Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 4, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921010248
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5921010248.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 4. januára 2022 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej prejednal
sťažnosť J. K. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8Nt/33/2021 zo 4.10.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť J. K. z a m i e t a ako nedôvodnú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 299 ods. 1 Tr. por. a § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil J. K.
ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť J. K., ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
V sťažnosti uviedol, že ošetrujúca lekárka V.. Q. A. potvrdila, že J. K. pravidelne chodil k nej na kontroly
a je jej klientom od roku 2012. V prípade J. K. ide o dobrovoľnú psychiatrickú liečbu. Na uloženie

ochranného liečenia sa vyžaduje, aby bol takýto krok nevyhnutný na zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred páchaním nových trestných činov, aby bol pobyt osoby, o ktorú ide, na slobode nebezpečný. Tieto
podmienky musia byť splnené súčasne. Z posudku znalca V.. K. vyplýva, že pobyt J. K. je na slobode
nebezpečný pri absencii pravidelnej psychiatrickej liečby. Súd tomuto aspektu nevenoval pozornosť
a obmedzil sa na konštatovanie, že J. K. trpí duševnou poruchou a či má ošetrujúci lekár možnosť
zasiahnuť v prípade zhoršenia zdravotného stavu. Ošetrujúca lekárka J. K. uviedla, že tento pristupuje k

dobrovoľnej psychiatrickej liečbe zodpovedne. Je teda zrejmé, že J. K. psychiatrickú liečbu dodržiava a
nie je teda splnená podmienka predpokladaná znaleckým posudkom na nebezpečnosť jeho pobytu na
slobode. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na tom, že J. K. sa lieči len dobrovoľne a v prípade
zhoršenia zdravotného stavu, nemá ošetrujúci lekár možnosť donútiť ho k ústavnej liečbe. Takýto záver
súdu je nesprávny, nakoľko opomína, že ústavnú liečbu bez súhlasu pacienta umožňuje aj zákon o
zdravotnej starostlivosti. Nie je teda pravda, že ošetrujúci lekár nemá možnosť, ako donútiť psychicky

chorého človeka podrobiť sa ústavnej liečbe proti jeho vôli. Poukázal, že už v minulosti dal informovaný
súhlas na ústavnú liečbu. Z týchto dôvodov pobyt J. K. nie je nebezpečný. V danej situácii je zásah
do osobnej slobody J. K. v podobe ochranného liečenia neprimeraný, vzhľadom na sledovaný cieľ,
ku ktorému možno dospieť inak. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a
zamietol návrh na uloženie ochranného liečenia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť
bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že výrok rozhodnutia okresného súdu zodpovedá stavu veci
a zákonu a má dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch. Keďže odôvodnenie rozhodnutia

prvostupňového súdu je podrobné, zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň
odkazuje. J. síce dobrovoľne vykonáva ambulantnú psychiatrickú liečbu, avšak z vyjadrenia ošetrujúcejlekárky jednoznačne vyplýva, že nakoľko ide o dobrovoľnú liečbu, nemá kompetenciu na to, aby ho
mohla v prípade relapsu choroby alebo neúčasti na kontrolách dať predviesť alebo predvolať, keďže
liečba je na dobrovoľnej báze zo strany pacienta. Zo spisu ďalej vyplýva, že J. K. bol stíhaný pre

úmyselnú trestnú činnosť, avšak jeho trestné stíhanie bolo zastavené pre jeho nepríčetnosť. Z posudku
znalca psychiatra jednoznačne vyplýva, že J. K. trpí duševnou chorobou a pri absencii pravidelnej
psychiatrickej liečby je jeho pobyt na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Za takýchto okolností boli aj
podľa názoru krajského súdu splnené všetky zákonné podmienky na uloženie ochrannej ambulantnej
psychiatrickej liečby J. K.. Ako vyplýva zo spisu J. K. sa dobrovoľne lieči od roku 2012, pričom trestného

činu, pre ktorý bol stíhaný, sa dopustil práve počas tejto dobrovoľnej liečby. Samotnú dobrovoľnú
ambulantnúliečbupretonepovažujekrajskýsúdzapostačujúcu,nakoľkotútomôžeJ.K.,takakovyplýva
aj z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky prerušiť a z dôvodu nedostatku kompetencií, keďže ide o dobrovoľnú
liečbu zo strany J. K., by zo strany ošetrujúcej lekárky nebola možnosť zabezpečiť ďalší výkon takejto
liečby u J. K..

Krajský súd preto považuje výrok napadnutého uznesenia okresného súdu za zákonný, nakoľko ide o
rozhodnutie, ktoré je dostatočne objektívne spôsobilé zabezpečiť ochranu spoločnosti pred prípadným
páchaním ďalších trestných činov zo strany J. K.. Keďže aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
uzneseniu, bolo vykonané v súlade so zákonom, krajský súd preto sťažnosť J. K. podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.