Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2112200498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: Q. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. B. XXXX/XX, X. W., zastúpenej advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so
sídlom Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: N. T., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, O., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 37C/2/2012-183 zo dňa 16. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II.Žalobkyni priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom rozhodol, že z vecí, ktoré mali žalobkyňa a
žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne: 1.
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V., Obec V., okres Galanta, zapísané na LV č. XX Správy katastra v
Galante, parc.č. 463/2 o výmere 2.467 m2, orná pôda, parc.č. 463/3 o výmere 700 m2, zastavané plochy
a nádvoria, a parc.č. 463/7 o výmere 994 m2, záhrady, všetko parcely registra „C” v hodnote 51.200,-
Eur, 2. hnuteľné veci: 2 ks traktobagre Bielorus s nadstavbou - drapák a vidly (bez EČ) v.č. motora OT
1146 typ D-65 a č. stroja 218965 v hodnote 500,- Eur, vozidlo ŠKODA 100 Liaz valník v.č. karosérie TNL

100.020 H2CM1 189/1987 v hodnote 800,- Eur, vozidlo ŠKODA 1203 bez EČ, v.č. karosérie NODBO185
v hodnote 150,- Eur, vibračný cestný valec zakúpený v roku 1995 v hodnote 80,- Eur, traktor RS-09-
bez motora zakúpený v roku 1993 v hodnote 80,- Eur, vysokotlaková umývačka zn. WAP ST-A 80
MG v hodnote 200,- Eur, stojanová vŕtačka 2H/25 rok výroby 1979 v hodnote 150,- Eur, okružná píla
FKA 35/2 m rok výroby 1979 v hodnote 200,- Eur, čelný nakladač HON 053 zakúpený v roku 1995 v
hodnote 200,- Eur, zvarovačka usmernená ZU 315.22 v hodnote 200,- Eur, zvarovačka poloautomat
WP 350 v hodnote 100,- Eur, autožeriav T-148 zakúpený v roku 1994 v hodnote 1.100,- Eur, ŠKODA

706 sklápač v.č. karosérie 342475-209 v hodnote 800,- Eur, autobus ŠL bez EČ v hodnote 600,- Eur,
2 ks stojanová brúska v hodnote 100,- Eur, drevoplynový kotol veľký v hodnote 200,- Eur, teda veci v
celkovej hodnote 56.660,- Eur; II. výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie
jeho podielu sumu 23.455,- Eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, III. výrokom
uložil žalobkyni a žalovanému povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Trnava súdny poplatok vo výške 2.092,50 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, IV. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov

konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1
a 3, § 150 Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenia § 232 ods. 1, 2, 3, § 251, §255 Civilného sporového poriadku, § 2 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 veta prvá, § 7 ods. 8, položky 6 písm.
b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku a výpis z registra trestov.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 11.12.1976.
Rozsudkom okresného súdu č. k. 14C/97/2009-23 zo dňa 17.6.2009 bolo manželstvo strán dňa
17.7.2009 právoplatne rozvedené a týmto dňom došlo k zániku ich BSM. Počas trvania manželstva
nadobudli manželia do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. V., Obec V., okres
Galanta, zapísané na LV č. XX Správy katastra v Galante, parcela č. 463/2 o výmere 2.467 m2, orná

pôda, parcela č. 463/3 o výmere 700 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 463/7 o výmere
994 m2, záhrady, všetko parcely registra „C”, ktorých hodnota bola ocenená znaleckým posudkom č.
205/2018 vypracovaným dňa 24.11.2018 znalcom Ing. Jánom Miklánkom na sumu 51.200,- Eur (keď
ocenená bola iba hodnota pozemkov a nie aj stavieb na nich stojacich, keď aj podľa žalovaného sa jedná
o stavby v dezolátnom stave, ktoré nemajú hodnotu), ako aj prístavba/letná kuchyňa nachádzajúca
sa v O. na R. ulici, ktorá bola postavená počas trvania manželstva ako prístavba k nehnuteľnosti a na

pozemku vlastnícky patriacemu výlučne žalovanému, ktorú následne po rozvode manželstva žalovaný
odpredal (spolu s hlavnou nehnuteľnosťou a pozemkom), pričom hodnota tejto stavby bola ocenená
znaleckým posudkom č. 41/2020 vypracovaným dňa 29.2.2020 znalkyňou Ing. Janou Kvantovou na
sumu 13.100,- Eur. Ďalej nadobudli aj hnuteľné veci: 2 ks traktobagre Bielorus s nadstavbou - drapák
a vidly (bez EČ) v.č. motora OT 1146 typ D-65 a č. stroja 218965, vozidlo ŠKODA 100 Liaz valník v.č.

karosérie TNL 100.020 H2CM1 189/1987, vozidlo ŠKODA 1203 bez EČ, v.č. karosérie NODBO185,
vibračný cestný valec zakúpený v roku 1995, traktor RS-09- bez motora zakúpený v roku 1993,
vysokotlaková umývačka zn. WAP ST-A 80 MG, stojanová vŕtačka 2H/25 rok výroby 1979, okružná píla
FKA 35/2 m rok výroby 1979, čelný nakladač HON 053 zakúpený v roku 1995, zvarovačka usmernená
ZU 315.22, zvarovačka poloautomat WP 350, autožeriav T-148 zakúpený v roku 1994, ŠKODA 706

