Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 3, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27Csp/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318202355
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2318202355.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v spore žalobkyne: J. G., X.. XX.X.XXXX,

L.K.XXXX/X,Š.,Š.S.R.,zastúpenýMgr.StanislavouTichou,advokátkou,sosídlomZakvášov1519/55,
Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o zaplatenie 1.379,72 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1012,62 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,78 %.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku za žalobu v sume
60,50 eur do troch od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Galanta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.3.2018 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.379,72 Eur, titulom bezdôvodného

obohatenia a nahradiť trovy predmetného konania. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že so
žalovaným uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 1.500 Eur so splatnosťou 42
mesačných splátok s výškou splátky (vrátane úrokov) v sume 80,37 Eur, s celkovou čiastkou na úhradu
3.375,54 Eur, s predpokladanou RPMN za úver 70,01%, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01%,
priemernou RPMN za úver 47,29% a poskytnutou čiastkou revolvingu 790,84 Eur. Žalovaný následne
schválil žalobcovi revolvingový úver (bod 6 Žiadosti/Zmluvy) a podpísal žiadosť/zmluvu, s podmienkami:

poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 1.350 Eur so splatnosťou 42 mesačných splátok s výškou splátky
vrátane úrokov 72,33 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.037,86 Eur, RPMN za úver
66,89%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver vo výške 47,29%, poskytnutá
čiastka revolvingu 711,73 Eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75%. Uvádza, že žiadosť v
bode 8 obsahuje Dohodu o poskytnutí služby „na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení podmienok „službu“ spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
splátok úveru, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto službu veriteľovi odplatu vo výške 215,75

Eur. Súčasne obsahuje aj Dohodu o poskytnutí služby aj vo vzťahu k revolvingovému úveru. Bod
7 obsahuje dohodu, v zmysle ktorej dlžník s veriteľom odkazuje na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniachorevolvingovomúverenazadnejstranežiadosti/zmluvy,ktorésúneoddeliteľnousúčasťou
žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ichdodržiavať (obe strany). Uzatvorená úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon v
§ 9 ods. 2 upravuje tzv. obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu formulára

úverovej zmluvy predloženej žalobkyni na podpis žalovaným je zrejmé, že vo vzťahu k obligatórnym
náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, táto má nedostatky, že v nej absentuje údaj konečnej
splatnosti úveru, absentuje výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splatnosť jednotlivých splátok
zahŕňajúcprvúaposlednúsplátku.Absentujeúdajopresnejvýškeúveru,akopovinnejnáležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere a to z dôvodov, že v bode 5 žiadosti/zmluvy, ktorá je návrhom na uzatvorenie

zmluvy je úverový limit 1500 Eur a nie je v súlade s údajom o výške úveru uvedeného v akceptácii návrhu
v bode 6 zmluvy/žiadosti, kde je úverový limit 1.350 Eur. Dohoda obsiahnutá v bode 8 žiadosti/zmluvy
je neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni poskytne úver vo výške 1.350
Eur, žalovaný však v skutočnosti vyplatil žalobkyni len sumu 1.155 Eur, čo odôvodnil tým, že ku dňu
poskytnutia úveru podľa úverovej zmluvy bol splatný poplatok za poskytnutie služby podľa oznámenia o
schválení úveru vo výške 194,50 Eur. Rovnako tak aj dohodu, súhlas so započítaním obsiahnutú v bode

10 zmluvných dojednaní Zmluvy, ktoré boli prílohou žiadosti/zmluvy možno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko odporuje ratio legis inštitútu úveru tým, že žalovaný poskytuje žalobkyni
nižší úver ako bolo dojednané. Žalobkyňa v žalobe upozorňuje na nesúlad ohľadne RPMN, nakoľko
údaj o výške RPMN úveru uvedený v bode 5 žiadosti/zmluvy (70,01%), ktorá je návrhom na uzatvorenie
zmluvy nie je v súlade s údajom o výške RPMN úveru uvedený v akceptácii návrhu v bode 6 zmluvy/

