Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/200/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213276
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118213276.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci partnera verejného
sektora: Ružinovská poliklinika, a.s., so sídlom Ružinovská 10, 820 07 Bratislava, IČO: 35 914 793,
zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom V. XX, XXX XX
F., za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o. - pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária

Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36
731 544, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Michalom Peckom, advokátom, so sídlom Y. XA, XXX
XX F. - mestská časť C., za účasti členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - predsedu
predstavenstva partnera verejného sektora: Ing. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX
F. - L. Y., člena predstavenstva: PhDr. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX F. - L. Y.,
člena predstavenstva: MUDr. U. Z., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX F. - L. Y.,

všetci zastúpení právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom V. XX, XXX XX
F., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., o odvolaní partnera verejného
sektora, členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č.k. 5PPok/9/2018-249 zo dňa 02. júla 2020 a o odvolaní oprávnenej osoby proti výroku I., výroku II.,
výroku III. uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/9/2018-249 zo dňa 02. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/9/2018-249 zo dňa 02. júla 2020 v napadnutých výrokoch
I., II., III., V., p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa
- výroku I. uložil partnerovi verejného sektora Ružinovská poliklinika, a.s., so sídlom Ružinovská 10, 820

07 Bratislava, IČO: 35 914 793 pokutu vo výške 10.000 Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorú je partner
verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. L XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX,
- výroku II. uložil členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, t.j. predsedovi predstavenstva:
Ing. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX F., členovi predstavenstva: PhDr. A. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. 5, XXX XX F., členovi predstavenstva: MUDr. U. Z., CSc., nar. XX.XX.XXXX,

bytom T. XXXX/X, XXX XX F., pokutu vo výške 10.000 Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorú sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. L XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala
- Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731
544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných
účastníkov,

- výroku III. uložil oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova
5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544 pokutu vo výške 20.000 Eur (slovom:dvadsaťtisíc Eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet
č. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
- výroku IV. návrhy na prerušenie konania zamietol,

- výroku V. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na podanie oznamovateľa E. U.,
doručené okresnému súdu dňa 12.09.2018, v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej
osobyprirealizáciiúkonovpodľazákonač.315/2016Z.z.previacerýchoznačenýchpartnerovverejného

sektora,medziinýmiajpartneraverejnéhosektoraRužinovskápoliklinika,a.s.,sosídlomRužinovská10,
820 07 Bratislava, IČO: 35 914 793, čo vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi
výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé alebo úplné.

3. Okresný súd v odseku 2., 3., 4., 5., 6. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na obsah
podnetu zo strany E. U., v odseku 7. na jeho posúdenie okresným súdom a v odsekoch 8. - 50.

odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na podania oprávnenej osoby, vyjadrenia partnera
verejného sektora, ako aj vyjadrenia členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, podania
oznamovateľa.

4. Okresný súd poukázal na to, že v záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces

účastníkov konania, okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.02.2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania.

5. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa okresný súd samostatne vyjadroval k návrhu na prerušenie
konania partnera verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu. V odseku 52. odôvodnenia

napadnutého uznesenia poukázal na podanie zo dňa 30.08.2019, ktorým právna zástupkyňa partnera
verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu navrhla, aby súd prerušil konanie podľa ust. § 162
ods. 1 písm. b) CSP a súčasne okresný súd uviedol v podrobnostiach obsah tohto návrhu. V odseku
53. odôvodenia bolo okresným súdom poukázané na návrh oprávnenej osoby na prerušenie konania
v podaní doručenom okresnému súdu dňa 10.09.2019, ktorým návrhom oprávnená osoba žiadala

prerušiťkonanie,atozpodobnýchdôvodovakobolovyjadrenéprávnouzástupkyňoupartneraverejného
sektora,členovštatutárnehoorgánupartneraverejnéhosektora.Okresnýsúdvodseku53.odôvodnenia
napadnutého uznesenia uviedol dôvody podaného návrhu na prerušenie konania oprávnenou osobou.

6. V odsekoch 54.-59. odôvodnenia napadnutého uznesenia bol popísaný skutkový stav, keď z

vykonaných listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov okresný súd zistil stav, ktorý posudzoval ku
dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiacemu k prvému zápisu partnera verejného sektora do
Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 10.07.2017.

7. Okresný súd uviedol, že štatutárnym orgánom partnera verejného sektora ku dňu 10.07.2017 bolo

predstavenstvo, ktorého členmi boli Ing. I. V., PhDr. A. Q. a MUDr. U. Z.. Konečným užívateľom výhod
partnera bol doc. PhDr. K. V., PhD..

8. Ďalej okresným súdom bolo poukázané na obchodnú spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5,
811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, ktorá mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom

Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, s vkladom 750 Eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1.500 Eur a
spoločnosť G GROUP LTD. s vkladom 5.250 Eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s.r.o. bol v januári
2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli PhDr. K. V. a
PhDr. T. V., M.B.A.. Ďalej okresný súd poukázal na to, že obchodná spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom
Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 858 463, mala jediného spoločníka

a konateľa, a to p. R. F.. Obchodný podiel spoločníka R. F. bol v januári 2019 prevedený na nového
spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. Y. L..

9. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. mala ku dňu 10.07.2017 dvoch
spoločníkov, a to Mgr. R. F. a JUDr. T. Y., oboch s vkladom 3.320 Eur. Jediným konateľom oprávnenej

osoby bol Mgr. R. F..

10. Vykonaním lustrácie obchodného registra okresným súdom bolo zistené, že obchodná spoločnosť
GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., so sídlom Sasinkova5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ
NAKLADATEĽSTVO a. s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je
predseda predstavenstva, ktorým je od 10.10.2014 PhDr. T. V., M.B.A.. Obchodná spoločnosť má troch

členov dozornej rady, a to K. V., Ing. N. Q. a JUDr. E. Z. Y.. Od 10.10.2014 do 02.10.2018 bol namiesto
JUDr. E. Z. Y. členom dozornej rady Mgr. R. F.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a. s., založenej
v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia
(článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3
písm. g) stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. zo dňa

10.10.2014 dozorná rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie
člena predstavenstva ustanovila PhDr. T. V., M.B.A. a určila ho za predsedu predstavenstva.

11. Okresný súd uviedol, že na zistený skutkový stav aplikoval právne normy, a to ust. § 13 ods. 1 zákona
č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení účinnom do 31.08.2019, § 13 ods. 1, 2,
3, 4, 5, 6, 7, § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení účinnom od

01.09.2019 (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z.z.“).

12. V časti právneho posúdenia okresný súd uviedol, že zo strany účastníkov boli predložené rozsiahle
vyjadrenia s množstvom argumentov. Vo vzťahu k uvedenému okresný súd zvýraznil to, že z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že základné

právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe okrem iných
práv a záruk zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m., rozsudok vo veci

Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, Annuaire, č. 303-B).

13.Krozsahuanáležitostiamodôvodneniasúdnehorozhodnutiaokresnýsúdpoukázalnarozhodovaciu
činnosť ústavného súdu a mal za to, že nie je ani vo svetle judikatúry ESĽP dôvodné odpovedať v
súdnom rozhodnutí na každý argument účastníkov, ale je potrebné zamerať sa iba na podstatné dôvody

rozhodnutia, keďže iný postup by bol na úkor zákonnej požiadavky jasnosti a výstižnosti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Aj napriek rozsiahlosti vyjadrení účastníkov, nie je úlohou súdu v odpovedi na
vyjadrenia účastníkov vytvoriť zo súdneho rozhodnutia z hľadiska jeho rozsahu „dizertačnú prácu“, ale
vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s nosnými argumentmi účastníkov.

14. K rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam, ktoré upravuje zákon č. 315/2016
Z.z. okresný súd uviedol, že v konečnom dôsledku je to súd, ktorý robí právne relevantný výklad
zákona vo svojich rozhodnutiach. Rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a ani nie sú pre súd
záväzné a ich sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých. Ako oznamovateľ
podnetu p. E. U., tak aj oprávnená osoba, vo svojich podaniach zhodne argumentovali v otázke údajnej

podmienenostikonaniaouloženiepokutyzdôvoduporušeniazákazupodľaust.§19zákonač.315/2016
Z.z. predchádzajúcim konaním podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. o kvalifikovanom podnete. S
týmto názorom sa okresný súd nestotožnil. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní
podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. automaticky v zmysle § 12 ods. 7 predmetného zákona vyvolá
začatie konania o uložení pokuty. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2019 v konaní o kvalifikovanom

podnete okresný súd rozhodoval podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplývalo to z
ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení CMP
v konaniach podľa § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP
a ustanovením § 217 ods. 1 CSP. K rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa ust. §
12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z.z. dochádzalo len vtedy, ak údaje o ňom zapísané v RPVS boli neúplné

alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle ust. §
12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z.z. teda nenastávalo napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného
sektorazapísanévRPVSbolisícevminulostinepravdivé,novčaserozhodovaniasúduokvalifikovanom
podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje. Ustanovenie § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.
však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na

zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute
bolo a je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom
konanízmenou,čibolivymazanézregistra.Akbybolosankčnékonaniepodľaprávnejúpravyúčinnejdo
31.08.2019 podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazupartnera z registra, nebolo by do 31.08.2019 možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v
návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Novela právnej úpravy od
01.09.2019, keď sa zmenil moment, ku ktorému súd posudzuje skutkový a právny stav ku dňu začatia

konania, z hľadiska možnosti začať konanie o uloženie pokuty bez predchádzajúceho konania podľa ust.
§ 12, nič nezmenila. Podľa názoru okresného súdu je potrebné vychádzať zo znenia ust. § 13 zákona č.
315/2016Z.z.,ktoréustanoveniesankcionujetriskutkovépodstaty,kdevporadítretia(porušeniezákazu
podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát
(uvedenienepravdivýchúdajovvnávrhunazápisanepodanienávrhunazápiszmenyvzákonnejlehote,

čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná
zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou
osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne
dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu
nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením §
13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. zákonodarca preventívne sankcionuje

konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by
konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete
podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných
v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o
pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát

- uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19. Podľa okresného súdu
rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 by tak nemalo žiaden zmysel. Okresný súd uzavrel, že
konanie o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho
konania podľa § 12 predmetného zákona, ale je možné ho viesť samostatne.

15. Okresný súd uviedol, že ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou
zakotvením ustanovenia § 19 do zákona č. 315/2016 Z.z. je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že
v minulosti to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali
ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi
verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z

ustanovenia § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ale aj z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. a
ust. § 16 ods. 4 predmetného zákona, podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby
pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve
o kontrolnej činnosti.

16. Okresný súd uviedol, že na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby s určitými výhradami je
možné aplikovať aj judikatúru, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa okresného súdu a
ustálenej judikatúry týkajúcej sa vylúčenia sudcov z rozhodovania veci, nie je možné sa uspokojiť len so
subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti
aj z objektívneho hľadiska. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania

sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie
môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu
chýba nestrannosť. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na
objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno
chápaťtak,žečokoľvek,čomôževrhnúťčoajlentieňpochybnostinanestrannosťsudcu,hoautomaticky

vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych
okolností prípadu. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť
jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré
postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym
zástupcom, svedkom a podobne.

17. Okresný súd mal za to, že názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii
nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci je síce na diskusiu,
avšak ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby nemožno brať na ľahkú
váhu, a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016

Z.z.. Podľa okresného súdu je potrebné zohľadniť aj účel zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý treba vnímať vo
viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými
prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.18. Okresný súd poukázal na to, že v danej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje
za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. V konaní nebolo preukázané, že
by intenzita vzťahu Mgr. R. F. a PhDr. K. V. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s

výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o.. Z objektívneho
hľadiska personálne prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby
môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník
a konateľ oprávnenej osoby (Mgr. R. F.) so spoločníkom partnera verejného sektora (PhDr. K. V.)
spoločníkmispoločnostiGGFSs.r.o..Natomničnemeníto,žeobajabolispoločníkmispoločnostiGGFS,

s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s.r.o. a G GROUP Limited (PhDr. V. bol do júla
2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o.). Podľa okresného súdu je potrebné si uvedomiť, že obchodná
spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu,
t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu či iných osôb
schopnosť vlastnými úkonmi preberať práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe
je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom

zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú
navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických
osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s.r.o. prostredníctvom Mgr. F.. Nemôže preto podľa okresného súdu
obstáť poukaz na to, že spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli Mgr. F. a PhDr. V. nepriamo prostredníctvom iných
obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi

PhDr. V. a Mgr. F. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti, a to nielen z výpisov z obchodného
registra, ale zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín
obchodného registra (hoc aj Mgr. F. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s.r.o., ale bol to on, kto
sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok), a potom
jedna z týchto osôb má vykonať verifikáciu druhej osoby, ktorá je jedným zo spoločníkov posudzovaného

subjektu, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou.

19. Poukaz partnera verejného sektora na to, že zákon č. 315/2016 Z.z. neobsahuje definíciu
personálneho a majetkového prepojenia, a to, že pri aplikácii analógie legis zákona o energetike
či daniach z príjmov takéto majetkové a personálne prepojenie medzi partnerom verejného sektora

a oprávnenou osobou nemožno nájsť, nemôže podľa záveru okresného súdu obstáť. Personálne a
majetkové prepojenie partnera verejného sektora a oprávnenej osoby uvedené v ust. § 19 písm. c)
zákona č. 315/2016 Z.z. je len príkladným uvedením dôvodu pre vylúčenie oprávnenej osoby, a to
použitím slova „najmä“, z čoho vyplýva, že vzťahom oprávnenej osoby a partnera verejného sektora
zakladajúcim vylúčenie oprávnenej osoby nie je iba ich personálne alebo majetkové prepojenie.

20. Okresný súd mal za to, že hoci vzťah Mgr. F. a PhDr. V. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS
s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa § 2 ods.
1 Obchodného zákonníka, no ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm.
a) Obchodného zákonníka. Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci

ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sa
posudzovala nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom
svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník, napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj
sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti
takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti,

kde je spoločníkom aj spoločník a konateľ partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené
pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci vzťah medzi Mgr. F. a
PhDr. V. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov
obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať.
Z objektívneho pohľadu tento vzťah spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov

podľa zákona č. 315/2016 Z.z..

21. Okresný súd považoval za potrené poukázať aj na to, že osoby PhDr. K. V. a Mgr. R. F. sa stretli
aj v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom
čase členmi jej dozornej rady, pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s.

je spoločnosť GGFS s.r.o.. Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. pritom nemá len kontrolnú
funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu
spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. T. V.. O spoločnom
členstve s PhDr. K. V. v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s. sa oprávnená osoba nezmienila,hoci údaje o členoch dozornej rady sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že
spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú
naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti

GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. R. F. a p. K. V. alebo p. T. V. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho
a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je zrejmé, že p. R. F. a p. K. V. boli spolu
členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, potom podľa
okresného súdu vyjadrenia oprávnenej osoby vyzneli nedôveryhodne.

