Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117223563
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117223563.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

Q., nar. XX.X.XXXX,. bytom C. zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. K.
X,. zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Barabás, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Letná č. 45,
pracovisko Košice, Werferova č. 1, za účasti otca: M. nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník N. trvale bytom
C., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletého Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 50 eur mesačne od 27.10.2017 do 31.8.2018
a sumou 80 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 27.10.2017 do 31.1.2019 v sume 908,05 eur je otec
povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletým Q. n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 27.10.2017 domáhala úpravy rodičovských práv a
povinností voči maloletému Q. M., nar. XX.X.XXXX z toho dôvodu, že z dôvodu zlých vzťahov sa s
manželom,otcommaloletéhorozišliaosynasaspoločnenestarajú.Pripojilakpodanémunávrhuúradný
záznam, ktorý bol spísaný dňa 26.10.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v

ktorom vyslovila matka obavy nie len o svoj život, ale aj o život maloletého syna Q.. Podľa tohto úradného
záznamu sa nezhody v rodine začali vyhrocovať v čase, keď otec maloletého dostal 5 ročné vízum
na pobyt na Slovensku, čo bolo v decembri 2016. Podstata nezhôd spočívala najmä v oblasti financií,
keďže otec maloletého mal skreslenú predstavu o zárobkových možnostiach na Slovensku. V dôsledku
neuspokojenýchfinančnýchnárokov,akoajvdôsledkupromiskuitnéhosprávaniasaotca,rozporymedzi
manželmi sa začali v lete v roku 2017 značne vyostrovať. Matka sa začala obávať o svoj život, aj o syna a
oznámila to OO PZ KU. Následne sa zo spoločnej adresy na Q. matka s dieťaťom odsťahovala a býva u

starej matky pani JQ.. Matka okrem toho v návrhu uviedla, že manžel ju niekoľkokrát surovo zbil, skopal,
čoho svedkom bola aj jej mama. Trestné oznámenie nepodávala zo strachu o seba, o svoju rodinu,
maloletého, aj o svoju matku. Manžel sa vyhrážal, že podreže ju, aj jej matke odreže hlavu, že na jej tvár
vyleje kyselinu, a že syna zoberie. Keď syn plakal, tak otec sa mu vyhrážal, že keď neprestane plakať,tak ho vyhodí na ulicu, alebo ho nechá na balkóne stáť v zime bosého, neoblečeného, bez čiapky, pričom
maloletý bol v tom čase chorý. Dňa 25.10.2017 matka podávala na manžela trestné oznámenie, pričom
vyšetrujúci policajt uviedol, že ho zrejme zadržia a administratívne vyhostia zo Slovenska, napriek tomu

ho po niekoľkých hodinách pustili. Preto matka okrem zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti,
určenia výživného zo strany maloletého sumou 30 % zo sumy životného minima žiadala aj zakázať styk
otca s maloletým dieťaťom. Predložila súdu aj potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v C. o tom, že dňa
25.10.2017 podala trestné oznámenie z dôvodu nebezpečných vyhrážok zo strany manžela M.
2. Matka žiadala nariadiť aj neodkladné opatrenie v obave, že otec maloletého zoberie a niekam ho

odnesie. Súd jej návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 30.10.2017, č.k. 18P/147/2017-9 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany
otca dieťaťa bolo určené sumou 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
Súd zároveň určil otcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu s maloletým. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2017.

3. Návrh bol doručený otcovi maloletého dňa 29.1.2018, otec sa k podanému návrhu nevyjadril.

4. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 1.12.2017, z ktorej vyplýva, že prešetril pomery
na strane matky a maloletého dieťaťa. Otec sa na predvolanie úradu nedostavil, ospravedlnil sa zo
zdravotných dôvodov, avšak ani na náhradný termín 4.12.2017 sa pohovoru na úrade nezúčastnil.

Vzhľadom na to, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, kolízny opatrovník navrhol
maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť primerane veku a odôvodneným
potrebám maloletého s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca. V otázke styku
sa kolízny opatrovník vyjadrí na pojednávaní súdu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, rodným listom maloletého, opismi mzdových
listov matky a otca, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými matkou, na základe ktorých
zistil nasledujúci skutočný stav.

6. Otec maloletého v priebehu konania ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa S., na základe

vlastnej žiadosti dohodou ku dňu 3.5.2018. Do toho času mu súd doručoval zásielky na uvedenú adresu
zamestnávateľa. Následne, otec zásielky súdu už nepreberal a súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa t.č. otec
maloletého zdržiava. Jeho trvalý pobyt bol od 11.6.2018 v REGO vyznačený na adrese: C.. Predvolania
mu preto boli doručované v súlade s § 106 ods.3 Civilného sporového poriadku ( z.č. 160/2015 Z.z.),
ktorý upravuje doručovanie zásielok súdu fyzickej osobe v takomto prípade oznámením na úradnej

tabuli súdu a prostredníctvom webovej stránky súdu.

