Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5T/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010590
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7615010590.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 1. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ P. F., nar. XX.XX.XXXX v W. W., trvale bytom D., P.O. M.
XXX/X, adresa na doručovanie písomností: A. Q. nad N., ul.
X. č. XXX,

2/ E. A., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom D., ul. E. XXXX/XX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa 12. apríla 2013, v čase okolo 07:00 hod., v Levoči, na Železničnej stanici, pri vykladaní nákladného
vozňa č. 33 RIV 54 CZ-LTB 5377 389-7, nachádzajúceho sa na vykladacej rampe manipulačnej koľaje

č. 1A, čo ako zodpovedný a konateľom spoločnosti poverený zamestnanec spoločnosti Bryntin Rail CZ,
s.r.o., Praha 3 a na predmetnú vykládku poverený spoločnosťou Bryntin Technologies, s.r.o. Bratislava
zabezpečil a organizoval P. F. a na ten účel aj zabezpečil na výkon práce bagristu E. A. a ako pomocných
robotníkov S. P. a S. S., pričom P. F. konal v rozpore s nariadením vlády SR č. 392/2006 Z.z., Prílohy
č. 2 bodu 3.3 i v rozpore s § 6 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nesprávnym
spôsobom zorganizoval výkon tejto pracovnej činnosti, zvolil nesprávny pracovný postup, organizačne
nezabezpečil bezpečný výkon práce, zamestnancov neoboznámil s ich rizikami práce, s organizáciou

práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval ich bezpečnosť pri vykladaní vagóna,
nakoľko mal buď zabezpečiť, aby vagóny na vykládku boli pristavené na takom mieste, kde z kabíny
použitého typu bagra by jeho obsluha mala prehľad po celom priestore vagóna, alebo mal zabezpečiť
iný typ vykladacieho stroja s kabínou v takej výške, aby obsluha mala prehľad po celom priestore
vykladaného vagóna, alebo bolo potrebné navádzať bagristu do priestorov vo vagóne, do ktorých
z miesta obsluhy nevidel pomocou poučenej osoby a to buď pomocou dohodnutých signálov alebo
pomocou vysielačiek, pričom počas toho, čo i keď zvolil postup prác navádzania bagristu do priestorov

vo vagóne, do ktorého bagrista nevidel, čo mal vykonávať on sám, sa z miesta výkonu práce vzdialil,
práce neprerušil a nezvolil iný pracovný postup prípadne neurčil zodpovednú osobu, ktorá by vykonávala
namiesto neho navádzanie bagristu, hoci vedel, že poškodený S. P. a S. S. začali s výkonom prác a
obvinený E. A. ako držiteľ oprávnenia na obsluhu stavebných strojov na skupiny 2, 4, 9 konal v rozpore
s § 75 ods. 1 písm. h), písm. i) vyhlášky č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických
zariadení pri stavebných prácach i § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď obsluhoval

pri vykladaní vagóna pracovný stroj - hydraulický bager, značky CAT 319 DLN, pričom s ramenom s
lyžicou tohto bagra sa pohyboval vo vnútri vagónu aj napriek tomu, že riadne nevidel do jeho vnútraa potom, čo odišiel P. F., ktorý ho mal navádzať do priestorov vagóna a bez toho, aby videl osobu
poškodeného S. P. a jeho spolupracovníka S. S. mimo vagóna a teda bez bezpečnej istoty, že sa vo
vagóne nikto nenachádza pokračoval vo vykládke vagóna a lyžicou bagra pritlačil zvrchu S. P., ktorý

v dôsledku toho utrpel polytraumu, sériovú zlomeninu 1-9 rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej
dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu 1-6 rebra vľavo, pomliaždenie
pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a zápal pľúc vpravo, zlomeninu panvového
kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v oblasti otvoru pre nervové korene vľavo,
trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov, čiastočne roztrhnutie močovej

rúry s membranóznej časti s krvácaním, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov a
vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky a zlomeninu priečnych výbežkov
prv a druhého hrudného stavca vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti 1 rok, pričom následne
bol invalidizovaný na 75%,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchali závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej im podľa zákona,

č í m s p á c h a l i

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h)

Tr. zákona a

z a t o i m u k l a d á

1/ obžalovaný Martin F.:

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2,3 Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

2/ obžalovaný E. A.:

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods.
2,3 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 900,- eur (deväťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodených S. P., nar. X.XX.XXXX v D., trvale bytom D., ul.
Q. č. XXXX/XX a DÔVERU zdravotnú poisťovňu a.s., Cintorínska č. 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.8.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na
obvinených P. F. a E. A. na tom skutkovom základe, že
dňa 12. apríla 2013, v čase okolo 07:00 h, v Levoči, na Železničnej stanici, pri vykladaní nákladného
vozňa č. 33 RIV 54 CZ-LTB 5377 389-7, nachádzajúceho sa na vykladacej rampe manipulačnej koľaje

č. 1A, čo ako zodpovedný a konateľom spoločnosti poverený zamestnanec spoločnosti Bryntin Rail CZ,s.r.o., Bratislava i spoločnosti Raduga s.r.o., Bratislava zabezpečil a organizoval P. F. a na ten účel aj
zabezpečil na výkon práce bagristu E. A. a ako pomocných robotníkov S. P. a S. S., pričom P. F. konal
v rozpore s Nariadením vlády SR č. 392/2006 Z.z., Prílohy č. 2 bodu 3.3 i v rozpore s § 6 ods. 8 Zákona

č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, keď nesprávnym spôsobom zorganizoval výkon tejto pracovnej činnosti,
zvolil nesprávny pracovný postup, organizačne nezabezpečil bezpečný výkon práce, zamestnancov
neoboznámil s ich rizikami práce, s organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by
zaručoval ich bezpečnosť pri vykladaní vagóna, nakoľko mal buď zabezpečiť, aby vagóny na vykládku

boli pristavené na takom mieste, kde z kabíny použitého typu bagra by jeho obsluha mala prehľad
po celom priestore vagóna, alebo mal zabezpečiť iný typ vykladacieho stroja s kabínou v takej výške,
aby obsluha mala prehľad po celom priestore vykladaného vagóna, alebo bolo potrebné navádzať
bagristu do priestorov vo vagóne, do ktorých z miesta obsluhy nevidel pomocou poučenej osoby a to buď
pomocou dohodnutých signálov alebo pomocou vysielačiek, pričom sa i z miesta výkonu práce vzdialil
a obvinený Ondrej A., ako držiteľ oprávnenia na obsluhu stavebných strojov na skupiny 2, 4, 9 konal v

rozpore s § 75 ods. 1 písm. h), písm. i), Vyhlášky č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických
zariadení pri stavebných prácach i § 12 ods. 2 písm. b), Zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď obsluhoval
pri vykladaní vagóna pracovný stroj - hydraulický bager, značky CAT 319 DLN, pričom s ramenom s
lyžicou tohto bagra sa pohyboval vo vnútri vagónu aj napriek tomu, že riadne nevidel do jeho vnútra a

vedel, že sa tam nachádzajú S. S. a S. P., pričom lyžicou bagra pritlačil zvrchu S. P., ktorý v dôsledku toho
utrpel polytraumu, sériovú zlomeninu 1-9 rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej dutiny s voľným
vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu 1-6 rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne,
natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a zápal
pľúc vpravo, zlomeninu panvového kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v oblasti

otvoru pre nervové korene vľavo, trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov,
čiastočne roztrhnutie močovej rúry s membranóznej časti s krvácaním, zlomeninu pravej kľúčnej
kosti s posunom kostných úlomkov a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom
lopatky a zlomeninu priečnych výbežkov prv a druhého hrudného stavca vpravo s dobou liečenia a
práceneschopnosti 1 rok, pričom následne bol invalidizovaný na 75%,

ktorý právne kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona
s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 2.2.2018, ktorý bol uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6To/44/2018 zo dňa 18.12.2018 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Následne rozhodol prvostupňový súd rozsudkom dňa 6.11.2019, ktorý bol opätovne zrušený uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/15/2020 zo dňa 28.7.2020 a vec bola vrátená okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd v uznesení poukázal pritom na

jednotlivé časti výpovedí či už obžalovaných P. F., E. A. ako aj svedkov S. P. a S. S. a ich vzájomné
rozpory. Upriamil pozornosť na možnosť postupu podľa § 125 Tr. poriadku, teda možnosť konfrontácie
obžalovaného so spoluobžalovaným alebo svedkom. Tiež poukázal na to, že pri hodnotení postavenia
obžalovaných nemožno pristupovať právne čisto formálne, ale podľa ich skutočného zaradenia v rámci
pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená za účelom vykládky štrku a túto realizovala až do momentu

pracovného úrazu.

Dňa 6.11.2020 došlo k zmene v osobe samosudkyne, s ktorou obaja obžalovaní súhlasili, preto súd
pokračoval v hlavnom pojednávaní.

V konaní pred zrušením veci boli vykonané nasledovné dôkazy:

Obžalovaný P. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že skutok sa stal v jeho
neprítomnosti, takže čo sa udialo vie len pán A., P. a S.. On bol zamestnancom úplne inej firmy ako
Bryntin Rail Bratislava, ktorá doviezla vlak do stanice, ktorá tiež patrila pánovi C. a fungovala pod inými

nastrčenými ľuďmi. Nemal uzatvorenú zmluvu s inou spoločnosťou, ba v niektorom momente nevedel
ani pre ktorú spoločnosť pracuje. V tom čase, k čomu predložil aj pracovnú zmluvu, bol zamestnancom
firmy Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha, kde vykonával prácu ako akýsi manažér, pretože hovorí plynule
niekoľkými jazykmi tak jednal s obchodnými partnermi. S firmou Raduga on nemal uzatvorenú žiadnuzmluvu, nepamätá si žeby bol niečo vo vzťahu k tejto firme podpisoval. Nemal žiadne písomné poverenia
od pána Filisteina nato, aby uskutočňoval vykládku, pričom ku všetkému dával pokyny a súhlas len
C.. Spoločnosť Raduga bola firma, ktorú si založil C. na svoju svokru a cez túto vyplácal výplaty, teda

ju používal na uhrádzanie a prevádzanie peňazí a s touto spoločnosťou nemal on uzatvorenú žiadnu
zmluvu. Jeho konaniu v súvislosti s vykládkou štrku predchádzalo to, že C. mu dal peniaze a požiadal
ho, aby požičal nejaké auto a zobral dvoch kamarátov, ktorí budú vykladať štrk. On tak urobil a požiadal
E. A., oslovil S. S., ktorý už bol predtým na skúšobnej vykládke s tým, nech zoberie so sebou svojho
kamaráta,ktorýtamtiežvtedybol.Neskôrsadozvedel,žeidesnimiinýatoS.P..Onvočinimvystupoval

tak, že im povedal, čo chce majiteľ firmy a že mu dal peniaze, aby prenajal auto a aby ich tam odviezol.
Keď potom na mieste videl, že oni dvaja to nezvládnu a je nereálne, aby sa vlak vyložil, tak kým oni
spali, sám pomáhal a nakladal lopatou štrk. Bagristom bol E. A.. V čase keď došlo k vykládke vlaku,
jemu dlžil C. na mzde, pričom nielen jemu ale aj ďalším zamestnancom a mu povedal, že všetci dostanú
vyplatené peniaze, keď sa vyloží vlak. Pred vykládkou vlaku prebehlo stretnutie medzi ním, C. a pánom
O. zo Spišskej Novej Vsi, ktorý vykonáva dopravnú činnosť, kde sa obžalovaný vyjadril, že technológia a

spôsob vykládky ako on chce s bagrom, je veľmi nebezpečná a nereálna, už v minulosti tak pokusne dva
vagóny vykladali, čo bolo strašne zdĺhavé. Svedkom navrhovaná technológia bolo to, aby sa zabezpečil
špeciálny drapák, ktorý nevyžaduje asistenciu ľudí, avšak C. nechcel dať navyše žiadne peniaze a
nakoniec to odmietol. Všetky konečné rozhodnutia vždy urobil C. bez ohľadu čo mu bolo radené. Tak
mu C. povedal, aby sa to čím skôr vyložilo, že má požičať auto, najať dvoch kamarátov, s ktorými on

potom uzatvorí zmluvy dohodou a bager. Takto objednal emailom v Košiciach bager, čo mu prikázal C..
Nakoniec obžalovaný týmto chlapcom kupoval jedlo a pitie, nedal im C. ani lopaty, len telefonoval, aby
sa to rýchlo vyložilo, lebo nebudú peniaze a nakoniec peniaze aj tak neboli. C. ho na toto poveril, aby
zjednal bager a zobral dvoch ľudí, ktorých mal tam doviezť, ktorí mali vykladať štrk a asistovať tomu
bagru. Nešťastie sa stalo z jednoduchého dôvodu, že technológia vykládky bola nesprávna a nemalo sa

to takto robiť, ale to bolo jednoznačné rozhodnutie C. a jeho firmy, takže on je hlavný vinník celého. On
spoluobžalovanému a svedkom povedal, že čo chce majiteľ firmy, že mu dal peniaze na prenajatie auta,
ktoré on požičal v požičovni a aby ich odviezol k vykládke štrku. Oni už vedeli čo sa bude robiť, lebo boli
tampredtýmnaskúšobnejvykládkeatambolivtedyajX.aC..Onosobnetamnebolpoverenývykonávať
vykládku, ale keď videl, že títo už boli unavení, tak sa sám postavil na vagón, aby sa niečo nestalo, bola

to jeho vlastná iniciatíva. Pokiaľ sa týka nešťastia ku ktorému došlo, tak predtým v noci chlapci celú noc
spali, on sám vyložil tri vagóny, bagristom bol E. A. a on bol vo vnútri vagóna a dohadzoval tak štrk.
Ráno ich zobudil a sa vymenili. Oni naskákali do vagóna a jeho poprosili, keďže nemali peniaze, aby im
niečo kúpil. Boli tam už asi tretí deň, odišiel preto kúpiť bagety, niečo na pitie a cigarety na benzínku a
keď tam už platil, tak mu telefonovali, že sa stalo nešťastie. On sa tam dozvedel, že nejako ho zachytila

lyžica bagra, hoci boli ním poučení, aby sa nepohybovali v tej polovici vagóna kde pracoval s bagrom.
K svojmu vystupovaniu za spoločnosť obžalovaný uviedol, že pán C. pokiaľ vznikol nejaký problém,
či už s financiami, tak nedvíhal telefóny a preto on bol hlavným komunikátorom aj s pánom O., ktorý
keď niečo mal, tak mu telefonoval a obžalovaný to potom pretlmočil C., resp. potom opačne aj O.. K
predloženej listine prokurátorkou na čl. 264 - ako objednávka H. SK s.r.o Bratislava adresátovi Beton

Pumpy Spiš zo dňa 8.4.2013 v dolnej časti písaným P. F., business director, obžalovaný uviedol, že
pán O. z firmy Beton chcel mať nejaké krytie, lebo že bez toho nepošle kamióny, tak C. mu prikázal,
aby sa predstavoval tak kvôli tomu a to aj za viaceré firmy, pričom tak mu to kázal a obžalovaný na
jeho príkaz tak aj urobil, teda písal to, ale to bolo na príkaz C.. Nepodpisoval žiadne zmluvy s takouto
funkciou len predmetnú jednu zmluvu mal uzatvorenú a vo firme H. nemal žiadnu funkciu. Pokiaľ sa týka

objednávateľa spoločnosť „Raduga s.r.o.“, ktorá bola uvedená ako objednávateľ, vyjadril sa že sa tam
dávalo hocičo, čo bolo treba, vtedy zrejme bol problém so spoločnosťou Bratislava H. asi s nezaplatenou
faktúrou, tak sa všetci predstavovali ako W. H. a toto kľučkovanie bolo na každodennom programe.
Takto on bez pracovných zmlúv konal aj za iné spoločnosti, pričom aj ostatní zamestnanci niekedy ani
nevedeli v ktorej firme momentálne robia. Pokiaľ sa týka firmy Raduga s.r.o. s touto nemal nič spoločné,

až kým sa nedozvedel, že odtiaľ dostáva výplatu, tak sa pýtal pána C. čo je to za spoločnosť, on mu
povedal, že pokiaľ by boli peniaze vo firme Bratislava Rail, tak by boli ohrozené od ostatných akcionárov,
teda aj tí by chceli nejaké peniaze, tak všetky peniaze presúval do spoločnosti Raduga a z tejto potom
vyplácal mzdy a iné platby. Obžalovaný pre spoločnosť Raduga s.r.o. nevykonával žiadnu prácu, len to,
keď ho požiadal C. aby pod hlavičkou Radugy objednal nejaký stroj alebo transport. On nikdy nebol v

sídle spoločnosti Raduga, ani nevie kde sídli. C. mu prikázal, aby sa predstavoval viacerými firmami ako
Bratislava Rail, Bryntin CZ, tak mu to kázal aj napísať, tak obžalovaný to tak urobil. Jeho činnosť nijako
nesúvisela s koordinovaním zahraničných projektov, išlo o to, že mu C. dlžil peniaze, ktoré on potreboval
dostať, tak tie peniaze mali byť z vykládky toho vlaku a preto tam aj sám celú noc lopatoval štrk, lebo sasnažil čo najviac im pomôcť. Pánov P., S. a A. nepoúčal o bezpečnosti práce, nerobil to nikdy, pretože
nemá nato vzdelanie ani školenie. Vo firmách to robila pani P., ktorá aj jeho poúčala, keď nastúpil tam
pracovať. Jeho nepoveril nikto, aby manažoval nejaký projekt štrku, nedostal žiadne ústne ani písomné

poverenie, aby konal samostatne, robil len podľa pokynov pána C..