22. Aj keď tvrdenia oznamovateľa p. U. o závislosti či vďačnosti Mgr. F. voči PhDr. V. neboli v konaní
preukázané, objektívnym faktom je, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa Mgr. F. mohol stať len na
základe vôle PhDr. V. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o.. Spoločnosť GGFS s.r.o.
je totiž v zmysle čl. VII jej spoločenskej zmluvy tzv. uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného
podieluatakvstupnovéhospoločníkajeviazanýnasúhlasvalnéhozhromaždeniaspoločnosti.Zmyslom
tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti.

Vstup Mgr. F. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle
PhDr. V.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára,
ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou
sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, nestrannosť danej sudkyne bol riešený v
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 68/2015 z 11. januára 2017 (následne posúdené ako

ústavné konformné uznesením Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 504/2017-21 z 1. augusta 2017), kde
takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci.

23. Okresný súd poukázal na to, že zákon č. 315/2016 Z.z. je nepochybne predpisom verejného
práva. Pokuty zakotvené v § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. majú verejnoprávny charakter. Právne normy

zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ak má
byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou aprobované
konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Ustanovenie § 19 písm. c) zákona č.
315/2016 Z.z. však výslovne ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza vzťah
oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov. Zákon

výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k
partnerovi verejného sektora alebo členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej
nestrannosť.

24. Z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora, vypracovaného oprávnenou osobou

vyplynulo, že PhDr. K. V. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s
poukazom na ust. § 6a ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, a to na základe jeho nepriamej účasti na partnerovi verejného sektora zodpovedajúcej podielu
48,39 % na základnom imaní partnera verejného sektora, a to prostredníctvom BMC International,

a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 47 258 861, ktorej je 99,70%-ným akcionárom,
SLOV COUPON, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 30 842 000, ktorej 95,50%-ným
akcionárom je BMC International, a.s., GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, so sídlom Sasinkova 5,
811 08 Bratislava, IČO: 35 750 791, ktorá je 100%-ným akcionárom partnera verejného sektora a ktorej
50,83%-ným akcionárom je SLOV COUPON, a.s.. Podľa okresného súdu partner verejného sektora

je v tomto prípade právnickou osobou, akciovou spoločnosťou, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu,
majetkový základ a vlastné orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie, ktoré je
tvorené akcionármi. PhDr. K. V. má nepriamy podiel na základnom imaní partnera verejného sektora
vo veľkosti 48,39%. Bolo preto zrejmé, že PhDr. K. V. ako nepriamy spoločník partnera verejného
sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich

do pôsobnosti valného zhromaždenia, prípadne rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie
vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora.
Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Mgr. F. s najväčším majiteľom akcii
partnera verejného sektora je úplne zjavný a ľahko spoznateľný jednoduchým nahliadnutím do výpisov
z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., kde je zistiteľná spoločná účasť Mgr. F. a

PhDr. V. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, či už najskôr priamo PhDr. V. a následne
prostredníctvom G GROUP a Mgr. F. nepriamo cez BIZZ, s.r.o.. Okresný súd uzavrel, že vzhľadom na
vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkonypodľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora Ružinovská poliklinika, a.s. a
došlo tak k porušeniu zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z..

25. Okresný súd v odseku 93. odôvodnenia napadnutého uznesenia zovšeobecnil, že vzťah medzi
najväčším vlastníkom (či už priamym alebo nepriamym) partnera verejného sektora a konateľom
oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj
keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať
pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo

vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa ust. § 19 písm. c) zákona č.
315/2016 Z.z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k partnerovi
verejného sektora.

26. K uloženým pokutám okresný súd poukázal na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z..
Sankčný mechanizmus podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je možné uplatniť len voči subjektom

obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora, preto okresný súd preskúmal, či
partner verejného sektora bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne alebo
obligatórne.Ztvrdeníadôkazovpredloženýchpartneromverejnéhosektoraokresnýsúdzistil,žeobjemy
finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora od zdravotných poisťovní, vysoko
prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do

registra partnerov verejného sektora. Okresný súd preto uzavrel, že partnerovi verejného sektora je ako
obligatórne zapisovanému subjektu možné uložiť pokutu podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z..

27. Súd prvej inštancie poukázal na význam pokuty, ktorá nemá mať iba sankčný charakter, ale aj
výchovný a stimulačný. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť,

spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je
stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora
(ďalej len „PVS“) získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné
zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000 Eur do 1.000.000 Eur. Určenie výšky pokuty v rámci
zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje

otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce
sa k sankcionovanému porušeniu zákona, t.j. napr. dobu trvania protiprávneho stavu, aby pokuta
spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť
správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie).

28. K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd uviedol, že považuje za správne chápanie tohto pojmu
tak,akotobolovysvetlenévdôvodovejsprávekzákonuč.315/2016Z.z.,podľaktorej„spôsobvyčíslenia
hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho
prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora
za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie resp.

vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a
boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak PVS nadobúdal majetok, práva k majetku
alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami,
ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal“. Inými slovami, hospodársky prospech
treba chápať nie ako obrat PVS s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol PVS vytvorený z relevantných

transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že na to, aby mohol byť
hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady
(výdavky) PVS vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady).

29. V danom prípade vyčíslenie hospodárskeho prospechu PVS poskytlo okresnému súdu prehľad

o úhradách zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za lekárenskú starostlivosť
PVS za obdobie od zápisu PVS do registra partnerov verejného sektora do 30.04.2019 a prehľad o
celkových nákladoch PVS za toto obdobie. PVS navrhol spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu
zodpovedajúceho predloženej zmluve uzatvorenej so zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. vychádzajúc zo stanovenia výšky nákladov vynaložených na plnenie zmluvy na základe

predpokladu,žepomervýnosovPVSzozmluvyuzatvorenejsoVšeobecnouzdravotnoupoisťovňou,a.s.
k celkovým výnosom PVS je totožný s pomerom nákladov prináležiacim k zmluve vo vzťahu k celkovým
nákladom partnera. Hospodársky prospech by sa takýmto spôsobom podľa PVS určil ako rozdiel
výnosov zo zmluvy (celková suma úhrad zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zarozhodné obdobie) a pomerných nákladov. S uvedeným prepočtom by podľa názoru okresného súdu
bolo možné v zásade súhlasiť v prípade, keby bolo zrejmé, že všetky náklady PVS možno považovať za
oprávnené náklady. Uvedené však nebolo v danom prípade možné konštatovať. Aj sám PVS priznáva,

že z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov a
súčasne okresný súd doplnil, že PVS zahrnul do nákladov celkové náklady PVS (napr. ostatné náklady /
mzdové náklady, odvody do poisťovní, zákonné sociálne náklady, služby, materiál, energie, ostatné/, daň
PO), pričom nebolo možné určiť, ktoré z nich sa priamo viažu k plneniu zo zmluvy. Podľa okresného súdu
sa v posudzovanom prípade javilo, že hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné

určiť. Oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi prácne a dokazovanie v tomto smere
by bolo nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne a v konečnom dôsledku by zrejme
dospelo k podobnému výsledku ako dospel PVS pomerným výpočtom, preto bol namieste záver zo
strany okresného súdu, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku
ktorej skutočnosti okresný súd pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od
10.000 Eur do 1.000.000 Eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií.

30. Súd prvej inštancie zdôraznil, že primárnym účelom sankcie ukladanej PVS podľa ust. § 13 ods. 1
písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal plnením
zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. Sankcia za porušenie
zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností

oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do
registra. Podľa okresného súdu bolo namieste, aby pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky
prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach
dostupných v registri účtovných závierok, prípadne z údajov zistených z podkladov predložených
účastníkmi konania, prípadne zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom

na hospodárske výsledky PVS v snahe vyhnúť sa tomu, aby PVS považoval uloženú pokutu vzhľadom
na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z. za
„bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla naplniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia
nemala likvidačný charakter.

31. Pre stanovenie výšky pokút v zákonom stanovenom rozpätí považoval okresný súd za inšpiratívny
Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9.3.2004, sp. zn. PL. ÚS 38/02 a stotožnil sa aj s argumentáciou
uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20.4.2010, č.j. 1 As 9/2008-133
publikovaného pod č. 2092/2010 Sb.. Pri rešpektovaní zásady proporcionality, t.j. aby výška sankcie bola
primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná, potreby individuálnej,

atonápravabudúcehokonaniatoho,ktopovinnosťporušilagenerálnej,t.j.výchovnépôsobeniesankcie
na iných partnerov verejného sektora, prevencie, potom podľa názoru okresného súdu bolo primerané
v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť PVS pokutu vo výške 10.000 Eur. Táto
výška pokuty nebude mať likvidačný charakter pre PVS, keď okresný súd zohľadnil osobitný charakter
činnosti PVS ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a súčasne bude dostatočne výchovná pre iných

PVS, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa § 19 č. 315/2016 Z.z.. K pokute uloženej členom
štatutárneho orgánu okresný súd uviedol, že pokuta ukladaná štatutárnemu orgánu je v zásade pokutou
za nesprávny výber oprávnenej osoby, o ktorej členovia štatutárneho orgánu PVS museli vedieť, že
s ohľadom na znenie § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. je táto vylúčená z vykonávania úkonov vo veci
PVS. Dôvodov, pre ktoré viedli k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia, bolo viacero.

V prvom rade okresný súd skonštatoval, že išlo o prvé porušenie zákona č. 315/2016 Z.z. zo strany
členov štatutárneho orgánu PVS. Okresný súd zobral do úvahy kritéria uvedené v § 13 ods. 6 zákona
č. 315/2016 Z.z. a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o PVS v
registri partnerov verejného sektora a porušenie § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. nemalo škodlivý následok
v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom

rade okresný súd zohľadnil aj to, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov
podľa zákona č. 315/2016 Z.z. je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej
literatúry a judikatúry, nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí
zodpovedaťajvýškauloženejsankcie.Vovýrokuopokuteuloženejčlenomštatutárnehoorgánuokresný
súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá

záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu
ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať
za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú
povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že „plnením jedného zožalovanýchzanikávrozsahuposkytnutéhoplneniapovinnosťdruhéhožalovaného“).Priukladanípokuty
členom štatutárneho orgánu okresný súd vzal do úvahy aj zmenu právnej úpravy ustanovenia § 13 ods. 1
písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z. novelou zákon č. 241/2019 Z.z. a zaviazal členov štatutárneho orgánu

na zaplatenie pokuty podľa novej právnej úpravy, ktorý je pre členov štatutárneho orgánu priaznivejšia.

32. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že táto má preventívny charakter, keďže
nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Úvahy o výške pokuty,
ktoré okresný súd uviedol (uvedený odsek 94.) platili v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe,

no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. sa týka priamo
oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vykoná
profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať
sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva
znalá, má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu
PVS a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu okresný súd uložil pokutu oprávnenej

osobe vo väčšej výške ako členom štatutárneho orgánu PVS, avšak takisto v dolnej polovici zákonného
rozpätia, a to vo výške 20.000 Eur.

33. V odseku 104. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že uloženú pokutu sú
účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, podľa

platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Okresný súd upozornil účastníkov
konania na ust. § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz
zapísaného PVS, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016
Z.z. a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia
pokuty riadne a včas, okresný súd určil lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti príslušného výroku uznesenia.

34. Okresný súd v ďalšej časti odôvodenia k návrhom na prerušenie konania uviedol, že nezistil dôvody
pre vyhovenie týmto návrhom s poukazom na ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Kľúčové bolo analyzovať,
či pokuty, ktoré môžu byť ukladané podľa zákona č. 315/2016 Z.z. majú trestný charakter.

Aj vzhľadom na poukaz účastníkov konania na rozhodnutie ESĽP vo veci Engel vs. Holandsko, ale aj z
hľadiska, že toto rozhodnutie ESĽP nebolo doposiaľ prekonané vo veci stanovenie kritérií pre zistenie,
či konanie vedúce k uloženiu sankcie má trestný charakter alebo nie, bolo podľa názoru okresného
súdu vhodné podrobnejšie sa venovať kritériám vymedzeným týmto rozhodnutím pre určenie, či vec,
resp. sankciu, ktorá môže byť uložená účastníkovi konania, možno považovať za sankciu trestného

charakteru. Pri tzv. Engelovom teste sa uplatňujú tri kritériá, ktoré boli veľmi presvedčivo vysvetlené
v Náleze Ústavného súdu Českej republiky PL. ÚS 33/09 z 29. septembra 2010, N 205/58
Sb. NU 827. Podrobne tieto kritériá vyjadril okresný súd pod odsekom 110. odôvodnenia napadnutého
uznesenia. Za aplikácie kritérií Engelovho testu na právnu úpravu zákona č. 315/2016 Z.z. okresný súd
skonštatoval, že prvé kritérium pri pokutách ukladaných podľa zákona č. 315/2016 Z.z. zjavne nebolo

naplnené, pretože zákon č. 315/2016 Z.z. formálne nie je systematicky zaradený medzi predpisy práva
trestného. Ďalej okresný súd uviedol, že pokuta uložená v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. a) zákona č.
315/2016 Z.z. nemá sankčný, ale reparačný charakter. Akokoľvek môže výška potencionálnej pokuty
pôsobiť drakonicky, cieľom tejto pokuty je odčerpať PVS hospodársky prospech (zisk), ktorý získal
zo zmluvy s verejným sektorom, pri ktorej porušil zákon. Podľa okresného súdu sa nejedná teda o

trest, ale len o aplikáciu klasického princípu, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho
konania. Druhé Engelovské kritérium nebolo v prípade pokút ukladaných podľa zákona č. 315/2016
Z.z. takisto naplnené, ak porušenie sankcionovaných povinností zjavne nemá trestný charakter. Pokuty
ukladané podľa ust. § 13 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 315/2016 Z.z. sa prima facie môžu javiť ako
pokuty trestného charakteru, v zmysle Engelovských kritérií však nespĺňajú ani tretie kritérium, keďže

nemôžu byť uložené každému, ale len osobám v postavení štatutárneho orgánu PVS alebo v postavení
oprávnenej osoby. Posúdenie otázky prípustnosti odvolania voči rozhodnutiu okresného súdu nie je
úlohou okresného súdu, pretože prípustnosť odvolania musí v prvom rade posúdiť odvolací súd.