sklápač v.č. karosérie 342475-209, autobus ŠL bez EČ, 2 ks stojanová brúska, drevoplynový kotol
veľký, v celkovej hodnote 5.460,- Eur. Pri určení hodnoty hnuteľných vecí okresný súd vychádzal zo
svedeckej výpovede Y. T. (s výnimkou čelného nakladača HON 053 zakúpený v roku 1995, o ktorom
svedok tvrdil, že bol predaný žalovaným, žalovaný však uviedol, že sa nachádza v nehnuteľnosti v Obci
V. a má hodnotu /šrotu/ 200,- Eur). Žalobkyňa s hodnotou hnuteľných vecí vyslovila súhlas, žalovaný ju

nenamietal. Ostatné hnuteľné veci uvedené v žalobe alebo v následných vyjadreniach strán sporu buď v
časezánikuBSMneexistovali,nemaližiadnuhodnotu,resp.stranysporuoichvyporiadanieaninežiadali
(ohľadom iných hnuteľných vecí okresný súd rozhodol v konaní pod sp. zn. 13C/175/2011, krajský
súd v konaní sp. zn. 10Co/8/2016). Ohľadom ďalších nehnuteľných vecí nachádzajúcich sa v Obci X.
W. a v lokalite W. T., ktorých vyporiadanie žiadal žalovaný, bolo v minulosti právoplatne rozhodnuté

súdom (konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 13C/31/2012, na krajskom súde pod sp. zn.
23Co/216/2015) tak, že tieto nie sú súčasťou masy BSM (boli síce zakúpené za trvania manželstva strán
sporu, ale manželia nikdy neboli ich vlastníkmi - kupovali ich, aj nadobudli vlastnícke právo k nim deti
bývalých manželov). V čase zániku BSM (17.7.2009) nemal žalovaný žiadne finančné prostriedky na
účtov v peňažných ústavoch.

4. Okresný súd právne uzavrel, že nebolo zistené a preukázané, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XX správy katastra Galante, parc. č. 463/2 o výmere 2.467 m2, orná pôda, parc. č. 463/3 o výmere
700 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 463/7 o výmere 994 m2, záhrady, v hodnote 51.200,-
Eur, boli kúpené „za účelom podnikania“ (v tejto súvislosti žalovaný opakovane poukazoval na §

143 Občianskeho zákonníka), keď sa jednalo o nehnuteľnosti nadobudnuté a užívané v „normálnom
režime“, o ktorých nemožno tvrdiť, že by slúžili podľa svojej povahy výlučne osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov (žalovaného), takýto názor a konštrukcia prezentovaná
žalovaným nemá žiadnu oporu v zákone, ani nevychádza z reality. Nakoľko žalovaný (ktorý mal záujem
tieto nehnuteľnosti prisúdiť do svojho výlučného vlastníctva) sa vyjadril, že nemá žiadne finančné

prostriedky na to, aby vyplatil (v prípade prisúdenia nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva)
vyrovnanie podielu žalobkyni, a keďže žalobkyňa vyslovila súhlas s prisúdením nehnuteľností do
jej výlučného vlastníctva, a zároveň potvrdila, že je schopná vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel,
prisúdil okresný súd predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Nakoľko v čase
rozhodovania okresného súdu už nie je nehnuteľnosť prístavba/letná kuchyňa nachádzajúcu sa v O.

na R. ulici, možné prisúdiť žiadnej zo strán sporu, keďže vlastnícky patrí tretej osobe, okresný súd
jej hodnotu (zistenú znaleckým posudkom č. 41/2020 vo výške 13.100,- Eur) zohľadnil pri výpočte
vyrovnacieho podielu s poukazom na skutočnosť, že táto hodnota bola získaná za trvania manželstva,
zo spoločných prostriedkov patriacich do vtedajšieho BSM, avšak túto hodnotu nadobudol iba žalovaný(zo spoločných prostriedkov bol teda zveľadený majetok iba jedného z manželov). Iné nehnuteľnosti,
ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM neexistujú, napriek tvrdeniu žalovaného, že do BSM
patria aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v X. W. a v lokalite W. T., a ktorých vyporiadania sa dožadoval,

keď ohľadom týchto nehnuteľností bolo v minulosti právoplatne rozhodnuté súdom (v konaní pod sp.
zn. 13C/31/2012, v konaní na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 23Co/216/2015) tak, že tieto nie sú
súčasťou masy BSM. Žalovaným spomínané nehnuteľnosti boli síce zakúpené za trvania manželstva
strán sporu, ale manželia nikdy neboli ich vlastníkmi - kupovali ich, aj nadobudli vlastnícke právo k nim
deti bývalých manželov, to z akých prostriedkov boli kupované, keď žalovaný tvrdí, že z jeho príjmov z

podnikania, nie je pre vyporiadania BSM strán sporu relevantné. Počas trvania manželstva nadobudli
manželia do svojho vlastníctva viaceré hnuteľné veci, z ktorých však ku dňu zániku BSM, resp. jeho
vyporiadania existovali a mali hodnotu, teda boli predmetom vyporiadania iba hnuteľné veci uvedené v
I. výroku rozsudku, ktorých celková hodnota bola stanovená na sumu 5.460,- Eur. Pri určení ich hodnoty
okresnýsúdvychádzalzosvedeckejvýpovedeY.T.,svýnimkouveci-čelnýnakladačHON053,oktorom
Y. T. tvrdil, že bol predaný žalovaným, žalovaný však uviedol, že sa nachádza v nehnuteľnosti v Obci