Na otázky súdu odpovedal, že ešte pred touto vykládkou bol obžalovaný na mieste vykládky niekedy
začiatkom mesiaca marec, kedy sa robila tzv. skúšobná vykládka vagónov vykladaním s bagrom, keďže
C. to chcel dokázať, že sa to takým spôsobom dá a to majiteľovi týchto štrkov z Bratislavy, takže bol tam

on, pán A., S. a prvýkrát tam nebol P., ale iný, ale bolo to zdĺhavé. To, že to nebola vhodná technológia
vykládky, obžalovaný uviedol, že zistil vizuálne v Bratislave, keď prechádzali prístavným mostom a videl
tam to zariadenie, ktoré zabezpečovalo vykládku, tak to aj C. hovoril a pán O. aj urobil nato cenovú
ponuku na tento drapák a keď C. zbadal, že to stojí 40 alebo 70 tis. €, tak s tým nesúhlasil, nechcel dať
nato peniaze. Aj vtedy prvýkrát to bolo strašne pomalé. Potom druhýkrát mu znovu kázal C., aby zavolal
a zobral dvoch brigádnikov a strojníka, bager dojednali z Košíc. Aj vtedy tam bol C. aj X., ktorý doviezol

tam vlak, ktorý vykladali. C. sa prišiel pozrieť ako to bude prebiehať, dával tam pokyny, rozprával sa
s O., jednal tam C., pretože on bol majiteľom firmy a štrk bol jeho, mal v tom peniaze a na vyložení
štrku záležala budúcnosť firmy. Tam uvedeným osobám bolo povedané, že majú asistovať keď bude
vagón vyložený, mali nahádzať štrk na lyžicu. To sa robilo, pričom on stál na kraji vagóna a kričal na
nich keď išla lyžica, čo mu však nikto nepovedal, len keď to videl tak si pomyslel, že aby sa nič nestalo.

Potom im on povedal, že tam kde stoja, nech zdvihnú lopatu, aby bagrista videl, kde sú, boli to pokyny
také podľa vlastného rozumu. Poškodeného niekoľkokrát upozornil, aby sa nehral s mobilom, lebo ho
môže lyžica trafiť, lebo stál s lopatou v jednej ruke a druhou sa hral s mobilom. Podľa neho by mal byť
potrestaný vinník, ktorým je podľa neho C., ktorý nezabezpečil zodpovedajúcu technológiu vykládky,
ba každú hodinu tam volal, či je vlak vyložený, že keď nie, tak nedostanú žiadne peniaze a tak ich

tam popoháňal. Takáto signalizácia so zdvihnutím lopaty bola potom, čo sa tak dohodli oni sami, tak to
vymysleli. Keď tí čo vykladali v noci spali, on to robil vo vagóne po tme sám, ale nehral sa s mobilom,
takže jemu sa vo vagóne nič nestalo. Takto vykladal tri vagóny, takže nevie čo sa mohlo stať, lebo
on tam sám nakladal s bagristom po tme a nič sa nestalo, komunikoval s bagristom so zdvihnutou
lopatou. S bagristom bola taká dohoda, že on sa postavil na roh vagóna, kričal chlapcom, títo mali

zdvihnuté lopaty, aby bagrista videl kde sú, lebo tak sa dohodli, lebo oni vo vagóne boli len vtedy, keď bol
vagón skoro prázdny, kde mali nakladať kôpky štrku. On potom odišiel, povedal, aby na neho počkali,
pričom odišiel, lebo ho požiadali aby im išiel kúpiť cigarety a jedlo, pričom potom keď platil, tak mu
volali, že čo sa stalo. Predtým než odchádzal nepamätá sa či sa vykladalo, ale asi áno, ale vtedy keď
odchádzal nerobili, pretože sa s nimi rozprával a hovorili mu, čo má kúpiť, lebo pri rozprávaní logicky

sa nerobilo, lebo by sa nepočuli, pokiaľ by tam bola lyžica bagra a ani tých dvoch by nevidel. Aj v
čase tejto vykládky tam bol C., lebo hovoril, aby mali prilby, pričom on ich nemal začo kúpiť a kúpil len
lopaty a nejaké rukavice zo svojich peňazí. V rámci tejto vykládky spali na stanici všetci štyria vo vozidle
Fabia, zamestnávateľ im nezabezpečil nič, aj prilby si požičiavali medzi sebou s domácimi brigádnikmi.
Obžalovaný nevedel o žiadnych predpisoch ktoré mali platiť pri takejto vykládke. Keď došlo k tomu

nešťastiu, tak sa všetky zmluvy prerábali z Bratislava Rail na Brintin Rail, alebo H.. Jeho C. nepoveril,
aby manažoval nejaký projekt štrku, nedostal žiadne písomné ani ústne poverenie. Obžalovaný uviedol,
že on P., S. a A. nepoúčal o bezpečnosti práce, pretože nemá nato vzdelanie alebo školenie, vo firmách
to robila pani P.. On mal uzatvorenú zmluvu len s Brintin Rail s.r.o. zamestnávateľom G.. X. a to ako
koordinátor zahraničných projektov, keďže hovorí plynule niekoľkými cudzími jazykmi, chodil do iných

krajín na pracovné cesty a všade bol predstavovaný C. ako jeho pravá ruka, že mu môžu dôverovať.
Okrem toho čo podpísal pani P., nebol poučený o predpisoch bezpečnosti práce. Firma Bratislava Rail
zabezpečovala transport materiálov na Slovensku, firma Brintin Rail z tohto nezabezpečovala nič. On
vykonával práce doma prostredníctvom počítača a telefónu a to po telefonickej porade každý deň s C..
K tomu čo sa stalo uviedol, že to je výsledok konania C., ktorý by mal poškodeného odškodniť, on mal

byť ten, ktorý nesie zato zodpovednosť, keďže to bola jeho firma, jeho vlak, jeho kontrakt.

K výpovedi znalca G.. F., ktorého výsluch sa konal v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný uviedol,
že obidvaja S. P. aj S. S. boli poučení, že sa v priestore, kde sa bager zdržiava, nemajú zdržiavať, čo
sami priznali. Pokiaľ znalec uviedol, že bagrista nemal výhľad, bolo to tam tak, že on stál na rohu vagóna

a pozeral či nie je nejaká nebezpečná situácia a v čase keď sa to stalo, oni dvaja tam nemali pracovať,
lebo on im povedal, aby prestali kým sa vráti, pretože nikto do vagóna nevidel. On bol tou osobou, ktorá
dávala signál, že priestor je bezpečný. On nebol žiadnym najímateľom alebo objednávateľom, pretože
bol súkromná osoba, bol zamestnanec úplne inej spoločnosti. Vlak patril spoločnosti Bratislava Rail,ktorá ich najala a ktorá ich potom aj zapísala ako brigádnikov na nasledujúci deň čo sa to stalo, poisťovni
sociálnej, alebo kde a tým aj nepriamo potvrdila, že boli najatí touto firmou, nie ním. On nemá žiadnu
zmluvu ani podpísaný kontrakt ako externý pracovník s firmou Bratislava Rail a nebol oprávnený nikoho

poúčať, pretože ani on nebol o ničom poučený a pravidlá si dohodli len sami, problém nebol, až vtedy
nastal keď on opustil pracovisko a oni bez jeho vedomia vošli do vagóna a pokračovali v práci.

K výpovedi svedka H. C. z hlavného pojednávania zo dňa 12.7.2017, ktorý prebehol v neprítomnosti
obžalovaného, P. F. sa vyjadril tak, že: potom ako sa stalo to nešťastie tak mu volal pán C. a

kázal prepísať všetky objednávky aj účtovníčke zmluvy a faktúry, všetko sa to malo fakturovať na
inú spoločnosť, už nepamätá ktorú. Bola to ale spoločnosť Bratislava Rail, ktorá mala veľký kontrakt,
ktorý nechcel tento ohroziť inou spoločnosťou. On však robil rôzne machinácie so spoločnosťami, ľudí
prehadzoval z jednej do druhej, ba oni samy nevedeli pre ktorú spoločnosť pracujú. Za celý čas jeho
pôsobenia v spoločnosti nedostal od pána X. žiaden pokyn alebo príkaz, všetko to riadil C.. Jemu dal
C. peniaze cca 20 €, ktoré použil akurát na kúpu lopát a rukavice, pričom na prilby nevyšlo a keď

tam C. prišiel, vyjadril sa, že prilby sa kúpia nabudúce. Všetko čo on vykonával za spoločnosti pre C.
robil na základe jeho pokynu a písal to, čo mu kázal on aj podpisoval sa rôznymi funkciami ako biznis
direktor, dispečer a podobne, kedy ako mu to kázal do emailov napísať. Tí chlapci rovnako nemali žiadnu
pracovnú zmluvu, o čom on dobre vedel a keď sa to stalo kázal obžalovanému aby okamžite volal P. a
nadiktoval jej všetky ich údaje, aby ich mohla prihlásiť v sociálnej poisťovni.

Obžalovaný F. k listine v spise /čl.121/ ako „objednávka“ pod hlavičkou Raduga SK s.r.o. Bratislava na
Beton Pumpy Spiš dňa 8.4.2013 o prepravu 1600 ton štrku z Levoče železničná stanica do Levoče
betonárky s dátumom prvej nakládky 10.4.2013 v dolnom ľavom rohu s menom P. F., business director /
bez podpisu/, uviedol, že tú objednávku on nepísal a so spoločnosťou H. nemal žiadnu pracovnú zmluvu

a za ňu nikdy nevystupoval.

K výpovedi svedka C. O. (vypočutého na pojednávaní dňa 19.10.2016) obžalovaný P. F. uviedol, že
to čo vypovedá potvrdzuje tie skutočnosti, ako už aj on uvádzal, že všetky rozhodnutia robil C. bez
toho, aby jeho alebo kohokoľvek počúval, teda využíval svoje firmy na akékoľvek machinácie. Pokiaľ

sa svedok vyjadril, že obžalovaný bol predstavený ako zodpovedná osoba za vykládku, nebolo to
povedané v prítomnosti obžalovaného, nemal on k tomu žiadne písomné poverenie a O. mohol mať tak
dojem, že je on zodpovedným. Taktiež je pravdou, že C. nedvíhal telefón, teda skoro nikomu a preto
iektorí kontaktovali jeho a obžalovaný im tak uvádzal sprostredkované informácie, ktoré mu dal C., takto
komunikovali s ním aj ľudia zo zahraničia, pretože vedeli, že je v kontakte s C..

K prečítanej výpovedi svedka Ing. X. X. uviedol, že pokiaľ sa tento vyjadroval, že obžalovaný bol
poverený za bezpečnosť pracovníkov, pokiaľ by to tak bolo, G.. X. bol prevádzkový riaditeľ, v tom čase
tam bol ako rušňovodič, doviezol vagóny, chodil okolo vlaku a pokiaľ videl že sa tam dejú veci, ktoré
nesúhlasia s predpismi o bezpečnosti práce, tak mohol ako riaditeľ firmy niečo podniknúť.

K výpovedi svedkyne S. P. uviedol obžalovaný, že táto skončila pracovný pomer dňa 10.4.2013
a 12.4.2013, keď tam nepracovala prihlasovala nejakých zamestnancov do sociálnej poisťovne,
obžalovaný s ňou komunikoval po úraze na základe inštrukcií s C. a nadiktoval jej osobné údaje S. S.
a S. P., aby ich prihlásila sociálnej poisťovni, čo aj urobila.

K protokolu Inšpektorátu Prešov /čl. 248/ v časti týkajúcej sa uvedením zamestnávateľa Bryntin Rail CZ
s.r.o. Praha Žiškov ako zamestnávateľa S. P. obžalovaný uviedol, že výpoveď ktorú tam poskytol, alebo
ajostatní,bolaovplyvnenáudalosťou,ktorásastala,bolivšoku,takžeužvtedyuviedol,žetietomôžubyť
skreslené, ďalej uviedol, že on pána P. dovtedy nepoznal, nekomunikoval s ním bol tam prostredníctvom

pána S., spoločnosť Bryntin Rail CZ s vykládkou nemala nič spoločné, prvotná zmluva bola podpísaná
s Bryntin Rail Bratislava a.s. so spoločnosťou Zeda a potom sa všetky zmluvy prepísali na Bryntin Rail
GMBH.

Obžalovaný P. F. pri doplňujúcom výsluchu nevypovedal a k výpovedi spoluobžalovaného E. A. sa

vyjadril tak, že predtým než išiel kúpiť to, čo mu povedali svedkovia, povedal im aby počkali na neho, že
sa o chvíľu vráti, pamätá sa, že im povedal, aby nechodili do vagóna. Keď sa s S. a P., ktorého dovtedy
nepoznal, rozprával, stáli pri aute.K výpovedi poškodeného S. P. zo dňa 9.4.2019 obžalovaný P. uviedol, že on v noci robil vo vagóne,
a vykladal E. A. a oni dvaja S. a P. spali v aute. Rozprával sa s nimi v aute a povedali mu, že nemajú
peniaze, aby bol taký dobrý a im kúpil jesť a cigarety, s čím on súhlasil, toto sa odohralo vedľa auta, keď

odchádzal, povedal aby zatiaľ počkali, že o 10 minút je naspäť. V tento deň bolo slnečné počasie, ráno
svitalo, už bolo vidno, inak na železničnej stanici je všade osvetlenie, ale vtedy už nebola tma a určite si
nesvietili mobilmi. On nestál na vagóne celý čas, keďže bola zima, upozorňoval ich keď nedávali pozor,
lebo sa stále hrali s mobilnými telefónmi a kričal na nich keď išla lyžica. Čiže nie je pravdou, že on tam
len tak stál a rozprával sa, ale ich upozorňoval. Poškodený nehovorí pravdu, že obžalovaný odišiel a on

bol vo vagóne. Poškodený si protirečí a nevie či zámerne klame, lebo ho nepozná. Podľa obžalovaného
ak by sa nebol hral s telefónom vo vagóne počas vykládky, tak by sa tomu dalo zabrániť.

K výpovedi svedka S. S. z hlavného pojednávania 29.5.2019 uviedol, že tento pracoval s poškodeným
v jednom vagóne a ako je možné, že poškodený tvrdí, že mu dával pokyny E. A. a tento svedok tvrdí,
že mu dával pokyny on. Pravdou je to, že pokyny im dával on a keď videl, že vagón je pripravený na

ich nástup, tak chodili do vagóna aj sami, keďže on tam celý čas nebol, pretože chodil kupovať aj jedlo,
takže oni do vagóna chodili aj svojvoľne, keď uznali za vhodné, keď on tam nebol.

