Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519203764
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3519203764.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., zast. Mgr. et. Mgr.
Liviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, proti žalovanému:
Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, so sídlom Brnianska 3, Trenčín, IČO: 37 915 568,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, o
neplatnosť výpovede, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

zo dňa 13. mája 2021, č.k. 10Cpr/53/2019-111, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania r u š í a
vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie schválil zmier, podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi 16.908 eur brutto do 30.06.2021 z titulu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako

zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 9.12.2015. Žalovanému súd prvej inštancie
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď,
ktorú mu dal žalovaný, je neplatná, a aby zaviazal žalovaného na doplatenie mzdy vo výške 1.527,23

eur brutto mesačne.

3. Sporové strany pred pojednávaním navrhli uzatvorenie zmieru, podľa ktorého je žalovaný povinný
zaplatiťžalobcovi16.908eurbruttodo30.06.2021ztitulupracovnejzmluvyuzatvorenejmedzižalobcom
ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 09.12.2015. Na základe tejto dohody
sporové strany zároveň vyhlásili, že sú medzi nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti týkajúce sa

pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
zo dňa 09.12.2015 a nároky s ňou súvisiace s tým, že žalovaný uhradí trovy konania v rozsahu 600 eur
bez DPH, pričom žalobca si nebude uplatňovať vyššie trovy konania.

4. Súd prvej inštancie tento návrh zmieru schválil. Mal za to, že je v súlade s právnymi predpismi.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom výška trov konania bola sporovými stranami vzájomne
odsúhlasená.

6. V zákonnej lehote sa odvolal žalovaný proti výroku o náhrade trov konania.

7. Výrok o trovách konania podľa žalovaného nereflektuje dohodu strán sporu, nakoľko sporové strany
sa dohodli, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 600 eur bez DPH, ateda formulácia náhrady trov konania uvedená v napadnutom uznesení, na základe ktorej je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, nie je vhodná, nakoľko nereflektuje dohodu
strán sporu, navyše môže byť zavádzajúca, nakoľko u žalobcu môže evokovať, že má nárok náhrady

trov konania v rozsahu 100 %. Uvedená formulácia je rovnako nesprávne použitá a v samotnej zápisnici,
v časti o vyhlásení uznesenia, hoci z priebehu konania a samotnej zápisnice vyplynulo, že dohoda v časti
o náhrade trov konania je vo výške 600 eur bez DPH, pričom vyššie trovy žalobca požadovať nemôže.

8. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie v časti o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 600 eur bez DPH.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba v napadnutej časti vo výroku o trovách konania
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

10. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 6CoPr/5/2021 rozhodoval o identickej veci. Senát
odvolacieho sa súdu s týmto rozhodnutím a jeho dôvodmi stotožňuje, preto ich preberá:

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj rozhodnutie formou uznesenia (aj keď nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

15. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vykazuje vady
v zmysle § 389 písm. b) CSP, a teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.
V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie zaťažil napadnuté rozhodnutie

vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom
nezdôvodnil, z akého dôvodu rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.05.2021
vyplýva, že strany sporu zhodne navrhli, aby súd schválil zmier nasledovného znenia: „Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 16.908 eur brutto do 30.06.2021 z titulu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 09.12.2015. Na základe tejto
dohody strany sporu vyhlasujú, že sú medzi nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti týkajúce sa
pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
zo dňa 9.12.2015 a nároky s ňou súvisiace s tým, že žalovaný uhradí trovy konania v rozsahu 600eur bez DPH, pričom žalobca si nebude uplatňovať vyššie trovy konania“. Následne strany sporu a ich
právnizástupcoviadohoduouzavretísúdnehozmierupodpísali.Zobsahuvyššieuvedenejdohodystrán
sporu podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že súčasťou dohody sporových strán o

vysporiadaní práv a povinností bola aj dohoda o trovách konania, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 600 eur bez DPH. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva
aj zo zvukového záznamu o priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto
nesprávne postupoval, keď nepremietol dohodu o trovách konania do rozhodnutia o schválení súdneho
zmieru a nesprávne v napadnutom uznesení výrok o trovách konania formuloval tak, že je samostatným

výrokom a nie je súčasťou dohody o uzavretom zmieri medzi žalobcom a žalovaným, pričom svoje
rozhodnutie o trovách konania ani náležite nezdôvodnil.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vykazuje nedostatky spočívajúce v jeho nepreskúmateľnosti, preto odvolací súd postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne rozhodne v zmysle horeuvedených intencií a
zmier v zrušenej časti trov konania schváli tak, ako bol stranami sporu uzatvorený. Vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2, 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).