žiadosti (66,89%). Prijatie návrhu na uzavretie úverovej zmluvy žalobcom, urobené úkonmi žalovaného
(vyplnením bodu 6 žiadosti o poskytnutie úveru, vyhotovením listu a odoslaním listu - oznámenia v
zmysle bodu 2.2 zmluvných dojednaní) obsahoval zmenu o údaji o výške RPMN a treba to považovať za
nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany žalobkyne nebol urobený žiadny ďalší písomný
úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že RPMN akceptoval. Žalobkyňa upozorňuje aj na nesprávny

výpočet RPMN a to ako v bode 5 (70,01%) a tiež v bode 6 (66,89%) žiadosti/zmluvy, nakoľko žalovaný
pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože len
takúto sumu možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5
a v bode 6 a predstavuje v skutočnosti 93,02%. Nesprávna výška vyplýva aj z toho, že výška ročnej
úrokovej sadzby úveru je vyššia ako výška RPMN. V závere upozorňuje na neprimeranú výšku odplaty

za poskytnutie úveru , ktorá je 70,01% a podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nakoľko táto zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), v zmluve
je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, žalobkyňa má za to, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa z vyplateného úveru vo výške 1.155,50 Eur zaplatila za obdobie

od 14.6.2016 sumu vo výške 2.535,22 Eur, čím zaplatila vyššiu sumu bež bola poskytnutá úverom bez
poplatkov a bez úroku. Dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia je najmä plnenie bez právneho
dôvodu, plnenie odplaty z neplatného právneho úkonu. Žalobkyňa touto žalobou poukazuje na nespočet
rozhodnutí všeobecných súdov SR vo všetkých inštanciách, ktoré riešili a to aj vo vzťahu k žalovanému
bezúročnosti a bezodplatnosti úverov, neprijateľných zmluvných podmienok. Napr. rozhodnutie KS v

Prešove sp. zn. 18Co/109/2014, KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/934/2015. Ďalej poukazuje na rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ, týkajúce sa ochrany spotrebiteľov.

2. Okresný súd Galanta žalobe vyhovel a dňa 16.3.2018 vydal platobný rozkaz č.k.

27Csp/41/2018-18, proti ktorému však žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd
platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu uznesením č.k. 27Csp/41/2018-51 zo dňa 5.4.2018.

3. V merite veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 27Csp/41/2018-145 zo dňa 25.2.2019, tak že žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Tento rozsudkom v zákonnom stanovenej lehote napadol odvolaním žalovaný,

o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesení, č. k. 11Co/148/2019-220 zo dňa 28.4.2020
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uložil odvolací súd súdu prvej inštancie povinnosť zaoberať sa
námietkou premlčania vznesenou žalovaným v podanom odpore dňa 2.4.2018.

4.Súdvovecivykonaldokazovaniepísomnýmivyjadreniamižalobkynedoplnenejprednesomjejprávnej
zástupkyne, žalovaného, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere,
zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkom - Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, kartou klienta, súhrnnou informáciou o údajoch o novoposkytnutýchspotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012, inšpekčným záznamom Inšpektorátu SOI v
Bratislave, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.

5. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 3.4.2018 popiera dôvodnosť tvrdení žalobkyne o absencii údaja
o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, ako podstatnú
skutočnosť žalovaný zdôrazňuje, že Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen
v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj

zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace
súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Na podporu uvádzaného
žalovaný poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014 - 166,
ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol: V zmysle čl.7 zmluvných
dojednaní (č.l. 138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle
zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z

počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom
splatnosti poslednej splátky. Žalovaný tvrdí, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti
úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi a je totožný
s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o

dátume splatnosti prvej splátky. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne o tom, že tento
údaj musí byť v zmluve obsiahnutý výslovne, nakoľko uvedený záver vylučujú hneď viaceré okolnosti.
Požiadavka na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú
špecifikáciu. V takom prípade by zákonodarca logicky použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad
uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“ alebo v § 10 ods. 2 písm. b),

„dátumy čerpania“ a pod.). Podporne žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby
zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II
rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín

konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje
identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalovaného splnené. Zmluva
o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2013 obsahuje určenie „termínu konečnej
splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov
a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v

zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň
termínom konečnej splatnosti. Žalovaný poukazuje tiež na to, že záver žalobkyne spájajúci bezúročnosť
úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež Smernici 2008/48/ES. Súdny dvor EÚ
vo veci C-42/15 konštatoval, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o

úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej
splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé
spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Žalovaný súčasne

popiera závery žalobkyne o povinnom členení splátky úveru na zložky istina, úrok a iné poplatky.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania
splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ
úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie splátky,

ani tento výklad podávaný žalobcom neobstojí. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS
341/07 uviedol: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných
právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej
normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci
ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy

by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu
právneho predpisu.“ Uvádza, že existujú 4 základné výkladné metódy: jazyková, logická, systematická,
teleologická. Výklad právnej normy nemôže byť založený len na jednom spôsobe výkladu a už vôbec
nie iba na jazykovom výklade. Jazykový doslovný výklad právnej normy podávaný žalobcom odporuje vprvom rade systematickému výkladu. Podstata systematického výkladu spočíva v tom, aký význam má
obsah určitého ustanovenia či pri zohľadnení iných zákonných ustanovení (prípadne ustanovení iného
zákona). V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením,

ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú
tabuľku obsahujúcu rozpis splátok a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky,
potom žalovaný nevidí žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9
ods. 5 zákona, keď dané údaje by už mal obsiahnuté priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o
tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. K argumentácii žalobkyne,

že v zmluve o revolvingovom úvere absentuje údaj o splatnosti jednotlivých splátok úveru, žalovaný
poukazuje na to, že tento výklad je nesprávny, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, aj Súdny dvor
EÚ v rozhodnutí C-42/15 potvrdil, že, cit.: „... ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Žalovaný popiera
tvrdenia žalobkyne o neuvedení presného údaja o výške úveru, pričom svoje tvrdenia zakladá na

porovnávaní sumy úveru uvedenej v zmluve a vyplatenej čiastky. Žalobkyňa pri svojich tvrdeniach v
prvom rade úplne opomína skutočnosti, ktoré sú spojené s vyplatením „nižšej“ sumy ,ako je suma
uvedená v zmluve. Suma úveru vo výške 1.350 Eur bola v prospech žalobkyne poskytnutá tak, že
časť z tejto sumy bola súčasťou vzájomného vysporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť bola
vyplatenávprospechúčtužalobcu.Poskytnutieúverupredstavujezprávnehohľadiskasplneniezáväzku

veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či
dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo aj v tomto prípade.
Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i
nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá
zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Samotná Dohoda o poskytnutí služby

nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa Dohodu o
poskytnutí služby uzavrieť nemusela a v podanej žalobe ani netvrdila a ani nepreukázala opak. Žalovaný
taktiež popiera tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti výšky RPMN. Vzhľadom k tomu, že výpočet RPMN
sa uskutočňuje podľa presného matematického vzorca, ktorého obsah určuje príloha č. 2 k Zákonu o
spotrebiteľských úveroch, čo odôvodňuje situáciu, kedy výška RPMN môže byť nižšia ako výška ročnej

úrokovej sadzby, žalovaný vznáša v tejto súvislosti námietku aj z dôvodu nepredloženia vzorca výpočtu
žalobcom,ktorýbymalobsahovať„správny“údaj.Vzmluveuvedenávýškaodplatyjevsúladesprávnou
úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobkyňa namiesto
právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje zverejnené na
internetovom portáli Národnej banky Slovenska, za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval

explicitne. Zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá v roku 2013. Úverová zmluva, kam patrí
aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach,
ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie

predpisyzObčianskehozákonníka,ktorévroku2013osobitneupraviliotázkyneregulovanéObchodným
zákonníkom. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka
nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate
ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok,
ako sa navrhuje podaným návrhom. Z obsahu tvrdení žalobkyne nevyplýva žiadna konkrétna skutková

okolnosť, ktorá by ho oprávňovala požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namieta
zjavnú neodôvodnenosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tvrdí, že zmluva o úvere je
odplatnou zmluvou, ktorej charakteristickými znakmi sú poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom,
stanovenie sumy týchto prostriedkov a odplata za ich poskytnutie. Tejto skutočnosti si bol dlžník pri
podpise zmluvy plne vedomý. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť vrátiť iba poskytnuté

peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je obligatórne odplatnou, preto je relevantnou a namieste skôr
otázka, či suma splatená nad rozsah istiny odporuje zákonu (vzhľadom k moderačnému právu súdu
v oblasti výšky odplaty za (spotrebiteľský) úver. Žalovaný záverom vznáša námietku premlčania
uplatneného nároku, minimálne pokiaľ ide o úhrady realizované pred 13.03.2015, t.j. v období 3 rokov
spätne od momentu podania žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu

zamietol a súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. K vyššie uvedenému odporu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním súdu oručeným dňa
22.5.2018. Vo svojom stanovisku uvádza, že v procese uzatvárania zmluvy je nesúlad medzi RPMNuvedenom v žiadosti o poskytnutie úveru (bod 5 formulára), ktorú tam vpísal žalovaný a v Zmluve o
revolvingovom úvere (bod 6 formulára), ktorú tam opätovne vpísal žalovaný a teda v časti o výške je
Zmluva o revolvingovom úvere neplatná. Úverová zmluva je dvojstranný úkon. Pokiaľ ide o návrh a jeho

prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva
nevznikne. V danom prípade ide o nepochybne spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou
je dohoda o výške RPMN a zo zmluvy vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu ako je v akceptácii.
Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný minimálne od januára 2016 predkladá spotrebiteľom na podpis
formulárové zmluvy, kde RPMN je uvedená presne, nie ako predpokladaná, z toho teda vyplýva, že ak

