Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Sunday, September 12, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202103
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1621202103.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: Y., proti žalovanému: Silverside, a.s., IČO: 50 052 560,
Plynárenská7/B,82109Bratislava,vkonaníourčenieneplatnostiprávnychúkonov,alternatívneurčenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 27.05.2019 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 100755705, ktorú žalobca a žalovaný
uzavrelidňa27.05.2019,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamejourčenieneplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Žalovaný je povinný vyzvať zamestnávateľa žalobcu: VOLKSWAGEN GROUP SERVICES, s.r.o., so
sídlom J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, IČO: 44 281 382, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v
zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019 k Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 100755705 zo dňa 27.05.2019, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej o určenie neplatnosti takej dohody o zrážkach zo mzdy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2021 sa žalobca domáha, aby súd určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná, ďalej že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019
je bezúročný a bezpoplatkový, alternatívne že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná.

2. Súčasťou podanej žaloby je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1. zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
27.05.2019 zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného
skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a 2. oznámiť zamestnávateľovi žalobcu
B. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Žalobca na odôvodnenie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že so
žalovaným uzavrel spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019. Súčasťou
tejto typovej formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný i napriek spornosti veci
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 09.01.2021, pričom
ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zabezpečená

pohľadávka je síce určená výškou celkovej čiastky na zaplatenie, avšak následne je dojednané aj
ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace zo zmluvou. Podľa názoru žalobcu takžalovaný teoreticky môže vykonávať zrážky z jeho mzdy donekonečna, čomu nasvedčuje fakt, že vo
výzve na vykonávanie zrážok adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky
žalovaného. Zamestnávateľ už zrážky zo mzdy vykonáva, a preto sa obava, že žalovaný vykoná zásah

do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení reálne naplnila. Ak je dohoda
o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento
problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ žalobca osvedčuje pripomienkami Európskej
komisie v prípade C-30/12 Marcinová c/a POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna úprava v
rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

V záujme predídeniu vzniku ujmy preto navrhuje, aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy.
Poukazuje na to, že civilný sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladným opatrením uložila povinnosť
aj inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie aj voči
jeho zamestnávateľovi. Zdôrazňuje, že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne
nekonformným zásahom do jeho majetku.

4. Žalobca ďalej uviedol, že podľa neho má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko deklarovaním jej neplatnosti žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na
použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských veciach. Tvrdí, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, a to jasne a zrozumiteľne vyčíslený
rozsah záväzku dlžníka, neobsahuje tiež označenie platiteľa mzdy, a preto je pre neurčitosť absolútne

neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola individuálne dojednaná a bola podmienkou pre poskytnutie úveru. Samotný inštitút zrážok zo
mzdy považuje žalobca za odporujúci právu Európskej únie a medzinárodnej zmluve. Jedná sa o
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré dlžník nedokáže voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť aj napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom dlžníka

jekoncentrovanávrukáchveriteľa,ktorýnastanovenievýškypohľadávkyajejpríslušenstvanepotrebuje
súdne rozhodnutie. Veriteľovi je tak poskytnutý priestor na uplatnenie nárokov aj z neprijateľných
zmluvných podmienok. Ani ak veriteľ upustí od vykonávania zrážok, nemá žalobca ako dlžník bez
súdneho rozhodnutia istotu, že k takým zrážkam v budúcnosti opätovne nepristúpi. Žalobca poukázal
ďalej na to, že žalovaný v listine doručenej jeho zamestnávateľovi žiada od neho vykonanie zrážky

vyššej (konkrétne sumu 415,96 Eur), ako je v dohode o zrážkach zo mzdy dohodnutá (188,04 Eur).
Pripomenul, že rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu predloženia dohody platiteľovi mzdy
môže byť sporný, keďže veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky, na ktoré s poukazom na možné
vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený
svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Žalobca je preto toho názoru, že

uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou by malo byť klasifikované ako
neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká by táto dohoda mala byť vyhlásená za neplatnú. Tvrdí, že v
čase vzniku úverovej zmluvy bol nútený uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísaním tejto
dohody bolo podmienené poskytnutie úveru. Ďalej žalobca namieta, že v úverovej zmluve je nesprávne
v neprospech spotrebiteľa uvedená výška RPMN, keď namiesto 20,95 % je v zmluve uvedených 20,60

%. Taktiež bola prekročená maximálna výška odplaty 20,60 %, a to o 0,35 %. Vzhľadom na uvedené,
je treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ zákona
č. 129/2010 Z.z.) a žalovaný by tak mal mať nárok len na vrátenie požičanej sumy. Žalobca taktiež
poukazuje na to, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne v článkoch IX.
bode 1 a IX. bode 4, ktoré sa týkajú nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 12 % ročne z dlžnej

sumy popri úrokoch z omeškania v prípade omeškania so splácaním splátok úveru, a tiež pri omeškaní
s úhradou zosplatnených záväzkov. Takáto zmluvná pokuta by predstavovala spolu s úrokmi a úrokmi
z omeškania 43,34 % p.a. Žalobca tiež poukázal na to, že medzi ním a žalovaným bola dohodnutá taká
výškazmluvnéhoúroku(19,34%),ktorátakmerštvornásobneprevyšujemieruúrokovposkytovanýchna
trhu v relevantnom období. Taká výška úroku je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi. Keďže úroková

sadzba súčasne o 287,58 % prevyšuje ročnú mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami,
mal by súd dohodu o výške úrokov považovať za absolútne neplatnú. Navrhuje preto vo veci samej
určiť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktoré boli uzavreté
medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019, alternatívne určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

27.05.2019.5. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2019, dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXXX zo dňa
27.05.2019 a žiadosť žalovaného z 09.01.2021 o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov.