Obžalovaný E.A.nahlavnompojednávanívyhlásil,žejenevinnýzospáchaniaskutku.Kvecivypovedal,
že mal strojnícky preukaz a prišiel za ním jeho šéf v spoločnosti Veľká Ryba s.r.o, kde vtedy pracoval,

či nepôjde vyložiť vagóny do Levoče, pretože má strojnícky preukaz na obsluhu bagra. Jeho tam poslal
šéf, nemal však dovolenku, len mu povedal že má ísť a keď sa stal úraz, tak mu napísal hneď na tri
dni čo tam bol, dovolenku. Všetko zariaďoval P. F., či kamióny na prepravu štrku, vagóny, brigádnikov,
bager. On sám jednal iba s P. F. vrátane odmeny. P. F. v Levoči povedal, že je to nesprávny bager, mal
byť s vyvýšenou kabínou, aby videl dovnútra, ale povedal, že to treba vyložiť. Spoločne dohodli, že keď

budú vo vagóne chlapci, tak F. bude na kraji vagóna a bude dávať pozor, tak im zakričí aby ustúpili na
bok, pričom keď boli vo vagóne, aby nahrnuli štrk, teda vyčisťovali vagón, tak mu ukazovali lopatou, že
sú tam. Takto sa vykladalo cca 27 vagónov bez problémov a dňa 12.4. keď sa stala tá vec, nemali čo
robiť vo vagóne, lebo F. tam nebol, išiel kupovať raňajky. Oni boli s F. pri aute na parkovisku, kde sa
rozprávali a on bol v bagri a pokračoval vo vykladaní štrku. Čo sa rozprávali, on nepočul, F. sa ho ale

ešte predtým pýtal, či chce raňajky. Nesledoval ich, auto odišlo a on nevidel, či s F. išli kupovať raňajky
aj chlapci. Vo vagóne ale neboli, lebo ešte vtedy tam bolo veľa štrku, on to vykladal. Potom nevie kedy,
nevidel to, ako skočili do vagóna a tak sa stal ten úraz. Nevie prečo skočili dovnútra vagóna, keď tam
nebol F.. Stále keď išli do vagóna, F. tam bol stále a dával mu znamenie. Vtedy ostalo vyložiť už len
tri posledné vagóny, nevie, či to chceli rýchlejšie urobiť, aby sa išlo domov. Keď sa stal úraz tak S. S.

vyskočil na vagón a zakričal, aby dal hore lyžicu, tak ju dal, rýchlo tam pribehol a zbadal že P. je na zemi.
Zavolal záchranku a tak volal F.. Jeho s rizikami práce, s bezpečným výkonom práce nikto neoboznámil.
On však vedel, že stroj sa nemá púšťať, keď je nejaký človek v dosahu stroja, ale on nevedel, že sú vo
vagóne, tak robil ďalej a nezastal. Videl ich predtým všetkých troch vonku pri aute a myslel si, že tiež
išli na benzínku. Vagón sa vykladá asi 40-50 minút, takže 30 minút tam ani nemali čo robiť. On nevie

pre akú spoločnosť sa táto zákazka robila a nevie v akom vzťahu a pre akú spoločnosť pracoval P. F..
Okrem toho tam prišiel aj pán C., ktorý mu podal ruku a akurát sa opýtal ako to ide a to bolo všetko. O
čom sa tento rozprával s F. nevie, lebo on pritom nebol, pretože pokračoval vo vykládke. Raz vo vagóne
bol aj F., videl ho, behal po vrchu. Je mu ľúto čo sa stalo, nevedel, že títo dvaja sú vo vagóne, keby to
bol vedel, tak stroj dnu nepustí bez toho aby tam bol F..

Obžalovaný ďalej na otázky súdu vypovedal, že tento úraz sa stal asi na tretí deň vykládky, pričom
keď bol vagón plný, on vykladal, tak prišiel F. a pozrel, či môžu vojsť do vagóna, obžalovaný im nikdy
neprikázal, aby vošli do vagóna a znamenie mu dával F.. V tom čase mal vyložených asi 3-tiny vagóna
a vykladal sa štrk, pričom on s bagrom sa posúval pozdĺž vagóna postupne ako to vykladal. V tom čase

mal ešte asi 15 minút na vyloženie, čiže oni tam ešte nemali byť. Inak to prebiehalo tak, že F. prišiel za
ním, že idú do vagóna, on odstavil stroj a potom sa riadil podľa F. a lopaty. V tom čase si myslel, že aj
oni dvaja odišli na benzínku, lebo auto, pri ktorom predtým stáli, zmizlo, takže museli potom naskákať
do vagóna tak, že on to nevidel. Bolo treba vyložiť už len dva vagóny, tak sa už asi ponáhľali, preto
tam vošli. Nikdy nepracovali tak, aby tam nebol F. a aby mu nesignalizoval. Potom keď boli chlapci vo

vagóne, tak mu už oni dávali znamenie lopatou kde nakopili štrk a on im na bagri zatrúbil, oni zdvihli
lopatu, aby videl kde môže ísť. On nevidel kde títo vo vagóne v čase úrazu stáli, len potom hovorili, že
mali byť vedľa seba. K predloženej fotodokumentácii (foto č.19,20,21) uviedol, že poškodený bol v tej
časti ako je bager, pri lyžici, on ho neposúval a tam ho privalil.K výpovedi poškodeného S. P. sa vyjadril, že on im neprikazoval chodiť do vagóna, to im zakaždým
povedal P. F., nie on. K výpovedi znalca G.. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, k tomu, že on tam

nemal manipulovať vtedy s bagrom, uviedol, že on s bagrom manipuloval, pretože chlapci tam neboli,
on ich nevidel, takže pokračoval v práci ďalej. K výpovedi svedka H. C. sa vyjadril v časti týkajúcej sa
toho, že mali mať uzatvorené zmluvy, že nie je pravdou, že mali podpísanú nejakú zmluvu, pretože on
žiadnu zmluvu nepodpísal, takže nie je pravdou čo tento svedok uviedol.

V rámci doplňujúceho výsluchu obžalovaný E. A. vypovedal že sa nevie vyjadriť k tomu, na aký pokyn
vošlipoškodenýasvedokdovagóna,pretožeonibolipriaute,rozprávalisaaonpokračovalvovykladaní
štrku. F. S. S. bol pri F. pri aute, rozprávali sa tam a keď on začal vykládku nebol vo vagóne nikto a on
nevidel kedy do vagóna vošli. On pokračoval vo vykladaní vagóna, oni sa rozprávali a žiaden pokyn,
že má zastať mu nedali, on pokračoval v práci. Potom videl ako F. s autom odišiel, ale svedkov nevidel
sa tam pohybovať, či odišli aj oni, nevedel. Svedkovia inak vchádzali do vagóna tak, že skákali z boku

a vtedy mohli vojsť vtedy, keď on bol chrbtom, keď sa otáčal, pretože na jednej strane nakladal a na
druhej to vysýpal do auta, takže vtedy mohli vojsť do vagóna a on tak vykladanie neprerušil. Ako tam a
prečo vošli on nevie, príkaz on im nedával. Predtým vedel, že idú do vagóna z toho, že mu tak prišiel
povedať F., ktorý povedal, že idú do vagóna a F. stál na vagóne a kričal na nich že kde ide ruka a oni
mu signalizovali s lopatou, ale vtedy to nevidel. Lopatou signalizovali tak, že túto dvihli nad vagón. Inak

vykladanie prebiehalo dovtedy tak, že on začal vykladať prvý a prechádzal lyžicou z ľavej strany na
pravú a keď bol na konci a nenabral už nič, odstavil bager a tak P. F. povedal, že chlapci idú dovnútra
a tak to bolo väčšinou tak, že vošli dovnútra len keď tam bol P. F.. On však komunikáciu medzi P. F. a
svedkami S. a P. nepočul a spoliehal sa na komunikáciu len s F.. Stávalo sa aj to, že on vykladal vagón
a vtedy tam nebol ani obžalovaný F. ani svedkovia a či v tomto prípade sami vošli do vagóna, alebo

im to povedal niekto, vyjadril sa, že nevie. Nehoda sa stala tretí deň vykládky, pričom aj dni predtým to
vykladali takýmto spôsobom.

K výpovedi poškodeného S. P. zo dňa 9.4.2019 obžalovaný E. A. uviedol, že on im žiadne príkazy
nedával, dával im ich P. F. a to kedy majú ísť do vagóna. keby vedel, že sú vo vagóne, tak by sa to

nebolo stalo, teda nevedel, že sú vo vnútri vo vagóne.

K výpovedi svedka S. S. obžalovaný E. A. uviedol, že vtedy keď sa stal úraz, on plynule robil, bol za
polovicou na pravej strane, vykladal vagón, oni pravdepodobne boli na ľavej strane, nevie ako sa to
mohlo stať, lebo on pravidelne vykladal, či tam vošli nevie, pretože vtedy nestál, lebo nebol ešte na konci

vagóna. Nevidel že vošli do vagóna, ale museli skočiť vtedy, keď on vykladal.

Poškodený S. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s P. F., E. A. a S. S. išli spolu do Levoče,
kde mali vyložiť 30 vagónov štrku. On s S. S. boli vo vagóne, kde dočisťovali vagóny, E. A. bol bagrista,
organizoval to P. F., ktorý mal povedať čo a ako majú robiť. Takto stihli vyložiť 27 vagónov. E. A. vykladal

z vagónov čo sa dalo, potom oni vošli dovnútra vagóna a mali taký signál, že zodvihli lopaty a potom išli
ďalej, aby tam mohol dať lyžicu. V tom vagóne bez ich signálu dal dole hydraulickú lyžicu, pričom on tam
robil a to tak, že mu ju položil na chrbát a stlačil ho do vagónu. S. S. vyskočil na bočnicu a začal na E. A.
kričať, tento potom stihol dať preč bager, takže ho zachránil S. S.. Ďalej uviedol, že S. S. už predtým tam
chodil robiť, s obžalovanými sa nepoznal, pričom túto robotu mu vybavil S. S.. Keď prišli na miesto, nič

nemali, potom išli do obchodu a kúpili sa tam dve lopaty. Pri vykládke bol E. A. v bagri, P. F. bol s nimi,
ale nie vždy a to pozeral na nich, vyliezol na vagón, alebo spal v aute. To ako majú robiť im povedal F.
a s E. A. sa dohodli tak, že bude vidieť, keď vojdú do vagóna a potom mu budú signalizovať keď budú
vo vagóne a to lopatou. V tom čase však mu nikto z nich nedal signál, že môže s lyžicou bagru naberať.
V dôsledku úrazu utrpel zranenia, že mal zlomenú kľúčnu kosť, 14 rebier, panvu zlomenú, roztrhnutú,

rozmliaždenú, zlomeninu stehennej kosti, roztrhaný močový mechúr, stlačenú pečienku a pľúca. Má aj
trvalé následky z úrazu, poškodené nervy v ľavej nohe, železá v panve, zozadu šrouby, má problémy
s pľúcami, ako aj mužské problémy v súvislosti s roztrhnutím močového mechúra. V dôsledku zranení
ležal 4 mesiace na chrbte, chodil po liečeniach, rok bol na barlách a všetko sa učil od začiatku ako malé
dieťa. Pokiaľ sa týka vykládky tak neboli školení nikým, len si ústne povedali, čo majú robiť. Spôsob

práce im povedal P. F. a postupne oni prišli na ten princíp, kedy majú zdvíhať lopatu. Na otázky súdu
odpovedal, že bol tam prvýkrát potom, čo oslovil S. S. či nemôže si ísť zarobiť a on mu to vybavil.
Išli tam motorovým vozidlom s P. F.. Dovtedy než k úrazu došlo, pracovali tam dva dni. To ako budú
pracovať, už sa dohadovali po ceste, pán Péli im rozprával, čo by mali vo vagóne robiť, že majú vykladaťštrk lopatami, dočisťovať vagón potom, čo sa nebude dať vybrať lyžicou bagra. On im tak aj povedal
čo majú s lopatami robiť. Jeho činnosť spočívala v tom, že mal vyberať lopatami štrk, pričom viac ho
nezaujímalo, len si chcel zarobiť a robil to, čo mu povedali. Žiadnu dohodu nemal podpísanú, bola to len

ústna dohoda. Odmenu mali dohodnutú za vyloženie 30 vagónov že dostane 150 €. Práce prebiehali
tak, že prvý začal vykladať z vagónu štrk E. A. ako bagrista lyžicou a potom im povedal, aby išli do
vagóna a dočisťovali to lopatami a ukazovali mu lopatami, kde má lyžicu bagra položiť, smerovali ho či
doľava alebo doprava. Čiže mali signál zdvihnutím lopaty nad hlavu a bagrista podľa toho videl kde sú.
Tento vagón vykladali aj v noci, mali prestávky keď jedli, alebo spali vo vozidle. Predtým sa prechádzali

a čakali kým bagrista vyberie štrk a potom nabehli do vagóna a dočisťovali. Spôsob oddychovania a
nocovania /vo vozidle/ už mali dohodnutý predtým, prišli rýchlo vyložiť 30 vagónov a ísť domov. Vedel,
že nebude mať kde spať, len v aute a že tam ide na zákazku. V tú noc mali dve hodinové prestávky a v
kuse tam s bagrom robil E. A.. P. F. im tam ukázal že keď sa budú vagóny posúvať, do ktorého majú ísť
a mali tam ísť len vtedy keď im to povie E. A.. Do vagóna ich posielal aj P. F.. P. F. tam nebol celý čas
pri nich, nedával na nich pozor, ako mal dávať ako organizátor tej roboty, odbehoval, chodil im kupovať

jedlo a oni počas toho robili. Nepovedal im, aby prestali robiť, že on ide preč. Vtedy ich dnu poslal E. A..
Tento ich však už nemal ako navigovať, lebo oni boli dohodnutí s E. A., ale F. tam mal stáť a dávať celý
čas pozor, teda mal ich usmerňovať aj bagristu a ich kedy majú vyjsť von z vagóna, podľa neho si myslí,
že tak to mal F. robiť ako organizátor. F. im len povedal, že je tam vagón, bager a majú robiť keď im E. A.
povie, že môžu ísť dovnútra vagóna a ho dočisťovať. Oni pokiaľ neboli vo vagóne, tak stáli vedľa bagra

a potom im povedal E. A., že môžu ísť dovnútra, takto sa medzi sebou v súvislosti so signalizáciou s
lopatami dohodli, ale nevie, či keď sa takto dohodli bol tam aj P. F.. K úrazu došlo z nepozornosti, lebo
bagrista dal dole hydraulickú lyžicu, hoci vedel, že sú vo vagóne, hoci mu nedali znamenie. Dovtedy
boli vo vagóne už asi polhodinu, pričom dovtedy už viackrát dal do vagóna lyžicu keď tam boli, pričom
oni svoje miesto nemenili. Oni zvnútra vagóna vôbec nevideli bager, lebo boli vysoké bočnice asi 2,5

m, pričom vtedy boli asi v strede vagóna. V tom čase bagrista už opakovane dal lyžicu do vagóna keď
tam boli, nebolo to prvýkrát. Predtým tam bol aj obžalovaný F. asi polhodinu, bol tam, niekedy vyskočil
na vagón a pozeral ako robia. Vtedy vraj odišiel na benzínku. Pre akú firmu to robil, nevedel, ani ho to
predtým nezaujímalo. Neboli z ničoho preškolení, robili ako im povedal F. a postupne prišli na princíp,
kedy majú dvihnúť lopatu.