v súčasnosti žalovaný nemá problém presne určiť RPMN úveru na základe jemu dostupných údajov o
úvere a jeho čerpaniu, tak v minulosti nemohol mať tento problém a jeho tvrdenia o nedostatočnosti
údajov v čase podpisu zmluvy pre určenie RPMN sú účelové. Žalobkyňa má stále za to, že žalovaný
v úverovej zmluvy neuviedol termín konečnej splatnosti úveru, predovšetkým predmetná formulárová
zmluva neobsahovala ani rubriku s pojmom „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ (v
bodoch 5. a 6.), ale len počet splátok. Tvrdenie žalovaného, že uviedol termín konečnej splatnosti úveru

v oznámení o schválení úveru, čo považuje za dostatočné, je jeho účelovým a nesprávnym tvrdením.
Pokiaľ podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení
úveru, tak toto nebolo podpísané aj dlžníkom, teda sa nejednalo o dvojstranný úkon a nie je možné toto
oznámenie považovať za súčasť uzavretej zmluvy. Oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne
po uzavretí zmluvy, treba považovať za jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy

až jeho akceptovaním zo strany žalobcu, nakoľko oznámenie obsahovalo v porovnaní so samotnou
zmluvou odlišné údaje týkajúce sa RPMN úveru, výšky revolvingu a aj RPMN úveru po revolvingu.
Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu
umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny

zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda
odplatu žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že výška úveru bola uvedená správne, pričom konštatuje,
že použitie započítania pohľadávky z úveru voči odmene z Dohody o poskytnutí služby sú legitímne
žalobkyňa uvádza, že žalovaný dohodou absolútne ignoruje princíp ochrany práv spotrebiteľa. Žalovaný
žalobcovi strhol z úveru poplatok za to, že ak by snáď v budúcnosti žiadal o odklad splátok, tento odklad

mu povolí, ale maximálne troch splátok a to všetko za poplatok 215,75 Eur pri úvere 1.500 Eur. Ide o
hrubú nerovnováhu práv sa povinností účastníkov spornej dohody v neprospech spotrebiteľa a považuje
Dohodu o poskytnutí služby za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto z tohto dôvodu ani započítanie
pohľadávok nemôže v kontexte ochrany spotrebiteľa obstáť. Dohoda nebola podpísaná osobitne, bola
súčasťou hlavnej formulárovej zmluvy o úver a žalobca ju nemal možnosť odmietnuť a nepodpísať. K

porovnávaniu výšky dojednanej úrokovej sadzby a RPMN s údajmi bánk, ktoré podľa žalovaného nie sú
údajom preukazujúcim obvyklú výšku odplaty na finančnom trhu žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie
NS SR 5Cdo/26/2011, v ktorom uvádza, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo

pôžičiek. Tvrdenie žalovaného, že za podstatné prevýšenie odplaty sa považuje odklon od priemernej
sadzby o 25-27% je účelové, pričom percentuálnu výšku tohto odklonu si žalovaný prispôsobil svojej
situácii, nakoľko je známe, že všeobecnými súdmi ustálený a akceptovaný odklon od priemernej sadzby
odplaty na finančnom trhu je maximálne 20%. Vznesenú námietku premlčania žalobkyňa považuje
za nedôvodnú, nakoľko právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nepremlčalo ani v

objektívnej ani v subjektívnej premlčacej lehote. Podľa názoru žalobkyne a názorov súdov v obdobných
prípadoch je objektívna premlčacia doba v danom prípade desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie
žalovaného je potrebné považovať za úmyselné. Vzhľadom na dôvody uvedené v žalobe ako aj na
predmetné zdôvodnenie má žalobkyňa za to, že v tomto prípade existuje množstvo právnych dôvodov,
prektoréjeposkytnutý úveržalobkynibezúročnýabezpoplatkovazároveňuviedla,ženasvojej žalobe

trvá.

7. Dňa 31.7.2018 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne, v ktorom uvádza, že
žalobkyňa nesprávne vysvetľuje ním uvádzané súvislosti v súvislosti s uzavretím zmluvy a údajnou
„dohodou“ o RPMN. Poukazovanie na spôsob uzatvárania zmluvy v inom období (kedy sa zmluva

uzatvára pri komunikácii so zástupcom žalovaného) je pre prejednávanú vec neakceptovateľné, pretože
zmluva medzi sporovými stranami bola uzatváraná odlišne. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne
poukazuje na to, že pri uzatvorení zmluvy nedošlo k žiadnej zmene v údaji RPMM, nakoľko jej výsledná
hodnota bola presne uvedená v bode 6 (čo vylučuje tvrdenia žalobkyne o „absencii RPMN“ v bode6). V bode 5 sa nachádza údaj o RPMN, ktorá je s ohľadom na časové obdobie podania žiadosti
(kedy nie sú známymi všetky relevantné údaje, ktoré sa do zákonného matematického vzorca výpočtu
RPMN vkladajú) označená iba ako predpokladaná - s ohľadom na tú skutočnosť, že RPMN sa určí v

