Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 8, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011239
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov

JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanému Z. A., nar.
XX.XX.XXXX v U., trvale bytom J. J., B. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne
stíhanému pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno
d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 9. februára 2022 prejednal odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín
a obžalovaného Z. A. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 21. decembra 2021, sp. zn.

1T/97/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušujú sa pri nezmenenom výroku o vine v napadnutom
rozsudku výroky o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Z. A. odsudzuje podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, 8, § 36
písmeno l), § 39 ods. 2 písmeno d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o uloženom treste prepadnutia veci a uloženom ochrannom dohľade zostávajú týmto
rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.12.2021, sp. zn. 1T/97/2021 bol obžalovaný Z.
A. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j)
Trestného zákona na skutkovom základe, že
sinapresnenezistenommiestevBratislaveaoddoposiaľneustálenýchosôbzadovažovalvnezistených
množstvách omamné látky - heroín, ktorý neoprávnene prechovával v mieste trvalého bydliska v J. J.
a na iných miestach minimálne od januára roku 2021 do dňa 16.06.2021, kedy pri prehliadke iných
priestorov v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A4, EČV: I VIN: R vydal:

- zauzlované mikroténové vrecko, nachádzajúce sa v plastovom vrecku s nápisom „Golden Gate“,
obsahujúce svetlohnedý práškový materiál s hmotnosťou 9.555 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť
heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 10,5 %hmotnostných, obsahujúci 1.003 mg absolútneho heroínu, kde toto množstvo zodpovedá celkovo
obvykle minimálne 67 jednotlivým dávkam drogy v hodnote minimálne 573,30 €,

pričom uvedené omamné látky, ktoré si zabezpečoval aj pre vlastnú potrebu, taktiež distribuoval
viacerým konzumentom drog, a to konkrétne:

- J. K., ktorému odovzdal za cestu autom dňa 16.06.2021 v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A4,
EČV: BN XXXCK, VIN: K XXXXXX na presne nezistenom odpočívadle na ceste medzi I. a J. jednu dávku

heroínu, ktorú J. K. na mieste aj intravenózne užil,

- Z. M., ktorému v období od apríla 2021 do polovice mája 2021 v J. J. na ulici B., po telefonickej dohode
pri osobnom stretnutí pravidelne každý deň, predával jednu až dve dávky heroínu v sume za približne
30,- €,

- Z. B., ktorému od januára roku 2021 do apríla roka 2021 po telefonickej dohode, pri osobnom stretnutí
v J. J. na ulici B. minimálne pätnásťkrát predal vždy jednu dávku heroínu o hmotnosti 0,13 g až 0,20
g za sumu 10,- €,

- Z. B., ktorému od marca roku 2021 do apríla roku 2021 po osobnej dohode v J. J. pred jeho domom

na ulici B., celkovo trikrát predal vždy jednu dávku heroínu za sumu cca 20,- €,

- D. Z., ktorému od marca roku 2021 do apríla roku 2021, po telefonickej dohode pri osobnom stretnutí
v J. J. na ulici B., celkovo dvadsať až tridsaťkrát predal dávku heroínu v sumách od 10,- € do 15,- €,

pričom heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č.139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov do I. skupiny omamných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s

prihliadnutím na § 36 písmeno l) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného
zákona, ako aj § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil ochranný dohľad
1 rok.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona súd obžalovanému uložil
trest prepadnutia vecí, a to:

- 1 ks plastová krabička z Kinder + plastová dóza s obsahom kyseliny citrónovej,
- 4 ks injekčných striekačiek,
- 1 ks kovová lyžička,
- 1 ks digitálna váha,
- 2 ks kovových lyžičiek, z toho 1 ks s plastovou rúčkou čiernej farby a 1 ks kovová lyžica s plastovým

obalom,
- 1 ks plastová krabička so šedým uzáverom + plastová dóza s obsahom kyseliny askorbovej,
- 1 ks plastová krabička hnedej farby s obsahom, 1 ks kovová lyžička, plastové puzdro šedo červenej
farby,
- 1 ks plastová krabička bielej farby + plastová dóza s obsahom kyseliny citrónovej,

- 1 ks mobilný telefón zn. HUAWEI, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,
- 1 ks igelitové vrecko.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podali odvolanie
prokurátora a obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Dodatočne

boli podané odvolania stranami písomne zdôvodnené.Prokurátor krajskej prokuratúry v úvode písomných dôvodov odvolania poukázal na obsah výrokovej
časti napadnutého rozsudku a úvahy okresného súdu vo vzťahu k uloženému trestu. Ďalej prokurátor
uviedol nasledovné:

„S vyššie uvedenými závermi súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a mám za to, že obžalovanému bol
uložený trest v rozpore s § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom súd nesprávne a nezákonne
aplikoval postup podľa§ 39 odsek 1 Trestného zákona a obžalovanému uložil neprimerane nízky trest
odňatia slobody.

