Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721202760
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8721202760.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore navrhovateľa S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XXX, XXX XX I., prechodne bytom V. XXXX/X, XXX XX K., t.č. B. K., so sídlom H.. J. 1,
XXX XX K., proti odporcovi Y. G., bytom I. XXX, XXX XX I., o nariadenie neodkladného opatrenia -
zákaz priblíženia a kontaktovania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Poprad,

č.k. 20C/46/2021-5 zo dňa 12. novembra 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Súd návrh zamieta.

II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 2, 3, § 343, § 344, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia zákazu priblíženia Y.
G. k jeho osobe, čo odôvodnil tým, že Y. G. sa v minulosti správal hanlivo, vyhrážal sa mu a osočoval ho,
či už na verejnosti alebo v jeho obydlí a napriek nesúhlasu spoluvlastníkov užíva dom v obci I., pričom
v dôsledku jeho intríg sa ocitol vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu mal obavy, že by
sa nadávky a osočovanie mohli aj v budúcnosti opakovať.

4.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žepooboznámenísasnávrhommalzato,ženávrhniejedôvodný,
pretože nijako neosvedčil potrebu dočasne úpravy pomerov, predovšetkým nijako neosvedčil existenciu
osoby Y. G., jeho útoky a ani vzťah k domu č. XXX. V tomto smere v podanom návrhu absentujú tvrdenia
a dôkazy k všetkým tvrdeniam navrhovateľa. S ohľadom na uvedené návrh ako nedôvodný zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov nepriznal.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolanie podal z dôvodu
nevykonania navrhnutých dôkazov, porušenia práva na spravodlivý proces a pre neobstátie zisteného
skutkového stavu. Uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach o správaní žalovaného voči nemu, čoho
dôkazom sú aj časté privolávania policajných hliadok. Žiadal, aby súd požiadal o súčinnosť OO PZ v

K., ktorý má možnosť osvedčiť a overiť žalovaného a aby žalovaného preveril aj zo záznamov registra
priestupkov, ďalej žiadal v tejto veci vypočuť jeho ako navrhovateľa a svedkov (jeho sestry a susedov zobce I.), vyžiadať si správu od obce I. a tiež žiadal vyžiadať si úradné záznamy z OO PZ v K., aby tak
mohli byť použité ako ďalšie dôkazy. Uviedol, že obavy, ktoré má potvrdia aj úradné záznamy vyslaných
hliadok polície, ktoré sú od roku XXXX až po súčasnosť veľmi často privolávané. Ďalej uviedol, že

v období september - október 2021 sa jeho matka bývajúca so žalovaným nevysvetliteľne zranila a
bola hospitalizovaná v nemocnici, kde jej po záhadnom páde ošetrili poranenia, pričom z uvedeného
podozrieva žalovaného, čo oznámil aj na OO PZ v K. a žiadal o prešetrenie skutočností, nakoľko má za
to, že došlo k obdobnému ublíženiu na zdraví jeho matky, za ktoré je nevinne vo výkone trestu odňatia
slobody. Z uvedených skutočností po vykonaní navrhnutých dôkazov žiadal, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie. Mal za to, že len takýmto spôsobom dokáže súd zabrániť žalovanému kontaktovať ho a
priblížiť sa k nemu, a teda aj zabrániť mu prebývať v spoločnej domácnosti v obci I..

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov a neobstátim
zisteného skutkového stavu, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím

na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na

spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne

pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola
naplnená.

12. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov
predstavuje jedno z práv ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu
automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých
dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a

rozhodnutieveciirelevantné.Vykonávanímvšetkých(ajnepodstatnýchdôkazov)byzároveňdochádzalo
aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí
v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie
vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásahdo základného práva na súdnu ochranu či do práva na spravodlivé súdne konanie by mohol nastať
len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by
takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a

stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu
postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd má za
to, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod

nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle nesprávneho procesného postupu súdu pri
zisťovaní skutkového stavu. V prípade, ak by odvolateľ videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v
procesnom postupe súdu, tak by musel v podanom odvolaní zároveň argumentovať aj odvolacím
dôvodom upraveným pod písm. e) a/alebo aj pod písm. f). Zároveň však ide o stav, keď je možné
doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac
priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého

rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm.
d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred
súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to,
že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež

po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd

môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba

bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

19. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného

opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuťna ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade

rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo
alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

22. Cieľom neodkladného opatrenia vydaného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. je zabezpečiť
ochranu jednotlivca v prípadoch, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že dochádza k ohrozeniu
jeho života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy

nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana.

23. Pre uloženie zákazu priblíženia formou neodkladného opatrenia je potrebné osvedčenie ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností
budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným
vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou a podobne.

24. V predmetnom prípade odvolací súd nepovažoval návrh za návrh na naradenie neodkladného
opatrenia spĺňajúci podmienky v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., nakoľko je zrejmé, že navrhovateľ
satohočasunezdržiavadomavobciI.,alejevovýkonetrestuodňatiaslobody(B.K.),pretozuvedeného
dôvodu by ani za osvedčenia navrhovateľom tvrdených skutočností nemalo nariadenie neodkladného

opatrenia význam. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii
dôkazov osvedčujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je na navrhovateľovi, aby svoje
tvrdenia aj podložil a zdokladoval, čo však z jeho strany uskutočnené nebolo a súd nemôže prevziať
dôkaznú iniciatívu, nakoľko je to jednak v rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku
(čl. 8) a jednak uvedené by popieralo samotný účel neodkladných opatrení spočívajúci v bezodkladnosti

úpravy pomerov. Odvolací súd poukazuje na to, že len subjektívna obava, ktorá sa nezakladá na
žiadnomobjektívnomosvedčenomkonanínemôžebyťdôvodomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorým by bolo odporcovi uložený zákaz priblíženia sa a kontaktovania navrhovateľa.

25.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostimáodvolacísúdzato,ževprejednávanejvecinavrhovateľ

neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

27.Vodvolacomkonanínavrhovateľnebolúspešný.Naopakfaktickyplneúspešnýbolodporca,ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sanevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).