Pri doplňujúcom výsluchu poškodený S. P. (9.4.2019) vypovedal, že si robili svoju robotu a pokračovali
v nej aj keď tam F. nebol. Vtedy vie, že odišiel kúpiť raňajky a oni boli vtedy vo vagóne, pričom dovtedy
v kuse robili dva dni, oddychovali len v aute. K tomu, či vedel, že obžalovaný F. išiel niečo kúpiť, vyjadril
sa, že asi áno neskôr, že áno, vie to. Keď on odišiel nakupovať, oni boli vo vagóne a povedal, že ide

kúpiť jedlo a oni pokračovali v práci, nepovedal im, aby to nerobili. O tom ako to majú robiť sa dohodli
všetci štyria a to tak, že plné vagóny štrku vykladal bagrom E. A. pokiaľ sa to dalo a keď vo vagóne
už nebolo nič, tak oni preskočili vagón a vošli dnu, čo robili automaticky od začiatku. To, že môžu ísť
do vagóna im povedal pán A., ktorý im to kričal z bagra. V tom čase už boli vo vagóne dlho aj vtedy
keď odišiel F.. Neskôr uviedol, že keď išli do vagóna E. A. bol v bagri, oni vedeli, kedy majú ísť dnu a

F. nevie kde bol, lebo behal hore dole a oni vošli na zavolanie pána A., alebo aj taká možnosť bola, že
nazreli do vagóna a podľa toho. Neskôr uviedol, že nevie sa vyjadriť kto im povedal, že majú vtedy vojsť
do vagóna, pretože im to hovoril raz jeden raz druhý. Uviedol, že tam osvetlenie nebolo, ich pán Nagy
nemohol vidieť, to sa stalo nadránom, bola tma a oni si svietili telefónom, aby videli. Svedok uviedol, že
vo vagóne boli asi hodinu keď sa to čistilo a dohadovali sa tak, že dvihli lopatu, aby obžalovaný dostal

signál, ale vtedy signál nedostal. V čase úrazu vo vagóne oni boli už asi hodinu, ale od koľkej hodiny, to
nevie. Hoci mu aj podmienky aké tam boli, že mohli byť len v aute, vadili, ale bol mladý, bola zákazka
na tri dni a chcel si zarobiť. K prítomnosti P. F. v tom čase uviedol, že si nepamätá či vošli do vagóna
v jeho prítomnosti, lebo nebol tam vždy, vtedy si nepamätá, lebo už bol vo vagóne, ale musel tam byť,
keďže potom išiel pre jedlo, neskôr uviedol, že tam bol. Inak F. ani nevydržal stáť na železe a dohliadať

na nich, dohodli sa ako to bude fungovať s E. A. a mali dohodu a komunikovali len s ním. Na otázky
obhajcu odpovedal, že už vykladali 28. vagón, a povedal im E. A., že vagón je prázdny, tak môžu ísť
vykladať, keď vošli dnu, ich bagrista musel vidieť a počas ich prítomnosti vo vagóne, obžalovaný A.
vybagroval asi 4-5 lyžíc a to tak, že pripravili kopu ktorú on nabral alebo aj dohadzovali lopatou a podľa
neho prešla asi hodina od času čo vstúpili do vagóna po úraz. K námietke obžalovaného A., že on im

nedával pokyn, uviedol, že pokyny im dával pán F., čo majú robiť, bolo to tak nastavené, že vedeli kedy
majú ísť dovnútra, obžalovaný mu nepovedal, aby okamžite vošiel dovnútra, ale vedel od obžalovaného,
že je prázdny vagón, ale nepovedal, že majú ísť, ale odstavil bager a oni išli dovnútra vagóna.Svedok S. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho zavolal P. F., on potom S. P. a išli do Levoče čistiť
vagóny od štrku, lebo si chceli zarobiť. Prácu organizoval P. F., ktorý im dal lopatu, metlu a ukázal čo
majú robiť, pričom ich náplňou práce bolo dočisťovať vagóny po lyžici, kde sa táto nezmestila. Pán A.

vykladal štrk z vagóna a keď už nezabrala poriadne lyžica, on s S. P. nahadzovali do lyžice lopatou. Vo
vagóne neboli po celý čas, lebo tam nemali čo robiť, len keď bol prázdny, boli vo vnútri. Kto im dal pokyn
k tomu aby vošli do vagóna, uviedol, že F. im povedal, že keď bude vagón prázdnejší, majú to ísť dočistiť.
Ku skutku došlo tak, že bolo to ráno okolo pol ôsmej, boli vo vagóne, dočisťovali, on bol na ľavej strane
a na pravej P. od bagra a vzdialení boli asi 4 m od seba a stáli k sebe navzájom chrbtom. On len počul

keď S. začal kričať a keď sa otočil videl, ako ho lyžica tlačí na zem, tak vyskočil na vagón a signalizoval
A.. K tomu ako to mali robiť, uviedol, že neboli žiadne dohody a pánovi A. ukazovali metlami kde môže
ísť, ale nebolo to pravidelné, ale vtedy on mu nič nesignalizoval a či signalizoval alebo nesignalizoval
poškodený, to nevie, pretože bol otočený k nemu chrbtom. Jeho nikto nepoúčal o bezpečnosti práce a
prácu riadil F., on povedal čo majú robiť. Obžalovaný A. do vagóna nevidel, lebo vagón bol vyššie ako
bager. Na otázky súdu odpovedal, že lopatou, alebo tým čo mal v ruke on ukazoval bagristovi kde je

štrk, aby tam zabral, ale vtedy keď sa to stalo, on neukazoval nič. V tom čase bol vo vagóne štrk v tej
časti, kde bol P., z ktorej strany dovtedy nakladala lyžica, nevedel sa vyjadriť. Neskôr uviedol, že dovtedy
nakladali zo strany, kde bol on, poškodený mohol potom odísť na druhú stranu, to však si nepamätá.
Pokiaľ stáli na jednom mieste a nakladali do lyžice bagra štrk súčasne obidvaja, keď boli oddelení, že
každý stáli na inej strane, nepamätal si kto a ako dával znamenie bagristovi, rovnako si nepamätal ani

to, kto navrhol takú komunikáciu. Jeho na túto prácu oslovil pán F., ale nepovedal mu pre akú firmu sa
to má robiť, len že má pre neho brigádu. Oni potom čo videli, že už lyžica nezaberá, vagón je prázdny,
čo videli keď pozreli do vagóna, čoho podnetom bolo to, že videli, že je v lyžici málo štrku, pýtali sa F.
či majú ísť, keď povedal že áno, tak išli do vagóna. Dodal, že F. povedal, že keď nebude zaberať lyžica,
aby to dočistili, resp. povedal aby sa išli pozrieť do vagóna. Takto sa stalo, že do vagóna vošli, potom aj

vyšli a takto opakovane robili. F. nebol vždy pri nich, keď takto do vagóna vošli, teda buď ich tam poslal
on alebo išli sami potom, čo pozreli dovnútra. Keď sa to stalo, vtedy tam práve F. nebol, lebo vraj išiel
kúpiť raňajky. Koľkokrát takto vošli samy od seba do vagóna, nevedel sa vyjadriť, pričom keď F. odišiel,
oni boli vo vagóne. Rovnako im F. povedal, aby sa dorozumievali lopatou tak, že ju zodvihli.

Svedok S. S. na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2019 vypovedal, že začisťovali vagón, nevie koľko bolo
hodín, bol tam s P. a toho pritlačila lyžica. Do vagóna vošli, lebo im P. F. povedal, aby išli pracovať. Boli
v motorovom vozidle, kde dovtedy spali asi 4 hodiny, prišiel ich Martin F. zobudiť, zobrali si náradie,
preskočili vagón a pracovali ďalej. V tom čase E. A. bol v bagri, bagroval, teda keď oni skočili dovnútra
tak nie, ale nevie či tento videl keď skočili do vagóna. Keď tak vošli, P. F. tam stál a potom odišiel pre

raňajky. Neskôr dodal, že F. prišiel k vagónu a pozeral na nich, boli už vo vnútri, vtedy F. stál na vagóne,
alebo chodil a telefonoval a potom ho už nevidel, tak asi išiel kúpiť raňajky, lebo predtým v aute sa o tom
rozprávali, ako aj to, že neuvedomoval si či tam obžalovaný F. stále stojí, alebo nie, pretože pracoval.
S pánom Nagyom boli dohodnutí, že zdvihnú lopatu, čo mal byť signál, že môže ísť s lyžicou dole.
Nespoliehal sa na pána F.ho, či dozerá nato, on si robil svoju robotu. Aj predtým sa stalo, že Péli odišiel

kúpiť krompáč, alebo rukavice a oni boli vo vagóne a robili ďalej a teda okrem toho celý čas bol pri
vagóne pri nich a hovoril im aj kedy majú vyjsť von a kedy dnu. V čase keď došlo k úrazu on stál chrbtom
k S. P., nevnímal ako išla lyžica bagra, nevie ani čo tento robil. Vypovedal, že vtedy oni boli vo vagóne, F.
stál na vagóne, potom odišiel kúpiť raňajky. Nemôže potvrdiť, či videl pán A., že vošli do vagóna, ani si
nepamätá, či predtým než vošli do vagóna sa s ním rozprávali. K dohode ohľadom vykladania vagónom

uviedol, že sa ešte doma dohodli, že idú začisťovať vagóny, vedeli o akú prácu ide a nepamätá si ako
boli dohodnutí na odmene či to vyložia za jeden deň alebo viacero dní, mali to vyložiť za jeden deň, ale
pracovali tam dlhšie, on proti tomu nenamietal, chcel to mať za sebou a ísť domov, čo hovoril pán P. si
nepamätá, ale neprotestoval, že nejde robiť. Potom čo vošli do vagóna na pokyn pána F., nakladali do
lyžice, ale koľko lyžíc bolo naložených dovtedy, si nepamätá. Lopatu dvihol jeden z nich, ako to vyšlo,

pričom oni dvaja sa videli, tak sa navzájom neupozorňovali, že kto ide lopatu dvihnúť. Neskôr dodal, že
podľa neho to bola asi prvá lyžica od času keď vošli do vagóna, nevie či do vagóna vošli naraz alebo
postupne, obžalovanému A. nijako nedali najavo, že idú do vagóna, ak tvrdí, že ich nevidel, tak nevidel,
lebo on mu nehovoril že ide do vagóna a či mu to povedal pán P., to nevie, ani to, či A. videl, že vošli
do vagóna alebo nie.

Svedok C. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že P. F. bol človek zodpovedný, ktorý zabezpečoval
vykládku štrkov a nevie za akú spoločnosť konal. Nevie ako sa volala firma, ale bol tam pán C. a F.
za neho vystupoval. Podľa neho C. má päť spoločností a je podvodník, pričom on bol raz s ním nastretnutí, kde mu dal objednávku, prevzal faktúry a viac sa nestretli. S pánom F. neuzatváral on žiadne
zmluvy a nemal s ním ani žiadne pracovné rokovania. Stretol sa s ním asi dvakrát keď vykladali vagóny.
Pripustil, že mohlo byť tak, že jeho spoločnosť Betonpumpy dostala požiadavku na odvoz štrku od firmy

Raduga, ale kedy to bolo, nevie. C. objednával na osobu, potom menil objednávku, nevie na akú firmu,
vystupovala tam aj firma H., potom sa to fakturovalo na firmu, ktorá predávala piesok. Nie je si vedomý,
žeby bol v nejakom písomnom kontakte s pánom F., pripustil po nahliadnutí na email, že to mohol poslať
P. F., ale všetko vybavoval C., ale určite faktúra nešla na Radugu, lebo tam uvádzal ďalšie tri firmy. Jemu
keď aj pán Péli poslal objednávku, bolo to na základe telefonického rozhovoru s pánom C., on mu dával

záruku, že to všetko zaplatí a osobne sa aj v D. stretli, čo bolo v apríli 2013. S P. F. komunikoval aj
on, stretol sa s ním v Levoči, lebo on tam bol tie tri dni a zabezpečoval vykládku. Jemu C. predstavil
P. F. ako zodpovedného človeka za vykládku vagónov. On pritom prišiel o 20.000,- €, ale už sa tým
nezaoberá a viac si nepamätá. Jeho spoločnosť poskytovala nákladné autá na odvoz štrku. Na otázky
súdu odpovedal, že C. vystupoval ako majiteľ prepravnej firmy a pokiaľ sa týka firmy Bryntin Rail uviedol,
že objednávky na vykladanie vagónov v Spišskej Novej Vsi /pretože v Levoči sa to nedalo vyložiť/,

objednávku dala Raduga, potom sa to fakturovalo na firmu Rail a potom sa po všetkých zľahla zem. Aj
za firmy Bryntin Rail vystupoval C. a či aj vtedy jednal s pánom F., nevedel sa vyjadriť. S pánom F. sa on
potom stretol už len v Levoči, potom v Spišskej Novej Vsi už nie a zabezpečoval to už len pán Varga. K
výpovedi z prípravného konania, kde vypovedal, že čo sa týka zákazky s firmou ZEDA Bratislava, bola
uzatvorená 8.4.2013 a bol prostredníctvom emailovej komunikácie s P. F., ktorý vystupoval ako poverený

riaditeľ, uvádzal v podpisovej doložke funkciu bussines direktor. Táto komunikácia bola zasielaná na
vedomie aj pánovi Filisteinovi, ktorý vystupoval ako konateľ, majiteľ spoločnosti Raduga a Rail, ktoré
zrejme mali sídlo v Bratislave a Bryntin Gmbh mala mať sídlo vo Viedni. Svedok k tejto časti prečítanej
výpovedi uviedol, že s pánom C. sa stretol, predstavil mu F. a tento mu ráno zavolal, aby mu poslal
dve autá, na obed ešte jedno, bola to komunikácia počas štyroch dní. Bola to komunikácia taká, možno

jedna alebo dve písomné objednávky. Pán C. povedal, že nevie, či sa to bude fakturovať na H., alebo na
nejakú inú firmu alebo na firmu H.. Hovoril to aj napriek tomu, že prišla objednávka od H.. K funkcii P. F.
uviedol, že on sa mohol nazvať aj generálny riaditeľ, ale prišiel pán C. a povedal, že pán F. bude s ním
komunikovať a zabezpečovať vykládku v Levoči, ale akú funkciu mal, nevie. K takto prečítanej výpovedi
uviedol, že pri vyšetrovaní vyšetrovateľ možno podľa tej objednávky napísal, ale akú mal funkciu F., to

nevie, nevie ako Péli sa mu predstavil, len mu bolo povedané, že je zodpovedný za vykládku vagónov.
K veci ďalej uviedol, že prvé tri dni sa vykladalo v Levoči a potom už len v Spišskej Novej Vsi. K osobe
E. A. uviedol, že nevie kto to bol, nepozná strojníka, ktorý vykladal vagóny, videl len ako sedel v stroji.

Svedok H. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal a na otázky odpovedal, že okrem iných bol konateľom

spoločnosti Bryntin Technologies, ktorá je v tomto prípade a bol predsedom predstavenstva spoločností
Bratislava Rail a Radugy SK. Nie je si istý, či P. F. bol zamestnancom spoločnosti Bryntin Rail CZ, alebo
Bryntin Technologies, ale mala to byť jedna z tých dvoch. Začal pracovať na funkcii menežéra, neskôr
obchodného riaditeľa, v akom období, nevie. Raduga ale pokiaľ vie, nemala zamestnancov. Žiadne
pracovné zmluvy však on k dispozícii nemá, agendu viedla pani Marušincová, ale komu to odovzdala po

likvidácii spoločnosti, nevie. K zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou Bryntin Rail CZ a P. sa vyjadril,
že on neuzatváral túto zmluvu, predpokladá, že bola aj iná zmluva, pretože mzda je tam príliš nízka.
Uviedol, že P. F. bol pôvodne prijatý do jeho spoločnosti ako dispečer železničnej dopravy a to na
základe jeho jazykových znalostí, s čím súviseli aj jeho cesty do Maďarska, Česka, Poľska, Rumunska,
kde ho sprevádzal. Za všetky ostatné spoločnosti konal svedok, takže ak niekto podpísal zmluvu, tak

to musel byť on. V apríli 2013 pán F. pracoval na pozícii železničného dispečera a biznis direktor a
konal za Bratislava Rail, myslí, lebo tá sa hlavne venovala obchodnej stránke železničných prepráv.
P. F. konal za spoločnosť Bratislava Rail na základe poverenia svedka, pričom Bratislava Rail a.s.
bola spoločnosť, kde bol svedok predsedom predstavenstva a venovala sa medzinárodnej železničnej
doprave. Čo mala táto spoločnosť spoločné so spoločnosťou Bryntin Rail s.r.o. a Raduga s.r.o.,

svedok uviedol, že Bratislava Rail bola obchodnou spoločnosťou, nemala licenciu na prevádzkovanie
železničnej dopravy, oprávnenie mala Bryntin Rail CZ a oprávnenou osobou bol G.. X.. Poverenie na
zastupovanie spoločnosti obžalovanému dal iba ústne. Jeho pracovnou náplňou ako dispečera bola
koordinácia cezhraničného pohybu vlakov, pričom spoločnosť Bryntin Rail CZ robila subdodávky pre
Bratislava Rail, ktorá nemala licenciu. Obžalovaného on v tejto spoločnosti nijako neusmerňoval, on

nebol k tomu spôsobilý, nemohol mu dávať preto žiadne presné pokyny, všetky veci boli v gescii pána X.,
ktorý predpokladá, že dával obžalovanému inštrukcie. Vzťahy medzi jednotlivými spoločnosťami svedok
vysvetlil aj tým, že vlastníkom spoločnosti Bryntin Rail CZ bola Raduga SK, čo predpokladá. Postavenie
pána F. bolo v tom, že sa primárne venoval koordinácii železničnej dopravy, ako dispečer a kvôli tejfunkcii ho prijal do spoločnosti. Spoločnosť Raduga bola obchodnou spoločnosťou ako aj Bryntin Rail
a.s. ktorá bola zameraná na zahraničných partnerov. Bryntin Rail CZ Praha bola držiteľom železničnej
licencie na prevádzkovanie dopravy na dráhe v ČR a SR a táto mala na Slovensku organizačnú zložku.