V prvom rade považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že u obžalovaného Z. A. sa nejedná o
prvopáchateľa, ktorý by sa iba nedopatrením, resp. svojou nerozvážnosťou dopustili trestnej činnosti,
ale práve naopak, jedná sa o páchateľa s trestnou minulosťou, ktorý si jednoznačne bol vedomý
protiprávnosti svojho konania. Z odpisu registra trestov vyplýva, že bol doposiaľ tri krát súdne trestaný
za spáchanie majetkových trestných činov. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 1 T/85/09 zo dňa 01.10.2010, právoplatného dňa 01.12.2010 za spáchanie prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok a 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Priestupkovo bol
v posledných dvoch rokoch 11 krát postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky. Celkovo má vo

výpise z ústrednej evidencie priestupkov evidovaných 23 priestupkov. Je teda otázne z akého dôvodu
sa javí uloženie trestu v rámci zákonnom ustanovenej trestnej sadzby, ako neprimerane prísne. Práve
s poukazom na osobu obžalovaného sa uložený trest javí ako neprimerane benevolentný a to najmä s
poukazom na jeho doterajší život.

Vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní má procesnoprávne následky spočívajúce v
obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania v súdnom konaní a následnej možnosti upravenia hranice
trestnej sadzby pri uznaní poľahčujúcej okolnosti podľa§ 36 písmeno 1), prípadne písmeno n) Trestného
zákona, avšak takéto vyhlásenie samo o sebe nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu,
čo je ostatne konštatované aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, napríklad v rozhodnutí č.

R 19/1967, kde Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že mimoriadnymi pomermi páchateľa sú
okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa
spoločenskej nebezpečnosti činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu doznal,
ľutoval ho a pomáhal ho objasniť.

Je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/66/2013 zo dňa 3.12.2014,
v ktorom Najvyšší súd SR, rozhodujúc o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. júla
2013, sp. zn. 23To/62/2013 konštatoval, že pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia
- charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov
sa zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver

musí byť zjavný, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného
nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. V aplikačnej praxi
súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného. Za pomery obvineného možno zase

považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností.

Vyhlásenie obžalovaného Z. A. o vine na hlavnom pojednávaní a priznanie sa k spáchaniu trestného
činu, má teda procesnoprávne následky spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania,
avšak takéto vyhlásenie samo osebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne

zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Mám za to, že vzhľadom na samotný úmysel a
cieľavedomosť obžalovaného, ktorý aj keby nepriznal spáchanie trestnej činnosti, tak právna kvalifikácia
skutku by bola bývala nezmenená ako v obžalobnom návrhu. Vo vzťahu k predmetnej skutočnosti
vyhlásenie obžalovaného učinené na hlavnom pojednávaní nijako zásadne nepomohlo k náležitému
objasneniu skutku. Mám zato, že dôkazy, ktoré zabezpečili orgány činné v trestnom konaní boli

dostatočné na usvedčenie obžalovaného zo skutku kladeného mu za vinu. Obžalovaný je z predaja
heroínupriamousvedčovanývýpoveďamištyrochsvedkov,ktoríodnehoheroínnakupovali.Samosudca
pri odôvodňovaní mimoriadne zníženého trestu pri obžalovanom poukazoval na jeho sebakritický postoj
k spáchanej trestnej činnosti. Obžalovaný však v rámci celého prípravného konania popieral spáchanietrestného činu, odberateľov heroínu označoval za jeho dílerov a žiadnym spôsobom nenapomáhal k
objasňovaniu trestnej činnosti. Samosudca v odôvodnení taktiež poukazoval na to, že obžalovaný mal
prestať s páchaním trestnej činnosti pred jeho vzatím do väzby v júni 2021. V tejto súvislosti však

poukazujem na skutočnosť, že obžalovaný bol zadržaný dňa 16.06.2021 s takmer 10 gramami heroínu,
ktoré dobrovoľne vydal spoločne s J. K. pri prehliadke iných priestorov. Sám obžalovaný na hlavnom
pojednávaní v podstate priznal, že pomáhal J. K. so zadovažovaním heroínu od svojho vlastného dílera
v I.. Z výsledkov toxikologického vyšetrenia, ktoré bolo oboznámené na hlavnom pojednávaní naviac
vyplýva, že v čase jeho zadržania bola v jeho krvi zistená prítomnosť heroínu. Zároveň z výsluchu

svedka M. vyplýva, že Z. A. mu heroín predával ešte v máji 2021. Nie je potom celkom zrejmé na akú
prestávku v páchaní trestnej činnosti obžalovaný a jeho obhajca poukazovali a z akého dôvodu si túto
argumentáciu prevzal pri svojom rozhodovaní samosudca Okresného súd Trenčín, ktorý tým okrem
inéhozdôvodňovalmimoriadnezníženietrestu.Samosudcasícepomenovalurčitéokolnosti,ktorépodľa
jeho názoru možno považovať za výnimočné, konkrétne poukázal na už spomenuté údajnú prestávku
od páchania trestnej činnosti obžalovaným pred jeho zadržaním, že heroín, ktorý dobrovoľne vydal v