V. a má hodnotu (šrotu) 200,- Eur. Žalobkyňa s hodnotou hnuteľných vecí vyslovila súhlas, žalovaný ju
nenamietal. Ostatné hnuteľné veci uvedené v žalobe alebo v následných vyjadreniach strán sporu buď v
časezánikuBSMneexistovali,nemaližiadnuhodnotu,resp.stranysporuoichvyporiadanieaninežiadali
(ohľadom iných hnuteľných vecí okresný súd rozhodol už v konaní pod sp. zn. 13C/175/2011, krajský
súd v konaní sp. zn. 10Co/8/2016). Všetky hnuteľné veci (okrem nakladača HON 053) sa nachádzajú v

objekte, v ktorom žije žalobkyňa, ktorá tak má reálne lepšie možnosti na dispozíciu s nimi ako žalovaný.
NakladačHON053sanachádzavnehnuteľnostivObciV.,ktorábolaprikázanádovýlučnéhovlastníctva
žalobkyne, teda aj s touto hnuteľnou vecou bude mať žalobkyňa lepšie možnosti na dispozíciu ako
žalovaný. Okresný súd prikázal všetky hnuteľné veci do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalovaný
predložil v priebehu konania potvrdenie T. L. zo dňa 19.11.2018 (s úradne overeným podpisom), ktorým

T. L. potvrdil, že v roku 1986 požičal žalovanému sumu 100.000,- Kčs na kúpu nehnuteľností v Obci
V. - pôžička bola zaplatená žalovaným začiatkom roka 2018. Žalovaný v priebehu konania ohľadom
nadobudnutia nehnuteľnosti v Obci V., resp. kúpnej ceny a prostriedkov na zaplatenie viackrát zmenil
svoje tvrdenia, a nebol schopný ich ustáliť, čo však je možné pripísať dlhému časovému obdobiu (cca.
34 rokov) od doby kedy nastali. Okresný súd mal tak dispozícii doklad o tom, že žalovaný sumu 3.350,-

Eur (ako ekvivalent sumy 100.000,- Kčs) vrátil a k relevantnému spochybneniu tohto tvrdenia (napr.
výsluch T. L.) neprišlo, keď žalobkyňa ho nenavrhla. S poukazom na uvedené okresný súd splatenie
tejto pôžičky (ktorá bola vzatá v čase trvania manželstva) žalovaným po zániku manželstva považoval za
prostriedky, ktoré boli vynaložené z výlučného majetku jedného z manželov (žalovaného) na splatenie
dlhu vzniknutého v čase trvania BSM, preto ich započítal pri výpočte vyrovnacieho podielu ako plnenie v

prospech žalovaného. V čase zániku BSM (17.7.2009) nemal žalovaný (ani žalobkyňa) žiadne finančné
prostriedky na účtov v peňažných ústavoch, neexistovali žiadne ďalšie aktíva ani pasíva, ktoré by mali
byť predmetom vyporiadania BSM. Žalobkyňa získala v rámci vyporiadania BSM do svojho výlučného
vlastníctva majetok v hodnote 56.660,- Eur (nehnuteľnosti v Obci V. v hodnote 51.200,- Eur a hnuteľné
veci spolu v hodnote 5.460,- Eur), žalovaný nezískal do svojho výlučného vlastníctva žiadny majetok (v

hodnote 0,- Eur), ako jeho prospech pri vyporiadní BSM bola započítaná hodnota prístavby na dome na
R. ulici v O. vo výške 13.100,- Eur (ktorú získal do výlučného vlastníctva), a bolo započítané zaplatenie
pôžičky vo výške 3.350,- Eur po zániku BSM (ktorú zaplatil zo svojho výlučného vlastníctva). Rozdiel v
prospech žalobkyne je po sčítaní všetkých hodnôt 46.910,- Eur a potom polovica za účelom vyplatenia
vyrovnacieho podielu ktorú musí vyplatiť žalobkyňa žalovanému je 23.455,- Eur (vzorec výpočtu: /

[51.200,- Eur nehnuteľnosti v Obci V. + 5.460,- Eur hnuteľné veci] - [13.100,- Eur hodnota prístavby na
R. ulici v O. - 3.350,- Eur splatená pôžička po zániku BSM]/ : 2), túto sumu prikázal okresný súd zaplatiť
žalobkyni do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a to s poukazom na výšku sumy
a majetkové pomery žalobkyne, v ktorej možnostiach nie je vyššie uvedenú čiastku zaplatiť do troch dní.

5. Okresný súd zistil majetok účastníkov, ktorý vznikol za trvania BSM (nehnuteľnosti a hnuteľné veci)
vo výške 69.760,- Eur, preto zaviazal v zmysle ustanovenia obe strany sporu spoločne a nerozdielne
zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.092,50 Eur, čo predstavuje súdny poplatok za vyporiadania BSM
(vzorec výpočtu: [51.200 + 5.460 + 13.100] : 100 x 3).

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán
sporu nemá na náhradu trov konania nárok, keďže bol vyporiadaný celý spoločný majetok strán sporu
medzi oboch bývalých manželov rovnakým dielom, a teda nemožno hovoriť o prevažnom úspechu
niektorého z nich v konaní.7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného

sporového poriadku. Argumentoval tým, že ohľadom záveru, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú.
V., zapísané na LV č. XX, neboli zakúpené za účelom podnikania, dospel okresný súd k nesprávnemu
právnemu záveru. Okresný súd výsluchom svedka Y. T. (syna) si osvojil jeho vyjadrenie týkajúce sa
hodnoty hnuteľných vecí, avšak na druhej strane jeho výpoveď týkajúcu sa časti, v ktorej uviedol, že na
pozemku v obci V. sa pestovala zelenina za účelom jej predaja (bol predmet podnikania žalovaného)

si neosvojil. V odôvodnení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tomuto vykonanému dôkazu.
SvedokY.T.najednejstranepotvrdil,žeL.žalovanémuposkytolpôžičkunakúpu,avšaknadruhejstrane
tvrdil, že pôžička predstavovala len časť kúpnej ceny, že zvyšok bol platený z rodinných peňazí. Svedok
má záujem na výsledku konania, je v každodennom styku so svojou matkou. Z vykonaného dokazovania
bola preukázaná výška pôžičky 30.000,- Sk, čo postačovala na zaplatenie celej kúpnej ceny. Cena ornej
pôdy sa pohybovala cca 1,- Sk za 1 m2, cena stavebného pozemku, resp. záhrady bola cca 4 až 10,-

