Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117207905
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7117207905.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Územné

bytové družstvo, Košice - Ťahanovce, Bukureštská 12, 040 13 Košice, v zastúpení: JUDr. Annou
Lacovou, advokátkou, Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovanému: Q. nar. 2X.XX.XXXX, bytom: V. X,
XXX XX S., štátna občianka SR, o uloženie povinnosti vypratať byt

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vypratať a zápisnične odovzdať žalobcovi byt č. XX pozostávajúci z 3 izieb,
kuchyne a príslušenstva nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome na V. do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. Spolu so žalovanou sú povinné vypratať a uvoľniť
predmetný byt všetky osoby, ktoré byt spolu so žalovanou alebo s jej súhlasom užívajú.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.3.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť vypratať a zápisnične odovzdať byt č. XX pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva,
nachádzajúci sa na 7.. poschodí v bytovom dome na V.h, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že spolu so žalovanou sú povinné vypratať a uvoľniť predmetný byt všetky osoby, ktoré byt spolu so
žalovanou alebo jej súhlasom užívajú. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca je vlastníkom a prenajímateľom bytu č. XX na
X. poschodí bytového domu na V. pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Žalovaná je členkou
družstva a nájomkyňou predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.5.2012. Žalobca
vypovedal žalovanej nájom tohto bytu písomnou výpoveďou zo dňa 24.10.2016 podľa § 711 ods. 1
písm. c) a d) Občianskeho zákonníka z dôvodu sústavného narúšania pokojného bývania ostatných
nájomcov a vlastníkov bytov, ohrozovania bezpečnosti a porušovania dobrých mravov v dome najmä
nedôstojným správaním, chovaním agresívnych psov, znečisťovaním spoločných priestorov výkalmi,

chovaním holubov na balkóne a znečisťovaním spoločných priestorov trusom a ponechaním bytu do
podnájmu tretím osobám bez súhlasu prenajímateľa. Výpoveď bola doručená žalovanej dňa 11.11.2016.
V zmysle § 710 ods. 3 OZ 3-mesačná výpovedná lehota uplynula 28.2.2017 a od tohto dátumu
zanikol žalovanej nájom predmetného bytu. Žalovaná v súlade s § 712a ods. 3 OZ nemá právo na
bytovú náhradu. Žalovaná neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a neoprávnene užíva
predmetný byt a preto sa žalobca domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 OZ.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: čiastočný výpis z LV
č. XXXX k.ú. Nové Ťahanovce, Nájomná zmluva, Výpoveď z nájmu, doručenka, Odpor voči výpovedi z
nájmu, Odpor voči výpovedi z nájmu - odpoveď, fotokópia obálky.4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na preukázanie svojich tvrdení neoznačila a nepredložila žiadne
dôkazy a teda neuplatnila žiadny prostriedok procesnej obrany.

6. Na pojednávanie nariadené na deň 17.6.2021 sa žalovaná nedostavila aj napriek doručeniu
predvolania na pojednávanie zákonným spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o

odročenie pojednávania a preto súd prejednal vec v jej neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov a zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Nové Ťahanovce súd zistil, že žalobca je

výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu V.
9. Žalovaná je v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 nájomkyňou 3-izbového bytu č. XX
nachádzajúcom sa na X. poschodí v bloku XXXD na V. X v Košiciach pozostávajúceho z 3 izieb,
kuchyne, predsiene, WC, kúpeľne, loggie o úžitkovej plochy 80,48 m2 spolu s príslušenstvom - pivnicou
umiestnenou mimo bytu.

10. Listom zo dňa 24.10.2016 žalobca zaslal žalovanej výpoveď z nájmu bytu z dôvodu hrubého
porušenia členských povinností stanovených v čl. 44 a v Občianskom zákonníku, konkrétne § 711 ods. 1
písm. c) OZ tým, že sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov a vlastníkov bytov, ohrozuje
bezpečnosť a porušuje dobré mravy v dome, najmä nedôstojným správaním, chovaním agresívnych

psov, znečisťovaním spoločných priestorov výkalmi, chovaním holubov na balkóne a znečisťovaním
spoločných priestorov holubím trusom a § 711 ods. 1 písm. d) OZ tým, že prenajatý byt prenechala do
podnájmu tretím osobám bez súhlasu prenajímateľa. Nakoľko sú splnené podmienky uvedené v § 712a
ods. 3 OZ nemá právo na bytovú náhradu. Výpoveď z nájmu bola žalovanej doručená dňa 11.11.2016.

11. Žalovaná reagovala listom zo dňa 14.12.2016 označeným ako Odpor voči Výpovedi z nájmu, kde
uviedla,že§711ods.1písm.d)neporušila,pretožepriateľjeunejnanávšteveatedaneprenajalabytdo
podnájmu žiadnej tretej osobe. Taktiež neporušila § 711 ods. 1 písm. c) OZ, nakoľko ostatní nájomcovia
vôbec nevedia, že sa vo svojom byte nachádza. Týmto ich nemôže ani ohrozovať ani porušovať dobré
mravy v dome. Nechová holuby na balkóne a neznečisťuje spoločné priestory holubím trusom.

12. Žalobca jej odpovedal listom zo dňa 5.1.2017, kde uviedol, že odpor nebol podaný v súlade so
zákonom a jeho podanie nemá žiadne právne účinky. Táto zásielka sa vrátila žalobcovi z adresy V. X,
S. neprevzatá žalovanou v odbernej lehote.