trestnom konaní „len sprostredkoval" svedkovi Vigodovi a že v jeho prípade by sa nemalo jednať o
„veľkého dílera". S uvedenou argumentáciou samosudcu sa však vôbec nestotožňujem, mám za to, že
ním uvedené okolnosti nemožno v žiadnom prípade považovať za také výnimočné, ktoré by umožňovali
mimoriadne znížiť trest obžalovanému. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že závažnosť spáchaných
skutkov Z. A. zvyšuje aj povaha ním distribuovanej omamnej látky - heroínu, ktorá vykazuje mimoriadnu

nebezpečnosť a škodlivosť pre celú spoločnosť a možno ho označiť za najzávažnejšiu nelegálnu drogu
na Slovensku. Závislosť po užití heroínu v praxi nastáva takmer vo väčšine prípadov už po prvom užití
a potom už dochádza k postupnému rozpadu osobnosti. Jediným zmyslom života užívateľov sa stane
zháňanie drogy, takmer vždy spojené s ďalšou kriminalitou. V zásade možno povedať, že viesť bežný
život popri závislosti na heroíne je prakticky nemožné a užívateľ musí drogu brať už len preto, aby mohol

ako-tak normálne fungovať.

Samosudca napriek k uvedeným skutočnostiam znížil trest obžalovanému na takmer najnižší možný
trest s aplikáciou § 39 odsek 1 Trestného zákona.

Trestná sadzba pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona sa v právnej vede označuje ako relatívne určitá. Zákonodarca teda určil hornú a dolnú hranicu
trestnej sadzby, pričom výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť toho
ktorého trestného činu.

Preto porovnaním trestných sadzieb trestných činov možno zistiť, ktorý z nich je podľa zákonodarcu pre
spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná sadzba zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý je
charakteristický pre trestné činy určitého druhu. K stanoveniu trestných sadzieb za trestné činy určitého
druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že i trestné činy toho istého druhu sa navzájom odlišujú, a to

konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.

Trestnousadzbouzákonodarcavsúladesozásadounullapoenasinelegestanovujesúduistémantinely
pri jeho rozhodovaní, no zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa
okolností konkrétneho prípadu v rámci zákonom relatívne určenej trestnej sadzby.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca práve tým, že určil vysokú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť
za trestný čin spáchaný obžalovanými, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu ako trestného činu
pre spoločnosť vysoko škodlivého.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu.

Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo
strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.Je nesporné, že v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39
Trestného zákona dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie nie je bežné, ale je možné
len v individuálnom prípade existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu, teda v

prípade existencie okolností, ktoré logicky musia mať povahu okolností mimoriadnych.

V tejto súvislosti poukazujem na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v otázke
ukladania trestov „považoval za potrebné pripomenúť, že v praxi sa oveľa častejšie vyskytujú bežné
(nemimoriadne) okolnosti než mimoriadne okolnosti“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 106/2011 z 28.

novembra 2012). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody odôvodnil bežnými okolnosťami.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov
na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu
nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k

zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Zľahčovanie trestnej činnosti je v rozpore s § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého okrem
iného trest má odradiť iných od páchania trestnej činnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Mimoriadne znížený trest uložený obžalovanému v tejto trestnej veci rozhodne nie je spôsobilý
odradiť potenciálnych páchateľov od páchania závažnej a spoločensky nebezpečnej trestnej činnosti
spočívajúcej v dlhodobom predaji omamných a psychotropných látok viacerým osobám, práve naopak.
Štát musí mať záujem na ochrane života a zdravia občanov, ktoré môžu byť ohrozené omamnými,

psychotropnými alebo inými návykovými látkami, ktoré vyvolávajú návyk, psychickú a fyzickú závislosť
ľudí charakterizovanú zmenami správania a tiež zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

Na základe uvedeného mám za to, že použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1
Trestného zákona, bolo v posudzovanej trestnej veci nedôvodné, v dôsledku čoho je uložený trest

odňatia slobody neprimeraný a nezákonný, lebo je mimo zákonnej trestnej sadzby.

