Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213367
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2018:3116213367.4

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Róbert Jankovský, v spore žalobcu: REALITY - X24
CZ s.r.o. so sídlom 1. Máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 292 13 754, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o. so sídlom Potočná
650/135B, Trenčín - Opatová, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2/ JUDr. Mária

Krasňanová, súdny exekútor so sídlom Exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica,
zastúpenej JUDr. Martinom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, v
konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania

v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 22.07.2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu škody vo výške 13185,02 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 13185,02 Eur od 01.0.2014 do zaplatenia a trovy konania.
Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že právnym základom uplatneného nároku na náhradu škody

je nesprávny a nezákonný úradný postup žalovanej 2/, ktorým došlo k nezákonnému zásahu do práv
žalobcu, predovšetkým do práva vlastniť majetok a podnikať, ktoré sú chránené aj Ústavou Slovenskej
republiky (č.l. 20 ods. 1, č.l. 35 ods. 1). Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná 2/ vydala upovedomenie o
začatí exekúcie sp. zn. EX 1/2013-7 zo dňa 11.01.2013 v prospech oprávneného Mesto Púchov a v
neprospech žalobcu ako povinného na vymoženie dlžnej peňažnej pohľadávky vo výške 17614,32 Eur
a trov exekúcie vo výške 2165,40 Eur, v ktorom bolo žalobcovi oznámené, že exekúcia sa vykoná

zrážkami zo mzdy a z iných príjmov a prikázaním pohľadávky. Žalovaná 2/ vydala upovedomenie o
spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. EX 1/2013-8 zo dňa 11.01.2013, zriadením exekučného záložného
práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu evidovanú na LV XXXX, k.ú. G.. Následne žalovaná
2/ vydala upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie sp.zn. EX 1/2013-14 zo dňa 30.01.2013,
zriadením exekučného záložného práva na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalovaná 2/
vydala exekučný príkaz sp. zn. EX 1/2013 zo dňa 30.01.2013 a zo dňa 07.03.2013, na vykonanie

exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu. Žalovaná 2/ vydala upovedomenie o spôsobe vykonania
exekúcie sp.zn. EX 1/2013-40 zo dňa 22.04.2013, ktorým upovedomila žalobcu, že exekúciu vykoná
predajom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. G. a upovedomením o spôsobe vykonania
exekúcie sp.zn. Ex 1/2013-42 zo dňa 22.04.2013 žalovaná 2/ žalobcu upovedomila, že exekúciu vykoná
predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,k.ú. B. Y.. Žalovaná 2/ vydala exekučný príkaz sp.
zn. EX 1/2013-43 zo dňa 22.04.2013, na vykonanie exekúcie predajom 19 nehnuteľností a 7 stavieb

zapísaných na LV č. XXX. Žalovaná 2/ opatrením o pribratí súdneho znalca do exekučného konania
sp. zn. EX 1/2013-44 zo dňa 22.04.2013, pribrala do exekučného konania súdneho znalca za účelomstanovenia ceny nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na LV XXX, k.ú. B. Y.. Na vyššie
uvedené skutočnosti žalobca reagoval výzvou na zrušenie a výmaz exekučných záložných práv na
nehnuteľnostiach zo dňa 07.05.2013, ktorú žalobca doručil žalovanej 2/ a taktiež oprávnenému, nakoľko

výška vymáhanej pohľadávky je v sume 17614,32 Eur a oproti hodnote nehnuteľností, ku ktorým bolo
zriadené exekučné záložné právo bola tisícnásobne nižšia. Postup žalovanej 2/ preto žalobca považuje
za nesprávny úradný postup, ktorý bol nezákonný, hrubo a zjavne neprimeraný účelu § 1b Exekučného
poriadku. Žalobca ako prílohu výzvy zo dňa 07.05.2013 predložil znalecký posudok č. 101/2017 zo dňa
07.04.2007 znalca Ing. Štefana Pastieroviča, ktorým boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX k.ú. G. ocenené

vo výške 2529376,62 Eur. V zmysle § 61b Exekučného poriadku by bol podľa žalobcu zákonný postup
žalovanej2/ten,vykonaťexekúciulenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcejzexekučnéhotitulu,t.j.vsume
17614,32 Eura a nie neprimeraný postup žalovanej 2/, ktorá zriadila 349 exekučných záložných práv
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalobca žalovanú 2/ vyzval na zrušenie
348 exekučných záložných práv zriadených upovedomením sp. zn. EX 1/2013 zo dňa 30.01.2013.
Žalobca ďalej uviedol, že posúdenie či existuje nepomer medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou

