Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120261882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6120261882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne Y.. Y.G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M., zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. J. Zemana
101, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
ul. Štefánikova 17, IČO: 31595545, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom

v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 40.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. apríla 2021 č. k. 17Csp/41/2020 - 102,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 29. apríla 2021 č. k. 17Csp/41/2020 - 102 súd prvej inštancie uložil žalovanému

zaplatiť žalobkyni sumu 40.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od
28.11.2019 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalobkyni
priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 92,34 %. Súd prvej inštancie vychádzal zo
skutkového zistenia, že žalovaný je poisťovateľom (poisťovňou), ktorý uzatvoril zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla S. s EČ: M., ktorého vodičkou
(poistenou) v čase poistnej udalosti (dopravnej nehody) bola žalobkyňa, a ktorého prevádzkou bola

poškodeným osobám (Y. Q. a N. R.) spôsobená ujma krytá poistením podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa plnila poškodeným osobám titulom ochrany osobnosti
náhradu nemajetkovej ujmy na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7.12.2018 sp.zn.
20C/47/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.10.2019 sp.zn. 19Co/71/2019
spolu v sume 40.000 eur, v ktorom konaní vystupoval žalovaný ako intervenient, a podanou žalobou sa
domáha od žalovaného náhrady za toto poskytnuté plnenie z titulu práva na plnenie z poistenia podľa

§ 797 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Žalovaný namietal premlčanie uplatneného práva. Súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného
ako nedôvodnú. Uviedol, že táto obrana žalovaného vychádza z predpokladu, že právo na poistné
plnenie si mohla žalobkyňa uplatniť už rok po vzniku dopravnej nehody a následne jej mala plynúť
premlčacia doba v trvaní dvoch rokov. No podľa názoru súdu prvej inštancie momentom, kedy si
žalobkyňa najskôr mohla uplatniť právo na uvedené poistné plnenie, bol prvý deň po uplynutí lehoty na

plnenie podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 20C/47/2017, teda najskôr dňa 15.11.2019.
Dôvodil, že do právoplatnosti uvedeného rozhodnutia žalobkyňa nemala súdom konštitutívne určenú
povinnosť na náhradu nemajetkovej ujmy poškodeným. Je podľa neho všeobecne známou právnouskutočnosťou, že rozsudky súdov ukladajúce povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy majú konštitutívny
(právotvorný) charakter. Do právoplatnosti takéhoto rozsudku, žalobkyňa nemala ani žiadne právo voči
žalovanému, ktoré by mohlo v tom čase podliehať premlčaniu, resp. nemohla začať plynúť premlčacia

doba pohľadávky žalobkyne, pretože táto neexistovala. Preto súd prvej inštancie obranu žalovaného
vyhodnotilakonedôvodnú ažalobežalobkynevčasti vyhovel,zamietoljulenvčastiuplatnenýchúrokov
zomeškania,ktoréprekračovali5%podľakogentnéhoustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníka
s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.. Deň vzniku omeškania ustálil na 26.11.2019. V
danom prípade bolo rozhodnuté o povinnosti žalobkyne plniť nemajetkovú ujmu rozhodnutím súdu, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2019. Žalovaný v konaní vystupoval ako intervenient, preto nemal
dôvod robiť žiadne vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (ako je to špeciálne
upravené v zákone a č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení resp. všeobecne v § 797 ods.2
Občianskeho zákonníka). Lehota 15 dní na plnenie uplynula žalovanému dňom 26.11.2019 (utorok -
pracovný deň), teda už dňa 27.11.2019 bol žalovaný v omeškaní s poistným plnením. Žalobkyňa si
uplatnila úrok z omeškania od 28.11.2019, ktorý jej tak patrí. O trovách konania rozhodol podľa § 255

ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu vyhovujúcej časti podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne. Súdu prvej inštancie
vytýkal nesprávne právne posúdenie námietky premlčania uplatneného nároku. Považuje nárok za

premlčaný. Argumentoval, že, pokiaľ sa nároky na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých na účely
zákona o povinnom zmluvnom poistení, považujú za užšiu kategóriu škody (na zdraví), nie je žiadny
legitímny dôvod na to, aby sa aj tento nárok ako škoda nepremlčiaval, t. j. v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako predpokladá aj zákon v § 15 ods. 2.
Citoval § 104 Občianskeho zákonníka „pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba

rok po poistnej udalosti.“ V danom prípade podľa názoru žalovaného poistnou udalosťou, s ktorou je
spojená jeho povinnosť plniť (či už priamo poškodeným, alebo v prípade dobrovoľnej úhrady zo strany
žalobcu ako zodpovednostného subjektu, žalobcovi), je výlučne dopravná nehoda, a nie až moment
právoplatnosti rozsudku, ako uzavrel súd prvej inštancie. Začiatok plynutia premlčacej doby je určený
objektívne a jej celková dĺžka je stanovená na tri roky (1+2) po poistnej udalosti, a to bez ohľadu na to,

kedy došlo k vzniku nároku. Keďže k dopravnej nehode došlo dňa 25.10.2016, prípadného plnenia z
poistnej zmluvy sa žalobkyňa mohla domáhať podaním žaloby najneskôr dňa 26.10.2019, pričom tak
urobila až 10.03.2020. Žalobkyňa podľa jeho argumentu mohla uplynutiu premlčacej doby zabrániť či už
dobrovoľným plnením tretej osobe, ktorej vznikla škoda, a pred uplynutím premlčacej doby si uplatniť
nárok voči nemu súdnou cestou, alebo mohla podať žalobu na súd pred uplynutím premlčacej doby s

tým, že v konaní by bolo potrebné vyčkať na právoplatné skončenie konania, v ktorom tretia osoba -
poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči nej. Podotkol, že o tom, že je voči nej uplatňovaný
nárok a v akej (maximálnej) výške, žalobkyňa vedela koncom roka 2017.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila a uviedla, že žiada rozsudok potvrdiť. Súhlasila s

odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatnenej námietky premlčania. Dávala
do pozornosti, že, pokiaľ by bol žalovaný označený poškodenými ako žalovaný v konaní vedenom pod
sp.zn. 20C/47/2017, v ktorom bola ako žalovaná označená len ona, s najväčšou pravdepodobnosťou
by bol na plnenie zaviazaný práve žalovaný, s ktorým mala platne uzatvorenú zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení motorového vozidla, ktorým bola poškodeným spôsobená škoda. Nakoľko však v

predmetnom konaní žalovaný vystupoval len ako intervenient, súd zaviazal na plnenie len ju, pričom
bola povinná poškodeným zaplatiť súdom určenú výšku nemajetkovej ujmy z vlastných finančných
prostriedkov. Z toho dôvodu bola následne nútená podať voči žalovanému žalobu, ktorou sa domáhala
úhrady sumy, ktorú bola povinná v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia uhradiť poškodeným. Z
uvedeného teda podľa nej vyplýva, že od žalovaného si mohla právo na predmetné poistné plnenie

prvýkrát uplatniť až deň po uplynutí lehoty na plnenie podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn.
20C/47/2017, teda najskôr dňa 15.11.2019.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:5. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ vyhodnotil obranu
žalovaného spočívajúcu v namietaní premlčania uplatneného práva ako nedôvodnú. Odvolací súd však
k záveru o neexistencii premlčania práva žalobkyne dospel z iných dôvodov ako súd prvej inštancie.

6. Vo veci sa žalobkyňa voči žalovanému ako poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou poisteného motorového vozidla domáha práva na poistné plnenie vo výške ňou plnenej
náhrady nemajetkovej ujmy osobám poškodeným v dôsledku dopravnej nehody z dôvodu poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení (poistka č. XXXXXXXXXX) a vzniku poistnej udalosti, dopravnej nehody
zo dňa 25.10.2016 s následkom odškodnenej ujmy - úmrtia matky poškodených toho istého dňa
25.10.2016.