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d),
písmeno e) Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 1T/97/2021 zo dňa 21.12.2021 a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak,

že obžalovanému Z. A. uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody, bez použitia ustanovení
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.“

Obhajca obžalovaného v úvode písomných dôvodov odvolania poukázal na obsah výrokovej časti
napadnutého rozsudku a na to, že proti nemu podal odvolanie. Ďalej uviedol nasledovné:

„Obžalovaný som sa rozhodol spraviť vyhlásenie o vine napriek viacerým pochybeniam v prípravnom
konaní a napriek nemožnosti vykonať záverečné preštudovanie spisu s obhajcom, ktorému bol najskôr
zaslaný iný termín preštudovania spisu (29.10. 12.30 hod.), neskôr nebola obhajcovi zachovaná lehota
na preštudovanie spisu advokáta (zasielaný iný termín preštudovania mailom), čo malo za následok,

že sa advokát nedostavil na preštudovanie spisu dňa 12.10.2021, pritom išlo o nutnú obhajobu.
Pochybením bolo, že advokátovi boli odovzdané iné listiny, aké sa nachádzajú v spise (záznam zo
dňa 7.10 8.55 hod.) odovzdaný obsah spisu na USB nosiči, ktorý sa vôbec nedal otvoriť. Ku všetkým
pochybeniam v prípravnom konaní som sa podrobnejšie vyjadroval v žiadosti o prepustenie z väzby zo
dňa 15.10.2021.

Boli mi zamietnuté všetky návrhy na doplnenie dokazovania, konfrontácie, ktorými som chcel dokázať
náš vzťah so svedkami a obdobie, v ktorom som trestnú činnosť páchal.

Rovnako som sa obžalovaný doznal vyhlásením viny aj k vlastníctvu zauzleného mikroténového vrecka

s nápisom Golden Gate, v ktorom sa nachádzal heroín v minimálnej hodnote 573,30 EUR.Vykonanýmdokazovanímvprípravnomkonaníbolopreukázané(čosanepremietlodoobžaloby),žetoto
vrecko bolo vydávané dvomi osobami a na vrecku sa neobjavili moje stopy DNA. Obžaloba skopírovala
znenie uznesenia o vznesení obvinenia, napriek tomu, že K. po vznesení obvinenia odmietol vypovedať.

Oboznámením SMS správ a výsluchom svedkov po vznesení obvinenia bolo preukázané, že vrecko
patrilo v skutočnosti K., ktorého pobyt nie je známy a ktorý práve za účelom kúpy cestoval do B. P..

Faktom ale je, čo som vyhodnotil v rámci vyhlásenia o vine, že by uvedené nemalo vplyv na prípadnú

zmenu právnej kvalifikácie skutku, preto som sa obžalovaný rozhodol spraviť vyhlásenie o vine na
pojednávaní.

Na prípadnú aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu je však dôležité vyhodnotiť všetky okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ako dlho trval a na koľkých osobách bol spáchaný.

Odvolávam sa aj na rozhodnutie NSSR vo veci sp. zn 3To/2/2019, pokiaľ ide o úvahy súdu k výške
uloženého trestu.
„Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa
treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre
spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných

údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce
z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť
ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na
základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Pomery páchateľa sa takisto týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však

nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré
charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre
rôznych páchateľov rôzne citeľný.“

Popis, rozsah reálneho protiprávneho konania

Je pravda, že som svedkom M. B., B. a Z. niekoľkokrát zabezpečil heroín. Ide o 4 osoby, poznáme sa
od malička a mali sme dohodu, že keď bude ktokoľvek z nás kupovať kúpi aj ostatným. Uvedené som
preukazoval aj vzájomnou komunikáciou.

Obdobie, počas ktorého sa tak dialo bolo maximálne počas troch mesiacov. Koniec februára až apríl

2021. Rovnako je dokázané predloženou komunikáciou a výpoveďou svedkov.

Ďalšou komunikáciou čítanou na okresnom súde na hlavnom pojednávaní som sa snažil dokázať, že
som sám ukončil svoje dodávanie heroínu svedkom a ukončil som užívanie, a to na mesiac, možno 6
týždňov presne až do dňa 16.6.2021.

Opätovne sa čítala komunikácia na hlavnom pojednávaní s J. K., ktorá predchádzala dňu 16.6.2021.
J. K. ma žiadal, aby som mu dohodol stretnutie s osobou, od ktorej som si heroín skôr kupoval ja. D.
K. zohnal financie, išiel som s ním do B. P., kde si K. zakúpil heroín. Na stretnutie som šiel, aby som
osobu z B. P. a K. zoznámil.

Cestou do Trenčína som zlyhal a heroín som užil a výsledkom bolo moje zadržanie. K. sa od 16.6.2021
skrýva na neznámom mieste a po vznesení obvinenia odmietol vo veci vypovedať.

Takto som vlastne svojím konaním zabezpečil heroín aj 5-tej osobe J. K.. Od konca apríla do 16.6.2021

som neužíval žiadne omamné látky a chcel som viesť riadny život. Čítali sa oboznamovali správy, kde
som uviedol, že nič nepredávam nemám a už mať ani nebudem.

Vyššie uvedené sa premietlo do znenia obžaloby a teda, že som spolu 5 osobám predával heroín
od januára do júna 2016. Január, presne pritom nikto zo svedkov neuvádzal. Január je jediný krát

spomínaný vo výpovedi B., ktorý uviedol (zhruba od januára 2021). Ďalší svedkovia uvádzajú marec
(svedok M., B., Z.).