Konateľom Radugy bol svedok, ale sa to tam menilo, kedy v ktorom čase aký skutkový stav nastal, si
nepamätá. Nepamätá si, či uzatváral s pánom F. nejakú zmluvu, ale on nemá k dispozícii žiadne zmluvy.
Pokiaľ sa týka zabezpečovania zákazky v Levoči v súvislosti s vykladaním vagónov pokiaľ sa pamätá,
tak to bola spoločnosť Bryntin Technologis a bola uzatvorená zmluva na základe objednávky spoločnosti
Zeda, pre ktorú sa štrk vozil. Nemá k dispozícii ani takú objednávky a nevie, či bola ústna alebo písomná.

Vsúvislostisvykladanímvozňovvmesiaciapríl2013preakúspoločnosťrobilF.,uviedol,žepánF.dostal
od neho úlohu zabezpečiť nakládku a vykládku štrku a informoval ho, že našiel subdodávateľa na odvoz
štrku a spôsob vykladania štrku v stanici Levoča, kde mal zabezpečiť techniku a personál. Pokiaľ podľa
neho sa jednalo nie o železničiarsku činnosť, boli pracovné zmluvy cez spoločnosť Bryntin Technologis
a nevie, či pán Péli bol zamestnancom spoločnosti Raduga, avšak Raduga SK bola zadávateľom,
nevykonávala žiadnu činnosť v súvislosti s vykládkou vozňov, mala len zmluvný vzťah so spoločnosťou

Zeda. Vykládku zabezpečoval Bryntin Technologies, kde bol on konateľom a mala tak zabezpečiť tú
časť vykládky, ktorá sa netýkala železničnej činnosti, čiže posunu vozňov a podobne. Bryntin Rail CZ
zabezpečovala železničný personál, napr. v stanici Levoča bola lokomotíva a na nej boli oprávnené
osoby, tak predpokladá, že tie osoby museli byť vo vzťahu so spoločnosťou Bryntin Rail CZ, lebo
išlo o rušňovodičov, teda rušňovodič nemal nič spoločné s vykládkou, len prisunul vozeň na miesto

vykládkyapotomodsunulprázdnyvozeň.ZadávateľombolaZeda,ktorábolavlastníkomštrkuapoverila
prepravou štrku Raduga do stanice Levoča a dopravou do betonárky, teda Raduga nemala nič spoločné
so samotnou vykládkou štrku. P. F. v súvislosti s vykládkou v Levoči konal na základe pokynov svedka
a čo sa týka železničných záležitostí, konal, predpokladá za Bryntin Rail CZ a ohľadom podporných
záležitostí, tak s Bryntin Technologies a jeho úlohou bolo zmenežovať celý proces nakládky a vykládky,

konajúc na základe jeho poverenia, ktoré mu dal. Detaily tohto poverenia si nepamätá, dal mu pokyn
aby získal cenové ponuky na dodávku štrku, aby vypracoval technológiu nakládky, získanie cenovej
ponuky na vykládku a predložil mu kalkuláciu na realizáciu vykládky a to bolo všetko. Pán F. mu potom
zreferoval, že našiel bagristu a dvoch pomocných robotníkov. Svedok uviedol, že predpokladá, že bola s
bagristom a robotníkmi uzatvorená zmluva a keďže nešlo o železničný personál, tak asi so spoločnosťou

Bryntin Technologies, za ktorú konal on, predpokladá, že zmluvy podpisoval on, ale na žiadnu konkrétnu
zmluvu si nespomína a ani nemá k dispozícii. Ako sa realizovala vykládka vagónov uviedol, že nevie
bližšie údaje, ale celý proces a technológiu realizoval pán F. podľa najlepšieho vedomia a svedomia a
samotný pokyn dostal od svedka, a spôsob vykládky bol na ňom. Na otázku, či menežér mal vykladať
vagóny, uviedol svedok, že mal byť schopný zabezpečiť aj vykládku, ale to, že bol menežér, nie je

zdokumentované na žiadnej listine. F., že sa zúčastnil nejakých rokovaní v D. v súvislosti s vykládkou, s
tým, že jedna spoločnosť mala dodať kamión, ktorý štrk zo stanice odvezie do betonárky, predpokladá,
že na tom rokovaní bol iste on, nielen pán F., v akých pozíciách tam vystupovali uviedol, že si to
nepamätá. Keď prebiehala vykládka tak sa išiel do Levoče pozrieť ako to vyzerá a videl, že dvaja
pomocní robotníci nemali na hlavách prilby, tak myslí, že potom si tie prilby na hlavy dali. Podľa svedka

obžalovaný F. konal ako manažér, predpokladá že železničné činnosti vykonával za Bryntin Rail CZ a
samotná vykládka a manipulácia so štrkom bola cez Bryntin Technologis, ktorá mala zabezpečiť všetky
neželezničné činnosti. Pokiaľ sa týka obžalovaného P. F. a označenia funkcie „biznis direktor“ svedok
uviedol, že P. F. nemal rád, pokiaľ si pamätá slovné spojenie menežér, tak sa ho opýtal, či môže používať
spojenie biznis direktor, s čím svedok súhlasil a to zodpovedalo charakteru jeho činnosti, táto funkcia

nebola oficiálna, lebo spoločnosť H. nemala žiadnych zamestnancov, on bol konateľom a keď sa ho
P. F. opýtal, či si môže napísať biznis direktor, predpokladá, že povedal, že samozrejme, prečo nie.
Táto funkcia nebola oficiálna, spoločnosť Raduga nemala žiadnych zamestnancov, on bol jej konateľom.
Obžalovaný robil na základe jeho pokynov a s jeho súhlasom, nebolo z jeho strany nič svojvoľné.
Ohľadom použitia predmetného spôsobu vykládky vagónov, riešenie navrhol pán Peli a potom sa to

zrealizovalo so súhlasom svedka, teda súhlasil s tým, že sa to bude realizovať pomocou bagra, že bager
bude vykladať štrk na pristavené nákladné autá, ktoré tam boli od niektorých spoločností. Ľudí, ktorí
to vykladali nepoznal, pán F. mu oznámil, že našiel bagristu a pomocných robotníkov na dočisťovanie.
Svedok uviedol, že si myslí a predpokladá, že už to bola otázka na to, ako si to pán F. zorganizuje, a
predpokladá, že bolo nutné, aby neustále na to dozeral. V čase keď tam bol svedok, udrelo mu do očí len

to že nemali prilby na hlave, tie prilby zabezpečil F. a nevie sa vyjadriť, či tam tie prilby boli a či si ich hneď
dali na hlavu. V jeho prítomnosti keď tam bol, videl bagristu, ktorý bol v kabíne svojho bagra a potom videl
jedného chlapca, ako s snažil v rohu vozňa zmetať čo bager nevedel zobrať, ak si pamätá, tak ten pán
bol vo vozni. On stál na rampe, čiže videl dovnútra vozňa. Zatiaľ lyžica bagra bola v druhej časti vozňa,ten robotník sa snažil vytvoriť nejakú kopu, aby potom tú kopu nejako bager naložil. Toto videl keď tam
bol, vtedy bol železničný vozeň takmer prázdny, lyžica bagra sa nepohybovala, bola vo vozni na jednej
strane a ten zamestnanec mal metlu a zhŕňal štrk do kôpky, kde bol druhý, to si nepamätá. Či do vagóna

videl bagrista, alebo nie, nevedel sa vyjadriť, lebo on v kabíne nebol. Aký bol tam technologický postup,
to sa nepýtal, ani nevie ako prebiehal. Čo mal porušiť pán Nagy, svedok sa nevedel vyjadriť, nedokáže
to posúdiť, predpokladá, že obidvaja teraz obžalovaní konali podľa najlepšieho vedomia a svedomia,
nebol pritom tak nevie posúdiť, ako konkrétne k nešťastnej udalosti došlo. Pán F. bol svedomitý človek,
snažil sa robiť veci ako len mohol dobre, čiže nemyslí si, že by bol býval niečo vedome porušil, alebo

nejako nedomyslel, došlo k nejakej nešťastnej zhode náhod, nebol typ, ktorý by bol konal ľahkovážne,
práve opačne, preto ho z pozície pôvodne len dispečera bral na rozličné komerčné rokovania, lebo bol
šikovný. Vôbec sa nevie vyjadriť k tomu, čo porušil, čo mu vyplývalo z pracovnej zmluvy, ak vôbec niečo
porušil. Kto bol zodpovedný, kto určil priebeh samotnej vykládky uviedol, že to bolo v gescii pána F.,
mal koordinovať to, koľko vozňov treba prisunúť k vykládke, či jeden, alebo dva a koordinovať činnosť
rušňovodiča, bagristu a autodopravcov, ako aj činnosť pomocných robotníkov. Svedok uviedol, že on sa

nepúšťal do technológie vykládky, túto manuálnu činnosť mal pán F., ktorý mal pozitívne predpoklady zo
svojich doterajších pracovných pozícií v zahraničí, kde pracoval v predáckych funkciách, bol manuálne
zručný, rozumel tomu, vedel o tom viac ako svedok, preto mu to dal. K tomu, akú jednotliví robotníci
a bagrista mali pracovnú dobu, uviedol, že si nepamätá, tie detaily boli v plnej gescii pána F., ktorý
mal od neho poverenie to zmenežovať, akým spôsobom postupoval, detailne nevie. Ohľadom úrazu

sa dozvedel telefonicky myslí, od rušňovodiča ktorý bol na lokomotíve, potom neskôr hovoril s P. F.,
on na miesto úrazu neprišiel, aspoň si to nepamätá. nevie, ktorá spoločnosť uhrádzala mzdy, ako aj
nárok z ujmy na zdraví. Priznal, že v tom čase mali mnohí pracovníci výplaty s časovým posunom,
ako boli vyplatení bagrista a robotníci, si nepamätá. Svedok k tomu, čo porušili obžalovaní podľa neho,
sa vyjadril, že on nevie kto je pán A., okrem toho nebol pritom, nedokáže to posúdiť, predpokladá, že

obidvaja konali podľa najlepšieho vedomia, nevie ako došlo k tejto nešťastnej udalosti, teda čo bolo
urobené zle, nevie čo porušil pán F., ak vôbec niečo porušil.

So súhlasom prokurátora a obžalovaných boli prečítané výpovede nasledujúcich svedkov:

G.. X. X. I.. dňa 2.4.2015 uviedol, že on v uvedený deň pracoval ako rušňovodič, pristavoval naložené
vozne na vykládku. Počas jeho pobytu v Levoči, do 14.30 hod. sa nič nestalo až po jeho odchode vlakom
doSpišskejNovejVsi,kdesaodkolegudozvedel,žedošlokúrazu.VofirmeBrytinRailCZs.r.o.pracoval
ako prevádzkový riaditeľ a mal na starosti prepravu súprav medzi Poľskom a Rumunskom. Činnosť
v Levoči zabezpečovala firma Bryntin Technologies, on tam bol vtedy ako rušňovodič. Firma Brytin

Rail CZ sa zaoberala nákladnou dopravou na železnici. Vo firme Brytin Rail CZ pracoval ako konateľ,
keďže ako jediný mal požadované kvalifikačné predpoklady na udelenie licencie na prevádzkovanie
dopravy na dráhe. Pána C. spoznal v roku 2011 a tento bol vtedy majiteľ uvedenej spoločnosti spolu
so spoločnosťou Brytin Technologies. K zamestnaniu P. F. sa vyjadriť nevedel, pretože zrejme vo firme
Brytin Rail CZ nepracoval, ale vo firme Brytin Technologies, v akom pracovnom pomere bol, to nevie.

Jeho doklady ohľadom pracovnej zmluvy, preškoleniu z BOZP nemá k dispozícii, tieto by mohla mať
pani P., ako bývalá personalistka. O tom, žeby firma Bryntin Rail CZ v roku 2013 mala nejakú zákazku
s vyložením vagónov v Levoči, nemá vedomosť, to je otázka na pána C., ktorý ako jediný tieto veci
zabezpečoval. K povereniu P. F. o zabezpečenie úlohy zo strany spoločnosti Bryntin Rail CZ sa vyjadriť
nevedel, zrejme bol poverený pánom C., on pri dohodách nebol, takže sa nevedel vyjadriť ani k tomu ako

bola zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, alebo či bolo zabezpečené náradie. Videl,
že pracovníci, ktorí vykonávali vykládku vo vozni mali lopaty, metly a pracovné oblečenie, nevšimol si či
mali nejaké reflexné vesty, alebo prilby, mohli ich mať vo vagóne a celú vykládku z vagónov mal riadiť
pán F.. On ako prevádzkový riaditeľ Brytin Rail CZ doklady o úraze nevidel, aké opatrenia firma potom
urobila, nevie.

Svedkyňa S. P., v prípravnom konaní dňa 15.4.2015 vypovedala, že P. F. pozná ako bývalého kolegu
a E. A. nepozná. Pracovala ako mzdová účtovnícka a personalistka, H. C. bol jej zamestnávateľ,
pracovala v jeho spoločnostiach, nakoľko ich mal viacero. Nedá sa jednoznačne určiť čím sa spoločnosť
Bryntin Technologies s.r.o Bratislava zaoberala, ale vie, že pán C. sa zaoberal podnikaním v železničnej

doprave. Ona pracovala pre pána C. za spoločnosť Bryntin Rail CZ s.r.o. Vie, že p. C. bol konateľom
viacerých spoločností. Ona v tejto spoločnosti pracovala ako personalistka a všetci zamestnanci
spoločnosti boli riadne preškolení z BOZP o čom existovali aj doklady a pracovné zmluvy zamestnancov.
P. F. bol zamestnancom Bryntin Rail CZ s.r.o., alebo Brintin Technologies s.r.o, čo si už nepamätá.Myslí, že tam zastával funkciu menežér medzinárodných projektov. Všetky doklady po skončení jej práce
odovzdala v administratívnej budove v Bratislave na Starom ihrisku č. 3, kde Brintin Rail CZ a Brintin
Technologies s.r.o. mali administratívnu budovu a agendu zamkla do skrine, lebo ju nechcel pán C.

prevziať osobne. Či bol P. F. poverený zabezpečením tejto úlohy, nevie sa vyjadriť, všetko spadalo do
pôsobnosti pána C.. Pokiaľ sa týka nejakých brigádnikov, nepamätá sa na dohody a preškolenia z BOZP,
ale nejakých dohodárov prihlasovala pod spoločnosťou Bryntin Technologies, ale ich mená si nepamätá.
Ohľadom úrazu S. P. sa vyjadriť nevedela, pretože jej nebolo nič hlásené, pretože v spoločnosti už
nepracovala a dozvedela sa to od kolegov. Dňa 12.4.2013 v dopoludňajších hodinách ju telefonicky

kontaktoval p. C. aby prihlásila do Sociálnej poisťovne nových dohodárov, čo aj urobila. Čo po úraze
pán F. urobil, nevedela sa vyjadriť. Čo sa týka kmeňových zamestnancov títo boli preškolení z BOZP,
ale čo sa týka pribratých na dohodu v roku 2013, tak určite neboli, pretože pán C. dlhoval peniaze aj
externému školiteľovi BOZP G.. A..

Za súhlasu prokurátorky a obžalovaných bol prečítaný znalecký posudok MUDr. Šimona Kónya,

znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, k zraneniam poškodeného S. P., z ktorého
vyplynulo, že poškodený S. P. utrpel dňa 12.4.2013 poranenia a to polytraumu, čo je poranenie
minimálne dvoch životne dôležitých orgánových systémov a pridružený život ohrozujúci šok. Jednalo sa
o sériovú zlomeninu prvého až deviateho rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej dutiny a s voľným
vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu prvého až šiesteho rebra vľavo, pomliaždenie

pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a zápal pľúc vpravo, zlomeninu panvového
kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v oblasti otvorov pre nervové korene vľavo,
trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov, čiastočné roztrhnutie močovej
rúry s membranóznej časti k krvácaním, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov
a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky, zlomeninu priečnych výbežkov

prvéhoadruhéhohrudnéhostavcavpravo.Prizraneniach-sériovázlomeninaprvéhoaždeviatehorebra
vpravo s krvácaním do pravej pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine,
zlomenina prvého až šiesteho rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc,
zápalpriedušiekapľúcvpravojepriemernádobaliečeniaapráceneschopnosti3-4mesiace.Zlomenina
panvového kruhu, zlomenina krížovej kosti v oblasti otvorov pre nervové korene a čiastočné roztrhnutie

močovej rúry si vyžaduje primeranú dobu liečenia a práceneschopnosti 6 - 9 mesiacov. Trieštivá
zlomenina strednej časti ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov si vyžaduje dobu liečenia
a práceneschopnosti 6 - 9 mesiacov. Zlomenina pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov,
vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky si vyžaduje priemernú dobu
liečenia a práceneschopnosti 6 týždňov a zlomenina priečnych výbežkov prvého a druhého hrudného

stavca vpravo 4 týždne.