35. Okresný súd zdôraznil, že v prípade ukladania pokút podľa zákona č. 315/2016 Z.z. jednoznačne

vystupuje ako nezávislý súd, čo vyplýva z toho, že jeho procesný postup určuje zákon č. 315/2016 Z.z. s
odkazom na CMP (§ 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z.). Okresný súd nepostupoval ako správny orgán
podľa Správneho poriadku alebo trestný súd podľa Trestného poriadku. Uvedené bolo dôvodom, prečo
nemôžeokresnýsúdpriukladanípokútvovýrokuuzneseniavymedzovaťskutok,zaktorýukladápokutu,jeho právnu kvalifikáciu a podobne, keďže takáto forma výroku je predpísaná Trestným poriadkom, kde
výslovne z ust. § 163 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyplýva, že ustanovenia, podľa ktorých súd
rozhodol, musia byť uvedené vo výroku rozsudku, na rozdiel od rozsudku alebo uznesenia v civilnom

konaní,kdeprávneposúdeniesúdvzmysleust.§220ods.2CSPuvedienievovýroku,alevodôvodnení
a rovnako z ust. § 163 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že vo výroku súd opíše skutok, jeho právnu
kvalifikáciu, atď.. Okresný súd pri ukladaní pokút podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nepostupuje podľa
zákona o priestupkoch či podľa Správneho poriadku, pretože v zmysle ust. § 16 ods. 5 zákona č.
315/2016 Z.z. výslovne postupuje podľa ustanovení CMP, ktorý upravuje postup súdu, nie správnych

orgánov či trestného súdu.

36. Podľa okresného súdu nemohol obstáť ani argument podobnosti registračného konania podľa
zákona č. 315/2016 Z.z. a konania podľa zákona o obchodnom registri, pretože pri ukladaní pokút podľa
§11zákonaoobchodnomregistrisúdvzmysleust.§11ods.3tohtozákonapriukladanípokútpostupuje
podľa ust. § 102 CSP. Ani podľa zákona o obchodnom registri nie sú pokuty pokutami za spáchanie

priestupku či správneho deliktu, ale poriadkovými pokutami ukladanými podľa CSP.

37. Okresný súd poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v konaniach, kedy rozhodoval o kasačných
sťažnostiach vo veciach podaných správnych žalôb proti rozhodnutiam Okresného súdu Žilina o uložení
pokút v obdobných veciach, keď napr. v uznesení sp. zn. 3Asan 4/2020 z 20. mája 2020 Najvyšší súd

SR uviedol: „rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú výsledkom súdneho
konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o prenesený výkon
štátnej správy“. Bolo zrejmé, že Okresný súd Žilina v tomto prípade nie je správnym orgánom, ktorý by
ukladal administratívnu sankciu.

38. Okresný súd uzavrel, že pokuty ukladané podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nemajú trestný charakter
a úprava zákona č. 315/2016 Z.z. je tak ústavne konformná, preto nenašiel dôvod na predloženie veci
Ústavnému súdu SR a návrhy na prerušenie konania zamietol.

39. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na to, že dôvod na aplikáciu ustanovení § 55 CMP
a § 56 CMP nezistil, pričom konateľky PVS navrhli, aby okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok a ostatní účastníci konania
návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v priebehu konania neučinili.

40. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie PVS a štatutárny orgán - členovia PVS
prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 296-307 spisu). K prípustnosti odvolania bolo poukázané na
ust. § 2 ods. 1 CMP, § 355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 13 ods. 1, 7 zákona č. 315/2016 Z.z.. Bolo
poukázané na to, že rozhodnutie o pokute podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 315/2016 Z.z. je
rozhodnutím meritórnym, nie procesným, pretože registrujúci orgán rozhoduje o predmete/podstate veci

s konečnou platnosťou. Pokiaľ zákon lex specialis vo vzťahu k CMP výslovne ani implicitne nevylučuje
prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 315/2016
Z.z., nevylučujú ju ani ustanovenia CMP upravujúce osobitné konania vo veciach obchodného registra,
ktoré ustanovenia sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa § 13 zákona č. 315/2016
Z.z., tak PVS ako aj štatutárny orgán PVS boli názoru, že proti rozhodnutiu o pokute podľa § 13 ods.

1 písm. a), b) zákona č. 315/2016 Z.z. je odvolanie prípustné. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali
aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 02.04.2020, na
úpravu Dohovoru čl. 6, čl. 2 Protokolu č. 7 dojednaného v Štrasburgu 22. novembra 1984 v spojení s
§ 12, § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na to, že hoci Okresný súd
Žilina v záverečnej časti napadnutého uznesenia v odsekoch 105. až 120. k návrhom na prerušenie

konania dospel k záveru, že aplikujúc Engelovské kritériá na právnu úpravu podľa zákona č. 315/2016
Z.z., nebolo splnené ani jedno z týchto kritérií, a teda v konečnom dôsledku odvolanie s poukazom na
Engelovské kritériá nie je prípustné, PVS ako i štatutárny orgán PVS s týmto názorom okresného súdu
nesúhlasili. Engelovskými kritériami, ktoré vyplývajú z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
sú: kvalifikácia činu v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, povaha protiprávneho konania, intenzita

ukladanej sankcie.

41. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS zákon č. 315/2016 Z.z. je normou administratívneho práva.
I napriek právnej úprave, ktorá sa týka PVS, oprávnených osôb a konečných užívateľov výhod, týmitosubjektmi môže byť ktokoľvek, a to najmä v postavení konečného užívateľa výhod alebo PVS, a tým
táto práva norma ako zákon č. 315/2016 Z.z. je záväzná pre všetkých. Súčasne pre intenzitu ukladanej
sankcie, sankciu výmazu z registra partnerov verejného sektora, ktorá má za následok nielen zásah

do zmluvných vzťahov PVS, ale rozhodnutie o výmaze predstavuje zároveň rozhodnutie o vylúčení
podľa ust. § 13a Obchodného zákonníka, ide o sankciu s povahou trestného charakteru. Podľa PVS a
štatutárneho orgánu PVS sú splnené všetky tri Engelovské kritériá.

42. V ďalšej časti odvolania PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na Ústavu Slovenskej republiky,

čl. 46 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 1 a mali za to, že i v prípade, ak by Okresný súd Žilina mal postavenie
správneho orgánu, i v prípade, ak by mal postavenie nezávislého súdu, vzhľadom na charakter a výšku
ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, každé jedno rozhodnutie
o uložení sankcie či už PVS, štatutárnemu orgánu alebo oprávnenej osobe, musí byť preskúmateľné
nezávislým súdom. Prípustnosť odvolania je zrejmá najmä s poukazom na ust. § 59 ods. 1 CMP. V
nadväznosti na tieto uvedené skutočnosti PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že podávajú proti výroku

I. a II. odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.

43. PVS a štatutárny orgán PVS namietali nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom.
Poukázali na podmienenosť sankčného konania preukázaním nekorektných údajov v registri. Odkázali
na podania oprávnenej osoby, ktorá aj na pojednávaní konanom dňa 02.04.2018 sa rozsiahlo venovala

podmienenosti sankčného konania preukázaním nekorektných údajov v registri. Oprávnená osoba
opakovane vyslovila právny názor, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty, a to aj pre
porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., by malo byť podmienené predchádzajúcim
preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod v registri. PVS
a štatutárny orgán PVS poukázali na odsek 75. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Hoci sa

okresný súd venoval problematike podmienenosti sankčného konania preukázaním nesprávnosti údajov
zapísaných v registri, podľa názoru PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd vec nesprávne právne
posúdil, ak sa absolútne nevyporiadal s argumentmi predostretými oprávnenou osobou a podmienenosť
jednotlivých konaní vysvetlil po „vlastnej línii“ bez akéhokoľvek vyjadrenia k argumentácii oprávnenej
osoby. Súčasne okresný súd právnu normu, a to zákon č. 315/2016 Z.z. vyložil v neprospech adresáta

právnej normy, a teda postupoval v hrubom rozpore s právnym poriadkom SR.

44. K ustanoveniu § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali
na závery okresného súdu vyjadrené v odseku 92. a 93. odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré
považovali za nesprávne. Poukázali na to, že zákon č. 315/2016 Z.z. je právnym predpisom verejného

práva, t.j. administratívnoprávnym (správnym) právnym predpisom. Podľa ustálenej súdnej praxe pri
aplikácii verejnoprávnych predpisov nie je prípustný extenzívny výklad. Predmetný zákon v ust. § 2
ods. 1 presne definuje kto je PVS, kto je konečným užívateľom výhod a kto je oprávnenou osobou.
PVS a konečný užívateľ výhod nie sú rovnaké subjekty. Spoločnosť Ružinovská poliklinika, a.s. je
PVS, PhDr. K. V. je konečným užívateľom výhod PVS. PhDr. K. V. nie je konateľom ani nijakým iným

orgánom spoločnosti Ružinovská poliklinika, a.s.. Mgr. R. F. zároveň nie je oprávnenou osobou PVS.
Oprávnenou osobou PVS je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v ktorej v rozhodujúcom čase
bol Mgr. R. F. konateľom a spoločníkom podieľajúcim sa na základnom imaní advokátskej kancelárie
v rozsahu 50 %. Zostávajúcim 50 %-ným spoločníkom oprávnenej osoby bol JUDr. T. Y.. Vzhľadom
k štruktúre obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. bolo zrejmé, že na

prijatie akéhokoľvek rozhodnutia v spoločnosti, vrátane rozhodnutia o výkone funkcie oprávnenej osoby
v prospech akéhokoľvek subjektu, nebolo v rozhodujúcom čase postačujúce len rozhodnutie spoločníka
Mgr. R. F., ale i druhého spoločníka JUDr. T. Y.. Z tohto dôvodu vykonštruovaná údajná zaviazanosť Mgr.
R. F. vo vzťahu k PhDr. K. V. bola absolútne bezpredmetná, pretože bez súčinnosti druhého spoločníka
oprávnenej osoby JUDr. T. Y., oprávnená osoba neprijme žiadne obchodné rozhodnutie. Hoci okresný

súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na nemožnosť extenzívneho výkladu právnej
normy, v konečnom dôsledku na právne posúdenie vzťahu oprávnenej osoby a nepriameho spoločníka
PVS, PhDr. K. V., aplikoval extenzívny výklad právnych noriem, v dôsledku čoho vec nesprávne právne
posúdil. Nie je akceptovateľné, aby okresný súd svojim výkladom dospel k záveru, že vzhľadom na
veľkosť nepriameho obchodného podielu PhDr. K. V. v spoločnosti Ružinovská poliklinika, a.s. (48,39

%), že PhDr. K. V. sa ako nepriamy spoločník zúčastňuje na valnom zhromaždení spoločnosti, pričom
podľaust.§184Obchodnéhozákonníkavalnézhromaždeniejenajvyššímorgánomspoločnosti.Výklad,
ktorý prijal okresný súd, tak ním vyslovil právny názor, že PhDr. K. V. je valné zhromaždenie, t.j. orgán
spoločnosti. Akcionárom PVS je GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť (nepriamy podiel PhDr. K. V.),tedaPhDr.K.V.niejeorgánomspoločnosti.Orgánomspoločnostijevtomtoprípadevalnézhromaždenie
tvorené spoločnosťou GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť ako akcionárom spoločnosti, pričom
PhDr. K. V. ani nie je jediným akcionárom spoločnosti GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť a nie je

ani priamo jedným z akcionárov spoločnosti. Pokiaľ by aj bolo pripustené, že medzi oprávnenou osobou
- Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o. existuje istý vzťah k PhDr. K. V., čo odvolatelia, a to
PVS a štatutárny orgán PVS rezolútne odmietli, vychádzajúc z ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016
Z.z. by muselo ísť o vzťah, ktorý by mohol spochybniť vzťah oprávnenej osoby k PVS, resp. k členom
jej orgánov. Hoci zákon č. 315/2016 Z.z. používa pojem akýkoľvek, i napriek tomuto musí ísť

o vzťah, ktorý je objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov
v zmysle tohto zákona, teda tento vzťah musí mať určitú kvalitu.

45. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd dostatočne neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej
osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. § 19
zákona č. 315/2016 Z.z.. Prijatím jazykového výkladu ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.

by musela byť ad absurdum, z činnosti oprávnenej osoby vylúčená i banka alebo pobočka zahraničnej
banky, v ktorej má PVS alebo konečný užívateľ výhod uložené finančné prostriedky. Absurdný záver
okresnéhosúdujepotrebnéakcentovaťajvekonomickýchreáliáchprípadu.SkupinaGRAFOBAL,ktorej
konečným užívateľom výhod je v zásade PhDr. K. V., je jednou z najväčších obchodných skupín na
Slovensku. Komplexnosť vzťahov, do ktorých vstupujú spoločnosti ovládané PhDr. K.

V., je možné dovodiť už len z výpočtu spoločností, o ktorých alebo proti ktorým sú vedené konania na
okresnom súde. Viaceré z nich patria medzi 20 až 30 najväčších slovenských obchodných spoločností.
V dôsledku toho je úplne zrejmé, že nielen tieto spoločnosti, ale aj PhDr. K. V. ako ich konečný
užívateľ výhod a v niektorých spoločnostiach aj ako ich orgán, vstupuje do vzájomných vzťahov,
možno tvrdiť, so všetkými bankami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, a to buď priamym

vkladom alebo nepriamo, prostredníctvom rôznych dohôd a zabezpečení. Všetky dotknuté banky majú
nielen prirodzený, ale aj zákonom vyžadovaný záujem o zhodnotenie prostriedkov PhDr. K. V.. Prijatím
gramatického výkladu ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. tak, ako tento aplikoval okresný súd
v napadnutom uznesení, by tak všetky banky, resp. pobočky zahraničných bánk museli byť vylúčené
z vykonávania činnosti oprávnenej osoby pre spoločnosti akýmkoľvek spôsobom patriace do skupiny

GRAFOBAL. Takýmto výkladom zákona a jeho aplikáciou na posudzovaný vzťah zo strany Okresného
súdu Žilina došlo k popretiu nielen základného účelu ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ale časť ust. §
2 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z. by stratila svoje opodstatnenie. PVS a štatutárny orgán PVS
uviedli, že závery vyjadrené v napadnutom uznesení, ktoré okresný súd vyjadril vo vzťahu oprávnenej
osoby a spoločníka PVS, resp. jej konečného užívateľa výhod, popierajú základný účel ust. § 19 zákona