K využitiu mimoriadneho zníženia trestu:S ohľadom na okolnosti prípadu ktoré popisujem, osobu obžalovaného, je možné postupovať podľa § 39
ods. 1 Trestného zákona a trest mimoriadne znižovať na 5 rokov. § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona
pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody

kratší ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby aspoň 10 rokov.

Trest vo výmere 5 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody v zariadení s minimálnym
stupňom stráženia svojím charakterom a so zohľadnením osobných pomerov obžalovaného, pre
dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona,

t.j. dosiahnutie individuálno-preventívneho charakteru a s ním následne spojeného generálneho-
preventívneho účinku, by bol dostatočným trestom.
§34 ods. 4 Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Okresný súd mal možnosť ukladať trest s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného
zákona, ktorý takýto postup expressis verbis nevylučuje z dôvodu, že som obžalovaný nikdy nebol vo
výkonetrestuodňatiaslobodyarovnakozidentickýchdôvodovaképopisujempriaplikáciimimoriadneho
zníženia trestu. S ohľadom na závažnosť môjho konania, mieru narušenia, by bola moja náprava lepšie

zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poukazujem aj na aktuálny rozsudok senátu KS Trenčín 2To/139/2021 zo dňa 25.1.2022, kde sa vo veci
ukladal trest s minimálnym stupňom stráženia u obžalovaného rovnakého obzvlášť závažného zločinu,
aleažsdvomikvalifikačnýmiznakmi,podlhšíčasanaviacerýchosobáchaidentickýprokurátorKrajskej

prokuratúry Trenčín ako píše odvolanie, na verejnom zasadnutí, na konkrétnu otázku predsedu senátu
k výkonu trestu obžalovaného nenamietal uloženie trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia u
obžalovaných, ktorí nikdy neboli vy výkone trestu odňatia slobody.

Medzi poľahčujúce okolnosti a dôvod na mimoriadne znižovanie trestu, patrí aj moja snaha o

napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Prostredníctvom advokáta došlo aj k stretnutiu v
operatívnej rovine a predloženiu informácií a dôkazov, ktoré som mal obžalovaný k dispozícii. K
uvedenému boli súdu predložené mailové komunikácie.

S poukazom na moje rodinné zázemie, okolnosti prípadu by bolo použitie vyššej trestnej sadzby ako

5 rokov neprimerane prísne.

Všetky okolnosti prípadu, možnosti nápravy, aktuálne rodinné a osobné pomery dostatočne odôvodňujú
aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný súd Trenčín nepristúpil k čisto formálnej a mechanickej aplikácii mimoriadneho zníženia trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby v mojom prípade a to z dôvodov, ktoré popisujem.

Aj aktuálna rozhodovacia prax súdov dáva za pravdu postupu okresného súdu.

Opakovane sa uvádza, že už samotné priznanie viny ( § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku ) možno považovať za okolnosť prípadu podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku.

Ďalším dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 v súlade s § 34 ods. TZ sú
neúmerne vysoké tresty za drogovú trestnú činnosť v Slovenskej republike. Trest okrem individualizácie

a generálnej prevencie musí byť aj v súlade s humanizáciou trestu a s jej princípmi.

Nijako nespochybňujem nesprávnosť môjho konania, avšak za drogovú trestnú činnosť podľa § 172 ods.
2 TZ základná trestná sadzba je 10-15 rokov, a za trestný čin zabitia podľa § 147 ods. 2 TZ, pri ktorom
následok konania je vyhasnutie ľudského života bez možnosti nápravy, je 9-12 rokov odňatia slobody.

Okrem tohto porovnania, z porovnania trestov v iných právnych systémoch napr. Rakúska a Českej
republiky vyplýva, že výšky trestov v Rakúsku a v Českej republike pre drogové trestné činy sú oveľa
miernejšie a neporovnateľne sú miernejšie moderačné princípy. Ako príklad uvediem § 41 ods. 1 veta 2.RakúskehoTrestnéhozákona-StGB(č.60/1974)možnopáchateľoviuložiťtrestajpoddolnouzákonnou
hranicou trestu ak za skutok nehrozí doživotie, najmenej 6 mesiacov ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov, ďalej podľa § 58 ods. 4 písm. a)

Českého Trestního zákoníku č. 40/2009 Sb. pri znížení trestu odňatia slobody nemožno uložiť trest pod
5 rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň 12 rokov.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa ust. § 321 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku zrušil v odvolaní napadnutej časti rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka

1T 97/2021 zo dňa 21.12.2021 a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že
obžalovanému uloží trest podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného
zákona, ako aj § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) TZ vo výmere 5 rokov a so zaradením podľa § 48 ods. ods.
4 Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu a uviedol nasledovné:

„Proti rozsudku podala Krajská prokuratúra Trenčín odvolanie v môj neprospech v časti výroku o treste.