7. Zamestnávateľ otca, na základe žiadosti súdu predložil dohodu o skončení pracovného pomeru, z
ktorej vyplýva, že táto bola uzavretá v zmysle § 60 Zákonníka práce, bez uvedenia dôvodu. Z opisu
mzdového listu otca za obdobie od 6/2017 do 5/2018 vyplýva, že jeho priemerná čistá mesačná mzda

za celé mesiace, predstavuje XXX eur v čistom.

8. Písomným podaním dňa 11.5.2018 právny zástupca matky oznámil súdu, že uznesením Okresnej
prokuratúry Košice I bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie voči otcovi maloletého za skutok
nebezpečného vyhrážania. Predložil súdu uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 15.2.2018,

č. 3 Pv/491/17/8802.

9. Súd vypočul vo veci matku maloletého na pojednávaní súdu dňa 23.4.2018. Matka uviedla, že s otcom
maloletého sú v rozvodovom konaní a rozvod sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 21P/16/2018.
Doposiaľ rozhodnuté nebolo. Maloletý Q. sa narodil z manželstva s otcom maloletého, pričom otec je

štátnym občanom N.. Maloletý sa narodil XX.X.XXXX . na Slovensku. Najprv žili v spoločnej domácnosti
u jej matky do 5/2017. Potom sa odsťahovali do podnájmu, avšak rozišli sa ako partneri v 10/2017.
Matka sa spolu s dieťaťom vrátila ku svojej matke, kde žije aj doposiaľ. Matka uviedla, že na rozdiel od
podaného návrhu žiada výživné vo výške 250 až 300 eur mesačne, pretože podľa nej, otec ako barman
v I. zarába XXX eur mesačne a sú mu vyplácané aj nadčasy, ktoré vychádzajú raz za tri mesiace na 400

až 600 eur. Preto takéto výživné je schopný platiť. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala 238
eur mesačne, vrátane rodinných prídavkov, avšak zároveň pracovala na čiastočný úväzok v I. ako O.
a zarábala XXX až XXX. eur mesačne. Dospela však k tomu, že vzhľadom na vek dieťaťa je potrebné,
aby sa mu venovala, a preto v čase výsluchu už zamestnaná nebola. Svojej matke matka prispieva140 eur mesačne. S dieťaťom sa stravuje osobitne, takže má výdavky so stravovaním asi 100 eur
mesačne, mlieko pre dieťa predstavuje 50 eur mesačne, plienky okolo 50 eur mesačne, drogéria 20
eur mesačne, 100 eur na oblečenie, motivačné pomôcky, ortopedická obuv. Chodieva s maloletým do

detského centra v záujme rozvoja motoriky a to stojí asi 30 eur mesačne. Podľa matky otec by sa s
dieťaťom nemal stretávať vôbec, pretože má vedomosti o tom, že je nositeľom žltačky typu B. Otec však
zakázalkomukoľvekotomtorozprávať.Poukázalanato,žemaloletýnavštevujeortopedickúambulanciu
a alergologickú ambulanciu. Má problémy s nožičkami, preto musí nosiť ortopedickú obuv, kupuje mu
matka rôzne druhy tejto obuvi, pričom jeden pár stojí 30 až 40 eur. Matka predložila súdu doklady

preukazujúce zdravotné problémy dieťaťa. Maloletý má aj urologické problémy kvôli nezostúpenému
vajíčku a kvôli fimóze. Predložila doklady aj z gastroporadne, aj z rehabilitácií. Tieto v súčasnosti
neabsolvujú, ale riešia to plaveckými jasľami, ktoré sú pomerne drahé, stoja 60 eur na mesiac vrátane
odvozu.

10. V priebehu konania matka oznámila, že otec sa opätovne dopustil nebezpečného vyhrážania

voči nej, a preto opätovne podávala trestné oznámenie tak, že by sa mal otvoriť aj pôvodný prípad
nebezpečného vyhrážania, ktorý bol iba podmienečne odložený. Opätovné nebezpečné vyhrážanie
nastalo 17.5.2018.

11. Na požiadanie súdu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky oznámilo listom zo dňa 5.10.2018, že

M. nar .XX.X.XXXX má udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a posledná známa adresa
cudzinca bola na ulici K.. Z uvedenej adresy však bol odhlásený 11.6.2018 a odvtedy jeho adresa je na
Mestskej časti C. V súčasnej dobe bolo začaté konanie o zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky.