Z písomného znaleckého posudku znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci odvetvia
strojárstvo, Ing. Júliusa Priputena vyplynulo, že pracovný postup S. P. a S. S. nebol správny v tom,
že vždy po zhromaždení zostatkov štrku na kopu vo vagóne pre vyloženie bagrom mali opustiť

nebezpečný priestor. O takomto postupe na zaistenie vlastnej bezpečnosti neboli preukázateľne
žiadnym spôsobom zodpovedným zástupcom firmy oboznámení. Pracovný postup bagristu E. A., ktorý
obsluhoval hydraulický bager nebol správny. Ako odborne spôsobilá osoba porušil ustanovenie vyhl.
374/1990 Z.z. a to § 75, podľa ktorého je pohybovať pracovným zariadením nad pracovníkmi a nad
obsadenou kabínou vodiča dopravných prostriedkov, pracovať so strojom a pracovným nástrojom v

mieste na ktoré nie je z miesta obsluhy vidieť a kde by mohlo nastať ohrozenie pracovníkov. Správny
postup bagristu mal byť ten, že pokiaľ neboli preukázateľne zabezpečené tieto opatrenia, nemal začať
prácu prostredníctvom bagra. Podľa vyšetrovacieho spisu pre daný prípad bol P. F. zodpovedným
zástupcom firmy pre najatých pracovníkov pre výkon konkrétnej práce. V mene firmy mal ich oboznámiť
s rizikami danej práce, organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval

ich bezpečnosť pri vykládke. V rámci svojej funkčnej zodpovednosti mal zabezpečiť, aby vagóny na
vykládku boli pristavené na takom mieste, kde z kabíny použitého bagra by jeho obsluha mala prehľad
o priestore vykladaného vagóna. Pokiaľ nie, mal byť zabezpečený iný typ vykladacieho stroja s kabínou
v takej výške, aby bol prehľad po celom priestore vykladaného vagóna. Okrem toho bolo možné aj
ďalšie riešenie a to navádzať bagristu do priestorov vo vagóne do ktorých nevidel, pomocou poučenej

osoby, ktorá by ho navádzala na miesto naberania materiálu vo vagóne z pre ňu bezpečného miesta
mimo dosahu lyžice bagra, či pomocou signálov, alebo riadením pomocou vysielačiek. Zodpovedný
zástupca zamestnávateľa nezabezpečil, aby zamestnanci mali organizačne zabezpečený bezpečný
výkon práce v zmysle nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z., príloha č. 2 bod 3.3 podľa ktorého, musiasa vykonať organizačné opatrenia, aby do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s
vlastným pohonom nevchádzali zamestnanci. Podľa § 6 ods. 8 zák. 124/2006 Z.z. úlohy zamestnávateľa
v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci

zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú
rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Zo strany zamestnávateľa Brintin
Rail CZ Praha sa prieči postup pri zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci základnému ust.
zák. 124/2006 Z.z. § 6 ods. 1 písm. a) tým, že je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky
okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci. Podľa § 7 zákona je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany
zdravia pri práce, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi
a overovať ich znalosť, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením s dopadmi, ktoré
môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v

priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca,
zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom prác a
pracovísk, je povinný oboznámiť zamestnanca pri jeho prijatí do zamestnania, preložení, zaradení na
inú prácu, zavedení novej technológie a pod. S. P. a Tomáš S. tieto informácie pre bezpečný výkon a
postup prác nedostali Vo vzťahu ku konkrétnej situácii tieto informácie mali dostať pred začatím práce

a zrealizovať ich mohla za zamestnávateľa osoba, ktorá bola s nimi v bezprostrednom styku, t.j. P. F..

Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na písomne podanom posudku. K porušeniu činnosti bagristu
uviedol, že sa pohyboval so zariadením nad pracovníkmi, ktorí boli vo vagóne, okrem toho pred
začatím práce mal zhodnotiť situáciu, či môže za daných okolností bezpečne pacovať, pričom v tomto

prípade neboli zabezpečené podmienky na bezpečnú prácu vo vagóne, z pozície kde pracoval, nemal
kontrolu a výhľad na celé pracovisko, či nezasiahne osoby, teda mal právo odmietnuť prácu, čím
porušil vyhlášku č. 374/1990 a § 12 zák. č. 124/2006 o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Pri podaní znaleckého posudku vychádzal z údajov zo spisového materiálu, na mieste nehody
nebol. Pre zabezpečenie bezpečnosti práce pri práci s bagrom uviedol, že bagrista nemal výhľad na

pracovisko,kdesapohybovalití,ktorízhŕňalipiesok,takžealternatívoubolobuďto,abybolzabezpečený
iný stroj, ktorý má vyššiu kabínu, čo musí určiť zamestnávateľ, alebo ak nie sú možnosti zabezpečenia
takého stroja, potom musí určiť opatrenia zamestnávateľ, aby človek ktorý dohliada na prácu, prijme
spôsob taký, že pokiaľ potrebuje bagrista lyžicou nabrať, musia všetci opustiť priestor, prípadne na
vyvýšenom mieste jedna z osôb dbá nato, aby tí čo pracovali vo vagóne, vyšli von a nasmeruje

bagristu tak, že tento môže naberať. Teda bagrista si mal vyžiadať túto druhú možnosť od zadávateľa
prác. Toto mu ukladajú predpisy pre bagristov, že má takto konať pomocou zodpovednej, náležite
poučenej osoby, v prípade, ak nemá viditeľnosť na miesto práce. Takúto osobu mu má dať objednávateľ
prác, on, ako bagrista nie je povinný overovať oprávnenosť takejto osoby, toto mu neustanovuje
predpis, ale je to povinnosťou zamestnávateľa alebo objednávateľa prác. Pokiaľ sa týka pochybenia v

postupe obžalovaného P. F. uviedol, že podľa dokumentov on bol zamestnávateľom týchto ľudí alebo
objednávateľom prác, lebo ich na tú prácu najal. Pokiaľ by bol obžalovaný F. poučenou osobou ako
dozor, jeho povinnosťou bolo poučiť ľudí a určiť organizačné opatrenia a to akým spôsobom sa bude
vykladať, kto bude riadiť práce, kto bude riadiť to, keď bager pôjde lyžicou do vagónu, takže konal v tomto
prípade v rozpore s nariadením vlády, teda nezabezpečil organizačne, aby do pracovného priestoru

nevchádzali zamestnanci. Zákon ukladá, aby každý vedúci pracovník zo svojej úrovne zodpovedal za
bezpečnosť práce pre seba alebo podriadených a to v zmysle § 6 ods. 8 zák. č. 124/2006. Bagristovi v
rámci zákona o bezpečnosti práce je daná možnosť odmietnuť prácu, ktorou by ohrozil seba alebo iných
ľudí. Podľa ustanovenia § 6 zák. 124/2006 je potrebné vykonať všetky opatrenia, teda zaistiť bezpečný
stav pracoviska, spôsob akým sa budú dorozumievať, zaistiť im osobné ochranné pracovné prostriedky,

zaistiť bezpečné pracovné náradie a je povinnosťou aj preškoliť z práce, oboznámiť s danými rizikami a
spôsobom ako sa proti týmto rizikám majú brániť, čiže v konkrétnom prípade im mali povedať, že riziko
je to, že môžu byť zasiahnutí pracovným strojom, čo sa aj stalo. Museli byť dohodnuté signály, akým
spôsobom sa bude vstupovať do ohrozeného priestoru. Zákon tu pripúšťa možnosť signalizácie, ale nie
z miesta, v ktorom by mohol byť ten človek ohrozený, hovorí sa tomu technologický alebo dohodnutý

postup práce, to znamená, že najbezpečnejšie je to, ak opustia priestor. Nemôžu však robiť signalizáciu
z ohrozeného priestoru, musí ich zjavne vidieť, že sú mimo ohrozeného priestoru a dávajú mu signál na
to, kde na tú kopu do vagóna má siahnuť aby nenaberal prázdnu lyžicu, čiže to je v každom prípade,
ale títo ľudia museli byť pre bagristu viditeľní a on musel mať istotu, že vo vagóne sa nikto nenachádza,aby mal prehľad o tom a nemohol zasiahnuť lyžicou. Pripustil aj možno signalizácie tak, že najprv jedna
osoba ich mala vyhnať z vagóna do bezpečného priestoru a potom navádzať bagristu na miesto kde má
nakladať. Či boli zabezpečené zo strany zamestnávateľa E. v tomto prípade riadne podmienky na výkon

práce uviedol, že podľa toho čo z vyšetrovacieho spisu zistil, tak pre poškodeného, ako aj pre bagristu
neboli zabezpečené vhodné pracovné podmienky.

Z listinných dôkazov zo spisového materiálu vyplýva:

Podľa pracovnej zmluvy uzatvorená medzi zamestnávateľom Bryntin Rail CZ s.r.o. Koněvova Praha
3 -Žižkov, zastúpená Ing. Severínom Skotnickým CSc., konateľom spoločnosti a zamestnancom P. F.
nar. XX.XX.XXXX bytom F., D. dňa XX.X.XXXX, zamestnanec nastúpi do práce dňa 1.7.2012 a bude
vykonávať prácu: koordinátor zahraničných projektov. Miesto výkonu práce : Bratislava, Staré ihrisko,
Levice-Podlužany a pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú. Pod bodom 12/ je uvedené okrem
iného, že zamestnávateľ oboznámi zamestnanca s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním

vykonávanú a s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Podľa mzdového dekrétu ako súčasť pracovnej zmluvy podpísaný za Bryntin Rail CZ Ing. Skotnickým
a za zamestnanca P. F. bola určená mesačná mzda 350,-eur.

Z fotokópie preukazu obsluhy stavebných strojov vydaného na meno E. A. nar. X.X.XXXX č. 77322 zo

17.10.2008 vyplynulo, že ho mal vydaný na skupinu 2,4,9, spaľovací motor.

Podľa fotokópie Objednávky, v záhlaví uvedené Raduga SK. s.r.o. Bratislava, adresovaná na Beton
Pumpy Spiš Levoča zo dňa 8.4.2013 o prepravu 1600 ton štrku rôznych frakcií z Levoče železničná
stanica do Levoča objekt betonárky s dátumom prvej nakládky 10.4.2013 o 6.00 hod. bolo v ľavom

dolnom rohu uvedené meno P. F., Business direktor. Obžalovaný P. F. uviedol, že túto objednávku
nepísal, s Radugou nemal žiadnu pracovnú zmluvu.

Z faktúry dodávateľa Beton Pumpy Spiš s.r.o. zo dňa 18.4.2013 na sumu 2.170,80 eur vyplynulo, že
bola adresovaná pre Raduga SK s.r.o. Bratislava ako preprava štrku.

Z e-mailovej objednávky z 10.5.2013 od ,,P. F.“ pre Beton Pumpy Spiš vyplynulo, že si objednávali na
základe telefonickej dohody vykládku 28 vagónov v Spišskej Novej Vsi v dňoch 10. 11.5.2013 a transport
do betonárne s uvedením fakturačných údajov: Bryntin GmbH. Obžalovaný P. F. uviedol, že táto listina
nemá nič spoločné s predmetným konaním.

ZápisnicaoohliadkemiestavyhotovenejvželezničnejstaniciLevoča,navykladacejrampemanipulačnej
koľaje č. 1A zo dňa 12.4.2013 vyhotovenej oddelením železničnej polície Spišská Nová Ves s pripojenou
fotodokumentáciou potvrdzuje, že nákladný vozeň 33RIV54CZ-LTB 5377389-7 je z ľavej strany úplne
prázdny, od stredu vozňa je štrk po pravej strane vo výške 0,5 m a v zadnej časti po celej jeho šírke

vo výške 0,8 m. Vo vnútri, 2,5m od konca vozňa sú dve lopaty od seba vzdialené 2,4 m Hydraulický
bager CAT 319 DLN, ktorého pravý predný pás je vzdialený 2,9 m je pred vagónom. Jeho rameno je
umiestnené v nákladnom vozni v pravej časti vozňa a lyžica je od dna vozňa umiestnená vo výške 0,2 m.

Podľa ambulantnej správy Všeobecnej NsP Levoča z ošetrenia P. S. dňa 12.4.2013 o 8.35 hod. vypísaná

MUDr. Denysom Volnenkom lekárom chirurgickej utrpel - viacnásobnú zlomenina driekovej chrbtice a
panvy. Lekárske potvrdenie zo dňa 12.4.2013 o 14.20 hod. o ošetrení P. S. k zraneniu - zachytený lyžicou
bagra, zistené zranenia: sériová zlomenina rebier vpravo, zhmoždenie pľúc, zakrvácanie do dutiny
hrudníka vpravo, zlomenina panvy, trieštivá zlomenina stehennej kosti vľavo, ako úraz ťažký, zranenie
potrvá 3 mesiace, liečba ústavná, potvrdenie s menom a podpisom MUDr. Ján Tamáš, odd. úrazovej

chirurgie, Nemocnica Poprad. Podľa lekárskej správy zo dňa 12.4.2013 podanej MUDr. Volnenkom
poškodený S. P. utrpel úraz ťažký s dobou liečenia od 8 týždňov, a PN od 3 mesiacov.

Z Protokolu spísaného Inšpektorátom práce Prešov zo dňa 20.6.2013 okrem iného vyplýva, že
vyšetrenie vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha Žižkov,

postihnutého S. P., zamestnávateľ: Bryntin Rail CZ Praha, Organizácia „Železnice SR Bratislava,
Dopravňa Levoča, ohliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 12.4.2013 o 13.00 hod. inšpektormi práce.
Na vyšetrovaní sa zúčastnili za inšpektorát práce: Ing. Marek Gáll, Ing. Adrian Šulík, za zamestnávateľa:
p. P. F. - poverený vedením vykládky štrku z vagónov. Pod bodom F/ ďalšie dôležité skutočnosti je /okrem iného/ uvedené: práce na vykladaní štrku z vagónov organizoval p. P.. Vo svojej výpovedi
uviedol, že na vykonanie práce bol poverený subjektom W. Technologies s.r.o. Bratislava, ale v tom
čase je zamestnancom Bryntin Reil CZ s.r.o. Praha 3. Konateľmi týchto subjektov sú H. Doklady, ktoré

boli inšpektorátom vyžiadané, neboli Inšpektorátu Prešov doručené, nepodarilo sa inšpektorom práce
skontaktovať s konateľmi spoločnosti. Kontrolovaný subjekt nemá vypracované posúdenie rizík na prácu
pri vykladaní štrku z vagónov, nemá vypracovanú smernicu na poskytovanie OOPP pri vykonávaní
takýchto prác. Nemal vypracovaný bezpečný pracovný postup a neoboznámil s ním pracovníkov. E. A.,
S. S. ani S. P. neboli pred začatím prác preškolení s predpismi na zaistenie BOZP, neboli oboznámení

s rizikami ani bezpečným pracovným postupom pri vykladaní štrku z vagónov. Nemali taktiež pridelené
žiadne OOPP. Pod bodom G/ zistené nedostatky 1/zamestnávateľ Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha si nesplnil
povinnosť na pracovisku, kde pracovníci S. P., S. S. a E. A. vykladali štrk z pristavených vagónov, neurčil
bezpečný pracovný postup, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. i/ zák. 124/2006 Z.z., 2/ zamestnávateľ
nezabezpečil aby pracovníci S. P. a S. S. nevstupovali do nebezpečného priestoru pri vykladaní štrku,
kde E. A. vykladal z vagóna za pomoci pásového nakladača štrk a nemohol vidieť kde sa títo vo vagóne

nachádzajú, čím nesplnil povinnosť zabezpečiť aby pracovisko, pracovný postup a organizácia práce
neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov /porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zák. 124/2006/.

Obžalovaný P. F. sa vyjadril, že ich výpovede boli značne ovplyvnené udalosťou, boli v šoku a informácie,
ktoré podával mohli byť skreslené.

Zápisy o dychovej skúške na alkohol prístrojom Alcotest 7410 zo dňa 12.4.2013 v časovom intervale od
7.54 do 8.23 vykonané S. S., E. A. a P. F. boli s negatívnym výsledkom.