K odvolaniu Krajskej prokuratúry Trenčín uvádzam nasledovné:

Odsúdenie za prečin v roku 2010 ešte aj za druhovo iný trestný čin, nemôže byť dôvodom, aby nebolo
možné aplikovať mimoriadne zníženie trestu.

Priestupky na úseku cestnej dopravy, počas niekoľkých rokov u osoby, ktorá sa živila ako šofér a ročne
spravila 500 000 km ročne, rovnako nemôže byť dôvodom na takýto postup.

Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že by právna kvalifikácia určite nebola zmenená oproti obžalobnému
návrhu a nie je dôležité moje vyhlásenie o vine. Pritom je zrejmé, že svedok Vigoda po vznesení

obvinenia odmietol vypovedať, jeho pobyt nie je známy ale napriek tomu sa jeho vyjadrenie spred
vznesenia obvinenia do obžaloby premietlo. Koľko by trvalo rozhodnutie okresného súdu vo veci, ak
samotného K. navrhol prokurátor na hlavnom pojednávaní vypočuť.

Dávam do pozornosti, že obžalovaný som mal pôvodne vznesené obvinenie aj s kvalifikačným znakom

po dlhší čas a to iba na základe jednej výpovede svedka B., ktorý keď sa opravil po vznesení obvinenia
došlo k vypusteniu kvalifikačného znaku po dlhší čas. Nie je teda pravda, že by vyhlásenie obžalovaného
nepomohlo k náležitému objasneniu skutku. Dôkazy také isté silné, ako prvotný výsluch B., ktorý sa
premietol bez overovania do uznesenia o vznesení obvinenia.

Za takýchto okolností najmä v prípade, že je preukázané, že svedkovia konali v inom čase úplne
rovnako oko obžalovaný si netrúfam tvrdiť, aký by bol vývoj hlavných pojednávaní. Minimálne pokiaľ ide
o K. by bolo veľmi zaujímavé dokazovanie, ak k dobrovoľnému vydaniu heroínu došlo spoločne s K.,
DNA obžalovaného sa na vrecku nenašla a z vykonaného dokazovania je dokázané, kto si išiel heroín
kupovať.

V odvolaní sa spochybňuje ukončenie protiprávneho konania obžalovaného s odvolaním sa na jediného
svedka M., ktorý uviedol aj máj 2021. Máj 2021 je aj 1.5.2021. Sám M. v tej istej výpovedi uviedol a
je to zachytené aj v obžalobe ,, od mája 2021 abstinujem; nie je teda jasné, ktorá časť výpovede M.
je teda tá hodnoverná. V tom istom výsluchu na ktorý sa odvoláva prokurátor, M. uviedol ,, A. prestal

v tom máji predávať.

Z. B. výsluch 18.6.2021 ,, ja viem, že poslednú dobu asi dva mesiace A. abstinoval “

Z. B. výsluch 18.6.2021 ,, od apríla som u A. nebol, lebo on mi povedal, že nepredáva.... “

Každopádne k obdobiu, počas ktorého som obžalovaný páchal trestnú činnosť, som sa vyjadril vyššie.V závere odvolania popisuje prokurátor trest uložený okresným súdom ako nízky, ktorý nie je spôsobilý
odradiť iných páchateľov od páchania obdobnej trestnej činnosti.

INDIVIDUALIZÁCIA AKO ZNAK PRIMERANOSTI TRESTOV
z pohľadu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 a článku 49 ods. 3 Charty
základných ľudských práv Európskej únie
„Podľa názoru ústavného súdu by v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu bolo
žiaduce, aby sa do budúcna zákonodarca vysporiadal so všeobecne rozšírenou zjednodušenou mylnou

predstavou, v zmysle ktorej prísne trestanie predstavuje zaručený recept na zníženie kriminality, pričom
páchateľ by v podstate mal byť potrestaný nie ako občan majúci základné práva a slobody, ale ako
nepriateľ spoločnosti.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu
bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické

a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle (pod vplyvom médií a vysokej miery punitivity [1] obyvateľstva) predstavuje
produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho
výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky
preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.“ Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky,

dňa 28.11.2012.

Z dôvodov vyššie uvedených navrhujem, aby Krajský súd v Trenčín zamietol odvolanie Krajskej
prokuratúry Trenčín podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach prokurátor zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol mu
vyhovieť. V prípade, že by súd dospel k závere o možnej aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zák., navrhol
primerane sprísniť trest oproti trestu uloženému napadnutým rozsudkom. Odvolanie obžalovaného
navrhol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba zotrvala na svojom písomnom návrhu,
navrhla vyhovieť odvolaniu a odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na

prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných
medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného sú čiastočne
dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami prokurátora
a obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu podaných odvolaní a ich
dôvodov vyplýva, že v nich nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru. Odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Nzákladepreskúmaniaveciodvolacísúdzistil,žeobžalovanýurobilnahlavnompojednávanívyhlásenie
podľa § 257 Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na základe tohto
postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine
je nenapadnuteľné odvolaním. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal právomoc v tomto konaní
preskúmavať správnosť a zákonnosť výrokov napadnutého rozsudku o vine obžalovaného.

