Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200277
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8718200277.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobkyne: X. Č.,

H.. XX.XX.XXXX, C. M. XXXX/XX, XXX XX S., práv. zast.: Mgr. Peter Lindeman, advokát, so sídlom
Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 239 290 proti žalovaným: 1/ C. Č.X., H.. XX.XX.XXXX, C. Z.
XXXX/X, XXX XX S., 2/ K. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX,
XXX XX Z., obaja práv. zast.: JUDr. Peter Ďuriš, advokát, s. r. o., so sídlom Murgašova 6, 058 01 Poprad,
IČO: 47 239 468 o zaplatenie dlžnej sumy, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní1/,2/súpovinnízaplatiťspoločneanerozdielnežalobkynisumu10113,16eurspolusúrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 10 113,16 eur od 22.7.2017 do zaplatenia.

II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému 1/, 2/ v rozsahu 100 %, o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

III. O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 11.1.2018 žiadala, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť
peňažnú sumu rovnajúcu sa 1/3 z kúpnej ceny inkasovanej za predaj bytu č. XX nachádzajúceho sa
na S. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na Ulici R., vchod č. XX v Poprade, zapísaného na

LV č. XXXX k. ú. S. podľa kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol Okresným úradom
Poprad, katastrálny odbor povolený pod č. N. XXXX/XXXX dňa 8.12.2016 spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania odo dňa 22.7.2017 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenej dňa 20.11.2003 sa stala vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX k. ú. S., a to byt č. XX nachádzajúci sa na S. poschodí bytového domu,
súpisné číslo XXXX na Ulici R., vchod č. XX v Poprade a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela č. XXXX/

XXX o výmere 690 m2 zastavané plochy a nádvoria vo výške 16/1000-in. Dňa 28.4.2015 na základe
darovacej zmluvy previedla žalobkyňa na svojich synov žalovaného 1/, 2/ spoluvlastnícky podiel k
uvedeným nehnuteľnostiam ku každému zo žalovaných vo výške 1/2 v pomere k celku. Pri uzatváraní
darovacej zmluvy bolo medzi účastníkmi zmluvy zároveň dohodnuté, že predmetné nehnuteľnosti sa
odpredajú a kúpna cena získaná predajom bude rozdelená rovným dielom medzi všetkých účastníkov
darovacej zmluvy zo dňa 28.4.2015, teda aj v prospech žalobkyne. Podľa výpisu z LV XXXX k. ú. S.
boli nehnuteľnosti prevedené zo žalovaných do vlastníctva tretej osoby na základe kúpnej zmluvy pod

č. N. XXXX/XXXX dňa 8.12.2016. Za odpredaj tohto bytu však nebola žalobkyni zo strany žalovaných
poukázaná žiadna finančná čiastka. Žalobkyňa vyzvala žalovaných, aby jej oznámili stanovisko ohľadom
jej nárokov na vyplatenie pomernej časti inkasovanej kúpnej ceny za predaj bytu. Na túto výzvu žalovaní
nereagovali.2. Žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že v darovacej zmluve neboli dohodnuté žiadne podmienky,
že žalobkyni má byť vyplatený nejaký podiel a dobrovoľne bez matkinej iniciatívy sa rozhodli, že si istú
časť zo získanej sumy z odpredaných nehnuteľností odložia, aby mohli s ňou disponovať iba oni dvaja

a bola to ich dobrá vôľa, aby v prípade potreby mohli pomôcť matke aj finančne. Zároveň uviedli, že pri
predaji predmetného bytu sa od matky pri prevode vlastníctva k bytu dozvedeli, že má dlžoby na nájme
uvedeného bytu a úvere a museli vyplatiť dlžné čiastky.
3. Okresný súd Poprad v uvedenej právnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16. apríla 2019. Proti tomuto
rozsudku bolo podané odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 7Co/117/2019-143 zo dňa 27.

februára 2020, právoplatné 21.4.2020, zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a vrátil vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní a rozhodovaní sa súd riadil pokynmi Krajského súdu v
Prešove.
4. Právny zástupca žalobkyne upravil petit návrhu a to tak, že žiada, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 10 113,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 10 113,16 eur od 22.7.2017 do zaplatenia, a to na pojednávaní dňa 30.6.2020.