veci, ktorá sa mieni exekvovať je ponechané na úvahe súdneho exekútora. Súdny exekútor je verejný
činiteľ a ako taký je povinný konať na základe a v medziach zákona. Ustanovenie § 167 Exekučného
poriadkuneukladápovinnosťsúdnemuexekútorovizriadiťzáložnéprávo,vyplývaznehoibazáver,žeho
možno zriadiť len na návrh oprávneného, t.j. nemožno ho zriadiť bez návrhu oprávneného. Pohľadávka
oprávneného mohla byť v celom rozsahu uspokojená bez toho, aby neodôvodnene došlo k zásahu do

vlastníckych práv žalobcu zápisom 349 exekučných záložných práv do katastra nehnuteľností. Na túto
skutočnosť bola žalovaná 2/ upozornená žalobcom výzvou zo dňa 07.05.2013. Žalovaná 2/ žalobcovi
upovedomením o začatí exekúcie sp.zn. EX 1/2013 zo dňa 11.01.2013 oznámila spôsob vykonania
exekúcie zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky a napriek tomu zriadila 349 exekučných záložných
práv na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie je možné vzniesť u

exekútora povereného výkonom exekúcie námietky a to do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie. Nakoľko žalobca vychádzal zo spôsobu akým mala byť exekúcia vykonaná podľa doručeného
upovedomenia sp. zn. EX 1/2013 zo dňa 11.01.2013, námietky žalobca nepodal, nakoľko si bol vedomý
existencie daňovej povinnosti voči oprávnenému ako správcovi dane. Žalovaná 2/ si v exekučnom
konaní sp. zn. 1/2013 okrem odmeny 20% z vymoženej pohľadávky vyúčtovala tiež odmenu za zriadenie

exekučných záložných práv vo výške 13899,97 Eur. Žalovaná 2/ túto odmenu maximalizovala tým
spôsobom, že zriadila 349 exekučných záložných práv a to jednotlivo vo vzťahu ku každému pozemku
a stavbe, aby pri výpočte odmeny mohla vychádzať z 349 násobku sumy 33,19 Eur. Pokiaľ ide o výšku
uplatnenéhonárokunanáhraduškody,tútožalobcaodvodzujeodvýškyžalovanou2/vyčíslenejodmeny
za zriadenie 349 exekučných záložných práv a to vo výške 13185,02 Eur, ktorú získala žalovaná 2/

neoprávnene, nezákonne a nesprávnym úradným postupom. Označenie žalovaného 1/ ako štátneho
orgánu oprávneného vystupovať za štát v konaní pred súdom je dané ustanovením § 135 ods. 1 zákona
č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 4 zákona č. 514/2003Z.z.
v znení neskorších predpisov.

2.Žalobca k žalobe predložil ako prílohu Plnomocenstvo, Upovedomenie EX 1/2013-7, Upovedomenie
EX 1/2013-8, Upovedomenie EX 1/2013-14, Exekučný príkaz EX 1/2013-15, Upovedomenie EX
1/2013-40, Upovedomenie EX 1/2013-42, Exekučný príkaz EX 1/2013-43, Opatrenie EX 1/2013-44,
Exekučný príkaz EX 1/2013-47, Upovedomenie EX 1/2013-63, Vyúčtovanie spisu EX 1/2013-2015,
Vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti EX 1/2013-176, Výzvu zo dňa 07.05.2013, Znalecký posudok č.

36/2007 , Výzvu z 10.02.2014, Sťažnosť, Žiadosť o predbežné prerokovanie zo dňa 21.07.2016.
3.Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 14.03.2017, v ktorom uviedla, že s
ohľadom na rozhodnutie disciplinárneho senátu č. 5 DS zo dňa 25.8.2015, č.k. DK 6/2014, ktorého
predmetom bolo posúdenie porušenia ustanovení Exekučného poriadku v danej veci musí konštatovať,
že žalovaná 2/ sa nesprávneho úradného postupu nedopustila. Súdna exekútora v rámci svojich

povinností, v záujme zabezpečenia pohľadávky oprávneného zriadila exekučné záložné právo na všetky
nehnuteľnosti žalobcu, v zmysle návrhu oprávneného, a preto postupovala iba v zmysle zákona a v
rozsahuudelenéhopoverenia.Žalovaná1/ďalejuviedla,ževrámciexekúciemápovinnýmožnosťvyužiť
prostriedky obrany, jedným z nich je aj možnosť podať námietky voči ďalším trovám exekúcie. Žalobca
síce túto možnosť využil, ale po stanovenej lehote a preto Okresný súd Považská Bystrica uznesením