č. 315/2016 Z.z., sú s nimi spojené zjavne nespravodlivé až absurdné dôsledky a nevyhnutne vedú k
ekonomicky a logicky neúnosnému usporiadaniu vzťahov. Bolo poukázané na uznesenie Najvyššieho
súduSRsp.zn.6MCdo22/2010,rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Sžp/1/2010,NálezÚstavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1826/11. PVS a štatutárny orgán PVS nesúhlasili ani so závermi okresného
súdu vyjadrenými v odseku 74. odôvodnenia napadnutého uznesenia. K ustanoveniu § 19 písm. c)

zákona č. 315/2016 Z.z. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na to, že pokiaľ ide o personálne
prepojenie, tak podľa právnej teórie ide o vzťah osôb, ktoré sú si navzájom blízke a blízku osobu
vymedzuje ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Personálnym prepojením sa rozumie aj účasť oprávnenej
osoby Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. v dozorných, kontrolných a iných orgánoch
PVS - Ružinovská poliklinika, a.s.. Majetkovým prepojením sa rozumejú najmä vzťahy, v ktorých je

oprávnená osoba, a to Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. svojim príjmom „závislá“ na PVS
- Ružinovská poliklinika, a.s.. Ide najmä o pracovnoprávne vzťahy, teda vzťah medzi zamestnancom a
zamestnávateľomzaloženýpracovnouzmluvou,dohodou.Rovnakosamajetkovýmprepojenímrozumie
aj akákoľvek účasť na podnikaní či zisku PVS. Je absolútne nesporné, že medzi oprávnenou osobou
Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. a PVS Ružinovská poliklinika, a.s. neexistuje žiadne

personálne alebo majetkové prepojenie v zmysle uvedenej právnej teórie. K subjektívnej nestrannosti
PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na to, že Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pred
zápisom PVS urobila vyhlásenie o svojej nestrannosti. Okresný súd podľa PVS a štatutárneho orgánu
PVS nesprávne aplikoval judikatúru vo vzťahu k nestrannosti a nezaujatosti oprávnenej osoby. Absurdne
okresný súd prirovnáva vzťah Mgr. R. F. a PhDr. K. V. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. k

vzťahu spoluvlastníkov veci. Mgr. R. F. a PhDr. K. V. nie sú spoluvlastníkmi identického
obchodného podielu. Vlastníkmi dvoch rôznych samostatných obchodných podielov boli samostatné
obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou PhDr. K. V. a Mgr. R. F.. Objektívnu nestrannosť oprávnenejosobyokresnýsúdposudzovalnesprávne,vychádzajúczjudikatúryvprípadochzaloženýchnaodlišnom
skutkovom základe, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

46. PVS zdôraznil, že pri vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci sa vychádza z toho,
keď je zjavné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter
a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a
nestranne. Otázku charakteru a intenzity vzťahu, ktorý môže viesť k vylúčeniu sudcu z prejednania veci,
rieši vo viacerých prípadoch i Najvyšší súd Slovenskej republiky. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že

medzi oprávnenou osobou, t.j. jej spoločníkom a v rozhodujúcom čase konateľom Mgr. R. F. a PVS ako
aj jeho konateľom PhDr. K. V., je objektívne i subjektívne absolútne nestranný vzťah. Výrok o uložení
pokuty PVS a štatutárnemu orgánu PVS je tak nesprávny a nezákonný.

47. V časti uloženia pokuty PVS a oprávnenej osobe, PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že neporušili
žiadnu povinnosť v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z., a pokiaľ aj došlo k porušeniu ust. § 19 zákona č.

315/2016 Z.z., PVS a ani jeho štatutárny orgán nenesú na tom zodpovednosť. Ustanovenie § 19 zákona
č. 315/2016 Z.z. v spojení s ust. § 11 ods. 4 predmetného zákona ukladá povinnosti výlučne oprávnenej
osobe, ktorá je tak povinná konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete
zápisu do registra všetky dostupné informácie. Povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov podľa zákona
č. 315/2016 Z.z., a to ust. § 19 sa vzťahuje výlučne na oprávnenú osobu a nie na PVS a už vôbec nie

na jeho konateľa. Ak by mal zákonodarca v úmysle sankcionovať členov štatutárneho orgánu a PVS za
porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., bola by táto skutočnosť explicitne uvedená.
Je neprípustné také právne posúdenie ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého súd
uloží pokutu fyzickej osobe - štatutárnemu orgánu v sume 10.000 Eur bez toho, aby táto fyzická osoba
porušila akúkoľvek povinnosť alebo záujem chránený zákonom. Takýto výklad zákona č. 315/2016 Z.z.

je podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS v rozpore s princípmi právneho štátu, v rozpore s Ústavou
SR, ako aj s princípmi správneho trestania podľa článku 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. V zmysle základných princípov správneho trestania ako i trestného práva možno
sankciu uložiť výlučne za protiprávne správanie. Sankciu nemožno ukladať bez toho, aby bol spáchaný
akýkoľvek delikt, resp. trestný čin, bez toho, aby došlo k porušeniu zákonom stanovenej povinnosti.

48. PVS a štatutárny orgán PVS v odvolaní poukázali na ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ustálenými
závermi Európskeho súdu a Ústavného súdu SR s tým, že napadnuté uznesenie okresného súdu
nie je dostatočne odôvodnené, ak sa okresný súd v niektorých prípadoch vôbec nevysporiadal s
argumentáciou účastníkov, ako ani s dôkazmi predloženými jednotlivými účastníkmi.

49. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na písomné vyjadrenie oprávnenej osoby k návrhu na
začatie konania, v ktorom sa rozsiahlo venovala právnej úprave minoritných spoločníkov obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku, ktorá v zásade vyvracala argumentáciu oznamovateľa o údajnej zaviazanosti,
servilnosti Mgr. R. F. vo vzťahu k PhDr. K. V.. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého

uznesenia nijako nevysporiadal s nastolenou právnou otázkou a nezdôvodnil, či túto vôbec zohľadňoval,
resp. ju považoval za bezdôvodnú. PVS podaním zo dňa 23.05.2019 okresnému súdu predložil listinné
dôkazy - Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 08.03.2017, výkladové stanovisko MS
SR a čestné vyhlásenie PhDr. K. V.. K týmto dôkazom PVS sa okresný súd nevyjadril. Podľa PVS
a štatutárneho orgánu PVS je odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu nedostatočné.

Rozhodnutie okresného súdu je podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS arbitrárne.

50. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov aj
k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnym právnym posúdeniam pri ukladaní výšky pokút.
Poukázali na odsek 97. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS

hospodársky prospech je určiteľný na základe dôkazov predložených PVS. PVS zdôraznil, že existuje
len jeden zmluvný vzťah medzi PVS a ,,štátom“, ktorý spĺňa definíciu zmluvy podľa § 2 ods.
1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., a to zmluva uzatvorená so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a
s.. Zmluvy, ktoré má uzatvorené s Union zdravotná poisťovňa, a.s. a DÔVERA zdravotná poisťovňa,
a.s. nie sú zmluvami podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., pretože ide o súkromné

poisťovne nefinancované štátom. Spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu
zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt
verejného práva uhradil PVS za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS
vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plneniapodľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Hospodársky prospech PVS zo zmluvy podľa
§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z. za obdobie od okamihu zápisu do registra partnerov
verejného sektora do času podania písomného vyjadrenia predstavuje sumu (stratu) - 1.812.965,61 Eur.

Napriek týmto skutočnostiam okresný súd podľa predložených dôkazov dospel k nesprávnym záverom,
vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho PVS nesprávne a nezákonne uložil sankciu za údajné
porušenie povinnosti.

51. PVS a štatutárny orgán PVS podali návrh na prerušenie konania z dôvodu protiústavnosti časti

zákona č. 315/2016 Z.z. zakotvujúcej jednoinštančnosť konania podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016
Z.z.. S týmto názorom sa okresný súd nestotožnil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného
alibisticky konštatoval, že posúdenie otázky prípustnosti odvolania voči jeho rozhodnutiu nie je úlohou
prvoinštančného súdu, ak prípustnosť odvolania musí v prvom rade posúdiť odvolací súd. Okresný súd
zároveň dospel k záveru, že aplikujúc Engelovské kritériá na právnu úpravu podľa zákona č. 315/2016
Z.z., nebolo splnené ani jedno z týchto kritérií, teda v konečnom dôsledku odvolanie s poukazom

na (ne)splnenie Engelovských kritérií nie je prípustné. S názorom Okresného súdu Žilina sa PVS a
štatutárny orgán PVS nestotožnili, pričom poukázali na odsek 27. uznesenia Ústavného súdu SR, z
ktorého vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016
Z.z. má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „Engelovské“ kritériá
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej

sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút od 10.000 Eur do 100.000 Eur. Na základe rozhodnutia
a názoru Ústavného súdu SR je podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS nesporné, že okresný súd vec
nesprávne právne posúdil.

52. PVS a štatutárny orgán PVS navrhli uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že konanie o uložení

pokuty bude zastavené a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. PVS a štatutárny
orgán PVS k odvolaniu doložili uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla
2020.

53. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie oprávnená osoba, ktorá k rozsahu odvolania

uviedla, že toto smeruje proti výroku I., II., III. uznesenia okresného súdu. Odvolacími dôvodmi bol
poukaz na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. K prípustnosti odvolania oprávnená osoba poukázala
na ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., § 2 ods. 1 CMP, § 59 ods. 1 CMP v spojení s § 357 CSP.
Oprávnená osoba poukázala na rozhodnutie ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že každé rozhodnutie o
uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. má v zásade povahu rozhodnutia vo veci samej,

a tým je možné proti takémuto rozhodnutiu podať odvolanie v zmysle § 59 ods. 1 CMP, vychádzajúc z čl.
13 Dohovoru, ktorý upravuje právo na účinný opravný prostriedok. Podľa oprávnenej osoby uznesenie
okresného súdu v jeho výrokovej časti III. je rozhodnutím o pokute podľa § 13 ods. 4 zákona č.
315/2016 Z.z., t.j. je rozhodnutím vo veci samej - končeným meritórnym uznesením a je proti takémuto
rozhodnutiu odvolanie prípustné. Oprávnená osoba poukázala na inštitút nerozlučného procesného

spoločenstva. PVS, členovia jeho štatutárneho orgánu, ako aj oprávnená osoba sú účastníkmi konania
o pokute, pretože sa koná o ich právach a povinnostiach. Oprávnená osoba je účastníkom konania
o pokute aj z titulu jej zákonného ručenia na zaplatenie pokuty a v súlade s najnovšou judikatúrou
ústavného súdu je medzi účastníkmi konania o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. nerozlučné
procesné spoločenstvo, z čoho vyplýva, že oprávnenou osobou podané odvolanie zakladá účinky voči

rozhodnutiu o pokute podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. ako celku.

54. Ku skutkovému stavu oprávnená osoba poukázala na PVS, ktorý bol do registra partnerov verejného
sektora zapísaný dňa 22.07.2017 na základe verifikačného dokumentu zo dňa 10.07.2017. Ku dňu
vyhotovenia verifikačného dokumentu, t.j. ku dňu zápisu PVS do registra boli členmi jeho štatutárneho

orgánu Ing. I. V., PhDr. A. Q. a MUDr. U. Z.. Doc. PhDr. K. V., PhD. nebol členom žiadneho orgánu
PVS s vplyvom na jeho riadenie a kontrolu. Podľa zverejneného verifikačného dokumentu zo dňa
10.07.2017 konečným užívateľom výhod PVS bol doc. PhDr. K. V., PhD. z titulu držby kvalifikovaného
nepriameho podielu viac ako 25% na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom výsledku
PVS vo výške 48,39%. Z hľadiska ovládania PVS p. Kmotríkom, vlastnícku štruktúru

PVS tvorili GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, IČO: 35 750 791, SLOV COUPON, a.s., IČO:
30 842 000 a BMC international, a.s., IČO: 47 258 861. Doc. PhDr. Ivan Kmotrík, PhD. disponoval
kvalifikovaným nepriamym podielom na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom
výsledku PVS prostredníctvom BMC international, a.s., IČO: 47 258 861, v ktorej mal obchodný podiel vovýške 99,73%, BMC international, a.s., IČO: 47 258 861 mala obchodný podiel v SLOV COUPON, a.s.,
IČO: 30 842 000 vo výške 95,50%, ktorá mala obchodný podiel vo výške 50,83% v GRAFOBAL GROUP
akciová spoločnosť. Pán Kmotrík nebol priamym spoločníkom PVS, členom žiadneho orgánu PVS a

nebol členom žiadneho orgánu PVS s vplyvom na jeho riadenie. Úkony oprávnenej osoby podľa zákona
č. 315/2016 Z.z. vykonávala pre PVS Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (oprávnená osoba).
V čase zápisu PVS v registri boli spoločníkmi oprávnenej osoby Mgr. R. F. a JUDr. T. Y., pričom podiel
každého z nich na základnom imaní a hlasovacích právach v oprávnenej osobe predstavoval 50%. V
čase identifikácie končeného užívateľa výhod PVS v registri až do 04.10.2018 bol p. F. aj konateľom

oprávnenej osoby.

55. Oprávnená osoba uviedla, že pre všetkých 19 PVS úkony oprávnenej osoby vykonávala Advokátska
kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.. Oprávnená osoba poskytla tabuľkový výpočet PVS, pri ktorých začala
vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vyhotovením verifikačných dokumentov. Všetci 19 PVS,
vrátane PVS - Ružinovská poliklinika, a.s., patria do skupiny GRAFOBAL GROUP a ich konečným

užívateľom výhod je doc. PhDr. K. V., PhD..

Por. č. Obchodné meno partnera verejného sektora IČO Deň podpisu Verifikačného dokumentu Deň
zápisu do registra Spisová značka
1. GPN s. r. o. 36 713 422 29.06.2017 08.07.2017 43PPok/1/2018

2. C.E.N. s. r. o. 35 780 886 30.06.2017 11.07.2017 (overenie KUV) 43PPok/7/2018
3. Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. 35 792 281 06.07.2017 21.07.2017 (overenie KUV)
43PPok/2/2018
4. Slovenská Grafia a. s. 31 321 470 07.07.2017 13.07.2017 (overenie KUV) 43PPok/8/2018
5. Ružinovská poliklinika, a. s. 35 914 793 10.07.2017 22.07.2017 5PPok/9/2018

6. APOTHEKA, s. r. o. 35 682 591 14.07.2017 22.07.2017 5PPok/7/2018
7. MEDIA TRADE spol. s r.o. 31 333 150 14.07.2017 25.07.2017 43PPok/6/2018
8. VITALITA, s. r. o. 31 395 112 14.07.2017 22.07.2017 5PPok/3/2018
9. APOTHEKA ESSENTIAE, s. r. o. 31 396 577 14.07.2017 25.07.2017 43PPok/9/2018
10. TIPO, s. r. o. 36 015 938 14.07.2017 26.07.2017 5PPok/8/2018

11. Becomed, s. r. o. 31 374 069 14.07.2017 25.07.2017 5PPok/10/2018
12. FARMEDIX, s. r. o. 44 673 515 14.07.2017 25.07.2017 5PPok/11/2018
13. Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. 44 444 761 14.07.2017 25.07.2017 5PPok/4/2018
14. GGT a. s. 35 791 829 18.07.2017 28.07.2017 (overenie KUV) 43PPok/4/2018
15. EHC service, s. r. o. 36 507 245 19.07.2017 27.07.2017 (overenie KUV) 43PPok/3/2018

16. VODAX a. s. 35 801 948 19.07.2017 01.08.2017 5PPok/5/2018
17. OMS, a. s. 34 132 333 27.07.2017 03.08.2017 (overenie KUV) 43PPok/5/2018
18. TBB, a. s. 30 225 574 30.08.2017 07.09.2017 (overenie KUV) 5PPok/6/2018
19. GS - SERVIS, s. r. o. 35 844 540 18.10.2017 21.10.2017 5PPok/2/2018

56. Ku dňu datovania odvolania oprávnenou osobou okresný súd rozhodol viacerými samostatnými
rozhodnutiami v právnych veciach PVS, ktorými opakovane uložil pokuty oprávnenej osobe.

Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. Uznesenie zo dňa Vo veci partnera verejného sektora
Sankcionovaná oprávnená osoba Výška pokuty (€)

43PPok/6/2018-172 19.08.2019 MEDIA TRADE spol. s r.o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/7/2018-198 19.08.2019 APOTHEKA, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
43PPok/9/2018-161 28.08.2019 APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
43PPok/1/2018-209 28.08.2019 GPN s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/8/2018-161 30.08.2019 TIPO, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €

43PPok/7/2018-141 30.08.2019 C.E.N. s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/3/2018-172 30.08.2019 VITALITA, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
43PPok/2/2018-391 30.08.2019 Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/10/2018-171 02.07.2020 Becomed, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/11/2018-176 02.07.2020 FARMEDIX, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €

5PPok/4/2018-281 02.07.2020 Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. AK Bugala - Ďurček
20 000,- €
5PPok/9/2018-249 02.07.2020 Ružinovská poliklinika, a. s. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/2/2018-311 02.07.2020 GS - SERVIS, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €57.Kudňudatovaniaodvolaniaokresnýsúdrozhodolviacerýmisamostatnýmisankčnýmirozhodnutiami
v právnych veciach nasledujúcich PVS, ktorými opakovane uložil pokuty aj členom štatutárneho orgánu

PVS - Ing. I. V., PhDr. A. Q., MUDr. U. Z., CSc..

Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. Uznesenie zo dňa Vo veci partnera verejného sektora
Sankcionovaný člen štatut. orgánu PVS Výška pokuty (€)
5PPok/10/2018-171 02.07.2020 Becomed, s. r. o. Ing. I. V. 10 000,- €

5PPok/11/2018-176 02.07.2020 FARMEDIX, s. r. o. Ing. I. V. 10 000,- €
5PPok/4/2018-281 02.07.2020 Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. Ing. I. V. 10 000,- €
5PPok/9/2018-249 02.07.2020 Ružinovská poliklinika, a. s. Ing. I. V. 10 000,- €

Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. Uznesenie zo dňa Vo veci partnera verejného sektora
Sankcionovaný člen štatut. orgánu PVS Výška pokuty (€)

43PPok/2/2018-391 30.08.2019 Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. PhDr. A. Q. 10 000,- €
5PPok/9/2018-249 02.07.2020 Ružinovská poliklinika, a. s. PhDr. A. Q. 10 000,- €

Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. Uznesenie zo dňa Vo veci partnera verejného sektora
Sankcionovaný člen štatut. orgánu PVS Výška pokuty (€)
43PPok/1/2018-209 28.08.2019 GPN s. r. o. MUDr. U. Z., Z.. 10 000,- €
5PPok/9/2018-249 02.07.2020 Ružinovská poliklinika, a. s. MUDr. U. Z., Csc. 10 000,- €

58. Oprávnená osoba poukázala na to, že okresný súd samostatne napadnutými uzneseniami a
samostatne každým ďalším sankčným rozhodnutím uložil za porušenie tej istej povinnosti podľa
zákona č. 315/2016 Z.z. 13 pokút oprávnenej osobe - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.,
ktorá vykonávala činnosti oprávnenej osoby aj pre PVS, aj pre všetky ďalšie ostatné sankcionované

spoločnosti, každú v sume 20.000 Eur, čím pokuty uložené sankčnými rozhodnutiami oprávnenej osobe
predstavujú sumu 260.000 Eur. Súčasne okresný súd samostatne napadnutým uznesením a ďalšími
troma sankčnými rozhodnutiami uložil za porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.
štyri pokuty konateľovi Ing. I. V., každú v sume 10.000 Eur, čím pokuty predstavujú spolu 40.000
Eur. Súčasne okresný súd samostatne napadnutým uznesením a samostatne ďalším jedným sankčným

rozhodnutím uložil za porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. dve pokuty členom
štatutárneho orgánu PVS PhDr. A. Q., každú v sume 10.000 Eur, a MUDr. U. Z., CSc., taktiež v sume
10.000 Eur, čím pokuty u každého z nich predstavujú spolu 20.000 Eur.

59. Podľa oprávnenej osoby konanie o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je konanie,

pre ktoré treba aplikovať trestnoprávne princípy a trestnoprávnu úpravu. Okresný súd mal za to, že
uložená pokuta nemá sankčný, ale reparačný charakter, keďže jej cieľom je odčerpať PVS hospodárky
prospech (zisk), ktorý získal zo zmluvy uzavretej s verejným sektorom, pri ktorej porušil zákon.
Oprávnená osoba sa nestotožnila so záverom okresného súdu, že nie je naplnené druhé „Engelovské“
kritérium. Podľa oprávnenej osoby pokuty ukladané štatutárnemu orgánu PVS, resp. oprávnenej osobe

majú represívny (trestný) charakter. Ústavný súd SR už vyslovil, že rozhodnutie o uložení pokuty má
v zásade povahu rozhodnutia vo veci samej a navyše má i charakter trestania za predchádzajúce
protiprávne konanie, t.j. spĺňa „Engelovské“ kritéria podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä pokiaľ ide o
kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút. Podľa
oprávnenej osoby Engelovské kritériá nemusia byť splnené kumulatívne, postačuje naplnenie hoci len

jedného z príslušných kritérií.

60. Oprávnená osoba poukázala na záver ústavného súdu k intenzite hroziacich pokút, ktorá napĺňa
tretie kritérium „Engelovho“ testu. Oprávnená osoba ďalej poukázala na to, že hroziace pokuty sú
svojim rozsahom intenzívnejšie a citeľnejšie než peňažné tresty za niektoré trestné činy podľa Trestného

zákona. Intenzitu týchto priamych peňažných pokút znásobujú ďalšie hroziace postihy, resp. následky
upravené v § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., a to výmaz PVS z registra, nemožnosť opätovného
zápisu PVS do registra po dobu dvoch rokov od jeho výmazu z registra, vylúčenie člena/členov
štatutárneho orgánu PVS podľa § 13a Obchodného zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z..Tieto sekundárne postihy predstavujú zásadné zásahy do hmotnoprávnej pozície a súkromnej sféry
PVS, resp. členov ich štatutárnych orgánov.

61. Oprávnená osoba uviedla, že na rozdiel od okresného súdu je toho názoru, že je naplnené aj druhé
kritérium „Engelovho“ testu.

62. V odseku 30 odvolania oprávnená osoba uviedla, že peňažné pokuty hroziace účastníkom konania
majú výlučne represívny charakter, typický aj pre trestné sankcie, nemajú reparačnú povahu, resp.

povahu náhrady škody. Podľa oprávnenej osoby aj pokuta uložená členom štatutárneho orgánu PVS
a oprávnenej osobe má represívnu funkciu, nie funkciu reparačnú. Porušením niektorej zákonnej
povinnosti, s následkom výmazu PVS z registra, resp. s následkom jeho sankcionovania pokutou,
subjektu verejného sektora nevzniká žiadna škoda, pretože tento plnenie od PVS inkasoval. Subjektu
verejného sektora vzniká len právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej s PVS, resp. právo na odopretie
plnenia bez rizika omeškania podľa § 15 zákona č. 315/2016 Z.z..

63. Pokiaľ deliktuálne konania podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. z hľadiska povahy a intenzity
hroziacich priamych peňažných sankcií napĺňajú tretie kritérium „Engelovho“ testu, resp. podľa názoru
oprávnenej osoby napĺňajú aj druhé kritérium „Engelovho“ testu, táto skutočnosť je spôsobilá vtiahnuť
konanie o pokute podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. do kategórie trestného obvinenia podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru, ktorá skutočnosť robí toto sankčné konanie konaním s trestným charakterom. Podľa
oprávnenej osoby je nevyhnutné podriadiť konanie o pokute v plnej miere zásadám vyjadreným v čl. 6
ods. 1 Dohovoru. Inými slovami, trestanie upravenými pokutami musí podliehať rovnakému režimu ako
konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy.

64. Oprávnená osoba v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie, keď došlo k porušeniu zásady
ne bis in idem. Oprávnená osoba uviedla, že pred okresným súdom prebiehali aj prebiehajú súbežne
konania vo veciach 19 PVS, vrátane spoločnosti Ružinovská poliklinika, a.s. ako PVS, pre ktorých
Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich zápise do
registra, resp. pri overovaní identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri. Skutková a právna

stránka konaní vedených ohľadne všetkých 19 PVS, vrátane PVS Ružinovská poliklinika, a.s. je totožná.
Všetci 19 PVS patria do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným užívateľom výhod všetkých 19
PVS, vrátane spoločnosti Ružinovská poliklinika, a.s. ako PVS je p. V. ako spoločník s priamou alebo
nepriamou majetkovou účasťou v nich. V prípade niektorých PVS je p. V. aj členom štatutárneho
orgánu, resp. kontrolného orgánu, čo ale nie je prípad PVS - Ružinovskej polikliniky, a.s.. Jednotiacim

menovateľom pre porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou,
a to vo vzťahu ku všetkým 19 PVS, vrátane spoločnosti Ružinovská poliklinika, a.s. ako PVS, bola
nepriama majetková účasť p. F. a p. V. v spoločnosti GGFS s.r.o..

65. Okresný súd napadnutým uznesením sankcionoval PVS, členov jeho štatutárneho orgánu Ing. I. V.,

PhDr. A. Q. a MUDr. U. Z., CSc. a oprávnenú osobu, z dôvodu porušenia zákazu výkonu činností
oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pričom diskvalifikáciu oprávnenej osoby
zúkonovpodľazákonač.315/2016Z.z.prePVSvyvodilznepriamejmajetkovejúčastip.F. a
p. V. v spoločnosti GGFS s.r.o.. Oprávnená osoba poukázala na odsek 93. odôvodnenia napadnutého
uznesenia, v ktorom okresný súd konštruoval skutkovú vetu. Podľa oprávnenej osoby okresný súd na

rovnakom alebo obdobnom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu a Ing. I. V.,
PhDr. A. Q. a MUDr. U. Z., CSc. aj ďalšími sankčnými rozhodnutiami, ktoré sú uvedené v tabuľke.

66. Oprávnená osoba v odvolaní odmietla, že by sa dopustila porušenia zákazu podľa § 19 písm.
c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS. V prípade, ak by aj k tomu došlo, tak sa nejednalo o

opakovanie deliktu. Takéto deliktuálne konanie oprávnenej osoby by vykazovalo znaky pokračovacieho
deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho bolo namieste uložiť jednu sankciu,
aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Oprávnená
osoba poukázala na blízku časovú súvislosť podľa tabuľkového prehľadu. Oprávnená osoba vyhotovila
verifikačné dokumenty pre účely prvého zápisu jednotlivých sankcionovaných spoločností, vrátane PVS

do registra, resp. pre účely overenia identifikácie ich konečného užívateľa výhod na účely zosúladenia
údajov v súlade s § 4 zákona č. 315/2016 Z.z. v registri v relatívne krátkom čase, v priebehu 16
dní od 29.06.2017 do 14.07.2017. Rovnako aj zápis jednotlivých sankcionovaných spoločností do
registra, resp. overenie identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri, za účelom ktorých boliverifikačné dokumenty oprávnenou osobou vyhotovené, prebehli v krátkom čase, a to v priebehu 19 dní
od 08.07.2017 do 26.07.2017. Táto časová súvislosť je podľa oprávnenej osoby z objektívneho hľadiska
najvýznamnejšia. Napokon jednotlivé čiastkové útoky by spájala aj objektívna súvislosť v spôsobe ich

spáchania, ním by bol výkon činností registrácie jednotlivých sankcionovaných spoločností oprávnenou
osobou v rozpore so zákazom podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., ako aj objektívna súvislosť
v predmete útoku; ním by bol záujem vylúčiť vo sfére oprávnenej osoby faktory, ktoré by mohli ohroziť
pravdivé a úplné odhalenie vlastníckej štruktúry jednotlivých sankcionovaných spoločností. Porušenie
zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. zo strany oprávnenej osoby vo vzťahu ku každej

sankcionovanej spoločnosti, vrátane PVS Ružinovská poliklinika, a.s., by boli len čiastkovými útokmi
jedného a toho istého pokračovacieho verejnoprávneho deliktu, ktorých protiprávnosť by sa vzhľadom
na analogickú aplikáciu ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona mala posudzovať ako jeden delikt.
Okresný súd mal za viaceré čiastkové útoky uložiť oprávnenej osobe len jednu sankciu podľa § 13 ods.
4 zákona č. 315/2016 Z.z., vzťahujúceho sa na porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z..
Z týchto okolností by sa deliktu s pokračovacím charakterom dopustil aj Ing. I. V., PhDr. A. Q. a MUDr.

U. Z., CSc.. Aj u nich by jednotlivé čiastkové útoky napĺňali znaky toho istého deliktu. Jeho čiastkové
útoky by mali blízku súvislosť aj v čase, aj v spôsobe spáchania, aj v predmete útokov, a preto aj Ing. I.
V., PhDr. A. Q. a MUDr. U. Cupaníkovi, CSc. za porušenie jedného deliktu mala byť uložená len jedna
spoločná pokuta.

67. Oprávnená osoba uviedla, že okresný súd mal prihliadnuť na predchádzajúce sankcionovanie
oprávnenejosobyajednotlivýchčlenovštatutárnehoorgánu,malzohľadniťzásadukonzumpcieskutkua
s tým spojenú zásadu konzumpcie sankcie pri trestaní pokračovacieho deliktu spočívajúceho v porušení
zákazu vykonávania činnosti oprávnenou osobou podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Nakoľko
okresný súd podľa oprávnenej osoby porušil zásadu ne bis in idem vo vzťahu k oprávnenej osobe, ako

členom štatutárneho orgánu, tak konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ako aj, že uznesenie okresného súdu je nezákonné, pretože ním došlo k porušeniu práva
oprávnenej osoby a vymenovaných členov štatutárneho orgánu na spravodlivý proces.

