukázal. Týmto konaním dodávateľ spôsobil, že správca dane nemal možnosť
realizáciu obchodného vzťahu preveriť, a teda nemohol vysloviť záver, že obchodné transakcie boli

uskutočnené v zmysle vystavených dodávateľských faktúr spoločnosťou na nich deklarovanou ako
dodávateľ. Skutočnosť, že dodávateľ ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si zahrnul údaje z faktúr
vystavených pre žalobcu do kontrolného výkazu a ani samotné faktúry, na ktorých si dodávateľ uplatnil
daň voči žalobcovi ešte neznamená, že žalobca ako platiteľ dane má právo na odpočítanie dane alebo
na uplatnenie daňových výdavkov.

36. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si zrejme nedostatočne overil svojho obchodného partnera. V
prípade, ak obchodný partner nepreukáže, že obchodná transakcia bola uskutočnená tak, ako bola
deklarovaná na účtovných dokladoch, nie je možné považovať transakciu za preukázanú. Svedecká
výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti a ani podrobný opis spolupráce zo strany obchodného
riaditeľa a predsedu predstavenstva u žalobcu, nie sú dôkazom o tom, že reklamné a propagačné práce

pre žalobcu vykonala spoločnosť FLER spol. s r. o. ako dodávateľ.

37. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch je
možné odôvodnenie rozsudkov ESD aplikovať na jeho transakcie, a preto nebude k týmto rozsudkom
zaujímať stanovisko. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane nie z dôvodu konania

subdodávateľských spoločností, ale z dôvodu že dodávateľ vykonanie fakturovaných prác v prospech
žalobcu nepreukázal. Pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty bola preukázaná existencia
obchodného reťazca, ale žalobca nebol sankcionovaný správcom dane za neopatrnosť pri obchodovaní
s týmto reťazcom. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dôvodu nepreukázania, že fakturované práce boli vykonané spoločnosťou uvedenou na faktúrach ako

dodávateľ, čím nebola v zmysle ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z. z. splnená podmienka uplatnenia práva na odpočítanie dane.

38. Skutočnosť, že žalobca si zaevidoval faktúry do účtovnej evidencie a uhradil daň, nie je dôkazom
o tom, že fakturované práce vykonala spoločnosť FLER spol. s r. o. ako dodávateľ. Realizáciu

obchodného prípadu musia preukázať obidvaja obchodní partneri a bolo povinnosťou správcu dane
preveriť hodnovernosť dokladov predložených žalobcom aj u jeho obchodného partnera, čo znamená,
že plnenie zákonných povinností musí preukázať aj obchodný partner žalobcu. Správca dane nie je
povinný preukazovať, že práce neboli vykonané deklarovaným dodávateľom na predložených faktúrach,
ale žalobca musí preukázať že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je to

uvedené na faktúrach.

39. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že i keď konateľ dodávateľa dodanie fakturovaných
prác, vystavenie faktúr a ich podpísanie potvrdil, svoje tvrdenie žiadnym, správcom dane overiteľným,
spôsobom nepreukázal. V prípade, že obchodný partner nevie, resp. nemá záujem preukázať realizáciu

obchodného prípadu, dostáva sa žalobca vinou svojho obchodného partnera do dôkaznej núdze,
pretože realizácia obchodného prípadu predložením dokladov iba jedným z obchodných partnerov
nie je preukázaná. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo
preverovaťdôkazypredloženéžalobcomajehoobchodnýmipartnermianiedôkazyouskutočnení,resp.
neuskutočnení deklarovaných obchodov vyhľadávať. Správca dane vykonal doplnenie dokazovania na

základe požiadavky žalobcu, ale výsledky doplneného dokazovania nemali na skutočnosti zistené v
priebehu daňovej kontroly žiadny vplyv.

40. Zo všetkých týchto dôvodov žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

41. Žalobou zo dňa 22. 04. 2020 žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa

27. 02. 2020 ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 09. 2019, a to z dôvodu, že je vecne nesprávne
a nezákonné, nakoľko:
A/ rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 191 písm. c/ zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len SSP),B/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (ust. § 191 písm. d/
SSP),
C/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

(ust. § 191 písm. e/ SSP).

42. Žalobou napadnutými rozhodnutiami a postupom počas daňového konania, ktorý predchádzal ich
vydaniu, bol žalobca poškodený na svojich právach.

43. V časti A/ žaloby (rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) žalobca uviedol,
že žalovaný preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca predložil žalovanému všetky potrebné
doklady a tvrdené skutočnosti riadnym spôsobom preukázal, dokonca aj svedok - konateľ spoločnosti
FLER spol. s r. o. na výsluchu potvrdil spoluprácu so žalobcom. Žalovaný mal však pochybnosti o
podnikaní spoločnosti FLER spol. s r. o. z dôvodu jej nespolupracovania a nepredloženia požadovaných
dôkazov a preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý bol takto ukrátený na svojich právach a právom

chránených záujmoch. Žalovaný viedol a vykonal dokazovanie nezákonným spôsobom, nezaoberal
sa zásadnými námietkami žalobcu a bez toho, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti na strane zúčastnených subjektov. Žalobca poskytoval súčinnosť, predkladal dôkazy
a prispieval k objasneniu skutkového stavu, z čoho musí byť jednoznačne vyvodené, že jeho konanie je
zásadne odlišné od konania nekontaktných subjektov a nemôže byť spájaný s podvodom, ktorým mohlo

byť poznačené dodanie služby/reklamy na predchádzajúcich stupňoch.

44. K vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo z dôvodu, že daňový subjekt, ktorý je na faktúre uvedený
ako deklarovaný dodávateľ, svojím konaním znemožnil žalovanému vykonať daňovú kontrolu. Takýto
právny záver je ale nesprávny a neprijateľný, pričom nemá oporu v žiadnom zákonnom predpise a

žalobca nemôže byť znevýhodnený pri posudzovaní ním predložených dôkazných prostriedkov len
preto, že dodávateľ uvedený na faktúre nespolupracuje. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nie je možné posúdiť, o aký reťazec išlo, či tu bol podvodný úmysel a či o ňom žalobca vedieť
mal alebo mohol. Tvrdenia žalovaného vykazujú znaky arbitrárnosti, keď bez uvedenia preukázaných
skutočností vyvodzuje svoje tvrdenia, ktoré nevychádzajú z vykonaných dôkazov, resp. sú v priamom

rozpore s vykonanými dôkazmi.

45. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný za určujúcu skutočnosť (od ktorej
odvíjal výrok svojho rozhodnutia) považoval to, že dodávateľ uvedený na faktúre, t. j. spoločnosť FLER
spol. s r. o. nespolupracoval v priebehu výkonu daňovej kontroly, teda nesúčinnosť dodávateľa, resp.

jeho konateľa spochybnila všetky ostatné dôkazy. Tieto tvrdenia žalovaného sa však javia ako účelové
a arbitrárne a povinnosťou žalovaného bolo zistiť a objasniť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Pokiaľ žalobcovi, na základe údajných podvodných konaní jeho dodávateľa, nebolo
priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť takýto postup riadne, presvedčivo
zdôvodnený a vykonané dôkazy musia bez pochyby založiť takýto právny záver. V predmetnej veci

žalovaný založil svoj právny záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe
domnienok, ktoré neboli zákonným spôsobom preukázané. Hlavným účelom žalovaného bolo preniesť
riziko z nevybratia dane na žalobcu, ktorý konal v dobrej viere a nevedel a ani nemohol vedieť o možnom
podvode na predchádzajúcich stupňoch.

46. Práva a právom chránené záujmy žalobcu neboli rešpektované a v žiadnom prípade neboli
chránené. Služba bola žalobcovi riadne dodaná, čo riadne preukázal a čo potvrdil aj samotný žalovaný,
keď skonštatoval, že reálna existencia reklamno-propagačných služieb nebola spochybnená. Táto
skutočnosť jednoznačne potvrdzuje, že predloženým dokladom neabsentuje materiálny základ. Ak
existencia týchto služieb nie je spochybnená, potom služba musela byť dodaná. Tým vznikla daňová

povinnosť. Následne bola daň voči žalobcovi iným platiteľom uplatnená, a to na základe dodanej služby,
ktorej poskytnutie potvrdil vtedajší konateľ spoločnosti FLER spol. s r. o.
47. Vlastníctvo internetovej stránky, a teda aj portálu netky.sk sa nezaznamenáva do žiadnych registrov
a nie je možné takéhoto vlastníka z verejne dostupných zdrojov identifikovať. Preto, ak žalovaný tvrdí,
že v dôsledku toho, že si žalobca nepreveril, kto je vlastníkom internetovej stránky a na základe toho

vyvodil záver, že žalobca konal neopatrne, takéto tvrdenie je v rozpore s existujúcim právnym stavom.
Žalovaný si v plnom rozsahu osvojil nesprávny právny záver správcu dane a do svojho rozhodnutia
prevzal celú jeho argumentáciu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s námietkami aprávnym názorom prezentovaným zo strany žalobcu v podanom odvolaní a nevykonal ani žiadny úkon
na odstránenie rozporov v skutkovom stave, ani na preverenie skutočností uvedených v odvolaní.

48. Žalovaný si dal vypracovať cenovú ponuku, z ktorej nesprávne vyvodil záver o tom, že cena, za ktorú
žalobca obstaral služby bola nevýhodná, resp. vysoká. Tento dôkaz žalovaný nesprávne vyhodnotil,
pričom vôbec neprihliadal na skutočnosť, že táto cenová ponuka bola vypracovaná v inom čase a
zároveň aj za iných podmienok v porovnaní s cenou, ktorú zaplatil žalobca svojmu dodávateľovi. Žalobca
počas konania jednoznačne preukázal, že cena, za ktorú si predmetnú reklamu objednal a ktorá mu aj

bola dodaná, bola na trhu bežná a zároveň pre žalobcu výhodná.

49. Na základe vykonaného dokazovania dospel žalovaný k nesprávnej objektívnej hodnote dodanej
služby, nakoľko jeho výpočet bol absolútne nepresný, neobjektívny a zavádzajúci. Objektívnu hodnotu
žalovanýposúdilnazákladenávštevnostistránkyzroku2018,pričomvôbecneuvádzal,akúnávštevnosť
mala stránka netky.sk v období poskytovania reklamných a propagačných služieb. Žalovaný svoje

presvedčenie o nevhodnosti vybranej služby z hľadiska ceny odvíjal od počtu zobrazení, pričom tento
ukazovateľ je len marketingový trik poskytovateľov týchto služieb, ktorý nie je smerodajný, pretože
neodráža počet reálnych užívateľov, segmentáciu návštevníkov, cieľovú skupinu návštevníkov, rýchlosť
načítavania stránky, podvodné zobrazenie stránky a pod..

