Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 30, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/2379/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121402970
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121402970.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.
s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, proti povinnému: Q.,
nar. XX....XXXX, t. č. evidovaný pobyt v obci W. T., o vymoženie pohľadávky vo výške 478,05 EUR s
príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 22Ek/2379/2021 zo dňa 3. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/2379/2021
zo dňa 3. novembra 2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.6.2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 478,05 EUR s príslušenstvom na základe exekučného
titulu sp. zn. IDA12100188 zo dňa 6.10.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava
(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so
zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov.

2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. 22Ek/2379/2021
zo dňa 3.11.2021, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f)

bod 1 Exekučného poriadku.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po preskúmaní návrhu a jeho príloh,
s poukazom na rozsiahlu slovenskú judikatúru, ktorú citoval, zistil, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, ktorú rozhodcovský súd vyvodil z neplatnej
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný
takýmto rozhodcovským súdom je nulitný právny akt, a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný
titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník poukázal v odôvodnení
svojho rozhodnutia na ustanovenie §-u 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučnému súdu
ukladá pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu
s týmto zákonom. Ďalej uviedol, že súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne
splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či

rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. V prípade ak súd dospeje kzáveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie
zamietne.

4. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s
predloženými prílohami dospel k právnemu záveru, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala byť uzavretá
dňa 14.09.2006 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) a ktorá sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia, je v otázke jej platnosti potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné
splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v
zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti

extenzívnehovýkladuaformálnapodmienkapísomnejformyvdanomprípadedodržanánebola,nakoľko
nebolo preukázané jej písomné dojednanie, čo má za následok jej neplatnosť. Vyšší súdny úradník
mal za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva resp.
doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených VOP,
ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami

podpísaný nebol. Podľa právneho názoru vyjadreného vyšším súdnym úradníkom by v danej veci
rozhodcovská doložka neobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné súd
považuje to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo VOP, ktoré majú povahu univerzálnych
podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ. Zároveň je potrebné poukázať na to, že rozhodcovská doložka nedáva na výber obrátiť sa
so žalobou na všeobecný súd. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyšší súdny úradník dospel
k právnemu záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju označiť za
neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. V závere predmetného uznesenia vyšší súdny úradník
konštatoval, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod

4 Exekučného poriadku preto zamietol.

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť,
v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie
vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

6. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil tvrdeniami, že v čase, keď sa dojednávala rozhodcovská
zmluva boli platné a účinné právne predpisy, v zmysle ktorých postupoval právny predchodca
oprávneného v súlade so zákonom a rozhodcovská zmluva bola prijateľnou zmluvnou podmienkou a
bola dojednaná aj v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. Oprávnený svoju sťažnostnú

argumentáciu zhrnul do spolu šiestich bodov, v ktorých namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu
veci, nesprávne právne posúdenie veci, a tým spôsobené odňatie oprávnenému možnosti konať pred
súdom, pričom sa jedná o nasledovnú argumentáciu oprávneného: 1. Aplikáciou zákona č. 355/2014 Z.
z. súd pri skúmaní platnosti, resp. neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky túto skúmal v súlade
ustanoveniami zákona, ktorý v čase jej uzatvorenia neexistoval, čím súd porušil zákaz právnej istoty ako

aj zákaz retroaktivity všeobecne záväzných právnych noriem; 2. Súd opomenul skutočnosť, že Poštová
banka, a.s. ako právny predchodca oprávneného bola v zmysle § 93b) zákona o bankách povinná
klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky, pričom pokiaľ by tak neurobila, došlo by zo strany
Poštovejbanky,a.s.kukonaniucontralege,avšakprávnypredchodcaoprávnenéhotakurobil,atopodľa
názoru oprávneného vo forme platne dojednanej rozhodcovskej doložky; 3. Nesprávnou aplikáciou §

53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušením § 215 Civilného sporového poriadku exekučný súd bez
akýchkoľvek dôkazov pre prijaté právne závery, t.j. bez skúmania vôle povinného, a bez preukázania
jej nedostatku pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, a rovnako bez akýchkoľvek skutkových či právnych
dôvodov, označil rozhodcovskú doložku za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Zároveňsa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého
stupňa, dokonca samotný exekučný súd a nijako nezdôvodnil tento odlišný postup; 4. Aplikáciou
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora

súd nesprávne aplikoval teóriu o tzv. euro konformnom výklade právaných noriem národného práva,
nakoľko túto je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva
národná judikatúra interpretačný priestor, a spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami
právneho poriadku, ústavnými predpismi, pričom zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretační
priestor nedáva; 5. Súd porušil princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v

skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú; 6. Neprimeraným
zvýhodňovaním povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, súd porušil princíp
rovnosti účastníkov konania, keď bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia, čím exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojím
konaním a svojou vôľou, a to bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti má oprávnený za to, že súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť jeho právo

priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

7.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4)

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými tvrdeniami oprávneného.