č.k. 5Er/31/2013 - 36 zo dňa 03.09.2013 námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie zamietol.
Žalovaná 1/ predložila a poukázala tiež na rozhodnutie disciplinárneho senátu sp. zn. DK 6/2014 zo dňa
25.08.2015, z ktorého je zrejmé, že skutok, ktorý je v tomto konaní žalobcom označený ako nesprávny
úradný postup, nebol disciplinárnym previnením, naopak bol v plnom súlade s exekučným poriadkom.K otázke existencie spôsobenej škody, žalovaná 1/ uviedla, že kým má žalobca pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto
obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003

Z.z., pričom poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2015 v spojení s rozhodnutím NS SR
sp.zn. 4Cz 110/84. Žalovaná 1/ má za to, že v predmetnej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu súdnej exekútorky, nie je naplnená jedna zo základných podmienok potrebných pre úspešné
uplatnenie nároku podľa zákona č. 514/2013 Z.z. a žiadala súd, aby návrh v celom rozsahu zamietol a
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

4.Žalovaná 2/ sa prostredníctvom právneho zástupcu k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa
16.03.2017, v ktorom namietla pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/ s poukazom na § 3, § 4 zákona
č. 514/2003 Z.z., nakoľko považuje za nepochybné, že za škodu ktorú spôsobil exekútor zodpovedá
Slovenská republika a za ktorú koná v zmysle § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky. Žalovaná 2/ poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 21/2000 zo
dňa 15.11.2000, ÚS 49/03 zo dňa 10.01.2005, rozsudok KS České Budějovice sp.zn. 10Co 35/2003,

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 41/2009 z 25.03.2010, uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo 199/2009 zo dňa 18.02.2010. Žalovaná 2/ namietala taktiež nedostatok procesnej podmienky
podľa § 161 CSP a § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko nebola splnená podmienka podľa § 15
zákona č. 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na základe písomnej
žiadosti poškodeného s príslušným orgánom. Na základe uvedeného žalovaná 2/ žiadala žalobu voči

nej zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie a aj preto, že nárok žalobcu je nepreukázaný a
nedôvodný.
5.Následne sa žalovaná 2/ podaním zo dňa 15.05.2017 prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila k
vyjadreniu žalovanej 1/ zo dňa 15.03.2017, v ktorom uviedla, že má za to, že jej postup v exekučnom
konaníEx1/2013bolsprávnyazákonnýspoukazomnarozhodnutievdisciplinárnomkonaníDK6/2014,

pričom v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uplatňovaný nárok žalobcu v žiadnom prípade
nemožno považovať za škodu. Ďalej žalovaná 2/ uviedla, že žalobca si nemôže uplatňovať úroky z
omeškania, nakoľko sa žiaden zo žalovaných nedostal do omeškania.
6.Replikou zo dňa 02.06.2017 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovanej 1/ k podanej žalobe, v ktorej
uviedol, že rozhodnutie disciplinárneho senátu nepovažuje za náležite a presvedčivo odôvodnené tak,

aby si ktokoľvek bez pochybností osvojil právnu argumentáciu disciplinárnej komisie ohľadne posúdenia
zákonnosti postupu žalovanej 2/. K otázke viazanosti súdu rozhodnutím disciplinárnej komisie žalobca
uviedol, že v predmetnom rozhodnutí disciplinárnej komisie sa vôbec neposudzuje výška hodnoty
zabezpečených nehnuteľností ku výške vymáhanej pohľadávky, teda skutočnosť, že exekúcia bola
vykonanávnepomerneväčšomrozsahuakobolvymáhanýnárok,pretosúdniejeviazanýodôvodnením

Rozhodnutia disciplinárnej komisie. K vyjadreniu žalovanej 1/ ohľadom vzniku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že žalovaná 1/ nesprávne aplikovala argumentáciu na
prejednávaný prípad a ani jedna z alternatív odôvodňujúcich vznik nároku na bezdôvodné obohatenie
v predmetnom prípade nenastala. Žalobca uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu a žiada, aby mu
bolo v celom rozsahu vyhovené.