Sk/m2, čo podľa rozlohy predstavovalo 12.000,- Sk, zvyšok kúpnej ceny 18.000,- Sk bol dohodnutý
za nehnuteľnosť, ktorá sa na pozemku nachádzala (v súčasnej dobe má nulovú hodnotu). Okresný
súd tvrdenia svedka a žalobkyne, napriek tomu že boli nelogické, žiadnym spôsobom nepreveroval.
Žalobkyňa aj svedok popreli, že by nehnuteľnosti v k. ú. X. W. boli v roku 1988, resp. v roku 2000
kupované z peňazí z BSM. Svedok Y. T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.2.2005 predal žalovanému

nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX (vrátane rodinného domu súp. číslo XXXX) za kúpnu cenu
16.596,96 Eur. Syn Y. T. tvrdil, že nehnuteľnosti kúpil od vlastníka Y. V., no neskôr vyplynulo, že ich
získal podvodom (poukaz na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/151/2006, bol syn uznaný
vinným). Vlastníkom nehnuteľností sa stali dedičia po nebohom Y. V. a žalovaný prišiel o strechu nad
hlavou, navyše syn mu nebol ochotný vrátiť ani zaplatenú kúpnu cenu, z dôvodu že nárok je premlčaný.

8. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje
ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd správne zahrnul nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V.
v BSM strán sporu v 1/1 do masy BSM. Správne poukazuje v bode 23 odôvodnenia napadnutého
rozsudku na to, že žalovaný síce opakovane poukazoval na ust. § 143 Občianskeho zákonníka a tvrdil,

že tieto nehnuteľnosti mali byť zakúpené za účelom podnikania, toto však žalobkyňa sporovala, vyvrátil
to aj svedok Y. T., ktorý neuviedol, že by žalovaný v rámci svojho podnikania obchodoval so zeleninou
vypestovanou v V., ale uviedol, že sa tam dorábala zelenina, a že ju chodili predávať (ako rodina), t.j.
nie v rámci žalovaným tvrdeného jeho podnikania. Ohľadom pôžičky na kúpu týchto nehnuteľností a
jej splácania vznikli v konaní nezrovnalosti vo výpovedi žalovaného ako aj ním predložených listinách,

preto neobstojí argumentácia žalovaného ohľadom kúpnej ceny. Žalovaný síce poukazuje na pôžičku
vo výške 100.000,- Sk, avšak napokon sám v odvolaní tvrdí, že kúpna cena predstavovala sumu
30.000,- Sk + 18.000,- Sk. Práve žalovaným predložené potvrdenie p. L. vyvracia tvrdenie žalovaného,
pretože z tohto vyplýva, že nehnuteľnosť bola zakúpená za sumu 100.000,- Sk. Žalovaný teda na jednej
strane tvrdí, že kúpna cena bola 48.000,- Sk, ale z ním predloženého potvrdenia p. L. vyplýva, že

mala byť zakúpená za inú sumu = 100.000,- Sk. Žalovaného tvrdenia a doklady ním predložené si
vzájomne odporujú. Pokiaľ žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno. Ani pred
skončením dokazovania (pred vyhlásením dokazovania za skončené) žalovaný vykonanie žiadnych
dôkazov nenavrhol. Spochybňovanie svedka Y. T. v odvolaní, t.j. po skončení dokazovania pred súdom
prvej inštancie pri koncentrácii konania, je neprípustné a zároveň ani poukaz na právoplatné odsúdenie

svedka v roku 2006 (zahladené) nemá vplyv na dôkaznú situáciu v tomto konaní a s predmetnou vecou
nesúvisí.

9. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný a uviedol, že žiada, aby
nehnuteľnosť v V. zakúpená v roku 1986 ako podnikateľský objekt bola vylúčená z BSM. Ako podnikateľ

od roku 1986 na 100 % úväzok dorábal zeleninu a ovocie ako produkty na odpredaj v Prahe na trhoch
ako zárobková činnosť. Znalecký posudok č. 205/2018 je zámerne skorumpovaný v záujme zlodejov,
keď námietku okresný súd neakceptoval. Má svedka, pán P. I., ktorý chodil žalovanému pomáhať do
V. pre výkupe ovocia a zeleniny ako i pri prevádzke živnosti. Svedok Y. T. vystupoval ako zaujatý v
záujme nepravdy okradnúť žalovaného o zapožičané investície na podnikanie. Investície 100.000,- Sk,

ktoré žalovanému požičal Ing. L. na zakúpenie nehnuteľnosti v V. a počiatočnú prevádzku podnikania.
Pozemok na W. ceste zakúpil od V. v roku 1999 z výnosov z podnikania v V.. V roku 1996 po celorodinnej
dohode na meno syna Y. T. ako investície do budúcna ako ornú pôdu, čo dosvedčí majiteľka pani Hojová.
V roku 2000 postupne odkúpil objekty a pozemok na syna Y. a dcéru Q.. Znalecký posudok na drobnústavbu z roku 2000 bol skorumpovaný v záujme zlodejov, keď v roku posudku bola nehnuteľnosť po
kompletnej rekonštrukcii novým majiteľom od roku predaja 2017. O nehnuteľné majetky W. cesta a X.
W. bol okradnutý uznesením OS Trnava a KS Trnava č. spisu 13C/31/2012. Hnuteľné veci v X. W., autá,

stavebné stroje, vybavenie dielne v hodnote cca 300.000,- Sk ohodnocoval úmyselne nepravdivo syn
Y.. Pripojil čestné prehlásenie zo dňa 14.2.2020, výzvu zo dňa 5.6.2010.

10. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa
a uviedla, že žalovaným navrhované dokazovanie v predmetnom podaní nie je možné ani vykonať

a ani zohľadniť, nakoľko konanie bolo skoncentrované a teda nie je možné akceptovať, zohľadniť a
ani vykonať neskoro predložené návrhy dôkazov. Ani pred skončením dokazovania (pred vyhlásením
dokazovania za skončené) žalovaný vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Žalovaný sa síce
prezentuje ako nemajetný, avšak v roku 2017 predal rodinný dom v O. na R. ulici, ktorého prístavba
bola predmetom vyporiadania BSM (vklad povolený dňom 4.5.2017), pričom obdržal kúpnu cenu cca.
150.000,- Eur, za ktorú si žalovaný mal možnosť zabezpečiť iné / nové bývanie. List vlastníctva

preukazujúci vklad nového vlastníka bol predložený žalobkyňou podaním zo dňa 28. 5. 2019, pôvodný
list vlastníctva so žalovaným ako vlastníkom bol predložený pri podaní návrhu / žaloby. Nehnuteľností,
na ktoré neustále žalovaný poukazuje a to v X. W. a na W. ceste, tieto neboli správne zahrnuté do
masy BSM, pretože neboli a nie sú vlastníctvom strán sporu. Žalovaný sa v konaní vedenom pred
Okresným súdom Trnava pod č.k. 13C/31/2012 domáhal určenia vlastníckeho práva práve k týmto

nehnuteľnostiam, jeho návrh bol právoplatne zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.
13C/31/2012 zo dňa 17.9.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/216/2015 zo
dňa 7.3.2016. Na námietky žalovaného k znaleckému posudku Ing. Kvantovej, znalkyňa odpovedala a
reagovalazrozumiteľne.Jednakžalovanýničímsvojetvrdenienepreukázal,anivtomtosmerenenavrhol
dokazovanie. Ohradzuje sa voči obvineniam žalovaného, ktoré sú krivé, ničím nepodložené a už vôbec

nepreukázané. Je neprípustné, aby ju žalovaný beztrestne označoval za zlodejku, podvodníčku a
korupčníčku.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, preto postupom podľa § 387
CSP tento potvrdil.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho žalovaného bolo posúdiť, či prvoinštančný súd postupoval

správnespoukazomnaodvolaciedôvodypredostretéžalovanýmvodvolaníakI.výrokomrozhodol,žez
vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá do výlučného
vlastníctva žalobkyne: 1. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V., Obec V., okres Galanta, zapísané na
LV č. XX Správy katastra v Galante, parc.č. 463/2 o výmere 2.467 m2, orná pôda, parc.č. 463/3 o výmere
700 m2, zastavané plochy a nádvoria, a parc. č. 463/7 o výmere 994 m2, záhrady, všetko parcely registra

„C” v hodnote 51.200,- Eur, 2.hnuteľné veci: 2 ks traktobagre Bielorus s nadstavbou - drapák a vidly
(bez EČ) v.č. motora OT 1146 typ D-65 a č. stroja 218965 v hodnote 500,- Eur, vozidlo ŠKODA 100 Liaz
valník v.č. karosérie TNL 100.020 H2CM1 189/1987 v hodnote 800,- Eur, vozidlo ŠKODA 1203 bez EČ,
v.č. karosérie NODBO185 v hodnote 150,- Eur, vibračný cestný valec zakúpený v roku 1995 v hodnote
80,- Eur, traktor RS-09- bez motora zakúpený v roku 1993 v hodnote 80,- Eur, vysokotlaková umývačka

zn. WAP ST-A 80 MG v hodnote 200,- Eur, stojanová vŕtačka 2H/25 rok výroby 1979 v hodnote 150,-
Eur, okružná píla FKA 35/2 m rok výroby 1979 v hodnote 200,- Eur, čelný nakladač HON 053 zakúpený
v roku 1995 v hodnote 200,- Eur, zvarovačka usmernená ZU 315.22 v hodnote 200,- Eur, zvarovačka
poloautomat WP 350 v hodnote 100,- Eur, autožeriav T-148 zakúpený v roku 1994 v hodnote 1.100,- Eur,ŠKODA 706 sklápač v.č. karosérie 342475-209 v hodnote 800,- Eur, autobus ŠL bez EČ v hodnote 600,-
Eur, 2 ks stojanová brúska v hodnote 100,- Eur, drevoplynový kotol veľký v hodnote 200,- Eur, teda veci v
celkovej hodnote 56.660,- Eur, II. výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie

jeho podielu sumu 23.455,- Eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, III. výrokom
uložil žalobkyni a žalovanému povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Trnava súdny poplatok vo výške 2.092,50 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, IV. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi (žalovanému). Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

16. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy
manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka),
ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli

spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo
dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet
ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo
ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len
jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich

po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj
iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi
uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka).

17. V nadväznosti na princíp tzv. surogátu (uznávaný aj súdnou praxou, napr. R 19/1960) treba

vychádzať z toho, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku,
zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Surogátom sú napríklad veci, ktoré si
manželia obstarali z príjmov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (ak sa na nadobudnutie novej veci
použili okrem prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve aj prostriedky v samostatnom vlastníctve
niektorého z manželov, patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Ak ale určitú vec

nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené
vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (to neplatí, ak
sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov
aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto vec do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov).

