Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 22, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/255/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111231022
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111231022.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: P.. A. E.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 080 01 Prešov, XX.H. XXX p r o t i žalovanému: Slovenská advokátska
komora so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou,
advokátkou so sídlom Prešov, Hlavná 27, o náhradu škody rozhodol

r o z h o d o l :

súd žalobu z a m i e t a ,

žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 213,34 Eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa domáhal začatia konania vo veci
náhrady škody. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX svoj žalobný návrh doplnil a uviedol, že sa domáha
náhrady škody za nesprávne vyúčtovanie právnej pomoci 174 Eur s ročným úrokom z omeškania vo
výške 17,6 % od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, výdavkov na vymáhanie práva 115 Eur, právnej ujmy za
porušenie základných ľudských práv a diskrimináciu v konaní 156 Eur, za prieťahy pri šetrení sťažnosti
2 roky 250 Eur, za návrh na neoprávnené exekučné konanie G. XX/XX, ktoré zasiahlo do súkromia celej
rodiny a trvalo 2 roky 250 Eur, spolu náhrada škody vo výške 945 Eur s príslušenstvom. Svoj žalobný

návrh odôvodnil tým, že advokátovi JUDr. Františkovi Komkovi, ktorý ho zastupoval v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou XC XXX/XXXX o určenie vlastníckeho práva zaplatil
sumu X.XXX,- K.. Právny zástupca si túto sumu vyžiadal a bez potvrdenia prevzal za účelom jej použitia
na súde ako zabezpečenie plynulého konania a úspechu v konaní. Advokát tieto peniaze nepoužil na
súde, ale vyúčtoval ich vo faktúre číslo XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ako odmenu za právnu pomoc.
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcovi odmietol peniaze, ktoré mu žalobca poskytol vydať,
podal sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru dňa XX.XX.XXXX.

Slovenská advokátska komora pri šetrení sťažnosti žalobcu nepostupovala správnym úradným
postupom v súlade so zákonom 152/1998 Zb., keď sťažnosť nevybavila v stanovenej lehote. Nesprávne
ustálila, že advokát pri zastupovaní na vyúčtovaní právnej pomoci postupoval v súlade s vyhláškou číslo
240/1990 Zb. Výsledok šetrenia sťažnosti žalobcu diskriminoval. Žalobca vo svojom písomnom podaní
zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že dňa XX.XX.XXXX zaslal SAK žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. SAK na jeho žiadosť neodpovedala, ani

túto nepostúpila príslušnému orgánu a tým porušila ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 152/1998 Z.z.
tak, že podanú sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX bola povinná sťažovateľovi do piatich dní vrátiť, čo však
neurobila. Vo veci teda konala nesprávnym úradným postupom - § 14 ods. 12 zákona č. 514/2003 Z.z.,
pričom podľa § 10 ods. 1, 2 písmena b) za škodu zodpovedá a preto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že žalobca so žalovaným neuzatvoril žiadnu

zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Žalovaný je nezávislá stavovská organizácia, ktorá kontroluje
spôsob výkonu profesie. Tvrdenia žalobcu potom, že pri šetrení sťažnosti nepostupoval žalovaný v
súlade so zákonom nie sú ničím podložené a sú účelové. Vzniesol námietku premlčania žalobného
návrhu.

Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, písomnými
vyjadreniami žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi v spise, ako aj obsahom spisu Okresného súdu
Prešov XC XX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Žalobca žalovanému dňa XX.XX.XXXX odoslal sťažnosť na advokáta JUDr. Františka Komku, ktorý ho
zastupoval právnej veci o určenie vlastníckeho práva, v ktorom bol neúspešný. Zároveň požiadal SAK

o vrátenie sumy X.XXX,- K., ktoré vyplatil advokátovi formou zálohy.

Žalovaný oznámením o výsledku šetrenia sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu informoval, že advokát
postupoval v súlade so zákonom o advokácii a jeho sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.

ŽalobcažalovanéhožiadosťouzodňaXX.XX.XXXXpožiadalonáhraduškody spôsobenejnezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom pri vybavovaní jeho sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX, ako
aj ďalších opakovaných sťažností. Svoju žiadosť o náhradu škody odôvodnil tým, že SAK pri šetrení
sťažnosti nepostupovala správnym úradným postupom a vydala nezákonný výsledok šetrenia.