5. Právny zástupca žalovaných navrhol žalobu zamietnuť nakoľko neexistuje žiaden hmotnoprávny
nárok v zmysle Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch na vyplatenie tejto sumy, pokiaľ základ má
byť záznam z mediačného centra, tak výraz zadržiavaná finančná čiastka na účte oboma synmi použila
mediačná pracovníčka a nebol to doslovný prednes účastníkov. V súvislosti s darovaním nemožno mať
akékoľvek podmienky, a pokiaľ to odvodzujú od SMS, keby bol účet zriadený pre žalobkyňu, tak by mala

prístupové právo na tento účet. Tento účet nikdy nebol zriadený na jej meno a z tohto dôvodu nie je nárok
v súlade s Občianskym zákonníkom. Právny zástupca poukázal na ust. 628 Občianskeho zákonníka,
v ktorom sa uvádza, že darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezodplatnosť a za jej poskytnuté plnenie
obdarovaní nie sú povinní poskytnúť darcovi nejaké iné plnenie. Vlastník v prípade predaja predmetného
bytu, ktorý bol získaný darovacou zmluvou nemá žiadnu zákonnú povinnosť vo vzťahu k žalobkyni, či

už z existencie samotného bytu alebo existencie kúpnej ceny, aby mal povinnosť plniť.
6.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,zmluvouoprevodevlastníctvadružstevnéhobytuzo
dňa 20.11.2003, darovacou zmluvou zo dňa 28.4.2015, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 6.3.2015, výpisom
z LV č. XXXX zo dňa 19.12.2017, výzvou na úhradu dlžnej sumy, predžalobnou výzvou, záverečnou
správou z Mediačného centra Poprad zo dňa 30.8.2017, zmluvou o Č. sporiacom účte zo dňa 23.9.2016,

kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.10.2016, zmluvou o prevode vlastníctva bytu
zo dňa 20.11.2003, príjmovým pokladničným dokladom - Spolbyt Poprad zo dňa 23.9.2016 na sumu
124,25 eur, príjmovým pokladničným dokladom - Spolbyt Poprad zo dňa 26.8.2016 na sumu 507,90 eur,
príjmovým pokladničným dokladom - Spolbyt Poprad zo dňa 24.10.2016 na sumu 123,10 eur, príjmovým
pokladničným dokladom - Spolbyt Poprad zo dňa 18.11.2016 na sumu 30 eur, príjmovým pokladničným

dokladom - Spolbyt Poprad zo dňa 10.11.2016 na sumu 456,10 eur, príjmovým pokladničným dokladom
zo dňa 7.9.2016 na sumu 300 eur, výpoveďou vkladu z Č. zo dňa 13.2.2019 (majiteľ účtu: C. Č.Č.),
výpisom z účtu Č. (zostatok na účte ku dňu 20.2.2019 je 10 613,16 eur), zmluvou o sporiacom účte zo
dňa 23.9.2016 (na meno C. Č., úhrada platby 2 195,12 eur), výpisom z Č. (stav k 9.11. - prijatá platba
od K. S. P.. 40 400 eur, výber hotovosti: 10.11. - 5000 eur, 18.11. - 37 400 eur, účet na meno C. Č.),

zistil nasledovný skutkový stav:
7. Je nesporné, že žalobkyňa bola zapísaná ako vlastníčka bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu dňa 20.11.2003 zapísanom na LV č. XXXX k. ú. S. a to byt č. XX nachádzajúci sa
na S. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na Ulici R., vchod č. XX, spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach byt. domu súpisné č. XXXX vo výške 16/1000-in

a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela registra C č. XXXX/XXX o výmere 690 m2 zastavané
plochy a nádvoria vo výške 16/1000-in. Žalobkyňa nepopiera, že uzatvorila darovaciu zmluvu, kde
predmetom daru bola vyššie citovaná nehnuteľnosť a zároveň uviedla, že súhlasila, aby sa byt predal
ale len s podmienkou, že získaná suma za predaj bytu sa rozdelí na tri časti. Žalobkyňa uviedla, že ona
nepotrebuje pomoc synov a že si nájde iného slušného človeka a že žiada len aby jej dali to, čo jej mali

dať, na čom sa dohodli, čiže peniaze.
8. Žalovaní 1/, 2/ nepopierali tú skutočnosť, že zriadili účet a že bola tam suma cca 18 000 eur, z ktorej
bolo hradené presťahovanie žalobkyne, bol uhradený dlh banke a bola jej poukázaná suma v hotovosti
cca3000eur.Žalovanínepopreli,žetietofinančnéprostriedkybolinaúčte,ktorísamidobrovoľnezriadili,
a to pre účel, ak by matka bola vo finančnej núdzi alebo v zhoršenom zdravotnom stave.