50. V časti B/ žaloby (napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, pričom vo viacerých bodoch si odporuje, nakoľko žalovaný uvádza právne závery, ktoré však
nekorešpondujúsodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia)žalobcanamietal,žežalovanýaninajednom
mieste svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom sa vysporiadal s námietkami žalobcu v jeho
odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane ohľadne skutočnosti, že žalobca nevedel a ani nemohol vedieť

o údajnom podvodnom konaní svojho dodávateľa v rámci umelo vytvorenej obchodnej skupiny. Žalovaný
sa zaoberal len skutočnosťami uvedenými v I. až V. bode podaného odvolania, ale nezaoberal sa
skutočnosťami uvedenými v VI. bode odvolania, ktorými žalobca vyvracal, že v danom čase vedel
alebo mohol vedieť, že sa môže potenciálne jednať o podvod. Takýto postup žalovaného je nesprávny,
nezákonný a najmä arbitrárny.

51. Rozhodnutie správcu dane bolo v prevažnej miere založené na skutočnosti, že tu existovali údajne
podvodne vykonštruované hospodárske operácie, ktorých cieľom malo byť získanie neoprávneného
prospechu na úkor štátneho rozpočtu. Žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťami vyvracajúcimi
existenciu podvodného konania a tým odoprel žalobcovi právo dozvedieť sa, prečo tieto skutočnosti

nepovažoval za dostatočné na preukázanie tvrdení žalobcu a rovnako mu odoprel právo na uplatnenie
prípadných ďalších námietok, ktoré žalobca mohol uviesť v tejto správnej žalobe. Týmto postupom
sa žalovaný stotožnil s právnym názorom správcu dane v tom, že k podvodnému konaniu došlo.
Konštatovanie, že došlo k podvodnému konaniu, však bez ďalšieho nemôže založiť právny záver o
tom, že k nemu aj skutočne došlo. Postup daňových orgánov je nezákonný a svedčí o tom, že žalovaný

nedostatočne zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne stanovenie daňovej povinnosti, resp. odpočtu
dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe pod
č. k. 38Ca/63/99-37 a ďalej citoval časť rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane.

52. Bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

jeho odôvodnenie vo viacerých častiach nekorešponduje s rozhodnutím správcu dane (dokonca
mu odporuje), je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nezákonné a vykazuje znaky arbitrárnosti,
nakoľko právne závery žalovaného si navzájom odporujú. Ak na jednej strane žalovaný na základe
údajne dostatočného dokazovania a skúmania skutkového stavu dospel k záveru, že správca dane
nesankcionuje žalobcu za to, že konal neopatrne a neobozretne, nemôže byť na druhej strane v

rozhodnutí správcu dane (ktoré žalovaný potvrdil ako vecne správne) uvedený pravý opak. Správca
dane práveže sankcionoval žalobcu za to, že podľa jeho názoru konal neobozretne, nakoľko v dôsledku
údajného podvodného reťazca (o ktorom žalobca nemohol vedieť) mu odoprel právo na odpočet dane
z pridanej hodnoty.

53. V týchto skutočnostiach vidí žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu
žalovaného, ktorý konštatuje a robí právne závery, ktoré si navzájom odporujú, pričom na nich zakladá
rozhodnutie, na základe ktorého bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmoch.54. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a arbitrárne aj z dôvodu, že žalovaný sa nezaoberal
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011, na ktoré poukazoval žalobca v

odvolaní, a to z dôvodu, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch je možné odôvodnenie tohto rozsudku
aplikovať na jeho transakcie.

55. Žalobca žiadal, aby správny súd prihliadal na obsah tohto rozhodnutia, nakoľko jeho obsah sa
vzťahujeprávenaproblematikudôkaznéhobremenavovzťahukdaňovémusubjektu,ktorýpodobneako

žalobca predložil potrebné listinné dôkazy a preukázal reálnu existenciu plnenia. Na predmetnej faktúre
sa nachádzal podrobný opis predmetu plnenia, časové uvedenie požadovanej reklamy s konkrétnym
opisom dodanej služby. Nejde o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou s jednoduchým a
všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Práve naopak, žalobca na
úplné vylúčenie akýchkoľvek pochybností predložil žalovanému, resp. správcovi dane aj faktúry, CD
nosič, doklady o úhradách. Žalovaný mal za to, že reklama/služba reálne dodaná nebola, teda nebola

dodaná vôbec, pričom uviedol, že správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov.

56. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k odlišnému právnemu záveru ako správca
dane, a to, že predmetná reklama nebola dodaná vôbec. Nezohľadnil ani žalobcom predložené dôkazy
(CD nosiče, doklady o úhradách, faktúry), ani právne závery správcu dane, ktorý zistil, že reklama

vykonaná bola, resp., že nebola spochybnená existencia reklamných služieb. Rozhodnutie správcu
dane a žalovaného si navzájom odporujú, a to v zistení skutočnosti, či vlastne reklama vykonaní bola.
Takýto závažný rozpor možno odstrániť len zrušením oboch rozhodnutí, nakoľko nie je možné, aby jedno
rozhodnutie deklarovalo, že reklama vykonaná bola a druhé, ktoré ho dokonca potvrdzuje a považuje
za vecne správne naopak deklaruje, že k dodaniu služby nedošlo. Tento nezákonný postup žalovaného

predstavuje výrazný zásah do právnej istoty žalobcu. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že u žalovaného
vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu, že dodávateľ nepredložil požadované dôkazy a nespolupracoval
so žalovaným, resp. z dôvodu preverovania dodávateľov, ktorí podľa zistenia žalovaného uskutočňovali
fiktívne obchody.

57. Žalovaný pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho
dôkazné bremeno. Žalobca riadne preukázal (faktúry, CD nosič, doklady o úhradách), že objednané
reklamno-propagačné služby boli dodané, preukázal teda skutočné dodanie týchto služieb, avšak iba
z dôvodu, že dodávateľ FLER spol. s r. o. nespolupracoval, nepredložil potrebné doklady, žalovaný
rozhodol tak, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

58. V prípade, ak žalovaný mal pochybnosti o dodaní reklamy žalobcovi, tieto pochybnosti mal
jasne, výstižne a hlavne dostatočným spôsobom vysvetliť. Je v hrubom rozpore s požiadavkou
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ak žalovaný spochybnil všetky dôkazy predložené
žalobcom len z dôvodu, že dodávateľ nespolupracuje. Takéto spochybnenie žalovaného je absolútne

neprijateľné. Žalovaný bol povinný vykonanými dôkazmi preukázať existenciu skutočností vyvracajúcich
vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, ktorými žalobca preukazoval svoju daňovú povinnosť. V
tejto časti žaloby žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor")
v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House).
Žalovaný sa týmito rozsudkami nijakým spôsobom nezaoberal, a to z dôvodu, že žalobca v podanom

odvolaní neuviedol, v ktorých bodoch sú aplikovateľné na daný prípad. Z odvolania žalobcu je však
zrejmé, aplikácie ktorých bodov sa žalobca dovolával.

59. Z ustálenej judikatury Súdneho dvora, ako aj Najvyššieho súdu SR je totiž zrejmé, že žalobca ako
daňový subjekt nemôže byť sankcionovaný, resp. postihnutý v rámci svojej obchodnej transakcie za

skutočnosť, že predchádzajúca alebo následná obchodná transakcia (v našom prípade uskutočňovaná
podľa názoru žalovaného v rámci fiktívneho reťazca) bola poznačená podvodným konaním. Takýto
výklad žalovaného je v absolútnom rozpore s platným právom, je nezákonný a arbitrárny a v konečnom
dôsledku sa prieči aj vyššie citovaným rozhodnutiam.

60. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca nebol pri výbere obchodného partnera opatrný
a pravdepodobne si ho dostatočne nepreveril. V predmetnej veci si však žalobca preveril svojho
dodávateľa z verejne dostupných zdrojov (obchodný register, registrácia platiteľa dane z pridanej
hodnoty), nastavil si štandardný spôsob úhrady faktúr formou bezhotovostného prevodu, navyšeposkytnutie reklamy bolo zdokumentované na CD. Žalobcom zvolený dodávateľ sa nenachádzal na
portáli daňových dlžníkov, ani na zozname subjektov, u ktorých vznikli dôvody na zrušenie registrácie
na dani z pridanej hodnoty. V týchto zdrojoch sa v tom čase nenachádzali žiadne negatívne informácie o

žalobcovom novom dodávateľovi. Z údajov dostupných v registri účtovných závierok nie je možné získať
informácie o podvodnom konaní účtovnej jednotky. Jednalo sa o relatívne novovzniknutú spoločnosť a
účtovné výkazy nepoukazovali na nič neobvyklé. Ani správca dane až do 15. 10. 2015 neidentifikoval
dôvody, pre ktoré by mala byť spoločnosti FLER spol. s r. o. zrušená registrácia na dani z pridanej
hodnoty a žalobca konal v dobrej viere a nemohol identifikovať budúce problémy svojho dodávateľa.

61. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť
uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmania týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu
kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (rozsudok Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11,
Stroj trans, C-642/11). Žalovaný tvrdil aj to, že žalobca si dodávateľa nepreveril osobne návštevou v
sídle dodávateľa, nepreveril si jeho sídlo, ani skutočnosť, či je dodávateľ objednanú službu schopný

dodať. K podobným skutočnostiam Súdny dvor EÚ zaujal názor v rozsudku vo veci Mahagében a
Dávid. Žalovaný odoprel žalobcovi jeho právo na ním uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty
aj napriek skutočnosti, že nedisponoval žiadnymi dôkazmi, na základe ktorých by bol oprávnený
zákonným spôsobom vysloviť takýto právny záver. Podľa ustálenej judikatury je v súlade s režimom
práva na odpočet dane nezlučiteľné potrestať zamietnutím tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel

alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom, alebo
že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza plneniu platiteľa dane alebo
nasleduje po ňom, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty (uvedený záver
je obsiahnutý najmä v rozsudkoch vo veci Kittel a Recolta Recycling a Bonik). Žalovaný založil svoj
právny názor, že žalobca mohol a mal vedieť o vykonštruovanom podvodnom reťazci na základe

skutočnosti, že dodávateľ v priebehu konania nespolupracoval a nepredložil požadované doklady.
Takýto záver žalovaného je neprípustný, nakoľko aj samotný Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že
zodpovednosť vykonávať kontrolné činnosti prináleží príslušným orgánom. Je úlohou daňového orgánu,
ktorý konštatoval podvod alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby preukázal, že
tento adresát vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet bolo

súčasťou podvodu. Musí tak vykonať na základe objektívnych skutočností a bez toho, aby od adresáta
faktúry vyžadoval overovania, ktoré mu neprináležia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci PPUH Stehcemp (C-277/14) a C-329/18 Valsts ienemumu dienests proti
SIA Altic, z ktorých časti i citoval. Skutočnosť, že žalovaný, resp. správca dane preniesol dôkazné
bremeno na žalobcu, vyžadoval od neho overovania, na ktoré nebol povinný, ako aj prijatie opatrení

na zabezpečenie toho, aby plnenia neboli súčasťou údajného podvodu spáchaného iným subjektom,
spôsobila, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a v absolútnom rozpore aj s európskou judikatúrou.