okamihu akceptácie návrhu zo strany veriteľa). Žalovaný postupoval správne, keď zdôrazňoval práve
uvádzanú okolnosť, t.j. okamih výpočtu. Nakoniec, už na základe samotného označenia uvedených
náležitostí musí byť každému spotrebiteľovi zrejmé, že údaje „predpokladaná RPMN“ a „RPMN za
úver“ nie sú synonymami. Žalovaný sa pridržiava svojej doterajšej argumentácie a poukazuje na to,
že obdobné právne závery prezentoval pri svojej rozhodovacej činnosti napríklad aj Krajský súd v

Trenčíne v uznesení, č. k. 5Co/839/2015. Ďalej žalovaný uvádza, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru predstavuje dokument, ktorý má informatívnu povahu a ktorý je iba potvrdením už dojednaných
náležitostí medzi zmluvnými stranami, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy. Cieľom predmetnej listiny
je predovšetkým informovanosť spotrebiteľa titulom zhrnutia už dohodnutých zmluvných údajov -
teda aj termínu konečnej splatnosti, ktorý bol v zmluve vymedzený dostatočným a pre spotrebiteľa
zrozumiteľným spôsobom. Tvrdí, že pokiaľ ide o členenie splátky, výklad podávaný žalobkyňou

neobstojí. Aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 : Nie
je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Žalovaný popiera aj tvrdenia žalobkyne o absencii osobitnej
podpisovej doložky Dohody o poskytnutí služby, nakoľko skutočnosť preukazujúca opak musí byť súdu
známa už z listiny predloženej k doručenej žalobe. Žalobkyňou koncipované tvrdenia sú navyše veľmi

zmätočné, nakoľko na jednom mieste uvádza, že z Dohody nevyplývala osobitná podpisová doložka, v
ďalšom riadku však uvádza, že jej nebola daná možnosť Dohodu odmietnuť a nepodpísať. Ak žalobkyňa
poukazuje na to, že vzorec výpočtu RPMN, ktorý predložil žalovaný, je nesprávny, potom žalovaný
poukazuje na to, že zo strany žalobkyne nedošlo k predloženiu žiadneho dôkazu, ktorý by mal jej
tézy podporiť. K odplate na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný tvrdí, že pripúšťala

výšku RPMN, ako bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere. Ak žalobkyňa operuje s tými
skutočnosťami, že táto v sebe zahŕňa aj výšku odplát tých subjektov, ktoré poskytovali „neprimerané až
úžernícke úroky“, je (bolo) potom vecou zákonodarcu (nie veriteľa) sa s takouto situáciou vysporiadať;
uvedené však nič nemení na tom, že v predmetnom období samotný zákon takúto výšku odplaty
explicitne pripúšťal. Záverom popiera tvrdenia žalobkyne, že by sa žalovaný úmyselne úmyselné

obohatil tým, že by opakovane používal nekalé obchodné praktiky. Podľa komentárovej literatúry
v desaťročnej premlčacej doby sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať
k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo
by teda, kedy povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal

(Vojčík, P. : Občiansky zákonník - komentár. IURA Edition. 2009). Pokiaľ by mala byť v posudzovanom
prípade aplikovaná desaťročná premlčacia doba stanovená v § 107 ods. 2 ObčZ pre prípad získania
úmyselnéhobezdôvodnéhoobohatenia,bolobypretonutnépreukázaťexistenciuvedomostižalovaného
o tom, že existuje skutočnosť, od ktorej odvodzuje vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia.
Existencia úmyslu získať bezdôvodného obohatenia nie je daná s eventualitou, že by bezdôvodné

obohatenie mohlo vzniknúť. Žalobkyňa v podanom vyjadrení neuviedla a ani nepreukázala jedinú
skutočnosť o vedomosti žalovaného o tom, že by mal získavať bezdôvodné obohatenie. Prieči sa
akejkoľvek dokázanej skutočnosti či všeobecnému chápaniu, aby žalovaný mal konať s úmyslom porušiť
právne predpisy a týmto porušením získať bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na uvedené tvrdenia
žalobkyne žalovaný popiera a navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