18. Obdobne aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k záveru, že
vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné
prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovenýzáver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku
niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah
použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec získaná

(kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o
nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale
o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného)
vlastníctva jedného z manželov.

19. Pri nadobúdaní vecí do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne platí a súdna prax vychádza
zo zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria
do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t.j. zo spoločných, a jednak z prostriedkov patriacich
výlučne niektorému z manželov (získaných dedením, darovaním a pod.), stáva sa takáto vec predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To isté platí aj v prípade, ak by boli na nákup veci použité
prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do výlučného vlastníctva niektorého z manželov

a čiastočne použité spoločné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 42/1972, str.
125). Znamená to, že ak ide o vec nadobudnutú za trvania manželstva kúpou (nie dedičstvom alebo
darom), ktorá neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, pričom na jej
zakúpenie neboli použité len finančné prostriedky patriace výlučne len jednému z manželov, v takom
prípade ide vždy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné ustanovenie § 143 Občianskeho

zákonníka, t.j. vec, ktorá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí. Pre úplnosť treba ešte
uviesť, že ak by aj kúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov každého z manželov,
avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť
vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stáva sa táto vec predmetom ich bezpodielového
spoluvlastníctva.

20. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do 3 rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím

súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci
z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník
užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve
a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových
právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti
majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný
na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú
návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný

navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý
strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM
môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku.

21. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej,
t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov.
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo
znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva
strán a ich spoločného hospodárenia.

22. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávkyadlhytotižvustanovení§143Občianskehozákonníkaniesúvysloveneupravené.Pritýchto
osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoréupravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.

Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a
povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj 86/71, R42/1972).

23. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je

založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán
sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a
ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky
potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj to, kto je

nositeľom dôkazného bremena.

24. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

25. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

27. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

28. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

29. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

30. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

31. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonanýchdôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

32. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a

dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

33. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

34. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu

prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd
dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa

aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný

doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

35. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na

základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

36. Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva ako novum právny inštitút

prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný
najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana
sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú
neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinnostístrán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná
právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu,
ktoré neboli urobené včas.

37. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej
koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania,
čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany
sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom

chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe,
túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné
a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na
skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí sa na ne akoby neboli
uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154
CSP). Sudcovská koncentrácia sa neuplatní v sporoch s ochranou slabšej strany, okrem výnimky, ak je

spotrebiteľ v konaní zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).

38. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v článku 5 CSP (súd môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné
úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní). Vo všeobecnosti procesný úkon v zmysle § 153

ods. 1 CSP nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

39. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 a 4
CSP) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. V zásade platí, ak neexistujú
osobitné dôvody, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie

je včasné.

40. Sudcovská a zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení CSP v podstate vylučuje, aby strana
mohla v odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred
súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vychádzajúc z masy

BSM, ktorú označil žalobca už v žalobe, je nutné uviesť, že žalovaná sa z vlastnej vôle nezúčastňovala
pojednávaní, nevyjadrila sa k žalobe žalobcu, čím sa zbavila možnosti namietať závery okresného súdu,
ktoré vyústili k rozhodnutiu okresného súdu. Pokiaľ by sa žalovaná zúčastnila pojednávaní, resp. sa
k žalobe vyjadrila, musel by sa okresný súd jej prípadnou obranou (tvrdeniami) zaoberať, zohľadnil
pri dokazovaní (§ 153 a § 154 CSP) a rozhodovaní. Nestalo sa tak však (dôvodne), preto zákon

neumožňuje strane, aby v odvolacom konaní dôvodila skutočnosťami, ktoré mala predniesť na konaní
pred prvoinštančným súdom, avšak z dôvodu vlastného zanedbania (neprítomnosť na pojednávaní,
nevyjadrení sa k tvrdeniam žalobcu v žalobe) tak neurobila.

41. Na uvedenom základe sa preto odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel,

že strany sporu počas manželstva nadobudli do svojho vlastníctva nehnuteľnosti: nachádzajúce sa v
Obci a k.ú. V., zapísané na LV č. XX správy katastra Galante, parcela č. 463/2 o výmere 2.467 m2,
orná pôda, parcela č. 463/3 o výmere 700 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 463/7 o výmere
994 m2, záhrady, všetko parcely registra „C” (ktorých hodnota bola ocenená /súkromným/ znaleckým
posudkom č. 205/2018 sumu 51.200,- Eur, avšak jedná sa iba o hodnotu pozemkov a nie aj stavieb na

nichstojacich,keďajpodľažalovanéhosajednáostavbyvdezolátnomstave,ktorénemajúhodnotu,ako
aj prístavba/letná kuchyňa nachádzajúca sa v Meste O. na R. ulici (postavená počas trvania manželstva
ako prístavba k nehnuteľnosti a na pozemku vlastnícky patriacemu výlučne žalovanému, a ktorú
následne po rozvode manželstva žalovaný odpredal (spolu s hlavnou nehnuteľnosťou a pozemkom) v
hodnote 13.100,- Eur určenej znaleckým posudkom č. 41/2020. Avšak v čase rozhodovania už prístavbu

nebolo možné prisúdiť žiadnej zo strán sporu, keďže vlastnícky už patrí tretej osobe, a teda okresný
súd správne jej hodnotu zohľadnil pri výpočte vyrovnacieho podielu s poukazom na skutočnosť, že táto
hodnota bola získaná za trvania manželstva, zo spoločných prostriedkov patriacich do vtedajšieho BSM,
avšak túto hodnotu nadobudol iba žalovaný (zo spoločných prostriedkov bol teda zveľadený majetok
iba jedného z manželov).