Podľa rámcovej zmluvy z 1.4.2013 uzatvorenej medzi ZEDA Bratislava, BRYNTIN GmbH a RADUGA

SK sr.o. mali tieto obchodné spoločnosti medzi sebou vzájomnú obchodnú činnosť.

Z písomného vyčíslenia poškodenou Dôverou zdravotnou poisťovňou a.s. zo dňa 30.1.02013 vyplynulo,
že sa v trestnom konaní pripojili s nárokom na náhradu škody vo výške 15.332,64 eur (zo dňa 21.4.2015
to bolo vo výške 21.888,43 eur) za vyplatené náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú Tomášovi

P. v súvislosti s úrazom zo dňa 12.4.2013.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia podaného MUDr. Adriánom
Horváthom, primárom oddelenia úrazovej chirurgie NsP Levice zo dňa 30.7.2013 vyplynulo, že bolestné
u S. P. ohodnotil na 1152,5 bodu.

Podľa výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I spoločnosť Bryntin Rail CZ s.r.o., organizačná
zložka Sabinovská Bratislava, podnik zahraničnej osoby s predmetom činnosti: kúpa a predaj
nehnuteľností, vedúci organizačnej zložky: Ing. Severín Skotnický, zriaďovateľ: Bryntin CZ s.r.o.
Koněvova Praha 3- Žižkov bola zapísaná od 11.8.2012.

Podľa výpisu z OR OS Bratislava I spoločnosti Bryntin Technologies s.r.o., Sabinovská 12 Bratislava,
deň zápisu 11.11.2010 mala predmet činnosti: kúpa tovaru na účely jeho predaja, sprostredkovateľská
činnosť v oblasti obchodu, služieb, reklamné a marketingové služby, vydavateľská činnosť, spoločníci:
Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha ČR, konateľ spoločnosti : H. C.,

Z výpisu z OR Bratislava I ohľadne spoločnosti RADUGA SK, s.r.o. Sabinovská 12 Bratislava, vyplynul
predmet činnosti: kúpa tovaru na účely jeho predaja, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, v
oblasti výroby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, reklamné služby,
uskutočňovanie stavieb, prenájom nehnuteľností, konateľ: H. C..

Z výpisu z OR Košice I ohľadne spoločnosti Beton Pumpy Spiš, s.r.o. so sídlom P. M. XX, Levoča
vyplynulo, že konateľom bol C. O..

V konaní po zrušení veci boli v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach vykonané

konfrontácie obžalovaných P. F. a E. A. so svedkami S. P. a S. S..

V rámci konfrontácie s poškodeným S. P. obžalovaný P. F. uviedol, že poškodený a svedok vošli do
vagóna na základe toho, že sa rozprávali, že idú robiť. Keď išli, kričali mu, či im nekúpi niečo jesť acigarety. Povedal, že samozrejme a ako išiel k autu, kričal im, aby radšej na neho počkali, no nevie, či
ho počuli. Už si nepamätá, či do vagóna išli alebo nešli. Predchádzala tomu skutočnosť, že všetci už boli
unavení a chceli to mať z krku. Veľmi si už na to nepamätá, lebo to bolo pred 8,5 rokmi. Keď odchádzal

k autu, poškodený a svedok S. boli mimo vozňa. Na uvedené tvrdenie poškodený S. P. uviedol, že to nie
je pravda, už boli vo vagóne, vždy tam boli, keď chodil P. F. pre jedlo alebo cigarety. S bagristom E. A.
mali dohodnuté znamenia, kedy môže dať lyžicu dole. Vagón už bol poloprázdny, oni dočisťovali rohy. S
obžalovaným F. sa o raňajkách rozprávali tak, že stál na rohu vagóna, strážil ich vtedy a potom odišiel
preč. Vo vagóne boli na základe toho, že už vedeli sami, kedy treba ísť dnu a čo robiť, dostali pokyn od

E. A., že už nevidí a musia ísť naplniť lyžicu. Vtedy ich E. A. ani nevidel, oni boli v komunikácii len s tou
lyžicou, že mu dali znamenie a vedel, kedy ju má dať dole. Obžalovaný P. F. k uvedeným skutočnostiam
uviedol, že on nedával žiadne konkrétne pokyny, na začiatku sa bavili o tom, akým spôsobom by to
malo prebiehať a oni potom na základe vlastného usúdenia, keď videli, že vagón je poloprázdny, išli
do vagóna robiť a jemu hovorili, či im nejde kúpiť cigarety. Tak išiel a kričal pri bagri, nech počkajú.
Nato poškodený S. P. uviedol, že oni nepočuli vôbec nič ani nepripúšťa, aby obžalovaný kričal, lebo

oni boli vo vagóne a rozprávali s obžalovaným iba cez železné brány, keď sa pýtal, či chcú cigarety
a nebolo im povedané, aby prestali a bagrista nemal robiť, keď nemal pokyn. Stalo sa aj predtým, že
vagón dočisťovali, keď tam F. nebol. Obžalovaný P. F. uviedol, že on si pamätá, že mu niekto povedal,
aby išiel kúpiť cigarety a jesť a ako odchádzal, povedal, aby radšej počkali na neho. Pamätá, že videl
tvár, čiže si nepamätá, aby boli vo vagóne, ale bolo to vtedy, keď išli od auta ku vagónu. Išli do vagóna aj

sami, keď tam on nebol, nikým nebolo dané, že oni tam majú byť vtedy, keď tam je on, on len z vlastnej
vôle, keď videl ako to prebieha a považoval to za nebezpečné to robil. Boli vo vagóne aj keď tam on
nebol, preto mali dohodnuté signály s E. A..

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z hlavného pojednávania z

10.1.2017,kdenaotázku,čorobili,keďodchádzalkúpiťraňajkyuviedol,ženič,sarozprávali.Vovagóne.
On bol vtedy na vagóne, bol po tej noci dosť unavený, hovoril im, že on si určite pôjde zdriemnuť na
chvíľu, lebo nevládal stáť na nohách, tak povedal, že pôjde kúpiť tie veci, počkajte a potom to dokončia
lebo už ani nevidel, mal na sebe jedno oblečenie tri dni, žiadna sprcha. A na otázku, aby sa vyjadril, či
ich rozhovor prebiehal tak, ako o tom vtedy vypovedal alebo ako uviedol teraz, že po ceste ku vagónu

obžalovaný uviedol, že rozhovor bol mimo vagónu, lebo oni spali v aute, keď sa o tom bavili ráno, vyšli z
auta. Do vagóna mali ísť, keď bude prázdny. Na konkrétny pokyn chodiť do vagóna nemohli, iba na jeho,
ak by bol na vagóne. F. A. im pokyn dávať nemohol, lebo sedel v bagri, nevidel do vagóna a nepočuli sa.
Poškodený S. P. uviedol, že presne vie, že v tom 28. vagóne bol vo vnútri a bagrista bez ich znamenia
dal dole lyžicu.

V rámci konfrontácie obžalovaný E. A. poškodenému S. P. uviedol, že ich videl, ako sa všetci rozprávali
pri aute o raňajkách, nevie v akom časovom odstupe od úrazu to bolo, pričom pokračoval vo vykladaní
vagóna. Rozhovor nepočul, ale P. F. prišiel za ním, čo chce na raňajky a potom s nimi debatoval. Po
nejakej dobe videl S. S. ako vyskočil na vagón, zbadal, že sú vo vnútri a tak rýchlo dal lyžicu hore.

F. S. P. sa vyjadril, že ak obžalovaný vyberal štrk a vagón bol prázdny, tak ho nemal vyberať bez ich
znamenia. Musel vedieť, že sú tam, keby nevedel, tak by nerobil, lebo nevedel by, čo má robiť. Pred
samotným úrazom znamenie lopatou dali obžalovanému veľa krát aj tesne predtým úrazom. Obžalovaný
k uvedenému tvrdeniu poškodeného sa vyjadril, že boli pri aute a vo vagóne nebol nikto Vykladal vagón
zľava doprava a nebol celkom na konci. Podľa fotodokumentácie ľavá strana nie je dočistená, on robil

na pravej strane a poškodený mal byť na ľavej strane a dočisťovať. Takže museli prejsť na pravú stranu
a stal sa úraz. Poškodený uviedol, že na ľavej strane už nebolo čo robiť, na pravej strane by už lyžicou
sám nič nenabral, lebo sú tam iba spodky, preto oni nakladali na pravej strane a postupovali tak, ako
uviedol obžalovaný zľava doprava. Obžalovaný k tomu uviedol, že na fotkách to nie je odfotené, stál
niekde v strede, tam vidieť štrk, takže by vedel nakladať. Pred úrazom nedostal z vagóna žiadny signál,

lebo musel vykladať vagón až do pravej strany sám a oni mali dočisťovať ľavú stranu. On ich videl pri
aute a stále vykladal vagón. On nedával žiadne príkazy, chlapcov do vagóna neposielal. Za každým keď
išli do vagóna prišiel F. a povedal, že idú do vagóna. Poškodený uviedol, že boli vo vagóne a nerozprávali
s F.m pri aute.

V rámci konfrontácie so svedkom S. S. obžalovaný P. F. uviedol, že čo si s odstupom času pamätá, ráno
sa s nimi dohováral v aute, že pôjdu robiť a on im pôjde kúpiť jedlo a cigarety. Potom sa išlo ku vagónu a
zakričal na nich, že on ide a viac si nepamätá. Svedok S. S. na to reagoval tak, že oni boli vo vagóne atam im obžalovaný prišiel povedať, že ide do obchodu. Obžalovaný k tomu uviedol, že pre odstup času
si už nespomína presne, on pamätá, že sa dohovárali ráno v aute.

Svedok S. S. uviedol, že v uvedené ráno už pracovali vo vagóne, k čomu obžalovaný uviedol, že si nie
je toho vedomý, bolo skoro ráno a v aute sedeli o bavili sa čo ako bude a o raňajkách. Svedok ďalej
uviedol, že v to ráno nedávali dohodnuté signály pánovi A. resp. že nevie, či dávali signály. Obžalovaný
k tomu uviedol, že on tam už nebol, preto nevie, čo medzi sebou komunikovali, E. A. bol v bagri. On
činnosť pána A. vtedy neusmerňoval. Vedeli, kto má čo robiť, boli dohodnutí, nevie prečo sa to stalo. K

tvrdeniu obžalovaného, že im zakričal nech počkajú, svedok uviedol, že také slová neboli povedané.

Obžalovaný E. A. svedkovi S. S. pri konfrontácii uviedol, že on registroval, že boli pri aute a rozprávali o
raňajkách, on pokračoval vo vykládke, o nejakých 20-30 minút auto odišlo a stala sa nehoda. Nevedel,
že sú vo vagóne, nikto mu neprišiel povedať, že idú do vagóna, preto on ďalej vykladal vagón. Svedok S.
S.uviedol,žetoniejepravda.BolivovagóneapodľanehotoobžalovanývedeltakakoajF..Obžalovaný

zotrval na tom, že o tom nevedel, videl ich pri aute a nikto neprišiel povedať, že idú do vagóna. To, že išli
do vagóna mu chodil zakaždým oznamovať P. F.. V to ráno ešte vo vagóne pred úrazom neboli. Svedok k
tomu uviedol, že neboli tam žiadne pokyny na vstup do vagóna. Iba sledovali a tak išli. Nedohadovali sa
pri žiadnom aute, zobudili sa a už išli do vagóna a pán F. vyšiel na vagón im povedať, že ide kúpiť raňajky.
Nevie na sto percent potvrdiť, že obžalovaný Nagy vedel, že sú vo vagóne, ale neboli pri žiadnom aute.

Na otázku, či predtým ako išiel s lyžicou do vagóna zisťoval, kde sa nachádza svedok a poškodený
obžalovaný uviedol, že nie, myslel si, že išli kupovať raňajky, videl ich rozprávať pri aute a potom auto
odišlo a ich nevidel vôbec.

Na otázku prečo nepočkali s vykladaním vagóna za F. svedok uviedol, že na ďalej pracovali, nemali

prestávku.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že dňa 12.4.2013 okolo 07:00 hod. na Železničnej stanici v Levoči, pri
vykladaní nákladného vozňa č. 33 RIV 54 CZ-LTB 5377 389-7, nachádzajúceho sa na vykladacej
rampe manipulačnej koľaje č. 1A došlo k pracovnému úrazu poškodeného S. P. tým spôsobom, že
bol pritlačený zvrchu lyžicou bagra, ktorý obsluhoval v danom čase obžalovaný E. A.. Tiež nebolo
sporné, že poškodený S. P. pritom utrpel polytraumu, sériovú zlomeninu 1-9 rebra vpravo s krvácaním

do pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu 1-6 rebra
vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a zápal pľúc vpravo,
zlomeninu panvového kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v oblasti otvoru pre
nervové korene vľavo, trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov, čiastočne
roztrhnutie močovej rúry s membranóznej časti s krvácaním, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom

kostných úlomkov a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky a zlomeninu
priečnych výbežkov prv a druhého hrudného stavca vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti 1 rok
a následnou invalidizáciou na 75%, čo bolo preukázané znaleckým posudkom MUDr. Šimona Kónyu,
výpoveďou poškodeného a lekárskych správ.

Obaja obžalovaní svoju vinu na žalovanom skutku popreli. Obžalovaný P. F. na svoju obranu uviedol,
že on nebol písomne poverený vykládkou vozňov, nebol tam ako odborný dozor, nevedel o žiadnych
predpisoch, ktoré platia pri takej vykládke. Bol zamestnancom inej firmy ako Bryntin Rail Bratislava, ktorá
doviezla vlak do stanice a po úraze sa tiež prepisovali zmluvy na spol. Raduga. Všetky pokyny a súhlas
dával konateľ H. C., ktorý aj jednal s O.. On bol poverený zabezpečiť bager a ľudí, ktorým povedal,

čo chce majiteľ, nepoučoval ich o bezpečnosti a ochrane zdravia, lebo nemal na to vzdelanie. Podľa
vlastného rozumu zvolili postup prác, robotníci mali nahadzovať štrk, keď bude vagón vyložený a on stál
na kraji vagóna a kričal keď išla lyžica, oni mali dvihnúť lopaty, kde stáli, aby to bagrista videl. Keď pred
samotným úrazom odchádzal, povedal P. a S., aby za ním počkali.