13. Žalovaná podala dňa 5.12.2016 žalobu o zrušenie výpovede z nájmu, o ktorej tunajší súd rozhodol
rozsudkom č.k. 35C/173/2016-296 zo dňa 21.3.2019, kedy žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/236/2019,
ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a výroku o trovách konania potvrdený.

14. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

15. Podľa čl. 8 zákona CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu.

16. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom bytu
vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a
to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať

len z dôvodov ustanovených v zákone.

17. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho pomesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

18. Podľa § 711 ods. 1 písm. c) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo ten,
kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory
alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo
vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.

19. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo
jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

20. Podľa § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

21. Podľa § 712a ods. 2 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c), nájomca
nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) a
ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

22. Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d)
nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na
náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca

právo na prístrešie.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem
členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným
predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo

iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

24. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

26. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené a označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom

nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

27. Predmetom konania je uloženie povinnosti vypratať byt č. XX na X. poschodí na V..

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanej ako nájomkyni bola zo strany

žalobcuakoprenajímateľadanáplatnávýpoveďvzmysle§711ods.1písm.c)ad)OZ.Výpoveďznájmu
zo dňa 24.10.2016 bola žalovanej doručená dňa 11.11.2016. 3-mesačná výpovedná lehota začala v
zmysle § 710 ods. 3 OZ plynúť 1.12.2016 a uplynula dňom 28.2.2017. Otázka platnosti resp. neplatnosti
výpovede z nájmu zo dňa 24.10.2016 bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom tunajším súdom
pod sp. zn. 35C/173/2016, kedy dňom právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku zo dňa 21.3.2019 je

nutné považovať užívanie predmetného bytu žalovanou a prípadne ďalších osôb obývajúcich daný byt
s jej súhlasom, za neoprávnené. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že vo veci bol podaný
návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia a preto súd vychádzal z právoplatného rozsudku o
vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd považoval nárok žalobcu
na vypratanie tohto bytu s poukazom na ustanovenia § 123 a 126 OZ za dôvodný.

29. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie nasúde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznúaktorýchztohtodôvodupostihujebremenotvrdeniaadôkaznébremeno.Dokazovaťjepovinný
každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného

bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu.
Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej
povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny resp. zámerne neuvádza podstatné okolnosti veci,
unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne
spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.

30. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu).
V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu. Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu pri

porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto
skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri
rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň
povinnosť súdu normatívne zakotvená v ustanovení § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a
povinnosťstarostlivoprihliadaťnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo.Súdtedainconcretoprihliadne

i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia t.j.
pravdivo a úplne.

31. Ustanovenia § 711 ods. 2 a 3 OZ upravujú to, či nájomca má právo na bytovú náhradu a prípadne
akú. Nakoľko nájomný pomer žalovanej skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c), táto v zmysle §

712a ods. 2 prvá veta OZ nemá právo na bytovú náhradu. V konaní nebolo zo strany žalovanej tvrdené
a ani preukázané, že na jej strane existujú dôvody osobitného zreteľa, ktoré by zakladali jej nárok aspoň
na prístrešie v zmysle § 712a ods. 2 veta druhá OZ. Nájomný pomer žalovanej skončil aj z dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ a preto v zmysle § 712a ods. 3 veta druhá OZ žalovaná nemá právo
na bytovú náhradu. Opätovne súd poukazuje na to, že žalovaná v konaní netvrdila a ani nepreukázala

dôvody hodné osobitného zreteľa a preto nemá nárok ani na prístrešie (§ 712a ods. 3 druhá veta za
bodkočiarkou OZ). Žalovaná v konaní nepreukázala ani, že je v hmotnej núdzi, a preto nemá nárok ani
na náhradné ubytovanie (§ 712a ods. 3 prvá veta OZ).

32. Nakoľko žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom dôvodov osobitného zreteľa resp.

skutočnosti, že je v stave hmotnej núdze, súd musel konštatovať, že nemá právo na žiadnu bytovú
náhradu. Súd mal z konania vedeného pod sp. zn. 35C/173/2016 vedomosť, že v čase prejednávania
neplatnosti výpovede z nájmu v predmetnom byte býval aj priateľ žalovanej p. Kamenský, kedy žalovaná
tvrdila, že tento nemá inú možnosť bývania. Uvedená skutočnosť však už nebola tvrdená a ani
preukazovaná zo strany žalovanej v čase rozhodovania súdu o tomto nároku na vypratanie bytu a preto

k takémuto vyjadreniu naviac bez dôkazného podkladu súd nemohol prihliadať.

33. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej
stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať

celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019).

34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

o povinnosti vypratať predmetný byt, pričom v súlade s obsahom žaloby tak súd nepriznal žalovanej
právo na bytovú náhradu.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

39. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu

splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba
použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

41. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže
uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami.

42. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalovaná sama
zapríčinila výsledok konania najmä z dôvodu nulovej procesnej obrany. Súd zároveň nemal vedomosť
o dôvodoch osobitného zreteľa na jej strany, ktoré by odôvodňovali uplatnenie ustanovenia § 257 CSP
a takéto skutočnosti nevyplývali ani z obsahu spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).