9. Žalobkyňa uzatvorila darovaciu zmluvu dňa 28.4.2015, kde obdarovanými boli žalovaní 1/, 2/
a predmetom daru bola nehnuteľnosť, a to byt č. XX na S. poschodí Ulica R. XXXX/XX vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. V žiadnejčasti darovacej zmluvy nie je uvedená podmienka, že je obmedzené vlastnícke právo žalovaných a že
žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni cenu v prípade predaja nehnuteľnosti.
10. Súd mal preukázané, že dňa 26.10.2016 medzi žalovaným 1/ a 2/ ako predávajúcimi a kupujúcim

bola uzatvorená kúpna zmluva, kde predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť, ktorú žalobkyňa darovala
žalovaným. Kúpna cena bola stanovená na výšku 57 800 eur. Vo svojom vyjadrení dňa 2.7.2018
žalovaný 2/ uviedol, že nemali v úmysle si ponechať celú výšku kúpnej ceny, ale ani nikdy nemali
v úmysle a ani sa nedohodli vyplatiť jej podiel v hotovosti k rukám, nakoľko vedeli, že matka nevie
hospodáriť s finančnými prostriedkami a vytvorili jej účet s prístupovými právami oboch bratov spoločne,

na ktorý uložili sumu jej podielu. Uhradili všetky pozdĺžnosti, aby mala dôchodok bez splátok za úvery
a dlhy. To znamená, že žalovaný 2/ potvrdil, že sumu podielu uložili do banky, síce nie s dispozičným
právom žalobkyne, ale súd má za to, že realizovali túto ústne dohodnutú dohodu. To znamená, že tak
ako bolo dohodnuté, tento podiel bol na účte v banke, avšak bez dispozičného práva.
11. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 6.7.2018 (č. l. 38 spisu) uviedol, že istú časť finančných
prostriedkov z predaných nehnuteľností s bratom odložia na novovytvorený účet, s ktorým budú

disponovať oni a finančné prostriedky žalobkyni poskytnú na základe jej žiadosti. Na svoju obranu
žalovaný uvádza, že žalobkyňa, matka nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami.
12. Súd ďalej poukazuje aj na tvrdenie v SMS správe zo dňa 29.11.2016, ktorú zaslal žalovaný 2/
žalobkyni (č. l. 80 spisu), kde uvádza: „Donesiem ti výpis z banky. A peniaze nie sú na mojom účte. To
je omyl. Sú na účte, kde sú len tvoje peniaze. Tú tvoju pôžičku vybavíme pravdepodobne v stredu.“ Súd

má za to, že aj z vyjadrení, aj z písomnej komunikácie žalovaných 1/, 2/, vyplýva, že bol ústne vykonaný
prejav vôle, že jednu tretinu finančných prostriedkov poukážu z predaja bytu na účet matky, čo aj urobili
a vzhľadom na to, že žalobkyňa podľa ich vyjadrení nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami tak
mali za to, že finančné prostriedky - podiel z predaja nehnuteľnosti budú uložené na účte, avšak bez jej
dispozičného právo, čo bolo potvrdené aj SMS správou.

13. Súd sa nezaoberal pôžičkami, ktoré má v súčasnosti žalobkyňa, nakoľko to nie je predmetom
konania, predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy, ktorú žalobkyňa požaduje od žalovaných.
14. Zo správy od Č., a. s. - pobočka Poprad, mal súd preukázané, že zostatok na účte bol v sume
10 613,16. Právny zástupca žalobkyne vzhľadom k tomu, že žalovaní poskytli žalobkyni 500 eur, znížil
uvedenú sumu o 500 eur, a preto požaduje úhradu sumy 10 113,16 eur.

15.Ustanovenie§3ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
inýchanesmiebyťvrozporesdobrýmimravmi,patríkprávnymnormámsrelatívneneurčitouhypotézou,
t. j. právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak
prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil hypotézu

právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pre použitie korektív „dobré
mravy“ zákon neustanovuje z akých hľadísk má súd vychádzať, vymedzenie hypotézy právnej normy
teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Súdna prax v tomto smere vychádza z
názoru, že za dobré mravy treba pokladať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujúcu podstatné historické tendencie a sú zdielané

rozhodujúcou súčasťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (rozhodnutie NS ČR 21 Cdo
633/2002).
16. Súd dôkladne zhodnotil a vyhodnotil spor a mal potvrdené aj vyjadreniami ako už vyššie uviedol, že
žalovaní zriadili účet, kde boli finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti, keďže sa takto „dohodli“, čo
samozrejme popierajú, ale už logicky postup vyznieva v prospech žalobkyne, čo aj sama tvrdila, že takto

sa dohodli a žalovaní aj potvrdili, aj SMS správou, aj vo svojich vyjadreniach, že tento účet je zriadený
pre ňu, jej účet, avšak dispozičné právo s uvedeným účtom nemá a že fin. prostriedky jej poskytnú, keď
o to požiada a uvedie zároveň aj účel. Súd má za to, že žalovaní bezdôvodne disponovali a následne
zrušili účet, kde boli finančné prostriedky žalovanej. Súd má za to, že zo strany žalovaných došlo k
obmedzeniu práva žalobkyne, nakoľko jej právom bolo disponovať s finančnými prostriedkami tak ako