62. V časti C/ žaloby žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že výpoveď
svedka S. N. nepreukázala skutočné dodanie služby, nakoľko aj zo samotného obsahu napadnutého

rozhodnutia je zrejmé, že reklama dodaná bola. Nesprávnym vyhodnotením skutočností uvádzaných
a preukazovaných zo strany spoločnosti FLER spol. s r. o. ako aj zo strany žalobcu došlo k vážnemu
poškodeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, nakoľko práve výpovede žalobcu, ako aj dodávateľa
je potrebné považovať za rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, keďže okrem listinných dôkazov
opisovali dodanie objednanej služby.

63. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že iný (od neho odlišný) subjekt si nesplní svoju povinnosť predložiť
dôkazy. Žalobca nedisponuje v daňovom, ani v súdnom konaní donucovacími právomocami, nemá
akým spôsobom zákonne donútiť iný daňový subjekt, aby spolupracoval s príslušným správcom dane.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok v konaní pod sp. zn. 21S/124/2012. Žalobca zo svojej

súkromnoprávnej pozície nemôže zabezpečiť dôkazy, ktorými on sám nikdy nedisponoval a ktoré má
k dispozícií iný daňový subjekt. Nemožno hovoriť o zachovaní rovnakých práv a povinností žalobcu a
dodávateľa, t. j. spoločnosti FLER spol. s r. o., ak nesplnenie povinností jedného subjektu je na
ťarchu druhého subjektu. Skutočnosť, že jeden daňový subjekt znemožňuje vykonanie kontroly, nemôže
dostať žalobcu bez akéhokoľvek pričinenia do tak nevýhodnej pozície, že bude v konečnom dôsledku

rozhodnuté v jeho neprospech.
64. Pri dokazovaní v rámci správy daní sa uplatňuje aj vyhľadávacia zásada. Správca dane, ktorý vedie
dokazovanie je povinný dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný návrhmi daňových subjektov. Žalovaný, resp. správca dane však bezakéhokoľvek právneho základu preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, výsledkom čoho bolo vydanie
rozhodnutia, ktoré je arbitrárne a nezákonné, porušujúce právo žalobcu na spravodlivé daňové konanie.
Žalobca nikdy netvrdil, že žalovaný, resp. správca dane je povinný preukazovať, že reklama nebola

vykonaná deklarovaným dodávateľom, ale tvrdil, že je jednoznačne povinný riadnym spôsobom zistiť
skutkový stav veci. Pokiaľ správca dane tvrdil, že služby nedodal dodávateľ označený žalobcom, bolo
jeho zákonnou povinnosťou označiť subjekt, ktorý podľa neho službu skutočne dodal. V prípade, ak
správca dane, resp. žalovaný tvrdil, že bolo dostatočne vykonané dokazovanie, prečo z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, kto službu skutočne dodal ? Odpoveď je jednoduchá, preto, lebo službu

dodala spoločnosť FLER spol. s r. o. tak, ako to preukázal žalobca a potvrdil aj konateľ spoločnosti FLER
spol. s r. o.

65. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, vágne, pričom z neho nevyplýva vysvetlenie,
na základe akých úvah k takémuto rozhodnutiu žalovaný vôbec dospel, čo je v priamom rozpore so
slovenskou, ako aj európskou právnou úpravou a judikatúrou. Žalovaný postupoval nezákonne, keď

preniesoldôkaznébremenonažalobcu,pričomnevykonalžiadnedôkazynapreukázanieskutočnosti,že
žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vykonštruovaného obchodného reťazca. Je zrejmé, že
ak žalobca v rámci daňovej kontroly predložil dôkazy (faktúry, CD nosiče, doklady o úhradách, vysvetlil,
prečo si vybral konkrétneho dodávateľa, čo si o ňom zistil a prečo si nezistil tie skutočnosti, ktoré
požadoval žalovaný), nemôže žalovaný svojvoľne bez akýchkoľvek iných dôkazných prostriedkov prijať

záver, že žalobca mohol a mal vedieť o podvodnom konaní vykonštruovaného obchodného reťazca. Je
nesprávne, arbitrárne a v konečnom dôsledku aj nezákonné, aby žalobca ako daňový subjekt suploval
zákonnú povinnosť žalovaného len z dôvodu, že tomuto sa nepodarilo zistiť všetky skutočnosti na
správne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie nie je vydané v súlade so zákonom, ani v súlade s
princípom ochrany práv a záujmov žalobcu a so zásadou doktríny legitímneho očakávania, v dôsledku

čoho je nezákonné a arbitrárne.

66.Vzáverežalobyžalobcauviedoltietodôvodynazrušenienapadnutéhorozhodnutia,ato,žežalovaný
- pri rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že dodávateľ a žalobca potvrdili existenciu faktúry, jej
úhradu, dodanie služby, ani na to, že bolo jednoznačne preukázané (CD nosiče, doklady o úhradách),

že tu existovalo materiálne plnenie,
- nevykonal dostatočnú kontrolu reťazca dodávateľov obchodného partnera - spoločnosti FLER spol.
s r. o.,
- neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a na ktoré upozorňoval a ktoré namietal
žalobca,

- nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca konal neobozretne, neopatrne a neeliminoval všetky
obchodné riziká,
- nesprávne a neobjektívne vyhodnotil výhodnosť iných cenových ponúk od iných ním oslovených
dodávateľov,
- vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci.

67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako
i rozhodnutie správcu dane.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

68. Vo vyjadrení zo dňa 27. 10. 2020 žalovaný k žalobe uviedol, že trvá na výroku svojho rozhodnutia,
pričom poukázal na jeho odôvodnenie. Žalobca v žalobe neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by

svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu a neboli by predmetom jeho odvolania. Zistenia
správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce, sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v jeho
rozhodnutí zo dňa 17. 09. 2019 ako i v rozhodnutí žalovaného zo dňa 27. 02. 2020.

69. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v V. bode žaloby.

K námietkam žalobcu v časti A/ žaloby žalovaný uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej
kontroly v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. (ust. § 3 ods. 1, 3, 7, § 24 ods. 2) a čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR a námietku o porušení príslušných ustanovení tohto zákona považoval za zmätočnú.70. Správca dane ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach popísali zistený skutkový stav, ako i doklady
a dôkazy, z ktorých vychádzali, vyhodnotili všetky zistené skutočnosti a zaoberali sa aj námietkami

žalobcu. V konaní správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že konaním žalobcu
došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. (žalobca si neoprávnene odpočítal daň z
faktúr od spoločností FLER spol. s r. o. a porušil ust. § 49, § 51, § 19 ods. 2 tohto zákona) a skutkový
stav bol teda v danom prípade dostatočne zistený. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
že žalovaný sa vysporiadal s každou kategorickou odvolacou námietkou žalobcu a na svojich záveroch

aj naďalej zotrváva. Žalobca predložil správcovi dane faktúru, doklad o úhrade, avšak nijako inak
nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa, ako základnej
podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane (ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.).
Nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by jednoznačne a dostatočne preukázal
dodanie služby spoločnosťou FLER spol. s r. o.. K CD nosiču, ktorý bol predložený správcovi dane
v priebehu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že sa na ňom nachádzali články uverejnené na portály

netky.sk. Správca dane však vykonaným dokazovaním nespochybnil dodanie služby, ale dodávateľa
služieb. V konkrétnom posudzovanom prípade správca dane svojim dokazovaním zistil, že nebola
naplnená základná skutková podstata podľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.,
podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 2 vyššie uvedeného zákona). V súvislosti s dôkaznou

povinnosťou žalobcu žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 401/09-17, podľa
ktorého má platiteľ v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie preukázať. Žalobca nijako nevyvrátil pochybnosti správcu dane o tom, že zdaniteľné plnenie
sa uskutočnilo tak, ako je deklarované na predloženej faktúre, teda že plnenie mu dodala spoločnosť
uvedená na predloženej faktúre ako dodávateľ. Povinnosťou správcu dane bolo v priebehu daňovej

kontroly ako aj vyrubovacieho konania preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov, čo
znamená, že plnenie príslušných zákonných ustanovení musí preukázať i obchodný partner žalobcu,
t.j. spoločnosť FLER, spol. s r. o.. Táto spoločnosť zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o., ktorej konateľom je S. K.. Z mnohých daňových konaní je
žalovanému známe, že sa jedná o osobu, ktorá preberá spoločnosti za účelom ich zlúčenia a následnej

likvidácie, pričom táto osoba k dokladom zlučovaných, resp. zanikajúcich spoločností vyhlasuje, že
dokladmi spoločností nedisponuje. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že svedok S. N. ako bývalý
konateľ spoločnosti FLER spol. s r. o. svojou výpoveďou potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia.
Svedok potvrdil spoluprácu so žalobcom, ale svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými a správcom dane
overiteľnými dôkazmi preukázať nevedel. Žalovaný sa s poukazom na súdnu prax Najvyššieho súdu

SR (napr. rozhodnutia vo veciach vedených pod sp. zn. 5Sžf/55/2017, 1Sžf/36/206) nestotožňuje s tým,
že samotná svedecká výpoveď, v rámci ktorej svedok len všeobecne potvrdí dodanie služby (reklama)
žalobcovi, je dostatočným dôkazom (v spojení s účtovnými dokladmi - faktúrami) o dodávke služby.
Nemožno považovať za vierohodnú takú výpoveď svedka, ktorá je ako celok všeobecná, neurčitá a ak
svedok(S.N.)niejeschopnýohľadomspornýchobchodnýchprípadovuviesťžiadnekonkrétneokolnosti

aanipredložiťdokumentypodporujúcejehovýpoveď.Takátovýpoveďniejepretodostatočnýmdôkazom
o tom, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako tvrdí žalobca.