6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§325ods.2písm.d/C.s.p.neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,niečovykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá
a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa.

Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd
zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred
jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

13.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Neodkladné opatrenie ako také bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik
alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné
uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a
nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky

dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov
strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Po preskúmaní návrhu žalobcu
v danej právnej veci súd dospel k záveru, že mu je potrebné vyhovieť.15. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom po začatí konania vo veci samej. Žalobca sa domáhal vydania neodkladného

opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019, ako aj
povinnosť vyzvať zamestnávateľa žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle tejto
dohody.

16. Súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného
práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité
spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom
procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad

(porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá
vyvolávavneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany,hrubúnerovnováhu.Znakyneprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

17. Žalobca svojim návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov
strán po začatí konania vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy uzavretej k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2019,
ako aj určenia neplatnosti, alt. bezúročnosti a bezpoplatkovosti takej Zmluvy o úvere. Záväzok žalobcu

zabezpečený dohodou vznikol zo spotrebiteľskej Zmluvy o úvere, pričom veriteľ - žalovaný výšku dlhu
sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Podľa žalobcu je pritom potrebné
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov pre obsahové nedostatky úverovej zmluvy a rozpor jej
ustanovení s právnymi predpismi, resp. za neplatnú pre obsah neprijateľných zmluvných podmienok.
Podľa žalobcu je aj samotná dohoda o vykonávaní zrážok zo mzdy uzavretá so žalovaným neplatným

právnym úkonom, odporujúcim právnym predpisom EÚ, a preto je potrebné okamžite zamedziť
pokračovaniu vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.

18. Podľa názoru súdu žalobca hodnoverne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď
doložil, že medzi nimi bola uzavretá vyššie uvedená Zmluva o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy k

nej, pričom osvedčil tiež, že žalovaný jeho zamestnávateľa aj skutočne požiadal o vykonávanie zrážok
zo mzdy. Žalobca tým osvedčil nielen dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale tiež potrebu neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami. Podľa súdu bude potrebné v konaní vo veci samej podrobiť skúmaniu
skutočnosť, či došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy a či taká

Zmluva a dohoda obsahovali náležitosti stanovené v príslušných právnych predpisoch. Na potvrdenie
alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba vo veci samej bude dôvodná, bude ale nevyhnutné vykonať
dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy a neplatnosť / bezúročnosť Zmluvy o úvere. V prípade, že by žalovaný v dobe
do rozhodnutia o žalobe pokračoval v zrážkach zo mzdy a následne by súd konštatoval neplatnosť

Zmluvy a dohody a / alebo bezúročnosť úveru poskytnutého žalobcovi, malo by to dramatický vplyv na
výšku pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere a mohlo by prípadne dôjsť aj k vzniku bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Takáto ujma žalobcovi bezprostredne hrozí, ak by súd okamžite
nezasiahol, pričom účelom vydania neodkladného opatrenia je práve zabrániť vzniku takejto ujmy. V
prípade, že v konaní vo veci samej bude po vykonanom dokazovaní prijatý opačný záver, nebude to

žalovanému brániť, aby si súdom potvrdenú pohľadávku voči žalobcovi následne vymáhal. Na jeho
strane teda nie je dané nebezpečenstvo vzniku nenávratného stavu či jeho obmedzenie nad nevyhnutný
rozsah a neprimeraným spôsobom.

19. Žalobca vzhľadom na uvedené osvedčil, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý

vyžaduje okamžitú úpravu. Keďže žalobca v žalobe uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považuje
dohoduozrážkachzomzdyzaneplatnú(neurčitévymedzeniezabezpečovanéhozáväzku,neoznačenie
platiteľa mzdy, samotné uzavretie dohody spolu s úverovou zmluvou je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou), možno konštatovať, že žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorémusa má neodkladným opatrením poskytnúť predbežná ochrana, pričom opodstatnenosť týchto jeho
námietokbudepredmetomposudzovaniasúduvovecisamej.Žalobcanamietaajplatnosťzabezpečenej
Zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným, pričom platí, že ak sú vo veci pochybnosti o tom, či sa dohodou

o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné
nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne
opodstatnené.

20. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorému právne predpisy priznávajú zvýšenú
právnu ochranu. Práve toto právne postavenie je príčinou zvýšenej miery obozretnosti a ochrany
strany pri zvažovaní dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia v danom prípade. Zrážky zo
mzdy žalobcu majú byť vykonávané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie
zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval,
no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, D. I.POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6
smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,

ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.“

21. V danom prípade bola teda osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán a uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobcom až do času,
kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej. Žalobca tak bude chránený pred tým, že žalovaný
bude pokračovať vo výkone zrážok zo mzdy žalobcu u jeho súčasného, ale i akéhokoľvek budúceho
zamestnávateľa. Nariadené neodkladné opatrenie súčasne neobmedzí žalovaného nad nevyhnutný

rozsah a neprimeraným spôsobom. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

22.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Keďže toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd o

náhrade trov spojených s neodkladným opatrením nerozhodoval.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Malacky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

(§ 363, 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).