68. Oprávnená osoba namietala nesprávne právne posúdenie vzťahu oprávnenej osoby k PVS, resp.

členom jeho orgánov. Oprávnená osoba uviedla, že v konaní nebolo preukázané ani majetkové ani
personálne prepojenie oprávnenej osoby s PVS. Okresný súd založil vylúčenie oprávnenej osoby z
úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS výlučne len na nepriamej majetkovej účasti p. F.
a p. V. v spoločnosti GGFS s.r.o., t.j. v subjekte odlišnom od PVS a len stroho cez prizmu teórie
zdania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania veci konštatoval, že tento

vzťah bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS pri jeho
zápise do registra. Podľa oprávnenej osoby okresný súd nešpecifikoval, ako konkrétne bol tento vzťah
objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného
konania ohľadne PVS, ktorá je odlišným právnym subjektom od spoločnosti GGFS s.r.o., v dôsledku
čoho takto vyslovený názor okresného súdu bol posunutý len do pocitovej roviny, a tým je napadnuté

uznesenie arbitrárne (svojvoľné). Nestrannosť oprávnenej osoby voči PVS je potrebné posudzovať vždy
vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu
kPVSokresnýsúdodvodilodnepriamejmajetkovejúčastip.F.ap.V.vinom,odPVSodlišnomsubjekte,
atovGGFSs.r.o..Okresnýmsúdomtvrdenépersonálneprepojeniedotknutýchosôbvrámcispoločnosti
GGFS s.r.o. je veľmi vzdialené PVS a jeho sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku. Úvahy o možnom

vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave
z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o konečnom užívateľovi výhod PVS. Okresný
súd nezaložil porušenie zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. na priateľskom vzťahu
alebo závislom ekonomickom vzťahu p. F. a p. V.. Podľa oprávnenej osoby obchodný, čisto
formálny vzťah založený nepriamou majetkovou účasťou spoločníka a konateľa oprávnenej osoby (p. F.)

a p. V. v jednej spoločnosti (GGFS s.r.o.), nebol objektívne spôsobilý pozitívne alebo negatívne ovplyvniť
pomer p. F. a už vôbec nie oprávnenej osoby ako právnickej osoby k druhej, inej, odlišnej spoločnosti, na
ktorej majetku, hospodárskych výsledkoch p. F. ani oprávnená osoba neparticipovali, boli im ľahostajné,
na ktorej riadenie a kontrolu nemali vplyv.

69. Právna norma obsiahnutá v ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. je právnou normou verejného
práva a podľa oprávnenej osoby použitý pojem „akýkoľvek vzťah“ je neurčitý a vágny, preto je potrebné
ho vykladať na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu adresáta právnej normy tak, ako to urobil okresný
súd.70. Okresný súd poukázal na to, že p. V. a p. F. sa stretli v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES
a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase jej členmi, pričom jediným akcionárom spoločnosti EBR

SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s. r. o. (odsek 89. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Zloženie
dozornejradymusíbyťtaké,abyjejčlenoviamohlikonaťzásadnýmspôsobomnezávisleodinýchčlenov
dozornej rady a nezávisle od predstavenstva a akýchkoľvek konkrétnych záujmov. Už len z povahy
funkcie člena dozornej rady vplýva, že táto funkcia musí byť vykonávaná nezávisle najmä vo vzťahu k
ostatným členom dozornej rady a členom predstavenstva. Práve skutočnosť, že p. F. a p. V. boli členmi

dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. preukazuje ich vzájomnú nepodmienenosť a nestranný
vzťah. Domnienka okresného súdu o tom, že okrem účasti p. F. a p. V. na valných
zhromaždeniach spoločnosti GGFS s. r. o., sa títo stýkali aj na zasadnutiach dozornej rady spoločnosti
EBR SERVICES a. s., nemá oporu v spise. Okresný súd za týmto účelom nevykonal dokazovanie,
nezisťoval, s akou periodicitou zasadala v rozhodnom období dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES
a. s. a či sa p. F., resp. p. V. týchto zasadnutí osobne zúčastňovali.

71. Oprávnená osoba namietala aj spôsob, akým okresný súd poukázal na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR pri posúdení vylúčenia sudcov, resp. vyhodnotení ich nestrannosti. Okresný
súd nezohľadnil konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba poukazovala
v súvislosti s aplikáciou teórie zdania, čím okresný súd nesprávne právne vec posúdil. Príslušná

rozhodovacia prax nepovažuje vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ tieto
neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti
o nestrannosti. Podľa oprávnenej osoby v napadnutom uznesení absentuje akékoľvek odôvodnenie,
resp. vysporiadanie sa s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba v
konaní poukázala. Pri posudzovaní otázky nestrannosti oprávnenej osoby okresný súd podľa odvolania

oprávnenej osoby mal nesprávne aplikovať rozhodovaciu prax a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil
odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov. Vzťah medzi p. F. a p. V.
založený z titulu nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o. je obchodnoprávnym vzťahom,
vyznačujúcim sa atribútmi profesionality. Vzťah advokát a klient bol vždy určujúci a akákoľvek majetková
účasť p. F. a p. V. v spoločnosti GGFS s.r.o. bola vo vzťahu k tomuto profesionálnemu vzťahu

nepodstatná. Oprávnená osoba mala za to, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti
o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS v kontexte existencie vzťahu medzi p. F. a p. V. ako
vzťahu advokát - klient, ktorý bol určujúci a ktorý sa vyznačoval atribútmi profesionality. Ak okresný súd
podriadil vzťah nepriamej majetkovej účasti p. F. a p. V. v spoločnosti GGFS s.r.o. pod obmedzenia z
výkonu úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou pre PVS, teda pre subjekt odlišný od

spoločnosti GGFS s.r.o., výsledkom čoho bolo sankcionovanie účastníkov konania, nesprávne právne
vec posúdil a právnu normu obsiahnutú v ustanovení § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. okresný súd
nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval na vzťah oprávnenej osoby k PVS.

72. Oprávnená osoba namietala absenciu vymedzenia deliktuálneho konania po právnej stránke a

skutkovej stránke vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Podľa oprávnenej osoby okresný súd
neuviedol vo výrokovej časti napadnutého uznesenia ani právne vymedzenie porušenia povinnosti
vymenovanej v hypotéze právnej normy podľa § 13 ods. 1, resp. ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z.,
a rovnako nevymedzil ani kvalifikáciu skutku, ktorým mali byť naplnené znaky tohto protiprávneho
konania a za ktoré uložil PVS, členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe pokuty. K absencii

uvedeného okresný súd v odseku 117. odôvodnenia napadnutého uznesenia argumentoval tým, že
nepostupuje ako správny orgán podľa Správneho poriadku, ani ako trestný súd podľa Trestného
poriadku, ale ako nezávislý súd, čo vyplýva z jeho procesného postupu podľa zákona č. 315/2016
Z.z. v spojení s CMP. Oprávnená osoba poukázala na to, že Najvyšší súd SR už vo viacerých
rozhodnutiach týkajúcich sa pokút za správne delikty konštatoval, že vymedzenie predmetu konania

vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, t.j. za aké konkrétne
konanie je subjekt postihnutý, ktorý má obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to nielen z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, ale aj z dôvodu vylúčenia dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre
vylúčenie prekážky veci rozhodnutej. Podľa oprávnenej osoby vzhľadom na skutočnosť, že na trestanie

vrežimezákona č.315/2016Z.z.saprimeranepoužijúustanoveniatrestnoprávnejúpravy,je
potrebnéznichvychádzaťajpriposúdenínevyhnutnostikonkretizácieskutkuajehomiestavrozhodnutí.
Z dôvodu, že výroková časť napadnutého uznesenia neobsahuje kvalifikáciu protiprávneho konaniapo právnej ani skutkovej stránke, túto možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia, napadnuté uznesenie
okresného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti a súčasne je nesprávne.

73. Oprávnená osoba namietala to, že konanie o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. nemožno
začať na základe podnetu tretej osoby (oznamovateľa). Podnet oznamovateľa E. U., na ktorý okresný
súd odkázal v odôvodnení napadnutého uznesenia a v ňom formulované domnienky oznamovateľa
ohľadne personálneho prepojenia PVS a oprávnenej osoby, boli tak pre začatie konania o pokute právne
irelevantné. V uznesení o začatí konania, či už v jeho výrokovej časti alebo v jeho odôvodnení, úplne

absentuje akékoľvek vymedzenie protiprávneho konania, čo i len rámcovo, v minimálnom rozsahu, a
to jednak po právnej stránke, keď okresný súd nevymedzil žiadne z porušení povinností, po skutkovej
stránke, keď okresný súd nekonkretizoval žiaden skutok, ktorý účastníkom okresný súd kládol za vinu
a ktorým mali títo naplniť znaky skutkovej podstaty porušenia zákazu podľa § 19 zákona č.
315/2016 Z.z.. Okresný súd vo výrokovej časti príslušného uznesenia, ani v jeho odôvodnení neuviedol
žiadnu vlastnú kvalifikáciu protiprávneho konania. Oprávnená osoba tak namietala vadu právoplatného

uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/11/2018-34 zo dňa 27.09.2018 - uznesenie o začatí
konania s vplyvom na rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd vôbec nemal k momentu začatia konania
opokutesubstancovanýpredmetkonaniavprejednávanejveci,atentosubstancovalažpočaskonaniao
pokute, pričom podľa oprávnenej osoby predmet konania nemožno zisťovať a ustáliť v priebehu konania.

74. Oprávnená osoba k právoplatnosti uznesenia o začatí konania poukázala na to, že okresný súd
sa iba formálne obmedzil na označenie konania, počas celého konania okresný súd neuviedol svoj
predbežný právny názor a okresným súdom formulovaný diskvalifikujúci vzťah pre výkon činností
oprávnenou osobou podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sa účastníci konania dozvedeli až z napadnutého
uznesenia, preto napadnuté uznesenie pre účastníkov konania je rozhodnutím prekvapivým.

75. Podľa oprávnenej osoby tým, že okresný súd v uznesení o začatí konania vôbec nesubstancoval
predmetkonaniapoprávnejaskutkovejstránke,nevytvorilmateriálnyzákladpresvojerozhodnutievním
iniciovanom konaní o pokute, t.j. nezaložil východiskový stav takým spôsobom, aby aj účastníci konania
o pokute vedeli, o čom sa má konať a rozhodnúť, t.j. uznesenie o začatí konania zásadne vybočovalo z

rámca ústavnej konformity a bolo arbitrárne. Otázku obsahových náležitostí uznesenia o začatí konania
o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je potrebné konfrontovať aj v intenciách práva na súdnu
ochranu a spravodlivý proces, a to aj v spojení s právom účastníkov vyjadriť sa ku všetkým relevantným
skutočnostiam a k dôkazom o nich, uviesť rozhodujúce skutočnosti na ich obranu a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Vadami uznesenia o začatí konania, t.j. vada nepreskúmateľnosti a

arbitrárnosti spôsobila nemožnosť kvalifikovane sa vyjadriť, a tým bol vo vzťahu k účastníkom popretý
zmysel práva na spravodlivé súdne konanie a došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Oprávnená
osoba navrhla uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že konanie bude zastavené.

76. K odvolaniu oprávnenej osoby sa vyjadril PVS a štatutárny orgán PVS prostredníctvom právnej
zástupkyne (č.l. 359 - 363 spisu). K rozsahu odvolania bolo uvedené, že s týmto sa stotožňujú. K
prípustnosti odvolania PVS a členovia štatutárneho orgánu PVS uviedli, že rozhodnutia o pokute podľa
§ 13 ods. 1 a 4 zákona č. 315/2016 Z.z. sú meritórnymi rozhodnutiami, nie procesnými, pretože nimi
registrujúci orgán rozhoduje o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou. Z uvedeného preto je

odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o uložení pokuty prípustné. Ku skutkovému stavu PVS a členovia
štatutárneho orgánu PVS uviedli, že ho nepokladajú za sporný, a preto sa k nemu nebudú bližšie
vyjadrovať tak, ako ho prezentovala oprávnená osoba v odvolaní. PVS a štatutárny orgán PVS sa
stotožnili s právnym názorom oprávnenej osoby v tom, že v danej veci bolo potrebné prihliadnuť na
Engelovské kritériá, keďže aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, rozhodovanie o uložení pokuty má

charakter trestania a spĺňa tieto kritéria. PVS a štatutárny orgán PVS ďalej považujú konanie podľa ust.
§ 13 zákona č. 315/2016 Z.z. za konanie o deliktoch s trestným charakterom, a preto v celej miere je
naň potrebné aplikovať ustanovenia Dohovoru.

77. PVS a štatutárny orgán PVS sa stotožnili s odvolacími dôvodmi oprávnenej osoby najmä v tom, keď

pred okresným súdom nebolo preukázané ani majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby
a PVS, okresný súd založil vzťah p. R. F. a p. K. V. len na nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti
GGFS s.r.o., okresný súd nešpecifikoval vzťah, ktorý by bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť
oprávnenej osoby. Okresný súd neprijateľne extenzívne vyložil ustanovenia zákona č. 315/2016 Z.z.,ako aj neprihliadal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke vylúčenia alebo nevylúčenia
oprávnenej osoby z vykonávania úkonov, okresný súd nezdôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov
v otázkach nestrannosti súdov, okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti o nestrannosti

oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS. PVS a štatutárny orgán PVS sa v plnom rozsahu stotožnili s
odvolacími dôvodmi oprávnenej osoby a súhlasia s odvolacím návrhom oprávnenej osoby.

78. K absencii kvalifikácie skutku vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, ktoré uvádzala oprávnená
osoba v odvolaní, PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že sa s týmto odvolacím dôvodom oprávnenej

osoby stotožňujú. Mali však za to, že neuspokojivá je nielen výroková časť uznesenia, ale aj
odôvodnenie, ktorým rozhodnutím bola uložená pokuta.

79. PVS a štatutárny orgán PVS sa stotožnili aj s odvolacím dôvodom oprávnenej osoby, ktorá namietala
vady uznesenia o začatí konania s vplyvom na rozhodnutie vo veci samej. Absencia vymedzenia
predmetu konania v uznesení o začatí konania o pokute podľa názoru PVS a štatutárneho orgánu PVS,

zhodného s odvolacím dôvodom oprávnenej osoby, je závažným nedostatkom príslušného uznesenia,
ktorý založil vadu konania, porušenia práva na spravodlivý proces, keďže nebola daná možnosť
kvalifikovane sa vyjadriť.

80. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.10.2020 (č.l. 367 spisu) vyjadrenie PVS a

štatutárnehoorgánuPVSkodvolaniuoprávnenejosobybolodoručenéprávnemuzástupcovioprávnenej
osoby s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť oprávnená osoba v lehote
určenej okresným súdom, ani do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužila.

81. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,

§ 380 ods. 1 CSP na základe podaných odvolaní a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

82. V tejto odvolacej právnej veci výrokom IV. boli návrhy na prerušenie konania zamietnuté, ku ktorému

výroku IV. okresný súd v rámci poučenia uviedol, že odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). K
rozsahu odvolania PVS a členov štatutárneho orgánu PVS (ďalej len ,,štatutárny orgán PVS“) vyslovene
uviedli, že toto smeruje len proti výroku I., výroku II. napadnutého uznesenia okresného súdu, t.j. proti
výrokom, ktorými PVS a štatutárnemu orgánu PVS boli uložené pokuty (str. 7 bod 1.2 odvolania, č.l. 300
spisu). Z rozsahu a obsahu odvolania PVS a štatutárneho orgánu PVS vyplynulo, že týmto odvolaním

nie je napadnutý výrok IV., ktorým sa návrhy na prerušenie konania zamietli. Ak aj PVS a štatutárny
orgán PVS v podanom odvolaní poukazovali na návrh na prerušenie konania, s odkazom aplikácie
Engelovských kritérií na právnu úpravu zákona č. 315/2016 Z.z., tak len z titulu, že sa nestotožnili
s názorom Okresného súdu Žilina, ktorý nevyhodnotil konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona
č. 315/2016 Z.z. ako konanie s charakterom trestania za predchádzajúce protiprávne konanie. Táto

námietka PVS a štatutárneho orgánu PVS smerovala k odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci vo väzbe k uloženým pokutám podľa výroku I., výroku II. PVS a štatutárnemu orgánu
PVS, pričom nešlo o odvolanie do výroku IV., ktorým sa zamietli návrhy na prerušenie konania. V
konečnom dôsledku podľa názoru krajského súdu právna zástupkyňa PVS a štatutárneho orgánu PVS
si bola vedomá, že proti tejto výrokovej časti odvolanie nie je prípustné podľa ust. § 357 CSP, ak toto

zákonné ustanovenie pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu o prerušení konania (§ 357 písm. n) CSP).
Aj z rozsahu odvolania podaného oprávnenou osobou bolo zrejmé podľa odseku 3 odvolania, že toto
smeruje len proti výroku I., II. a výroku III., ktorými výrokmi bola uložená pokuta PVS, štatutárnemu
orgánu PVS a oprávnenej osobe.

83. Primárnu riešil krajský súd ako súd odvolací otázku (ne)prípustnosti odvolania podaného partnerom
verejného sektora (ďalej len „PVS“ alebo „Ružinovská poliklinika, a.s.“), členmi štatutárneho orgánu
partnera verejného sektora (ďalej len „štatutárny orgán PVS“) a v konečnom dôsledku rozsah odvolania
podaného oprávnenou osobou. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené,
že proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 odseku 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov

verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 315/2016 Z.z.“) môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty
podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z., a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina. Ďalej v poučení bolo vyjadrené, že proti výroku IV. uznesenia odvolanie nie je prípustné(§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a proti výroku V. možno podať odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina, ktorý výrok bol výrokom o nároku na náhradu
trov konania, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z výrokovej

časti II. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že bola členom štatutárneho orgánu
partnera verejného sektora, t.j. predsedovi predstavenstva: Ing. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX,
XXX XX F., členovi predstavenstva: PhDr. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 5, XXX XX F., členovi
predstavenstva: MUDr. U. Z., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX F., uložená pokuta
vo výške 10.000 Eur (slovom: desaťtisíc Eur), za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska

kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 36 731 544, t.č. obchodné meno: ADAUS, s. r. o., pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v
rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. Krajský súd uvádza, že u oprávnenej
osoby došlo od 28.04.2021 k zmene obchodného mena: ADAUS, s. r. o. (výpis z OR OS Bratislava
I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 44323/B), avšak pre zabezpečenie kontinuity s napadnutým uznesením
okresného súdu sa ďalej uvádza oprávnená osoba pod pôvodným obchodným menom Advokátska

kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o..

84. Bolo nepochybné, že napadnuté uznesenie okresného súdu je zo dňa 02. júla 2020. V zmysle
znenia ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. účinného od 01.09.2019, proti rozhodnutiu o pokute
podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa

odseku 1 písm. b). Krajský súd má za to, že podstatné pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby
bolo, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty konateľovi PVS bolo
vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.,
so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544. Toto ručenie
oprávnenej osoby je vyjadrené aj v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z.. Dôvodová správa k

zákonu č. 241/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu
k ust. § 13 ods. 7 uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5,
ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský,
nie za vzťah solidárnej zodpovednosti“. Vzhľadom k tomuto zosúladeniu ručiteľského vystupovania
oprávnenej osoby, konkrétne v ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z., účinného od 01.09.2019, potom

prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mala zo zákona oprávnená osoba. Zvýrazňuje
krajský súd, že v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia okresného súdu vo vzťahu k oprávnenosti
podania odvolania oprávnenou osobou bolo určujúce vyjadrenie ručiteľského záväzku tejto oprávnenej
osoby za pokutu uloženú konateľovi PVS. Ručeniu už podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá výrok
plnenia tak, že plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého

z účastníkov. Podľa vyjadreného krajský súd konštatuje, že oprávnenej osobe priamo zákon č. 315/2016
Z.z. zveruje podanie odvolania. Oprávnená osoba v podanom odvolaní zo dňa 31.07.2020 uviedla
rozsah odvolania, ktorým napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu
(bod 1., odsek 3 podaného odvolania).

85. K prípustnosti odvolania podaného PVS a štatutárnym orgánom PVS krajský súd vychádzal z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, na ktoré
rozhodnutie ústavného súdu poukázala aj právna zástupkyňa PVS a štatutárneho orgánu PVS (týmto
rozhodnutím ÚS SR bola ústavná sťažnosť PhDr. K. V. a obchodnej spoločnosti APOTHEKA, s.r.o.
odmietnutá pre nedostatok právomoci ÚS SR na ich prerokovanie - uznesenie Okresného súdu Žilina

č.k. 5 PPok 7/2018-198 zo dňa 19. augusta 2019).

86. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo
neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm.
f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného

užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží
a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného
sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000,- Eur
do 1.000.000,- Eur,
b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného

sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur;
členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne
a nerozdielne.87. Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí
oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba
nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania

o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.

88. Z ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. nesporne vyplýva, že oprávnená osoba je
účastníkom konania podľa odseku 1, § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému odkazu
vyjadrenéhovust.§13ods.5zákonač.315/2016Z.z.jetakzrejmé,žeoprávnenáosobamáúčastníctvo

v konaní o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. v konaní o
uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu, v danom prípade predsedovi predstavenstva a členom
predstavenstva PVS, ktoré účastníctvo je zachované aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Znamená to,
že oprávnená osoba je účastníkom konania o odvolaní, ktoré sa týka aj odvolania PVS a štatutárneho
orgánu PVS, ktorým napadnutým uznesením okresného súdu bola podľa výroku I., II. uložená pokuta.

89. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS X47/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 z odseku 28.
odôvodnenia vyplýva, že podanie odvolania oprávnenou osobou podľa ust. § 13 ods. 7 zákona o registri
partnerov verejného sektora zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1
zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku. Z tohto záveru Ústavného súdu SR vyplýva (z
ktorého vychádzal aj krajský súd), že podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára“ celé napadnuté

rozhodnutie okresného súdu, t.j. v celosti jeho výrokovej časti uloženia pokuty PVS, konateľovi PVS,
oprávnenej osobe a k týmto výrokom viažuce sa odôvodnenie.

90. Podľa ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na
konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia

čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.

91. Z tohto citovaného zákonného ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že na konanie
o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. Práve odkaz na
primerané použitie Civilného mimosporového poriadku dáva podľa názoru krajského súdu, ktorý je v

súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 odpoveď na to,
že je prípustné proti uzneseniu okresného súdu aj odvolanie podané PVS a štatutárnym orgánom PVS.

92. Podľa ust. § 59 ods. 1 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia

podľa § 304 písm. f).

93. Konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s
napadnutým uznesením okresného súdu je konaním a rozhodovaním vo veci samej. Krajský súd
poukazuje na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo

dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé
rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše
má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá
v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej
sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur). Vychádzajúc z

čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci
orgán uložiť pokutu v zmysle § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ďalej z odseku 32.
odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Zo subsidiárneho vzťahu Civilného
sporového poriadku k Civilnému mimosporovému poriadku možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o
nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov

verejného sektora vylúčené.“ V predchádzajúcom odseku 31. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu
SR bolo vyjadrené to, že pre posúdenie samostatného alebo nerozlučného spoločenstva je rozhodujúca
povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; všade tam, kde hmotné právo neumožňuje,
aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o
nerozlučné spoločenstvo s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5 Cdo 1/2018 z 29. januára 2019. Aj v uznesení ÚS SR sp. zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta
2020, ktoré sa týka inej veci (sp. zn. Okresného súdu Žilina 43PPok/9/2018, sp. zn. Krajského súdu
Žilina 13Cob/152/2020), v odsekoch 28., 29., 30. odôvodnenia sa poukazuje na samostatné, nerozlučnéspoločenstvo, ako aj, že aplikovanie ustanovenia CSP o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o
uloženie pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčené.

94. Na základe skutočnosti, že priamo ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. poukazuje na primerané
použitie CMP na konanie o pokute, pričom podľa ust. § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti
uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj
rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty tak PVS, štatutárnemu orgánu PVS, ako aj oprávnenej
osobe, krajský súd v zhode s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51

zo dňa 2. apríla 2020 konštatuje, že bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu aj zo
strany PVS a konateľa PVS.

95. Krajský súd zvýrazňuje, že pokiaľ poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS
147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, tak z dôvodu hodnotenia prípustnosti odvolania podaného PVS,
štatutárnym orgánom PVS proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, pričom dôraz sa kladie na to,

že rozhodnutie vydané okresným súdom nie je rozhodnutím, vydaným orgánom verejnej správy, ale ide
o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese.

96. Po skonštatovaní odvolacím súdom, že tu bola daná prípustnosť odvolania podaného PVS,
štatutárnym orgánom PVS, oprávnenou osobou, bolo následne posudzované, či krajský súd má

spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré má zákonom
požadované náležitosti, t.j. nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia.

97. PVS, štatutárny orgán PVS, oprávnená osoba v podanom odvolaní namietali, že rozhodnutie
okresného súdu nemá náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, je nedostatočne odôvodnené. Krajský

súd uvádza, že na základe ust. § 2 ods. 1 CMP sa subsidiárne aplikujú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, t.j. aj ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa
s napadnutým uznesením okresného súdu má za to, že toto má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods.
2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený
skutkový stav, vyjadril ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016 Z.z. aplikoval, samostatne,

s dôrazom prehľadnosti vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám.
Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak
PVS, ako aj členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné
dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp.
účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto zdôvodnia len k okolnostiam

podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani
konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach PVS, členov štatutárneho orgánu
PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré
majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou
Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného

súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
súdu (I. ÚS 188/06).

98.Odvolanímoprávnenáosobaokreminéhonapádalavýrokovúčasťuzneseniaokresnéhosúduvtom,
že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, členom štatutárneho

orgánu PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba
opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému
sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem.
Oprávnenáosobamalazato,ženapadnutérozhodnutietrpínepreskúmateľnosťou,pokiaľvýrokováčasť

napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia.
Oprávnenáosobavtomtovidelaporušenieprávanaspravodlivýproces.Tentoodvolacídôvodnehodnotí
krajský súd ako relevantný. Považuje za potrebné poukázať na účel právnej úpravy prijatý zákonom č.
315/2016 Z.z. a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Predmet
úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. v § 1 je vyjadrený tak, že upravuje zriadenie registra partnerov verejného

sektora (ďalej len „register“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise
zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov
zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný
súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol,že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13
ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora (zákona č. 315/2016 Z.z.) je špecifickým typom
rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra

podľa § 278 a nasl. CMP. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania
možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP.

99. V inej veci (sp. zn. krajského súdu 13Cob/167/2020 zo dňa 8.6.2021) bolo zistené, že proti

rozhodnutiu okresného súdu bola podaná správna žaloba, označená vo veciach správneho trestania, o
ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 31S/94/2019 zo dňa 4. decembra 2019 tak, že
žalobu PVS a konateľa PVS o preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 5 PPok/7/2018-198
zo dňa 19.8.2019 odmietol a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov konania. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia Krajského súdu v Žiline bolo konštatované, že v
posudzovanej veci sa žalobcovia, t.j. PVS a konateľ PVS domáhali zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo

vydané orgánom verejnej správy, t.j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené podľa § 7
písm. d) Správneho súdneho poriadku. Ďalej krajský súd uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalobcov,
že v prejednávanej veci okresný súd rozhodoval ako správny orgán v oblasti verejnej správy na úseku
registra PVS, ale okresný súd rozhodoval v rámci trojdelenia štátnej moci ako orgán súdnej moci, keď mu
bola zverená kompetencia ako súdneho orgánu v konaní podľa civilných procesných predpisov. Krajský

súd uviedol, že rozhodnutie vydané okresným súdom nie je rozhodnutím vydaným orgánom verejnej
správy a tým takéto rozhodnutie je zo súdneho prieskumu vylúčené. Odvolaciemu súdu bolo známe
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/4/2020 zo dňa 20.05.2020, z ktorého
podľa odseku 11. odôvodnenia vyplýval záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom
konaní podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej

správy. Jednalo sa o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v
civilnom procese. V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú výsledkom
súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. NS SR preto
kasačnúsťažnosťsťažovateľazamietol.Odvolacísúdpoukázalnatietorozhodnutia,atoKrajskéhosúdu

v Žiline a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože aj z nich vyplýva záver charakteru konania o
uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., a to konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako
výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, ako vyjadrila
oprávnená osoba v podanom odvolaní, že vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia by mala
byť uvedená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená pokuta. Oprávnená osoba v bode

6. podaného odvolania namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné uznesenie o začatí konania,
ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom
vidí deliktuálne konanie PVS, konateľa PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení
pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z..

100. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa §
13 zákona č. 315/2016 Z.z., a to keď ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom súdneho konania (civilného
mimosporového procesu), ktoré konania o uložení pokuty vychádzajú aj z právnej úpravy konania vo
veciach obchodného registra, u ktorého princíp sankcionovania je aj v ust. § 11 zákona č. 530/2003 Z.z.
o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako

tento odkaz a prepojenie vyjadril v odseku 25. odôvodnenia uznesenia č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa
2.apríla2020ÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,nebolopodstatnenýodvolacídôvodoprávnenejosobyo
nepreskúmateľnostinapadnutéhouzneseniaokresnéhosúdu,pokiaľvovýrokovejčastiniejekvalifikácia
skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty. K uvedenému záveru krajský súd poukazuje aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2020 zo dňa 08.10.2020, v ktorom v odseku

21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd
vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný
súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda, že „Uloženie
pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom
a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej

normy obsiahnutej v § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z..“ Napokon dôvody začatia konania o uložení
pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia
zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o
pokute v zmysle § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ústavný súd SRpreto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Krajský súd konštatuje, že mal spôsobilý predmet
konania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého aj výroková časť bola úplná a určitá, t.j. nevyžadovalo
sa vyjadrenie, resp. tak ako to namietala oprávnená osoba v odvolaní, kvalifikácia skutku vo výroku, za

ktorý sa okresným súdom uložila pokuta.