71. K námietke žalobcu v súvislosti s dôkazným bremenom a poukazovaním na rozsudok Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojich

niekoľkých posledných rozhodnutiach (napr. v konaní pod sp. zn. 10Sžf/43/2018), zdôraznil, že
judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ
ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v
posledných rokoch sa jasne ustálila v intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, ak správca dane
nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného

obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. V tejto súvislosti žalovaný príkladom
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/40/2017, 4Sžf/38/2017,
1Sžf/82/2016, 3Sžf/12/2018 ako aj uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 705/2017.

72. V predmetnej veci nebolo dokazovaním vykonaným správcom dane preukázané, že reklamu a

propagáciu spoločnosti žalobcu vykonala spoločnosť FLER spol. s r. o. uvedená na faktúrach ako
dodávateľ. Táto spoločnosť pravdivosť údajov uvedených na faktúrach predložených žalobcom v
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadnym, správcom dane overiteľným, dôkazom
nepreukázala. Dôkazná povinnosť v predmetnej veci neprešla na správcu dane, ale primárne bola nastrane žalobcu, ktorý mal povinnosť svoje tvrdenie o uskutočnenej obchodnej transakcii preukázať.
Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je preukazovať existenciu obchodnej transakcie,
resp. vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu, ale správnosť a pravdivosť predložených

dokladov a dôkazov preverovať. Dôležitou otázkou v konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu
dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., čo bola základná a
podstatná námietka v žalobe. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49
ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou žalobcu, ktorý je platiteľom dane. Žalobca si preto mal zaobstarať dostatok dôkazných

prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to,
že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní
nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá
je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil
pri dodaní služieb, ktoré mu dodala spoločnosť FLER spol. s r. o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen

existenciu zdaniteľných plnení (ktoré správca dane nespochybnil), ale aj ich skutočné dodanie zo strany
tohto dodávateľa, resp. subdodávateľov. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenia
uskutočnili tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný v súvislosti s dôkazným bremenom poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. I ÚS 269/2014-13, v ktorom skonštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní
v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Dôkazné bremeno preukazujúce

uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na žalobcovi/daňovom subjekte, pričom nemožno
opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom
systéme dani z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnom zneužívaní
(rozsudky Halifax, Gemeente Leusden a Holin Group). Žalobca nepreukázal ani to, že vynaložil a prijal
všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby

zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu od osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

73. Správca dane v priebehu daňovej kontroly viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu
deklarovaného na faktúre, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri
výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Na základe vykonaného dokazovania správca

dane zistil skutkový stav správne a v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z.

74. K námietkam žalobcu v časti B/ žaloby žalovaný uviedol, že daňové orgány svoje rozhodnutia
neodôvodnili podvodným konaním, ale porušením ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. Na tomto nič
nemení ani skutočnosť, že správca dane vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že žalobca mohol

vedieť o podvodnom konaní, ale podstatné je to, že svoje rozhodnutie nepostavil na tom, že žalobca
bol účastníkom podvodného konania. Dodanie služby - reklamy nebolo v predmetnej veci spochybnené,
ale nebolo preukázané, že reklama bola dodaná práve deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou
FLER spol. s r. o.. Pre správne určenie dane bolo rozhodujúcou skutočnosťou, či fakturované plnenie
bolo reálne dodané uvedenou spoločnosťou, pričom toto bolo vykonaným dokazovaním spochybnené a

pochybnosťnebolažalobcomvdaňovomkonanívyvrátená.Správcadanevosvojomrozhodnutínetvrdil,
že v posudzovanej veci sa jednalo o podvodné konanie žalobcu, ale mal za preukázané, že reklama
nebola dodaná spoločnosťou FLER spol. s r. o. Za tohto stavu vo veci neobstojí argumentácia žalobcu,
že je potrebné sa zaoberať tým, že sa svojou činnosťou dopúšťa podvodného konania, resp. na podvode
participuje. Žalovaný bol toho názoru, že bolo povinnosťou žalobcu, aby predložil správcovi dane také

dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť zdaniteľného plnenia. S poukazom na zásadu objektívnej pravdy,
ktorá ovláda daňové konanie nie je povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a
správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho
úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu im

prizná, s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v
rámci správy daní a v priebehu konania. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore
s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos C- 409/04, Oliemaatschappij C-499/10.

75. Žalobca opakovane poukazoval na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-354/03 Optigen, C-355/03
Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House; Mahgében a Dávid zo dňa 21. júna 2012, C-80/11,
C-142/11, C-642/11, C-277/14, C-329/18, C-329/18, resp. z nich citoval, ale nestačí len uvádzať niektoréprávne závery, ktoré sú v týchto rozsudkoch uvedené. Žalovaný bol toho názoru, že tieto rozsudky
nemožno bezvýhradne použiť aj pre daný prípad. V zmysle čl. 273, prvý odsek, Smernice Rady
2006/112/ES členské štáty môžu uložiť daňovým subjektom iné povinnosti, ako sú uvedené v tejto

smernici, ak ich považujú za potrebné za zabezpečenie riadneho výberu dane z pridanej hodnoty a na
predchádzanie daňovým podvodom.

76. K V. bodu žaloby, časť C/ žalovaný uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu v tom, že sa
nevysporiadal s väčšinou argumentov uvedených v odvolaní. Práve naopak, žalovaný postupoval pri

vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu v zmysle rozhodnutia ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko
z 21. 01. 1999 ktorý zdôraznil, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd SR nevyžadujú, aby na každý
argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument,
ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Žalovaný bol toho
názoru, že nemusí byť daná odpoveď na všetky argumenty žalobcu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo žalobcu na spravodlivý proces.

77. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti žalovaný uviedol, že správca dane
vyruboval daň odchylne od daňového priznania, a preto bol povinný v rozhodnutí v súlade s ust. § 63

ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. uviesť odôvodnenie, v ktorom uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a uviedol tiež právne predpisy, na základe ktorých
rozhodoval. Správca dane taktiež popísal všetky úkony, ktoré za účelom zistenia skutkového stavu
vykonal. Žalovaný preskúmaním rozhodnutia nevzhliadol pochybenie v konaní správcu dane (porušenie
hmotno-právnych predpisov alebo Ústavy SR), alebo nedostatok v rozhodnutí, ktorý by preukazoval jeho

nezákonnosť. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný predmetnú námietku žalobcu za irelevantnú.
Daňové orgány v predmetnej veci postupovali v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 222/2004
Z. z., v súlade s Ústavou SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou.

Žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

78. Žalobca v podaní zo dňa 01. 12. 2020 reagoval na vyjadrenie žalovaného a bol toho názoru,
že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti ani tvrdenia, ktorými by vyvracal
skutkové tvrdenia žalobcu a rovnako neuviedol ani žiadne nové tvrdenia, ktoré by opodstatňovali jeho
záverečný návrh, a to, aby správny súd žalobu zamietol.

79. Žalovaný nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, resp. vykonaným dokazovaním dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne
posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalobcu taktiež nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

80. Žalobca nespochybnil, že správca dane je povinný verifikovať predložené doklady (faktúru a doklad o
úhrade),avšakvprípade,aknazákladeichnesprávnehovyhodnoteniadospelkzáveru,žedodávateľom
nebola spoločnosť FLER spol. s r. o., že reklama nebola dodaná od deklarovaného dodávateľa, že
deklarovaný dodávateľ je údajne súčasťou podvodného reťazca obchodujúceho s určitými (doposiaľ zo

strany správcu dane, resp. žalovaného nebolo preukázané s akými) komoditami, musí správca dane,
resp. žalovaný svoje závery zdôvodniť relevantnými zisteniami a dôkazmi, čo však v danom prípade
neurobil a preniesol dôkazné bremeno v plnom rozsahu na žalobcu.

81. Tvrdenia žalovaného o konateľovi spoločnosti SAMOS SLOVAKIA, s. r. o. nie sú ničím podložené,

pričom strohý odkaz na iné daňové konania je na preukázanie týchto tvrdení absolútne nedostačujúci.
Žalobca nie je účastníkom iných daňových konaní, ako tých, ktoré sú vedené na podklade faktúr od
spoločnosti FLER spol. s r. o. a to, aké skutočnosti správca dane zistil v iných daňových konaniach je z
jeho postavenia ako konkrétneho daňového subjektu irelevantné.82. Vo vzťahu k výpovedi svedka S. N. žalobca uviedol, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že dodanie
služby nebolo spochybnené (čo bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí), ale na druhej strane

spochybňuje výpoveď konateľa spoločnosti FLER spol. s r. o., ktorý potvrdil dodanie služby. Žalovaný
rozlične posudzuje jednotlivé časti tej istej výpovede na vyvodenie rozličných právnych záverov, čo je v
rozpore s príslušnými právnymi predpismi, ako aj so zásadou zákonnosti. Žalobca predložil žalovanému
všetky potrebné doklady, ním tvrdené skutočnosti riadnym spôsobom preukázal a dokonca aj svedok
- konateľ spoločnosti FLER spol. s r. o. na výsluchu potvrdil spoluprácu so žalobcom. Z dôvodu, že

žalovaný mal pochybnosti o podnikaní spoločnosti FLER spol. s r. o. (z dôvodu jeho nespolupracovania)
však žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré je podľa názoru žalobcu nezákonné a nedostatočne
odôvodnené.

83. Existencia údajného podvodného obchodného reťazca, postavenie osoby S. K. ako bieleho koňa,
komodity, s ktorými údajne obchodoval podvodný reťazec neboli zo strany žalovaného preukázané,

nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že dotknuté subjekty nespolupracovali pri
výkone daňovej kontroly. Táto skutočnosť však nemôže bez ďalšieho založiť záver o tom, že došlo
k podvodnému konaniu. Postup žalovaného je nezákonný a svedčí o tom, že nedostatočne zistil
skutočnosti rozhodujúce pre správne stanovenie daňovej povinnosti, resp. odpočtu dane z pridanej
hodnoty. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe č. k. 38Ca/63/99-37.