Z podaných odvolaní prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolania boli podané proti výrokom
napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému. Preto prieskumná povinnosť
odvolacieho súdu sa vzťahovala na výroky napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste.

Z podaného odvolania prokurátora a jeho odôvodnenia vyplýva, že prokurátor namietal absenciu
takých okolností prípadu a pomerov obžalovaného, ktoré by v danom prípade odôvodňovali aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.Z podaného odvolania obžalovaného a jeho odôvodnenia vyplýva, že podľa názoru obhajoby sú v
prejednávanom prípade dané podmienky na maximálne využitie zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák. a zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd k odvolaním prokurátora namietanej aplikácii
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na daný prípad uviedol nasledovné:

„Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd, so zreteľom aj na postoj obžalovaného k stíhanej trestnej
činnosti, keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o jeho vine zo stíhanej trestnej
činnosti, ako aj samotný sebakritický postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní k ním spáchanej
trestnej činnosti, dospel k záveru, že je na mieste aplikovať § 39 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanému
mimoriadne znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v § 172 ods. 2 Tr. zák.. Okrem samotného
vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní o jeho vine zo stíhanej trestnej činnosti (ktoré samo

osebe takýto postup nemôže odôvodniť) súd vzhliadol mimoriadne okolnosti prípadu i mimoriadne
okolnosti na strane obžalovaného, ktoré takýto postup odôvodňovali. Tieto spočívajú v prvom rade v
rozsahu stíhanej trestnej činnosti. Zo skutkovej vety podanej obžaloby vyplýva jej páchanie len vo vzťahu
k piatim osobám, teda sa ohľadne obžalovaného nemá jednať o „dílera“ páchajúceho trestnú činnosť
na veľkom počte osôb. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a skutočností tam prebratých je

ďalejzrejmé,žeobžalovanýasvedkoviaK.malibyťkamarátmizdetstva,pričomdrogovátrestnáčinnosť
mala byť páchaná v tomto úzkom okruhu osôb a tiež vzájomne. Nepovšimnutou tiež nemohla zostať
tá časť spontánnej výpovede svedka M., ktorý sa vyjadril, že heroín, ktorý bol zaistený pri prehliadke
motorového vozidla Audi A4, síce mal svedkovi K. sprostredkovať obžalovaný, zároveň ale tento heroín
mal patriť práve svedkovi K., ktorý ho aj platil, čo vyplynulo aj z oboznámenej SMS komunikácie medzi

nímaobžalovaným.Ďalšoutakoutookolnosťouje,čovpodstatepotvrdilivšetcisvedkovia,častizápisníc
o výsluchoch ktorých boli na hlavnom pojednávaní čítané, že obžalovaný na nejaký čas s drogovou
trestnou činnosťou prestal, pričom mal mať v úmysle prestať úplne. Nejedná sa síce o upustenie od
páchania trestnej činnosti v zmysle Trestného zákona tak, ako sa to snažil predostrieť obhajca, zároveň
ale aj táto okolnosť bola súdom zohľadnená. Netreba tiež opomenúť súčasnú rozhodovaciu prax súdov,

keď je zrejmé, že v obdobných prípadoch sú ukladané tresty odňatia slobody práve za aplikácie § 39
ods. 1 Tr. zák., keďže aj vzhľadom na legislatívnu úpravu v okolitých krajinách (napr. Česká republika),
sa trestné sadzby Trestného zákona platného na našom území javia až neprimerane prísne. Na základe
všetkých týchto okolností dospel súd k záveru, že pre nápravu obžalovaného bude postačujúci trest
kratšieho trvania, ako je trest na dolnej hranici trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 2 Tr. por..“

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú správnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. okresným
súdom na prejednávaný prípad, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa jeho
názoru vyššie citovaná argumentácia prokurátora v dôvodoch jeho odvolania ohľadne podmienok pre
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr zák. zrejme vychádza zo súdnej praxe, ustálenej vo

vzťahu k aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30.6.1990
(do účinnosti zákona č. 175/1990 Zb.). Uvedené ustanovenie umožňovalo uložiť trest odňatia slobody
pod dolnú hranicu sadzby, ustanovenej zákonom, len pri existencii výnimočných okolností prípadu
alebo pri existencii mimoriadnych pomerov páchateľa. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že znenie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. vôbec nestanovuje, že pre uloženie (akéhokoľvek) zákonom