15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. tohto odôvodnenia, súd nad rámec
uvedeného konštatuje, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), dal zákonodarca možnosť oprávnenému
aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky,
a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie

exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených
v ZoUNEKu a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEKu
zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného
konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa vprípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný
návrh a v intenciách ustanovenia § 9 ods. 2 ZOUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie
exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa

má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto
exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného, musí skúmať formálnu a
materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996), kde jednou z podmienok

formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal
(rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS
86/2010-19 zo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo
dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012,
sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3
Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo

dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013).
Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre
vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z
úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný
orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o

právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995,
R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd (R 46/2012 ).Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri
jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný.

16. Poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno
jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

Rozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného
súdu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj rozhodcovský
rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom samotná
rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného
poriadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka

konštatuje, že vyšším súdnym úradníkom bol náležite vykonaný prieskum právomoci rozhodcovského
súdu, ktorý predmetný predložený exekučný titul vydal, a v rámci tohto prieskumu bolo učinené
zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou vyšší súdny úradník
dospel správne k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka, od ktorej právomoc odvodzoval
rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie,

keďže z predložených VOP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento
dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný.

17. Z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, účinných v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy,
z ktorých vyšší súdny úradník pri právnom posúdení návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného

správne vychádzal, je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem
iných aj podmienku jej písomnej formy. Písomná forma predmetnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej
vo VOP však splnená nie je. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy
vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je totiž písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe VOP bolo preto potrebné ustáliť,

či možno považovať uvedené VOP za platnú rozhodcovskú doložku k zmluve. Sťažnostný súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom uznesení, ktorý pojednáva o
tom, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v §
4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípadedodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VOP, je zrejmé, že nespĺňajú
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VOP obidvoma zmluvnými
stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VOP

obsahujúcich rozhodcovskú doložku má tak za následok, že zo VOP nemožno vyvodiť jednoznačný
záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a
súhlasia s VOP. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v to, že rozhodcovská
doložka je údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného
preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní.

18. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci súd uvádza, že túto
považuje za neopodstatnenú. Nesprávnym právnym posúdením veci je totiž omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ako už
bolo vyššie uvedené, vyšší súdny úradník skutkový stav náležite zistil, preskúmal v súvislosti s návrhom
na vykonanie exekúcie všetky prílohy, ktorých predloženie priamo ukladá Exekučný poriadok, a na takto

zistený skutkový stav použil správny právny predpis, a to konkrétne ustanovenia zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, v zmysle ktorých správne posudzoval
platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP.

19. Čo sa týka námietky sťažovateľa o údajnom vylúčení možnosti riešiť spory podľa zákona o

rozhodcovskom konaní a o údajnom nereflektovaní povinnosti právneho predchodcu oprávneného,
ponúknuť povinnému návrh rozhodcovskej doložky súd uvádza, že ani tejto námietke nie je možné
priznať právnu relevanciu, nakoľko samotný súd práve náležitým preskúmavaním rozhodcovskej
doložky z pohľadu jej súladu so zákonom prisvedčil správnosti splnenia si povinnosti právneho
predchodcu oprávneného (Poštovej banky, a.s.) ponúknuť povinnému návrh rozhodcovskej doložky,

avšak samotné ponúknutie tejto rozhodcovskej doložky a jej uvedenie do VOP ešte samo o sebe
neznamená aj jej platné dojednanie. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci aplikáciou
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho
dvora súd uvádza, že samotný odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
a túto podporenú aj právom Európskej únie a k tomu prislúchajúcej judikatúry, nemá za následok

popieranie záväznosti právnych noriem národného práva, a rovnako tak žiadnym spôsobom nerozširuje
ich interpretačný priestor nad rámec ústavne prípustný, ako to naznačuje v podanej sťažnosti nesprávne
oprávnený. Pokiaľ oprávnený v podanej sťažnosti namieta porušenie právnej istoty a legitímnych
očakávaní, keď súdy v rámci exekučných konaní v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú
odlišne alebo neprimerane zvýhodňujú tzv. pasívneho povinného, súd poukazuje v prvom rade na

skutočnosť, že súdu je známe, že rozhodovacia činnosť súdov v exekučných veciach sa v oblasti
ochrany spotrebiteľa postupne vyvíjala, pričom postupný vývoj bol reflexiou danej doby, a následne aj
reflexiou prijatých legislatívnych zmien. Bez ohľadu však na logický a kontinuálny vývoj právneho názoru
súdov a ich posudzovania spotrebiteľských práv, sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho
úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou

praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými
slovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP, na ktorých absentuje
podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle byť danou
rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi
autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.

20. V súvislosti s rozhodovacím o sťažnosti oprávneného súd považuje ešte za potrebné dodať, že
vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého exekučného
titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neponechal

bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou
napadnutéuzneseniepretospĺňavšetkypožiadavkyvyplývajúcezozákladnéhoprávanasúdnuochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k
odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s
uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05

zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

21. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko

táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Exekučný titul vydaný orgánom,
ktorý nemal právomoc na jeho vydanie totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé,
ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt
sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného
poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), a preto návrhu
na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného

titulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

22.Vzmysleust.§199aods.1Exekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení
na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
je účastníkom konania oprávnený.

26. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že
preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom

bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250
ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného
poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z
týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj

napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).

27. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).