84. Žalovaný nepreukázal existenciu podvodného reťazca. Jeho tvrdenia o tom, že nie je povinný
vyhľadávať dôkazy a preberať iniciatívu za žalobcu neobstoja, nakoľko pokiaľ dôjde k odmietnutiu práva
na odpočet dane z pridanej hodnoty aj z dôvodu, že jeden z dodávateľov bol súčasťou daňového
podvodu, takýto záver musí byť riadne preukázaný a musí vyplývať z vykonaného dokazovania, čo

však v danom prípade uskutočnené nebolo. Tvrdenie žalovaného o existencii údajného podvodného
reťazca nebolo preukázané, pričom prijatie takéhoto právneho záveru bez akéhokoľvek presvedčivého
preukázania, je v hrubom rozpore s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi daňové konanie. V
tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

85. Žalovaný taktiež nepreukázal, s akými komoditami, resp. službami mal obchodovať údajný reťazec
firiem definovaný v protokoloch z daňovej kontroly a v napadnutom rozhodnutí, pričom k tejto skutočnosti
sa nevyjadril ani vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 10. 2020. Naďalej platí, že nie je možné posúdiť, či
o nejaký reťazec vôbec išlo, či tu bol podvodný úmysel a či o ňom žalobca vedieť mal alebo mohol.
Tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho rozhodnutí vykazujú znaky arbitrárnosti, nakoľko tieto tvrdenia

nevychádzajú z vykonaných dôkazov, resp. sú v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi.
86. Žalobca bol toho názoru, že svoje dôkazné bremeno uniesol, keď predložil všetky požadované
doklady, faktúry, zmluvy, CD nosič, poskytoval maximálnu súčinnosť počas celého daňového konania,
avšak žalovaný z dôvodu nespolupráce iných subjektov odlišných od žalobcu, rozhodol v neprospech
žalobcu. Nemožno v žiadnom prípade hovoriť o neunesení dôkazného bremena žalobcu, pokiaľ v konaní

nespolupracujú iné daňové subjekty, dokonca subjekty odlišné od žalobcu a jeho dodávateľa.

87. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/1/2011 je aplikovateľné i v predmetnej
veci, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že k jeho vydaniu došlo najmä preto,
že dôkazné bremeno bolo bezdôvodne prenesené na žalobcu, a to z dôvodu nespolupráce ostatných

daňových subjektov. Žalobca žiadal, aby súd v tejto veci prihliadol na ustálenú judikatúru EÚ, najmä na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum
Elektronics) a C-484/03 (Bond House), rozsudok z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a
C-142/11, EU:C:2012:373, bod 65, a z 31. januára 2013, Stroj trans, C-642/11, EU:C:2013:54, bod
50, rozsudky vo veci Kittel a Recolta Recycling a Bonik a na rozsudok z 22. októbra 2015, PPUH

Stehcemp (C-277/14), ako aj rozhodnutie C-329/18 Valsts ienemumu dienests proti SIA Altic, nakoľko
tieto rozhodnutia sú v plnom rozsahu aplikovateľné na jeho obchodný prípad.

88. Argumentácia žalovaného, že nepostavil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca bol účastníkom
podvodného konania je v tomto smere absolútne irelevantná, nakoľko žalobca poukazoval v správnej

žalobe (aj v odvolaní) na to, že z dôvodu údajnej existencie podvodného obchodného reťazca boli
spochybnené jeho obchodné transakcie s deklarovaným dodávateľom. Žalobca však na existenciu
údajného obchodného reťazca nemal žiadny vplyv a nemal sa z verejne dostupných zdrojov ani akodozvedieť, že takýto reťazec vôbec niekedy existoval. Takýto postup žalovaného je v zrejmom rozpore
s existujúcim právnym stavom a v značnej miere poškodzuje práva a právom chránené záujmy žalobcu.

89. Žalobca bol jednoznačne ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch tým,
že žalovaný viedol a vykonal dokazovanie nezákonným spôsobom, nezaoberal sa jeho zásadnými
námietkami, a to bez toho, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
na strane zúčastnených subjektov. Žalovaný neuviedol vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti ani
tvrdenia, ktoré by preukazovali, že konal zákonne a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov

a že by postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Služba bola žalobcovi riadne dodaná,
čo potvrdil aj samotný žalovaný, keď skonštatoval, že reálna existencia reklamno-propagačných služieb
nebolaspochybnená.Akexistenciatýchtoslužiebniejespochybnená,potomslužbamuselabyťdodaná.

90. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že sú tu dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, nakoľko žalovaný nevykonal dostatočnú kontrolu reťazca dodávateľov obchodného

partnera - spoločnosti FLER spol. s r. o. a neprihliadal na skutočnosť, že žalobca a jeho dodávateľ
potvrdili existenciu faktúry, jej úhradu, dodanie služby, ani to, že bolo jednoznačne preukázané (CD
nosiče, doklady o úhradách), že tu existovalo materiálne plnenie. Žalovaný neprihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a na ktoré upozorňoval a ktoré namietal žalobca. Rozhodnutia
daňových orgánov sú nezákonné, nakoľko z ich odôvodnenia vyplýva, že skutočný stav veci nebol

zistený čo najúplnejšie, čo je v rozpore so zákonnou požiadavkou kladenou na riadne, presvedčivé
a zákonné odôvodnenie rozhodnutí. Žalobca opätovne navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie
správcu dane ako je rozhodnutie žalovaného.

91. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu bolo zaslané žalovanému, ktorý už ďalšie vyjadrenie

(dupliku) nepodal.

92. Na prejednanie žaloby žalobcu súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca
žalobcu v súlade so svojimi písomnými podaniami a do pozornosti súdu dal rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-610/19 ako i rozsudok tunajšieho súdu v obdobnej veci žalobcu a žalovaného v konaní

pod sp. zn. 26S/22/2020 zo dňa 09. 09. 2021, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného týkajúce sa
iného zdaňovacieho obdobia a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalovaný sa pojednávania
nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

93. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 02. 2020 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa
ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

94. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2015, predmetom dane je
b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá

referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,

čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za
dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,
ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom

období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúryodjejvydaniadokoncaobdobianauchovávaniefaktúry.Akospôsobzabezpečeniavierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov

zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto
zákona pri
a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej

osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa § 74 ods. 1 písm. a/ až i/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72
musí obsahovať a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a

jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b/ meno a priezvisko príjemcu
tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň,
pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c/ poradové číslo faktúry, d/
dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh

dodanéhotovarualeborozsahadruhdodanejslužby,g/základdaneprekaždúsadzbudane,jednotkovú
cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane
alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo
smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v
platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i/ výšku dane spolu v eurách,

ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať
a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia
osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po

dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

95. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2020, teda i v
čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže

odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca

dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

96. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri
rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2015
v sume 2.000,- eur (rozdiel medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za vyššie uvedené

zdaňovacie obdobie, t. j. 17.443,78 eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní, t.
j. 19.443,78 eur) po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v období od 06. 11. 2017 do 07. 01. 2019
(s prerušením od 27. 08. 2018 do 16. 11. 2018 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií do Českej republiky) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené

podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa - spoločnosti FLER spol. s r. o.

97. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie

odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 pri ním tvrdenom dodaní
plnenia podľa faktúry č. 310720512 zo dňa 31. 08. 2015 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa
31. 08. 2015 od spoločnosti FLER spol. s r. o. v sume 12.000,- eur (z toho cena bez dane z
pridanej hodnoty v sume 10.000,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 2.000,- eur). Predmetom tejto
faktúry boli reklamno-propagačné služby na spravodajskom portály www.netky.sk a konkrétne „reklamný

banner B7 300 x 200 px, inzercia zobrazovaná na úvodnej stránke portálu www.netky.sk mesiac august
2015“. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä nesprávne právne posúdenie, nedôvodné prenesenie
dôkazného bremena, vykonanie dokazovania nezákonným spôsobom, pričom tvrdil, že právne závery
rozhodnutí daňových orgánov si odporujú a skutkový stav veci nebol zistený dostatočne.

98. Pri posudzovaní námietok žalobcu správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol
predložený a v ktorom sa nachádza vyššie označená faktúra. Jej predloženie je však len jednou z
podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a
realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch

bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného
plneniazostranydodávateľaniesúdôkazomotom,žeurčitéplnenieboloireálneuskutočnenédaňovým
subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.99. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ až d/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm.

a/ až d/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť
tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje
nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak,
ako je deklarovaný v daňovom doklade, teda v tomto prípade vo vyššie označenej faktúre vystavenej

spoločnosťou FLER spol. s r. o. ako dodávateľom fakturovanej služby s dátumom vzniku daňovej
povinnosti dňa 31. 08. 2015. Z ust. § 49 ods. 1 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo
odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému
daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v
prípade dodávky plnenia, ktoré mu mal dodať ním deklarovaný poskytovateľ služby ako dodávateľ, t.
j. FLER spol. s r. o. len v prípade, ak by pri tejto dodávke vznikla označenému dodávateľovi daňová

povinnosť.

100. S poukazom na označenie predmetu plnenia na faktúre č. 310720152 s dátumom vzniku daňovej
povinnosti dňa 31. 08. 2015 ako „reklamný banner B7 300x200 px, inzercia zobrazovaná na úvodnej
stránke portálu www.netky.sk mesiac august 2015“ bolo i podľa názoru súdu potrebné vykonať

dokazovanie, ktoré správca dane v potrebnom rozsahu i vykonal, a to vyžiadaním listinných dokladov,
výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu, svedkov, resp. i preverovaním ďalších spoločností, ktoré sa
mali (mohli) na plnení poskytnutom žalobcovi podieľať.

101.Dňa28.03.2018správcadanespísalzápisnicuoústnompojednávaní,naktorombolzaprítomnosti

splnomocneného zástupcu žalobcu ako svedok vypočutý S. N. (bývalý konateľ spoločnosti FLER
spol. s r. o.). Potvrdil, že vystavil správcom dane predložené faktúry pre žalobcu, ale nespomenul
si, kto viedol účtovníctvo spoločnosti, ani na to, ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce so
žalobcom. V zmysle faktúr vystavených pre žalobcu správca dane požiadal svedka o predloženie
dokladu oprávňujúceho v roku 2015 prevádzkovanie portálu www.netky.sk, na čo svedok reagoval tak,

že si nespomína, či potreboval nejaké povolenie na prevádzkovanie spravodajského portálu, všetku
dokumentáciu spoločnosti odovzdal nástupníckej spoločnosti. Tvrdil, že spoločnosť FLER spol. s r. o.
bolavroku2015vlastníkomspravodajskéhoportálunetky.sk.Taktiežpopísalprocesrealizáciepredmetu
plnenia uvedeného na faktúrach ako „reklama - elektronický banner s odkazom“ s tým, že na realizácii sa
podieľal osobne a na ďalšie osoby si nespomenul. Ďalej tvrdil, že všetky faktúry boli riadne zaúčtované,

čo je možné overiť na základe kontrolných výkazov a daňových priznaní v systéme finančnej správy.
Správcovi dane na pojednávaní a ani dodatočne nepredložil žiadne relevantné doklady (okrem notárskej
zápisnice č. N 239/2017, NZ 10839/2017, NCRls 11067/2017 zo dňa 30. 03. 2017, predmetom ktorej
bola zmluva o zlúčení nástupníckej spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. so siedmymi zanikajúcimi
spoločnosťami vrátane spoločnosti FLER spol. s r. o.) preukazujúce a potvrdzujúce dôvodnosť fakturácie

zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu.

102. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 19. 04. 2018 za účasti štatutárneho zástupcu žalobcu (Mgr.
M. A. - člen predstavenstva). Predmetom pojednávania bolo overenie zobrazenia reklamných bannerov
na úvodnej stránke portálu www.netky.sk na CD nosičoch predložených k výkonu daňovej kontroly.

Splnomocnený zástupca žalobcu (Ing. F. E.) otvoril predložené CD, na ktorom našiel články uverejnené
na portály netky.sk v auguste 2015, na ktorých sa nachádzala reklama spoločnosti žalobcu. Prítomný
štatutárny zástupca žalobcu nemal vedomosť o tom, že by žalobca mal CD nosiče s vyobrazením
reklamy spoločnosti na portály netky.sk za rok 2014. Ing. E. si vytvoril printscreen obrazovky z reklamy
za august 2015.

103. Na pojednávaní dňa 09. 05. 2018 bol vypočutý štatutárny zástupca spoločnosti žalobcu (Ing. S. A.
- predseda predstavenstva), ktorý uviedol, že si dal poradiť, aby išli do internetovej reklamy a konkrétne
mu poradili tri firmy (topky, netky a tretiu si nepamätal). Spoločnosť topky mala vysokú cenu, preto sa
rozhodol pre netky, ktoré mu boli poradené a reklama bola pre nich výhodná. Komunikácia prebiehala

telefonicky, emailom a keď ústne, tak v spoločnosti. Neoveroval si, či jedná s oprávnenou osobou, ale
pán N. bol u nich v spoločnosti a zaujala ho jeho „odhodlanosť, ambícia, záujem rozvíjať sa“.
104. Dňa 28. 06. 2018 bol za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu (Ing. F. E.) vypočutý ako
svedok Mgr. B. F. - obchodný riaditeľ u žalobcu, podľa ktorého mu Ing. A. oznámil, že spoločnosťFLER spol. s r. o. bola vybratá na reklamnú spoluprácu. On vnímal túto spoločnosť ako netky.sk.
Spoločnosti FLER spol. s r. o. poskytli podklady, na základe ktorých vedeli vytvoriť reklamy na rozličné
odvetvia činnosti. Nevedel, s kým menovite komunikoval, ale dvaja páni prišli v priebehu spolupráce

do spoločnosti a natočili video, ktoré bolo odsúhlasené. Reklamu na internete videl, spočiatku to aj
kontroloval, ale keď videl, že to tam je, tak už tomu nevenoval takú pozornosť. Dôkazom pre neho bolo,
že k došlej faktúre bol priložený sumárny doklad s článkami za určité obdobie, pri ktorých bola reklama.

105. Z týchto výpovedí je zrejmé, že vypočuté osoby sa nevedeli konkrétne vyjadriť k obchodnému

vzťahu medzi spoločnosťou FLER spol. s r. o. (dodávateľ) a odberateľom (žalobca) v zmysle faktúry č.
3107201512 zo dňa 31. 08. 2015 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 31. 08. 2015. Potvrdenie
spolupráce (ako to uvádza žalobca v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 01. 12. 2020) a vystavenie faktúry
konateľom deklarovaného dodávateľa S. N. ešte nepotvrdzuje dôvodnosť fakturácie za mesiac august
2015 a teda dodanie tam uvedenej služby/reklamy žalobcovi zo strany vyššie uvedeného dodávateľa.
Dôkazom o dodaní plnenia zo strany tohto dodávateľa nie je ani CD nosič, ktorý bol správcovi dane

prezentovaný dňa 19. 04. 2018.

106. Podľa výpisu z obchodného registra príslušného súdu bola spoločnosť FLER spol. s r. o. zrušená od
30. 03. 2017 a zanikla dňom 26. 04. 2017 (deň dobrovoľného výmazu z obchodného registra) v dôsledku
zlúčenia so spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA s. r. o.. Správca dane výzvou zo dňa 02. 02. 2018 vyzval

túto spoločnosť ako právneho nástupcu spoločnosti FLER spol. s r. o. na predloženie dokladov, ktoré
sa týkajú tejto spoločnosti a jej obchodných vzťahov so spoločnosťou žalobcu, ale zásielka zaslaná
spoločnosti na adresu zapísanú v obchodnom registri sa vrátila s poznámkou doručovateľa, že adresát
je neznámy.

107. Konateľom spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. je S. K. s adresou pobytu v Českej republike
a táto skutočnosť bola dôvodom toho, že správca dane prostredníctvom žalovaného požiadal českú
finančnú správu o jeho vypočutie ako svedka a predloženie dokladov. Česká finančná správa oznámila,
že S. K. neposkytne o firmách, v ktorých figuruje ako konateľ, žiadne informácie a ani doklady, ale
pravidelne sa vyskytuje na Slovensku, kde je aj kontaktný. Na predvolanie k správcovi dane sa S. K.

nedostavil, ale zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 10. 11. 2018, v ktorom nevylúčil spoluprácu spoločnosti
FLER spol. s r. o. so žalobcom s tým, že s odstupom času už nie je možné predložiť dokumentáciu a
správcudaneodkázalnaverejnedostupnéinformácie(daňovépriznanie,výsledovkaapod.).Nedostavil
sa ani na opakované predvolanie. Z výpisu z obchodného registra na internete možno zistiť, že osoba
s menom S. K. bola, resp. je zapísaná v niekoľkých stovkách spoločností (500 spoločností), pričom

dostupná aplikácia neumožňuje výpis viac ako 500 položiek.

108. Správca dane v predmetnej veci využil i informačný systém finančnej správy a nahliadol do
daňového spisu (vrátane daňových priznaní a kontrolných výkazov) spoločnosti GO4IT s.r.o. (ktorej
právnym nástupcom bola spoločnosť WTB, s. r. o.), Moiled s.r.o., CEROME, s.r.o. a Nenostar s. r. o.

(ktorejprávnymnástupcombolaspoločnosťMONEY&FLOWs.r.o.),očomsidňa22.08.2018vyhotovil
úradný záznam. Ďalší úradný záznam si vyhotovil dňa 12. 06. 2019 o nahliadnutí do spisu spoločnosti
Nenostar s. r. o.. Z týchto listín (kontrolných výkazov) vyvodil záver, že spoločnosť FLER spol. s r. o.
si v zdaňovacom období august 2015 uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty hlavne z faktúr
od dodávateľa Moiled s.r.o. a tento si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od jediného

dodávateľa, t.j. spoločnosti CEROME s.r.o., ktorá mala v zdaňovacom období august 2015 jediného
dodávateľa, a to spoločnosť Nenostar s. r. o., ktorá za zdaňovacie obdobie august 2015 podala daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v sume 111,10 eur. Na
využitie poznatkov z informačného systému finančnej správy odkazoval správcu dane i S. N. ako bývalý
konateľ spoločnosti FLER spol. r. o. a taktiež i Pavel Sedlák ako konateľ spoločnosti SAMOS SLOVAKIA

s.r.o.,ktorájeprávnymnástupcomspoločnostiFLERspol.sr.o..Zisteniaztohtoinformačnéhosystému
jednoznačne preukazujú, že vyššie uvedené spoločnosti v zdaňovacom období august 2015 deklarovali
obchodovanie prevažne, resp. výlučne len medzi nimi navzájom, čo nasvedčuje existencii obchodného
reťazca medzi nimi a čo konštatoval i správca dane vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti nemožno
opätovne nespomenúť, že spoločnosť FLER spol. s r. o. bola zrušená od 30. 03. 2017 a zanikla dňom 26.

04. 2017 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA s. r. o.. Spoločnosť Moiled s.r.o. bola
zapísaná do obchodného registra dňa 11. 01. 2014 a zrušená od 15. 12. 2015 a dňa 05. 03. 2016 bola
dobrovoľne vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou LesSem s.r.o., ktorá
bola zrušená od 20. 07. 2017 a dňa 19. 08. 2017 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra.Jej právnym nástupcom je od 19. 08. 2017 spoločnosť JKH PLUS s.r.o. Spoločnosť CEROME s.r.o.
bola zapísaná do obchodného registra dňa 22. 01. 2011, zrušená bola dňa 30. 10. 2017 a dobrovoľne
vymazaná z obchodného registra dňa 09. 01. 2018 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AKSIN Trade,

s.r.o.. Táto spoločnosť bola zrušená dňa 16. 09. 2019 a ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 08.
10. 2019. Spoločnosť Nenostar s. r . o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 20. 02. 2014, zrušená
bola dňa 24. 10. 2017 a dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 01. 03. 2018 v dôsledku
zlúčenia so spoločnosťou MONEY & FLOW s. r. o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa
26. 11. 2016 a jej konateľom je od 22. 08. 2017 osoba s menom S. K.. Za zmienku stojí i skutočnosť, že

spoločníkom spoločnosti FLER spol. s r. o., SAMOS SLOVAKIA s. r. o., Moiled s.r.o., LesSem s.r.o., JKH
PLUS s.r.o. je, resp. bola spoločnosť EC4B INTERNATIONAL INC. 196TH ST SW 201 7127 Lynnwood,
Washington 980 36 Spojené štáty americké a tieto zistenia uvádzal i správca dane vo svojom rozhodnutí.

109. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, najmä výpoveď S. N., výpovede štatutárnych zástupcov
žalobcu, resp. zamestnanca žalobcu, správca dane vyvodil záver, že tieto nepotvrdzujú dôvodnosť

vystavenia faktúry zo strany deklarovaného dodávateľa (FLER spol. s r. o.) pod č. 3107201512 zo dňa
31. 08. 2015 pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorej bolo dodanie služby s označením „reklamný
banner B7 300x200 px, inzercia zobrazovaná na úvodnej stránke portálu www.netky.sk mesiac august
2015“. Samotná faktúra a ani samotné dodanie služieb fakturovaných predmetnou faktúrou nie sú sami
o sebe dôkazom o tom, že fakturované služby boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúre,

a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Výsledkom preverenia deklarovaného
zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, reálne dodanie fakturovaných služieb práve od
deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetnej faktúre vystavenej od dodávateľa FLER spol. s r.
o. nebolo vierohodne preukázané. Správca dane v predmetnej veci vykonal i ďalšie dokazovanie (okrem
iného zamerané i na zisťovanie vlastníka, registrátora a držiteľa domény netky.sk, zisťovanie cenových

relácií poskytnutej služby u iných poskytovateľov v kontrolovanom zdaňovacom období, preukazovanie
existencie obchodného reťazca a pod.) a rozsiahlo popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil,
uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil a rovnako postupoval i
žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal a uvádzal v
rozhodnutí,majúrovnakúpreukaznúsilu,pričomniektorépodkladyadôkazymožnooznačiťakokľúčové

a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho súdu je ale podstatné zistenie, že všetky
zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz,
dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného v predmetnej veci.

110. Základom rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že vykonaným

dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou FLER spol. s r.
o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v zdaňovacom období august 2015, teda nebolo
preukázané dodanie plnenia v zmysle faktúry zo dňa 31. 08. 2015. Žalobca v konaní nepreukázal, že
plnenie (poskytnutie služieb) deklarované predmetnou faktúrou bolo reálne uskutočnené a poskytnuté
práve spoločnosťou FLER spol. s r. o.. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchod deklarovaný predmetnou

faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytol práve ten
dodávateľ, ktorý je uvedený na danej faktúre, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa,
t. j. spoločnosti FLER spol. s r. o. v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 tohto zákona. Rozhodnutie správcu dane, ako
aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je i podľa názoru súdu výsledkom

správneho právneho posúdenia veci.

111. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali, že služby fakturované
faktúrouč.3107201512zodňa31.08.2015boližalobcovidodané.Nazákladevykonanéhodokazovania
však dôvodne konštatovali, že nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve

spoločnosťou FLER spol. s r. o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť uplatneného odpočítania dane
z pridanej hodnoty na základe uvedenej faktúry. Zistenia daňových orgánov, resp. ich konštatovania v
rozhodnutiach si podľa názoru správneho súdu neodporujú a ani nevykazujú znaky arbitrárnosti, ako to
tvrdížalobcavžalobe.Konštatovanie,žedodanieplneniažalobcovizostranydodávateľadeklarovaného
na predmetnej faktúre nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi

poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly
tohto dodávateľa vyhľadávať. Z ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ust. § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnymplatiteľom tejto dane. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo vychádzať nielen z formálnej stránky daňového dokladu
(faktúry) predloženého žalobcom ako platiteľom tejto dane, ale aj zistiť, či tento doklad i po materiálnej

stránke je odrazom skutočností, ktoré deklaruje, teda okrem iného i to, či tam uvedené plnenie dodal
tam uvedený dodávateľ. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca
plnenie (službu) v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ju získal, pokiaľ skutkové zistenia správcu
dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné plnenie
mu dodala ním uvádzaná spoločnosť. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou

pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľomnanejuvedeným,potomlenformálnaexistenciafaktúryapreukazovaniejejzaplatenia,nie
sú predpokladom pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Podmienky
uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby

za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, preukázal existenciu
podmienok, ktoré stanovil pre nárok na odpočítanie dane. Samotná faktúra je dokladom na uplatnenie
práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. iba vtedy,
ak je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je

deklarované vo faktúre, a to vo všetkých znakoch uskutočneného zdaniteľného plnenia, t. j. v právnej
skutočnosti, objekte ako aj subjekte.

112. K uvedenému správny súd, odkazujúc aj na právne vety rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 6Sžfk/39/2017, ktorý je len jedným z rozhodnutí ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

súdu, uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre
(túto skutočnosť správny súd v prejednávanej veci osobitne zdôrazňuje). V tomto prípade dôkazná
povinnosť zaťažuje daňový subjekt (žalobcu), a teda je jeho povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené
skutočnosti.Dokazovaniezostranysprávcudaneslúžiažnanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladov

predkladaných daňovým subjektom. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt
pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol
preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V prípade dôvodného spochybnenia dodávateľa
uvedeného na faktúre (ako tomu bolo v tomto prípade) je potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal,
že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych

zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty.
Správny súd ďalej uvádza, že ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. upravuje povinnosť daňového
subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v tomto ustanovení pod. písm. a/ až c/, pričom správca dane
nie je povinný označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť.

113. V prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané poskytnutie služieb zo strany
dodávateľa deklarovaného na predmetnej faktúre, ktorý faktúru žalobcovi vystavil, teda spoločnosťou
FLER spol. s r. o.. Za týchto okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúry č.
3107201512zodňa31.08.2015inýmidôkazmipreddaňovýmiorgánmi,čožalobcavprejednávanejveci
nesporneneurobil,nakoľkonepreukázal,žeplnenie,zaktorémubolavystavenápredmetnáfaktúra,bolo

poskytnuté práve spoločnosťou FLER spol. s r. o. ako vystaviteľom faktúry. Daňový subjekt ako platiteľ
dane z pridanej hodnoty má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov (a to už v rámci realizácie
deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného
plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie
dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na

uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre jej odpočítanie. Pri preukazovaní
je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je
výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora

EÚ.

114. Pokiaľ ide o rozloženie a prenesenie dôkazného bremena, ktoré žalobca namietal, správny súd
zdôrazňuje, že v daňovom konaní platí zásada, podľa ktorej daňový subjekt preukazuje skutočnosti,ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako
aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak

nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal.
Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,
má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných
služieb (tovarov) od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom
subjekte, pritom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady
Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom
a prípadom zneužívania. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani
z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou
ako takou a hospodársku činnosť, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného

subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo
prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré
je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ
v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

115. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 3
Sžf 1/2011, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom.
Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp.

zn. 3 Sžf 1/2010) k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový
subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej
na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a
jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré
správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový

subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného
bremena žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu
zaťažovalo.

116. Podstatná pre rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca

bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
pričomichsplnenienebolopreukázané.Správnysúdvtejtosúvislostiopätovnepoukazujeajnaustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššie súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011,
3Sžf/100/2012), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17
z 23. februára 2011, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi).

Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje
svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov

predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

117. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má teda v daňovom konaní
preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, pretože jeho uskutočnenie

a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri plnení, ktoré mu mala dodať spoločnosť FLER spol. s r. o., ako
dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili),
ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa
zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených

obchodných transakcií v mesiaci august 2015 na základe ním predloženého dokladu - faktúry správca
dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia (dodávka reklamy) sa neuskutočnila
tak, ako je to uvedené na žalobcom predloženej faktúre, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani
vyrubovaciehokonaniaokremtejtofaktúry,resp.dokladovojejúhrade,nebolsprávcovidanepredloženýžiadny dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako
základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Predložený CD nosič, na základe
ktorého daňové orgány uznali dodanie plnenia žalobcovi, nie je dôkazom o tom, že dodanie realizovala

spoločnosť FLER spol. s r. o. ako dodávateľ. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad
je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v
ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že plnenie (dodanie reklamy) bolo i reálne dodané od
dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre.

118. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný
preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva

do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie
tvrdeného obchodu medzi dodávateľom v zmysle predloženej faktúry a ním.

119. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú splnené len vtedy, ak
sa reálne uskutočnilo dodanie služieb (tovaru), na ktoré sa vzťahuje faktúra, a to dodávateľom na

nej uvedeným. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí
uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia
všetkýchdôkazovaskutkovýchokolnostíprejednávanejveci(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciach
C-285/11, C-642/11, C-610/19). Obchod s deklarovaným dodávateľom, o ktorom svedčí len existencia
formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť

o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými
zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia
reálneho obchodu žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné
opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho
hospodárskej činnosti. Taktiež má právo preveriť pôvod služby (tovaru) a doplneným dokazovaním

odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť faktúry vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bola
na základe dokazovania spochybnená.
120. Nie je teda v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, alebo prijme, nebude viesť
k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27. 09. 2007 Teleos a i. C-409/04 Zb. body 65 a

68; Netto Supermark, bod 24, ako aj zo dňa 21. 12. 2011 Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10 bod 25).
Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,
aby ich plnenia, resp. plnenia, ktoré prijmú, neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o
podvod vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na
zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling bod 51; vo veci C-384/04 bod 33).

121. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené

podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého
prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11
Mahagében Kft. a Pétér Dávid, vo veci C-610/19 Vikingo). Žalobcovi možno vytknúť nedostatok
opatrnostiaodbornejstarostlivosti(ust.§135aObchodnéhozákonníka)privýbereobchodnéhopartnera
(FLER spol. s r. o.), s ktorým podľa predloženej faktúry obchodoval. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu

nevyplýva, že by si preveroval svojho obchodného partnera, či je dôveryhodný z hľadiska plnenia
záväzkov, odvádzania daní a preukazovania reálneho nadobudnutia a dodania služieb, resp. tovarov.
Žalobca preukazoval reálne dodanie služby v mesiaci august 2015 faktúrou a CD nosičom, iné doklady
správcovi dane nepredkladal. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že doklad o úhrade faktúry nie
je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia. Podľa predloženej faktúry žalobca spolupracoval so

spoločnosťou FLER spol. s r. o. a nie s jej právnym nástupcom, t. j. spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA
s. r. o.. Pri zániku deklarovaného bezprostredného dodávateľa žalobcu (spoločnosti FLER spol. s r. o.,
ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 26. 11. 2013 a dobrovoľne vymazaná z obchodného
registra dňa 26. 04. 2017) zlúčením na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č.N 239/2017, Nz 10839/2017, NCRIs 11067/2017 zo dňa 30. 03. 2017 imanie a všetky záväzky a
pohľadávky právneho predchodcu (dodávateľa žalobcu) prechádzajú na jeho právneho nástupcu,
teda spoločnosť SAMOS SLOVAKIA s. r. o., vrátane daňových a účtovných dokladov (§ 69, § 69a

Obchodnéhozákonníka).Správcadanepretoodôvodnenepreverovalreálneuskutočneniezdaniteľného
obchodu u vyššie uvedeného právneho nástupcu (ktorý bol nekontaktný), ako i u konateľa právneho
nástupcu, ktorý má disponovať informáciami a listinami na to potrebnými. Vzhľadom na nekontaktnosť
právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa správca dane predvolal ako svedka bývalého konateľa
zaniknutej spoločnosti FLER spol. s r. o., ktorého vyzval i na predloženie listín. Bývalý konateľ S. N. tvrdil,

že zdaniteľný obchod prebehol, no nepredložil o tom žiadne dôkazy tvrdiac, že ich odovzdal pri zlúčení
spoločnosti so spoločnosťou SAMOS SLOVAKIA s. r. o.. Svedok podľa názoru súdu nevedel podať
potrebné konkrétne informácie o deklarovanom obchode so žalobcom a jeho predmete, ktoré by ako
bývalý konateľ dodávateľa mal mať. Rovnako sa konkrétne nevedeli vyjadriť ani štatutárni zástupcovia
žalobcu, ani zamestnanec spoločnosti žalobcu, ktorý bol vypočutý ako svedok.