42. Zároveň okresný súd správne uzavrel, že neexistujú iné nehnuteľnosti, ktoré by mali byť predmetom
vyporiadania BSM, napriek tvrdeniu žalovaného, že do BSM patria aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v X. W. a v lokalite W. T.. K uvedenému je nutné poukázať na to, že žalovaný opomenul skutočnosť,že ohľadom tejto skutočnosti bolo už právoplatne rozhodnuté okresným súdom v konaní pod sp. zn.
13C/31/2012 (rozsudok č. k. 13C/31/2012-115 zo dňa 17.9.2014) v spojení s konaním vedeným na
Krajskom súde v Trnave sp. zn. 23Co/216/2015 (rozsudok č. k. 23Co/216/2015-144 zo dňa 7.3.2016),

tak že návrh žalovaného na určenie vlastníckeho práva bol zamietnutý (nehnuteľnosť v kat. území X.
W., súp. číslo XXXX, na parcele č. 817, zapísaná na LV č. XXX a nehnuteľnosť v kat. území X. W., súp.
číslo XXXX, na parcele č. 810, zapísaná na LV č. XXX), taktiež ani ohľadom nehnuteľností v lokalite
W. T.alovaný neuniesol dôkazné bremeno, že ku dňu zániku manželstva táto patrila do BSM. Okresný
súd zároveň správne ohľadom nehnuteľností v kat. území X. W. a lokalita W. T. tiež uzavrel, že boli síce

zakúpené za trvania manželstva strán sporu, ale manželia nikdy neboli ich vlastníkmi - kupovali ich, aj
nadobudli vlastnícke právo k nim deti bývalých manželov, a to z akých prostriedkov boli kupované, keď
žalovaný tvrdí, že z jeho príjmov z podnikania, nie je pre vyporiadania BSM strán sporu relevantné. S
ohľadom na uvedené nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že žalobkyňa aj svedok popreli, že by
nehnuteľnosti v k. ú. X. W. boli v roku 1988, resp. v roku 2000 kupované z peňazí z BSM.

43. Žalovaný nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX
patria do BSM, keď aj počas konania na súde prvej inštancie tvrdil, že boli zakúpené za účelom
(jeho) podnikania. Podstatným v danej veci podľa odvolacieho súdu je, že podľa výpisu z LV č. XX
(na čl. 3) zápis vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností svedčí obom stranám v podiele 1/1,
pričom v konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté stranami sporu počas manželstva,

teda kupujúcimi boli obaja manželia, nebolo preukázané, že by obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy
neprejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto sa stala táto vec
(nehnuteľnostinaLVč.XX)predmetomichbezpodielovéhospoluvlastníctva.Odvolacísúdpoukazujena
záver okresného súdu, že nebolo zistené a preukázané, že (tieto) nehnuteľnosti boli kúpené „za účelom
podnikania“,jednalosanehnuteľnostinadobudnutéaužívanév„normálnomrežime“,oktorýchnemožno

tvrdiť, že by slúžili podľa svojej povahy výlučne osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z
manželov(žalovaného).Odvolacísúdmázato,žesohľadomnacharakternehnuteľností,sprihliadnutím
na predmet podnikania žalovaného (podľa výpisu zo živnostenského registra na čl. 79), vyplýva, že tieto
nie sú svojou podstatou určené výlučne na výkon povolania žalovaného. Na to, aby bolo možné vylúčiť
vec z BSM (§ 143 Občianskeho zákonníka), musí spĺňať podmienku, že sa jedná o vec, ktorá podľa

svojej povahy slúži výlučne výkonu povolania len jedného z manželov. Ak vec môže slúžiť aj druhému
manželovi, či už pre výkon jeho povolania alebo inak, neprichádza do úvahy vylúčenie veci z BSM z
tohto zákonného dôvodu (pozri obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Obo/71/2010). Pričom uvedený
zaver platí podľa odvolacieho súdu aj pre prípad, že by bolo preukázané podnikanie žalovaného v oblasti
pestovania zeleniny a ovocia (v rokoch 1986 až 1991). S ohľadom na uvedené okresný súd správne

zaradil predmetnú nehnuteľnosti do masy BSM, ktorú aj následne vyporiadal v zmysle napadnutého
výroku I. rozsudku. S poukazom na uvedené, zistenie či na kúpu nehnuteľnosti v k. ú. V. boli použité
čiastočne alebo výlučne a v akej výške prostriedky z pôžičky poskytnutej žalovanému T. L. nebolo pre
zaradenie do masy BSM nevyhnutým. Významným pre rozhodnutie pri vyčíslovaní vyrovnacieho podielu
bolo zohľadnenie splatenia pôžičky v ekvivalente 3.350,- Eur sumy pôžičky 100.000,- Kčs ako (v zmysle

potvrdenia T. L. zo dňa 19.11.2018) žalovaným po zániku BSM, a to započítaním v prospech žalovaného,
čo v konečnom dôsledku ani žalobkyňa nenamietla (nepodala odvolanie). Odvolací súd musí prisvedčiť
okresnému súdu, že žalovaný počas konania ohľadom nadobudnutia nehnuteľnosti na LV č. XX (kúpnej
ceny a prostriedkov na zaplatenie) viackrát zmenil svoje tvrdenia a nebol schopný ustáliť svoje skutkové
tvrdenia a teda jediným (listinným dôkazom), je potvrdenie zo dňa 19.11.2018, z ktorého okresný súd

vychádzal, tak ako už je uvedené vyššie.