bolo dohodnuté a to, že žalovaní stanovili obmedzenia, aby nemohla disponovať s účtom z dôvodov, že
nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami, súd toto ich konanie považuje v rozpore s dobrými mravmi,
keďže na tento účel zriadili účet a sami tam uložili finančné prostriedky, nemôžu obmedziť disponovaním
s uvedením účtom žalobkyňu, nakoľko je to v rozpore s princípom vzájomných vzťahov medzi ľuďmi a
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd má
za to, že žalobkyňa sa oprávnene domáha vydania finančných prostriedkov, nakoľko tieto finančné
prostriedky ako aj sami žalovaní uviedli boli jej, avšak účet bol zriadený zo strany žalovaných, resp.žalovaného 1/. To znamená, že žalovaní svojím konaním zasiahli do práv a oprávnených záujmov
žalobkyne - § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19.Súdvuvedenejprávnejveciaplikovalust.§451Občianskehozákonníka.Bezdôvodnýmobohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti,
ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie nie je viazané na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na
úkor iného obohatil. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu alebo spôsobom, ktorý
právny poriadok neuznáva. Znak „bezdôvodnosti“ obohatenia nie je výlučne otázkou výkladu. Ust. § 451

a 454 OZ vymedzujú prípady bezdôvodného obohatenia taxatívne spôsobom, ktorý výkladu ponecháva
veľký priestor. Jeho právna úprava neplní sankčnú funkciu a jeho pôsobenie je čisto reparačné a
sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného.
20. Súd má za to, že v konkrétnom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie a to na základe
skutočnosti, že strany sporu sa ústne dohodli na tom, že po predaji nehnuteľnosti uvedené finančné

prostriedky získané predajom rozdelia na tri diely, čo bolo potvrdené aj SMS komunikáciou medzi
žalovaným 2/ a žalobkyňou a zároveň aj tým, že žalovaný 1/ zriadil účet v Č. banke, kde boli zaslané
finančné prostriedky, avšak dispozičné právo mali žalovaní. Bolo to dohodnuté ústne, síce to žalovaní
popierajú, avšak z ich komunikácie a z vyjadrení súd má za to, že bola ústne uzatvorená takáto dohoda.
Nebol by dôvod vytvárať účet, kde sú uložené finančné prostriedky žalobkyne, avšak bez dispozičného

práva žalobkyne a následne v roku 2019 bol účet zrušený a finančné prostriedky sa na uvedenom účte
nenachádzajú. Súd má za to, že zo strany žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko
ústnou dohodou sa dohodli tak, že finančné prostriedky, čo aj v SMS správe je jasne a zrozumiteľne
uvedené, patria žalobkyni. Jediným dôvodom, prečo tieto finančné prostriedky jej nechceli poskytnúť bol
dôvod, že žalobkyňa nevie finančne hospodáriť s fin. prostriedkami. Súd má za to, že žalovaní získali

majetkový prospech a to tým, že fin. prostriedky, ktoré mali patriť žalobkyni majú vo svojej držbe. To
znamená, že sa obohatili na úkor žalobkyne.
21. Žalovaní sa svojím konaním bezdôvodne obohatili na úkor žalobkyne, a preto súd rozhodol tak, že sú
povinní žalobkyni zaplatiť fin. prostriedky v sume, ktorú súd uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
To znamená, že žalovaní neoprávnene zadržiavajú jej fin. prostriedky aj napriek tomu, že žalobkyňa ich

požiadalapísomne,ústne,abyjejtietofinančnéprostriedkyposkytli.Tútoskutočnosťžalovaníodmietli,a
preto žalobkyňa sa svojho práva domáhala podaním žaloby na súde. Súd poukazuje na to, že na obranu
žalovaní uvádzali, že žalobkyňa nevie hospodáriť s fin. prostriedkami, súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobkyňa nebola obmedzená spôsobilosti na právne úkony, a preto súd nemal dôvod pochybovať o
tom, že vie, resp. nevie hospodáriť s fin. prostriedkami.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania.

24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Úrok z omeškania požaduje žalobkyňa odo dňa 22.7.2017. Listom dňa 4.7.2017, žalobkyňa vyzvala
na úhradu dlžnej sumy z predaja bytu žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorí uvedenú výzvu prevzali dňa

6.7.2017 a na základe ktorej boli povinní žalobkyni uhradiť dlžnú sumu v lehote 15 dní odo dňa doručenia
tejto výzvy. To znamená, že nasledujúci deň po 15-dňovej lehote sa žalovaní dostali do omeškania a od
tohto dňa súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. V danom prípade súd vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/,
2/ v plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná.29. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.