dovoleného druhu trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom by museli existovať
výnimočné alebo mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd nestotožňuje s právnym názorom prokurátora v odôvodnení podaného odvolania, podľa
ktorého právneho názoru aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. by mala byť prípustná len za
existencievýnimočnýchokolnostíprípadualebomimoriadnychpomerovpáchateľa.Vzhľadomnaznenie

uvedeného ustanovenia nie je už aktuálna ani aplikácia záverov, publikovaných v rozhodnutí R 19/1967,
na ktoré prokurátor v dôvodoch odvolania poukazoval.Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu prokurátora, podľa ktorej mal byť obžalovaný
v minulosti trikrát odsúdený. Vo všetkých záznamoch v odpise z registra trestov sa uvádza, že na
obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený, z ktorého dôvodu vyššie uvedená argumentácia

prokurátora vykazuje znaky rozporu so zákonnou právnou fikciou neodsúdenia u obžalovaného pred
spáchaním prejednávanej trestnej činnosti.

Napriek vyššie uvedeným výhradám odvolacieho súdu voči argumentácii prokurátora v dôvodoch jeho
odvolania odvolací súd sa stotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého okresným súdom uvádzané

okolnosti v prejendávanom prípade nezakladajú dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Z vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že argumentácia
okresnéhosúdupozostávazpoukazovnaprístupobžalovanéhokvecivrámciprebiehajúcehotrestného
stíhania jeho osoby a z poukazov na okresným súdom ustálené skutkové okolnosti prípadu.

Vo všeobecnosti pokiaľ ide o prístup obvineného k trestnému stíhaniu, napĺňajúci pojmové znaky
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) alebo n) Tr. zák., takýto prístup podľa názoru odvolacieho
súdu nezakladá dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ale podľa ustálenej súdnej praxe,
prezentovanej stanoviskom, publikovaným pod č. 44/2017 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, môže odôvodňovať analogickú aplikáciu ustanovenia § 39 ods.

2 písm. d) Tr. zák. Preto argumentácia okresného súdu prístupom obžalovaného k trestnému stíhaniu
v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu svedčí v prospech postupu podľa
vyššie uvedenej súdnej praxe, avšak nie v prospech aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o poukazy okresného súdu na okolnosti prípadu, podľa názoru odvolacieho súdu okresný

súd identifikoval také okolnosti prípadu, ktoré sú bežne predpokladané v základnom konaní každého
páchateľa, napĺňajúceho pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným napadnutým rozsudkom okresného súdu a ktoré odôvodňujú uloženie trestu
pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov a majúc na zreteli z
vykonaného dokazovania vyplývajúce určité deliktuálne sklony obžalovaného, sa odvolací súd stotožnil

s názorom prokurátora, podľa ktorého okresným súdom zistené skutočnosti, rozhodné pre ukladanie
trestu, v prejednávanom prípade nedávajú podklad k odôvodnenej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd logicky

nemohol stotožniť z dôvodnosťou argumentácie obhajoby v dôvodoch odvolania obžalovaného v
prospech aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na dolnej hranici zníženej dolnej hranice
zákonom ustanovenej sadzby. S poukazom na to, že u obžalovaného vykonaným dokazovaním nebola
preukázaná kriminálna narušenosť a vzhľadom na to, že na obžalovaného doposiaľ nebolo pôsobené
výkonom trestu odňatia slobody, odvolací súd v súlade s názorom obhajoby dospel k záveru, podľa

ktorého okresným súdom určené zaradenie obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia
vykazuje v prejednávanom prípade znaky neprimeranej prísnosti trestu.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), Tr. por. zrušil odvolaniami
napadnuté výroky rozsudku okresného súdu o uloženom treste. Keďže na základe preskúmania veci

odvolací súd dospel k záveru, že nové rozhodnutie možno urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý
bol okresným súdom v napadnutom rozsudku správne zistený, mohol odvolací súd podľa § 322 ods. 3
Tr. por. vo veci sám rozhodnúť rozsudkom.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade v súlade s vyššie

uvedenou ustálenou súdnou praxou je namieste aplikovať analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 per Tr. zák. a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zníženej pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov. Takto uložený trest
podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa účel, uvedený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd
vychádza z toho, že u obžalovaného neboli zistené také charakterové črty, pre ktoré takto uložený trest

by nebol spôsobilý vychovávať obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život. Podľa názoru odvolacieho
súdu uvedená výmera trestu je tiež varovaním iných potenciálnych páchateľov, že v dôsledku páchania
drogovej trestnej činnosti im hrozí viacročný trest odňatia slobody so všetkými dôsledkami, spojenými
s jeho výkonom. Tak ako polo uvedené vyššie, odvolací súd pri rozhodovaní o zaradení obžalovanéhodo ústavu na výkon trestu prihliadal tiež na to, že obžalovaný nebol dosiaľ vo výkone trestu, z ktorého
dôvodu je možné očakávať, že v ústave s minimálnym stupňom stráženia bude lepšie zabezpečené
výchovné pôsobenie a náprava obžalovaného.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.