44. Prvoinštančný súd postupoval správne aj v rozsahu zistení týkajúcich sa hnuteľných vecí a ich
zaradenia do masy BSM, ktoré neboli (žalobkyňou) ani žalovaným odvolaním napadnuté. Uvedené
sa týka aj určenia hodnoty hnuteľných vecí zistenej okresným súdom v celkovej hodnote 5.460,- Eur,

s ohľadom na výpoveď svedka Y. T.. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že bolo povinnosťou
žalovaného nielen prezentovať skutkové tvrdenie (ceny hnuteľných vecí sú nadhodnotené), t.j., že
hnuteľnosť/sti patriace do BSM má/majú (inú) nižšiu hodnotu, ale uvedené súčasne prostredníctvom
konkrétne ním navrhnutého dôkazného prostriedku aj preukázať. A túto dôkaznú povinnosť mal splniť
do okamihu, kedy okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 154 CSP) a to na pojednávaní dňa

19.8.2020(zápisnicaopojednávanínačl.177).Uvedenésatýkaloajhodnotynehnuteľnostizapísanejna
LV č. XX ako aj hodnoty (prístavby), ohľadom ktorých žalovaný taktiež nesplnil svoju dôkaznú povinnosť
špecifikovanú už v predchádzajúcej vete, keďže nestačí len nesúhlasiť s hodnotou prezentovanou
protistranou (súkromnými znaleckými posudkami). Teda ani ohľadom hodnoty hnuteľných vecí anihodnoty nehnuteľných vecí žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, preto okresný súd postupoval
správne ak pri určení ich hodnoty vychádzal z hodnoty, ktorá bola preukázaná dôkazmi na strane
žalobkyne.

45. Námietku žalovaného, že okresný súd tvrdenia svedka a žalobkyne, napriek tomu že boli nelogické
žiadnym spôsobom nepreveroval, považoval za nedôvodnú, keďže žalovaný nekonkretizoval, ktoré
tvrdenia svedka a žalobkyne považuje za nelogické, a ktoré mal zároveň okresný súd preveriť a prečo.

46. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení
rozsudku sa žiadnym spôsobom nevyjadril k vykonanému dôkazu - výsluch svedka Y. T.. Je nutné
poukázať na to, že jednak v odseku 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd výsluch svedka
označil ako dôkaz, zároveň v odseku 10 citoval obsah výpovede svedka na pojednávaní dňa 19.9.2018,
z ktorej vyplýva (aj), že svedok vo vzťahu k nehnuteľnosti v k. ú. V. uviedol, že tieto boli kúpené bývalými
manželmi s tým, že časť peňazí na kúpu im požičala tretia osoba (pán L.), v nehnuteľnosti rodina nikdy

nebývala, dorábala sa tam zelenina, ktorú následne predávali. Argumentácia žalovaného v odvolaní o
spochybnenítvrdenísvedkanemôževodvolacomkonaníobstáť,pretožeobchádzaustanoveniazákona
o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP) a zároveň aj o zákonnej koncentrácii konania (§ 154
CSP).Bolovecoužalovaného,abypredniesolargumentyprotipravdivosti(zaujatosti)výpovedevkonaní
pred súdom prvej inštancie a vo chvíli keď sporový poriadok takýto prednes pripúšťa.

47. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

48. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť

súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

49. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu

pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

50. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku

upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právneposúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis

a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie.

51. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

52. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

53. Ohľadom tvrdenia žalovaného (ako novota v odvolacom konaní), že cena ornej pôdy sa pohybovala
cca 1,- Sk za 1 m2, cena stavebného pozemku, resp. záhrady bola cca 4-10,- Sk/ m2, čo podľa rozlohy
predstavovalo 12.000,- Sk, zvyšok kúpnej ceny 18.000,- Sk bol dohodnutý za nehnuteľnosť, ktorá sa na
pozemku nachádzala, ako aj tvrdenia (ako novota), že syn Y. T. tvrdil, že nehnuteľnosti kúpil od vlastníka

Y. V., no neskôr vyplynulo, že ich získal podvodom (poukaz na rozsudok Okresného súdu Trnava sp.
zn. 7T/151/2006, bol syn uznaný vinným) a následne sa vlastníkom nehnuteľností sa stali dedičia po
nebohom Y. V. a žalovaný prišiel o strechu nad hlavou, navyše syn mu nebol ochotný vrátiť ani zaplatenú
kúpnu cenu, z dôvodu, že nárok je premlčaný, odvolací súd uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení
s § 384 ods. 3 CSP na uvedené neprihliadol, keď neboli splnené zákonné predpoklady.

54. V súvislosti s kópiou čestného prehlásenia zo dňa 14.2.2020 (na čl. 207) ako aj výzvy zo dňa
5.6.2010, ktoré žalovaný pripojil k vyjadreniu k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného zo dňa
13.1.2021 (na čl.205-206) odvolací súd konštatuje, že, výzvu zo dňa 5.6.2010, odvolací súd uvádza,
že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie, keď neboli splnené

zákonné predpoklady, pričom predmetné písomnosti neboli predložené spolu s odvolaním (teda nešlo
ani o novotu).

55. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré

by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie (vo výrokoch I., II.) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil
vrátane (závislých) výrokoch III. a IV. nenapadnutých výslovne žiadnou odvolacou námietkou.

56. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej priznal
v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu, pričom nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

58. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).