Obžalovaný E. A. na zase bránil tým, že videl odísť auto, nevidel, aby poškodený P. a S. skočili do
vagóna, pričom on bol v tom, že odišli s F. kúpiť raňajky.K obrane obžalovaného P. F. súd uvádza, že táto bola vyvrátená viacerými dôkazmi. Obžalovaný bol
síce formálne zamestnancom Bryntin Rail s.r.o. Praha a vykládku realizovala Bryntin Technologies s.r.o.
Bratislava, ktorej ale jediným spoločníkom bola spoločnosť Bryntin Rail CZ a ktoré obe zastrešovala

osoba Romana C.. Vykládku štrku z vozňov v dňoch 10.4 až 12.4.2013 zabezpečoval a riadil celú
obžalovaný a to na základe ústneho poverenia H. C., ktorý to uviedol vo svojej výpovedi, čo potvrdil aj
svedok C. O. keď uviedol, že mu ho predstavil C. ako osobu zodpovednú za vykládku vozňov a s ním aj
komunikoval.TaktoobžalovanýzabezpečilnavýkonprácspoluobžalovanéhoE.A.akoajpracovníkovS.
S. a S. P.. Napriek tomu, že tvrdil, že nebol zodpovedný za vykládku, spoluobžalovaný ako aj svedkovia

potvrdili, že práce prebiehali na základe pokynov a usmernení práce práve obžalovaným P. F., ktorý aj
počascelejvykládkytamzotrvával.Čonebolospornéatedaanisámobžalovanýnepopreltúskutočnosť,
že nikto nebol poučený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nebol vypracovaný bezpečný postup
práce a v podstate ani nemal vedomosť o tom, či sú nejaké právne prepisy, ktoré upravujú postup takejto
práce. Sám ale potvrdil, že mal vedomosť o tom, že nemali správny bager, ktorý odmietol pre jeho cenu
zabezpečiť konateľ spoločnosti, čo vedel z už predchádzajúcej skúšobnej vykládky ako aj keď videl

podobnú vykládku v Bratislave. Keďže vedel, že nemajú správny bager snažil sa zorganizovať práce
tak, aby bolo minimalizované riziko vzniku úrazu, avšak nie v dostatočnej miere, čo nakoniec k vzniku
úrazu aj viedlo. Napriek tomu, že si bol vedomý aj toho, že pracovníci nemajú ochranné prostriedky ako
prilby, či dokonca nemali lopaty, práce neukončil, ale ich ďalej svojou účasťou na vykládke organizoval
a dohliadal na celý priebeh vykládky. Všetci pracovali na základe pokynov, ktoré im predniesol práve

obžalovaný po dohode s obžalovaným E. A.. Ako sa vyjadril obžalovaný, iba na základe jeho dobrej vôle
sám pomáhal pri vykládke, pre bezpečnosť pracujúcich, čiže mal ako pracovník vedomosť o tom, že
takýmto spôsobom ako prebiehala vykládka môže dôjsť k ohrozeniu zdravia a v podstate zvolil pracovný
postup, ktorý ale vyžadoval jeho stálu prítomnosť pri tom, keď vchádzali robotníci dočisťovať vagón, aby
bol on ten styčný článok medzi nimi a bagristom. Ako vyplynulo z výpovedí poškodeného, svedka S. S.

ale aj obžalovaného, nechodili do vagónov iba za účasti obžalovaného F., ale aj v jeho neprítomnosti,
podľa svojho uváženia, teda keď videli, že už lyžica bagra nezaberá. S. postup však nemožno dať na
vrub poškodenému a svedkovi, ktorí žiadnym spôsobom neboli poučení o bezpečnom výkone práce.
Samotná skutočnosť tvrdená obžalovaným, že im kričal, aby nešli do vagóna kým sa on nevráti, vyvrátili
poškodený a svedok S. a v konečnom dôsledku aj obžalovaný pripúšťal, že to nemuseli počuť. Aj keď

sa výpovede obžalovaných a poškodeného a svedka Tvrdoňa ohľadom spôsobu, nástupu do prác ráno
12.4.2013, teda, či už s dočisťovaním začali alebo vošli do vagóna prvýkrát pred úrazom rôznia a
rozpory sa nepodarilo odstrániť ani vykonanými konfrontáciami, je nutné uviesť, že aj keď by vošli na
základe vlastného uváženia, nezbaví to viny obžalovaného, ktorý nesprávnym spôsobom zorganizoval
celý výkon prác a ako súd uviedol vyššie boli situácie, že chodili vo vagónov aj v jeho neprítomnosti.

ObžalovanýP.F.uvádzal,ženebolstotožnenýspokynmi,ktoréjemudávalkonateľfirmy,vedelnapríklad
o tom, že majú nesprávny bager, tak mal možnosť a bolo to priam potrebné, aby odmietol výkon takýchto
prác (zamestnanec nie je povinný plniť pokyn, poverenie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi), čo
ale neurobil, preto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za priebeh vykládky, na zorganizovanie ktorej bol
ústne poverený a ktorú tam svojou prítomnosťou aj reálne riadil a dohliadal na jej výkon a kontroloval ju

ako poverený pracovník, bez ohľadu za ktorú firmu tam bol, keďže tieto firmy zastrešovala osoba H. C..

Obžalovaný E. A. tiež potvrdil skutočnosť, že upozornil obžalovaného P. F., že majú nesprávny bager,
nakoľko mal byť s vyvýšenou kabínou, aby videl do vnútra vagóna. Potvrdil, že s obžalovaným F. dohodol
spôsob vykládky, že keď budú chlapci vo vnútri, Péli bude dávať pozor, keď pôjde lyžica a zakričí im, aby

dali pozor. Keď mu následne nahrnuli do lyžice štrk, zdvihli lopaty a takto stále robili. Avšak, že to nebolo
vždy takto, teda za prítomnosti obžalovaného P. F. potvrdili nielen poškodený S. P. a svedok S. S., ale
aj sám obžalovaný P. F.. Teda obžalovaný E. A. si musel byť vedomý, že robotníci chodili do vagóna
aj bez toho, aby tam bol obžalovaný F., v podstate na základe vlastného uváženia, keďže o nejakých
bezpečnostných predpisoch nemali ani poňatie. Za danej situácie sa teda nemohol spoliehať na to, že ak

na vagóne nie je F., je vylúčené, aby robotníci boli vo vagóne, nakoľko z výpovedí poškodeného, svedka
a obžalovaného F. vyplynulo, že tam vchádzali aj na základe vlastného uváženia, po ich zhodnotení,
že už je potrebné štrk nahŕňať. Z fotodokumentácie z miesta skutku, teda konkrétneho vagóna pritom
vyplynulo, že už tam reálne bolo minimálne množstvo štrku, a teda obaja to mohli vyhodnotiť ako potrebu
ich práce vo vagóne, ktoré tak už mohli reálne aj od rána prebiehať. Čo sa týka obžalovaného tvrdenia,

že ľavá strana nebola dočistená, on robil na pravej strane a poškodený mal byť na ľavej strane a
dočisťovať, pričom museli prejsť na pravú stranu a stal sa úraz je nutné uviesť, že obaja robotníci nemali
ani predstavu o bezpečnom výkone prác. Čo bolo podstatné v tejto súvislosti, je to, že vzhľadom na
množstvo štrku, ktoré bolo vo vagóne a pri nesprávnom postupe prác, nemal istotu toho, že vo vagónenie je žiadna osoba. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný P. F. odišiel autom kúpiť raňajky a bez toho,
aby mal nejakú istotu sa spoliehal na to, že s ním išli aj poškodený P. a svedok S., čo však nebolo
skutočnosťou. Za danej situácie pre potrebu ďalšieho výkonu prác mal mať preukázanú istotu, že sa

nikto vo vagóne do ktorého nevidí, nenachádza.

Znaleckým posudkom Ing. Júliusa Priputena z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie
strojárstvo bol konštatovaný celý rad porušení predpisov, ktoré sú popísané v rozsudku vyššie. Podľa
znaleckého posudku ako aj výpovede znalca pracovný postup S. P. a S. S. nebol správny v tom,

že vždy po zhromaždení zostatkov štrku na kopu vo vagóne pre vyloženie bagrom mali opustiť
nebezpečný priestor. O takomto postupe na zaistenie vlastnej bezpečnosti neboli žiadnym spôsobom
zodpovedným zástupcom firmy oboznámení. Pre daný prípad bol P. F. zodpovedným zástupcom firmy
pre výkon konkrétnej práce. V mene firmy ich mal oboznámiť s rizikami danej práce, organizáciou
práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval ich bezpečnosť pri vykládke. V rámci
svojej funkčnej zodpovednosti mal zabezpečiť, aby vagóny na vykládku boli pristavené na takom

mieste, kde z kabíny použitého bagra by jeho obsluha mala prehľad o priestore vykladaného vagóna.
Pokiaľ nie, mal byť zabezpečený iný typ vykladacieho stroja s kabínou v takej výške, aby bol prehľad
po celom priestore vykladaného vagóna. Bolo možné aj ďalšie riešenie a to navádzať bagristu do
priestorov vo vagóne, do ktorých nevidel pomocou poučenej osoby, ktorá by ho navádzala na miesto
naberania materiálu vo vagóne z pre ňu bezpečného miesta mimo dosahu lyžice bagra, či pomocou

signálov alebo riadením pomocou vysielačiek. Zodpovedný zástupca zamestnávateľa nezabezpečil,
aby zamestnanci mali organizačne zabezpečený bezpečný výkon práce v zmysle nariadenia vlády
SR č. 392/2006 Z.z., príloha č. 2 bod 3.3 podľa ktorého, musia sa vykonať organizačné opatrenia,
aby do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom nevchádzali
zamestnanci. Ak prácu možno vykonať len tak, že sa zamestnanci nachádzajú v pracovnom priestore

mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom, musia sa vykonať vhodné opatrenia, aby sa
predišlo ich zraneniu mobilným pracovným prostriedkom. Podľa § 6 ods. 8 zák. 124/2006 Z.z. úlohy
zamestnávateľavoblastistarostlivostiobezpečnosťaochranuzdraviapriprácisúpovinnízabezpečovať
vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto
úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. S. P. a S. S. informácie

pre bezpečný výkon a postup prác nedostali a zrealizovať ich mohla za zamestnávateľa osoba, ktorá
bola s nimi v bezprostrednom styku, t.j. P. F.. Pracovný postup bagristu E. A. tiež nebol správny. Ako
odborne spôsobilá osoba porušil ustanovenie § 75 vyhl. č. 374/1990 Z.z. podľa ktorého je zakázané
pohybovať pracovným zariadením nad pracovníkmi a nad obsadenou kabínou vodiča dopravných
prostriedkov,pracovaťsostrojomapracovnýmnástrojomvmieste,naktoréniejezmiestaobsluhyvidieť

a kde by mohlo nastať ohrozenie pracovníkov. Správny postup bagristu mal byť ten, že pokiaľ neboli
preukázateľne zabezpečené tieto opatrenia, nemal začať prácu prostredníctvom bagra, čím taktiež
porušil ustanovenie § 12 zákona č. 124/2006 Z.z.

Čo sa týka výpovedí priamo účastných osôb teda obžalovaného E. A., poškodeného S. P., svedka S. S.

ako aj obžalovaného P. F. sú zrejmé ich vzájomné rozpory, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani vykonanými
konfrontáciami. Isté však je, že nesprávny postup práce nevyplýval z rozhodnutia či už poškodeného
alebo svedka, ktorí pracovali iba na základe pokynov obžalovaného P. F., ktorý sa sám podujal na účasť
pri prácach práve z dôvodu zvýšenia bezpečnosti práce, pričom v dôsledku zle zvoleného pracovného
postupu došlo k zraneniu poškodeného. O tom, že takýto pracovný postup nie je bezpečný a správny

musel mať vedomosť aj obžalovaný Ondrej A. ako odborne spôsobilá osoba.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vina obžalovaných zo spáchania
skutku bola preukázaná a preto ich uznal za vinných. Súd skutkovú vetu oproti obžalobe upravil tak, ako
to vyplynulo z vykonaného dokazovania bez toho, aby došlo k zmene v totožnosti skutku.

Obžalovaní po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona, pretože inému
z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania -
porušenímdôležitejpovinnostiuloženejpodľazákona.Uvedenéhoprečinusadopustilitým,že12.4.2013

okolo 07.00 hod. na Železničnej stanici v Levoči, pri vykladaní nákladného vozňa obžalovaný P. F.
ako zodpovedný a konateľom spoločnosti poverený zamestnanec na predmetnú vykládku v rozpore
s nariadením vlády SR č. 392/2006 Z.z., Prílohy č. 2 bodu 3.3 i v rozpore s § 6 ods. 8 zákona č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov nesprávnym spôsobom zorganizoval výkon tejto pracovnej činnosti,
zvolil nesprávny pracovný postup, organizačne nezabezpečil bezpečný výkon práce, zamestnancov
neoboznámil s ich rizikami práce, s organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by

zaručoval ich bezpečnosť pri vykladaní vagóna a obvinený E. A. ako držiteľ oprávnenia na obsluhu
stavebných strojov na skupiny 2, 4, 9 konal v rozpore s § 75 ods. 1 písm. h), písm. i) vyhlášky č. 374/1990
Zb. o i § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.124/2006 Z.z. obsluhoval pri vykladaní vagóna pracovný stroj -
hydraulický bager, značky CAT 319 DLN, pričom s ramenom s lyžicou tohto bagra sa pohyboval vo vnútri
vagónu aj napriek tomu, že riadne nevidel do jeho vnútra a potom, čo odišiel P. F., ktorý ho mal navádzať

do priestorov vagóna a bez toho, aby videl osobu poškodeného S. P. a jeho spolupracovníka S. S.
mimo vagóna a teda bez bezpečnej istoty, že sa vo vagóne nikto nenachádza pokračoval vo vykládke
vagóna a lyžicou bagra pritlačil zvrchu S. P., ktorý v dôsledku toho utrpel zranenia s dobou liečenia a
práceneschopnosti jeden rok.

Z konania obžalovaných a okolností spáchania skutku je zrejmé, že ich konanie bolo v príčinnej súvislosti

so vznikom úrazu a spôsobeným následkom - ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Obžalovaní konajúc
vo vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona vedeli, že výkonom pracovnej činnosti pri
nedodržaní predpísaných pracovných postupov môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným
zákonom, v danom prípade ochranu zdravia, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že takého
porušenie nespôsobia, a teda nedôjde k ublíženiu na zdraví. K úrazu a ťažkej ujmy na zdraví došlo

zavineným porušením dôležitých povinností vyplývajúcich z povolaní obžalovaných a uložených im
podľa zákona.

ZmiestatrvaléhobydliskajeobžalovanýP.F.charakterizovanývšeobecne.Vtedajšímzamestnávateľom
Mischer Welding s.r.o. Prievidza bol charakterizovaný ako svedomitý zamestnanec, bez akéhokoľvek

disciplinárneho konania. Podľa evidencie priestupkov sa dopustil doposiaľ 13 priestupkov na úseku
cestnej premávky. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ razt súdne trestaný.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/22/2016 zo dňa 26.4.2018, právoplatným 26.4.2018 bol
uznaný vinným z prečinu podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. c) Tr. zákona a bol mu uložený
peňažný trest vo výmere 1.000,- eur, ktorý zaplatil dňa 22.10.218 a hľadí sa na neho, akoby nebol

odsúdený.

Obžalovaný E. A. bol z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Podľa vtedajšieho
zamestnávateľa Veľká Ryba spol. s r.o., Levice bol zodpovedný a svedomitý, kľudnej povahy, pracovitý
a snaživý. Nikdy nebol disciplinárne riešený. Podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ súdne

trestaný. Podľa výpisu z evidencie priestupkov sa dopustil doposiaľ iba troch dopravných priestupkov.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu
vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 ods. 1,2,3,4 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho
ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na
spôsob spáchania činu - nedbanlivostným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd podľa § 38 ods. 2 Tr.
zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného P. F. súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčuje mu podľa § 36 písm. j) Tr.
zákona okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Obžalovanémusúdvzhľadomnazistenýprevažujúcipomerpoľahčujúcichokolnostípodľa§38ods.3Tr.

zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby (1 až 5 rokov) uvedeného prečinu o jednu tretinu v dôsledku
čoho bola určujúca trestná sadzba 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Obžalovanému takto uložil trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jedného) roka, teda na dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia
slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu taktiež pri dolnej hranici trestnej sadzby, keďževzhľadom na osobu obžalovaného a charakter trestnej činnosti, ktorej sa dopustil postačuje hrozba jeho
výkonom.

Obžalovaný E. A. nielen pred spáchaním trestného činu ale až doposiaľ viedol riadny život, čo je
poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu.
Súd mal za to, že u obžalovaného išlo o ojedinelé vybočenie z medzí riadneho života. Obžalovaný sa
dopustil prečinu nedbanlivostným zavinením a viedol doposiaľ riadny život. Pre naplnenie účelu trestu
preto u obžalovaného postačuje uloženie iného ako trestu ako trestu odňatia slobody, a za splnenia

podmienok mu súd podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil peňažný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby
vo výmere 900,- eur.

Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, ktorý považoval súd za dostatočný.

Súd má za to, že takto uložené tresty dostatočne zohľadňujú okolnosti spáchaného skutku, ktorý je
nedbanlivostným trestným činom ako aj osoby obžalovaných, ktorí viedli predtým bezúhonný život, ale
zároveň aj to, že následkom protiprávneho konania bola ťažká ujma na zdraví. Zároveň sú spravodlivé
a dostatočné na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že ním bude zabezpečená
prevýchova obžalovaných, teda individuálna prevencia, zabránia obžalovaných v páchaní trestnej

činnosti a súčasne naplnia prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestov na
ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Poškodených Dôveru zdravotnú poisťovňu a S. P., ktorí sa v trestnom konaní pripojili s nárokom na
náhradu škody, súd podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal na civilný proces, nakoľko výsledky

vykonaného dokazovania neposkytujú dostatočný podklad, aby im mohol byť prisúdený a to vzhľadom
na zistenie, že obžalovaný Martin F. sa skutku dopustil v zamestnaneckom pomere a u obžalovaného
Ondreja A. taktiež je potrebné zisťovať, či tam bol ako zamestnanec vzhľadom na jeho tvrdenie, že až
spätne po úraze sa mu vypisovala dovolenka a je tak potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom
postavenia obžalovaných a teda podľa ustanovení ktorých právnych predpisov za spôsobenú škodu

zodpovedajú, pričom takéto dokazovanie presahuje potreby trestného konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.