8. Právny zástupca žalobkyne pred súdom dňa 4.2.2019 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava
podanej žaloby, keď zmluvy bližšie tam definované sú podľa názoru žalobkyne neplatné a zároveň
majú za to, že ak by aj súd vyhodnotil, že platné sú, treba ich považovať za bezúročné a bez
poplatkov z dôvodov bližšie špecifikovaných. Námietku premlčania vznesenú žalovaným pokladá za

neopodstatnenú, keď žalovanému aj v minulosti boli vytýkané nekalé obchodné praktiky. Má za to,
že návrh je dôvodný, je preukázané, že došlo v danom prípade k bezdôvodnému obohateniu, ktoré
žiada vydať. Navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.379,72 Eur s 5% ročným
úrokom z omeškania od 15.6.2016 do zaplatenia a aby priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Žalobkyňa dňa 30.4.2013 písomnou žiadosťou požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového
úveru, pričom v žiadosti v bode 5 uviedla, že požaduje úver vo výške 1.500 Eur, so splatnosťou
úveru v 42 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka (vrátane úrokov), celková čiastka, ktorú
má žalobkyňa zaplatiť, potom predstavuje 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN 70,01%, ročná úrokovásadzba 70,01%, priemerná RPMN 47,29%, ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu
790,84 Eur. V žiadosti sa ďalej v bode 6 nachádzajú údaje o schválenom úvere, a to poskytnutá
čiastka úveru 1.350 Eur, výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) v sume 72,33 Eur, počet splátok

42, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 3.037,86 Eur, RPMN za úver 66,89%, ročná
úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN 47,29 Eur, poskytnutá čiastka revolvingu 711,73 Eur,
celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.835,92 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20%, ročná úroková sadzba úrokov
z omeškania 5,75%.

10. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

11. Podľa § 46 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

12. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.10.

18.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20. Podľa § 107 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona jedočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu

predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a

konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených

spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo

na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej mierynákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 ,zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

25. Súd v prvom rade skúmal naplnenie podstatných náležitostí stanovených ust. § 9 zák. č. 129/2010

Z.z..

26. Podľa názoru súdu na právny vzťah strán sporu na základe uzavretej zmluvy zo dňa 3.5.2013 sa
vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.

27. Z predloženej žiadosti/zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré žalobkyňa ako
dlžník podpísala dňa 30.4.2013 a žalovaný ako veriteľ dňa 3.5.2013 možno ustáliť, že niet pochýb o tom,
že v danom prípade strany sporu mienili uzavrieť individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.350 eur za podmienok
uvedených v bode 6 uvedenej zmluvy. V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že v čase podpísania

žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňou, bola podpísaná len časť 5. zmluvy, t.j. údaje o
požadovanom revolvingovom úvere (kde je uvedené v zátvorke poznámka vyplňte), pričom bod 6. údaje
o schválenom revolvingovom úvere (kde je uvedené v zátvorke poznámka nevyplňujte), boli do zmluvy
dopísané až po podpise žiadosti žalobkyňou, a to žalovaným dňa 3.5.2013 a zároveň bolo žalobkyni
zaslané oznámenie veriteľa o schválení úveru ohľadne zmluvy, kde sú uvedené jednostranne žalovaným

údaje o schválenom úvere, ktoré oznámenie veriteľa už žalobkyňa ako dlžník nepodpisovala. V bode
7. zmluvy žalobkyňa ako dlžník prehlásila, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámila a nemá k nim
žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň v uvedenom bode vzala výslovne na vedomie
a súhlasila s tým, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna, a že veriteľ je oprávnený
po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku úveru jednostranne

znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru. Z uvedenej žiadosti o
poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 30.4.2013, a to
z bodu 5. uvedenej žiadosti vyplýva, že žalobkyňa požadovala úver vo výške 1.500 Eur, so splatnosťou
úveru v 42 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka (vrátane úrokov), celková čiastka, ktorú
má žalobkyňa zaplatiť, potom predstavuje 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN 70,01%, ročná úroková

sadzba 70,01%, priemerná RPMN 47,29%. %. Ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu
790,84 Eur, pričom v zmysle uvedených zmluvných dojednaní v bode 7. tejto žiadosti bolo na vôli
veriteľa, či tomuto návrhu - žiadosti vyhovie resp. nie, pričom toto rozhodnutie záviselo od posúdenia
a po vyhodnotení údajov o dlžníkovi, pričom v zmysle uvedených dojednaní mal možnosť schváliť iné
parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru. Schválenú výšku úveru dopísal do žiadosti žalovaný dňa 3.5.2013, a to do bodu 6. uvedenej
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru takto: poskytnutá čiastka úveru 1.350 Eur, výška mesačnej
splátky (vrátane úrokov) v sume 72,33 Eur, počet splátok 42, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť 3.037,86 Eur, RPMN za úver 66,89%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN
47,29 Eur, poskytnutá čiastka revolvingu 711,73 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník

zaplatiť 1.835,92 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková
sadzba revolvingu 76,20%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75%. Keďže nedošlo k úplnej
akceptácii žiadosti žalobkyne o úver, zo strany žalovaného išlo o uvedenie údajov úveru poskytovaného
za iných podmienok ako navrhla v žiadosti žalobkyňa, zo strany žalovaného ako veriteľa išlo teda o nový
návrh na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý zo strany žalobkyne ako dlžníka nebol písomne akceptovaný,

preto podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo ani k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako
to požaduje ust. § 9 ods. 1 zákona .č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, preto podľa názoru je zmluva v
celom rozsahu neplatná.

