Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215213325
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215213325.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr.EvyBaranovejaJUDr.ValérieMihalčínovejvexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. P. XXX/XX, F., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom v Bratislave,

Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 18058/15, o vymoženie 1.378,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 04.09.2015, č.k. 49Er/1957/2015-13,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j euznesenie a vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímžiadosťoudeleniepoverenianavýkonexekúciezamietol.

2.Vodôvodneníuviedol,ženazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp.zn. SR 14578/14 zo dňa 18.11.2014, doručil súdny exekútor súdu
prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vychádzal z
ust. § 44 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ust. § 2 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2 , § 70 a § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že zo samotného obsahu
exekučného titulu súdu jednoznačne vyplynulo, že príslušný rozhodcovský súd Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 14.11.2012, ktorá bola podkladom pre konanie pred rozhodcovským súdom,
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie zastáva názor, že
uvedenýsporjemožnéposúdiťakospotrebiteľskýsporadásanaňhoaplikovaťZákonospotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že ustanovenie čl. X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku v

zmysle ktorého: ,,Rozhodcovský súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy
písomne vyjadril k nárokom uplatnených žalobcom (podal žalobnú odpoveď).“, je v rozpore so zákonom,
a to s ustanovením § 15 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože účastníkovi
konania je zabránené pred vydaním rozsudku rozhodcovského súdu konať pred súdom, predkladať
dôkazy, alebo reagovať na žalobu. Keďže žalovaný spotrebiteľ až do času vydania rozhodcovského
rozsudku nemal žiadnu vedomosť o prebiehajúcom konaní pred rozhodcovským súdom, v predmetnom

konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie značná nerovnováha práv účastníkov konania a konanie
sa odchýlilo v neprospech spotrebiteľa, čím bolo okrem vyššie spomenutých ustanovení porušené aj
ustanovenie § 70 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe vyššie uvedených
skutočnostísúdprvejinštanciedospelkzáveru,žeexekučnýtitul,jevrozporesviacerýmiustanoveniami
zákona, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné

konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí, ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd

nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd
musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne

stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v

odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva
účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal,
že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak konštatoval, že medzi účastníkmi
konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto oprávnený uzavrel s povinným podľa
ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami
v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. a s Rokovacím
poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným a exekučný
súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

5. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu
zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„C.s.p.“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a §
380 ods. 1 C.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
napadnuté uznesenia je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

8. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 14578/14 zo dňa 18.11.2014, vydanýrozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014
a vykonateľnosť dňa 05.01.2015. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku,
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská

zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 14.11.2012 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a
povinným.

9. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci C. V. R., kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď
uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so

skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol

uvedenou doložkou viazaný.

10. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného
Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

13.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp.zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp.zn. 6Cdo
135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej

zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej vuznesení zo dňa 21.03.2012, sp.zn. 6Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný

skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.

14. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX uzavretá dňa 14.11.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, avšak aj zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený.

15. Nakoľko exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, mal sa súd prvej inštancie
vysporiadať so zmluvou o úvere z hľadiska založenia právomoci vyššie uvedeného rozhodcovského
súdu rozhodovať o nároku oprávneného rozhodcovským rozsudkom. Táto právomoc by mala vyplývať

z rozhodcovskej zmluvy, ktorá by mohla mať formu rozhodcovskej doložky k zmluve, samostatnej a
individuálne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

16. Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva
môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská

zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú
doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán

stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri
písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku.

17. Podľa § 4 ods. 6 a 7 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy
rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o

podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy,
ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu
jej existenciu nenamietne.

18. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je však zrejmé, že tento sa uvedenou otázkou
nezaoberal. Exekučný súd je pritom nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu konania skúmať,
či sú dané podmienky na vykonávanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak exekučný súd zistí, že exekúcia má
byť vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, neudelí
poverenie na vykonanie exekúcie. Bez relevantného exekučného titulu totižto nie je možné exekúciu

vykonať. Ak súd zistí, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

19. Súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal či rozhodcovská zmluva nebola účastníkmi

uzavretá formou osobitnej zmluvy alebo či nemá podobu vyhlásenia zmluvných strán do zápisnice
pred rozhodcom, nakoľko na ňu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 14578/14 zo dňa 18.11.2014 (exekučný titul) odkazuje. Navyše sa
rozhodcovská zmluva v spise súdu prvej inštancie nachádza na č.l. 6. Vyriešenie otázky existencie príp.
posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je pritom prvoradé, keďže od tohto posúdenia závisí určenie

platnosti exekučného titulu. Súd prvej inštancie však zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že ustanovenie čl. X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku je
v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 15 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, pretože účastníkovi konania je zabránené pred vydaním rozsudku rozhodcovského súdu konať
pred súdom, predkladať dôkazy, alebo reagovať na žalobu v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 335/2014

Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom je uvedené, že stály rozhodcovský súd
bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka
poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného
na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovskýsúd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Z uvedeného dôvodu v
predmetnom rozhodcovskom konaní bola podľa názoru súdu prvej inštancie značná nerovnováha práv
účastníkov konania.

20. Podľa ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

21. Podľa ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), vydaného pred
1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

22. Podľa ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy

účinné do 31. decembra 2014.

23.Vzhľadomnauvedenéjenapadnutéuznesenienepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,čímdošlo
v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 380
ods. 2 C.s.p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov

patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p, pretože znemožňuje strane brániť
sa proti príslušnému rozhodnutiu. Takto je strane odňatá postupom súdu možnosť konať pred súdom,
čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) O.s.p.

24. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie predovšetkým nie je zrejmé, či súd preskúmal

splnenie požiadavky písomnej formy rozhodcovskej doložky podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a následne obsah rozhodcovskej doložky zo všetkých hľadísk potrebných
pre zodpovedanie otázky, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Totižto až v prípade, ak by dospel
kzáveru,žerozhodcovskádoložkabolauzavretáplatnearozhodcovskýrozsudokpredstavujespôsobilý
exekučný titul, bol by oprávnený posúdiť súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom so

zákonom. V opačnom prípade, t.j. pri vyhodnotení rozhodcovskej doložky ako neplatnej, rozhodcovský
rozsudok nemôže predstavovať spôsobilý exekučný titul, nakoľko ide o nulitný právny akt.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutého uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

27. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude preskúmať rozhodcovskú zmluvu, ktorú uzavreli
účastníci konania (strany) a posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi
oprávnenýmapovinnýmjedojednanierozhodcovskejdoložkyvsúladesprávnymipredpisminaochranu
spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku. Rozsudok vydaný na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky totiž nemôže byť exekučným titulom.

28. Súd prvej inštancie bude v prvom rade skúmať, či rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku
predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
pretože ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je

spôsobilým exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.11.2011, sp.zn. 2Cdo 245/2010). V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Ak bude dodržaná písomná
forma rozhodcovskej doložky, bude úlohou súdu opätovne posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľskýcharakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je dojednanie rozhodcovskej doložky v
súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože
rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom.

29. Až v prípade, že rozhodcovská doložka nebude posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka,
bude potrebné skúmať, či plnenie, ktoré má byť na základe nej vykonané, odporuje alebo neodporuje
zákonu alebo dobrým mravom.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).