12. Matka na pojednávaní súdu dňa 7.2.2019 oznámila, že podľa jej vedomosti a podľa správ zo
sociálnej siete otec bol zrejmé vyhostený a nachádza sa v súčasnosti v N.. Žiaden kontakt na neho však
nemá. Na jeho správy na sociálnej sieti žiadnym spôsobom nereaguje.

13. Matka predložila súdu pracovnú zmluvu, ktorú má uzavretú s L. od 8.1.2019 so základnou mzdou

XXX eur mesačne v rozsahu pracovnej doby 30 hodín v týždni. Doložila súdu aj nové správy týkajúce
sa maloletého, jeho zdravotného stavu a to z ortopedickej ambulancie a ambulancie FBLR.

14. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa ust. § 25 ods. 1,2,3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku

s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkovýchpomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliada na to, aby sa
rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliada

aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o
maloleté deti. V tomto konaní súd po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že tieto podmienky
má vytvorené matka. Matka aj doposiaľ starostlivosť o maloletého riadne zabezpečovala. Maloletý je
na matku naviazaný najmä s prihliadnutím na jeho útly vek- jedná sa o dvojročné dieťa. Naviac nie je
zrejmé, kde sa otec maloletého nachádza, vzhľadom na to, že je občanom N. a je možné, že bol zo

Slovenska vyhostený. Z uvedených dôvodov súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.

23. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a

otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia

vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou.Rodič,ktorýsaodieťaosobnenestará,prispievanajehovýživuvýživným,ktoréurčísúd.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí

prvoradápremisa,žedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnikaždéhosvojhorodiča.Jednoznačne
tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej
úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov
rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho
schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

24.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Súdpodrobným
a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že majetkové
a príjmové pomery otca, ale aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa odôvodňujú platenie takej sumyvýživného, ako to určil súd, t.j. od dátumu podania návrhu do dátumu nástupu maloletého do
predškolského zariadenia sumou 50 eur mesačne a od nástupu maloletého do tohto zariadenia sumou
80 eur mesačne, pretože matke sa v tejto súvislosti zákonite zvýšili výdavky s maloletým. Čo sa týka

výšky výživného, súd vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je
v útlom veku, ako aj zárobkových možností a schopností otca, ktoré trvali až do 5/2018, kedy otec
dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia ukončil pracovný pomer v S. Napriek tomu, že súd
nepozná príjem otca maloletého od uvedeného dátumu, súd vychádzal z potencionality príjmu otca,
ktorý príjem by bol otec schopný dosiahnúť, pokiaľ by sa dobrovoľne, bez dôležitého dôvodu nevzdal

svojho príjmu a svojho zamestnania. Keďže tento príjem u posledného zamestnávateľa predstavoval
XXX eur mesačne v čistom, súd z tejto sumy, ako z potencionálneho príjmu otca vo svojom rozhodnutí
vychádzal. Keďže je zrejmé, že otec mal z toho príjmu aj výdavky- minimálne na bývanie a stravovanie,
súd považoval za primeranú vyššie uvedené výšky výživného. Súd pri tomto rozhodnutí musel prihliadať
aj na útly vek dieťaťa, výšku výživného určiť aj s ohľadom na možné zvýšenie výživného tak, ako sa
bude maloletý vyvíjať a ako sa budú s pribúdajúcim vekom jeho odôvodnené potreby zvyšovať. Preto

nebolo možné vyhovieť návrhu matky na určenie tak vysokého výživného, ako to žiadala ona, v zmene
podaného návrhu.

25. Súd určil dlžné výživné zo strany otca maloletého sumou 908,05 eur takto: za 5 dní v mesiaci október
2017 ( 50:30x5) sumou 8,05 eur, za 10 mesiacov po 50 eur ( 11/2017 až 8/2018) sumou 500 eur a za 5

mesiacov po 80 eur ( 9/2018 až 2/2019) sumou 400 eur, spolu 908,05 eur, ktorú sumu je otec povinný
zaplatiť v súdom určenej lehote do rúk matky.

26. Súd neupravil styk otca s maloletým, ani tento styk nezakázal vzhľadom na to, že otec fyzicky
záujem o maloletého neprejavuje a toho času sa zrejme nachádza mimo územia Slovenska, teda tento

styk ani realizovať nemôže. Preto nemôže byť život a zdravie dieťaťa v súčasnosti ohrozený otcom
maloletého. Pokiaľ by sa zmenili okolnosti, matka má možnosť žiadať o zmenu súdneho rozhodnutia.
Zákaz styku je krajným riešením, ktoré musí byť riadne dokázaný, čo v tomto prípade pre neprítomnosť,
resp.zastavenietrestnéhostíhaniaprotinemu,možnénebolo.Pretopodľazváženiasúdunebolisplnené
zákonné podmienky pre zákaz styku otca s maloletým.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.