7.Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej 1/ k podanej žalobe replikou zo dňa 02.06.2017, v ktorej
uviedol nesúhlas s námietkou pasívnej vecnej legitimácie, námietkou nedostatku procesnej podmienky
konania. Uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu a žiada, aby mu bolo v celom rozsahu vyhovené.
8.Na návrh žalobcu zo dňa 05.07.2017, súd uznesením č.k. 7C/23/2017-117 zo dňa 08.08.2017 pripustil,
aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť REALITY - X24 CZ

s. r. o. so sídlom nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 292 13 754, nakoľko
pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola postúpená zmluvou o postúpení zo dňa 05.07.2017. Proti
uvedenému uzneseniu podala žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť, ktorú súd
zamietol uznesením č.k. 7C/23/2017-159 zo dňa 13.08.2018. Uznesenie č.k. 7C/23/2017-159 zo dňa
13.08.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2018.

9.Súd vec prejednal podľa § 180 C.s.p. na pojednávaní dňa 12.12.2018 v neprítomnosti žalobcu a
žalovanej 2/, pričom ich neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili ich právni zástupcovia s návrhom,
aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná 1/ sa pojednávania osobne zúčastnila
prostredníctvom poverenej zamestnankyne JUDr. Dany Vaľovej, na základe predloženého poverenia zo
dňa 06.12.2018.

10.Žalovaná 1/ na pojednávaní uviedla, že zotrváva na svojich skutkových tvrdeniach, ktoré uviedla v
predchádzajúcich písomnom vyjadrení, s podanou žalobou nesúhlasí z dôvodov, ktoré konkretizovala
v uvedenom stanovisku. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania došlo zo strany pôvodného
žalobcu C. K. k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť REALITY-X24 CZ, s.r.o. so sídlom v UherskomBrode a tunajší súd uznesením zo dňa 8.8.2017 č.k. 7C/23/2017-117 v zmysle ustanovenia § 80 ods. 2
CSPpripustilnanávrhpôvodnéhožalobcu,abydokonanianajehomiestovstúpilaobchodnéspoločnosť
REALITY- X24CZ, s.r.o. so sídlom v Uherskom Brode, t.j. súčasný žalobca, žalovaná v 1. rade namieta

aktívnu legitimáciu tohto žalobcu v konaní, keďže v zmysle ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z. môže právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom uplatniť len ten, komu
takýmto postupom bola škoda spôsobená. V danom prípade sa tohto práva môže domáhať len pôvodný
žalobca C. K., ktorý v exekučnom konaní vedenom žalovanou v 2. rade pod sp. zn. EX 1/2003 vystupoval
ako povinný. Žalovaná 1/ si uplatnila nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu

100%.
11.Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že zotrváva v plnom rozsahu na skutkových tvrdeniach, ktoré
uviedla v písomných vyjadreniach nachádzajúcich sa na č.l. 74-77 a č.l. 85-86 spisu, z dôvodu
čoho považuje žalobu za nedôvodnú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Okrem toho v
zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaná 2/ vznáša vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku tiež námietku premlčania, keďže pôvodný žalobca C. K. ako povinný z exekučného

konania vedeného žalovanou 2/ pod sp. zn. EX 1/2013 celú vymáhanú sumu v uvedenom exekučnom
konaní, vrátane trov exekúcie v celkovej výške 36101,89 eur uhradil na účet žalovanej 2/ ako súdnej
exekútorky dňa 25.6.2014, pričom samotnú žalobu doručil Okresnému súdu Trenčín až dňa 25.7.2016,
teda po márnom uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný
žalobca C. K. sa najneskôr dňa 25.6.2014 mohol dozvedieť o tom, že na jeho strane mu bola zo strany

žalovanej 2/ spôsobená škoda jej nesprávnym úradným postupom pri vedení exekúcie. Právny zástupca
žalovanej 2/ predložil výpis z bankového účtu žalovanej 2/ č. účtu XXXXXXXXXX, ktorý je vedený v
peňažnom ústave P. J., S..D.., z ktorého výpisu vyplýva, že pôvodný žalobca C. K. poukázal na účet
žalovanej 2/ sumu 36.101,89 eur, ktorá bola na tento účet pripísaná dňa 25.6.2014, pričom predložený
výpis z účtu bol založený do spisu ako jeho súčasť. Žalovaná 2/ si uplatnila nárok na náhradu účelne

vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
12.Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich skutkových tvrdení, ktoré uviedol vo svojich
písomných vyjadreniach, ktorými reagoval na písomné vyjadrenia oboch žalovaných k podanej žalobe
Vznesená námietka žalovanej 1/, týkajúca sa údajnej vady aktívnej vecnej legitimácie, je nedôvodná.
Totiž okamihom vzniku škody vzniká nový právny vzťah, a to záväzkovo-právny vzťah medzi škodcom

a poškodeným, ktorý sa spravuje aj režimom Občianskeho zákonníka, pričom uvedený právny predpis
nevylučuje možnosť postúpenia nároku na náhradu škody ako peňažnej pohľadávky. Ustanovenie §
9 ods. 4 zákona 514/2003, ktoré dala do pozornosti žalovaná 1/, precizuje len to, kto je pôvodným
nositeľom práva zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnosti
tvrdenia žalovanej 1/ svedčí aj fakt, že poškodený sa môže domáhať nároku na náhradu škody aj priamo

voči samotnému škodcovi, a preto na vylúčenie možnosti postúpenia pohľadávky neexistuje racionálna
požiadavka. Pokiaľ išlo o námietku ohľadne premlčania, námietka premlčania vznesená právnym
zástupcom žalovanej 2/ je taktiež bezdôvodná, nakoľko ustanovenie o premlčaní nároku na náhradu
škody podľa Obč. zákonníka je normou lex generalis vo vzťahu k zákonu č. 514/2003 ako lex specialis,
ktorý inkorporuje vlastnú právnu úpravu k otázke premlčania, ktorá je 3-ročná. Pokiaľ ide o právny

názor, že žalobca si mal svoj nárok uplatňovať titulom bezdôvodného obohatenia, uviedol, že nie všetky
situácie možno subsumovať pod právnu normu bezdôvodného obohatenia, t.j. aj prípad prejednávanej
veci. Žalobca totiž žalovanej 2/ uhradil trovy exekúcie na základe existujúceho právneho titulu. Súd
poukazuje aj na rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov a zvýrazňuje, že
je povinný sa riadiť uvedeným rozhodnutím aj vo vzťahu k danej veci. V písomnom vyjadrení žalobca

však namietal správnosť tohto rozhodnutia, resp. jeho zákonnosť, poukázal na viaceré nedostatky a
taktiež vo vzťahu k úvahe o tom, že exekútor pri uplatňovaní trov exekúcie pôsobí ako podnikateľský
subjekt je otázne, či sa má vôbec prihliadať na toto rozhodnutie v predmetnom súdnom konaní, teda
na rozhodnutie disciplinárnej komisie pri exekútorskej komore. Právny zástupca žalobcu ďalej navrhol,
aby súd vykonal dôkaz, a to výsluch žalovanej 2/ na okolnosti týkajúce sa jej postupu ako exekútorky v

exekučnom konaní sp. zn. EX 1/2013, teda, či v rámci tohto exekučného konania postupovala s náležitou
odbornosťou a starostlivosťou. Súd návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom
žalovanej 2/ zamietol, nakoľko súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť tohto konania nepovažuje za
potrebné vykonanie uvedeného dôkazu.
13.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov uvedených v odseku 2 a 3

tohto odôvodnenia, a písomnými vyjadreniami žalobcu, žalovaného 1/, žalovaného 2/ a s vyjadreniami
prednesenými na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu, žalovaného 1/, žalovaného 2/ a zistil
nasledovný skutkový stav:14.Na základe upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom, žalovanou 2/, súd zistil,
že upovedomením EX 1/2013-7 zo dňa 11.01.2013 bol žalobca upovedomený, že dňa 03.01.2013 sa
začalo exekučné konanie na vymoženie sumy 17614,32 Eur, odmeny exekútora vo výške 2165,40

Eur. Žalobca bol oboznámený so spôsobom vykonania exekúcie Upovedomením o spôsobe vykonania
exekúcie sp. zn. EX 1/2013-8 zo dňa 11.01.2013 - zriadením exekučného záložného práva na
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu evidovanú na LV XXXX, k.ú. G., Upovedomením o spôsobe
vykonania exekúcie sp. zn. EX 1/2013-14 zo dňa 30.01.2013 - zriadením exekučného záložného práva
na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn.