28. Súd skúmal dotknutú zmluvu s dôrazom na to, že údaje určujúce základné parametre poskytnutého
spotrebiteľského úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch,
musia byť v zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ
možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj dojednaného revolvingu, výška úrokovejsadzby, odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov atď. Pokiaľ spomínané podstatné náležitosti
zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru a toto nebolo podpísané
aj dlžníkom, nejedná sa o dvojstranný právny úkon a nie je možné ho považovať za súčasť zmluvy

uzavretej medzi stranami sporu. Súd je toho názoru, že spomínané oznámenie nie je súčasťou zmluvy.
Uzatvoreniu zmluvy predchádza ponuka, následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Súd preto
vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný
prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobkyne a danú
skutočnosť nemal preukázanú, keďže toto oznámenie k zmluve nie je podpísané žalobkyňou. Súd

takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v
čase podpisu zmluvy žalobkyňa nevedela, v akej výške a s akými podmienkami jej bude schválený
úver, pretože vypisovala len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru jej malo byť oznámené
následne žalovaným, kde už ale nemala možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je
úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a podobne. Za tejto situácie, keď nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie úveru, išlo o plnenie zo strany žalovaného bez právneho

dôvodu a preto, ak žalobkyňa zaplatil viac ako jej žalovaný poskytol, išlo z jej strany tiež o plnenie
bez právneho dôvodu, a následkom toho bol vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v
rozsahu, v akom žalobkyňa zaplatila viac, ako jej žalovaný poskytol.

29. Súd poukazuje na to, že ak by aj došlo k platnému uzavretiu zmluvy dňa 3.5.2013, tak táto zmluva

s ohľadom na charakter účastníkov a predmet plnenia je zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o
spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu
3.5.2013, kedy mala byť zmluva uzavretá. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje tento
zákon v § 9 ods. 1, 2, ktorý v ods. 1 vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve a v odseku 2 upravuje
zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy, okrem všeobecných náležitostí podľa OZ. Nedostatok

čo i len jednej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ má za následok to, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva v znení v akom bola podpísaná žalobkyňou ako dlžníkom dňa
30.4.2013 a žalovaným ako veriteľom dňa 3.5.2013, neobsahovala náležitosti upravené v § 9 ods. 2
písm. f/, j/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Neobsahovala teda vymedzenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak žalovaný
vo vyjadrení poukazoval na to, že údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený v Oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, tak toto oznámenie bolo vyhotovené žalovaným až po podpise zmluvy
žalobkyňou, t.j. po 30.4.2013, teda v čase podpisu zmluvy žalovaným dňa 3.5.2013. Zmluva túto
zákonom vyžadovanú náležitosť neobsahovala a pokiaľ túto náležitosť obsahovalo oznámenie veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi, išlo o doplnený návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, žalobkyňou
neakceptovaný. Až v samotnom oznámení je uvedená konečná splatnosť úveru. Jednou z obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného
možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v dotknutej zmluve absentuje. Zo žiadneho
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru, nemusí

predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský
úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi
veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo

dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp.
zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi
prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po
jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník
povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch

a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v
akýchtermínoch,resp.kedy,vakejvýškeaakodlhojepovinnýplniťpovinnostivyplývajúcemuzozmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012. 32).

31. Zmluva tiež neobsahovala údaj o RPMN úveru, pretože v zmluve v časti 5. je uvedená len
„predpokladaná RPMN“. Uvedenie predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienku upravenú v §
9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, t.j. uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzavretia zmluvyo spotrebiteľskom úvere. V zákone sa ako náležitosť zmluvy vyžaduje uvedenie presného údaja o
RPMN (nie predpokladanej) a účelom zákona bolo, aby spotrebiteľ mal možnosť na základe tohto
jednoznačného a presného údaja porovnať produkty na úverovom trhu, dozvedieť sa celkové náklady

na úver a posúdiť výhodnosť úveru. Údaj označený ako predpokladaný spôsobuje stav právnej neistoty
spotrebiteľa.