101. Podstatou odvolania PVS, členov štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osoby bola námietka
nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu
rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z., ak došlo k extenzívnemu výkladu verejnoprávnej

normy, ktorou podľa odvolateľov je zákon č. 315/2016 Z.z., námietka
nedostatočného odôvodnenia, tvrdenie odvolateľov o nestrannosti oprávnenej osoby k PVS, jeho
konateľovi, nevysporiadanie sa s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, pokiaľ okresný súd
vychádzal pri kvalifikácii nestrannosti zo súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali posudzovania vylúčenia
alebo nevylúčenia sudcu, porušenie princípu ne bis in idem, konštatovania okresným súdom, ktoré

nemajúoporuvspise,PVSspoľahlivourčilhospodárskyprospech-stratu,ktorúmáPVSzjedinejzmluvy
uzavretej podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., a to so subjektom Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s..

102. Krajský súd úvodom k súhrnnosti odvolacích dôvodov PVS, členov štatutárneho orgánu PVS a

oprávnenej osoby uvádza, že ani jeden z nich nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd má
za to, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie okresným súdom, na čo
nadväzovalo aj právne posúdenie a vyhodnotenie. K rozsahu vykonaného dokazovania krajský súd
poukazuje na ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., keď na konanie o uložení pokuty podľa § 13
zákona č. 315/2016 Z.z. sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, avšak

ustanovenia Čl. 6, ust. § 35 a § 36 CMP sa nepoužijú, t.j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v
rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci súdom. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom
v zmysle § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci, ktorý bol
aj správnym spôsobom vyhodnotený, právne posúdený.

103. K výkladu právnej normy, a to zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý uskutočnil okresný súd, považuje
krajský súd za potrebné uviesť, že zákon č. 315/2016 Z.z. zaviedol pre vybrané osoby, ktoré obchodujú
s verejným sektorom, v zákone č. 315/2016 Z.z. označované ako partneri verejného sektora, novú
povinnosť, ktorou je zápis ich konečných užívateľov výhod do novozriadeného registra partnerov
verejného sektora. Dôvodová správa uvádza, že jeho účelom je „zavedenie registra partnerov verejného

sektora“.Zkoncepciepredmetnéhozákonajezrejmé,žeprimárnymúčelomjezvýšenietransparentnosti
vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. Register partnerov verejného sektora nahradil
pôvodný register konečných užívateľov výhod, ktorý bol zriadený v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z.
o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Zákon č. 315/2016 Z.z. prináša
nový postup identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorý má zabezpečiť, aby údaje o týchto osobách

zapísané v registri partnerov verejného sektora zodpovedali skutočnosti a zároveň sa vzťahovali na čo
najširší okruh subjektov obchodujúcich s verejným sektorom. Sankčné mechanizmy sú nastavené, ak
sa poruší povinnosť uvádzať pravdivé alebo úplné údaje o konečnom užívateľovi výhod. Sankcie platia
aj v prípade, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich
sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. alebo sa poruší

zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Oprávnené osoby pri identifikácii konečného užívateľa
výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sú povinné konať nestranne a s odbornou
starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky potrebné dostupné informácie. Vo
všeobecnosti z dôvodovej správy k zákonu č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že prístup k verejným zdrojom
bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne

aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Za identifikáciu konečného užívateľa
výhod okrem partnera verejného sektora zodpovedá aj oprávnená osoba. Zákon č. 315/2016 Z.z.
predpokladá okrem prvotnej identifikácie konečného užívateľa výhod aj následnú identifikáciu, a to vždy,
keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy
a podobne. Je nepochybné v zmysle zákonnej úpravy č. 315/2016 Z.z., že od oprávnenej osoby sa

vyžaduje odborná starostlivosť a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu
konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba tak, ako aj vyjadril Ústavný súd SR v uznesení č.k. I.
ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov
výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis,zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného
užívateľa výhod. Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na
odbornosťoprávnenejosobyajejzodpovednosťvproceseregistrácie,ktorýpredpokladprofesionálneho

vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej
pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz podľa ust. § 19 zákona
č. 315/2016 Z.z..

104. Podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto

zákona, ak
a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera
verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby,
b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba,
c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol
spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného

sektora.

105. V danej veci okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k PVS, pre ktorý oprávnená osoba nesmela
vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora Ružinovská
poliklinika, a.s. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Tento

zistený vzťah okresný súd popísal v odseku 86., 88., 89., 90., 92. a 93. odôvodnenia napadnutého
uznesenia. Vykvalifikoval ho ako vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Mgr.
R. F. s najväčším spoločníkom PVS, ktorý bol zjavný nahliadnutím do výpisov z obchodného registra
spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých bola zistiteľná spoločná účasť Mgr. R. F. a PhDr.
K. V. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, či už najskôr priamo PhDr. K. V. a následne

prostredníctvom G GROUP LTD. a R. F. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.. V zhrňujúcom závere
okresný súd skonštatoval, že vzťah medzi najväčším vlastníkom (či už priamym alebo nepriamym) PVS
a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej
spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných, je objektívne
spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona

o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, a preto oprávnená
osoba podľa záveru okresného súdu bola podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčená
z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi
verejného sektora.

106. Podľa názoru krajského súdu takto zistený vzťah okresný súd správne vykvalifikoval ako vzťah v
zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony
podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Takto zistený vzťah aj podľa názoru krajského súdu
by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby a nemožno sa stotožniť s odvolacím
dôvodom PVS a štatutárneho orgánu PVS o extenzívnom výklade zisteného vzťahu a ust. § 19 písm.

c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Nepochybne z ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva zákaz
pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi
verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vzniesť pochybnosť jej nestrannosti.
Z odseku 77. odôvodnenia napadnutého uznesenia ako aj ďalej nadväzujúcich odsekov vyplýva, že na
možné vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov sa súd prvej inštancie inšpiroval judikatúrou,

ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené inšpirovanie však neznamená bezvýhradné
aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Krajský súd
má za to, že prístup k výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. uskutočnil okresný súd
nie v rozpore so zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy, ale v súlade s charakterom právnej normy,
ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom,

tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k
členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j. či z objektívneho hľadiska
prepojenieoprávnenejosobyapartneraverejnéhosektoravočiachtretejosobymôžeoprávnenevzbudiť
pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby.

107. PVS a členovia štatutárneho orgánu PVS v podanom odvolaní namietali, že okresný súd neskúmal
kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým
výkladom ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Tento odvolací dôvod nebol opodstatnený. Okresný súd sa
podrobne vyjadroval k zistenému vzťahu oprávnenej osoby a PVS. Zákon č. 315/2016 Z.z. má pozitívnevymedzenie kto je partnerom verejného sektora a negatívne vymedzenie kto ním nie je. Pojmovým
spoločným znakom vymedzenia pojmu „partner verejného sektora“ je nakladanie s verejnými zdrojmi/
verejnými financiami/verejnými prostriedkami. Pri pozitívnej definícii partnera verejného sektora sa jedná

predovšetkým o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejného sektora a ktorá prijíma
verejné zdroje, vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, pričom ich prijíma priamo alebo
sprostredkovane. Práve zákonom č. 315/2016 Z.z. sledovaná transparentnosť vzťahov pri
nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť,
žeokresnýmsúdomzistenývzťahmedziPVSakonateľom,spoločníkomoprávnenejosobyspochybňuje

nestrannosť oprávnenej osoby. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom PVS, členov štatutárneho orgánu PVS,
oprávnenej osoby, krajský súd konštatuje, že dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje práve ust.
§ 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré porušenie ako skonštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí
vyplynulo zo vzťahu medzi najväčším spoločníkom PVS a konateľom, spoločníkom oprávnenej osoby,
založeného ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej spoločnosti (hoci prostredníctvom iných
právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných), čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti

oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu
k partnerovi verejného sektora, preto oprávnená osoba je vylúčená v zmysle § 19 písm. c) zákona
č. 315/2016 Z.z. z vykonávania úkonov. Práve okresným súdom vyjadrená prepojenosť medzi PVS
a konateľom, spoločníkom oprávnenej osoby objektívne narúša nestrannosť oprávnenej osoby pri
vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z., preto oprávnená osoba podľa § 19 písm. c) zákona

č. 315/2016 Z.z. bola vylúčená z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vo vzťahu k PVS. Výklad
rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. nebol zo strany okresného súdu podľa názoru
krajského súdu v rozpore so zmyslom a účelom tejto právnej normy, preto nemohlo dôjsť k zásahu do
základných práv a slobôd odvolateľov. Krajský súd dodáva, že vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k
členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je

možné také reštriktívne nazeranie ako vyjadril v odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS v tom, že Mgr. R.
F. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o..

108. Z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplývajú jednotlivo vymedzené skutky, za
ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS, štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie

zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Z ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva
uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č.
315/2016 Z.z.. V danej veci okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu
podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., z ktorého titulu bol splnený základ pre ukladanie
pokút okresným súdom, a to tak PVS ako aj štatutárnemu orgánu PVS, oprávnenej osobe. Krajský súd

v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k
stanoveniu výšky uložených pokút, keďže sa s postupom a závermi okresného súdu stotožňuje. Okresný
súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej
starostlivosti oprávnenej osoby, pričom PVS uložil pokutu 20.000 Eur, ktorá nemá likvidačný charakter
aj podľa názoru krajského súdu a konateľovi PVS uložil pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia.

Pri sankcii uloženej oprávnenej osobe okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita
a odborná starostlivosť, pre ktorú v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán
oprávnenej osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. 20.000 Eur. Okresný
súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút.

109. K odvolaciemu dôvodu oprávnenej osoby, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení
pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného
potrestania za ten istý skutok, krajský súd uvádza, že nebol namieste. V danej veci okresným súdom
bolo posudzované, či vo veci partnera verejného sektora Ružinovská poliklinika, a.s., IČO: 35 914
793, pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora došlo ku skutočnosti,

ktorá zakladá postup registrujúceho orgánu na uloženie pokuty v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č.
315/2016 Z.z.. Ak k takémuto konaniu, resp. vykonaniu úkonov, ktoré podlieha uloženiu pokuty došlo,
tak potom bol namieste postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe,
ktorá porušila zákaz podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Odvolatelia v odvolaní namietali,
že okresný súd neaplikoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri konštatovaní vzťahu medzi

oprávnenou osobou a PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej
a profesionálnej spolupráci pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa
nepovažujú za vzťahy, vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. K uvedenému odvolaciemu dôvodu
krajský súd poukazuje na odsek 77. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktoréhovyplýva, že okresný súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu
použil judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne
apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov,

resp. sudcu pri rozhodovaní tej ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre
objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov,
je vzhľadom k zmyslu a účelu zákona č. 315/2016 Z.z. dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v
očiach tretej osoby, pokiaľ primárnym účelom zákona č. 315/2016 Z.z. je zvýšenie transparentnosti vo
vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom.

110. K odvolaciemu dôvodu PVS a štatutárneho orgánu PVS s odkazom na podanie oprávnenej osoby,
ohľadne údajnej zaviazanosti, servilnosti Mgr. R. F. vo vzťahu k PhDr. K. V. sa vyjadril okresný súd v
odseku 90. odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktorý krajský súd odkazuje. Nie je preto namieste
namietanie, že by sa okresný súd k tvrdeniam „zaviazanosti“ nevyjadril.

111. K odvolacej argumentácii ohľadom posúdenia deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu
ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie
deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania
trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy, krajský súd uvádza, že analogická
aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť

bezbrehá. Je potrebné zvýrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora vrátane ukladania
sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom je obsiahnutá práve v samotnom zákone
č. 315/2016 Z.z., ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a
povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri
posudzovaní porušenia zákonom uložených povinností a ukladania sankcií za toto porušenie. Úprava

posudzovania skutku ako pokračovacieho trestného činu a ukladania trestu za takýto trestný čin je
úpravou výlučne aplikovateľnou v podmienkach trestného konania a túto úpravu nemožno prenášať na
ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto
úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre
porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení § 122 ods. 10 Trestného zákona ako

osobitný,samostatnýinštitúttrestnéhoprávaajehoúpravunemožnobezvýslovnéhozákonnéhoodkazu
aplikovať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorom obdobná úprava absentuje.
Je namieste zvýrazniť, že Trestný zákon v ustanovení § 122 ods. 13 rámcuje pokračovací trestný čin
okamihom vznesenia obvinenia. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v zákone č. 315/2016 Z.z.
a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia by potom

pri ukladaní sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by
ešte mali spadať pod jeden „pokračovací“ delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za
ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná
a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha.

112. Odvolanie PVS a členov štatutárneho orgánu PVS nebolo relevantné ani čo do spôsobu a postupu
okresného súdu pri uložení pokuty PVS a členom štatutárneho orgánu PVS. Krajský súd sa stotožnil so
spôsobom uloženia pokuty PVS a členom štatutárneho orgánu PVS, ako aj s východiskami, ktoré vyjadril
okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Okresný súd určitým spôsobom vyjadril a zdôvodnil
to, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedala určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti

pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 Eur, za rešpektovania
zásad ukladania sankcií.

113. Vzhľadom na obsah spisového materiálu, priebeh postupu konania pred okresným súdom,
vykonané pojednávanie, účastníkom konania, ich právnym zástupcom bol zrejmý predmet konania,

preto napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za prekvapivé.

114. Krajský súd nezistil dôvod na zastavenie konania, pretože úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z.
pre PVS, a to spoločnosť Ružinovská poliklinika, a.s. vykonala oprávnená osoba Advokátska kancelária
Bugala - Ďurček, s.r.o., t.č. s obchodným menom ADAUS, s. r. o., ktorá bola z týchto úkonov

vylúčená podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Krajský súd nezistil nesprávnosť skutkových
zistení, ani nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré sa viazalo k podstatnosti veci
rozhodovanejokresnýmsúdomaktoráčasťrozhodnutiaokresnéhosúdulentvorilapredmetodvolaciehokonania(poznámkakrajskéhosúdu:predmetomodvolaciehokonanianebolvýrokIV.aktomusaviažuce
odôvodnenie).

115. Výrok V., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania osobitnými
odvolacímidôvodminebolnapadnutý,avšakakovýrokzávislýodvýrokovI.,II.,III.,ktoréboliodvolaniami
napadnuté, bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

116. Krajský súd vo väzbe k vysloveným záverom a k princípu právnej istoty (Čl. 2 CSP) poukazuje aj

na svoje rozhodnutie sp. zn. 13Cob/152/2020 zo dňa 04.05.2021, 13Cob/167/2020 zo dňa 08.06.2021,
sp. zn. 13Cob 51/2021 zo dňa 04.08.2021.

117. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ krajský súd
nezistil dôvod podľa ust. § 55 a § 56 CMP. V podstate v odvolaní PVS a konateľ PVS žiadali rozhodnúť

o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.