V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. X L. XX/XXXX sa žalobca domáhal voči
žalovanému náhrady škody vo výške 945 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 17,6 %
od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom nesprávneho úradného postupu pri šetrení jeho sťažnosti.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie zastavil vzhľadom k späťvzatiu
žaloby žalobcom.

Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom žalobnom návrhu a uviedol, že žalovaný pri šetrení
sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX postupoval nesprávnym úradným postupom vzhľadom k tomu, že ustálil,
že advokát postupoval v súlade s vyhláškou 240/1990 Zb. a správne určil výšku tarifnej hodnoty
100.000,- Sk, pričom ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, č.k.

XCo/XXX/XX-XXX, advokát bol oprávnený vychádzať len z tarifnej hodnoty 200,- Sk za 1 úkon právnej
pomoci (§ 13 ods. 6 vyhlášky číslo 240/1990 Zb.) Okrem toho SAK porušila zákon tým, že žalobcom
podanú sťažnosť nevrátila do 5 dní a nespolupracovala pri šetrení so sťažovateľom. Žalobca preto
žalovanému dňa XX.XX.XXXX zaslal žiadosť o náhradu škody na predbežné prerokovanie podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Následne potom ako mu zo strany žalovaného v lehote šiestich mesiacov

od podania sťažnosti nedošla žiadna odpoveď, podal žalobu na súd.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného v konaní o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, okrem toho zotrval
na vznesenej námietke premlčania.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa ustanovenia § 27, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré

boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1, ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení platnom v čase vzniku škody, štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonnýmrozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.

Podľa § 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9, ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných

prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej
republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo

spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie
(§ 1 ods. 1).

Podľa § 18, ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia

úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 22, ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa

premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 22, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo
dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Zodpovednosť podľa zákona č. 58/1969 Zb. je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu
na zavinenie. Na jej vyvodenie musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to existencia škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi

vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie
akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v
súvislostisnímdôjdekporušeniupravidielustanovenýchprávnyminormamialebokporušeniuporiadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úkony tzv. úradného postupu samy osebe k
vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia,

alebo ide o inú činnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa
ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom

žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti,
o ktorých sa koná. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného Slovenskú advokátsku komoru. V
zmysle zákona č. 58/1969 Zb. je pasívne legitimovaným subjektom štát, teda Slovenská republika,
v mene ktorého vystupuje ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1 tohto zákona. Tento ústredný orgánsám ale nenesie zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Žalovaný - Slovenská
advokátska komora je svojou povahou profesijnou komorou s povinným členstvom, ktorá združuje
osoby vykonávajúce slobodné povolanie - advokáciu, ktorá má za cieľ sledovať a zastupovať spoločné

profesné, kultúrne a ekonomické záujmy, nie je orgánom verejnej správy ani samosprávy a teda nie je
možné ju považovať ani za verejnoprávnu inštitúciu. Žalovaný ako stavovská organizácia je subjektom
odlišným od štátu a nie je nositeľom právnej povinnosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. Vzhľadom k
uvedenému súd dospel k záveru, že nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného a preto žalobu
zamietol. Žalobný nárok nebolo možné posúdiť ani podľa všeobecných občianskoprávnych ustanovení

o náhrade škody vzhľadom k absencii základného predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného,
keďže ten žalobcovi svojim konaním žiadnu škodu nespôsobil (škoda žalobcovi mala byť spôsobená
advokátom).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vychádzajúc zo zásady úspešnosti uvedenej vo vyššie citovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.,
súd priznal náhradu trov konania žalovanému, voči ktorému súd žalobu zamietol, čo z procesného
hľadiska možno jednoznačne považovať za jeho úspech. Preto súd priznal žalovanému trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v zmysle §§ 10, 14, 16, 17 a 18 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len
„vyhláška“) za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa XX.XX.XXXX, podanie
vyjadrenia vo veci samej zo dňa XX.XX.XXXX a účasť na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX)
po 51,45 Eur (vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu 945,- Eur), režijný paušál 3 x 7,81 Eur, čo spolu
predstavuje sumu 177,78 Eur, čo po zvýšení o 20 % daň z pridanej hodnoty, ktorej platcom je právny

zástupca žalovaného predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 213,34 Eur. Súd v zmysle § 149
ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi, aby tieto trovy konania zaplatil k rukám právnej zástupkyne žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.