122. Skutočnosť, že tvrdenia zástupcov žalobcu a svedka S. N. nebolo možné overiť v účtovnej evidencii
spoločnosti SAMOS SLOVAKIA s. r. o. ako právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa žalobcu,
nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými
subjektmi priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočítanie dane, ale nezisťujú,
ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je dôkazná povinnosť

daňového subjektu, ktorý si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatňuje. Nie je povinnosťou
správcu dane presne označiť subjekt, od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ deklarované plnenie v
skutočnosti nadobudol.

123. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na

preverenie svojho obchodného partnera, s ktorým začal obchodovať už v apríli 2014 po pomerne krátkej
dobe jeho existencie (od 26. 11. 2013, kedy bol zapísaný do obchodného registra) a pôsobenia na
trhu. Žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žiadne dôkazy o tom,
akým spôsobom si overoval obchodného partnera, najmä vzhľadom na jeho pomerne krátke obdobie
pôsobenia na trhu, nepredložil žiadne dôkazy o overovaní tvrdenej cenovej výhodnosti dodávateľa,

žiadnu cenovú ponuku, pričom v tomto smere nepostačuje ničím nepodložené tvrdenie o vysokej cene
plnenia od iného subjektu. Následky svojho neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o
dodávateľovi služby, potom musí žalobca znášať sám (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto Supermarkt,
Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10).

124. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že žalovaný neuviedol relevantné dôvody a zistenia, na
základe ktorých by žalobca vedel alebo mohol vedieť o údajnom podvodnom konaní svojho dodávateľa,
resp. že existencia údajného podvodného konania nebola zo strany žalovaného preukázaná, správny
súd uvádza, že rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci jednoznačne vychádzajú z toho,

že nebolo preukázané reálne dodanie plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcovi. Reálny
základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom teda nebol
preukázaný a v takom prípade nie je potrebné preukazovanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na
podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné plnenia
nespĺňajú podmienky podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (napr. rozsudky

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/10/2020, 4Sžfk/23/2020, 5Sžfk/14/2020). Správny súd nepovažuje
za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu o tom, že daňové orgány nepreukázali, s akými komoditami,
resp. službami mal údajný obchodný reťazec spoločností obchodovať. Tvrdenie o existencii obchodného
reťazca správca dane vyvodil z kontrolných výkazov spoločností FLER spol. s r. o., Moiled s.r.o.,
CEROME s.r.o. a Nenostar s. r. o. na základe zistení, že spoločnosť FLER spol. s r. o. si v zdaňovacom

období august 2015 (ako i v ďalších kontrolovaných obdobiach) uplatnila odpočítanie dane z faktúry
od spoločnosti Moiled s.r.o. ako dodávateľa a táto spoločnosť si v uvedenom zdaňovacom období
(rovnako ako i v ďalších kontrolovaných obdobiach) uplatnila odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti
CEROME s.r.o. ako dodávateľa, pričom táto si uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe
faktúr od spoločnosti Nenostar s. r. o., ktorá podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, s

výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v sume 111,10 eur. Vzhľadom na následné zmeny, ktoré nastali
v uvedených spoločnostiach nebolo možné, aby správca dane zadovážil faktúry od týchto spoločností (i
keď sa o to v priebehu daňovej kontroly a vyrubovcieho konania pokúsil), z ktorých by bol zrejmý predmet
obchodovania medzi nimi. Toto ale nemožno považovať za dôkaznú núdzu na strane daňových orgánova pričítať na ich ťarchu. Podstatná v predmetnej veci je tá skutočnosť, že nepriznanie uplatneného
odpočítania dane z pridanej hodnoty správca dane nezaložil na tvrdenej existencii obchodného reťazca,
ale na tom, že žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal reálne dodanie

plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa.
125. K tvrdeniu žalobcu o odlišnom právnom názore správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach
správny súd uvádza, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Žalobca v žalobe uvádza niektoré
konštatovania správcu dane a žalovaného, ktoré vytrháva z kontextu týchto rozhodnutí tvrdiac,
že si vzájomne odporujú. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného konštatoval, že

správca dane nesankcionuje žalobcu za neopatrnosť pri obchodovaní s obchodným reťazcom, ale
odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi neuznal z dôvodu, že nebolo preukázané vykonanie
fakturovaných prác spoločnosťou uvedenou na faktúre, t. j. spoločnosťou FLER spol. s r. o. a toto
konštatovanie žalovaného žalobca v žalobe citoval, pričom ho považoval za rozporné s odôvodnením
správcu dane (ktoré v žalobe taktiež citoval). Správca dane nikde vo svojom rozhodnutí neuviedol, že
žalobcu sankcionuje za nedodržanie zásad opatrného a obozretného obchodného styku, ale na základe

vykonanéhodokazovanieopakovanekonštatoval,žeodpočítaniedanezpridanejhodnotynebolomožné
žalobcovi priznať z dôvodu nepreukázania, že mu fakturované práce dodal dodávateľ uvedený na
faktúre. S týmto sa jednoznačne vo svojom rozhodnutí stotožnil i žalovaný, keď vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že reklamu a propagáciu spoločnosti
žalobcu vykonala spoločnosť FLER spol. s r. o. ako dodávateľ. Vytrhávanie čiastkových konštatovaní

z rozhodnutí správcu dane a žalovaného považuje správny súd za účelové a dodáva, že z kontextu
týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva a je v nich aj priamo uvedený dôvod, pre ktorý žalobcovi nebolo
priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 a týmto
dôvodom bolo zistenie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác
žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa.

126. Úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne
(daňové) rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych (daňových)
orgánov a pred takými vadami správneho (daňového) konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli
mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia správneho (daňového) orgánu, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými

námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie
žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad
ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu
považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil

skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov
vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam
i právnemu posúdeniu veci.

127. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dal do pozornosti správneho súdu rozsudok Súdneho

dvora EÚ vo veci C-610/19, ktorý podľa názoru žalobcu možno aplikovať v predmetnej veci. Taktiež
poukázal na rozsudok iného senátu tohto súdu v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 26S/22/2020 zo
dňa 09. 09. 2021, ktorý sa rovnako týka žalobcu a žalovaného a ktorým tunajší súd zrušil rozhodnutie
žalovaného ako i správcu dane v obdobnej veci týkajúcej sa iného zdaňovacieho obdobia (január
2015). K týmto rozsudkom správny súd uvádza, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 na

jednej strane nespochybňuje, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú
splnené len vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa
vzťahuje faktúra. Overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami
dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových
okolnosti prejednávanej veci a odkazuje na svoj rozsudok vo veci C-285/11, C-18/13, C-446/15. Na

druhej strane Súdny dvor EÚ tvrdí, že zásada zákazu zneužitia práva v oblasti dane z pridanej hodnoty
zakazuje len vyslovene umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom dosiahnuť
daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice Rady 2006/112.128. V predmetnej právnej veci správca dane neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 nie preto, že deklarovaný dodávateľ nemal
dostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na poskytnutie služby žalobcovi (tak ako to je

vo veci C-610/19) alebo že by neboli dodržané predpisy v oblasti účtovníctva. Dôvodom neuznania
uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty bola celkom jednoznačne skutočnosť, že v zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ žiadnym spôsobom nebola preukázaná reálnosť dodania fakturovaných
prác zo strany deklarovaného dodávateľa. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý s odkazom na judikatúru
Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ namietal vyvodzovanie zodpovednosti voči nemu za

porušovanie povinností iného daňového subjektu. Závery vychádzajúce z judikatúry Súdneho dvora EÚ
je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom prípad žalobcu, ktorý v rámci
priameho obchodného vzťahu s deklarovaným dodávateľom nepostupoval s náležitou obozretnosťou a
nebolo preukázané dodanie plnenia práve týmto dodávateľom, takými okolnosťami nie sú. V okamihu,
kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v
daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, v tomto prípade

deklarovaným dodávateľom, čo žalobca v predmetnej veci neurobil.

129. Správny súd pri prejednávaní žaloby žalobcu proti rozhodnutiam daňových orgánov, ktoré sa týkali
zdaňovacieho obdobia august 2015 sa nestotožnil s právnymi závermi uvedenými v 75. až 82. bode
rozsudku tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 26S/22/2020 zo dňa 09. 09. 2021. V predmetnej veci

nemožno vychádzať z toho, že obchod, ktorý bol predmetom fakturácie, nebol hlavným predmetom
činnosti žalobcu a táto skutočnosť nemôže mať žiadny vplyv na postup žalobcu pri preukazovaní
zákonom stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty a následne ani na
postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly u žalobcu. Zo skutočnosti, že deklarovaný obchod
nebol hlavným predmetom jeho činnosti nemožno vyvodiť žiadne „úľavy“ pri preukazovaní dôvodnosti

uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd pri rozhodovaní v tejto veci
samozrejme reflektuje judikatúru Súdneho dvora EÚ, ale je toho názoru, že pokiaľ nebolo preukázané
dodanie plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcovi, nebolo povinnosťou daňových orgánov
preukazovať, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, alebo o ňom vedel, príp. mal vedieť
(rozsudok tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 26S/22/2020 zo dňa 09. 09. 2021 vychádzal práve z

takejto povinnosti daňových orgánov, ako to vyplýva z bodu 75).

130. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z
vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený

práve osobou uvedenou na faktúre, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry uznané ako oprávnené.

131. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2019 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 2.000,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 17. 09. 2019 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého
administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a

žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je
v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani
žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť
vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich

procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

132. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

133. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.134. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.