EX 1/2013-40 zo dňa 22.04.2013 - predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu evidovanú na LV
XXXX, k.ú. G., Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. EX 1/2013-42 zo dňa 22.04.2013
- predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu evidovanú na LV XXX, k.ú. B. Y.. Upovedomením o
ďalších trovách exekúcie EX 1/2013 zo dňa 11.07.2013 žalovaná 2/ žalobcovi oznámila vznik ďalších
trov exekúcie vo výške 13899,97 Eur a Vyúčtovaním zo dňa 30.06.2014 žalovaná 2/ žalobcovi oznámila
celkové trovy exekúcie. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Štefana Pastieroviča č. 101/2017 zo dňa

07.04.2007 vyplýva, že znalcom boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k.ú. G. ocenené vo
výške 2529376,62 Eur. Žalovaná 2/ vydala exekučný príkaz sp.zn. EX 1/2013-43 zo dňa 22.04.2013,
na vykonanie exekúcie predajom 19 nehnuteľností a 7 stavieb zapísaných na LV č. XXX, k.ú. B. Y.
a súčasne opatrením pribrala súdneho znalca do exekučného konania, za účelom stanovenia ceny
vyššie uvedených nehnuteľností. Dňa 30.04.2013 vydala žalovaná 2/Exekučný príkaz EX 1/2013-47

na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky žalobcu ako povinného voči dlžníkovi HAO XIAN
spol. s r.o., so sídlom Miletičova 11, Bratislava. Z výzvy žalobcu na zrušenie a výmaz exekučných
záložných práv na nehnuteľnostiach zo dňa 07.05.2013 má súd za preukázané, že žalobca vyzval
žalovanú 2/ na zrušenie a výmaz exekučných záložných práv zriadených na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu z dôvodu, že výška vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní EX 1/2013 je oproti hodnote

nehnuteľností ku ktorým bolo zriadené exekučné záložné právo tisícnásobne nižšia, pričom následne
žalobca vyzval žalovanú 2/ výzvou zo dňa 10.02.2014 na upustenie od dražby z dôvodu podhodnotenia
ceny nehnuteľností ocenených znalcom Ing. Bachratým, oproti znaleckému posudku vypracovanému
znalcom Ing Pastierovičom. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 21.07.2016 určenej Ministerstvu spravodlivosti SR má súd za preukázané, že žalobca postupoval v

zmysle § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
pričom v uvedenej žiadosti žalobca uviedol totožný právny názor a odôvodnenie ako v žalobe zo dňa
22.07.2016. Z rozhodnutia disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov zo dňa 25.8.2015, č.k.
DK 6/2014, ktorého predmetom bolo posúdenie porušenia ustanovení Exekučného poriadku žalovanou
2/ vyplýva, že posudzovaný skutok žalovanej 2/ nie je disciplinárnym previnením.

15.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
platnom do 17.01.2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“) v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má
exekútor postavenie verejného činiteľa.
16.Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

17.Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
18.Podľa ust. § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto
zákone.

19.Podľa ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z
iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov,
e)predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
20.Podľa ust. § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon

neustanovuje inak.
21.Podľa ust. § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní
aj niekoľkými spôsobmi.
22.Podľa ust. § 61b Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky
vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia

vykonávapredajomhnuteľnejveci,ktorásanedározdeliť,alebopredajomnehnuteľnostiapovinnýnemá
dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
23.Podľa ust. § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v
katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného.24.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárokna
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré

muvznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
25.Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
26.V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov(ďalejajz„zákonč.514/2003Z.z.“),štátzodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
alebo nesprávnym úradným postupom.
27.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28.Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

29.Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

30.Žalobca sa domáhal náhrady škody od žalovanej 1/ a 2/ na základe zákona č.514/2003 Z. z., ktorý
podľa § 1 písm. a) upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, pričom žalobca škodu vo výške 13185,02 Eur odvodzuje od výšky žalovanou 2/ vyčíslenej
odmeny za neoprávnené, nezákonné a nesprávnym úradným postupom zriadené exekučné záložné
práva. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona je výkonom verejnej moci rozhodovanie a úradný postup

orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb. Súdny exekútor má podľa ustanovenia § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti
svýkonomexekučnejčinnostipostavenieverejnéhočiniteľa;vykonávanieexekučnejčinnostijevýkonom
verejnej moci. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti je podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č.514/2003 Z. z. príslušné konať v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti SR. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak v dôsledku činnosti súdneho
exekútora vznikla škoda, má poškodený právo domáhať sa náhrady tejto škody. V zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 písm. d) zákona 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom. Objektívna zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu je založená za súčasného splnenia troch

podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Súd v zmysle žaloby žalobcu skúmal, či došlo k vzniku škody na
základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Za nesprávny úradný postup sa považuje
okrem iného aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, ďalej nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Po preskúmaní skutkového stavu súd dospel k záveru, že zo strany súdneho
exekútora nebol preukázaný vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
31.Súd vychádzal z toho, že súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného žalovaného, pričom

tento inštitút má osobitnú povahu v tom zmysle, že takýto postup súdneho exekútora nie je v pravom
zmysle slova spôsobom vykonávania exekúcie.
32.Spôsob vykonania exekúcie je oprávnený určiť výlučne exekútor. Návrhom oprávneného na spôsob
vykonania exekúcie exekútor nie je viazaný. Zo znenia § 64 Exekučného poriadku teda vyplýva,
že ide o kogentnú normu. Výnimkou je zriadenie exekučného záložného práva, ktoré možno zriadiť

výlučne na návrh oprávneného, tento úkon je v plnej dispozícií oprávneného. To je však opodstatnené
osobitnou povahou tohto exekučno-právneho prostriedku, ktorý nie je v pravom zmysle slova spôsobom
vykonávania exekúcie. Ustanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne ustanovuje, že súdnyexekútor môže vykonávať exekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva
a trov exekúcie.
33.Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam je exekučným prostriedkom, ktorý má

len zabezpečovaciu funkciu. Zabezpečuje peňažný nárok oprávneného, ktorý je obsahom exekučného
titulu, celou hodnotou takto zexekvovanej nehnuteľnosti. Tento exekučný prostriedok je spôsobilý na
zabezpečenie vymáhaného nároku len v prípade, keď exekvovaná nehnuteľnosť je vo vlastníctve
povinného.
34.Z hľadiska úspešného ukončenia exekúcie a uspokojenia pohľadávky oprávneného má zásadný

význam najmä zápis zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností. Zriadením
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného totiž súdny exekútor získava
poradie pre prihlásenie pohľadávky oprávneného do rozdeľovania podstaty z dražby predmetných
nehnuteľností.
35.Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na viazanosť súdu rozhodnutím disciplinárneho senátu
č. 5DS Slovenskej komory exekútorov, č.k. DK 6/2014 zo dňa 25.08.2015 v zmysle ustanovenia § 193

CSP, teda súd dospel k záveru, že súdna exekútorka vymáhala istinu v zmysle exekučného titulu a trovy
exekúcie v súlade v § 61b Exekučného poriadku, teda konala plne v súlade s vtedy platným Exekučným
poriadkom.
36.Súd na zodpovednostný právny vzťah primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pričom zodpovednosť

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným druhom zodpovednosti a
je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých zákonných podmienok vzniku tejto
zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky
zodpovednosť za škodu nevznikne.
37.Keďže žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného

postupu žalovanej 2/, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti v dôsledku nesprávneho úradného postupu a tvrdenou škodou. Na základe uvedených
skutočností, mal súd za preukázané, že neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona 514/2003 Z. z. a žalobu v časti proti
žalovanej 1/ zamietol.

38.Súd sa ďalej zaoberal žalovaným 2/ ako zodpovedným subjektom za spôsobenú škodu žalobcovi vo
výške 13185,02 EUR, pričom z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2013 zistil, že pokiaľ ide
o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje aspekt jeho
postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a
výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci

dotknuté (II. ÚS 4/2012). Súdny exekútor vykonáva súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie
(obdobne I. ÚS 199/07, III. ÚS 26/08), a teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku (IV. ÚS
236/08). Keďže v tomto konaní je dôležité predovšetkým posúdenie postavenia súdneho exekútora v tej
častivykonávaniaexekúcie,ktorásatýkatrovexekúciesúdpoukáželennatiepasážeNálezuÚstavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2013, ktoré sa týkajú týchto právnych vzťahov. V článku 32 predmetného

uznesenia sa poukazuje na to, že čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti
predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná práva úprava(§ 5 ods. 2 Exekučného
poriadku) a tiež to konštatuje aj Ústavný súd vo svojej už uvedenej judikatúre. Preto pri realizácii
úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak
ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou

základných práv účastníkov exekučného konania. Podľa článku 33, čo sa týka postavenia súdneho
exekútora v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie a jeho odmene je jeho postavenie odlišné.
Exekučný poriadok v ustanovení § 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka ak
rozhoduje o trovách konania. Trovami exekúcie sú podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času pri výkone exekúcie. Ústavný

súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu
o trovách konania prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie,
ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva
môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté (II.ÚS 4/2012). Súdny exekútor vykonáva
súdnu exekútorskú činnosti ako slobodné povolanie a teda ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby

zisku. Ústavný súd preto vo svojej rozhodovacej činnosti meritórne posudzuje namietané porušenie
práv súdneho exekútora súvisiacich s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie alebo odmene exekútora,
pretože v tomto postavení je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd.39.Čo sa týka samotnej podstaty sporu súd mal nesporne preukázanú tú skutočnosť, že náhradu škody
vo výške 13185,02 EUR si žalobca uplatňoval z dôvodu exekúcie, ktorá bola voči nemu vedená súdnym
exekútorom, žalovanou 2/, pričom táto zriadila 349 exekučných záložných práv a v rámci odmeny

za vykonávanie exekúcie si uplatnila a ponechala vyššiu sumu ako táto odmena mala byť správne
vypočítaná. Teda rozdiel medzi tým čo ako odmenu mal exekútor dostať a sumou, ktorú si exekútor
ponechal bola suma 13185,02 EUR. Súd teda poukazuje na to, že postavenie a zastúpenie štátu má
exekútor len v časti vymáhanej pohľadávky podľa exekučného titulu, ktorá sa týka oprávneného v
exekúcii. V tej časti, ktorá sa týka výkonu exekúcie vo veci náhrady hotových výdavkov ako aj odmeny

exekútora, v tejto časti nie je postavenie exekútora dané tým, že by konal v mene štátu, pretože na tomto
konaní nemôže mať a ani nemá samotný oprávnený v exekúcii žiadny záujem, pretože jeho záujmom
je vymôcť si svoju vymáhateľnú pohľadávku od povinného. Ostatné vzťahy, ktoré sa tohto týkajú a teda
odmeny exekúcie a náhrady výdavkov sú už vzťahmi exekútora ako súkromnej osoby a teda v tejto
časti exekútor nenahrádza výkon verejnej moci týkajúci sa výkonu samotného rozhodnutia. Z tohto teda
vyplýva, že v prípade ak exekútor v rámci vymáhania si náhrady hotových výdavkov resp. svojej odmeny

v exekúcii spôsobí povinnému škodu, v tomto prípade za takúto škodu zodpovedá samotný exekútor
a nie štát.
40.Ako bolo vyššie uvedené súd dospel k záveru, že čo sa týka odmeny, súdny exekútor koná vo
vlastnommeneanavlastnýúčet,pretonemôžebyťsubjektomzodpovednýmzanáhraduškodyvzmysle
zákonač.514/2003Z.z.Civilnésporovékonanie jevšakovládanézásadouiuranovitcuria(právapozná

súd). Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je
úlohou súdu. Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom
na povahu ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia návrhom uplatneného nároku pod inú
hmotnoprávnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez
ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia.

Preto sa súd (po závere o povahe právneho vzťahu) zaoberal aj otázkou, či nárok uplatnený žalobcom
voči žalovanej 2/ možno posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo nárok na
náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka.
41.Podľa predloženého výpisu z účtu žalovanej 2/ je zrejmé, že pôvodný žalobca zložil na účet žalovanej
2/ dňa 25.06.2014 sumu 36101,89 Eur, ktorej súčasťou bola aj pohľadávka uplatňovaná v tomto

konaní. Súd má z vyjadrenia žalobcu uvedeného v žalobe zo dňa 22.07.2016 za preukázané, že už
Sťažnosťou zo dňa 18.10.2013 sa žalobca domáhal, aby Ministerstvo spravodlivosti prešetrilo vybavenie
sťažnosti na postup súdnej exekútorky, žalovanej 2/. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný žalobca C. K.
sa najneskôr dňa 25.6.2014 mohol dozvedieť o tom, že na jeho strane mu bola zo strany žalovanej 2/
spôsobená škoda prípadne došlo k bezdôvodnému obohateniu, avšak žaloba bola podaná na súd až

dňa 25.07.2016. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola zo strany žalovanej 2/ vznesená dôvodná námietku
premlčania, pričom súd dospel k záveru, že námietka je dôvodná, súd žalobu v časti proti žalovanej 2/
zamietol.
42.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalovanému 1/ a 2/ ako strane sporu, ktorá
mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti

žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala, a to v rozsahu 100%

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.