7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku pri posudzovaní žalovaným vznesenej
námietky premlčania práva na poistné plnenie zaoberal iba jednou zložkou premlčacej lehoty a to

okamihom začatia plynutia premlčacej doby. Nezaoberal sa ďalšou zložkou premlčacej lehoty, a to
jej dĺžkou, ktorá však bola z pohľadu žalovaného rozhodujúca (žalovaný tvrdí existenciu dvojročnej
premlčacej doby).

8. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne citoval § 104 Občianskeho zákonníka upravujúci

okamih začatia plynutia premlčacej doby v danej veci, avšak v samotnom posúdení nie je zmienka
o konkrétnej aplikácii citovaného ustanovenia na vec. Súd prvej inštancie v odôvodnení vysvetľoval
svoj záver o nedôvodnosti námietky premlčania tak, že „premlčacia doba pohľadávky žalobkyne
nemohla začať plynúť do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 20C/47/2017“,
(rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/47/2017 nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2019-

pozn. odvolacieho súdu) resp. na inom mieste, že „si žalobkyňa mohla právo na poistné plnenie voči
poistiteľovi uplatniť najskôr prvý deň po uplynutí lehoty na plnenie podľa rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 20C/47/2017, teda najskôr dňa 15.11.2019.“ Uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie
nedáva jednoznačnú a zrozumiteľnú odpoveď, ktorý deň považuje súd v danej veci za počiatok plynutia
premlčacejdoby, čizapočiatokplynutiapremlčacejdobypovažujedeňpoprávoplatnostirozsudkualebo

deň po uplynutí lehoty na plnenie t.j. vykonateľnosti rozsudku resp. rok po týchto udalostiach alebo po
inej udalosti, pokiaľ súd zároveň cituje § 104 Občianskeho zákonníka. Tým nie je vysvetlená súvislosť
s citovaným § 104 Občianskeho zákonníka.

9. Odvolací súd však súhlasí s aplikáciou súdom prvej inštancie v rozsudku citovaného

§ 104 Občianskeho zákonníka na danú vec, pretože § 104 upravuje špeciálny právny režim začiatku
plynutia premlčacej lehoty práva na poistné plnenie, ktoré je predmetom konania, teda je v danej veci
rozhodným ustanovením.

10. Začiatok premlčacej lehoty vo vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným sa určuje odchylne od

všeobecného pravidla stanoveného v § 101. V prípade práv na poistné plnenie začína premlčacia lehota
plynúť až jeden rok po poistnej udalosti. Tento východiskový bod je stanovený v prospech poisteného a
s určitou rezervou pre predchádzajúce šetrenie a plnenie zo strany poisťovne. Poistné plnenie je splatné
do 15 dní od ukončenia vyšetrovania poisťovateľa, ktoré sa má vykonať bez zbytočného odkladu (§ 797
ods. 3).

11. Podľa § 797 ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Vo väčšine prípadov bude možné bezpochyby určiť dátum,
kedy k tejto skutočnosti došlo. Niekedy sa však tento deň považuje za deň, keď sa vyskytli následky
určitej skutočnosti (napr. v prípade nehody) alebo bol ukončený určitý stav a kedy sa preto mohli

zistiť škodlivé dôsledky (napr. počas povodní). Čo znamená škodná a poistná udalosť, je stanovené v
poistných podmienkach poisťovní.

12. V danej veci premlčacia lehota začala plynúť rok po poistnej udalosti, ktorou sa v zmysle citovaného
§797ods.2vspojeníspoistnýmipodmienkamižalovanéhorozumievznikpovinnostipoisťovnenahradiť

poškodenému škodu /ujmu/ zo škodovej udalosti, ktorou bolo úmrtie matky poškodených 25.10.2016
v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 25.10.2016. Premlčacia lehota práva na poistné plnenie začala
plynúť rok po poistnej udalosti, teda v deň, ktorý je svojím číselným označením zhodný s číselnýmoznačením dňa, v ktorom došlo k poistnej udalosti, t.j dňa 25.10.2017. Rovnaký počiatok premlčacej
lehoty tvrdil žalovaný v odvolaní.

13. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s ďalšou zložkou premlčania a to
dĺžkou premlčacej doby, ktorá otázka bola žalovaným namietaná už v konaní pred súdom prvej inštancie,
a je predmetom aj jeho odvolacej námietky. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani necitoval
ustanovenie rozhodné pre posúdenie dĺžky premlčacej doby.

14. Žalovaný za rozhodné pre posúdenie dĺžky premlčacej doby považuje ustanovenie § 106
Občianskehozákonníkadôvodiactým,žepokiaľsavýlučnevdôsledkuvývojajudikatúrymajúpovažovať
nároky na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých za užšiu kategóriu škody (na zdraví), nie je žiadny
legitímny dôvod na to, aby sa aj tento nárok ako škoda nepremlčiaval, t. j. v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe.

15. Odvolací súd s uvedenou argumentáciou žalovaného nesúhlasí z dvoch dôvodov. Hlavným a
rozhodným dôvodom je skutočnosť, že predmetom konania medzi žalobkyňou a žalovaným nie je právo
na náhradu škodu, ale právo na poskytnutie poistného plnenia z hmotnoprávneho dôvodu uzatvoreného
poistno-zmluvného vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným. Preto v danej veci neprichádza do úvahy
aplikácia žalovaným požadovaného § 106, ktoré normuje špeciálny režim dĺžky premlčacej lehoty pri

práve na náhradu škody, ktoré však nie je predmetom konania ani predmetom vzťahu strán sporu. Na
okraj odvolací súd dodáva, že argumentácia žalobcu o aplikácii § 106 a danosti dvojročnej subjektívnej
premlčacejdoby vprípadeprávananáhradunemajetkovejujmy,ktorúplnilažalobkyňapoškodeným,nie
je správne. Odvolací súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax vyjadrenú v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, a to v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 194/2011 (publikovanom v Zbierke rozhodnutí

Najvyššieho súdu pod č. R 58/2014), sp. zn. 5 Cdo 265/2009, ďalej tiež sp. zn. 1Cdo
100/2009, sp. zn. 5 Cdo 278/2007 (publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 75/2008), sp. zn. 3
Cdo 46/2010, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov
ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktoré podlieha premlčaniu podľa § 101

Občianskeho zákonníka so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou.

16. Pre dĺžku premlčacej lehoty práva na poistné plnenie, ktoré je predmetom tohto konania, zákon
žiaden osobitný právny režim neustanovuje, preto sa uplatní všeobecný režim § 101; premlčacia lehota
bude preto aj v týchto prípadoch trojročná.

17. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd považoval pre posúdenie danej veci (obrany žalovaného)
za rozhodujúce ustanovenia § 104 a § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie však súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku nepoužil. V súlade s ustanovením § 382 C.s.p. preto
odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 101 Občianskeho

zákonníka. Vyjadrila sa žalobkyňa a vyslovila súhlas s použitím § 101 Občianskeho zákonníka.
Uviedla, že premlčanie nároku možné nie je, nakoľko premlčacia lehota je „tri roky plus jeden rok“ z
dôvodu, že ide o práva na plnenie z poistenia v zmysle § 101 a § 104 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedla, že sa domnieva, že lehota na podanie žaloby začala plynúť až právoplatným rozhodnutím
súdu vo veci 20C/47/2017 tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Za nesprávnu argumentáciu

označila „premlčanie nároku v lehote 2+1 rok“. Citovala uznesenie NS SR zo dňa 21.10.2020 sp.zn.
4 Cdo/5/2020.

18. V súdenej veci teda premlčacia lehota, ako už vyššie odvolací súd uviedol, začala plynúť 25.10.2017
a skončila o tri roky v deň zhodný svojím číselným označením (§ 122 ods. 2 Obč. zákonníka) t.j

25.10.2020. Žalobkyňa vykonala svoje právo podaním žaloby dňa 20.03.2020, teda v priebehu plynutia
premlčacej doby. Námietka premlčania vznesená odvolateľom nie je dôvodná, právo žalobkyne nie je
premlčané.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 257 C.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom
konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).