32. Taktiež súd mal preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o

spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy
je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
Údaj o termínoch splátok úveru žalovaný ako dodávateľ uviedol až do oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi zo dňa 3.5.2013, pritom toto oznámenie je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka považovať za nový návrh zmluvy vzhľadom na to, že tento však nebol žalobkyňou podpísaný,

nemohol sa ani stať súčasťou zmluvy.

33. Neuvedenie náležitostí upravených v § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom ku dňu 3.5.2013, spôsobuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom ku dňu 3.5.2013 bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalobcovi na základe

predloženej zmluvy, t.j. v konečnom dôsledku rovnaký následok, aký nastáva pri vyššie uvedenom
vyhodnotení vzťahu strán sporu, t.j., že medzi stranami nebola uzavretá platne zmluva o revolvingvom
úvere z dôvodu chýbajúceho konsenzu oboch zmluvných strán.

34. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

bol žalobkyni žalovaným poskytnutý úver v sume 1155,50 eur a táto titulom tejto zmluvy zaplatila
žalovanému sumu 2535,22 eur, teda nad rámec istiny zaplatila sumu 1379,72 eur. Pretože žalovaný
vzniesol námietku premlčania dňa 2.4.2018 v podanom odpore, súd pristúpil k jej vyhodnoteniu.
Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,

ktorý právny poriadok neuznáva. Zákonodarca v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka ustanovil
pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá
je dvojročná (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by
ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa
charakteru získania bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade, že

bolobezdôvodnéobohateniezískanébezúmyselnéhokonania,jejdĺžkajetrirokyaakboltakýprospech
získaný úmyselne, jej dĺžka je desať rokov. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích
dôb, pričom ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo
získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je

upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení
získanom na jeho úkor a plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. V danej veci súd
dospel k záveru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v trojročnej objektívnej
premlčacej dobe, keďže nebolo dokázané, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy vedel, že sa na úkor
žalobcu - spotrebiteľa obohacuje. Pre ustálenie existencie kvalifikovaného úmyslu žalovaného obohatiť

sa na úkor spotrebiteľa nepostačuje argumentácia o zaužívanej praxi dodávateľa eventuálne vedomosť
o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly hlásené za
neplatné, prípadne, že úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné
a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy (pozn. rozsudok KS BB sp.
zn. 14Co/530/2015, sp. zn. 14Co/637/2015, sp. zn. 16Co/746/2015). V danej veci bolo potrebné s

poukazom na § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť premlčanie jednotlivých zaplatených
splátok, pričom trojročná premlčacia doba plynie odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky.
Z karty klienta je zrejmé že prvý krát plnila žalobkyňa dňa 27.6.2013 v sume 72,33 eur a posledný krát
14.6.2016 v sume 3,67 eur. Keďže žalobkyňa mala platiť len splátky očistené od úrokov a poplatkov,
istinu v sume 1155,50 eur zaplatila už dňom 22.9.2014. Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená

dňa 13.3.2018 (§ 156 CSP), čo znamená, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa
v časti uplatneného nároku v sume 367,10 eur ( bezdôvodné obohatenie zaplatené v splátkach dňom
22.9.2014 v sume 1,78 eur, 23.10.2014, 24.11.2014, 31.12.2014, 26.1.2015, 12.3.2015 každá po 72,33
eur a 12.3.2015 v sume 3,67 eur) nevykonala v objektívnej premlčacej dobe, a preto právo žalobkyne sav tejto časti premlčalo. Je pritom irelevantné, kedy sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení dozvedela,
keďže subjektívna doba vždy môže plynúť len v rámci doby objektívnej.

35. Na základe horeuvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, k je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa

výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov
konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

37. Podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu.

38. Znenie § 2 ods. 2 prvej vety ustanovuje, že žalovaný zaplatí poplatok alebo jeho pomernú časť
podľa výsledku konania. Výsledok konania - teda meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej - by malo

byť základom pre výpočet súdneho poplatku, a teda nie pôvodne uplatňovaný nárok žalobcu, aj keď,
samozrejme, môžu byť totožné, ak súd podanej žalobe vyhovie. Vychádzajúc z uvedeného súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 60,50 eur ( 6 % zo sumy 1012,62 eur).

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1379,72 eur. Súd žalobcovi priznal sumu 1012.62 eur .

Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 73,39 % (1012,62 € / 1379,72 € x 100%). Procesný úspech
žalovaného je vo výške 367,10 eur. Vzhľadom k predmetu konania je to 26,61 % (367,10 € / 1379,72 €
x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 46,78
% (73,39% - 26,61 %). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 46,78 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Galanta, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.